Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 19T/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010397
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6924010397.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní

dňa 19. 12. 2024 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, A.
C.,

ml. A. E., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, A.

C.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h ,

že

13. júla 2023 v čase asi o 20.00 hod. A. E. v obci D., v okrese C., na ulici v blízkosti autobusovej zastávky
vyzýval F. E., nar. XX. XXXX XXXX, trvalým bydliskom v D. G. XX do bitky a aj ostatných jeho kamarátov,
s ktorými išiel po ulici, a to C. H., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalým bydliskom D. G. XX, I. H., nar.
XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom D. G. XX a maloletého F. J., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom
D. G. XX, ktorí to však odmietli, nechceli sa s ním biť a išli preč, následne im zakričal, že ešte uvidia,
a spolu s maloletým F. E. išiel do miesta bydliska ich otca, ktorého zavolali, A. E. vzal z domu otca malú
sekeru s dĺžkou poriska asi 50 cm a všetci sa rozbehli za nimi, a keď ich dobehli niekde pri moste, tak
v priebehu asi 15 minút čase došlo k niekoľkým útokom zo strany obžalovaných, počas ktorých A. B.

vzal z rúk A. E. sekeru, zaháňal sa s ňou a vykrikoval, že ich všetkých pozabíja, počas čoho spoza jeho
chrbta skočil do I. H. A. E. a kopol ho do oblasti pásu, potom sa obžalovaní rozbehli smerom k F. E.,
počas čoho na neho A. E. kričal, že ho zabije, a keď ho dobehol, kopol ho do chrbta , potom sa na neho
zaháňal sekerou v ruke A. B. smerom na rameno a hlavu a kričal, že ho zabije, pričom tento sa prvému
útoku vyhol, avšak v druhom prípade ho A. B. trafil poriskom sekery do zadnej časti hlavy a chcel ho
udrieť sekerou opäť, čomu zabránil I. H., medzitým ho udrel po chrbte kovovou tyčkou aj A. E., a to až
tak, že sa táto ohla, potom chcel I. H. pomôcť C. H., ktorého však udrel A. E. kovovou tyčkou do hlavy,

po ktorom údere spadol na zem a stratil vedomie, keď na chvíľu napádanie ustalo, obidvaja obžalovaní
sa im vyhrážali v zmysle, že ich zabijú a dobijú, podpália a prepichnú, následne prebrala z bezvedomia
C. H. jeho matka K. H. spolu s L. B. a spolu s F. E., I. H. a maloletým F. J. utiekli na dvor rodinného
domu č. 75 v D., kde zatvorili plot a telefonicky privolali policajtov a zdravotnú službu, pričom spoza plota
obžalovaní niečo hádzali do dvora a naďalej sa vyhrážali, že ich pobijú, či zabijú, čím spôsobil A. B.
úderom poriska sekery do hlavy F. E. pomliaždenie vlasatej časti hlavy, bez potreby práceneschopnosti
a s dobou liečenia do 7 dní,

t e d a- spoločným konaním sa skupine obyvateľov vyhrážali smrťou a ťažkou ujmou na zdraví alebo inou
ťažkou ujmou, použili násilie proti skupine obyvateľov a spáchali čin závažnejším spôsobom konania

– so zbraňou a verejne,

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadli iného,

č í m s p á c h a l i

- prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“)
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, účinného od 06.08.2024 (ďalej len
„Trestný zákon“) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á

Obžalovanému A. B.

podľa § 359 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení

žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečné o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

obžalovanému ml. A. E.

podľa § 359 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri
zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona ú h r n n ý
trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečné o d k l a d á.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného

ml. B. E., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, A.
C.,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Revúca zo dňa 10.05.2024, vedenej pod zn. 1Pv/172/23/6608-18
zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, v jednočinnom súbehus prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

že
13. júla 2023 v čase asi o 20.00 hod. A. E. v obci D., v okrese C., na ulici v blízkosti autobusovej zastávky
vyzýval F. E., nar. XX. XXXX XXXX, trvalým bydliskom v D. G. XX do bitky a aj ostatných jeho kamarátov,
s ktorými išiel po ulici, a to C. H., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalým bydliskom D. G. XX, I. H., nar.
XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom D. G. XX a maloletého F. J., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom

D. G. XX, ktorí to však odmietli, nechceli sa s ním biť a išli preč, následne im zakričal, že ešte uvidia,
a spolu s bratmi B. E. a maloletým F. E. išiel do miesta bydliska ich otca, ktorého zavolali, A. E. vzal
z domu otca malú sekeru s dĺžkou poriska asi 50 cm a všetci sa rozbehli za nimi, a keď ich dobehli
niekde pri moste, tak v priebehu asi 15 minút čase došlo k niekoľkým útokom zo strany obvinených,
počas ktorých A. B. vzal z rúk A. E. sekeru, zaháňal sa s ňou, búchal aj do zeme a vykrikoval, že ich
všetkých pozabíja, počas čoho skočil do I. H. A. E., kopol ho do stehna, k čomu sa pripojil B. E. a stiahli

ho na zem, kde ho jeden z nich kopal do tela, potom sa všetci obžalovaní rozbehli smerom k F. E., počas
čoho na neho A. E. kričal, že ho zabije, a keď ho dobehol, kopol ho do chrbta a nohy, potom sa na neho
zaháňal sekerou v ruke A. B. smerom na rameno a hlavu a kričal, že ho zabije, pričom tento sa prvému
útoku vyhol, avšak v druhom prípade ho A. B. trafil poriskom sekery do zadnej časti hlavy a chcel ho
udrieť sekerou opäť, čomu zabránil I. H., medzitým ho udrel po chrbte kovovou tyčkou aj A. E., a to

až tak, že sa táto ohla, potom chcel I. H. pomôcť C. H., ktorého však udrel A. E. kovovou tyčkou do
hlavy, po ktorom údere spadol na zem a stratil vedomie, maloletého F. J. sotil na zem B. E. a chcel ho
aj udrieť na tvár, čomu sa vyhol a následne na neho vykrikoval, že ho zabije; keď na chvíľu napádanie
ustalo, všetci obžalovaní sa im vyhrážali v zmysle, že ich zabijú a dobijú, podpália a prepichnú, následne
prebrala z bezvedomia C. H. jeho matka K. H. a spolu s F. E., I. H. a maloletým F. J. utiekli na dvor

rodinného domu č. 75 v D., kde zatvorili plot a telefonicky privolali policajtov a zdravotnú službu, pričom
spoza plota všetci obžalovaní niečo hádzali do dvora a naďalej sa vyhrážali, že ich pobijú, či zabijú ,
čím spôsobil A. B. úderom poriska sekery do hlavy F. E. pomliaždenie vlasatej časti hlavy, bez potreby
práceneschopnosti a s dobou liečenia do 7 dní a A. E. úderom železnej tyčky do hlavy C. H. ľahký otras
mozgu, s dobou liečenia do 6 dní a škodu na zdraví vo výške 783,- eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal mladistvý obžalovaný.

Podľa § 280 ods. 2, § 241 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Tr. poriadku súd
p o s t u p u j e

trestnú vec obžalovaného ml. A. E., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, A. C., stíhaného pre
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mala spáchať tak,

že
dňa 13.07.2023 v čase asi o 21.30 hod. v obci D., v okrese C., sa rozbehol k vozidlu zn. VW Golf čiernej
farby, EVČ C., ktorého vlastníkom je F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, v ktorom sedel F. E.,
s ktorým mal predtým fyzický konflikt a pravou nohou kopol do zadného okna vozidla, ktoré sa hneď

rozbilo, čím spôsobil F. E. škodu vo výške 308,50 eur s DPH,

na prejednanie Okresnému úradu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, odbor všeobecnej vnútornej
správy, ako priestupok proti majetku podľa § 50 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisoch.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. zákona súd odkazuje poškodenú F. E. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX
s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 13.05.2024 na obvinených A. B. a mladistvých
A. E. a B. E. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin násilia proti skupine obyvateľov
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona po, na tom skutkovom základe, ako je uvedené
v podanej obžalobe.

Všetcitraja obžalovanínahlavnompojednávaníurobilivyhláseniepodľa§257ods.1písm.a)Trestného

poriadku, že sú nevinní zo spáchania skutku, kladeného im obžalobou za vinu.

Obžalovaný A. B., ktorý v prípravnom konaní odmietol vypovedať, na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že išiel dole a povedal poškodeným, aby išli domov, že nechce mať s nikým problémy. Nechodí do dediny
a ani nepije, chodí len do roboty a celý deň je doma. Nevie prečo majú poškodení problémy s jeho deťmi.
Celá dedina vie, že jeho deti nepijú, nefetujú, nemajú problémy a nerobia nič. Prečo má do nich opitý H.

vyskakovať, to bolo v ten deň. Jeho syn A. E. prišiel a povedal mu, že ho C. udrel boxerkou do hlavy, že
má ísť dole a rozbije jemu aj jeho švagrovi papuľu. Syn zobral sekeru, preto išiel dole za ním a sekeru mu
zobral. A. potom nemal v ruke žiadny predmet. Najstaršiemu H. pekne povedal, aby išli domov a nerobili
zbytočne problémy, ale rýpali a rýpali. Potom prišiel aj jeho švagor F. M.. Na to sa J. rozbehol a hneď
napúšťal na papuľu a E. napúšťal jeho chlapcovi, potom sa to už zomlelo rýchlo. Nikoho neudreli ani so

sekerou ani ničím. Keby udrel niekoho sekerou, tak ho pri jeho váhe 115 kg, zabije, ani by sa nepostavil,
lebo 25 rokov robí len ťažkú robotu, kope krompáčom. L. B. stál pri ňom a držal ho. Je pravdou, že mal
v ruke sekeru, ale nikoho ňou neudrel. Len im povedal nech idú domov, načo robia problémy. Poprel, že
by poškodených bili, to poškodení do nich hádzali kamene, aj pred policajtmi. Nikomu sa ani nevyhrážali.
Je si vedomý toho, že chlapec im potom rozbil okno na aute, lebo bol ešte nervózny, keď prišiel E..

Videl, ako A. kopol do okna a to sa rozbilo. B. nič nerobil, ani sa s nikým nenaťahoval, ani nedostal bitku,
nenadával a ani sa nikomu nevyhrážal. N. A. s C.. A. potom aj policajtom ukazoval poranenie vo vlasatej
časti hlavy. Ďalej uviedol, že so synmi nemá problémy, chodia pomáhať aj starším ľudom. A. si našiel
robotu v Brantneri, ako kupár, smetiar. B. je ešte doma, nepracuje.

Obžalovaný mladistvý A. E. na hlavnom pojednávaní, rovnako aj v prípravnom konaní vypovedal, že
s poškodenými predtým konflikt nemal. Asi týždeň pred skutkom, vyskakoval opitý E. do jeho brata F.
a volal ho do bitky, brat nešiel. To isté sa dialo už aj predtým, ale nenapádali sa. V ten deň, sedeli on
a jeho bratia F. a B. a F. M. pri zastávke na kvetináči. Vtedy spoza rohu vyšli F. E., F. J., F. J., C. H.
a I. H.. C. H. prišiel k nemu a chytil mu obe ruky, dal mu hlavičku a povedal, že keď sa chce s ním

a s jeho bratom biť, aby šiel pre svoju mamu a I. povedal, aby zobral aj otca. Mal nervy na nich, ale
nikoho neudrel, išiel domov. Mame povedal, že ho chcú zbiť. Mama išla dole spolu s ním. Z domu zobral
tiež malú sekeru. Potom sa jeho mama postavila pred I. H. a rozprávala sa s ním. I. H. kričal, že keď
je chlap, aby odhodil sekeru a išiel k nim. To aj urobil a začali sa naťahovať. H. pritom sotil a dal na
zem, neudrel ho ani nekopol. V ruke nič nemal. Potom na neho skočil F. J., C. a F. a ostatní a začali

ho kopať, aj do hlavy, mal ju rozbitú. F. brat F. a starší F. M. ich ťahali dole. Vtedy E. dal F. M. zozadu
facku, potom to už bolo rýchle. B. sa nebil, stál pri moste s F. M. mladším. Bil sa len on a jeho mladší
brat F., ten sa pobil s E.. D. sa nevyhrážal, iba im nadával. Potom poškodení išli do svojho dvora a oni
do svojho. Poškodení po nich ešte hádzali kamene. Keď prišli policajti, vtedy F. E. nastupoval do auta
svojej sestry. Priznal, že keď ho videl, od nervov rozbil na aute okno tak, že dal do neho kopačku nohou.

Nevie presne, kedy zišiel dole aj jeho otec, nevedel ani čo jeho otec robil, v rukách nič nemal.

Obžalovaný ml. B. E. na hlavnom pojednávaní, rovnako aj v prípravnom konaní vypovedal, že v ten deň
sedeli s bratmi A. a B. a F. M. na kvetináči pri zastávke. Z rohu z uličky od cintorína vychádzali C. a I. H.,
F. J., F. E., O. I. a L. B.. Keď prechádzali okolo nich, C. H. dal bratovi A. hlavičku. I. vtedy povedal, aby si

išli domov pre otca. Vtedy A. a F. išli domov. On spolu s F. M. išli pre jeho otca, F. M. staršieho, ktorý býva
neďaleko. Od nich videl, ako jeho otec na ulici I. H. hovorí, aby odišli domov, že nechce mať problémy.
Tiež počul, ako I. vyzýval jeho brata A. na bitku. A. mal v ruke sekeru, otec mu ju však vytrhol a sekeru
odhodil. Iný predmet v ruke potom A. nemal. Potom už len videl, ako sa A. s I. bijú, nevedel uviesť,
kto z nich bitku začal. I. mal na ruke železný boxer a ním udieral bratovi na hlavu. Nevidel koľkokrát ho

udrel. Jeho otec a aj F. M. starší ich oddeľovali, otec sa nebil. Ani nevidel, že sa jeho brat A. bil s C. H..
Stál ďalej od nich a vyhýbal sa bitke, poprel, že by sa s F. J. bil. Nikomu sa ani nevyhrážal, ani nepočul,
že by sa niekomu vyhrážal jeho brat A.. Potom išli na dvor M., poškodení tiež odišli. A. tiež kopol od
nervov do skla na aute, a to sa rozbilo.Svedkyňa N. E., družka obžalovaného A. B. a matka obžalovaných mladistvých A. a B. E., v prípravnom
konaní využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla,

že chlapci B. E., A. E. a F. E. boli na dedine. S kamaráti sedeli na zastávke na kvetináči. Ona s mužom
boli doma. Nebola svedkom toho, čo sa medzi nimi a poškodenými vtedy stalo, ani to nepočula. Len
A. prišiel domov, že ho napadol C. alebo I. H., nevedela povedať ktorý z nich, len syn prišiel domov,
že ho niektorý z nich napadol a päsťou udrel do tváre. Išla dole za ním, že prečo napadol jej chlapca a
on tam vyskakoval. Aj jej druh, obžalovaný A. B. prišiel hneď dole, v ruke nič nemal, ani synovia A. ani

B.. Staršiemu H. jej druh povedal, že prečo A. napadol, že prečo ho bili. Videla, že sa pochytili, že H.
skočil do jej druha. Čo sa ďalej udialo nevedela, bolo to rýchle, bolo tam veľa ľudí, bola tehotná a išla
aj za mladšími deťmi domov. Počas toho, ako tam bola, nepočula, že by sa niekto niekomu vyhrážal.
Všetci traja obžalovaní prišli domov za pár minút. Na druhovi si žiadne zranenie nevšimla, syna A. bolela
hlava, že ho udreli boxerkou, ošetrili ho v sanitke. B. zranenia nemal. Ona volala policajtov, prišla hliadka
z P.. Potom syn A., keď už tam boli policajti, kopol do auta, nechtiac rozbil na ňom okno, prečo to urobil,

jej nepovedal. Priznávala, že jej deti mali problémy, lebo nechodili do školy, bola za to aj odsúdená,
ale teraz je to už lepšie. O tom, že by pili pivo na verejnosti alebo kradli drevo, o tom nevedela a ani
o iných problémoch.

Poškodený I. H. na hlavnom pojednávaní a rovnako v prípravnom konaní vypovedal, že C. H. je jeho

brat, F. E. je švagor a F. J. je kamarát. F. mal predtým problém s mladistvými obžalovanými, slovne
sa doberali medzi sebou dlhší čas a potom to vyhrotilo tým konfliktom. V ten deň, keď prechádzali cez
dedinu, na zastávke stáli A., B. a F. M., ml.. On, F., C. a J. prechádzali okolo nich, išli od F. cez dedinu
smerom k nim. B. s A. sa začali s F. hádať. Zo začiatku si to nevšímal, ale vyhrotilo sa to tak, že A.,
B., F. a C. slovne skočili do seba. Priznal, že im povedal, choďte, utekajte pre otca. Myslel, že keď

si to s ním vysvetlí, nič sa nestane, lebo on s E. nemal žiadny konflikt. Povedali im, počkajte. Boli pri
moste, keď videl, ako z hora utekajú A. a B. aj s otcom. To bolo behom 5 minút, čo prišli napäť. Oni
nestihli ani zájsť k nim domov. Za nimi potom prišla aj ich mama. F. A. alebo B. mal v ruke sekeru na
drevo, porisko 40 cm max. Z diaľky sa rozkrikoval, že ich zabije. Bol z nich asi najviac nervózny. Trochu
sa zľakol, potom videl ako starší A. mu zobral sekeru z ruky, aby niečo nespravil. Boli vtedy od nich

10-15 metrov. Potom prišli k nim. Nevedel vysvetliť prečo predtým neušli. Chcel im slovne dohovoriť,
aby sa nič nestalo, keďže sa bál, mali sekery, kovové predmety, nevie ktorý z nich, ale jeden určite mal
kovovú tyč. Bál sa o svoj život, lebo sa im vyhrážali smrťou. Chcel sa s ich otcom slovne dohovoriť,
ale v tom spoza neho vyskočil A. mladší a kopol ho do oblasti pásu. Dovtedy nikto nikoho neudrel, len
sa s A. B. rozprávali, stáli oproti sebe a neudreli sa. V tom skočil na neho aj B.. Jeden z nich ho udrel

do hlavy, nejako ho zhodili na zem a boli na ňom dvaja. A. ho kopol a začala bitka. Niektorý z nich ho
kovovou tyčou udrel aj do nohy. Aj on udrel niekoho z nich päsťou. Nevie kde ho udrel B., ale aj on bol
pri ňom a aj on ho udrel, nevie kde ho udrel, ani to, či B. udrel aj niekoho iného. A. B. ho neudrel ani raz,
v ruke mal sekeru, na neho sa ňou nezaháňal. Vyhrážal sa zabitím, že ich pozabíja. Nevšimol si kto
koho napadol, zvrtlo sa to rýchlo, ani kto udrel jeho brata. Videl len, ako C. leží v bezvedomí na zemi.

Postavil sa a pribehol k nemu. E. s A. B. boli vtedy asi 4-5 m od nich, videl, že sa bili, pribehol k nim,
bál sa, lebo videl, že pri tom ako sa bili mal A. B. v rukách sekeru a zaháňal sa ňou na F. E.. F. J. v tej
chvíli neregistroval. Bola to hromadná bitka, zbehla sa tam kopa ľudí. Okrem nich a obžalovaných tam
bola F. E. a D. E.. Q. C. pribehla až potom, pred bitkou tam nebola. Potom išli ich partia, všetci, k nim
domov, obžalovaní išli smerom k F. M.. Potom pokračovali nadávky, krik, doberanie navzájom, vyhrážky

neregistroval, navzájom sa tiež ohadzovali kameňmi. Obžalovaní boli ešte na ulici pred domom, oni boli
vtedy už za plotom, brána domu bola zavretá. Bola tam už policajná hliadka, potom prišla ďalšia, potom
ešte aj kriminálka. On mal zranenú nohu, neskôr uviedol, že to zranenie nohy má od malička, kedy mal
vyskočené koleno. V prípravnom konaní zase vypovedal, že mal boľavý lakeť, nič vážne a na ošetrení
nebol. C. mal riadnu hrču na hlave, nekrvácalo mu to, z nosa mu išla krv, bol aj na ošetrení. Aj F. bol

na ošetrení, mal tiež zranenie v oblasti hlavy, presne nevie aké. V oblasti hlavy mal aj modriny. Na F.
J. si nič nevšimol, on šiel potom domov, býva neďaleko. Poprel, že by on alebo jeho brat C. napadli A.
E. a dali mu hlavičku. Boxer pri sebe tiež nemal. Videl aj drevené porisko, nevie kto ho mal v ruke, bolo
potom odhodené aj v ich záhradke. Potom ho niekto z ich partie hodil naspäť do nich. Mal vtedy vypité,
pár pív a litrovú fľašu vypili štyria, pamätá sa, čo sa stalo. V súvislosti s rozpormi vo svojej výpovedi

uviedol, že je tomu rok, či to je lakeť alebo koleno, nevie, pomýlil sa.

Poškodený C. H. na hlavnom pojednávaní a tiež v prípravnom konaní rovnako vypovedal, že v ten deň
išli on, jeho brat I. H. a F. J. od nich ku F. E., ktorý býva na konci dediny. Bratia E. stáli na zastávke,vykrikovali po nich. Už 3 dni predtým chceli F. zbiť, keď sedel u nich na dvore, vykrikovali na neho, aby
vyšiel von a provokovali ho do bitky. Potom už F. nechodil ani von. S F. sa spolu preto chceli vrátiť
naspäť k nim domov. A. ich už čakal, videli ich, chcel zbiť F. aj ostatných. Zastavili ich, začali sa vyhrážať,

nadávať, že ich zbijú. A. skočil do F. aj do neho. Jeho napadol prvého. On nikoho neudrel, ani žiadnu
hlavičku A. nedal. Potom jeden z nich, A. E. utekal domov pre otca. B. a aj F. tam zostali, boli kľudní.
Vrátili sa aj so sekerou aj s palicou alebo tyčkou. A. mal tyčku a sekeru mal otec. A. sa vyhrážal, že
ich zabije sekerou a A. B. sa zaháňal sekerou aj po F.. Jeho brat I. sa s ním rozprával, chcel to celé
ukľudniť, aby nedošlo k bitke. Okrem nich tam bol aj F. J., L. B., F. M. a jeho syn. Na krik dobehla aj

jeho mama, bola aj pri bitke. Aj mama E., jeho sestra F. a D. prišli až potom. B. sa do ničoho nezapájal,
chcel ich rozdeliť. Jeho brat bol tiež napadnutý, ale kým uviesť nevedel. On dostal od A. tyčkou po hlave,
bol v bezvedomí. Videl, že on mal v rukách tú tyčku a ako sa otočil na brata, tak ho udrel. Na viac si
nepamätal. Mal ľahký otras mozgu, na hlave mal hrču a nos mal pomliaždený ako spadol. Do nosa ho
nikto neudrel. Bol na ošetrení v C. a 2 týždne bol aj PN. Na ošetrení s ním bol aj F. E.. V čase skutku mal
vypité, pil pivo, pálenku nepil. Po bitke ho odniesli domov. Obžalovaní aj potom stále vykrikovali, že ich

zabijú, hádzali tiež kamene, aj on potom hodil. On sa im nevyhrážal. F. ho chcela odniesť na vyšetrenie
autom, ale A. E. rozbil zadné okno.

Poškodený F. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že B. E. ho stále urážal a vysmieval sa mu, že je
malý. Keď sa ozval naspäť, hneď bol krik a A. E. si brata zastal. Čakali ho každý deň na dedine, vyhrážali

sa mu, že ho zapichnú. Potom už nechodil ani do dediny. V ten deň, prišli pre neho I. H. s bratom. Keď
išli dole, A. E. ho volal do bitky, on sa ale biť nechcel, odišiel. E. nenapadli, nestarali sa do nich. Padali
tam samé vyhrážky, potom A. E. povedal, teraz uvidíte. Vtedy v rukách nemali nič. A. utekal domov, B.
šiel s F. M. mladším pre F. M. staršieho. Boli trochu za mostom, keď sa vrátil A. E. so sekerou. A. ňou
búchal po ceste, že ich rozseká, chcel ísť do nich, jeho mama ho zastavila. Na to došiel jeho otec a

zobral A. sekeru. On tam stál, I. sa rozprával s A. B.. Potom došiel aj F. M. a jeho syn. F. ho buchol po
hlave a A. ho kopol, začala bitka. Oni mali sekeru, tyčky a palice, každý mal niečo, išli po ňom všetci,
naháňali ho, chceli ho zbiť. A. E. mal potom v ruke tyčku, zobral ju bratovi. A. B. ho naháňal so sekerou,
oháňal sa ňou, chcel ho udrieť poriskom po hlave, on pred ním utekal, behal do kruhu. Aj ho poriskom
trafil po hlave. Potkol sa, sestra D. sa postavila pred neho a I. A. B. odstrčil preč, keď ho chcel ešte

raz udrieť. Všetci ho napádali, ku komu sa priblížil, ten ho chcel udrieť. Dostal kade tade. Udrel ho aj
niektorý z mladistvých obžalovaných, mohol to byť B.. A. E. ho zopárkrát kopol na chrbát, do brucha. A.
E. sa tiež zaháňal železnou rúrou, neudrel ho ňou, uhol sa. Videl, že C. spadol na zem, nevidel kto ho
udrel, lebo behal dookola. Aj I. napadli, tiež nevidel kto, behal do kruhu. F. J. nemal s nikým konflikt, tiež
bol napadnutý, nevšimol si kým. Dával pozor na seba, bál sa ich, mali tyčky v ruke a sekeru. Tiež tam

bola jeho mama, aj sestry, tiež matka E.. Po bitke išli dnu na dvor ku H., obžalovaní na ulici ďalej niečo
vykrikovali, nevie presne, čo kričal B.. Ani počas incidentu nepočul, že by sa B. slovne vyhrážal. Jednu
rúru mali aj na dvore a keď prišli policajti, nevedeli ju nájsť. Mali ísť na pohotovosť, sestra pristavila auto,
a keď otvoril bránu a chcel nastúpiť, A. E. buchol po okne a to popraskalo, potom kopol a rozletelo sa.
Potom prišli ďalší policajti. Na hlave mal hrču, PN nebol. C. H. bol zranený, odpadol a nos mal rozbitý.

Nevedel uviesť, ako došlo k zraneniu C., lebo behal a keď sa otočil, C. bol na zemi.

Poškodený mal. F. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s poškodenými H. a F. E. sú od malička
kamaráti, kým so synmi A. B. sa od malička naťahovali, robili si naprieky a aj sa bili. V ten deň bol od
poobedia s H. a spolu išli aj k F.. Na zastávke sa stretli s A., B. a F. E.. A. E. sa začal hašteriť s F. alebo

C. H., nespomínal si presne. A. E. povedal, že keď sú frajeri, aby počkali a išiel domov pre otca. Potom
dobehol A. B. a začal sa hádať s I. H.. Videl ako sa zrazu bijú, po tom, čo obžalovaní do nich skočili. A.
B. s I. H. začali, kto koho prvý napadol, uviesť nevedel. A. B. mal v ruke tiež menšiu sekeru a tou tupou
plochou sa zaháňal na F. E.. Všetci traja a aj F. E. pritom kričali, že ich zabijú, že ich vypália. Tie vyhrážky
boli počas bitky a aj po bitke. On sa len na zastávke strkal s B. E., B. po ňom vyštartoval a strčil ho,

chcel ho udrieť, ale uhol sa. Počas toho mu hovoril, že ho zabije, podpáli, nič si z toho ale nerobil, bola
to taká klasika. Nepamätal si, či mal B. niečo v rukách. F. M., ktorý tam prišiel, tiež do neho sotil. Potom
utiekli k C. na dvor, potom zase padali vyhrážky od všetkých, že ich zabijú, aj kamene do nich hádzali.
Na dvore boli viacerí, aj I. H., F. E., jeho sestra, C. mama, ona asi aj volala políciu. F. E. mal roztrhnuté
tričko, aj ho bolela hlava, tiež ho ošetrovali v sanitke. K rozbitiu okna na aute sa vyjadriť nevedel.

V prípravnom konaní poškodený mal. F. J. vypovedal, že keď išli od F. na zastávke stretli E.. A. hneď
skočil do F., a keď sa postavil, strčil do neho dvakrát. Chcel ich oddeliť, Ondrej vtedy povedal, že keď sú
frajeri, aby počkali a išiel domov pre otca. Išli ďalej, tam sa opreli o most a videli schádzať A. E. z domuspolu s jeho otcom. A. B. mal v pravej ruke sekeru a jeho syn A. mal v rukách nejakú tyč. Vtedy vyhrážky
nepadali. A. B. sa začal hádať s I., potom už videl, že sa bili, že strčil do I., potom aj päste. Do F. tiež
skočil, tiež ho strčil a bil na zemi. Po ňom poskákali A. E., F. E. a B. E., ako ho chceli sotiť na zem. Bránil

sa. Naťahoval sa aj s F. M.. F. E., C. H. a I. H. sa tiež bili, ani nevie čo sa tam dialo a kto koho napadol.
A. E. tiež päsťou udieral C. H., a tiež sa vyhrážal, že ich zabije, podpáli. Jeho potom napadol B. E. tak,
že ho chcel sotiť, ale nepodarilo sa mu to, chcel ho udrieť na tvár. Potom sa už vyhrážal, že „J., ty si
ma nepraj, ja keď ťa stretnem, ja ťa zbijem“. Podľa neho by bol B. E. schopný ho napadnúť, ale nebojí
sa ho. Predtým s B. spor nemal. Celá bitka trvala asi pol hodinu, bili sa ôsmi alebo deviati. Potom išli

ku I. a čakali kým prídu policajti. Aj vtedy sa im A. B. s deťmi a F. M. vyhrážali, že ich zapália, zabijú,
zavraždia. Na dvore bol on, I. H., F. E.. K rozbitiu okna na aute došlo v čase, keď sestra F. E. mala F.
a C. H. odniesť do nemocnice, nevedel uviesť, kto to bol, ale skočil zozadu do skla.

Rozpor vo svojej výpovedi odôvodnil tým, že rozpráva to, čo si pamätá. Uviedol, že B. E. ho počas
incidentu strčil a naháňal. V tom čase bol on pod vplyvom alkoholu, vypil 4-5 štamperlíkov 0,2 borovičky.

Poškodená F. E. na hlavnom pojednávaní a rovnako tak v prípravnom konaní vypovedala, že bola
svedkom len začiatku incidentu. Už večer predtým mali medzi sebou nejaký problém, slovne si nadávali,
vyhrážali sa mladiství obžalovaní a F. M. mladší, že vznikne bitka, keď sa stretnú. V ten deň, keď došlo
k incidentu, bolo pol deviatej večer, keď išli chlapci od jej brata dole na dedinu. Mladiství obžalovaní boli

druhá partia. Ako vyšli z uličky navzájom sa stretli na zastávke, vtedy nikto nemal nič v rukách. Videla
to z okna. Ich matka N. sa rozprávala s I., aby nevznikla bitka, snažil sa to slovne vyriešiť. Vtedy nikto
nikoho ešte nestrkal. Keď to začalo, A. utekal domov asi povedať otcovi čo sa deje. Medzitým, behom
5 minút sa tam pozháňalo viacej ľudí, ich otec, chlapci, M.. Ich otec utekal dole kopcom na zastávku
so sekerou, A. s dákou palicou alebo tyčkou, strašne sa zľakla a v tej chvíli už volala policajtov. Dialo

sa to pri moste. Priebeh bitky kto koho udrel nevidela, lebo jej syn reval. Ich mama ešte držala synov,
aby prestali, vytrhli sa jej a utekali za chlapcami a tam sa začali biť. Nevidela, že by tomu predchádzala
nejaká fyzická potýčka, že by ich chlapci napadli niekoho z obžalovaných. Keď sa to upokojilo, keď ich
chlapci odišli do dvora, kde býva I. H., išla k nim a počula, že jeden bol zranený a odpadol, nevedela
ktorý a ani čo mu je. Išla tam a videla, že C. bol zranený, mal odreniny, tiež povedali že odpadol, aj E.

hovoril, že ho bolí hlava, mal hrču. Vo dvore boli aj H.. Obžalovaní boli inde. Medzitým boli stále dáke
slovné vyhrážky zabijem ťa, pod sem, rozbijem ťa, zbijem ťa. Nepočula kto presne rozpráva, bolo tam
možno 20 ľudí. Vyhrážky padli aj od obžalovaných aj od B. aj pred bitkou aj po bitke. Aj týždeň predtým
sa stále pri bráne vyhrážali, vykrikovali niečo. K. H. im niekoľkokrát povedala, aby šli inde kričať, aby
prestali. Do dvora hádzali asi palice a tiež kamene. Volali aj sanitku, tá nechcela prísť, prišli policajti,

pýtali sa obidvoch skupín kto je zranený. Povedali im kto, odprevadili ju k autu, zastavila pred domom
H. a ako mali nastúpiť, vtedy zaútočili druhýkrát a rozbili jej auto. F. M. buchol do skla, druhýkrát udrel
B.. Každý sa tam bil, brat dostal po hlave od ich otca, oháňal sa sekerou, mal ju v ruke.

Svedkyňa D. E. na hlavnom pojednávaní a rovnako tak aj v prípravnom konaní vypovedala, že F. E. je

jej brat, I. H. je jej partner, C. H. je švagor a F. E. je jej sestra. Akurát v tom čase bola dnu, išla k sestre,
bola pri bráne, keď C. a chlapci schádzali od nich a na zastávke sa stretli s A. E., B. E., ich bratom a F.
M. mladším. Zo začiatku sa rozprávali, potom sa začali hádať. Oni utekali domov, zobrali palice, tyčky
a s nimi prišli naspäť dole. Všetci niečo mali, A., B. aj ten tretí brat, palice, nejaké poriská. Keď prišla ich
mama, I. jej povedal, že nechcú problémy. Na to prišiel dole ich otec so sekerou a oháňal sa na I. H..

Na to sa tam postavila jej mama Q. C. a aj tak útočil s tou sekerou. Potom zobral sekeru jeho syn A., aj
on sa s ňou oháňal, vyhrážal sa, že ho zabije. Jeho mama ho držala, ale on sa jej vyšmykol a zaútočil
na F. aj na I. so sekerou, neudrel ich, uhýnali sa. Bili sa tam, boli v kruhu, oháňali sa z každej strany.
Ich otec A. chcel tiež zaútočiť na brata F. so sekerou, mieril na neho, keď to zbadala, skočila pred brata,
sekeru dal dole. Ako sa dostala sekera späť do jeho rúk, nevidela. Keď videl I., že tam stojí aj ona, tiež

tam pribehol. Z druhej strany bol A. E., v ruke mal palicu a chcel napadnúť F.. Nenapadol ho, lebo I.
ho odstrčil. Na to C. H. odpadol po tom, ako ho A. mladší zozadu z chrbta udrel s palicou alebo tyčkou
po hlave. Dvíhali ho zo zeme, bola tam aj jeho mama K. a L. B., on ho dvíhal. Ako ho udrel nevidela.
Či B. niekoho nejakým spôsobom napadol, nevidela. C. mal nos odretý, na hlave, aj po tele odreniny.
I. mal na lakti len odreniny, zošúchané, na hlave mal asi hrču, koleno ošúchané. F. mal niečo asi na

chrbte. Keď poškodení vošli do dvora, všetci sa ešte vyhrážali, čo konkrétne hovorili, neregistrovala.
Niečo na nich aj hádzali, nejaké papeky, zlomenú metlu mali v záhradke, tyčku. Volali policajtov aj ona
aj sestra na začiatku, potom aj záchranku, neprišli. Sestra preto chcela ísť na pohotovosť s C. a F., išlapre auto, vyšla pred bránu, a keď videli že sadá do auta C. aj F., rozbehol sa F. M. a buchol do skla, a to
sa rozbilo. Potom A. B. kopol do skla, a to sa rozletelo.

Svedok F. M., st. na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní vypovedal, že jeho syn bol vonku na
dedine s bratrancami s B., A. a F. E.. Prišiel s B. a povedali, že E., I. H. a C. H. sa do nich starali, že im
povedali, aby šli domov pre otcov, že aj oni dostanú. Tiež mu povedal, že C. dal hlavičku A., nevidel to.
Vyšiel vonku, aby zistil čo sa robí, z domu nebral žiadne tyčky ani poriská. Ako prišiel k nim, menovaní
boli drzí, mali vypité a hneď ho I. a C. H. napadli päsťami, udreli ho dvakrát na oko. Na to zobral syna

a išli domov. Vtedy tam A. B. ešte nebol. Keď prišli policajti, videl ako A. E. rozbil sklo na aute, rozbehol
sa a kolenom rozbil okno. V čase, keď tam bol, nepočul ani nevidel, že by sa niekto niekomu vyhrážal
alebo že by niekto niekoho napádal, nikto nebol asi ani ozbrojený.

Svedok maloletý F. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že B. a A. E. sú jeho bratranci, jeho mama
a ich mama sú sestry. V ten deň boli na zastávke on, B., A. a F.. Poškodení akurát prichádzali z uličky

a C. H., dal z ničoho nič A. hlavičku. Potom im povedali, aby si išli pre otcov. On išiel s B. pre svojho
otca a A. s F. išli pre svojho. Keď vyšiel jeho otec, I. H. ho z ničoho nič zbil. Zbehlo sa to rýchlo, otec
tam zostal, nešiel preč. I. H. napadol boxerom aj A. E., mal zranenú vlasatú časť hlavy, tiekla mu krv.
On stál pri B., B. nič nerobil. On ani B. žiadne zranenia nemali, jeho otec mal modrinu na oku. Ani A. B.
nemal zranenia. Bola tma, nevidel, čo sa ďalej dielo. Keď sa to upokojilo išli s otcom a obžalovanými k

nim domov. Poškodení išli ku H.. Nadávali si navzájom, kamene hádzali. Potom prišli policajti, tiež vie,
že aj auto bolo poškodené, ale kto a prečo ho poškodil, uviesť nevedel.

V prípravnom konaní maloletý svedok vypovedal, že ku skutku malo dôjsť niekedy v lete v roku 2023,
na presný dátum si nespomínal. Podvečer bol vonku na ulici na zastávke v D. s B., F. a A. E.. Z uličky

vyšli C. H., I. H., F. J., E. a ešte jeden. Nič im nehovorili, nikto sa nikomu nevyhrážal, no C. prišiel ku A.
a dal mu hlavičku. Vtedy začali vykrikovať, aby si išli pre otcov. On išiel pre svojho otca a povedal mu,
že sa do ich stále starajú chlapci od H.. Spolu s otcom vyšli na ulicu, okrem poškodených tam už bolo
viacej ľudí. Bol tam aj ich otec. Nespomínal si, či sa niekto niekomu vyhrážal. Videl len A. ako sa bije
s I., vzájomne sa udierali päsťami, v rukách nemali nič. C. udrel boxerom A. do hlavy, nevedel kedy ho

udrel. Bola tma. Nevedel čo sa dialo potom, išli domov. Keď boli doma, prišli policajti, vyšiel von z domu
a videl ako A. nohou kopol do zadného skla na aute sestry F. E., a to sa rozbilo.

Svedok maloletý F. E. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní
nevypovedal z dôvodu, že obžalovaní sú jeho otec a bratia.

Svedok L. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že F. E. je jeho bratranec. V ten deň prechádzal iba
skamarátmiC.aI.cezzastávku.Začalosatoslovnýmkonfliktomanatosarýchlostrhlabitka.Všetcitraja
obžalovaní boli pri tej bitke, vnímal najmä obžalovaného A. B., mladistvých obžalovaných ani nevnímal,
bolo to veľmi rýchlo, veľa si z toho nepamätal. Do bitky sa on nemiešal, nebil sa, ani nič. Zo zeme zobral

len kamaráta C. H. a odniesol ho domov. Nevidel, prečo bol na zemi. Potom na ulici pokračovali slovné
hádky. Okrem neho pri bitke bol aj F. J., matka C. H. tam nebola.

Svedkyňa K. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej chlapci boli vo dvore, grilovali, sedeli,
popíjali. F. E. im telefonoval, že by tiež rád prišiel, sám nechodil po dedine, lebo sa bál, už predtým mal

s obžalovanými nejaký problém, vadili sa, nadávali si. Poprosil jej syna I., či by mu nešiel naproti, tak
I. s C. mu išli naproti. Na zastávke, pár metrov od domu, o pár minút už počula krik. Stretli sa so synmi
obžalovaného A. B., obidvomi obžalovanými a už sa začali medzi sebou vadiť. Vybehla na zastávku a
videla tam jeho dvoch synov, vadili sa. Aj ich matka N. tam prišla, snažila sa ich zadržať. I., kričal, že
nechce žiadne problémy, povedal jej, že len chcú prejsť k nim do dvora, že žiadne problémy nechce. Na

to pribehol ich otec, mal sekeru, všetkým sa vyhrážal zabitím. Medzitým pribehol naspäť aj jeho starší
syn s palicou alebo tyčou. B. nemal v rukách asi nič. Už boli na moste, pár metrov od ich dvora, keď sa
tam strhla bitka. Jej synovia ozbrojení neboli. Pribehli hneď viacerí od nich, F. M., L. M. a ešte jeden,
boli traja, a už sa potom bili, napadli aj I.. Naskákali na jedného aj traja, aj B. sa bil. Bolo to pár minút čo
C. udreli s tyčou a on hneď odpadol. Nevedela, či ho udreli spredu, či zo zozadu, už len keď padal. Ten

starší syn ho udrel, on mal palicu v ruke, aj on sa vyhrážal zabitím, jej synom kričal, zabijem ťa. Bola
v šoku, lebo ho nevedeli dlhší čas prebrať. Bola tam D. E. a L. B., ten jej ho pomohol zobrať zo zeme.
Pribehla aj D. sestra a ich mama. Nikto sa do toho nezapájal. Rýchlo sa presunuli do dvora a volali
záchranku, tá odmietla prísť, keď počuli čo sa stalo, že sa majú dopraviť sami. Medzitým prišli policajti.F. E. zastala autom pri bráne a aj keď tam boli hliadky, aj tak poskákali na auto a rozbili zadné sklo. Kto
ho rozbil, povedať nevedela. C. bol udretý do hlavy, ako spadol na tvár, mal rozbitú tvár, a tiež otras
mozgu. I. bol samá modrina, tiež chrbát, niečo mal s rukou, bolela ho, ale nedal sa ošetriť.

V prípravnom konaní svedkyňa vypovedala, že pri bitke A., toho najstaršieho syna nevidela, on tam
nebol. Stredný udrel jej syna C. asi so železnou tyčou spredu na čelo a C. hneď odpadol. Počas toho
sa C. vyhrážal zabitím, a tiež sa vyhrážal I.. Aj na I. útočil s palicou, ale neudrel ho, lebo sa uhol. To či
útočil najmladší E. syn si nevšimla, ani nepočula, či sa niekomu vyhrážal.

Rozpory vo svojej výpovedi svedkyňa odôvodnila tým, že nevie ako sa obžalovaní volajú, ani koľko je E.
dokopy. Obidvaja mladiství obžalovaní tam boli, nevie ako sa volajú. Ukázala na A. E. ako na staršieho,
ktorý mal v ruke palicu. S istotou nevedela povedať, či C. udrel do čela, bola z toho dosť dlho v šoku,
lebo keby dostal do čela, bránil by sa, ale on sa nebránil. On dostal ranu zozadu, nečakal to a hneď
zľahol. Ranu mal na hlave zozadu, na temene a aj na tvári. Keď spadol na tvár, hneď ho zaliala krv.

Svedkyňa Q. C., matka poškodeného F. E., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že C. H., I. H. a F. J.
boli u nich, prišli pre syna F.. Bola tam s nimi. Ako išli cestou dole a videli ich mladiství obžalovaní, ktorí
stáli na autobusovej zastávke, utekali domov pre palice aj pre otca. Prišli dole a začala bitka. Poškodení
nestihli ani domov zájsť, na moste to začalo. Všetci jeho traja synovia mali palice, A. B. mal sekeru. Bili

si navzájom, nevie presne kto s kým sa bil. Na I. zaútočil A. B.. Stála pomedzi nich, ako sa bili. Povedala
A. B., aby prestali, on jej na to povedal, aby uhla, lebo aj ju môže buchnúť. A. E. mal palicu a s ňou sa
bil, všetkých chlapcov od nich. Bili každého, hlava nehlava, po tele, obidvaja bratia. C. buchli po hlave,
hneď spadol na zem, asi bol aj pár minút v bezvedomí, ležal na zemi. Nevie, kto ho udrel. Vtedy kričali,
že je na zemi. Nevedela, či sa všetci zľakli, zdvihli ho, bol krvavý, utekali s ním k sesternici K. H.. Rany

mal asi na nose, aj podliatiny. Aj jej syn a tiež I. H. mali podliatiny, jej syn mal hrče na hlave, čo ho bili
palicami po hlave, aj na ruke a chrbte, hlava ho bolela. Keď boli vo dvore K. H. A. B. a aj jeho syn A.
E. sa im vyhrážali, zbijem ťa, zabijem ťa, báli sa, preto volali policajnú hliadku. Či niečo vykrikoval aj
B., uviesť nevedela. Aj počas prítomnosti hliadky vykrikovali, predmety po nich už nehádzali. Jej dcéra
chcela ísť s C. a F. na pohotovosť, už sedeli v aute, keď ich videli, najskôr F. M. buchol rukou do auta

a A. E., ktorý bol pri aute následne kopol do zadného skla auta a to sa rozletelo. Rýchlo vystúpili z auta
a utekali do dvora a volali pohotovosť. Keď rozbili auto, tak asi policajti privolali ďalšiu hliadku. Jej syn
bol aj na ošetrení v C., hlava ho bolela. Asi 2-3 dni pred tým, ako začala tá bitka, jej syn niečo povedal
mladistvým obžalovaným a im sa to nepáčilo a povedali, že za toto dostanú. Mladiství obžalovaní každý
deň sledovali kedy vyjdú vonku, aj jej syn. A vtedy ich vystihli, utekali rýchlo pre palice a pre otca, zišli

dole a vtedy začala tá bitka. Aj ich matka im bránila, aby sa nebili, bola tehotná, ešte jej povedala, aby
odišla ďalej, aby ju nebuchli. Do bitky sa zapojil aj F. M., st.. L. B. tam tiež bol, ale on sa nebil, stál tam,
držal A. B., aby sa nebil. Ju nikto neudrel.
Svedkyňa P. J., matka F. J., na hlavnom pojednávaní a rovnako v prípravnom konaní vypovedala, že
s H. M. E. boli susedia a kamaráti. V čase skutku boli s manželom doma, ani nevedeli, čo sa tam deje,

len počuli veľký krik. Na to jej starší syn F., telefonoval, že na zastávke je nejaká bitka, ale nestarali sa
do toho a ani nevedeli, že F. je v tom zapletený. Keď prišla policajná hliadka, všetci už boli vo dvore
u H.. Syn prišiel domov po polnoci a povedal im, že sa pobil. Len zo synovho rozprávania vie, že išli k F.
do domu a ako sa vracali niekto niekoho napadol a strhla sa bitka. Syn tvrdil, že jeho pritom neudreli,
že sa mlátili jeden cez druhého. Povedal jej, že tam padli aj vyhrážky, ale kto sa komu vyhrážal, nevie.

Syn nepovedal ani to, či sa mu niekto vyhrážal, bol z toho celý mesiac mimo, nevychádzal ani vonku,
k synovi do D. ani nejde.

Svedkovia F. N. a F. L., príslušníci OO PZ Jelšava na hlavnom pojednávaní, rovnako tak v prípravnom
konaní zhodne vypovedali, že dňa 13.07.2023 bolo oznámené na linku 158, že v obci D. je hromadná

bitka. Na miesto boli vyslaní operačným dôstojníkom z Banskej Bystrice. Vzápätí hneď poslali posily
z C.. Po príchode na miesto pred jedným domom na ceste stála skupina jedných, pred druhým domom
druhí. Postavili sa do stredu. Po ich príchode už k napádaniu nedochádzalo, udržiavali ich, niečo po
rómsky si vykrikovali, ale ani jeden zo svedkov tomu nerozumel. Vtedy došlo k zraneniu syna A. B., ktorý
sa medzi nimi rozbehol a kolenom rozbil zadné sklo na aute v čase, keď pred domom H. nastupovali do

auta a chceli niekoho odviesť na ošetrenie. Svedok F. N. uviedol, že to okno na aute rozbil A. E.. Ďalej
zhodne uviedli, že mal zranené aj koleno a bol na ošetrení, potom ho zobrali aj na oddelenie.Z trestného oznámenia podaného C. H. dňa 14.07.2023 o 01.00 hod. na OO PZ Jelšava ďalej vyplýva,
že dňa 13.07.2023 v čase asi o 21.00 hod. bol spoločne s F. E., I. H. a F. J. pri zastávke v obci D., kde
ich začali slovne provokovať A. E., B. E., F. E. a F. M. mladší, začal s tým A. E.. Vyhrážali sa im bitkou.

On s kamarátmi sa biť nechceli, chceli ísť domov. Zrazu sa A. E. rozbehol pre svojho otca, a hneď na to
utekali naspäť s palicami a sekerami. Boli na mostíku, keď sa A. E. a A. B. do nich pustili. A. B. sa na
neho zahnal sekerou, a potom ako sa uhol, udrel ho palicou do nosa A. E., bil ho aj na zemi. Na viac
si nespomínal, lebo asi odpadol. Keď sa oklepal videl, ako A. B. sa so sekerou v ruke zaháňa aj na F.
E. a opakovane na neho kričal, že ho zabije. On sa tiež iba uhýbal. Videla to jeho matka K. H., F. E.

a ďalší ľudia. Zo strachu sa rýchlo stiahli do ich dvora a zavreli bránu. Celá rodina prišli k bráne a A.
E. a A. B. sa im ďalej vyhrážali smrťou. Následne prišla F. E. pred dom, aby ho odviezla na ošetrenie
a A. E. jej hneď rozbil zadné okno na aute.

Z trestného oznámenia podaného F. E. dňa 23.08.2023 o 12.15 hod. na Obvodnom oddelení PZ Jelšava
tiež vyplýva, že dňa 13.07.2023 vo večerných hodinách po tom, ako bola napadnutá jej rodina zo strany

rodiny E. a M., počas čoho bol zranený jej brat a brat jej švagra, ich chcela odviesť do nemocnice.
Zobrala auto a zastavila s ním na mieste, kde býva jej švagor. V spätnom zrkadle videla ako sa k jej
autu rozbehol F. M. a jedenkrát udrel päsťou do zadného okna auta. Po tom, čo naštartovala, v spätnom
zrkadle opäť videla, ako sa k autu rozbehol A. E., ktorý jedenkrát kopol nohou do zadného okna auta,
ktoré rozbil, čím jej spôsobil škodu vo výške 308,40 eur s DPH spojenú s jeho výmenou. S bratom sa

v aute stihli zamknúť a následne ho posunula o pár metrov ďalej. Potom privolali na miesto RZP.
ZlekárskejsprávyF.P.B.zodňa13.07.2023o00:06hod.ďalejvyplýva,žepoškodenýC.H.bološetrený
na chirurgickej ambulancii v NsP C. pre povrchové poranenie vlasatej kože hlavy – pomliaždenie,
povrchové poranenie nosa – pomliaždenie a pomliaždenie iných bližšie neurčených častí predlaktia po
tom, čo bol zbitý železnou tyčou, na okolnosti úrazu sa pamätal. Zo správy F. M. R. vyplýva, že C. H. bol

v jeho ambulancii dňa 17.07.2023 na kontrolnom vyšetrení po predchádzajúcom chirurgickom vyšetrení
s obtiažami, ďalej sa sťažoval na bolesti hlavy, napínalo ho na zvracanie, má tržnú ranu na hlave aj
exkoreácie po tvári, bolo mu doporučené chirurgické kontrolné vyšetrenie. Následne dňa 27.07.2023
o 12.43 hod. bol C. H. pre pretrvávajúce bolesti hlavy ošetrený na neurologickej ambulancii MUDr. Dany
Majlingovej v C..

Z lekárskej správy F. P. B. zo dňa 13.07.2023 o 23.54 hod. vyplýva, že poškodený F. E. bol ošetrený na
chirurgickej ambulancii v NsP C. pre povrchové poranenie vlasatej kože hlavy – pomliaždenie po tom,
čo ho udreli poriskom po hlave, v bezvedomí nebol, na okolnosti úrazu si pamätá.

Z lekárskej správy F. P. S. zo dňa 14.07.2023 o 17.41 hod. ďalej vyplýva, že obžalovaný mladistvý A. E.
bol ošetrený na chirurgickej ambulancii v NsP C. pre otvorenú ranu kolena a bližšie neurčené povrchové
poranenie vlasatej kože hlavy, po tom čo ho dňa 13.07.2023 v noci napadli jemu známe osoby, udreli
ho päsťou do hlavy, a keď auto s útočníkmi odchádzalo, kopol do auta, pritom si rozrazil ľavé koleno.

Rodnými listami mal súd preukázané, že B. E., nar. XX.XX.XXXX a A. E., nar. XX.XX.XXXX sú deti
matky N. E., nar. XX.XX.XXX a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX.

Ďalšími listinnými dôkazmi, a to evidenčnou kartou vozidla, faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 20.07.2023
a odborným vyjadrením mal súd preukázané, že vlastníčkou a držiteľkou motorového vozidla značky

Volkswagen Golf, evidenčné číslo C. je F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XX, A. C.. Za opravu
zadného skla vrátane prác na uvedenom motorovom vozidle jej dňa 27.07.2023 F. H. fakturoval sumu
308,40 eur s DPH. Z odborného vyjadrenia spoločnosti MBM Servis, s.r.o. zo dňa 17.08.2023 tiež
vyplýva, že hodnota skla zadných kufrových dverí VW Golf V a ostatného montážneho materiálu vrátane
prác je 308,50 eur s DPH.

Znalec F. C. C., z oboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia na hlavnom pojednávaní v zhode
so znaleckým posudkom č. 25/2024 vypovedal, že poškodený C. H. utrpel nasledovné poranenia: ľahký
otras mozgu, pomliaždenie a odreninu nosa, pomliaždenie a odreninu predlaktia vľavo. Z posudkového
hľadiska diagnóza otrasu mozgu nie je istá, nakoľko bola stanovená na základe nie úplne jasných

klinických príznakov a nie úplne štandardným spôsobom. Otras mozgu nebol primárne stanovený,
nakoľko poškodený nejavil žiadne príznaky, objektívne poranenia, že by otras mozgu mohol mať. Otras
mozgu bol diagnostikovaný až pri neurologickom vyšetrení 2 týždne po primárnom ošetrení na základe
tvrdenia poškodeného o tom, že bol v bezvedomí a o tom, že má amnéziu. To sú 2 základné príznaky,ktoré svedčia pre diagnózu otras mozgu, ak nie sú naplnené, tak pacient nemal otras mozgu. Podstatné
pri stanovaní diagnózy otrasu mozgu je špecializácia neurológa, a aj v posudkovom práve sa táto
diagnóza akceptuje hlavne vtedy, ak ju neurológ potvrdí. Vo svojich výpovediach poškodený opakovane

pomerne dobre popísal priebeh incidentu, čo svedčí o tom, že nejakú amnéziu nemal. Neabsolvoval
ani žiadnu liečbu otrasu mozgu. Nakoľko ju potvrdila neurologička a tiež niektorí zo svedkov, tvrdili,
že ležal chvíľu v bezvedomí, rozhodol sa ju akceptovať. Následne ju musel zahrnúť aj do bodového
ohodnotenia. Podľa intenzity poranení nepredpokladá, že by bol bitý kovovou tyčou, ktorá by mohla
spôsobiť vážnejšie poranenia spôsobom, kde páchateľ má v úmysle spôsobiť ublíženie na zdraví, a keď

náhodou, bola to nejaká ľahká, malá tyčka z hliníka alebo dostal takou intenzitou, že to nezanechalo
vonkajšie znaky poranenia. Ak by bola použitá kovová tyč, ako zbraň, mal by oveľa ťažšie poranenia,
na hlave by mal hrču, odreninu, nejaké vonkajšie známky traumy. V lekárskej správe nie je nič také
popísané. Poranenie nosa mohlo vzniknúť úderom päsťou do nosa skôr nižšej intenzity a následkom
tohomoholspadnúťnazem,alemohlovzniknúťajtak,žesihopoškodenýspôsobilsám,akodalhlavičku
obvinenému. V prípade poškodeného išlo o drobné poranenia, ktoré trvalé následky nezanechali, a ktoré

bežne vznikajú pri vzájomnom zápase mladistvých, boli zahojené spontánne do 3 dní, PN nevyžadujú.

Na základe vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu v rozsahu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, že skutok uvedený v bode 1/ obžaloby sa stal tak, ako ho ustálil súd pri zachovaní
totožnosti skutku vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Všetci traja obžalovaní spáchanie skutku, kladeného im v bode 1/ obžaloby za vinu, popreli tvrdiac, že

poškodených dňa 13.07.2023 na ulici fyzicky nenapadli sekerou ani ničím iným a ani sa im nevyhrážali
smrťou. Výpoveďami poškodených, ako aj svedkov, a aj samotných obžalovaných mal súd jednoznačne
a spoľahlivo preukázané, že dňa 13.07.2023 v čase asi o 20.00 hod. v obci D., v okrese C. došlo na
ulici v blízkosti autobusovej zastávky k stredu dvoch skupín tvorených mladistvými obžalovanými A. E.
a B. E. a ďalšími ich rodinnými príslušníkmi, a to maloletým bratom F. E. a maloletým bratrancom F.

M., a skupinou poškodených tvorenou F. E., C. H., I. H., maloletým F. J. a L. B.. Počiatočná slovná
výmena názorov medzi nimi pritom rýchlo prerástla do hádky, čo potvrdzuje aj výpoveď priameho svedka
L. B. a tiež svedkýň D. E. a F. E.. Svedkyňa K. H. tiež uviedla, že počula krik, preto vybehla z domu
a videla mladistvých obžalovaných a poškodených ako sa hádajú. Obhajoba obžalovaných, že hádke
a neskoršiemu fyzickému konfliktu predchádzal najskôr fyzický kontakt mladistvého obžalovaného A. E.

a poškodeného C. H., pri ktorom mal C. H. bezdôvodne a z ničoho nič dať A. E. hlavičku, bola vyvrátená
nielen výpoveďami priamych svedkov a poškodených, ale aj lekárskou správou z ošetrenia mladistvého
obžalovaného A. E. na chirurgickom oddelení NsP C. dňa 14.07.2023, kedy samotný mladistvý
obžalovaný ošetrujúcemu lekárovi uviedol iba to, že bol napadnutý päsťou do hlavy. Poškodený I. H.
pritom priznal, že A. E. udrel päsťou do hlavy, ale až neskôr v rámci obrany po tom, čo ho mladistvý

obžalovaný napadol a udrel. Tiež tvrdenie A. E., že s poškodenými predtým konflikt nemal je v kontraste
nielen s výpoveďami poškodených, ale aj ďalších svedkov Q. C., či K. H., ktoré zhodne uviedli, že F. E.
pre skorší konflikt s mladistvými obžalovanými a obavu z bitky niekoľko dní už predtým sám do dediny
ani nechodil a aj v ten deň F. E. jeho kamaráti sprevádzali cestou z jeho bydliska do domu H.. Nie je
preto dôvod neveriť poškodeným, že práve mladistvý A. E. aj dňa 13.07.2023 vyzýval poškodeného F. E.

a jeho kamarátov do bitky, a nie naopak. Poškodení zhodne tiež potvrdili, že s mladistvými obžalovanými
sa biť nechceli a chceli okolo nich iba prejsť. Poškodený I. H. priznal, že počas hádky F. E. a jeho brata C.
s mladistvými obžalovanými, týmto posmešne povedal, aby utekali pre svojho otca. Ako však vyplynulo
z výpovede mladistvého obžalovaného B. E., ako aj svedkov M., a tiež výpovede poškodeného F. E.,
skupina obžalovaných na to zareagovala tak, že B. E. sa s maloletým F. M. rozbehli pre F. M. staršieho

a A. E. spolu s maloletým bratom F. bežali domov. Samotný A. E. priznal, že mal na poškodených
nervy, išiel preto domov za otcom. Priznal aj to, že z domu zobral malú sekeru a bežal s ňou naspäť.
Nebolo sporné, že obžalovaný A. B. vybehol za synom, ktorý sa so sekerou v ruke rozbehol dole na
poškodených, zaháňal sa s ňou a vyhrážal sa, že ich rozseká a zabije. Poškodení I. H., C. H., F. E.
a svedkyne F. E., D. E. a K. H. zhodne ďalej tvrdili, že obžalovaní mali aj kovové predmety a palice.

Nebolo sporné ani to, že ďalšiemu konfliktu medzi obžalovanými a poškodenými sa snažila zabrániť
nielen ich matka, ale aj otec. Ako ďalej vyplýva z výpovede samotných poškodených, ale aj prítomných
svedkov obžalovaný A. B. zobral synovi A. z ruky sekeru a snažil sa aj urovnať konflikt s poškodeným I.
H., Tiež poškodený I. H. potvrdil, že keď sa s A. B. rozprávali a stáli oproti sebe neudierali sa a dovtedynikto nikoho ani neudrel. Po tom, čo spoza A. B. vyskočil A. E. a kopol I. H. do oblasti pásu sa však
strhla hromadná bitka. Všetci svedkovia zhodne potvrdili, že bolo to veľmi rýchle a bitka trvala iba pár
minút. Hoci obžalovaní A. B. a A. E. popierali akékoľvek fyzické útoky a slovné vyhrážky, poškodení F.

E., maloletý F. J. a aj I. H. a svedkyňa D. E. zhodne vypovedali, že A. B. sa počas incidentu so sekerou v
ruke zaháňal na F. E. a kričal pritom, že ho zabije. Svedkyňa D. E. tiež potvrdila, že jej brat sa spočiatku
uhýnal a obžalovaný ho netrafil. Následne však poškodeného udrel s poriskovou časťou v oblasti hlavy,
čo potvrdil aj poškodený I. H.. Svedkyňa D. E. ďalej uviedla, že keď obžalovaný sekerou znova mieril
na jej brata a chcel ho udrieť, skočila pred neho a ďalšiemu útoku obžalovaného na jej brata zabránil len

I. H., ktorý k nim priskočil a obžalovaného odstrčil. Tvrdenie obidvoch poškodených, že obžalovaný A.
B. udrel F. E. po hlave potvrdzuje tiež správa z lekárskeho ošetrenia F. E. zo dňa 13.07.2023, kedy mu
bolo objektívne diagnostikované povrchové poranenie, a to pomliaždenie vlasatej kože hlavy, po tom,
čo bol udretý poriskom po hlave, bez potreby jeho práceneschopnosti s dobou liečenia do 7 dní. Hoci
poškodený I. H. nevedel uviesť, kto ho počas toho incidentu potom čo odstrčil A. B. zozadu napadol, ani
to kto udrel jeho brata, obžalovaný mladistvý B. E. vyslovene uviedol, že videl, ako sa jeho brat A. bije s I.

H.. Poškodení F. E. a C. H., ako aj svedkyne K. H. a Q. C. pritom zhodne uviedli, že A. E. mal v rukách
kovovú tyčku alebo palicu a poškodený F. E. uviedol, že A. E. ju zobral bratovi a zaháňal sa ňou a kričal
na poškodených, že ich zabije. Poškodený C. H. tiež vyslovene uviedol, že keď chcel pomôcť bratovi,
A. E. ho udrel kovovou tyčkou po hlave tak, že spadol na zem a stratil pritom vedomie. Rovnako tak
svedkyňa D. E. potvrdila, že C. H. odpadol po tom, ako ho A. E. udrel s palicou alebo tyčkou po hlave.

Povrchové poranenie, a to pomliaždenie vlasatej kože hlavy poškodeného C. H. preukazuje tiež správa
z lekárskeho ošetrenia C. H. v NsP C., podľa ktorej mal byť poškodený napadnutý železnou tyčou.

V súvislosti s poranením poškodeného C. H. diagnostikovaným ako ľahký otras mozgu súd ale uvádza,
že vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou súdneho znalca MUDr. Richarda Resutíka na hlavnom

pojednávaní nebolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že by poškodený takýto druh poranenia
pri konflikte aj utrpel. Súdny znalec vyslovene uviedol, že z posudkového hľadiska táto diagnóza
nie je istá, nakoľko bola stanovená na základe nie úplne jasných klinických príznakov a nie úplne
štandardným spôsobom. Otras mozgu nebol poškodenému ani primárne stanovený a poškodený ani
nejavil žiadne príznaky a ani objektívne poranenia, že by otras mozgu mohol mať. Táto diagnóza bola

stanovená na neurologickom vyšetrení až 2 týždne po primárnom ošetrení iba na základe tvrdenia
poškodeného o tom, že bol v bezvedomí a o tom, že má amnéziu. Súdny znalec zdôraznil, že poškodený
vo svojich výpovediach pritom opakovane pomerne dobre popísal priebeh incidentu, čo svedčí o tom,
že nejakú amnéziu nemal, navyše neabsolvoval ani žiadnu liečbu otrasu mozgu. Rovnako tak súd
nemal jednoznačne a spoľahlivo preukázaný ani vznik ďalšieho poranenia poškodeného C. H., a to

pomliaždenie a odreninu nosa, keďže ako vyplynulo z výpovede svedkýň D. E. a K. H. na hlavnom
pojednávaní, poškodený si toto zranenie mohol spôsobiť aj sám. Uvedené svedkyne totižto zhodne
vypovedali, že poškodený bol udretý zozadu a tvárou spadol zem. Svedkyne K. H. a aj Q. C. tiež zhodne
uviedli, že poškodeného hneď zaliala krv. Aj z výpovede súdneho znalca MUDr. Richarda Resutíka
na hlavnom pojednávaní vyplýva, že úder do nosa kovovou tyčou je vysoko nepravdepodobný, a keď

náhodou, bola to nejaká ľahká, malá tyčka z hliníka alebo poškodený dostal takou intenzitou, že to
nezanechalo vonkajšie znaky poranenia. Ak by bola použitá kovová tyč, ako zbraň, poškodený by podľa
znalca mal oveľa ťažšie poranenia, na hlave by mal hrču, odreninu, nejaké vonkajšie známky traumy,
ale v lekárskej správe nie je nič také popísané.

Svedkovia D. E., K. H. a L. B. ďalej zhodne uviedli, že po tom ako sa poškodený C. H. prebral
z bezvedomia, poškodeného spoločne dvíhali zo zeme a domov ho odniesol L. B.. Spolu s nimi na
dvor rodinného domu č. 75 ušli aj poškodení I. H., F. E. a F. J., kde zatvorili bránu a privolali policajtov
a zdravotnú službu. Poškodení, ako aj rodinní príslušníci zhodne tvrdili, že obidvaja obžalovaní sa im aj
ďalej vyhrážali, že ich zabijú a dobijú, podpália a prepichnú. Tiež svedkovia F. N. a F. L., službukonajúci

policajti zhodne potvrdili, že po ich príchode na miesto incidentu do obce Nandraž, bitka medzi skupinami
obžalovaných a poškodených už neprebiehala, pred domom na ceste stála skupina jedných, pred
druhým domom druhí, oni sa preto postavili do stredu, a počas ich prítomnosti už k napádaniu medzi
nimi nedochádzalo. Svedkovia zhodne tiež potvrdili, že obidve skupiny si navzájom vykrikovali niečo po
rómsky, ale ani jeden zo svedkov tomu nerozumel.

Z uvedených skutočností súd uzatvára, že obžalovaní A. B. a mladistvý A. E. sa spoločným konaním
popísaným v skutkovej vete tohto rozsudku skupine obyvateľov vyhrážali smrťou, ťažkou ujmou na
zdraví alebo inou ťažkou ujmou, proti skupine obyvateľov použili tiež násilie a spáchali čin závažnejšímspôsobom konania – so zbraňou a verejne, zároveň sa spoločným dopustili fyzicky, verejne a na
mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného. Obidvaja obžalovaní ako všeobecne
trestne zodpovedné subjekty protiprávnym konaním spôsobom uvedeným v Trestnom zákone tak svojím

úmyselným spoločným konaním porušili záujem chránený týmto zákonom, a to záujem na ochrane
pokojného občianskeho spolužitia pred jeho hrubým narušením, a to úmyselným vzbudzovaním obavy
o život a zdravie poškodených ako skupiny osôb, a to verbálnymi hrozbami smrťou a ťažkou ujmou na
zdraví a súčasne aj záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími fyzickými
útokmi narušujúcimi verejný poriadok. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obidvoch

obžalovaných ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Vina obžalovaných A.
B. a mladistvého A. E. je založená na výpovediach poškodených, ako aj ich rodinných príslušníkov,
ktoré výpovede v podstatných častiach nevzbudzujú relevantné pochybnosti, sú presvedčivé a vo
významnej miere ich dopĺňajú aj dôkazy plynúce z iných dôkazných prostriedkov vykonaných na
hlavnom pojednávaní, najmä lekárske správy, či vo veci podaný znalecký posudok a výsluch súdneho
znalca na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obidvoch obžalovaných

vinných zo spáchania prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b),
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Nakoľko v čase medzi spáchaním trestných činov a vynesením rozsudku

nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 zo dňa 08.02.2024 v spojení s nálezom Ústavného súdu SR, sp.
zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, zverejneným pod č. 215/2024, účinným od 06.08.2024 (novela
Trestného zákona), súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona posudzoval trestnosť
všetkých činov a obžalovaným ukladal trest podľa zákona, ktorý je pre nich priaznivejší, t.j. podľa
Trestného zákona, účinného od 06.08.2024.

V súvislosti s protiprávnym konaním spoluobžalovaného mladistvého B. E., kladeným mu obžalobou za
vinu súd ďalej uvádza, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že skutok
spáchal aj obžalovaný mladistvý B. E.. Samotný obžalovaný spáchanie skutku počas celého konania
popieral a tvrdil, že bitke sa vyhýbal a nikomu sa ani nevyhrážal. Z vykonaných dôkazov vyplýva a

potvrdzujú to i výpovede jednotlivých poškodených a ich rodinných príslušníkov, ale aj ďalších dvoch
spoluobžalovanýchaichrodinnýchpríslušníkov,žemladistvýB.E.predsamotnýmincidentomozbrojený
nebol. Z výpovede žiadneho svedka nevyplynulo, že by niekto, či už z obžalovaných alebo iných osôb
nachádzajúcich sa na mieste incidentu, podal tomuto mladistvému obžalovanému akúkoľvek zbraň, či
uždrevenúpalicualebokovovútyč.ĎalšídvajaobžalovaníA.B.,akoajA.E.zhodneuviedli,žemladistvý

B. E. sa nebil a nebol ani zranený. Obžalovaný A. E. navyše uviedol, že bil sa len on a jeho mladší brat F.,
kým B. stál pri moste s F. M. mladším. Poškodený C. H. tiež nevedel uviesť, že by mladistvý B. E. počas
incidentu niečo robil, naopak uviedol, že B. E. bol na mieste počas celého incidentu a bol kľudný. Tento
poškodený tiež uviedol, že len jeden z obžalovaných utekal domov pre otca a vrátil sa s palicou alebo
tyčkou.PoškodenýF.E.ďalejuviedol,žehoniektorýzmladistvýchudrel,nevedelvšaksistotoupovedať,

či to bol práve B., vyslovene uviedol iba to, že A. E. ho zopárkrát kopol do chrbta a brucha. Na otázku
ako vie, či a čo kričal obžalovaný mladistvý B. E. uviedol, že nevie presne, či to bol on, lebo každý
tam vykrikoval, čo presne mladistvý B. E. kričal ale uviesť nevedel. Poškodený I. H. vyhrážky zo strany
B. E. nepočul, len také doberanie sa navzájom, v jeho rukách tento poškodený nevidel zbraň ani iný
predmet. Síce uviedol, že ho mal B. E. udrieť, ale nevedel uviesť ani ako ani kde. Poškodený F. J.

uviedol, že on sa s B. E. strkal len na zastávke, pričom B. ho strkol a chcel udrieť, ale on sa uhol. Počas
toho mu mladistvý obžalovaný hovoril, že ho zabije, ale nič si z toho nerobil, podľa neho to bola taká
klasika. Nepamätal si ani, či mal B. niečo v rukách. Svedkyňa D. E. na otázku, či obžalovaný mladistvý
B. E. niekoho napadol, uviedla, že jeho veľmi neregistrovala a svedkyňa K. H. vyslovene uviedla, že
nevidela zbraň u nikoho iného len u A. B. a staršieho syna. Svedok L. B. nevidel zbraň ani napádanie

obžalovaného mladistvého B. E. ani nepočul, že by sa mladistvý obžalovaný B. E. niekomu vyhrážal.
Svedkyňa Q. C. tiež nevedela uviesť, či mladistvý obžalovaný B. E. niečo vykrikoval, vyhrážky počula,
ale nie od obžalovaného B. E.. Za takejto dôkaznej situácie podľa názoru súdu nemožno jednoznačne
a spoľahlivo dospieť k záveru, že skutku sa dopustil aj obžalovaný mladistvý B. E., keďže v tomto smere
sú pochybnosti, ktoré vykonaným dokazovaním odstránené neboli, preto v zmysle zásady „in dubio pro

reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného prichádza do úvahy rozhodnutie priaznivejšie pre
obžalovaného. O tom, že skutok 1/ sa stal tak, ako ho ustálil súd vo výroku tohto rozsudku a tento
napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1,
ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona formouspolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona súd
nemá na základe vykonaných dôkazov pochybnosti, avšak dôkazná situácia neumožnila súdu dospieť

k jednoznačnému a presvedčivému záveru, že tento skutok spáchal aj obžalovaný mladistvý B. E., a
preto ho podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaní A. B. a A. E. sa na verejnosti správajú slušne,
doteraz nemali konflikty so spoluobčanmi. Nepožívajú alkoholické nápoje ani iné návykové látky, ich

správanie nebolo riešené komisiou na ochranu verejného poriadku. A. B. chodieval za prácou mimo
obce, aby zabezpečil svoju rodinu, nezúčastňuje sa na menších obecných službách organizovaných
obcou, obci preto bližšie informácie o ňom nie sú známe. A. E. žije v spoločnej domácnosti s rodičmi
a súrodencami, bližšie obcou hodnotený nie je.

Obžalovaný A. B. má v registri trestov 5 záznamov, prvý záznam je z roku 2010 za prečin krádeže, ďalšie

štyri záznamy sú z rokov 2012-2016 za prečiny ohrozovania mravnej výchovy mládeže, vo všetkých
prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný mladistvý A. E. v registri trestov
dosiaľ nemá žiadny záznam. V registri Generálnej prokuratúry SR nie je proti obidvom obžalovaným
aktuálne vedené ani žiadne ďalšie trestné stíhanie. V registri priestupkov A. B. má 3 záznamy za drobné
priestupky, dvakrát bol postihnutý za porušenie povinnosti chrániť OP pred stratou a poškodením a raz

znečistil verejné priestranstvo ohorkom. Rovnako tak v registri priestupkov má 3 záznamy aj mladistvý
A. E., a to za drobnú krádež a dvakrát za požívanie alkoholických nápojov na verejnosti.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu v prípade obidvoch obžalovaných vyhodnotil povahu
trestného činu, závažnosť a spôsob jeho spáchania vrátane následku, zavinenia, priťažujúcich a

poľahčujúcich okolnosti, ako aj osoby jednotlivých páchateľov, ich pomery a možnosť prevýchovy, resp.
ďalšej výchovy v prípade mladistvého obžalovaného.

U obžalovaného A. B. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistil však
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, a to že spáchal viac trestných činov.

S poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, pričom podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému
ukladal úhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, spáchanú v jednočinnom súbehu, a vychádzal zo
zákonom ustanovenej trestnej sadzby najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov, a to prečinu
násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí od 6 mesiacov až 3

roky. Zohľadňujúc tiež základné zásady ukladania trestu podľa § 34 ods. Trestného zákona mal súd
za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti ako aj na možnú prevýchovu obžalovaného k
tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, bude postačovať trest odňatia slobody bližšie k dolnej hranici
trestnej sadzby, vo výmere 10 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú
dobu v trvaní 18 mesiacov. Takto uložený trest považoval súd za dostatočne zodpovedajúci zákonu, ako

aj prvkom individuálnej a generálnej prevencie.

U obžalovaného mladistvého A. E. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného
zákona, a to že doteraz viedol riadny život. Zároveň zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h/ Trestného zákona, a to že spáchal viac trestných činov. S poukazom na ustanovenie § 38

ods. 2 Trestného zákona, súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnosti, pričom podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona aj v prípade mladistvého obžalovaného ukladal
úhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, spáchanú v jednočinnom súbehu a vychádzal zo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov, a to prečinu násilia
proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 2 Trestného zákona, za súčasného zníženia trestnej sadzby

o polovicu v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona, v rozmedzí od 3 mesiacov až do 18 mesiacov. Postupujúc
ďalej podľa základných zásad ukladania trestov u mladistvých páchateľov v zmysle ustanovenia § 97
Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu u takýchto
páchateľov, a tiež okolnosti dané prípadu, a to skutočnosť, že hromadnú bitku vyprovokoval práve
mladistvý obžalovaný súd nepristúpil k uloženiu alternatívneho druhu trestu, ale uložil mu trest odňatia

slobody v prvej polovici trestnej sadzby, výkon ktorého uložil na primeranú skúšobnú dobu s cieľom
vytvoriť podmienky na jeho výchovu, aby ďalej viedol život riadneho občana, a aby uložený trest na neho
pôsobil preventívne vo vzťahu k prípadnému ďalšiemu páchaniu protiprávnych činov, a zároveň aby sa
zabezpečila primeraná ochrana spoločnosti.V súvislosti so skutkom v bode 2/obžaloby podanej na mladistvého obvineného A. E. pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania

skutku, teda do 05.08.2024, ktorým mal spôsobiť škodu v celkovej výške 308,50 eur s DPH, a ku
ktorému sa v celom rozsahu priznal a jeho priznaniu nasvedčujú aj ďalšie vykonané dôkazy na hlavnom
pojednávaní, najmä výpovede priamych svedkov službukonajúcich príslušníkov policajného zboru F.
L. a F. N., či F. E., C. H. a D. E., F. M., staršieho, ale aj obžalovaných A. B. a B. E. súd uvádza, že
novelou Trestného zákona č. 40/2024 zo dňa 08.02.2024 v spojení s nálezom Ústavného súdu SR,

sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, zverejneným pod č. 215/2024, účinnou od 06.08.2024 došlo
k zvýšeniu výšky škody, od ktorej sa konanie páchateľa považuje za trestný čin (zo sumy 266 eur na
sumu minimálne 700 eur).

Trestnosť tohto činu je preto potrebné posudzovať podľa Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024,ktorýjeprepáchateľanepochybnepriaznivejší(§2ods.1Trestnéhozákona).Skutokvbode

2/, pre ktorý bola na mladistvého obvineného A. E. podaná obžaloba, tak od 06.08.2024 nie je trestným
činom, pretože výška spôsobenej škody v dôsledku zmeny Trestného zákona nedosiahla výšku škody
zakladajúcu trestnoprávnu zodpovednosť, čím došlo k zániku trestnosti činu. Keďže predmetný skutok
ale vykazuje znaky priestupku proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisoch, súd postupom podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku rozhodol o postúpení veci

na Okresnému úradu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako
orgánu príslušnému na prejednanie priestupkov.

Nakoľko poškodená F. E. si uplatnila nárok na náhradu škody v súvislosti s opravou rozbitého zadného
skla motorového vozidla, súd ju postupom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal s uplatneným

nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota,
pracovisko Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie
v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný
zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Proti rozhodnutiu o postúpení veci na prejednanie priestupku môže prokurátor podať sťažnosť do 3
pracovných dní od jeho oznámenia.