Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225010125
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4225010125.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného
A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v znení
účinnom v čase spáchania skutku, s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona v znení účinnom
v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon“), o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry

Komárno proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30. 06. 2025 sp. zn. 1T/20/2025, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 05. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej
len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.

zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa XX. XXXXXXXX XXXX v čase o X.XX hodine v C. po D. ulici označenej ako vedľajšia cesta
smerom k E. ulici, ktorá je hlavnou cestou, viedol osobné motorové vozidlo značky F. G. evidenčného
čísla H., pričom v križovatke riadne nerešpektoval dopravnú značku „Stoj, daj prednosť v jazde“ a po
vojdení do križovatky narazil do zadného kolesa bicykla značky I., na ktorom jazdila J. F., táto po náraze
a následnom páde na vozovku utrpela zlomeninu dolného konca vretennej a lakťovej kosti v oblasti

zápästia s posunom úlomkov vpravo, vyžadujúcu operačné spojenie úlomkov pomocou kovovej uhlovej
dlahy a šiestimi skrutkami, ako aj potrebu ďalšieho operačného zákroku potrebného na odstránenie
uvedených komponentov, uvedené zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní
najmenej do konca K. XXXX, pričom obžalovaný spôsobom svojej jazdy porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu ustanovením § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších zmien, podľa ktorého vodič, ktorý prichádza do križovatky po

vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť
v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., §
38 ods. 2 a ods. 3 Tr. zák. a § 56 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 1 500 eur. Podľa § 57
ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu bol obžalovanému uložený

náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.
Zároveňbolobžalovanémupodľa§61ods.1,ods.2Tr.zák.uloženýtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej D?VERA
zdravotnej poisťovni, a. s. škodu vo výške 5 175,09 eur a poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške
4 475,- eur.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno
(ďalej len „prokurátor“) čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd napriek tomu, že konštatoval, že trest musí byť

úmerný k spáchaniu trestného činu, pričom jeho úmernosť určujú aj pohnútka páchateľa a možnosť
nápravy a tiež, že úsudok o možnosti páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia
povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom hodnotení osoby páchateľa, tak sa týmto
pravidlom pri určení výmery trestu zákazu činnosti neriadil. Namietal, že súd pôvodne vydal trestný
rozkaz, ktorým obžalovanému okrem peňažného trestu v rovnakej výmere ako v rozsudku, uložil trest

zákazučinnostivovýmere18mesiacov.Ďalejpoukázalnato,žesúdsinekritickyosvojilnázorobhajkyne
obžalovaného, ktorá v záverečnej reči uviedla, že za primeraný považuje trest zákazu činnosti vo výmere
1 roka, pričom súd jej návrhu vyhovel a obžalovanému za skutok s následkom ťažkej ujmy na zdraví
uložil trest zákazu činnosti na absolútne spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby. S uvedenou
výmerou pre jeho neprimeranosť vo vzťahu k vzniknutému následku nie je možné súhlasiť a považovať
ju za zákonnú. Poukázal na rozpätie možnosti uloženia trestu zákazu činnosti zákonodarcu v § 61 ods. 2

Tr. zák. od 1 do 10 rokov, na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy
a pomery páchateľa, na účel trestu v zmysle § 23 ods. 1 Tr. zák. Namietal, že súd pri ukladaní trestu
neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, predovšetkým na to, že cyklistka jazdila v súlade s predpismi
o cestnej premávke a do kolíznej situácie sa dostala bez toho, aby na nehode niesla akýkoľvek podiel
viny a mal za to, že skutočnosť, že obžalovaný urobil pred súdom vyhlásenie o vine, nebol trestaný a na

hlavnom pojednávaní prejavil ľútosť nad svojim konaním, samé o sebe nie sú okolnosťami, ktoré by
odôvodňovali pri tak závažnom následku uložiť tak mierny trest zákazu činnosti.
Navrhol, aby krajský súd výrok o treste napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil
a s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol a uložil obžalovanému prísnejší trest zákazu
činnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní dňa 05. 11. 2025 zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala
v celom rozsahu na podanom odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno, stotožnila sa s jej
argumentáciou uvedenou v písomných dôvodoch odvolania, ktoré nepovažovala za potrebné ďalej
doplniť. Rovnako zastala názor, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá obžalovanému je

neprimerane mierny a to s poukazom na závažnosť spôsobeného následku na zdraví poškodenej, ako
i s poukazom na skutočnosť, že k danému konaniu došlo porušením dôležitej povinnosti obžalovaného.
V konečnom návrhu navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil okrem
peňažnéhotrestuvnezmenenejvýškeajtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhu

vo výmere minimálne 18 mesiacov.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí sa v celom rozsahu stotožnila s rozhodnutím súdu I.
stupňa a mala za to, že trest, ktorý bol uložený obžalovanému je zákonný a správny, a preto navrhla
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že ho mrzí, čo sa stalo, ale stratou vodičského preukazu,
ktorý potrebuje k svojej činnosti na stavbách, ku ktorým chodí jednak z H., jednak z miesta svojho
bydliska, v súčasnosti vykonáva dozor nad generálnymi opravami na vodnom diele L., by nebol pre
zamestnávateľa zaujímavý a stratí zamestnanie. Ďalej uviedol, že vyživuje dve deti, ktorým musí platiť

nemalé školné a podnájom, preto je ochotný radšej uhradiť vyššiu finančnú pokutu namiesto odobratia
vodičského oprávnenia. Jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1 800 – 2 000 eur, žije v rodinnom dome
smanželkou,ktorápracuje,jejčistýpríjemjecca2000,-eurmesačne,synmá21rokovadcéra23rokov,
obaja študujú na vysokej škole, syn v Holandsku. Synovi platí nájomné 900,- eur mesačne a pomôcky
cca 200,- eur, dcére internát 120,- eur mesačne a školské potreby 100,- eur. Taktiež uviedol, že má

vyššie finančné úspory, iné nehnuteľnosti, ako rodinný dom nevlastní, nemá žiadne dlhy ani exekúcie.
V konečnom návrhu navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
(prokurátorom) podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého

výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa je zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, je riadne odôvodnený v zmysle ustanovenia
§ 168 Tr. por., v rámci ktorého sa súd I. stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste.

Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, keďže proti tomuto výroku obžalovaný ani prokurátor
odvolanie nepodali a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie s poukazom na to, že súd I. stupňa
podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý sa mu

v obžalobe kládol za vinu. Súčasne v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pred prijatím vyhlásenia
o vine na hlavnom pojednávaní dňa 30. 06. 2025 zákonná sudkyňa obžalovaného riadne poučila podľa
ustanovenia § 257 Tr. por. Poukazujúc na vyššie uvedené, nadriadený súd preskúmaval iba výrok
o treste napadnutého rozhodnutia.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietal, že výrok o treste zákazu činnosti je neprimeraný

vo vzťahu k vzniknutému následku a obžalovanému je preto potrebné uložiť prísnejší trest zákazu
činnosti.

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že tento nebol doposiaľ súdne
trestaný. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky vyplýva, že bol jedenkrát priestupkovo prejednávaný za dopravný priestupok zo dňa
28.11.2022 za prekročenie rýchlosti, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri ukladaní trestu podľa § 34 Tr. por.
zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život

(§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a súčasne, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval (§
36 písm. l/ Tr. zák.), pričom priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 Tr. zák. nevzhliadol.

S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému ukladal trest podľa Trestného zákona
účinného v čase spáchania skutku, pretože mal za to, že použitie tohto zákona je pre neho priaznivejšie

ako znenie účinné od 06.08.2024, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku. Z tohto dôvodu postupoval podľa
ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., využil mechanizmus prihliadania na poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, konkrétne v prospech obžalovaného ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom
v čase spáchania skutku, vychádzajúc z trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov. Obžalovanému uložil
peňažný trest vo výške 1 500,- eur s náhradným trestom vo výmere 3 mesiace, ktorý považoval za

postačujúci na naplnenie účelu trestu vzhľadom na pomery obžalovaného, možnosti jeho prevýchovy,
ako i s prihliadnutím na zásady ukladania trestov a zásadu individuálnej a generálnej prevencie.

Odvolací súd mohol preto konštatovať, že súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy,
akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov pokiaľ ide o ukladanie trestu, pričom dodržal

všetky zásady ukladania trestov. Súd I. stupňa správne konštatoval, že obžalovaný pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život, doposiaľ nebol súdne trestaný. V evidenčnej karte vodiča má jediný
záznam a to zo dňa 28. 11. 2022, kedy sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, prekročením rýchlosti a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 30 eur, iné priestupky ani
iné trestné činy nespáchal, vodičský preukaz mu nebol zadržaný, pričom vodičské oprávnenia typu B,

C, AM a T má od 19. 02. 1990 a typu B1 a C1 od 01. 05. 2004.

Súd I. stupňa správne zisťoval osobné a majetkové pomery obžalovaného, ktoré ešte krajský súd
doplnil na verejnom zasadnutí a z takto vykonaného dokazovania zistil, že obžalovaný je ženatý, býva
s manželkou v rodinnom dome, vyživuje dve deti vo veku 21 a 23 rokov, ktorým prispieva na štúdium,

je riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1 800 – 2 000 eur. Iné
nehnuteľnosti, ako rodinný dom nevlastní, má vyššie finančné úspory a nemá žiadne dlhy ani exekúcie.
Výpoveďou obžalovaného bolo zistené, že jeho postoj k prejednávanej trestnej činnosti je kritický.

V nadväznosti na takto zistený stav súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu prihliadol na poľahčujúce

okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa §
36 písm. l/ Tr. zák., keďže obžalovaný sa prostredníctvom vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní
dňa 30. 06. 2025 priznal k spáchaniu skutku a tento zároveň aj úprimne oľutoval a tiež správne
nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. Vzhľadom na tento pomerpoľahčujúcich okolností vo vzťahu k nezisteniu žiadnej priťažujúcej okolnosti správne súd I. stupňa
konštatoval, že Trestný zákon účinný do 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejší, lebo umožňuje
použitie § 38 ods. 3 Tr. zák. spočívajúceho v znížení hornej hranici trestnej sadzby o jednu tretinu.

Odvolací súd sa stotožnil tiež s konštatovaním súdu I. stupňa, že s ohľadom na osobu obžalovaného a
zistený skutkový stav sa jedná o prípad, kedy vzhľadom na osobu páchateľa je predpoklad, že na jeho
prevýchovu bude postačovať uloženie peňažného trestu, a to s poukazom na jeho zárobkové
možnosti a majetkové pomery vo výške 1 500,- eur, pri súčasne ustanovenom náhradnom treste odňatia

slobody, ktorý mu vymeral v trvaní 3 mesiace pre prípad, že by úmyselne maril výkon peňažného trestu.
Uvedený trest a jeho výška súčasne s poukazom na vyššie obžalovaným deklarované úspory nezmarí
ani mu uloženú povinnosť uhradiť poškodeným spoločnostiam škodu.

I v prípade uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok
sa odvolací súd taktiež stotožnil s konštatovaním súdom I. stupňa, keď prihliadol na osobné, rodinné

apracovnépomeryobžalovaného,pričomdôležitýmbolanajmäskutočnosť,žeobžalovanýzabezpečuje
pravidelný legálny príjem, od roku XXXX je zamestnaný v štátnom podniku M. M. so sídlom v H., pričom
bydlisko má v N. a taktiež poukazujúc na skutočnosť, že obžalovaný získal vodičské oprávnenie v roku
1990, resp. v roku 2004 a do dňa spáchania predmetného skutku, teda za obdobie približne 20 až 34
rokov spáchal len jediný priestupok, iné priestupky ani trestné činy nespáchal a vodičský preukaz nemal

nikdy zadržaný.

Súd I. stupňa pri ukladaní trestu správne vychádzal zo zásad uvedených v § 34 ods. 1 a 3 Tr. zák., podľa
ktorých účelom trestu je ochrana spoločnosti, individuálna prevencia a výchova páchateľa k riadnemu
životu, pričom trest má postihovať páchateľa primerane k závažnosti trestného činu, jeho pomerom

a možnostiam nápravy.

Pri hodnotení osoby súd I. stupňa správne prihliadol na jeho doterajší bezúhonný život, skutočnosť,
že sa riadne stará o rodinu, je zamestnaný a finančne podporuje dve študujúce deti. Obžalovaný je
držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1990, pre ďalšie skupiny od roku 2004 a za viac ako tridsať

rokov má v evidenčnej karte vodiča len jeden záznam o priestupku z roku 2022. Takéto hodnotenie
osoby jednoznačne svedčí o tom, že obžalovaný je dlhodobo disciplinovaným vodičom, ktorý sa vo
všeobecnosti správa zodpovedne a rešpektuje právne normy. Ide teda o osobu, u ktorej možno dôvodne
očakávať,žeužsamotnétrestnékonanieauloženietrestu,hocivmiernejšejvýmere,splnísvojvýchovný
a preventívny účel a bude dostatočným ponaučením pre ďalšie dodržiavanie pravidiel cestnej premávky.

Odvolací súd nepochybuje o tom, že k zraneniu cyklistky došlo bez jej zavinenia (túto skutočnosť
namietal prokurátor v písomných dôvodoch odvolania), táto okolnosť však bola správne zohľadnená už
súdom I. stupňa pri určení druhu a výmery trestu – ako priťažujúci moment bola vyvážená poľahčujúcimi
okolnosťami v osobe obžalovaného. Súčasne nešlo o úmyselné konanie, ale o prečin z nedbanlivosti,

pri ktorom následky neboli mimoriadne závažné a obžalovaný bezprostredne po nehode prejavil ľútosť,
poskytol poškodenej súčinnosť a svoju vinu bez výhrad uznal.

Odvolací súd pri posudzovaní primeranosti uloženého trestu zákazu činnosti prihliadol aj na vyjadrenie
obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, podľa ktorého je vodičské oprávnenie

nevyhnutnou súčasťou výkonu jeho pracovných povinností, používa ho denne v rámci svojej pracovnej
činnosti, pričom strata vodičského oprávnenia by mala zásadný negatívny dopad na jeho zamestnanie
– stal by sa pre svojho zamestnávateľa pracovne nevyužiteľným a teda by mohol stratiť zdroj príjmu,
z ktorého zabezpečuje svoju rodinu a podporuje dve študujúce deti.

Odvolací súd túto skutočnosť považoval preto za významnú z hľadiska individualizácie trestu (§ 34
ods. 4 Tr. zák.), podľa ktorej má súd dbať, aby trest nebol prísnejší, než je potrebné na splnenie jeho
účelu. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší bezúhonný život, riadne pracovné zaradenie
a prejavenú ľútosť, je zrejmé, že aj ročný zákaz činnosti bude mať na neho osobný a profesionálny život
dostatočne citeľný výchovný účinok, bez potreby ďalšieho sprísnenia.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. sa trest zákazu činnosti ukladá tak, aby zodpovedal povahe spáchaného
činu a osobe páchateľa. V posudzovanej veci je dĺžka zákazu činnosti 12 mesiacov dostatočná na to,
aby si obžalovaný uvedomil závažnosť svojho pochybenia, no zároveň primeraná jeho doterajšiemuspôsobu života a osobným a rodinným pomerom. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že
v danom prípade nešlo o čin spáchaný z výraznej nedbanlivosti, s ťažším následkom alebo pri
recidíve, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu v prísnejšej výmere. Sprísnenie zákazu činnosti by

v prípade obžalovaného nebolo nevyhnutné – naopak, vzhľadom na jeho pracovné a rodinné záväzky
by predstavovalo neprimerane tvrdý zásah do jeho sociálnych pomerov, ktorý by už neplnil výchovný
účel, ale pôsobil by represívne nad rámec potreby.
Odvolací súd preto trest zákazu činnosti vo výmere 12 mesiacov považoval za úplne postačujúci na
naplnenie účelu trestu a nevidel dôvod na jeho sprísnenie podľa návrhu prokurátora, keďže kombinácia

s peňažným trestom postačuje na individuálnu aj generálnu prevenciu.

Námietku prokurátora, že súd I. stupňa v trestnom rozkaze uložil dlhší zákaz činnosti (18 mesiacov)
a následne na hlavnom pojednávaní, po vyhlásení obžalovaného o vine, trest zmiernil na 12 mesiacov,
nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Trestný rozkaz má povahu skráteného rozhodnutia bez
dokazovania na hlavnom pojednávaní, preto jeho výmera nemá viazať súd pri následnom rozhodovaní

po riadnom prerokovaní veci. Po tom, čo obžalovaný dobrovoľne a úprimne vyhlásil, že je vinný,
súd mohol túto skutočnosť hodnotiť ako významnú poľahčujúcu okolnosť. Zníženie výmery zákazu
činnosti z 18 na 12 mesiacov teda predstavuje zákonom dovolenú individualizáciu trestu, vychádzajúcu
z procesného postoja obžalovaného a jeho spolupráce so súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozsudkom súdu I. stupňa obžalovanému uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 mesiacov, ako i uložený peňažný
trest vo výške 1 500,- eur zodpovedajúci požiadavke primeranosti - proporcionálnosti trestu, tento je
spravodlivý a vyjadruje objektívny obraz potrieb individuálnej aj generálnej prevencie, nie je neprimerane
mierny a pri jeho ukladaní nedošlo k porušeniu § 34 Tr. zák.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento zostal rozhodnutím krajského súdu tiež nedotknutý.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.