Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122011020
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3122011020.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného A. B. C., na

hlavnom pojednávaní konanom 18. marca 2025 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C., narodený XX. XXXX XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bydliskom D. E.
XXX/XX, C. E. C., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov v inej jeho trestnej veci,

je vinný, že

dňa 18.02.2022 v presne nezistenom čase od 10:00 hodiny do 16:30 hodiny, keď vykonával

rekonštrukčné a maliarske práce v byte č. 4 v bytovom dome na adrese F. G. XXX/XX, H. patriaci
poškodenejI.J.D.,nar.XX.XX.XXXX,vedomýsitohtojejveku,zobraljejzospálnezkazetypodposteľou
uložených 16 ks šperkov a to: 1 ks retiazky zo žltého kovu s hmotnosťou 5,57 g v hodnote 501,- €,
1 ks prívesok zo žltého kovu s hmotnosťou 1,86 g v hodnote 167,- €, 1 ks obrúčky zo žltého kovu s
hmotnosťou 2,59 g v hodnote 233,- €, 1 ks obrúčky zo žltého kovu s hmotnosťou 1,88 g v hodnote 169,-
€, 1 ks obrúčky zo žltého kovu s hmotnosťou 2,16 g v hodnote 194,- €, 1 ks prívesok zo žltého kovu
s hmotnosťou 0,85 g v hodnote 77,- €, 1 ks retiazky zo žltého kovu s hmotnosťou 1,82 g v hodnote

164,- €, 1 ks prívesok zo žltého kovu s hmotnosťou 5,34 g v hodnote 481,- €, 1 ks retiazky zo žltého
kovu s hmotnosťou 12,57 g v hodnote 1.132,- €, 1 ks šperkovnice zo žltého kovu v hodnote 2,- €, 1
ks náušnice zo žltého kovu (tvar srdiečko) v hodnote 96,- €, 1 ks prívesok v tvare „P“ zo žltého kovu
v hodnote 37,- €, 1 pár (2 ks) náušníc zo žltého kovu (margarétky) v hodnote 100,- €, 1 ks retiazky z
bieleho kovu s príveskom v tvare „V“ hodnote 15,- €, 1 ks medaily z bieleho kovu (Don Bosco) v hodnote
53,- €, 1 ks prsteňa z bieleho kovu s očkom v hodnote 96,- €, čím poškodenej I. J. D. spôsobil celkovú
škodu 3.469,- €,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal na chránenej osobe
– osobe vyššieho veku,

čím spáchal

zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona v znení zákona
č. 40/2024 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno
m) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 3 Trestného zákona, ako aj § 42 odsek 1 Trestnéhozákona podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia
slobody 48 (štyridsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá
ochranný dohľad 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Trnava sp. zn. 5T/7/2023 z 15. novembra 2023, právoplatného 25. januára 2024, ktorým obvinenému
za spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona bol uložený trest odňatia slobody
30 (tridsať) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom a bola určená
skúšobná doba tohto podmienečného odkladu 36 (tridsaťšesť) mesiacov a ktorým súčasne bol z dôvodu

ukladania súhrnného trestu zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 3T/54/2022 z 21. novembra 2022, právoplatného 7. decembra 2022 a trestného rozkazu Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 3T/22/2022 z 22. júna 2022, právoplatného 12. júla 2022, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

02.08.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) postupom podľa § 234 ods. 1
Tr. por. na Okresnom súde Trenčín („súd“) obžalobu 1Pv 92/22/3309 z 01.08.2022 na obžalovaného A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaný“) pre podozrenie zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. g), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania činu s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania činu, a to na skutkovom základe, že
napriek tomu, že dňa 04.06.2021 za odcudzenie tovaru v predajni OBI Trnava bol hliadkou Obvodného
oddelenia PZ Trnava postihnutý v blokovom konaní blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. A
2200499777 vo výške 30,- €, dňa 18.02.2022 v presne nezistenom čase od 10:00 hodiny do 16:30
hodiny, keď vykonával rekonštrukčné a maliarske práce v byte č. 4 v bytovom dome na adrese F. G.

XXX/XX, H. patriaci poškodenej I. J. D., nar. XX.XX.XXXX, vedomý si tohto jej veku, zobral jej zo spálne
z kazety pod posteľou uložených 16 ks šperkov a to: 1 ks retiazky zo žltého kovu s hmotnosťou 5,57 g
v hodnote 501,- €, 1 ks prívesok zo žltého kovu s hmotnosťou 1,86 g v hodnote 167,- €, 1 ks obrúčky zo
žltého kovu s hmotnosťou 2,59 g v hodnote 233,- €, 1 ks obrúčky zo žltého kovu s hmotnosťou 1,88 g v
hodnote 169,- €, 1 ks obrúčky zo žltého kovu s hmotnosťou 2,16 g v hodnote 194,- €, 1 ks prívesok zo

žltého kovu s hmotnosťou 0,859 v hodnote 77,- €, 1 ks retiazky zo žltého kovu s hmotnosťou 1,82 g v
hodnote 164,- €, 1 ks prívesok zo žltého kovu s hmotnosťou 5,34 g v hodnote 481,- €, 1 ks retiazky zo
žltého kovu s hmotnosťou 12,57 g v hodnote 1.132,- €, 1 ks šperkovnice zo žltého kovu v hodnote 2,- €,
1 ks náušnice zo žltého kovu (tvar srdiečko) v hodnote 96,- €, 1 ks prívesok v tvare „P“ zo žltého kovu
v hodnote 37,- €, 1 pár (2 ks) náušníc zo žltého kovu (margarétky) v hodnote 100,- €, 1 ks retiazky z

bieleho kovu s príveskom v tvare V v hodnote 15,- €, 1 ks medaily z bieleho kovu (Don Bosco) v hodnote
5,- €, 1 ks prsteňa z bieleho kovu s očkom v hodnote 96,- €, čím poškodenej I. J. D. spôsobil celkovú
škodu vo výške 3.469,- €.

Po prednese obžaloby bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa § 34, resp.

§ 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že k stíhanému skutku môže urobiť
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
a) Tr. por., že je nevinný.

Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného súd na návrh procesných strán na hlavnom pojednávaní

vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej I. J. D., výsluchom znalca J.
J. D., výsluchom svedkov K. B. C. a L. B., st., ako aj čítaním listinných dôkazov, a to odborného
vyjadrenia na č. l. 81-82, zápisnice po vykonaní osobnej prehliadky na č. l. 71, zápisnice o vydaní
veci a fotodokumentácie na č. l. 72-76, zápisnice o vydaní veci a záložnej zmluvy na č. l. 77-80,
fotodokumentácie na č. l. 4, z prílohovej obálky na č. l. 239 odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie

priestupkov, ako aj podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trnava 5T/7/2023, najmäobžaloby na č. l. 113, rozsudku na č. l. 150 a doručenky na č. l. 153 (to všetko postupom podľa § 269
Tr. por.).

Postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať dokazovanie opätovným pribratím znalca
z odboru Písmoznalectvo a opätovným výsluchom poškodenej I. D., kde dospel k záveru, že sa mali
takto objasniť skutočnosti, ktoré boli zistené inými, už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Pokiaľ
ide o pribratie znalca z odboru Písmoznalectvo, obžalovaný sa snažil týmto spôsobom dokázať, že
podpis na listine – Darovacej písomnej dohode z 02.02.2022, ktorú predložil na hlavnom pojednávaní,

skutočne patrí poškodenej. Z výsluchu poškodenej, ktorý bol potvrdený závermi v konaní vypracovaného
znaleckého posudku, však bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že podpis poškodenej nepatrí,
a to aj s ohľadom na námietky, ktoré voči tomuto záveru predniesol obžalovaný, s čím sa súd bude
zaoberať nižšie. Takisto skutočnosti, ktoré mali byť zistené opätovným výsluchom poškodenej, boli bez
akýchkoľvek pochybností zistené výsluchom svedkov K. B. C. a L. B., st., pričom sa súčasne jednalo
o okolnosti nepodstatné pre rozhodnutie.

Obžalovaný k stíhanému skutku vypovedal, že sa to celé začalo tak, že s poškodenú spoznali ako
susedu.Jehopriateľchodilvenčiťpsíkaataksaspoznali.Najskôrsastretliniekoľkodnípred18.02.2022,
kedy ich poškodená oslovila s tým, že by potrebovala vyhodiť nejaký starý nábytok. Súhlasil, že
zoženie nejakých chlapov, ktorí to vyhodia. Za toto vyhodenie od poškodenej ani nič nepýtali. Vtedy

mu poškodená ukázala kúpeľňu, ktorú chcela prerobiť. Mala tam ale strašný bordel a tak jej povedal,
že jej s tým pomôže, musí ale najskôr priestor vypratať. Mala sa robiť dlažba, obklady, sprchový kút,
umývadlo a WC a malo sa tiež vymaľovať. Cenu za prácu si predbežne dohodli na 1.500,- €. Začal
teda u nej pracovať, postupne kúpeľňu podľa dohody prerobil. Následne chcela poškodená vymaľovať
aj byt. On pýtal peniaze za predošlú prácu, na čo mu poškodená povedala, že nemá dosť peňazí,

pretože tie, ktoré mala, potrebovala na zuby. Dohodli sa teda na tom, že mu dá nejaké zlato, ktoré mu
takto aj dala na jedenkrát v plnšom sáčku. V daný deň najskôr išiel kúpiť farbu a keď sa vrátil, v izbe,
ktorú mal maľovať, natiahol fóliu, musel aj posunúť posteľ, ktorá ale bola plná, nedalo sa s ňou pohnúť,
a tak ju musel vyprázdniť. Vtedy našiel šperkovnicu – vajíčko, o ktorej mu ale poškodená povedala,
že ju nechce. Neskôr ale zistila, že je homosexuál, pretože v rámci prác u poškodenej komunikoval so

svojim priateľom. A potom začala s tým, že jej ukradol šperkovnicu, neskôr začala hovoriť o „kazete“.
Začala byť hysterická, zavolala políciu. Keď si pred ňou utrel ústa, podozrievala ho, že šperky zjedol.
Následne ho prinútila vyzliecť sa, ale nič nenašla. Zavolala aj manžela, pričom prišli aj hliadky polície.
Keď prišiel manžel poškodenej, ešte mu pred policajtami dal 150,- €, na čo sa potešil, že aspoň niečo za
prácu dostal. Policajti ho tiež viackrát vyzliekli, nič sa ale nenašlo, a tak ho ráno prepustili. Už vtedy im

spomenul, že má papier, z ktorého bola zrejmá jeho dohoda s poškodenou na tom, že mu zaplatí zlatom.
Čo sa týka založenia šperkov v záložni, potvrdil, že išlo o šperky, ktoré mu podarovala poškodená, išlo
o zlato v hodnote asi 2.000,- €. Založil ich po tom, ako bol prepustený z CPZ, aby mal na advokáta.
Šperky založil na svoju mamu. U poškodenej na byte bol veľakrát, minimálne šesťkrát tam prišla aj
jej dcéra. Prvýkrát tam bol zrejme vtedy, keď išli vyhadzovať nábytok. Poškodenej tipoval 60 rokov.

Poškodená bola čudná, mala zvláštne stavy.

Na tomto mieste súd dáva do pozornosti, že obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania predložil
listinu – Darovaciu písomnú dohodu z 02.02.2022, o ktorej tvrdil, že je dokladom preukazujúcim, že
s poškodenou sa dohodli, že za stavebné práce mu poškodená daruje zlato. Poškodená pravosť jej

podpisu na tejto listine poprela, z ktorého dôvodu bol do konania pribratý znalec Mgr. Koutný, ktorý
vypracoval znalecký posudok, pričom jeho závermi sa súd zaoberá nižšie.

Poškodená I. D. k stíhanému skutku vypovedala, že o tom, že obžalovaný býval neďaleko nej, sa
dozvedela až pri skutku. Celé sa to začalo rekonštrukciou ich bytového domu, ktorá nebola dobre

urobená, neboli dobre prerobené stúpačky, išiel z nich zápach. Tiež chcela vyhodiť dve sedacie súpravy.
Keď bola venčiť psíka, stretla K. C. a cez neho sa spojila s obžalovaným, ktorému povedala, že potrebuje
vyhodiť sedacie súpravy a vyriešiť zapáchajúce stúpačky. Obžalovaný sa jej ponúkol, že to urobí. Mal
reči, že je šikovný, pričom ale skutočne bol pracovitý. Na začiatku jej uviedol, že za prerobenie kúpeľne
bude požadovať 300,- až 400,- €. Najskôr sa vyhodili sedacie súpravy a časom s obžalovaným išli aj do

OBI, kde nakúpili, čo bolo potrebné na prerábku kúpeľne. Potom obžalovaný začal najskôr s prerábkou
toalety a keď ju dorobil, chcel vymaľovať, a tak sa kúpila aj farba. Čo sa týka stíhaného skutku, bolo to
tak, že ku 18.02.2022 u nej obžalovaný už niekoľko dní pracoval, vtedy mal maľovať izbu. V daný deň
k nej prišiel neskôr, poškodená ho naháňala. Potom odišiel kúpiť farbu a vrátil sa, išiel maľovať. Ona bolav inej izbe. Keď prišla za obžalovaným, ten jednal chaoticky. Hneď si cez jeho montérky všimla lesknúcu
sa vec. Išlo o okrúhlu šperkovnicu, v ktorej boli veci, ktoré neskôr vydala orgánom činným v trestnom
konaní, pričom tú mu vytiahla priamo z vrecka montérok. Našla aj prázdnu šperkovnicu, v ktorej pôvodne

mala viaceré šperky. Obe tieto šperkovnice boli pôvodne uložené pod posteľou, s ktorou obžalovaný
manipuloval, keď chystal izbu na „maľovku“. Od obžalovaného potom požadovala, aby sa vyzliekol,
svoje zlato ale nenašla, obžalovaný mal pri sebe len malú šperkovnicu. Všetko jej zlato jej následne
vrátili príslušníci polície. Čo sa zlata týka, to podrobne identifikovala tak, ako vyplýva zo skutkovej vety
rozsudku. Obžalovanému bolo vyplatených nejakých 170,- €, a to pred príslušníkmi polície, ktorých ona

po skutku zavolala s tým, že deň predtým mu ešte požičala 20,- €. S obžalovaným nespisovala žiadnu
listinu, celá jeho ponuka znela ochotne. Určite sa nedohodli na tom, že obžalovaného bude vyplácať
v zlate alebo šperkoch. Podpis na listine – Darovacej písomnej dohode z 02.02.2022 nie je jej pravým
podpisom.

Znalec Mgr. Koutný sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne podaného znaleckého

posudku, kde ustálil, že podpis na listine – Darovacej písomnej dohode z 02.02.2022 nie je pravým
podpisom. Ako ďalšie jeho dôležité zistenie považoval, že obžalovaný sa o existencii danej listiny
v prípravnom konaní nezmienil. Na otázky obhajoby doplnil, že síce sú externé faktory ovplyvňujúce
podobu podpisu, tieto ale nemajú vplyv na základné písmové ťahy. V rámci jeho skúmania nezistil
takú deštrukciu, na základe ktorej by bolo možné prijať záver o tom, že podpis poškodenej mohol byť

ovplyvnený nejakými externými faktormi, napríklad tým, že listinu mala poškodená podpisovať v stoji,
na schodisku v bytovom dome a na chrbte obžalovaného, resp. vreci materiálu, ako obžalovaný tvrdil.
V takom prípade by totiž podpísaná listina, alebo aj podpis, vykazovali deštrukcie, bolo by zrejmé
vybočenie, tras, alebo zaborenie pera, čo však vôbec nebolo dané. K dispozícii mal dosť porovnávacieho
materiálu, kde pri podpise poškodenej neboli zásadné rozdiely.

Svedkovia K. B. C. a L. B., st. v čase stíhaného skutku na mieste samom neboli, a tak o ňom nevedeli
uviesť nič. Obaja zhodne vypovedali o situácii, kedy boli na pozvanie obžalovaného spoločne na káve
na terase pri Priore v Trenčíne. Najskôr si objednali, potom sedeli a popíjali kávu. Objednali si aj ďalšie
kolo minerálok. Obžalovaný čakal mamu, ktorá mala prísť do Trenčína, lebo jej v záložni objednal zlatý

prsteň, ktorý jej chcel darovať. Okolo 16tej povedal obžalovaný svedkovi Berkymu, aby už išiel naproti
jehomame.Keďsvedokodchádzal,svedkyňasivšimla,žeichsledovalastaršiapanivkabáteačižmách.
Keď sa svedok postavil a odchádzal, táto pani ho zastavila a komunikovala s ním, rozhadzovala pri tom
rukami. Nevie však, o čom sa rozprávali. Svedok k tomuto rozhovoru priblížil, že išlo o poškodenú, ktorá
sa chcela porozprávať o procese, pričom sa mala vyjadriť tak, že obžalovaného nechcela udať, urobila

tak kvôli jej dcére, ktorá sa dozvedela, že obžalovaného vyplatila zlatom, čo ale namietala, pretože
predmetné zlato malo byť súčasťou dedičstva.

Z odborných vyjadrení vypracovaných spoločnosťou BC GOLD, s. r. o. na č. l. 81 a 82 vyplynula hodnota
vecí uvedených vo výroku tohto rozsudku v takej sume, ako je tamtiež uvedené.

Zo zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky z 19.02.2022 o 1:15 hod. na č. l. 71 vyplýva, že orgány činné
v trestnom konaní vykonali túto prehliadku u obžalovaného, pričom počas nej neboli nájdené žiadne veci
pochádzajúce z trestnej činnosti.

Zo zápisnice o vydaní veci a fotodokumentácie z 28.02.2022 o 9:35 hod. na č. l. 72-76 vyplýva, že
poškodená na výzvu orgánov činných v trestnom konaní vydala 1ks šperkovnicu zo žltého kovu, 1ks
náušnicu zo žltého kovu (tvar srdiečko), 1ks prívesok „P“ zo žltého kovu, 1ks pár náušníc zo žltého kovu
(margarétky), 1ks náušnicu z bieleho kovu (zelené očko) + 1ks náušnicu z bieleho kovu (bez zeleného
očka)m, 1ks retiazku z bieleho kovu s príveskom v tvare V, 1ks medailu z bieleho kovu (Don Bosco)

a 1ks prsteň z bieleho kovu s očkom.

Zo zápisnice o vydaní veci z 28.02.2022 o 10:40 hod. a záložnej zmluvy z 19.02.2022 o 16:09 hod. na č.
l. 77-80 vyplýva, že I. J. M. na výzvu orgánov činných v trestnom konaní vydala 1 ks retiazku zo žltého
kovu s hmotnosťou 5,57 g, 1 ks prívesok zo žltého kovu s hmotnosťou 1,86 g, 1 ks obrúčku zo žltého

kovu s hmotnosťou 2,59 g, 1 ks obrúčku zo žltého kovu s hmotnosťou 1,88 g, 1 ks obrúčku zo žltého
kovu s hmotnosťou 2,16 g, 1 ks prívesok zo žltého kovu s hmotnosťou 0,85 g, 1 ks retiazku zo žltého
kovu s hmotnosťou 1,82 g, 1 ks prívesok zo žltého kovu s hmotnosťou 5,34 g, 1 ks retiazku zo žltéhokovu s hmotnosťou 12,57 g. Tieto šperky boli na základe záložnej zmluvy založené na meno J. N., trvale
bydliskom ako obžalovaný a za založenie bola vyplatená suma celkom 1.197,70 €.

Zfotodokumentácienač.l.4súzrejméšperky,ktorébolipôvodneumiestnenévmalejšperkovniciaktoré
orgánom činným v trestnom konaní neskôr vydala samotná poškodená a tiež prázdna šperkovnica,
v ktorej poškodená pôvodne mala viaceré šperky.

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ už štrnásťkrát (!) riešený v trestnom

konaní a vždy aj odsúdený. Jeho prvých päť odsúdení (vždy Okresný súd Bánovce nad Bebravou
postupne pod 1T/108/1997, 1T/52/1998, 1T/93/1998, 1T/18/2002 a 1T/70/2002) súviselo s trestnými
činmi krádeže a boli mu uložené tak podmienečný, ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Následne bol v roku 2006 Okresným súdom Trenčín pod 8T/16/2006 prvýkrát odsúdený za trestný čin
podvodu na trest odňatia slobody 8 mesiacov nepodmienečne. Potom bol v roku 2007 Okresným súdom
Trenčín pod 3T/55/2007 odsúdený za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia na súhrnný trest

odňatia slobody 12 mesiacov nepodmienečne za súčasného zrušenia výroku o treste vo veci Okresného
súdu Trenčín 8T/16/2006. Potom bol od roku 2011 do roku 2019 celkom trikrát (Okresný súd Bánovce
nad Bebravou postupne pod 2T/13/2011 a 1T/33/2009 a Okresný súd Topoľčany pod 2T/218/2007)
odsúdený za trestné činu úverového podvodu a jedenkrát (Okresný súd Bardejov pod 4T/48/2019) za
trestný čin podvodu, za čo mu v prvom prípade bol uložený trest odňatia slobody 2 roky a 4 mesiace

nepodmienečne, v druhom prípade bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, v treťom prípade bol
uložený súhrnný trest odňatia slobody 5 rokov a 4 mesiace nepodmienečne za súčasného zrušenia
výroku o treste vo veci Okresného súdu Trenčín 3T/55/2007 a vo štvrtom prípade bol uložený trest
odňatia slobody 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov.
Ďalej bol v roku 2022 Okresným súdom Trenčín pod 3T/22/2022 odsúdený za trestný čin neoprávneného

nakladania s odpadmi na trest odňatia slobody 2 mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Tiež bol v roku 2022 Okresným súdom Nové Zámky pod 3T/54/2022
odsúdený za trestný čin podvodu na súhrnný trest odňatia slobody 30 mesiacov, ktorého výkon bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste vo
veci Okresného súdu Trenčín 3T/22/2022. K tomuto odsúdeniu sa žiada doplniť, že tamojší skutok

bol spáchaný 21.09.2021, tj. skôr, ako bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci Okresného súdu Trenčín
3T/22/2022. Naposledy bol v roku 2024 Okresným súdom Trnava pod 5T/7/2023 odsúdený za trestný čin
podvodu na trest odňatia slobody 30 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 36 mesiacov.

Vo výpise z evidencie priestupkov má obžalovaný evidované spáchanie celkom desiatich priestupkov,
a to prevažne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ale aj priestupky proti majetku a verejnému
poriadku.

Z podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trnava 5T/7/2023 vyplýva, že obžaloba

bola podaná 03.03.2023 pre podozrenie zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania činu. Tam stíhaný skutok bol
spáchaný 09.03.2022. Rozsudkom z 15.11.2023, ktorý bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného,
obžalovanému bol doručený 09.01.2024 a právoplatnosť nadobudol 25.01.2024, bol obžalovaný uznaný
vinným z tam stíhaného skutku, za čo mu bol uložený trest tak, ako vyplýva z odpisu z registra trestov.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo
i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež
prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky platné zásady

trestného konania podľa Trestného poriadku, dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru,
že stíhaný skutok sa stal, tento vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z. z. (ďalej v odôvodnení bez
ďalšieho len „Tr. zák.“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a spáchal ho obžalovaný.

Na tomto mieste súd dáva do pozornosti, že podľa § 278 ods. 2 Tr. por. môže pri svojom rozhodnutí
prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré
boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Nadväzujúc na uvedené konštatuje, že na hlavnom pojednávaní
boliprebratéskutočnostiavykonanédôkazydvochskupín.Jednaksútotie,ktorýmisaobžalovanýsnažilzo stíhaného skutku „vyviniť“, kam treba zaradiť v prvom rade výpoveď jeho samotného a tiež výpovede
svedkov C. a B., st., ktoré ale ohľadne skutkových záverov nebolo možné významne zohľadniť, pretože
títo svedkovia pri stíhanom skutku vôbec neboli a vypovedali prakticky výlučne o „neštandardnom“

správaní sa poškodenej po začatí súdneho konania, kedy mala tendenciu situáciu riešiť s priateľom
obžalovaného a jednak sú to tie, ktoré obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku bez akýchkoľvek
pochybností usvedčili, kam treba zaradiť výpoveď priamej svedkyne – poškodenej, zápisnice o vydaní
veci a záložnú zmluvu, odborné vyjadrenia a v neposlednom rade, čo je síce paradoxné, pretože
listinu, ktorá bola podrobená znaleckému skúmaniu predložil sám obžalovaný, aj výsledky znaleckého

dokazovania.

Na podklade vykonaného dokazovania, konkrétne výpovedí obžalovaného a poškodenej, súd vzal za
dokázané, že 18.02.2022 v presne nezistenom čase od 10:00 hod. do 16:30 hod. obžalovaný na
byte poškodenej vykonával rekonštrukčné práce, konkrétne v daný deň mal maľovať izbu. Ako uviedla
poškodená v daný deň obžalovaný prišiel neskôr, pričom ako zhodne uviedli s obžalovaným, po jeho

príchode si najskôr nachystal izbu na „maľovku“, pozakrýval veci, kedy aj manipuloval s posteľou, vo
vzťahu ku ktorej zas poškodená uviedla, že pod ňou mala uložené dve šperkovnice, menšiu a väčšiu,
v ktorých boli šperky. Následne, ako opäť zhodne vypovedali obžalovaný a poškodená, obžalovaný
z bytu odišiel, aby išiel nakúpiť farbu potrebnú na maľovanie izby, pričom keď sa vrátil, pokračoval
v práci. Poškodená sa nejaký čas zdržiavala v inej izbe. Keď prišla do izby, ktorú maľoval obžalovaný,

ten jednal chaoticky a preto si hneď cez jeho montérky všimla lesknúcu sa vec, pri ktorej sa jednalo
o okrúhlu (menšiu) šperkovnicu, v ktorej boli veci, ktoré neskôr ona sama vydala orgánom činným
v trestnom konaní, pričom tú obžalovanému vytiahla priamo z vrecka montérok. Tieto skutkové závery
pritom vyplynuli tak z výpovede poškodenej, ako aj zápisnice o vydaní veci poškodenou. Z uvedenej
zápisnice a príslušného odborného vyjadrenia vyplynulo, že konkrétne išlo o šperkovnicu zo žltého

kovu v hodnote 2,- €, náušnicu zo žltého kovu (tvar srdiečko) v hodnote 96,- €, prívesok v tvare „P“
zo žltého kovu v hodnote 37,- €, náušnice zo žltého kovu (margarétky) v hodnote 100,- €, retiazku z
bieleho kovu s príveskom v tvare „V“ hodnote 15,- €, medailu z bieleho kovu (Don Bosco) v hodnote
53,- € a prsteň z bieleho kovu s očkom v hodnote 96,- €. Našla aj prázdnu (väčšiu) šperkovnicu,
v ktorej pôvodne mala viaceré šperky. Na základe toho potom zavolala políciu. Čo sa týka obsahu

väčšej šperkovnice, ako uviedla poškodená a vyplýva zo zápisnice o vydaní veci I. J. M. a príslušného
odborného vyjadrenia, jednalo sa o šperky, ktoré následne poškodenej vrátili orgány činné v trestnom
konaní, konkrétne išlo o retiazku zo žltého kovu s hmotnosťou 5,57 g v hodnote 501,- €, prívesok zo
žltého kovu s hmotnosťou 1,86 g v hodnote 167,- €, obrúčku zo žltého kovu s hmotnosťou 2,59 g v
hodnote 233,- €, obrúčku zo žltého kovu s hmotnosťou 1,88 g v hodnote 169,- €, obrúčku zo žltého

kovu s hmotnosťou 2,16 g v hodnote 194,- €, prívesok zo žltého kovu s hmotnosťou 0,859 v hodnote
77,- €, retiazku zo žltého kovu s hmotnosťou 1,82 g v hodnote 164,- €, prívesok zo žltého kovu s
hmotnosťou 5,34 g v hodnote 481,- € a retiazku zo žltého kovu s hmotnosťou 12,57 g v hodnote 1.132,-
€. Podľa vyjadrenia obžalovaného potvrdeného záložnou zmluvou, tieto posledne uvedené šperky tam
založil 19.02.2022 obžalovaný na jeho matku J. N., pričom mu za ne bola vyplatená suma celkom

1.197,70 €. Poškodená pritom výslovne odmietla, že by sa s obžalovaným dohodli na tom, že ho bude
vyplácať v zlate alebo šperkoch a poprela aj pravosť jej podpisu na listine – Darovacej písomnej dohode
z 02.02.2022, ktorú paradoxne predložil sám obžalovaný za účelom dokázania, že šperky, ktoré v záložni
založil, mu darovala poškodená ako výplatu za stavebné práce, pričom skutočnosť, že sa naozaj
nejedná o podpis poškodenej (a teda, že poškodená v tejto časti vypovedala pravdivo) bola nepochybne

dokázaná znaleckým posudkom Mgr. Koutného. Pritom skutkový záver súdu o tom, že práve v tento
deň boli poškodenej odcudzené šperky z väčšej šperkovnice nevyplýva len z výpovede poškodenej,
ale aj ďalšieho vykonaného dokazovania a z neho plynúcich logických a časových súvislostí. Práve
v daný deň totiž obžalovaný manipuloval s posteľou, pod ktorou boli obe šperkovnice uložené, keďže
izbu chystal na „maľovku“, ako aj on sám vypovedal a súčasne deň nasledujúci obžalovaný osobne

tieto šperky založil v záložni, ako opäť sám vypovedal a vyplynulo aj zo záložnej zmluvy. Skutkový
záver súdu, že došlo k odcudzeniu šperkov poškodenej, tj. že tieto bez vedomia a súhlasu poškodenej
boli odňaté z jej držby (zmocnenie sa) a prisvojené páchateľom (teda páchateľ mal úmysel nakladať
s nimi ako vlastnými), vyplynul predovšetkým z výpovede poškodenej, ktorá rezolútne odmietla, že by
sa s obžalovaným dohodli na výplate v zlate alebo šperkoch, čo potvrdzujú závery znaleckého posudku

Mgr. Koutného. Napokon skutkový záver o tom, že páchateľom bol práve obžalovaný, vo vzťahu ku
šperkom z malej šperkovnice vyplynul z toho, že tieto u neho našla poškodená a vo vzťahu ku šperkom
z veľkej šperkovnice vyplynul z toho, že práve on tieto šperky v záložni založil, čo aj sám potvrdil.Ako už súd naznačil, vyššie uvedené skutkové zistenia (závery) vyplynuli bez akýchkoľvek pochybností
z výpovedí poškodenej ako priamej svedkyne časti stíhaného skutku a ostatných priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré jednotlivo i v súhrne tvoria ucelenú a ničím nenarušenú reťaz priamych a nepriamych

dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku bez
akýchkoľvek rozumných a logických pochybností usvedčili. Pritom výpoveď poškodenej bola v priebehu
celého konania v zásadných veciach konzistentná, preto nie je dôvod pochybovať o jej vierohodnosti.

Neuveril súd výpovedi obžalovaného, ktorú vyhodnotil ako účelovú, ktorej cieľom bolo vyhnúť sa vlastnej

trestnej zodpovednosti. Totožný záver platí o jeho obhajobnej argumentácii. Predovšetkým výpoveď
obžalovaného odporuje ostatnému vykonanému dokazovaniu tak, ako je toto bližšie popísané vyššie.
Nedáva navyše žiadnu logiku tvrdenie obžalovaného, že poškodená sa s ním vopred dohodla na
výplate v zlate alebo šperkoch, pretože tá okamžite po zistení, že došlo k odcudzeniu jej šperkov,
kontaktovala políciu, čo by v prípade jej vedomosti o existencii takejto dohody určite neurobila. Treba
tiež pripomenúť, že ak obžalovaný pravdivosť tvrdenia o existencii takejto dohody chcel dokázať

predložením listiny – Darovacej písomnej dohody z 02.02.2022, práve naopak, podporil záver súdu
o účelovosti jeho obhajoby. Totiž nielen poškodená vyslovene poprela, že by sa na nej nachádzal
jej podpis, pravdivosť tohto jej tvrdenie navyše vyplýva aj zo znaleckého posudku Mgr. Koutného. Ak
v nadväznosti na vypracovaný znalecký posudok obžalovaný argumentoval, že podpis poškodenej
mohol byť deformovaný, ovplyvnený externými faktormi, keďže predmetnú listinu mala poškodená

podpisovať v stoji, na schodisku v bytovom dome a na chrbte obžalovaného, resp. vreci materiálu, aj
toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním, keďže znalec sa jednoznačne vyjadril, že
v takom prípade by podpísaná listina, alebo aj podpis, vykazovali deštrukcie, bolo by zrejmé vybočenie,
tras, alebo zaborenie pera, čo však vôbec nebolo dané.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd uzatvára, že bolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že
obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku, kde oproti skutkovej vete podanej obžaloby
došlo ku vypusteniu jej prvej časti, čo je zrejmé porovnaním oboch skutkových viet a súvisí s právnou
kvalifikáciou stíhaného konania ako ešte súd rozoberie, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr.

zák.. Z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu si totiž prisvojil cudziu
vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu (viac ako 700,- €) a čin spáchal na chránenej
osobe – osobe vyššieho veku, kde aj on sám sa vo výpovedi vyjadril, že takýto vek poškodenej
predpokladal. Pri obžalovanom sa pritom jedná o páchateľa, ktorý v čase spáchania stíhaného skutku
bol trestne zodpovedný z hľadiska veku a príčetnosti (tzv. subjekt skutkovej podstaty daného trestného

činu). Napokon z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný konal v priamom úmysle (tzv.
subjektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného trestného činu), teda vedel a chcel porušiť záujem
chránený Trestným zákonom. Už v minulosti bol za trestný čin krádeže odsúdený a tiež je zrejmý jeho
zištný motív.

Akojezrejmézvyššieuvedeného,súdnarozdielodprokurátoratrestnosťčinuposudzovalatrestukladal
podľa Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. a nie podľa Trestného zákona v znení účinnom
v čase spáchania činu. K tomu dáva do pozornosti dikciu § 2 ods. 1 Tr. zák., pričom znenie Trestného
zákona po jeho novele vykonanej zákonom č. 40/2024 Z. z. je pre obžalovaného priaznivejšie, a to hneď
z viacerých dôvodov. V prvom rade trestná sadzba stíhaného skutku podľa „starého“ Trestného zákona

bola od 3 do 10 rokov a podľa „nového“ Trestného zákona je 2 až 8 rokov. Ďalej je zrejmé, že obžalovaný
už v minulosti spáchal zločin a znova bol za spáchanie zločinu súdený. V takom prípade podľa „starého“
Trestného zákona platilo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu (§ 38 ods. 5) a podľa
„nového“ Trestného zákona platí zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby už „len“ o jednu tretinu (§ 38
ods. 3). Napokon, ak došlo k vypusteniu prvej časti skutkovej vety podanej obžaloby, platí, že podľa

„nového“ Trestného zákona už takéto konanie nie je trestným, čo tiež je pre obžalovaného priaznivejšie.
Preto v súlade s § 2 ods. 1 Tr. zák. musela byť trestnosť činu posúdená a trest ukladaný práve podľa
Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z..

Okrem všeobecných zásad ukladania sankcií podľa § 33a Tr. zák. súd pri určovaní druhu a výmery

trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na pôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania činu.
Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. bola u obžalovaného zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa§ 37 písm. m) Tr. zák., keď pred spáchaním stíhaného skutku už bol za trestný čin odsúdený (a toto
odsúdenie nie je zahladené). Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. súd u neho nezistil žiadnu. Ďalej
sú zrejmé dva fakty dôležité pre ukladanie trestu, resp. jeho výmeru. Predovšetkým, ako už súd uviedol,

obžalovaný už v minulosti spáchal zločin a znova bol za spáchanie zločinu súdený, čo v súlade s §
38 ods. 3 Tr. zák. znamená zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Ďalej je zrejmé, že
v tomto konaní stíhaný trestný čin spáchal obžalovaný skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok vo
veciOkresnéhosúduTrnava5T/7/2023,čopodľa§42ods.1Tr.zák.odôvodňovaloukladaniesúhrnného
trestu podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže sa jednalo o dva úmyselné trestné

činy, kde v tomto konaní stíhaný trestný čin je zločinom a oba boli spáchané samostatnými skutkami,
čo odôvodňuje zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu – v tomto konaní
stíhaného zločinu krádeže o jednu tretinu. Keďže týmto spôsobom na ťarchu obžalovaného už bolo
prihliadané na jeho odsúdenie vo veci Okresného súdu Trnava 5T/7/2023, nemohla byť, aj keď bol
ukladaný súhrnný trest za viac trestných činov, vzhliadnutá priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h)
Tr. zák., pretože inak by v neprospech obžalovaného bolo duplicitne prihliadnuté na totožnú okolnosť.

Za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia
slobody od 2 do 8 rokov. Po úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. tak
mohol byť obžalovanému v tomto konaní ukladaný súhrnný trest od 48 mesiacov do 128 mesiacov, teda
od 4 rokov do 10 rokov a 8 mesiacov. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že obžalovaný bol
pred spáchaním v tomto konaní stíhaného trestného činu viackrát odsúdený za úmyselný trestný čin, a to

majetkového charakteru. Boli mu ukladané tak podmienečné, ako aj najprísnejšie, tj. nepodmienečné
tresty odňatia slobody, ktoré sa ale evidentne mali minúť ich resocializačnej funkcii, keďže obžalovaný
napriek ich vykonaniu spáchal ďalší úmyselný trestný čin majetkového charakteru. Preto súd dospel
k záveru, že obžalovanému je potrebné opäť uložiť trest odňatia slobody nepodmienečný. Aplikujúc
všetky ustanovenia o treste uvedené vo výroku tohto rozsudku súd riadiac sa prezentovanými úvahami

o druhu a výmere trestu, obžalovanému uložil trest odňatia slobody 48 mesiacov, ktorý považoval
za spravodlivý, primeraný a dostatočný na dosiahnutie jeho účelu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.. Na
výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže počas 10 rokov predchádzajúcich
spáchaniu v tomto konaní stíhaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný

trestný čin. Za splnenia podmienok podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému pre posilnenie účelu
uloženého trestu a zavŕšenie jeho nápravy uložil aj ochranný dohľad, a to na 18 mesiacov. Napokon
súd z dôvodu ukladania súhrnného trestu za aplikácie § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Trnava 5T/7/2023 z 15.11.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Len okrajovo súd ešte poukazuje, že s týmto konaním nebolo spojené tzv. adhézne konanie, keďže
poškodená sa na hlavnom pojednávaní výslovne vyjadrila, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje.
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal na chránenej osobe
– osobe vyššieho veku,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.