Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/183/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122205031
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122205031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matky: D. E. B., C. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. G. XXXX/X, XXX XX H. A. I., zastúpená zástupcom: Advokátska

kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01, Žilina, IČO: 47 240 997 a
otca: J. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. C. XXXX/X, L., zastúpený právnou zástupkyňou:
JUDr. Miroslava Polačková, advokátka, so sídlom Kamenná 3607/29, 010 01 Žilina, v konaní o zmenu
úpravy rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
21P/114/2022-1681 zo dňa 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. v spojení so závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného
konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. rozhodol,
že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý párny týždeň od stredy od 14:00 hod.
do pondelka do 07:30 hod., vo výroku II. otec bude maloleté deti preberať a odovzdávať v školskom
zariadení, v prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom zariadení bude maloleté deti preberať

a odovzdávať v mieste bydliska matky, vo výroku III. rozhodol, že počas sviatkov a prázdnin, kedy sa
uplatní osobitný režim, je otec oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať:
- počas jarných prázdnin od stredy od 07:30 hod. do pondelka do 07:30 hod., ak prázdniny pripadnú na
párny týždeň a od pondelka od 07:30 hod. do stredy do 07:30 hod., ak prázdniny pripadnú na nepárny
týždeň,
- počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od stredy od 07:30 hod. do utorka do 17:00
hod.,

- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 07:30 hod. do 15.07. do 19:00 hod a od
01.08. od 07.30 hod. do 16.08. do 19.00 hod.,
- počas vianočných prázdnin každý párny kalendárny rok od 25.12. od 18:00 hod. do 02.01.
nasledujúceho roka do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 1. dňa prázdnin od 18:00 hod. do
25.12. do 18:00 hod. a následne od 02.01. od 18:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod..
Vo výroku IV. návrh otca na zníženie výživného zamietol, vo výroku V. návrh otca na zrušenie tvorby

úspor zamietol. Vo výroku VI. zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/225/2018 zo 12.04.2021
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn. 9CoP/48/2021 z 25.11.2021 v časti úpravy styku
otca s maloletými deťmi.2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh otca doručený súdu
15.06.2022 vo veci zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom - zverenie detí do

striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na jeho odôvodnenie, doplnenie návrhu doručeného
elektronicky na súd dňa 15.05.2023, vyjadrenie matky k návrhu a jeho doplneniu, Správu zo šetrenia
pomerov zo dňa 30.08.2022, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 24 ods. 3, 4, § 25
ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine,
§ 52 CMP, rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletých
detí nie sú manželmi. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/225/2018-1138 zo dňa 12.04.2021
bolo manželstvo ich rodičov rozvedené, maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej
starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej A. a maloletého C.
spotrebnou časťou výživného vo výške 225,- Eur mesačne na každé dieťa, vždy do 15. dňa mesiaca,

na ktoré sa výživné poskytuje k rukám matky a zároveň povinnosť prispievať na tvorbu úspor na
obidve deti sporiacou časťou výživného vo výške 50,- Eur mesačne na každé dieťa, ktoré sa má
poukazovať vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, na osobitný účet maloletých
detí. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený všeobecne tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletými deťmi v párnom týždni od štvrtka od 09:00 hod. do pondelka do 09:00 hod. a v nepárnom

týždni od štvrtka od 09:00 hod. do piatka do 09:00 hod. s tým, že táto všeobecná úprava sa neuplatňuje
počas letných prázdnin, veľkonočných prázdnin, jarných prázdnin, zimných prázdnin, kedy bola určená
osobitná úprava. V zmysle tohto rozsudku sú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, s otcom majú
upravený rozšírený styk s tým, že stretávanie prebieha podľa rozsudku. Otec navrhoval zverenie detí
do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch, alternatívne zmeniť úpravu styku

otca s deťmi v párnom týždni od stredy od 08:00 hod. do pondelka v nepárnom týždni do 08:00 hod. a
v nepárny týždeň od štvrtka od 08:00 hod. do piatka do 08:00 hod.. V rámci ďalšej zmeny návrhu otec
navrhol styk upraviť od stredy od 09:00 hod. v párnom týždni do utorka v nepárnom týždni do 09:00 hod.
a zároveň v párnom týždni v pondelok od 15:00 hod. do 19:00 hod.. Zároveň navrhol zníženie výživného
a zrušenie tvorby úspor. Pred posledným pojednávaním navrhol upraviť styk každý párny týždeň od

utorka od 09:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 09:00 hod..

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že vzťah rodičov maloletých detí tak, ako v priebehu
rozvodového konania, je naďalej narušený, vykazuje isté známky napätia, vzájomná komunikácia je
problematická, nedostatočná, naďalej prebieha prevažne formou sms správ, spolupráca či dohoda

medzi rodičmi je minimálna. Každý z rodičov prezentuje a obhajuje svoj postoj k úprave rodičovských
práv a povinností aj s poukazom na záujem, či dokonca vyjadrenia maloletých detí, ktorý však
každý prezentuje inak. Nedostatočná komunikácia rodičov a narušenosť ich vzájomných vzťahov boli
dôvodmi aj pre vykonanie poradensko-psychologického procesu, ktorého účelom bolo dosiahnutie
pozitívnej komunikácie medzi rodičmi, ktorá má vyústiť do vytvorenia harmonického prostredia

vzájomnej komunikácie a tolerancie v otázke úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
odvolávajúc sa aj na správu z tohto poradensko-psychologického procesu.
Poukázal na predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť
splnené kumulatívne, a to jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri

výlučnejosobnejstarostlivostijednéhozrodičov,spôsobilosťrodičovvychovávaťdieťa,záujemobidvoch
rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti. V Správe zo šetrenia pomerov z 30.08.2022 bolo uvedené, že maloletý
C. sa k striedavej starostlivosti vyjadril tak, že by chcel byť rovnako u maminy a ocina, maloletá A. sa
vyjadrila, že chce k ocinovi chodiť tak, ako to bolo doteraz a tráviť viacej času u maminy, ako u otca. V

Správe zo šetrenia pomerov z 30.01.2024 sa uvádza, že obe maloleté deti sa vyjadrili, že sa im páči,
ako sa stretávajú s otcom, nechcú na tom nič meniť. Matka s viackrát zmeneným návrhom otca na
zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch nesúhlasila.
Nesúhlasilaanisposlednýmupravenýmnávrhomnastykotcasmaloletýmideťmikaždýpárnytýždeňod
utorka od 09:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 09:00 hod.. Obidvaja rodičia sa zhodli na tom, aby

styk bol upravený ucelene v jednom širšom bloku, aby deti v priebehu dvoch týždňov viackrát nestriedali
domácnosti rodičov, zároveň sa zhodli na úprave styku počas sviatkov a prázdnin.5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie pristúpil k zmene úpravy styku otca tak, že upravil
bežný styk ako širší styk, v porovnaní s poslednou úpravou styku, a to každý párny týždeň stredy od
14:00 hod., kedy otec vyzdvihne maloleté deti v školskom zariadení, ktoré navštevujú do pondelka do

07:30 hod., kedy maloleté deti odovzdá do školského zariadenia. Hodinu preberania a odovzdávania
navrhol a upravil otec po upozornení zo strany súdu, že deti je ráno potrebné odovzdať najneskôr v čase,
ktorý korešponduje so začiatkom vyučovania. Zároveň súd v tejto súvislosti poukázal na pracovný čas
otca, ktorý má podľa pracovnej zmluvy dohodnutý od 07:00 hod do 15:30 hod. a je tak na otcovi, aby
si pracovné povinnosti zariadil tak, aby dodržiaval čas preberania a odovzdávania detí a zosúladil ho

sozačiatkomakoncompracovnejdoby.Boltohonázoru,žedošlokrozšíreniustykuotcaoprotipôvodnej
úprave, nakoľko pôvodný rozsudok bol vydávaný v čase tzv. covidových opatrení, ktoré pre školopovinné
deti zavádzali režim dištančného vyučovania, čo pre rodičov detí znamenalo zabezpečovanie osobnej
starostlivosti o deti aj počas dní v týždni, a to celodenne, kým predtým a aj po uvoľnení opatrení deti
väčšiu časť dňa v týždni trávili plnením si školských povinností v školskom zariadení a rodičia v tomto
čase vykonávali svoje pracovné povinnosti. Po uvoľnení covidových opatrení tak dochádzalo k tomu, že

otec, ktorý mal pôvodne upravený styk s deťmi v párnom týždni od štvrtka od 09:00 hod. do pondelka
do 09:00 hod. a v nepárnom týždni od štvrtka od 09: 00 hod. do piatka do 09:00 hod., nebol s deťmi
od 09:00 hod., ale až po ukončení vyučovania, resp. po absolvovaní poobedných krúžkov, čo bolo cca
od 16:00 hod. alebo 17:00 hod.. Maloleté deti poobede navštevujú: v pondelok C. angličtinu v jazykovej
škole, bedminton, ktorý končí o 17:00 hod., A. má angličtinu online a následne gymnastiku, ktorá končí

o 19:00 hod., v utorok má C. plávanie medzi 17:00 – 18:00 hod. a A. gymnastiku medzi 18:00 – 19:00
hod., vo štvrtok má C. bedminton od 16:00 do 17:00 hod. a A. má španielčinu do 15:00 hod., v piatok má
A. gymnastiku od 18:00 hod. do 19:00 hod.. Takáto úprava styku otca s maloletými deťmi, podľa súdu
prvej inštancie, znamená, že otec s deťmi bude tráviť reálne viac času, ako podľa predchádzajúceho
rozsudku, a to v stredu hneď po skončení vyučovania od 14:00 hod. až do pondelka do 07:30 hod.. Súd

prvej inštancie rešpektoval oboma rodičmi namietanú úpravu jeden deň v nepárnom týždni, kedy tento
deň pričlenil k styku, ktorý bude mať otec s deťmi v párnom týždni počas uceleného obdobia v trvaní
od stredy od 14:00 hod. do pondelka do 07:30 hod.. Za takúto úpravu styku vyslovil súhlas aj kolízny
opatrovník.
Zároveň bolo pristúpené aj k zmene úpravy styku počas jarných, veľkonočných, letných a vianočných

prázdnin, ktoré síce boli upravené aj v predchádzajúcom rozhodnutí, ale táto úprava obom rodičom pri
určitých dňoch nevyhovovala, kedy okresný súd vychádzal zo zhodných vyjadrení oboch rodičov.
Súd prvej inštancie apeloval na rodičov, aby obaja v záujme budúcej výchovy svojich detí prehodnotili
svoje postoje, skonsolidovali si vzťahy, pretože ich vzájomný konflikt poznačí negatívne nielen životy ich
samých, ale aj život a budúcnosť maloletých detí. Úlohou rodiča, ktorému neboli maloleté deti zverené

do výchovy, je, aby uplatňoval pri styku s maloletými deťmi len pozitívnym spôsobom svoju úlohu vo
výchove detí a nie, aby maril výsledky riadnej výchovy detí druhým rodičom; naproti tomu, úlohou
rodiča, ktorý vychováva maloleté deti, je okrem iného, aby - so zreteľom na záujem detí na prospešnom
styku s druhým rodičom - vytváral priaznivé podmienky pre styk tohto rodiča s maloletými deťmi, a to
hlavne vedením detí k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Vzájomné neprekonané konflikty rodičov,

či vzájomný negatívny postoj rodičov, nemôže byť prekážkou pre realizáciu styku s maloletými deťmi.
Je najmä v záujme maloletých detí, aby rodičia pristúpili k vzájomnému akceptovaniu ich postavenia a
rolí v živote maloletých detí a nevytvárali v dôsledku vzájomných konfliktov prekážky pre budovanie si
vzťahu detí a druhého rodiča.

6. Pri posudzovaní návrhu otca na zmenu výživného (zníženie výživného) vychádzal zo skutočnosti,
že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca rozhodované v apríli 2021 (odsek 30. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie), preto posúdil pomery na strane všetkých účastníkov, t.j. tak na strane
povinného otca, matky, porovnal pomery aj v čase rozhodovania o návrhu otca na zmenu výživného
(odseky 31. až 33. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a na základe takto vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný s tým, že podľa
zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič by malo predstavovať 20% až 30 %
jeho čistého príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Poukázal na
to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ to životná úroveň rodičov
dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety. Aktuálne určené

výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, výška a charakter bežných výdavkov v
danom prípade zodpovedá štandardu potrieb maloletých detí v rovnakom veku. Časť výdavkov detí
je možné hradiť z rodinných prídavkov, ktorých poberateľom je v súčasnosti matka. Na strane detí
mal preukázanú kvalifikovanú zmenu pomerov (vyšší vek, návšteva školského zariadenia), a pretozamietol návrh otca na zníženie výživného, nakoľko uvedené nie je v záujme maloletých detí, naviac,
neodôvodňujú to ani osobné, príjmové, či majetkové pomery na strane otca. Rovnako súd prvej inštancie
bol toho názoru, že v pomeroch otca nenastala taká zmena, ktorá by odôvodňovala zrušenie tvorby

úspor.
Nakoľko okresný súd odlišne upravil styk oproti predchádzajúcej úprave, zmenil rozsudok Okresného
súdu Žilina sp.zn. 37P/225/2018 z 12.04.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn.
9CoP/48/2021 z 25.11.2021, v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku do výroku I. podal odvolanie v zákonnej lehote otec maloletých detí
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, a to podaním doručeným súdu dňa 23.06.2025 ( č.l.
1714 súdneho spisu), a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, § 62 CMP. Mal za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa § 62

CMP súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, poukázal na to, že rozsudok
súdu prvej inštancie je zmätočný a nepreskúmateľný. V odôvodnení odvolania uviedol, že napriek tomu,
že konanie je vedené od roku 2022, bolo v ňom vykonaných množstvo dôkazov, súd uznal návrh otca
na rozšírenie styku za dôvodný, keďže ho nezamietol, avšak v skutočnosti k rozšíreniu styku s deťmi
nepristúpil. Zmenil len usporiadanie dní styku jedného celku, pôvodne mal otec určený styk s deťmi

v párnom týždni od štvrtka od 09:00 hod. do pondelka do 09:00 hod. a v nepárnom týždni od štvrtka
od 09:00 hod. do piatka do 09:00 hod. s tým, že nateraz rozhodol tak, že určil styk len v párnom týždni
od stredy popoludnia do pondelka rána a v nepárnom týždni styk zrušil, t.j. súd presunul deň styku
z nepárneho týždňa do párneho.
Pokiaľ súd mal na mysli to, že deti chodia počas pracovných dní do školy, a teda väčšinu pracovných

dní nie je reálne, aby styk s nimi začal skôr ako po skončení vyučovania a aby pokračoval dlhšie, ako
do začatia vyučovania, podľa otca, sú dni, kedy je počas školského roka voľno, napríklad štátny sviatok
alebo riaditeľské mimoriadne voľno v škole a vtedy by daný styk s deťmi vedel využiť od rána. Maloletá
A. v aktuálne končiacom ročníku ZŠ nechodí do družiny a od septembra 2025 bude navštevovať 8-
ročné gymnázium, kde taktiež nebude chodiť do družiny, a teda bude odchádzať zo školy po vyučovaní.

V niektoré dni bude vyučovanie pravdepodobne končiť skôr ako o 14:00 hod.. Rovnako maloletý C.
nebude od nasledujúceho školského roka 2025/2026 chodievať do družiny a v škole bude končiť skôr
ako o 14:00 hod.. Svojím rozhodnutím súd prvej inštancie de facto otcovi skrátil celkový styk s deťmi
počas školského roka o pol dňa, a to za situácie, kedy súčasne konštatoval, že jeho návrh je dôvodný.
Poukázal na odsek 23. odôvodnenia, v ktorom súd konštatoval, že pristúpil k zmene úpravy styku otca

s maloletými deťmi, kedy bežný styk upravil ako širší styk, čo podľa otca zjavne nie je pravda. V tejto
časti je rozhodnutie zmätočné, nevychádza z vykonaného dokazovania a je nepreskúmateľné. Súčasná
úprava znamená, že bude otec s deťmi tráviť viac času, hoci „papierovo“ to vychádza na menej času.
S takýmto konštatovaním súdu prvej inštancie otec nesúhlasil, išlo o špekuláciu, nie o skutkové zistenie
(súd nevykonával žiadne dokazovanie smerujúce k zisteniu, v akom rozsahu presne na hodiny otec bol

v kontakte s deťmi v minulosti a v akom kontakte je s nimi v súčasnosti a má za to, že to ani nebolo
potrebné pre rozhodnutie), s tým, že uviedol, že život detí sa nedá naplánovať na hodiny, môže sa stať,
že niektoré dni do školy nepôjdu z rôznych dôvodov, budú sa im meniť rozvrhy v škole, dcéra mení aj
školu, zmenia sa aj rozvrhy na krúžkoch. Konštatovanie súdu, že daná, nová úprava styku, hoci nie je
časovým rozšírením styku, de facto rozšírením je, je nesprávne a zmätočné. Je nutné konštatovať, že

došlo k zúženiu styku v porovnaní s predchádzajúcou úpravou a nie k jeho rozšíreniu. Výrok súdu tak
nevychádza zo skutkových zistení, ale je s nimi v rozpore.
V ďalšom otec zhrnul vykonané dokazovanie, na vyjadrenia detí, z ktorých je zrejmé, že maloletý C.
si praje s otcom tráviť rovnako dlhý čas ako s matkou a maloletá A. sa síce vyjadrila, že jej súčasné
nastavenie vyhovuje, ale súčasne nepovedala, že by si nevedela predstaviť tráviť s otcom viac času,

alebo že by jej niečo v prístupe otca k nej prekážalo. Poukázal na Správu psychologičky D. E., z ÚPSVaR
Žilina, ktorá viedla 6 mesiacov poradensko-psychologický proces a pre súd záverečnú správu napísala
a odporučila urobiť kompromis medzi želaním jedného a druhého dieťaťa a popri tom (teda nie ako
alternatívu) navrhla styk detí s otcom zjednotiť. Kompromisom medzi súčasným stavom a striedavou
starostlivosťou by bolo pridanie jedného dňa k doposiaľ prebiehajúcemu styku tak, že buď by sa styk

predĺžil od utorka do nasledujúceho pondelka každý párny týždeň a v nepárnom týždni by sa teda
nerealizoval, alebo, keby bol styk určený v párnom týždni od stredy do pondelka (ako súd aj rozhodol),
ale súčasne by sa ponechal aj jeden deň styku v nepárnom týždni. Neprávoplatné nastavenie styku otca
s deťmi od stredy do nasledujúceho pondelka každý párny týždeň otec prekonzultoval aj s D. E., ktorása vyjadrila v tom zmysle, že takýmto nastavením sa síce styk detí s otcom scelil, čo bolo jedno, ale nie
jediné a ani nie najdôležitejšie odporúčanie. Súčasne sa ale vytvorilo príliš dlhé časové okno 9 dní, kedy
deti s otcom v osobnom kontakte nebudú. V tomto smere otec navrhol na doplnenie dokazovania, aby si

vyžiadal súd odborné vyjadrenie D. E., psychologičky z ÚPSaR, odbor sociálnych vecí Žilina, k otázke
rozsudkom nastaveného režimu stretnutí detí s otcom.
Podľa otca, v jeho starostlivosti o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky a ani oni sa nevyjadrili,
že by mali voči výchove otca nejaké výhrady. Predĺženie času styku detí s otcom o jeden deň ako
navrhuje, nemôže výchovné prostredie detí nijako destabilizovať ani ohroziť ich detstvo; ak by niečo

takéto platilo, potom by súd nikdy v žiadnom prípade a v žiadnej rodine nemohol pristúpiť k zmene už
raz zažitému režimu styku detí s rodičom. Konfliktná situácia medzi rodičmi nie je dôvodom na to, aby
nedošlo k faktickému rozšíreniu styku otca s maloletými deťmi, práve neschopnosť dospieť k dohode
smerujúcej k rozšíreniu styku s deťmi je dôvod na jeho rozšírenie, pretože je to jediný spôsob, ako
zabezpečiť častejší kontakt detí s otcom. Zároveň otec uviedol, že má za to, že sú splnené aj všetky
podmienky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, avšak, ako v konaní oznámil, netrvá na

tom v záujme minimalizovania konfliktu s matkou a nestresovania detí konfliktmi rodičov. V odôvodnení
odvolania sa vyjadroval otec aj k námietkam matky proti rozšíreniu styku vznesenými v prvoinštančnom
konaní. Otec navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP, a to
v časti výroku I. nasledovne: Otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý párny týždeň od
utorka od 07:30 hod. do pondelka do 07:30 hod..

8. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu dňa 01.07.2025 (č.l. 1725 súdneho
spisu), uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca doručenom súdu dňa 21.07.2025 (č.l. 1727 súdneho spisu),

uviedla, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v odseku 23. odôvodnenia
rozsudku a s takouto úpravou sa stotožnil a navrhoval ju aj kolízny opatrovník. To, či maloletá A.
a C. budú od septembra 2025, resp. v školskom roku 2025/2026 končiť skôr, ako o 14:00 hod.,
nevedia v súčasnosti tak rodičia, ako ani konajúci súd, nakoľko maloletí nemajú aktuálne určený
rozvrh hodín, či čas prípadných krúžkov a podobne. Takýto argument otca je v danom prípade

irelevantný a túto skutočnosť nemožno vykladať na ťarchu zákonnosti rozhodnutia, nakoľko súd správne
vychádzal z pomerov existujúcich v čase vydania rozhodnutia a nemôže svoje rozhodnutie zakladať na
hypotetických úvahách, ktoré môžu, no nemusia nastať v budúcnosti. Je zrejmé, že k rozšíreniu styku
otca oproti pôvodnej úprave skutočne došlo s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré boli v konaní
preukázané. Aj podľa odporučenia psychologičky jeden deň v nepárnom týždni súd prvej inštancie

pričlenil k styku, ktorý bude mať otec s deťmi v párnom týždni, teda v rámci uvedeného obdobia. Otec
zjavne účelovo opomína Správu zo šetrenia pomerov zo dňa 30.01.2024, ktorá je aktuálnejšou, ako
otcom uvádzaná Správa zo dňa 30.08.2022, ktorá je takmer spred troch rokov. Otec následne nesprávne
uvádza aj dátum Správy z poradensko-psychologického procesu z 24.01.2025, nakoľko táto správa bola
vypracovaná ešte v roku 2024, tj. 24.01.2024. Z týchto správ otec vytrháva veci z kontextu, rovnako otec

neuvádza ani Správu z poradensko-psychologického procesu zo dňa 20.07.2023, kde otec nesúhlasil,
aby sa maloletí zúčastňovali tohto procesu, avšak v súčasnosti využíva ich vyjadrenia napríklad zo
Správy zo dňa 30.08.2022.
Súd prvej inštancie správne skúmal aj podmienky nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, ktorú
prvotne navrhoval otec. Vo vzťahu rodičov už dlhodobo prevláda konflikt, rodičia spolu nevedia

komunikovať, čo aj podrobne konštatoval a rozoberal v odsekoch 17., 18., 19. a 22. odôvodnenia
rozsudku. Maloletí si uvedomujú napäté vzťahy medzi rodičmi, čo vyplynulo aj zo Správy z poradensko-
psychologického procesu z 24.01.2024. K sceleniu stretávania maloletých s otcom došlo práve
v rozsudku, ktorý otec napadol odvolaním, ak otec uvádza, že by sa styk mohol predĺžiť od utorka do
nasledujúceho pondelka, matka uvádza, že otec v rámci prvostupňového konania menil svoje návrhy,

tieto dopĺňal a súd všetky tieto skutočnosti reflektoval, a teda týmto nemožno odôvodňovať nesprávnosť
rozhodnutia súdu, preto boli v tomto smere dodržané všetky jeho práva. Súčasné ponechanie jedného
dňa v nepárnom týždni nevyhovovalo ani otcovi, kedy na túto skutočnosť reflektoval aj súd vo svojom
rozhodnutí. Nie je teda zrejmé, prečo otec odôvodňuje týmito skutočnosťami svoje odvolanie a tieto
skutočnosti boli už raz predmetom konania a bolo o nich rozhodnuté, pričom súčasne boli dodržané

všetky jeho práva. Čo sa týka ďalšieho návrhu na doplnenie dokazovania, a to odborné vyjadrenie
v rámci odvolacieho konania od D. E., k tomu matka uviedla, že vychádzajúc zo Správy ÚPSVaR
zo dňa 30.01.2024, sa obe deti vyjadrili, že sa im páči, ako sa stretávajú s otcom a nechcú na tom
nič meniť. Otec vo svoj prospech využíva však iba staršie vyjadrenie maloletého C., ktorý uviedol, žeby chcel byť rovnako u mamy a u otca. Keď mal otec príležitosť na to, aby maloletí vyjadrili svoj
názor v rámci poradensko-psychologického procesu, odmietol účasť detí na tomto procese, kedy mohli
slobodne a dobrovoľne vyjadriť svoj názor. Otec teda na jednej strane nechce, aby maloletí v rámci

konania vyjadrovali svoj názor, na druhej strane využíva ich staršie vyjadrenia.
Otec podal odvolanie v podstate z dôvodu jedného jediného dňa, čo vzbudzuje pochybnosti o tom, či
naozaj sleduje najlepší záujem maloletých detí, alebo len presadzuje svoje záujmy, v snahe neustále
zaťažovať matku a maloletých. V konečnom dôsledku k rozšíreniu styku otca s maloletými došlo, čo
však otec prehliada a spochybňuje tak celé rozhodnutie súdu bez jediného relevantného argumentu

a dôkazu. Matka aj naďalej trvá na tom, že nie sú splnené podmienky na nariadenie striedavej osobnej
starostlivosti. Matka zotrváva na tom, že otec je pracovne vyťažený a nepreukázal, že by si vedel
svoje pracovné povinnosti zariadiť vtedy, keď to potrebuje. V konečnom dôsledku, matka bola častokrát
svedkom takých situácií, keď jej otec napísal, aby prišla k nemu pre deti a podobne z dôvodu, že pracuje.
Argumenty matky preto nie sú umelo vykonštruované, ale vychádzajú z reálnych situácií. Odvolanie otca
nie je spôsobilé zmeniť, či preukázať správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. Otec nepreukázal

ani naplnenie odvolacích dôvodov, ktoré síce v úvode odvolania pomenúva zákonnými ustanoveniami,
ale viac neuvádza, v čom vidí naplnenie toho-ktorého odvolacieho dôvodu. Z tohto dôvodu navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky podanom prostredníctvom právneho zástupcu a doručené súdu

13.08.2025(č.l.1735spisu),zopakovalskutočnosti,uvádzanévpodanomodvolaní.Novéskutočnostivo
vyjadrení neuviedol, zotrval na odvolaní v celom rozsahu vrátane jeho návrhu na doplnenie dokazovania
v odvolacom konaní.

11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca v podaní doručenom súdu dňa 08.09.2025, (č.l. 1741 spisu),

nové skutočnosti neuviedla s tým, že vyjadrenie otca iba reprodukuje jeho odvolanie bez toho, aby
reflektovalo vyjadrenie matky a trvá na tom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

12. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletých detí,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust.

§ 65, § 66, § 67 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v spojení so závislým
výrokomVII.otrováchprvoinštančnéhokonaniapotvrdilakovecnesprávnerozhodnutiepodľaust.§387
ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým

posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,
odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenínapadnutéhorozsudkujesúdprvejinštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentné,

rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporuním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie

vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť
osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

16. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo

odvolanie podané otcom maloletých detí proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol
upravený bežný styk otca s maloletými deťmi. Ďalšie výroky rozsudku II., III., IV., V., VI. neboli napadnuté
odvolaním otca a ani odvolací súd nezistil ich vecnú nesprávnosť, a preto v tejto časti zostal rozsudok
súdu prvej inštancie nedotknutý.

17. Podstatou odvolania otca maloletých detí do výroku I. o úprave bežného styku s maloletými

deťmi bolo namietanie nedostatočne a neúplne zisteného skutočného stavu veci, nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nesprávne skutkové zistenia na základe
vykonaných dôkazov. Podľa otca, rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k zúženiu styku v porovnaní
spredchádzajúcouúpravouaniekjehorozšíreniustým,ževýrokI.rozsudkunevychádzazoskutkových
zistení, ale je s nimi v rozpore. V rámci odvolania otec maloletých detí navrhol zmenu úpravy styku

v porovnaní s tou, ktorú navrhol ako poslednú v priebehu prvoinštančného konania, a to tak, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, že je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny
týždeň od utorka od 07:30 hod. do pondelka do 07:30 hod..

18. Odvolací súd k námietke otca, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie nevychádza zo skutočného stavu, uvádza, že táto
bola formulovaná iba vo všeobecnej rovine a nebolo uvedené, v čom konkrétne vidí otec nesprávnosť
skutkových zistení a skutkových záverov súdu prvej inštancie, preto aj odvolací súd môže na túto
námietku reagovať iba vo všeobecnej rovine. Po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu
a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že tento odvolací

dôvod nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, potrebnom
pre zistenie skutočného stavu veci, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, pričom
každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi a pri rozhodovaní dôsledne
prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo v súlade s Čl. 10 CMP a so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov. Pokiaľ otec namietal nedostatočné a neúplné zistenie skutočného stavu

súdom prvej inštancie tým, že nevykonal dostatočné dokazovanie, tak odvolací súd zvýrazňuje, že
právomockonaťoveci,ktorejsanávrhtýka,vsebeobsahujeiprávomocsúduposúdiť to,čiaakédôkazy
nazistenieskutkovéhostavusúpotrebnéaakýmspôsobnomichvykoná.Súdprvejinštancievodsekoch
8. až 14. odôvodnenia podrobne vymenoval, ktoré dôkazy vykonal, popísal zistenia z týchto vykonaných
dôkazov, ktoré hodnotil. V danej veci súd poskytol priestor účastníkom konania, na pojednávaní boli

vypočutí, mohli sa vyjadrovať k vykonanému dokazovaniu, k veci sa vyjadroval kolízny opatrovník,
boli vykonané listinné dôkazy, súd prvej inštancie zohľadnil aj vyjadrený názor maloletých detí k forme
starostlivosti. Ak súd prvej inštancie využil zákonné oprávnenie dané mu ust. § 185 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP, v dispozícii ktorého je rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp.
nevykoná, tak uvedené zostalo bez vplyvu ku konštatovaniu odvolacím súdom v tom, že pre rozhodnutie

boli vykonané dôkazy v potrebnom rozsahu.
Argumenty otca, že maloletá A. a C. budú od septembra 2025, resp. v školskom roku 2025/2026
končiť skôr ako o 14:00 hod., sú v danom prípade irelevantné, tieto nepreukázané tvrdenia nie je
možnévykladaťnaťarchuzákonnostirozhodnutiasúduprvejinštancie,nakoľkotentosprávnevychádzal
z pomerov existujúcich v čase vydania rozhodnutia (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP). Súd prvej inštancie,

podľa názoru odvolacieho súdu, dostatočne v citovanom odseku 23. odôvodnenia rozsudku odôvodnil,
prečo považuje úpravu styku otca s maloletými deťmi ako rozšírenie styku, otec v podanom odvolaní len
konštatuje, že sa úprava styku oproti pôvodnej úprave zúžila, neuvádza však, v čom konkrétne došlo
k jej zúženiu, v čom má spočívať rozpor rozsudku so zistenými skutočnosťami, jeho odvolacie dôvody
sa obmedzujú iba na hypotetické úvahy o možnom stretávaní sa s maloletými smerom do budúcna, ak

by nešli do školy, ak by mali riaditeľské voľno a podobne, čo súd prvej inštancie napokon ani nemohol
predvídať v čase rozhodovania. Otec neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by naplnili
niektorý z ním uvádzaných odvolacích dôvodov.19.Zanedôvodnépovažujeodvolacísúdajtvrdenieodvolateľaotcaozmätočnostianepreskúmateľnosti
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je
rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Po preskúmaní prvoinštančného rozsudku v napadnutom výroku odvolací súd dospel k záveru,
že tieto kritériá v tejto časti pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení, spĺňa
a zodpovedá štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, vyplýva z neho, čoho sa otec návrhom domáhal,
z akých dôvodov, aké bolo stanovisko vyjadrenie matky, kolízneho opatrovníka, aké relevantné dôkazy

boli súdom vykonané, aké skutočnosti z nich súd zistil, aký stav bol súdom ustálený a aké právne normy
na vec aplikoval a ako tieto vyložil. To, že odvolateľ sa s právnym názorom posúdením všeobecného
súdu v tejto časti nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie vyústilo do logických záverov, pričom
bol zohľadnený predovšetkým najlepší záujem maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov
postarať sa o svoje deti.

Otec v rámci prvostupňového konania menil svoje návrhy, tieto dopĺňal, súd prvej inštancie na všetky
tietoskutočnostireflektoval,atedauvedenýmniejemožnéodôvodňovaťnesprávnosťrozhodnutiasúdu,
nakoľko boli v tomto smere dodržané všetky jeho práva. Rovnako ponechanie jedného dňa v nepárnom
týždni nevyhovovalo ani otcovi, čo bolo riadne zdôvodnené v odseku 23. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, to znamená, že všetky skutočnosti, ktoré uvádzal s tým súvisiace,

v rámci odvolania, už boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, bolo o nich rozhodnuté a boli
dodržané všetky práva otca v rámci konania pred súdom prvej inštancie. S takouto úpravou styku vyslovil
súhlas aj kolízny opatrovník maloletých detí. Takto upravený styk otca s maloletými deťmi vychádza
z vykonaného dokazovania a pre maloletých sa javí ako najvýhodnejší, rešpektujúci pritom právo otca
na styk s maloletými. Súd pri rozhodovaní nie je viazaný predstavami jednotlivých účastníkov konania,

ale vždy musí uprednostňovať záujem maloletých detí.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I. v spojení so závislým výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania potvrdil
ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 52 CMP, v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).