Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1ObdoK/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117217901
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5117217901.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Janečkovej, a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu Mgr. Michal
Miho, so sídlom kancelárie Mariánske námestie 20, 010 01 Žilina, IČO: 48 049 000, správca úpadcu
REHA, spol. s r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 2234, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 607 136,
právne zastúpeného Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254

483, proti žalovanému F. I., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., právne zastúpenému
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca,
IČO: 36 866 849, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o vydanie peňažnej náhrady v sume 503.000
eur, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoKR/23/2024-526 zo
dňa 12. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k. 19Cbi/5/2017-483 zo dňa

24. novembra 2023 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoKR/23/2024-526 z 12.
decembra 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 19Cbi/5/2017-483 z 24. novembra
2023 zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím po

právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 08. júna 2017
žalobca navrhol, aby súd určil, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 22. januára 2015, evidovaná ako
Kúpna zmluva č. V 77/15 z 25. februára 2015 - 348/15, uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej úpadca previedol na žalovaného za kúpnu cenu vo výške

144.000 eur vlastnícke právo k nehnuteľnostiam:

- parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2,
- parcela KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy nádvoria o výmere 2 162 m2,
- parcela KN-C č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2 a
- poľnohospodárska budova - sklad súp. č. XXXX, postavená na parc. KN-C č. XXXX/X,

nachádzajúcim sa v katastrálnom území O. A. P., okres O. A. P., zapísaným na LV č. XXXX, je v
konkurze na majetok úpadcu vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2K/11/2015 voči veriteľom
úpadcu neúčinná. Ďalej navrhol, aby súd určil, že právny úkon - započítanie pohľadávok zo dňa 22.
januára 2015 v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorého
si tieto zmluvné strany započítali vzájomné pohľadávky vo výške 134.000 eur, je v konkurze vedenom

Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2K/11/2015 voči veriteľom úpadcu neúčinný. Súčasne žalobca
navrhol uložiť žalovanému povinnosť vydať do dotknutej všeobecnej podstaty v konkurze na majetokúpadcu majetkový prospech vo forme peňažnej náhrady vo výške 503.000 eur. Uviedol, že nehnuteľnosti
boli ohodnotené znaleckým posudkom č. 2011-090 z 19. júla 2011 a to vo výške všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti a stavieb, ktorá predstavuje sumu 503.000,- eur.

3. S prihliadnutím na účinky začatia konkurzného konania (konkurzné konanie voči úpadcovi začalo
uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/11/2015 zo dňa 07. augusta 2015, zverejneným v
Obchodnom vestníku 155/2015 vydanom dňa 13. augusta 2015, s účinkami ku dňu 14. augusta 2015)
súd posúdil zistený skutkový stav podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom od 29. apríla 2015 (ďalej ako ZKR),
nakoľko splnenie podmienok odporovateľnosti bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č.
7/2005 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase, kedy právny úkon vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24. júna 2010, sp. zn. 1MObdoV 7/2010).

4. Právne súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil citáciou ustanovení §§ 3 ods. 1, 2 a 3, 57 ods. 1 - 4,

58 ods. 1, 2 a 3, 60 ods. 1, 2, a 3, 62 ods. 1 a 5, a § 63 ods. 1 ZKR článkami 8 a 17 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), 149, 153 ods. 1 a 2, a 154 CSP.

5. Poukázal na funkciu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorá je osobitným inštitútom, ktorý slúži
na ochranu veriteľov. Uviedol, že všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti podľa Občianskeho

zákonníka sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie pohľadávky
veriteľaaosobitnýmipredpokladmiodporovateľnostivkonkurznomkonanísú:a)vyhláseniekonkurzuna
majetok dlžníka, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si
prihlásil pohľadávku. Zdôraznil, že odporovateľnosť musí uplatniť aktívne legitimovaný subjekt - správca
úpadcu alebo veriteľ voči pasívne legitimovanému subjektu, a to v lehote jedného roka od vyhlásenia

konkurzu (§ 57 ods. 2 ZKR). Odporovateľnosť možno uplatniť pri právnych úkonoch vykonaných v
stanovenom čase pred začatím konkurzného konania.

6. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že na majetok úpadcu bol uznesením Okresného súdu Žilina
sp. zn. 2K/11/2015 zo dňa 01. júna 2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 110/2016, vydanom

dňa 08. júna 2016, vyhlásený konkurz. Účinky vyhlásenia konkurzu preto v zmysle ustanovenia § 23
ods. 1 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR nastali dňa 09. júna 2016. Konkurzné konanie začalo voči
úpadcovi na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/11/2015 zo dňa 07. augusta 2015,
zverejneného v Obchodnom vestníku č. 155/2015 vydaného dňa 13. augusta 2015.

7. Poukázal na to, že jedným z právnych predpokladov pre úspešné podanie odporovacej žaloby,
ktorou môže veriteľ (v konkurze správca alebo veriteľ) dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, je
platnosť právneho úkonu. Hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti, a je možno povedať,
že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, tak podľa §
42a/Občianskehozákonníka,akoajpodľa§57ods.4ZKRjeukrátenieuspokojeniapohľadávkyveriteľa.

ZKRv§57ods.4vyžaduje,abybolaukrátenáprihlásenápohľadávkaniektoréhozveriteľovdlžníka,teda
ktoréhokoľvek. Z týchto dôvodov musí správca prioritne preukázať (má dôkazné bremeno), že majetok
úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu.
Nebol by dôvod na podanie odporovacej žaloby, ak by sa všetky prihlásené a zistené pohľadávky v
konkurze uspokojili. V konkurze, kde sa pohľadávky uspokojujú len pomerne to v zásade neprichádza

do úvahy, ale nie je to úplne vylúčené (napr. ak si všetci veritelia neprihlásia pohľadávky).

8. K poznaniu úmyslu (priameho alebo nepriameho) dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov
druhou zmluvnou stranou súd konštatoval, že poznanie tohto úmyslu je v zásade vylúčené, ak zmluvné
strany napádaného právneho úkonu nie sú majetkovo a ani personálne prepojené. Na strane druhej,

aj pri takomto prepojení, nie je vylúčené, že druhá zmluvná strana o takomto úmysle dlžníka nevie, a
preto je prípustný dôkaz opaku, čo ZKR pripúšťa aj pri právnom úkone dlžníka so spriaznenou osobou.
Rovnako je v zásade vylúčené poznanie úmyslu dlžníka pri právnom úkone medzi neznámymi osobami,
pri náhodnom alebo ojedinelom právnom vzťahu.

9. Zdôraznil, že predpokladom každej odporovateľnosti tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a
ods. 1), ako aj podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 57 ods. 4) je zníženie uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti
odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži (ukráti) uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomudochádza aj vtedy, ak dlžník ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu nemal dostatok
majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa
miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď odporovaným

právnym úkonom dôjde k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí
na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu,
odporovacia žaloba nemôže byť úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na
správcovi (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2014, sp. zn. 25CoKR/2/2014, R
33/2016).

10. Súd prvej inštancie mal za to, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcim, pričom predmetný právny úkon považoval vo väzbe na svoje skutkové tvrdenia a právnu
argumentáciu za právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR a súčasne za právny
úkon ukracujúci podľa § 60 ZKR. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľností zapísaných na

liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O. v podiele 1/1. Medzi stranami nebolo sporné, že
predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 22. januára 2015 a že kúpna cena bola dohodnutá na
144.000 eur, ktorej úhrada mala byť vykonaná sčasti zápočtom v sume 134.000 eur, a to s poukazom
na zmluvu o pôžičke a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26. novembra
2012 a v časti 10.000 eur úhradou žalobcu (správne žalovaného - poznámka dovolacieho súdu) ako

kupujúceho pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobca napadol odporovateľnosťou aj započítací
prejav obsiahnutý v predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 22. januára 2015, ktorým došlo k dohode o
započítaní pohľadávky kupujúceho (žalovaného) voči úpadcovi vo výške 134.000 eur, titulom zmluvy o
pôžičke a o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, s jeho záväzkom zaplatiť kúpnu cenu v zmysle
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným.

11. Vzhľadom na to, že zákon (§ 57 ods. 2 ZKR) stanovuje prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o
určenie neúčinnosti právneho úkonu na súde, súd z úradnej povinnosti preskúmal včasnosť podania
tejto incidenčnej žaloby. Žaloba bola podaná na súde osobne dňa 08. júna 2017. Účinky vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 09. júna 2016. Preto konštatoval, že niet pochybností o tom,

že právo odporovať predmetnému právnemu úkonu bolo uplatnené na súde včas, keďže bolo uplatnené
do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. V nadväznosti na uvedené mohol súd skonštatovať, že
neúčinnostiprávnehoúkonusadomáhalaktívnelegitimovanýsubjekt(správcaúpadcu),pričomzákonná
lehota na podanie žaloby bola zachovaná. Súčasne je zrejmé, že žalobou bol napadnutý právny úkon
úpadcu REHA, spol. s r.o., učinený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Otázka

platnosti, príp. neplatnosti predmetného právneho úkonu z hľadiska splnenia všeobecných náležitostí
vyplývajúcich pre platnosť právneho úkonu podľa § 37, § 39 a § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka
bola posudzovaná v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 10Cbi/7/2018, v rámci ktorého dospel
súd k záveru, že napadnutá kúpna zmluva netrpí takými vadami, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť.
Označené konanie bolo právoplatne skončené meritórnym rozhodnutím - rozsudkom Okresného súdu

Žilina č. k. 10Cbi/7/2018-278 zo dňa 26. júna 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
13CoKR/19/2020 zo dňa 28. apríla 2021, právoplatným dňa 20. mája 2021, pričom dovolanie týkajúce
sa tejto veci bolo odmietnuté. Preto súd v tomto konaní o určenie neúčinnosti totožného právneho
úkonu, ktorého platnosť vyhodnocoval ako prejudiciálnu otázku, zo záveru o platnosti predmetného
právneho úkonu vyjadreného vo veci sp. zn. 10Cbi/7/2018, rešpektujúc princíp právnej istoty, z neho

vychádzal a mohol ustáliť, že odporovateľnosťou napadnutý právny úkon uzatvorený medzi úpadcom a
žalovaným je platný a účinný (k prevodu vlastníckeho práva došlo vkladom do katastra nehnuteľností
dňa 25. februára 2015, ktorú skutočnosť strany nespochybnili a potvrdzuje ju aj zápis na liste vlastníctva
a predložené rozhodnutie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor zo dňa 25. februára
2015). Súd mohol taktiež skonštatovať, že žaloba smerovala proti pasívne legitimovanému subjektu -

proti kupujúcemu, s ktorým úpadca napadnutý právny úkon dohodol, tak, ako predpokladá ustanovenie
§ 62 ods. 1 ZKR.

12. Po skonštatovaní dodržania zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej
žaloby a zhodnotení aktívnej a pasívnej legitimácie procesných strán sporu sa súd zaoberal skúmaním

splnenia podmienky odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktorá musí byť splnená
pri odporovaní právnemu úkonu z ktoréhokoľvek dôvodu v zmysle špeciálnych skutkových podstát
odporovateľnostipodľa§58až§60ZKR.Poukázalnaustanovenie§57ods.4ZKRzktoréhovyplýva,že
úspešne odporovať možno len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie niektorého z veriteľovdlžníka.Ukrátenieuspokojenianiektorejzprihlásenýchpohľadávokveriteľovjezákladnouavšeobecnou
podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu. V tejto súvislosti musel súd
skonštatovať, že žalobca v konaní tento základný predpoklad odporovateľnosti nepreukázal.

13. Súd prvej inštancie vysvetlil, že ukrátenie vo všeobecnosti spočíva v tom, že sa hodnota majetku
zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil.

14. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka v dôsledku právneho úkonu

zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených
v konkurze. V prípade právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je táto podmienka splnená
predovšetkým pri právnych úkonoch, na základe ktorých osoba, s ktorou dlžník uzatvorí napadnutý
právny úkon, neposkytuje dlžníkovi žiadne protiplnenie alebo poskytuje plnenie neprimerane nízke.
Podotkol, že predaj za ekvivalentnú cenu však nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene
štruktúry majetku, nakoľko dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok. K zmenšeniu

celkovej hodnoty majetku dlžníka však nedochádza, a teda nedochádza ani k ukráteniu veriteľov. O
ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie
je ekvivalentnou odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka. Súčasne o odporovateľnosti nemožno hovoriť
ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak
majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

15. Podľa názoru súdu žalobca v tomto spore síce tvrdil, že nadobudnutie účinkov odporovaného
právneho úkonu malo konkrétny ekonomický dopad na majetkovú sféru úpadcu, nakoľko majetok
úpadcu, ktorý mu ostal po tom, ako nastali účinky tohto právneho úkonu, nepostačoval na úplné
uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. uspokojenie týchto veriteľov sa ešte viac znížilo, avšak podľa

presvedčenia súdu toto všeobecné konštatovanie však nebolo preukázané, nakoľko v priebehu konania
neboli predložené také dôkazné prostriedky, z ktorých by boli zrejmé údaje o stave majetku úpadcu v
čase pred nadobudnutím účinkov predmetnej kúpnej zmluvy a bezprostredne po tomto momente, a to
vo väzbe k prihláseným pohľadávkam veriteľov a ich sumy.

16. Úprava ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR predpokladá, že žalobca, ktorého ťaží dôkazné bremeno,
preukáže, aký konkrétny ekonomický dopad malo vykonanie odporovaného právneho úkonu na
majetkovú sféru úpadcu v čase, keď nastali účinky odporovaného právneho úkonu a súčasne, že v
dôsledkurealizácietohtoprávnehoúkonudošlokukráteniuuspokojeniačoilenjednéhoveriteľaúpadcu,
čoznamená,žejehopohľadávkanemohlabyťvdôsledkunedostatkumajetkuúpadcuuspokojenávôbec

alebo len čiastočne. V tomto smere bol súd povinný vyhodnocovať, či žalobca preukázal, že došlo k
takému zmenšeniu majetku úpadcu, že majetok úpadcu, ktorý mu zostal po účinnosti odporovaného
právneho úkonu, nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorých v tom čase mal,
resp. že sa miera uspokojenia týchto veriteľov znížila. Uvedené je potrebné skúmať z dôvodu, že
pokiaľ by síce po tom, ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu, došlo k zníženiu celkovej

hodnoty majetku, ale úpadcovi by zostal majetok v rozsahu majetkových hodnôt, z ktorého by veritelia
pohľadávokexistujúcichvčase,keďnastaliúčinkyodporovanéhoprávnehoúkonu,mohlibyťuspokojení,
k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov by nemohlo dôjsť. V tejto súvislosti súd uviedol, že
žalobca síce v podaní doručenom súdu dňa 06. marca 2018 a na pojednávaní dňa 24. októbra 2023
označil a doložil pohľadávky veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávky v konkurze na majetok úpadcu, avšak

kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu nepreukázal, a teda nepreukázal základnú hmotnoprávnu
podmienku odporovateľnosti právneho úkonu. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu bolo
spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že predajom predmetných nehnuteľností pri súčasnom preukázaní
stavu aktív a pasív úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu došlo k úplnému
alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí

si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Súd považoval za potrebné uviesť, že žalobca vo
svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 06. marca 2018, t. j. v deň nariadeného pojednávania,
navrhol na preukázanie ukrátenia veriteľov úpadcu dokazovanie odborným vyjadrením znalca, ktorým
podľa vyjadrenia žalobcu mala byť preukázaná hodnota hnuteľných vecí, ktoré boli súčasťou majetku
úpadcu, pričom ihneď po jeho vyhotovení mal byť predložený súdu. Na pojednávaní konanom v tento

deň bol postupom podľa § 181 ods. 2 CSP oboznámený názor súdu, podľa ktorého takto označený
návrh na vykonanie dokazovania nebol dostatočne určitý a súčasne, že bol učinený oneskorene, a teda
že vo vzťahu k tomuto prostriedku procesného útoku sa javí dôvodná aplikácia sudcovskej koncentrácie
konania. Návrh na vykonanie dokazovania odborným vyjadrením znalca bol opakovane prednesenýna pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2023, s tým, že bol konkrétne označený znalec, ktorý mal
predmetné odborné vyjadrenie vypracovať, a to na základe objednávky zo dňa 26. septembra 2023,
pričom z objednávky vyplývali tri otázky, ktoré mal znalec zodpovedať. Žalovaný predniesol námietku,

že predmetný dôkaz bol produkovaný neskoro. Pojednávanie bolo odročené na deň 24. novembra
2023, na tomto pojednávaní, konanom dňa 24. novembra 2023, bolo súdu predložené písomné
vyhotovenie odborného vyjadrenia, vyhotovené na základe objednávky žalobcu zo dňa 26. septembra
2023. Žalovaný vo vzťahu k tomuto dôkaznému prostriedku zdôraznil, že sa jedná o odborné vyjadrenie,
ku ktorému nie je možné zaujať stanovisko ihneď, ale je potrebné jeho dôkladnejšie preštudovanie,

a teda požiadal o dostatok času na to, aby bolo možné adekvátne naň reagovať, v tejto súvislosti sa
oboznámiť aj s konkurzným spisom vedeným ohľadom úpadcu a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy.
Súd s prihliadnutím na uvedené, zohľadniac, že strana musí mať vytvorenú reálnu možnosť dostatočne
sa pripraviť na zaujatie stanoviska k dôkazom protistrany tak, aby bolo možné vziať na ne v spore
zreteľ, v dôsledku ktorej skutočnosti by bolo potrebné pojednávanie opätovne odročiť s cieľom umožniť
žalovanému podrobne sa oboznámiť so závermi a východiskami znalcom vypracovaného odborného

vyjadrenia,dospelkpresvedčeniu,ževovzťahuktomutodôkaznémuprostriedkujenamiestevykonanie
tohto dôkazného návrhu nepripustiť, a to na základe sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods.
2 CSP. V tomto smere bolo potrebné zohľadniť najmä okolnosť, že návrh na vykonanie dokazovania
odborným vyjadrením bol prvý krát učinený až v deň prvého pojednávania vo veci, nariadeného na
06. marca 2018, hoci žalobca mal možnosť navrhovať dôkazy už odo dňa začatia konania - 08. júna

2017 (deň podania žaloby na súde). Následne bol tento návrh na vykonanie dokazovania zopakovaný
na pojednávaní dňa 24. októbra 2023 a samotné odborné vyjadrenie bolo v konaní predložené až
na pojednávaní dňa 24. novembra 2023. Vyslovil názor, že s prihliadnutím na tieto časové súvislosti
sa nejaví ako spravodlivé vo vzťahu k druhej procesnej strane, t. j. k žalovanému, na tento dôkazný
prostriedok prihliadať. Súd preto tento dôkazný návrh zamietol, pričom súčasne vyslovil názor, že

vzhľadom na znenie otázok obsiahnutých v objednávke na jeho vypracovanie by tento dôkaz neprispel k
overeniu skutočnosti, že všetok majetok úpadcu, ktorý ostal po nadobudnutí účinkov odporovateľnosťou
napadnutej kúpnej zmluvy úpadcovi, nepostačoval na úplné uspokojenie čo i len jedného z označených
veriteľov úpadcu, majúcich pohľadávky prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu, ktoré sa považujú
za zistené a ktoré existovali v čase nadobudnutia účinkov tohto právneho úkonu. Uviedol, že na to,

aby bolo preukázané ukrátenie veriteľov úpadcu v rozhodnom čase, by bolo potrebné poznať hodnotu
celého majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, a to v rozsahu všetkých aktív
úpadcu ocenených v danom čase a súčasne stav všetkých aktív po tom, ako nastali účinky predmetného
právneho úkonu. To znamená, že by bolo nedostatočné posudzovať len hodnotu hnuteľných vecí,
ako vyplývalo z návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania odborným vyjadrením označeným v deň

pojednávania konaného 06. marca 2018, keďže je potrebné prihliadať na všetky majetkové hodnoty
úpadcu v danom čase, a to v celom ich rozsahu, pričom ani na základe otázok znaleckej úlohy nebolo
možné usudzovať, že odborným vyjadrením by mohol byť stav majetku úpadcu v požadovanom rozsahu
zistený, prihliadnuc na formuláciu znaleckej úlohy a zohľadniac aj absenciu účtovnej dokumentácie
úpadcu. Súčasne považoval za potrebné doplniť, že úpadok, ktorý sa spomína v prvej a druhej otázke

znaleckej úlohy a ukrátenie nemajú totožný význam a tieto pojmy je potrebné rozlišovať. Podľa názoru
súdu komplexné údaje o majetkových hodnotách úpadcu v čase pred a po nadobudnutí účinkov
napadnutej kúpnej zmluvy nebolo možné získať ani na základe výsluchu navrhnutých svedkov, preto
súd zamietol aj tento dôkazný návrh, sledujúc súčasne aj hospodárnosť konania. V tejto súvislosti
súd uviedol, že bolo preukázané, že žalobcom označený svedok F. M. dňa XX. P. XXXX zomrel a z

údajov v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina vyplýva, že označená svedkyňa Y. M. bola pôvodne
spoločníčka a konateľka úpadcu s tým, že vo februári 2016 previedla svoj obchodný podiel v úpadcovi
na P. N. a z funkcie konateľky bola odvolaná. Pokiaľ by označená svedkyňa Y. M. vedela náležite
objasniť stav majetku úpadcu v čase, ktorý bol pre rozhodnutie veci relevantný, bolo by to zrejmé už zo
zápisnice z poskytnutia súčinnosti správcovi zo dňa 03. novembra 2017 (č. l. 233 spisu), jej odpovede

vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam o majetku úpadcu však boli všeobecné a vágne, bez jeho
špecifikácie a bez uvedenia hodnoty majetku, pričom z jej odpovede vyplýva, že ani časové hľadisko
by nebolo možné relevantne posúdiť. Rovnako tak prispieť k zodpovedaniu otázky o majetku úpadcu
pred nadobudnutím účinkov právneho úkonu a k momentu ich nadobudnutia by podľa presvedčenia
súdu nemohol ani navrhnutý svedok P. N.. Zo zápisnice z poskytnutia súčinnosti zo dňa 03. novembra

2017 vyplýva, že menovaný nadobudol obchodný podiel od spoločníčky úpadcu, Y. M., za 1 euro, na
základe internetovej ponuky, a to v čase, keď už mala spoločnosť podlžnosti (už bolo vedené konkurzné
konanie voči úpadcovi), pričom z verejne dostupného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Žilina vyplýva, že k prevodu došlo vo februári 2016, a teda neskôr, ako bola podpísaná predmetná kúpnazmluva a ako bol povolený jej vklad do katastra nehnuteľností. Hoci v označenej zápisnici Y. M. uviedla,
že protokol o odovzdaní listín úpadcu pánovi N. odovzdala správcovi, z konkurzného spisu vedeného
ohľadomúpadcupodsp.zn.2K/11/2015jezrejmé,žetátoosobabolanekontaktná,nepreberalazásielky,

na adrese uvedenej v Obchodnom registri ani v Registri obyvateľov nikdy nebývala a správcovi žiadnu
súčinnosť neposkytla (č. l. 485, č. l. 491, č. l. 513, č. k. 511 konkurzného spisu). Žalobca jej účasť na
pojednávaní nezabezpečil. Prihliadnuc na tieto súvislosti mal za to, že nie je daný predpoklad, že by P.
N. bolo možné na pojednávanie riadne predvolať a že by mohol mať vedomosť o stave majetku ku dňu
25. februára 2015 a že by tak prispel k posúdeniu skutkového stavu vo väzbe na túto parciálnu otázku,

vyriešenie ktorej je nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Návrh na dokazovanie výsluchom správcu, Mgr.
P. P., súd zamietol ako návrh, ktorý bol učinený neskoro, a to až na pojednávaní dňa 24. novembra 2023,
keďže odročenie pojednávania s cieľom nariadenia jeho výsluchu nepovažoval súd za vhodné, pričom
súčasne bolo potrebné zohľadniť aj to, že vzhľadom na to, že menovaný má v tomto konaní procesné
postavenie žalobcu, všetky podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia už mohol uviesť a uskutočnenie
jeho výsluchu v tejto fáze konania považoval súd za nadbytočné a nehospodárne. V nadväznosti na

uvedené dospel súd k záveru, že nebol navrhnutý a vykonaný taký dôkaz, na základe ktorého by bolo
možné skonštatovať splnenie podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktorá je relevantná tak pre úspešné
odporovanie právnemu úkonu podľa § 58 ZKR, ako aj podľa § 60 ZKR, a teda že je zrejmé, že úpadca
nemal v rozhodnom čase dostatok majetkových hodnôt na uspokojenie veriteľov. Žalobca neuviedol v
žalobe ani neskôr v priebehu konania žiadne konkrétne tvrdenia ohľadom majetkových pomerov úpadcu

v čase nadobudnutia účinkov predmetného právneho úkonu, a teda v konaní nebolo preukázané, že
pokiaľ by nedošlo k predaju predmetných nehnuteľností, resp. pokiaľ by došlo k ich predaju za obvyklú
cenu, pohľadávky úpadcu mohli byť aspoň čiastočne uspokojené.

17. V nadväznosti na uvedené súd skonštatoval, že odporovateľnými sú len právne úkony úpadcu,

ohľadom ktorých žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok, s ktorými zákon spája úspešné
uplatnenie odporovacieho práva. Podľa názoru súdu nebola splnená základná hmotnoprávna
podmienka na úspešné odporovanie právnemu úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to existencia
ukracujúceho právneho úkonu, a preto ďalšie vykonávanie dokazovania ohľadom splnenia osobitných
podmienok na odporovanie ako právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR alebo

ukracujúcemu právnemu úkonu podľa § 60 ZKR podľa jeho názoru stratilo opodstatnenie. Preto súd
zamietol z dôvodu nadbytočnosti návrh žalobcu na dokazovanie všeobecnej hodnoty predmetných
nehnuteľností znaleckým posudkom Vzhľadom na to, že súd v nadväznosti na uvedené nevyslovil
záver o neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 22. januára 2015, ďalej sa nezaoberal ani
posúdením odporovateľnosti právneho úkonu označeného v druhom výroku žalobného návrhu, nakoľko

závery o nepreukázaní splnenia podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR možno v celom rozsahu aplikovať
aj vo vzťahu k nemu. Je však potrebné dodať, že žalobca na časť petitu, ktorou sa domáhal určenia
neúčinnostizapočítaniapohľadávokvovýške134.000euruvedenéhovrámcipredmetnejkúpnejzmluvy
uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným dňa 22. januára 2015, neuviedol s výnimkou skutočnosti,
že k započítaniu došlo na základe zmluvy o pôžičke a o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

a že predmetným započítaním neodôvodnene úpadca zvýhodnil žalovaného oproti ostatným svojim
veriteľom, žiadne ďalšie skutkové tvrdenia ani právnu argumentáciu. Súčasne žaloba bola posúdená
ako nedôvodná aj v časti nároku na vydanie požadovanej peňažnej náhrady, keďže súdom nebol
vyslovený záver o neúčinnosti napadnutej kúpnej zmluvy ani započítania. Súd preto zamietol žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu.

18. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu v konaní. Súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, a teda nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému. O nároku na náhradu
trov konania preto rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania priznal v plnom
rozsahu žalovanému s tým, že v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov

konania žalovaného proti žalobcovi rozhodne tunajší súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

19. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom
č. k. 41CoKR/23/2024-526 zo dňa 12. decembra 2024 rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.

19Cbi/5/2017-483 zo dňa 24. novembra 2023 potvrdil a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v odôvodnení jeho rozsudku odcitoval totožné
ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a Civilného sporového poriadku ako súd prvej
inštancie.

21. Odvolací súd poukázal na námietku žalobcu, v ním podanom odvolaní týkajúcu sa postupu
okresného súdu, ktorý neprihliadol na odborné vyjadrenie znalkyne, ktoré žalobca predložil súdu na
pojednávaní dňa 24. novembra 2023. Postup okresného súdu, ktorý vo vzťahu k tomuto predloženému
dôkazu aplikoval sudcovskú koncentráciu, nepovažoval žalobca za správny najmä z dôvodu, že okresný

súd prvotne umožnil žalobcovi na pojednávaní dňa 24. októbra 2023 predložiť toto odborné vyjadrenie
do konania. Bezodkladne na pojednávaní dňa 24. novembra 2023 žalobca odborné vyjadrenie súdu
predložil, avšak okresný súd aplikoval k tomuto dôkazu sudcovskú koncentráciu konania.

22.Kuvedenejodvolacejnámietkežalobcuodvolacísúdpoukázalnapovinnosťriadnehovedeniasporu,
ktorá je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti konania. Inak
povedané, procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania
je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu,
aby procesné úkony vykonali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby
strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Vyslovil názor, že je neželateľné,

aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by
mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho
pojednávania. Včasnosti predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany
vyhodnotívokolnostiachkonkrétnehoprípadusúdajeponechanénajehoúvahe,čiprípadnéomeškanie
procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na

procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1, druhá veta
CSP. Ak neexistujú osobitné dôvody v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných
návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu
mohla vykonať už skôr, ak by konala starostlivo.

23. Ak vo veci konajúci súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedok procesného útoku
a prostriedok procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný
úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. Súd
je však povinný v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej vysvetliť, prečo na procesný úkon strany sporu

neprihliadol a z akých dôvodov.

24. Odvolací súd sa s procesným postupom súdu prvej inštancie stotožnil a považoval ho za súladný s §
153 ods. 2 CSP. Odvolací súd tiež konštatoval, že žalobca v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré
by mu objektívne bránili predložiť odborné vyjadrenie skôr. V súvislosti s touto námietkou uzavrel, že

pokiaľ žalobca v konaní nepostupoval v súlade s princípom hospodárnosti konania (osobitne v situácií,
keď žalobca je zastúpený v konaní advokátom, ktorý nevyhnutne musí byť oboznámený s princípom
sudcovskej koncentrácie), musí znášať prípadne sankčné dôsledky svojho procesného postupu. Z
pohľadu procesnej ekonómie žalobcovi nič nebránilo v tom, aby dôkazný prostriedok predložil skôr.

25. V súvislosti s ďalšou námietkou, a to nevykonaním výsluchu navrhnutých svedkov odvolací súd
konštatoval, že žalobca navrhol výsluch svedkov bez uvedenia konkrétnych skutkových tvrdení, ktoré
majú byť výsluchom svedkov preukázané. V žiadnom zo svojich podaní, ani vyjadrení na pojednávaní
žalobca neuvádza konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré majú byť výsluchom toho - ktorého svedka
potvrdené alebo vyvrátené. V podaní zo dňa 05. marca 2018 (na ktoré žalobca v podanom odvolaní

poukazuje) uvádza, že výsluchom označených svedkov majú byť preukázané skutočnosti o rozsahu
majetku, ktorým disponoval úpadca pred účinkami odporovateľného právneho úkonu, ako aj potom ako
nastali jeho účinky a výšku pohľadávok veriteľov, ktorí boli týmto úkonom ukrátení, avšak bez toho,
aby sám najprv skutkovo vymedzil konkrétne skutočnosti, ktoré majú byť vykonaným dokazovaním
preukázané. Odvolací súd preto konštatoval, že tvrdenia žalobcu uvádzané vo všeobecnej rovine nie sú

dostačujúce a súladné s povinnosťou tvrdenia podľa ustanovenia § 132 CSP.

26.Odvolacísúdpoukázalnaskutočnosť,žesúdvsporovomkonaní,eštepredtýmakozačnevykonávať
dokazovanie, musí určiť, čo je predmetom dokazovania. Podkladom pre určenie predmetu dokazovaniasú stranami predložené skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia strany sporu sú tým okruhom skutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné v konaní preukázané. Vymedzenie predmetu dokazovania závisí od strán
sporu a od ich povinnosti tvrdenia. Konajúci súd musí mať vždy jasno v tom, čo sa bude dokazovať,

na preukázanie akej skutočnosti sa vykonáva ten - ktorý dôkaz. Pokiaľ strana sporu navrhne súdu
dôkaz, je povinná uviesť, ktoré konkrétne skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, teda musí byť
zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že konkrétna

skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Odvolací súd zdôrazňuje, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy ( § 132 CSP ).

27. Odvolací súd v zhode s názorom vysloveným súdom prvej inštancie v odvolaním napadnutom
rozsudku konštatoval, že zistenie, či právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov, je

prvotne vecou splnenia povinnosti tvrdenia a následne dôkaznej povinnosti žalobcu. Žalobca tvrdil,
že nadobudnutie účinkov odporovaného právneho úkonu malo ekonomický dopad na majetkovú sféru
úpadcu, pretože majetok úpadcu, ktorý mu ostal potom ako nastali účinky tohto právneho úkonu,
nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. uspokojenie týchto veriteľov sa ešte viac
znížilo. Toto všeobecné konštatovanie však žalobca skutkovo riadne nevymedzil v rozsahu konkrétnych

skutkových tvrdení o stave majetku úpadcu v čase pred nadobudnutím účinkov kúpnej zmluvy a
bezprostredne po tomto momente, a to vo väzbe k prihláseným pohľadávkam veriteľov v konkurznom
konaní. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 06. marca 2018 a na pojednávaní dňa 24. októbra
2023 označil pohľadávky veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávky v konkurze na majetok úpadcu, avšak
kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu skutkovo nezadefinoval a nepreukázal.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262 ods.

1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie.

30. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) navrhujúc rozsudky obidvoch vo

vecikonajúcichsúdovzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Prípustnosťajdôvodnosť
dovolania vyvodil jednak z ustanovenia § 420 písm. f) CSP ako aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
a) a b) CSP.

31. V súvislosti s dovolacím dôvodom uvedeným v § 420 písm. f) CSP dovolateľ uviedol, že za

účelom preukázania splnenia podmienok odporovateľnosti počas súdneho konania predložil odborné
vyjadrenie znalkyne Ing. Tatiany Šajtlavovej, MBA., znalkyne z odboru ekonómia a managment,
odvetvie: účtovníctvo a daňovníctvo č. 3/2023 zo dňa 24. novembra 2023 (ďalej aj ako „odborné
vyjadrenie“), v rámci ktorého sa znalkyňa jasne a bez akýchkoľvek pochybnosti vyjadrila k platobnej
schopnosti resp. neschopnosti úpadcu a dopadu odporovaného právneho úkonu na jeho majetkovú

sféru (ekonomický dopad), kedy zo záverov znalca je preukázané splnenie podmienky v zmysle § 57
ods. 4 ZKR. Vyslovil názor, že je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu ekonomického dopadu na majetok úpadcu a nie je tak správny záver obidvoch
vo veci konajúcich súdov o nepreukázaní kvalifikovaného zmenšenia majetku úpadcu. Konštatoval, že
predloženéodbornévyjadrenievšaknebolozostranysúduprvejinštancie,akoanizostranyodvolacieho

súdu, vzaté do úvahy s odkazom na zásadu koncentrácie konania. Žalobca sa nestotožnil s právnym
názorom, postupom a posúdením odvolacieho súdu, v zmysle ktorého bolo na mieste nepripustiť
odborné vyjadrenie z dôvodu koncentrácie konania. Zdôraznil, že samotná vo veci konajúca sudkyňa
na pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2023, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní
zo dňa 24. októbra 2023, vyzvala právneho zástupcu žalobcu, aby ihneď po vypracovaní odborného

vyjadrenia zo strany Ing. Šajtlavovej predmetné odborné vyjadrenie zaslal súdu, aby bolo možné dať ho
na vedomie druhej strane. Vyslovil názor, že takýmto postupom súdu došlo k akceptácii predmetného
návrhu žalobcu. V súlade s predmetnou výzvou súdu žalobca zaobstaral predmetné odborné vyjadrenie
na svoje náklady, predložil ho súdu na pojednávaní dňa 24. novembra 2023, kedy ho mal k dispozícií.Napriek tomu, že žalobca postupoval podľa pokynov súdu a odborné vyjadrenie predložil ihneď po jeho
vypracovaní, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo vzťahu k tomuto dôkaznému prostriedku je
na mieste dôkazný prostriedok nepripustiť, a to na základe sudcovskej koncentrácie konania podľa §

153 ods. 2 CSP. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil žalobca názor, že postup súdu, ktorý vo vzťahu k
tomuto dôkazu aplikoval sudcovskú koncentráciu nemožno považovať za správny, keď sám súd prvotne
umožňoval žalobcovi predložiť toto odborné vyjadrenie do konania ďalšieho pojednávania konaného
dňa 24. novembra 2023, kedy súd prvej inštancie považoval lehotu jedného mesiaca za adekvátnu
a následne, keď žalobca obdržal odborné vyjadrenie až dňa 24. novembra 2023 tak súd aplikoval

sudcovskú koncentráciu. Podľa názoru dovolateľa súd prvej inštancie nesprávne aplikoval koncentráciu
konaniaatosohľadomnafakt,žesámsúdprvejinštanciepripustilpredmetnýnávrhžalobcu.Nakoľkosa
odvolacísúdnevysporiadalsozásadnounámietkouprvotnejakceptáciepredmetnéhonávrhužalobcuzo
strany súdu prvej inštancie, označil jeho rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné a arbitrárne a mal
za to, že uvedeným procesným postupom obidvoch súdov došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý
súdny proces. V súvislosti s riadnym odôvodnením rozhodnutia poukázal na viaceré rozhodnutia

ústavného súdu ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva napr. sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS
402/08, I. ÚS 114/08, rozsudok ESĽP zo dňa 9. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, RT
proti Š, zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91 V.D.H. proti H. Za nesprávny označil
aj postup súdu ktorý nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne M. M.,
ktorá sa mala vyjadriť k okolnostiam, ktoré preukazujú predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu.

Svedkyňa sa mala vyjadriť aj na preukázanie skutočnosti ohľadom ukracujúceho úmyslu, nakoľko táto
podpisovala sporný právny úkon. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uzavrel, že žalobcovi bolo
znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

32. Prípustnosť dovolania vyvodil aj z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, uvádzajúc, že podľa jeho
názoru nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená otázka týkajúca sa uplatnenia
sudcovskej koncentrácie na dôkaz, ktorý bol pôvodne súdom pripustený. Konštatoval, že si je vedomý,
že konajúci súd má diskrečnú právomoc rozhodnúť, či prihliadne na neskôr predložené dôkazy,
avšak podľa žalobcu by uplatnenie koncentrácie konania nemalo byť prekvapivé, keď pritom žalobca

postupovalvsúladespokynmikonajúcehosúdu.Vzáujmeprávnejistotyuplatnilajdovolacídôvodpodľa
§ 421 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko mu nie je známa žiadna ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu, ktorá by riešila obdobnú právnu otázku.

33. Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť. Uviedol, že tým, že žalobca taktizoval, nekonal v súlade

so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania, vystavil sa riziku možnej aplikácie tzv. sudcovskej
koncentrácie konania. Uplatnenie koncentrácie konania je na úvahe súdu, či a vôbec k nej pristúpi.
Vyslovil názor, že jej uplatnenie v prejednávanej právnej veci nebolo svojvôľou a dôvody prečo k nej
pristúpil sú pomerne rozsiahlo v rozhodnutí uvedené. Opätovne zdôraznil, že nevykonanie dôkazov
navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Poukázal pritom na judikáty publikované pod R 37/1993, R 125/1999 v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR. V súvislosti s vykonaním dokazovania poukázal na rozhodnutia napr.
1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/265/2014, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 5Cdo/200/2014 a
7Cdo/34/2011. Konštatoval, že pokiaľ dôvody ktoré viedli k nevykonaniu dôkazu sú v súlade s právom,
nie je možné takýto dôsledok považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Vyslovil názor, že

samotné stanovisko ani nebolo spôsobilé privodiť lepšie postavenie pre žalobcu, nakoľko nepreukazuje,
že predajom nehnuteľnosti došlo k ukráteniu veriteľov, ale len stav záväzkov. Odborné vyjadrenie sa
zameriava len na časť majetku úpadcu - finančný majetok a neposudzuje hodnotu všetkých majetkových
práv úpadcu pred a po uskutočnení napádaného úkonu, preto nemá výpovednú hodnotu k preukázaniu
naplnenia všeobecných predpokladov pre uplatnenie odporovacieho práva v zmysle § 57 ods. 4 ZKR.

Žalobca mal povinnosť tvrdenia už v čase podania žaloby a hoc bol právne zastúpený, túto povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť si v konaní neplnil.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala včas strana
sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom

konaní v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP
a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním napadnúť.35. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo
niesúsplnenépodmienky,zaktorýchsamôžedovolaciekonanieuskutočniť,patrídovýlučnejprávomoci
dovolacieho súdu.

36. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f)

CSP, ako aj z § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.

37. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

38. Túto vadu videl dovolateľ v nesprávnej aplikácii sudcovskej koncentrácie konania, keď sám súd
prvotne umožnil žalobcovi predložiť odborné vyjadrenie do konania ďalšieho pojednávania a následne,
keď žalobca obdržal odborné vyjadrenie až dňa 24. novembra 2023, tak súd aplikoval sudcovskú
koncentráciu. Za porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces považoval aj nevyhovenie jeho

návrhu na výsluch svedkov, najmä výsluch Y. M.. Nestotožnil sa so záverom odvolacieho súdu, že
žalobca navrhol výsluch svedkov bez uvedenia skutkových tvrdení, ktoré majú byť výsluchom svedkov
preukázané.

39. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP

sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v
zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného,

ale aj z ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky
(ďalej len „Ústava SR“) zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva.

40. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa
svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky,

poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

41. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v
prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu
súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.
Teda intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu

súdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na
spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom
úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04).

42. Dovolateľ dospel k záveru o existencii tzv. vady zmätočnosti závažné procesné pochybenie obidvoch
vo veci konajúcich súdov) spočívajúcej v nesprávnej aplikácii sudcovskej koncentrácie konania.

43. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

44. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnenévčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

45. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

46. Podľa § 181 ods. 4 CSP ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť
lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.

47. Dovolací súd sa stotožnil s názorom vo veci konajúcich súdov, že účelom a zmyslom koncentrácie
konaniajeprispieťkrýchlostikonania,zabrániťzdržovaniukonaniaamotivačnepôsobiťnastranysporu,

aby procesné úkony vykonávali včas. Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu,
to znamená, že ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoky a
prostriedky procesnej obrany včas má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon
prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať
mu procesnoprávne účinky). Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho

prípadu.

48. V prejednávanej právnej veci žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že mu predloží odborné
vyjadrenie, čo sa týka hodnoty hnuteľných vecí majetku úpadcu, hneď po jeho vyhotovení. Na ďalšom
pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2023 reagoval právny zástupca žalobcu na otázku súdu, kedy

je predpoklad vypracovania odborného vyjadrenia tak, že predmetné odborné vyjadrenie by mohlo
byť vypracované v lehote troch týždňov až jedného mesiaca. Z obsahu zápisnice tohto pojednávania
vyplýva, že záverom sudkyňa vyzvala právneho zástupcu žalobcu, aby ihneď po vypracovaní odborného
vyjadrenia zo strany Ing. Šajtlavovej predmetné odborné vyjadrenie zaslal súdu, aby bolo možné
dať ho na vedomie druhej strane a to napriek nesúhlasu žalovaného. Následne, na ďalšom vo veci

konanom pojednávaní dňa 24. novembra 2023, žalobca krátkou cestou predložil súdu prvej inštancie
vyhotovené odborné vyjadrenie, ktoré mu bolo doručené vo večerných hodinách predchádzajúceho dňa.
Po prerušení konania za účelom nahliadnutia do predloženého odborného vyjadrenia dal súd priestor
právnemu zástupcovi žalovaného, aby sa okrem iného, vyjadril vo vzťahu k záverom, ktoré možno z
tohto odborného vyjadrenia zistiť. Žalovaný požiadal o poskytnutie lehoty, aby bolo možné sa k nemu

riadne vyjadriť. Následne súd prvej inštancie návrh na vykonanie dokazovania oboznámením odborného
vyjadrenia č. ú. 3/2023 zo dňa 24. novembra 2023, vyhotoveného Ing. Tatianou Šajtlavovou MBA.,
zamietol.

49. Vychádzajúc z postupu súdu prvej inštancie, ktorý napriek jeho konštatovaniu v odseku 55.

odôvodnenia rozsudku, že žalobca mal možnosť navrhovať dôkazy už od začatia konania dňa 8. júna
2017 (deň podania žaloby na súde) a nie navrhovať vykonanie dokazovania odborným vyjadrením
až na prvom pojednávaní dňa 6. marca 2018, vyzval právneho zástupcu žalobcu a to až na ďalšom
pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2023, o bezodkladné predloženie predmetného odborného
vyjadrenia súdu, aby ho bolo možné dať na vedomie druhej strane, nemožno konanie súdu nepovažovať

za akceptáciu predmetného návrhu žalobcu. Naopak je potrebné mať za to, že omeškanie žalobcu súd
prvej inštancie ospravedlnil. Je potom nepochybne prekvapujúce a nelogické, že dôkazný prostriedok
predložený súdu ihneď po jeho vyhotovení, teda v súlade s výzvou súdu, na pojednávaní dňa 24.
novembra 2023 nepripustil a to na základe sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2 CSP
a to napriek tomu, že odborné vyjadrenie odovzdal žalovanému a vyzval ho, aby sa vyjadril k záverom,

ktoré možno z neho zistiť.

50. Postupu súdu prvej inštancie podľa § 153 ods. 2 CSP, teda k nepripusteniu vykonania tohto dôkazu,
nenasvedčuje ani umožnenie právnemu zástupcovi žalovaného vyjadrovať sa k odbornému vyjadreniu
a jeho záverom.

51.Odvolacísúdsasícesprocesnýmpostupomsúduprvejinštanciestotožnilapovažovalhozasúladný
s § 153 ods. 2 CSP, konštatujúc, že z pohľadu procesnej ekonómie žalobcovi nič nebránilo v tom, aby
dôkazný prostriedok predložil skôr a musí preto znášať sankčné dôsledky svojho procesného postupu,avšak bez toho, že by sa bol vyjadril k postupu samotného súdu prvej inštancie v priebehu konania a
jeho súladnosti s § 153 ods. 2 CSP a nevysporiadal sa, vzhľadom na konanie súdu prvej inštancie s
jeho prípadnou akceptáciou návrhu na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu. Za takejto situácie

správnosť záveru odvolacieho súdu je nepreskúmateľná a vyznieva nepresvedčivo.

52. Vychádzajúc z uvedeného, po posúdení okolnosti prejednávanej veci, sa dovolací súd stotožnil so
záverom dovolateľa, že procesným postupom súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu došlo k
zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces, teda k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f)

CSP. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie podľa § 449 ods. 1 a
2 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 450 CSP na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada
s vytýkanými vadami, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s §
220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 453
ods. 3 CSP).

53. Vzhľadom na zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj rozhodnutia
súdu prvej inštancie v zmysle § 420 písm. f) CSP (ktoré zakladá prípustnosť aj dôvodnosť odvolania)
dovolací súd sa už ďalej nezaoberal skúmaním prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a b)
CSP. Navyše na vyriešení právnej otázky, tak ako bola žalobcom formulovaná „uplatnenie koncentrácie
na dôkaz, ktorý bol pôvodne súdom pripustený“ rozhodnutie nebolo založené, nakoľko ani jeden zo

súdov nedospel k záveru, že žalobcom navrhnutý dôkaz (odborné vyjadrenie) bol súdom pôvodne
pripustený.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.