Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11To/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010572
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121010572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.11.2025,
v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/30/2021 zo dňa 13.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XX, F.,

u k l a d á :

Podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona pri existencii poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest
vo výmere 700,- (sedemsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
u s t a n o v u j enáhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov vo
výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 16.05.2020 v čase približne o 10:00 hod. viedol po ceste III/3174 ako vodič osobné motorové
vozidlo zn. Mercedes - Benz GLE 350d, EČ: F., v smere od Sabinova časť Orkucany k obci Jakubovany,
kdevovzdialenosti300modkrižovatkyvedúcejkobciJakubovany,pripredchádzanícyklistovjazdiacich
v jeho smere jazdy pri pravom okraji vozovky, ohrozil protiidúcich cyklistov, a to D. G., bytom H., I. XX/XX,
okr. J., K. L., bytom H., I. G. XXX/XX, okr. J., F. M., bytom E. I. XXX/X, okr. J., následkom čoho títo museli
meniť smer a rýchlosť jazdy, pričom D. G., bytom H., I. XX/XX, okr. J. zišiel z cesty vpravo zo smeru

svojej jazdy do priľahlej priekopy, kde došlo k jeho pádu z bicykla, pri ktorom utrpel zranenia v rozsahu
- pomliaždenie spánkovo temennej oblasti vpravo s otrasom mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie
pravého ramena, podvrtnutie hrudníkovo driekovej chrbtice, pomliaždenie a kožnú odreninu pravého
kolena, pomliaždenie a kožnú odreninu pravého predkolenia, ktoré si vyžiadali jeho práceneschopnosťpo dobu 19-20 dní, čím takto obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 15 ods. 3, ods. 5, písm. c)
zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 158 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona pri
existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností,
§ 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 700,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 3 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel všetkých druhov vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd poškodených Union zdravotnú poisťovňu, a.s., Karadžičova
10, Bratislava a Sociálnu poisťovňu, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, dávajúc do pozornosti, že z miesta dopravnej
nehody neboli zadokumentované žiadne stopy na vozovke, keďže nedošlo ku stretu jednotlivých
účastníkov cestnej premávky. Za týchto okolností sa pre rozhodnutie vo veci samej javí byť celkom
zreteľné, že podstatným bolo znalecké dokazovanie z odboru cestnej dopravy, vychádzajúc pritom z
výpovede svedkov. V trestnom konaní boli vypracované dva znalecké posudky, jeden na podklade

požiadavky orgánov činných v trestnom konaní znalcom N. F., druhý do trestného konania predložila
obhajoba, vypracovaný znalcom N. O.. Každopádne, záver súdu, ktorý sa priklonil k znaleckému
posudku znalca N. F., dôvodiac pritom, že znalec N. O. vychádzal zo statickej situácie, považuje
obžalovaný za celkom zjavne rozporný so znaleckým posudkom N. O.. Naopak, podľa obžalovaného,
znalec N. P. F. neoprávnene, v rozpore s výsluchmi svedkov prispôsoboval skutkovú okolnosť, ako

ďaleko od kraja vozovky sa pohybovali kolesá bicykla, v dôsledku toho takýmto spôsobom následne
nesprávne použil vstupné veličiny pre konštatovanie záverov znaleckého posudku. Nesprávne vstupy
do znaleckého dokazovania preto vylučujú relevantnosť a procesnú použiteľnosť znaleckého posudku
N. F.. Relevantnou a trestnoprávne preukázanou skutočnosťou je, že pri uvedenej dopravnej nehode
spadol v poradí tretí protiidúci cyklista. Prví dvaja cyklisti nemali žiadny jazdný problém a bezpečne prešli

okolo vozidla obžalovaného. Zo samotných výpovedí je zrejmé, že títo jazdili cca 30 cm od pravého
okraja vozovky, čo opakovane potvrdzovali. Túto skutočnosť nebolo možné technicky spochybňovať,
ani prispôsobovať, keďže žiadne iné stopy neboli zaznamenané. Pri výpočtoch musí, podľa obhajoby,
znalec s uvedenými premennými rátať. Je nepochybné aj tvrdenie samotných cyklistov, že títo sa teda
pohybovali 30 cm od okraja vozovky a hlavne, že sa pohybovali za sebou v pozdĺžnej vzdialenosti cca

0,8 m až 1 m, čo je pozdĺžna vzdialenosť až nebezpečne krátka. Každé zaváhanie, a prípadne aj malé
zníženie rýchlosti predjazdca, obyčajne znamená kolíziu za sebou idúcich cyklistov. Výpočtom znalca
N. O. bolo jednoznačne vypočítané, že pozdĺžna bezpečná vzdialenosť medzi cyklistami mala byť
rovná alebo väčšia ako 6,66 m až 9,72 m. Podľa výpovedí mali cyklisti jazdiť za sebou s rozstupom cca
0,8 m až 1,0 m, čo je pozdĺžna vzdialenosť podstatne kratšia, ako mal byt' bezpečný pozdĺžny odstup

medzi bicyklami. Obhajoba tiež nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa o tom, že obžalovaný mal
ohroziť protiidúcich cyklistov. Pojem „ohroziť“ sa definuje ako vytvorenie nebezpečenstva pre účastníka
dopravnej nehody, ktorý má byt' ohrozený, čo zakladá povinnosť tomuto účastníkovi premávky brzdiť
s polovičným brzdným spomalením. Ak by teoreticky takýto stav mohol nastať a bol by teoreticky
vyvolaný vodičom - obžalovaným, povinnosť brzdenia s polovičným brzdným spomalením by vznikla

prvému cyklistovi v poradí, idúcemu oproti vozidlu Mercedes Benz. Tento stav podľa obhajoby nenastal,
a teda obžalovaný ani v tomto teoretickom prípade nemohol ohroziť protiidúcich cyklistov. Podstatnou
skutočnosťou bolo, či boli vytvorené aj priestorové podmienky pri danej šírke vozovky na to, aby došlo
k prípadnému ohrozeniu niektorej skupiny cyklistov. Teda, či bolo možné obžalovaným dodržať tzv.
bezpečný bočný odstup od prvej skupiny cyklistov, aj od druhej skupiny. Túto problematiku objektívne

riešil znalec N. D. O., ktorý vykonal výpočet ako dynamický dej, nie ako statický, ako to uvádza znalec
N. P. F., ktorého tvrdenie si následne nekriticky a nesprávne osvojil aj súd prvého stupňa. Ak sa potom
vozidlo pohybovalo rýchlosťou od 51 km/h do 75 km/h, bezpečný odstup mal byť 1 m. Od 76 km/h do
100 km/h bezpečný odstup by mal byt' 1,25 m. V skutočnosti, podľa znázornenia znalca N. O. vyplynulo,
že bočný odstup vozidla obvineného bol 1,3 m od jednej aj druhej skupiny cyklistov, teda väčší ako

bezpečný bočný odstup uvádzaný v odbornej literatúre. K uvedeným skutočnostiam navrhla obhajoba
na verejnom zasadnutí o odvolaní vypočuť znalca N. D. O.. Súd prvého stupňa v rámci hodnotenia
dôkazov nerozlišoval bezpečnú vzdialenosť medzi bicyklami a bezpečný bočný odstup medzi vozidlom
a bicyklami, čo mohlo viesť a aj viedlo k nesprávnemu vyhodnoteniu situácie na mieste udalosti.Stotožňovať bezpečný odstup a bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť nie je prípustné, pretože sa jedná o dve
celkom rozdielne veličiny. Na základe uvedených skutočností zastáva obhajoba záver, že obžalovaný
svojím spôsobom jazdy nijako neohrozil ani jednu skupinu cyklistov a od oboch skupín dodržal bezpečný

bočný odstup. Cyklisti nemuseli meniť smer jazdy s tým, že príčinou kolíznej situácie bolo nedodržanie
bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti medzi cyklistom svedkom poškodeným jazdiacim ako tretím v poradí
a cyklistom M.. ktorý jazdil pred poškodeným ako druhý v poradí. Z dôvodu nedodržania bezpečnej
pozdĺžnej vzdialenosti narazil poškodený svojím predným kolesom do zadného kolesa cyklistu M., čo
viedlokstratestabilitypoškodenéhosnáslednýmpádomvpravodopriekopy.Reťazecnedbanlivostného

konania obžalovaného bol tak preťatý okolnosťou mimo jeho subjektívnej sféry, ktorou je skutočnosť,
že cyklisti jazdiaci za sebou nezachovali bezpečnú vzájomnú vzdialenosť. Za týchto okolností nemožno
obžalovanému pričítať na ťarchu následok, ktorý nezavinil. Napadnutý rozsudok preto obžalovaný
navrhuje zrušiť a obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov oslobodiť,
alternatívne, napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa.

Na základe podaného odvolania obžalovaného postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia §
317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku
dospel krajský súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd mal vykonaným dokazovaním

preukázané, že obžalovaný dňa 16.05.2020 na ceste medzi obcami Sabinov a Jakubovany, ako vodič
osobného motorového vozidla Mercedes Benz, pri predchádzaní cyklistov J. a E. ohrozil protiidúcich
cyklistov, a to D. G., K. Q. a F. M., ktorí z dôvodu jeho techniky jazdy museli meniť smer a rýchlosť jazdy,
pričom poškodený G. zišiel do priekopy, kde pri páde z bicykla utrpel zranenia, ktoré boli verifikované
znaleckým posudkom D. E. a vyžiadali si jeho liečenie spojené s práceneschopnosťou v rozmedzí 19

až 20 dní.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel, uvádzajúc, že cyklisti išli vedľa seba a stredovú čiaru prekročil iba
ľavým kolesom. Videl, ako poškodený spadol do priekopy, no nezastavil a až následne bol kontaktovaný
príslušníkmi polície. V čase predchádzania cyklistov sa pohyboval rýchlosťou 40 až 50 km/h.

Poškodený D. G. vypovedal, že v inkriminovaný čas nehody išli pred ním svedkovia M. a Q.. Nemal
šancu niečo iné urobiť, musel ísť doprava, kde spadol a urobil kotrmelec. Následne vyhľadal lekárske
ošetrenie. Lieči sa na epilepsiu, avšak už 5 rokov je bez záchvatov.

Nebezpečnú jazdu obžalovaného vo svojich výpovediach potvrdili svedkovia M., tiež Q.. Svedok Q.
v tejto súvislosti uviedol, že čierne auto prešlo okolo neho vo vzdialenosti 20 až 30 cm. Ku kolízii
sa nevedel vyjadriť, keďže šiel ako prvý a nesledoval spôsob jazdy za ním idúcich cyklistov. Ďalší
spolujazdec poškodeného, svedok M. vypovedal, že spätné zrkadlo cítil asi 15 cm od seba. Poškodený
pri prudkom brzdení šuchol jeho koleso a spadol do priekopy.

Svedok D. E. uviedol, že predmetné auto ich predbiehalo asi vo vzdialenosti 1 metra. Oproti idúci cyklisti
určite išli za sebou, v pravej časti vozovky. Podľa jeho názoru cyklista nemal inú možnosť, nepočul
žiadne výkriky, pritom videl všetko, keďže auto už v tom čase prešlo. Rovnako svedok R. J. uviedol, že
čierne auto ich predbiehalo a išlo stredom cesty. Keď ich predbiehalo, oproti idúci cyklisti boli na tej istej

úrovni a čierne auto išlo trocha ďalej stredom vozovky.

Pri ustálení technického priebehu nehody vychádzal súd zo znaleckých posudkov. Znalec N. P. F.
pritom vo svojom znaleckom posudku uviedol, že nedošlo k priamemu stretu vozidla a bicykla.
Znalec vypracoval závery posudku na základe výpovedí svedkov a obhliadky miesta nehody, kde ako

technickú príčinu nehodového deja vyhodnotil nesprávnu techniku jazdy obžalovaného. Verziu podanú
obžalovaným považoval za technicky neprijateľnú. Ako príčinu nehody označil znalec predchádzanie
cyklistov idúcich v smere jazdy obžalovaného, a to v čase, keď sa daným úsekom protismernej časti
vozovky pohybovali traja cyklisti. Keďže cyklisti idúci v smere jazdy obžalovaného sa necítili ohrození,muselabyťzachovanávzdialenosťminimálne60cm,atedavozidloMercedesBenzsaminimálnesvojou
šírkou pohybovalo v protismere. Zároveň, aj keď vzdialenosť medzi protiidúcimi cyklistami bola krátka,
nešlo o prvok, ktorý vyvolal kolíznu situáciu.

Na preukázanie techniky jazdy obžalovaného predložila obhajoba znalecký posudok N. D. O., ktorý
uviedol, že nedošlo k priamemu kontaktu. Obidve skupiny cyklistov mali jazdiť asi 0,3 metra od pravého
okraja, a to za sebou rýchlosťou 30 až 35 km/h. Znalec z technického hľadiska pripustil možnosť,
že poškodený prudkým brzdením presunul ťažisko dopredu, tiež zohľadnil výpoveď svedka C., že

vozidlo išlo stredom vozovky. Za príčinu pádu poškodeného znalec z technického hľadiska označil
nesprávnu techniku jazdy poškodeného, ktorý nedodržal bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť od svedka M..
Znaleckému posudku N. O. však oponoval znalec N. F., ktorý považoval jeho závery za akceptovateľné
iba v prípade, že by išlo o statický dej. Pri dynamickom deji je nepravdepodobné, aby kolesá bicykla išli
30 cm od kraja vozovky. Pri zohľadnení rýchlosti cyklistov, ako aj motorového vozidla Mercedes Benz,
N. F. dospel k záveru, že každou sekundou sa účastníci nehody k sebe približovali o 25 metrov, zároveň,

samotné míňanie skupiny cyklistov, v ktorej bol aj poškodený, trvalo 0,4 sekundy. Svedkovia Q. a M.
odhadovali bočný odstup motorového vozidla 20 až 30 cm a M. iba 15 cm, opisujúc väčší presah vozidla
do ich jazdného pruhu. K vzniku kolíznej situácie došlo už v čase míňania vozidla s prvým cyklistom. N. F.
sa stotožnil, že poškodený nedodržal bezpečnú vzdialenosť od pred ním idúcimi cyklistami, uviedol však,
že príčinou brzdenia cyklistu M. nebola očakávaná vpredu viditeľná prekážka, ale spôsob jazdy vodiča

Mercedesu. Technickou príčinou pádu poškodeného bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, a
teda predbiehanie dvoch cyklistov v úseku, kde neboli technicky vytvorené bezpečné podmienky pre
súbežné sa minutie s protiidúcimi cyklistami.

S ohľadom na povahu rozporov medzi znaleckými posudkami, nevzhliadol súd potrebu pribratia

znaleckého ústavu. Súd sa pritom stotožnil so závermi znaleckého posudku N. F., ktorý vierohodne
odôvodnil svoje závery. Rozpor so znaleckým posudkom N. O. spočíval iba v tom, že znalec N. O.
vychádzal zo statickej situácie, nezohľadňujúc pohyb jednotlivých účastníkov cestnej premávky. Súd
pretoprávneuzatvoril,žetechnickoupríčinounehodybolanesprávnatechnikajazdyanesprávnemiesto
predbiehania vodiča vozidla Mercedes Benz, t. j. obžalovaného.

Ohľadne zranení spôsobených poškodenému bol podstatný znalecký posudok D. E.. Za najzávažnejšie
zranenie s najdlhšou dobou práceneschopnosti bolo označené podvrtnutie hrudníkovo driekovej
chrbtice. Ide o poranenie stredne ťažké, pri ktorom k vyhojeniu dochádza 19 až 20 dní, zároveň
rovnakú práceneschopnosť si vyžaduje aj pomliaždenie pravého kolena a pomliaždenie a kožná
odrenina pravého predkolenia. K mechanizmu vzniku poranení znalec uviedol, že tieto boli spôsobené

tupými predmetmi, pôsobiacimi na uvedenú oblasť strednou silou a prudkosťou, s najväčšou
pravdepodobnosťou pri páde z bicykla po kolízii s osobným motorovým vozidlom. Aj keď sa poškodený
lieči na epilepsiu, podľa záverov znalca to nemalo žiaden význam pre jeho pád.

Z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty tak mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný

svojím spôsobom jazdy ohrozil cyklistov, a to tak, že museli meniť smer a rýchlosť jazdy. Následkom toho
došlo k pádu poškodeného, ktorý utrpel zranenia, verifikované znaleckým posudkom D. E., a teda je tu
príčinnásúvislosťmedzikonanímobžalovanéhoanásledkom.Obžalovanýpritomkonalformouvedomej
nedbanlivosti, pretože vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale
bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto ohrozenie nespôsobí.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní
potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.
poriadku umožnil spravodlivé rozhodnutie a tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne
v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Zároveň krajský súd konštatuje, že okresný súd v rámci

procesného postupu dodržal všetky základné zásady trestného konania, ktoré plynú z ustanovenia § 2
Tr. poriadku, a teda dospel k vyhlásenému rozsudku v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami,
ktoré tento proces upravujú.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku

uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu
ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledok vykonaného dokazovania za pochybné, a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku považuje krajský súd za presvedčivé, preto naň odkazuje a na zvýrazneniejeho správnosti už odôvodnenie okresného súdu len argumentačne dopĺňa, majúc pritom za to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní tvoria rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa jednotu.

Z vykonaného dokazovania považuje krajský súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný dňa
16.05.2020 viedol ako vodič motorové vozidlo továrenskej značky Mercedes Benz. Pri prejazde cestou
medzi obcami Sabinov a Jakubovany jazdili v smere jazdy obžalovaného dvaja cyklisti, a to svedkovia
R. J. a D. E.. Zároveň, v protismernej premávke obžalovaného jazdili traja cyklisti, a to svedkovia Q.,
M. a poškodený G., v poradí, ako boli menovaní. Obžalovaný pri vykonávaní úkonu predchádzania

cyklistov jazdiacich v jeho smere jazdy prešiel do protismeru, pritom v časovej súvislosti predchádzania
sa stretli prevádzky všetkých uvedených účastníkov cestnej premávky, so simultánnym pádom cyklistu,
poškodeného G. do priekopy, následkom čoho tento utrpel zranenia. Ich závažnosť bola posudzovaná
znalcom D. E., ktorý v záveroch predloženého znaleckého posudku ustálil, že zranenia poškodeného si
vyžiadali jeho práceneschopnosť po dobu 19 - 20 dní. Vychádzajúc pritom z odborne posúdenej doby
liečenia je zrejmé, že zranenia poškodeného možno kvalifikovať ako ublíženie na zdraví podľa § 123

ods. 2 Tr. zákona.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného zo stíhaného skutku však bolo v kontexte
§ 158 Tr. zákona nevyhnutné ustáliť, či v súvislosti s pádom poškodeného G., a tým spôsobenými
mu zraneniami, existuje kauzálny nexus s úkonom predchádzania, ktorý vykonal obžalovaný, keď

predchádzal cyklistov jazdiacich v jeho smere jazdy, a zároveň, či pri tomto úkone obžalovaný ohrozil
protiidúcich cyklistov, čím by porušil povinnosť, vyplývajúcu mu ako vodičovi motorového vozidla
z ustanovenia § 15 ods. 3, ods. 5, písm. c/ zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

V nadväznosti na vyššie uvedený predmet dokazovania bola technika jazdy obžalovaného
v preskúmavanom prípade posudzovaná znalcami z odboru doprava, a to N. F. a N. O.. Aj keď nimi
vypracované znalecké posudky boli v kontexte ustálenia príčiny pádu poškodeného G. kontradiktórne,
okresný súd sa s identifikovanými rozpormi dostatočne vysporiadal, prikloniac sa v konečnom dôsledku
k znaleckému posudku N. F., majúc za to, že znalec N. O. posudzoval nehodovú udalosť ako statický

dej. Po oboznámení sa s obsahom predložených znaleckých posudkov, tieto konfrontujúc s výpoveďami
svedkov, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd dospel pri hodnotení dokazovania k správnym
skutkovým záverom. Pre účely argumentácie svojho rozhodnutia poukazuje krajský súd v prvom rade na
výpoveď svedkov Q. a M., jazdiacich v čase inkriminovanej udalosti pred poškodeným G. v jeho smere
jazdy. Vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že predbiehajúcim manévrom obžalovaného sa rovnako

cítili ohrození. V dôsledku toho museli títo cyklisti náhle zmeniť smer, resp. aj rýchlosť svojej jazdy.
S uvedeným priebehom nehodovej udalosti počítal len znalec N. F.. Závery znalca N. O. s ohrozením
ostatných účastníkov cestnej premávky nepočítali, keďže znalec dospel k záveru, že obžalovaný si pri
predbiehajúcom manévri udržal bezpečný odstup od oboch skupín cyklistov, a to až 1,3 metra.

Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom je zároveň zrejmé, že všetci vypočutí cyklisti, t. j.
E., J., Q., M. N. G., rovnako svedok C., ktorý v čase inkriminovanej udalosti viedol motorového vozidlo
idúce za obžalovaným, zhodne vypovedali, že cyklisti jazdiaci v protismere obžalovaného šli jednotlivo
za sebou. Konfrontujúc s týmito zisteniami výpoveď svedka Q. a M., ktorí uviedli, že obžalovaný pri
predchádzaní cyklistov jazdiacich v jeho smere jazdy prešiel podstatnou časťou svojho motorového

vozidla do protismernej premávky, a to až tak, že spätným zrkadlom svojho motorového vozidla sa
mal priblížiť na vzdialenosť 20-30 centimetrov k bicyklu svedka Q., resp. až 15 cm k bicyklu svedka
M., krajský súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, že v čase predbiehania prešiel do protismeru len
svojím ľavým kolesom. Z vykonaného dokazovania nemožno súčasne ustáliť, že by obžalovaný pri
predchádzaní prechádzal stredom vozovky. Uvedená skutočnosť vyplynula len z výpovede svedka C.,

pri ktorej hodnotení nemožno prehliadať, že svedok pozíciu motorového vozidla obžalovaného viac-
menej len usudzoval, považujúc ju za rozumnú pre vykonanie úkonu predchádzania dvoch simultánne
a protichodne idúcich skupín cyklistov.

Ak cyklisti jazdiaci v smere jazdy poškodeného šli preukázane jednotlivo za sebou, a obžalovaný,

vo vzťahu k ich bicyklom, postupne skracoval bočný odstup z 30 cm u svedka Q. na 15 cm od
svedka M., podľa názoru krajského súdu je priliehavý skutkový záver, že trajektória pohybu motorového
vozidla obžalovaného nebola pri predchádzaní priamočiara, ako to malo vyplynúť zo znaleckého
posudku N. O.. Naproti tomu, N. F. ako jediný vo svojom znaleckom posudku rátal s vlnovitýmpohybom predchádzajúceho vozidla obžalovaného, ktorý plne zodpovedá výpovediam vypočutých
svedkov M. i Q.. Pri vypočítanom čase míňania sa obžalovaného so skupinou cyklistov, v ktorej jazdil
poškodený, tiež v súvislosti s vypočítanou trajektóriou pohybu vozidla obžalovaného, ten sa v čase

míňania s poškodeným G. dostal do jeho bezprostrednej vzdialenosti, čo poškodený jednoznačne
potvrdil. Pri takto vzniknutej kolíznej situácii poškodený odôvodnene náhle strhol bicykel do priľahlej
priepasti, predchádzajúc až unikajúc od priameho stretu s motorovým vozidlom obžalovaného. Výpoveď
poškodeného G. tak, s ohľadom na zistené skutočnosti, považoval krajský súd za hodnovernú,
podporenú výpoveďami ostatných svedkov i závermi znalca N. F.. Zároveň, pri kolíznej situácii,

ktorú vyvolal obžalovaný, nebolo podstatné, v akej vzdialenosti jazdil poškodený G. od pred ním
idúceho cyklistu, pretože reakcia brzdením bola s ohľadom na bezprostrednú bočnú polohu vozidla
obžalovaného vylúčená a pád cyklistu do priekopy neovplyvnila. Ako teda uviedol znalec N. F., príčinou
kolízie bola technika jazdy obžalovaného, nie technika jazdy poškodeného, ako k tomu dospel znalec
N. O..

Odvolacie tvrdenia obhajoby, ktoré spochybňovali použiteľnosť znaleckého posudku N. F., s poukazom
na to, že znalec si mal svojvoľne prispôsobovať výpovede svedkov, nepovažoval krajský súd za
opodstatnené. Ak poškodený G. pri svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovaný čas nehodovej udalosti
jazdili 30 cm od kraja vozovky, je potrebné zvýrazniť, že svedok svoju výpoveď ďalej žiadnym spôsobom
nerozvádzal. N. F. pri vypracovaní znaleckého posudku vyhodnotil, že 30 cm od kraja vozovky je

potrebné vnímať ako vzdialenosť pravého ramena cyklistu, nie vzdialenosť kolesa bicykla od kraja
vozovky. V opačnom prípade by jazda cyklistu nebola podľa znalca bezpečná, pretože povrch cesty
v blízkosti okraja vozovky bol asfalt nerovný a zalomený. Jazda na bicykli v bezprostrednej blízkosti
spevneného povrchu, zvlášť pri vyšších rýchlostiach na cestných bicykloch s pneumatikami o nízkom
profile a minimálnej šírke, by nebola technicky výhodná. Znalec N. F. tak zrozumiteľne svoje úvahy

vysvetlil a na ich podklade vyhotovil znalecký posudok. Naproti tomu, znalec N. O. tiež celkom zrejme
hodnotil výpoveď svedka, keď dospel k záveru, že 30 cm je potrebné vnímať ako vzdialenosť kolesa
bicykla od kraja vozovky, a to napriek tomu, že svedok sa k tejto okolnosti bližšie nevyjadril. Obaja
znalci tak dovoleným spôsobom vychádzali z výpovede poškodeného G., no krajský súd pri posudzovaní
presvedčivosti ich záverov, tieto opakovane konfrontoval s ostatne vykonaným dokazovaním, osobitne

s fotodokumentáciou miesta nehody. Z fotografií č. 10 a 11 krajský súd zistil praskliny na vozovke, ktoré
sa nachádzali v odhadovanej vzdialenosti 30 cm od kraja vozovky a ktoré, podľa jeho názoru, bránili
cyklistom bezpečne po nich jazdiť. Zo záverov znalca N. O. však nie je zrejmé, aby na tieto okolnosti
boli prihliadané, preto sa ani krajský súd s jeho závermi nestotožnil.

Zhrnúc teda vyššie uvedené, krajský súd po oboznámení sa s predloženým spisom má za to, že
v preskúmavanom prípade vykonal súd prvého stupňa dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre
zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Pri hodnotení dokazovania vzal do
úvahy všetky podstatné skutočnosti, pritom zrozumiteľne a presvedčivo sa vysporiadal s rozpormi vo
vykonanom dokazovaní. V prospech rozhodnutia o vine obžalovaného zo stíhaného skutku svedčali

výpovede svedkov, tiež závery znaleckého posudku znalca N. F.. Opodstatnený je preto záver súdu
prvého stupňa, že obžalovaný dňa 16.05.2020 na ceste medzi obcami Sabinov a Jakubovany, ako vodič
osobného motorového vozidla Mercedes Benz, pri predchádzaní cyklistov J. I. E. ohrozil protiidúcich
cyklistov, a to D. G., K. Q. a F. M., ktorí z dôvodu jeho techniky jazdy museli meniť smer a rýchlosť jazdy,
pričom poškodený G. zišiel do priekopy, kde pri páde z bicykla utrpel zranenia, ktoré boli verifikované

znaleckým posudkom D. E. a vyžiadali si jeho liečenie spojené s práceneschopnosťou v rozmedzí 19 až
20 dní. Pri predchádzaní cyklistov obžalovaný súčasne porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia
§ 15 ods. 3, ods. 5, písm. c/ zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Pri konštatovaní vyššie uvedeného záveru, za nedôvodnú považoval krajský súd argumentáciu
obžalovaného, v zmysle ktorej mali protiidúci cyklisti jazdiť v inkriminovanom čase vedľa seba,
pritom poškodený mal pri predchádzaní na obžalovaného kričať, gestikulovať, za súčasného pustenia
riadidiel bicykla. V prvom rade sa žiada z vykonaného dokazovania zdôrazniť, že verzia obžalovaného
o gestikulovaní poškodeného a pustení riadidiel bola znalcom N. F. vyhodnotená ako technicky

neprijateľná. Z predloženého znaleckého posudku je zrejmé, že pri zohľadnení najnižšej rýchlosti jazdy
vozidla uvádzanej obžalovaným a pri akceptovaní rýchlosti jazdy cyklistov, bolo možné potvrdiť, že
jeho úkon predchádzania dvoch cyklistov jazdiacich smerom na Jakubovany do dosiahnutia polohy,
ktorú opisuje obžalovaný, trvá 2,4 až 2,5 sekundy. Za tento čas protiidúci cyklista nemá vytvorenýčasový priestor na vykonanie všetkých úkonov, ktoré obžalovaný popísal. V prevyšujúcom rozsahu
argumentácie obžalovaného krajský súd uvádza, že tvrdenie o paralelnej jazde protiidúcich cyklistov
vedľa seba odporuje výpovediam vypočutých svedkov C., Q., M., G. i J., ktorí zhodne uviedli, že

cyklisti jazdili za sebou. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd obhajobu obžalovaného za
nedôveryhodnú a tendenčnú, prednesenú v snahe preniesť zodpovednosť za pád do rokliny na
poškodeného.

Nad rámec preukázaného rozporu tvrdení obžalovaného s ostatne vykonaným dokazovaním krajský

súd dopĺňa, že ani pripustenie alternatívy obžalovaného o technickom priebehu pádu poškodeného, nie
je spôsobilé znížiť mieru jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Relevantné pritom je, že obžalovaný, podľa
vlastných tvrdení, pred začatím predchádzania cyklistov jazdiacich v jeho smere videl, že v protismere
má vytvorenú prekážku v podobe troch vedľa seba jazdiacich cyklistov, teda musel v tom čase vedieť,
že pri súčasnej situácii nebude môcť vykonať úkon predchádzania bez toho, aby ohrozil protiidúcich
cyklistov.Napriektomu,obžalovanýúkonpredchádzaniavykonal,čímporušil§15ods.5písm.c/zákona

č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obžalovaný v takom
prípade len predpokladal, že protiidúci cyklisti sa včas zaradia tesne k okraju vozovky. Berúc pritom do
úvahy znalcom vypočítaný čas predchádzania v trvaní 2,4 až 2,5 sekundy, možno dospieť k záveru, že
obžalovaný sa bez rozumných dôvodov spoliehal, že neohrozí, respektíve neporuší záujem chránený
Trestným zákonom. V nadväznosti na uvedené preto krajský súd uvádza, že aj v kontexte argumentácie

obžalovaného je priliehavý záver, že obžalovaný z nedbanlivosti spôsobil poškodené ujmu na zdraví
tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.

Za stavu preukázanej viny obžalovaného zo súdeného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.
zákona, krajský súd postupom podľa § 317 ods. 2 Tr. poriadku preskúmal aj zákonnosť a odôvodnenosť

výroku o treste.

Krajský súd zistil pochybenie súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu spočívajúce v tom, že ukladal
obžalovanému trest pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zákona, pričom skutková
podstata predmetného trestného činu nemá odseky. Uvedené formálne pochybenie krajský súd napravil

tak, že zrušil celý výrok o treste a zrušený výrok o treste nahradil vlastným rozhodnutím.

Keďže súd prvého stupňa rozhodol pri ukladaní trestu vecne správne, mal aj krajský súd za to, že
na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti postačí uloženie alternatívneho trestu, a to trestu
peňažného vo výške 700,- eur a pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený,

krajský súd uložil obžalovanému podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3
mesiacov. Takto uložený trest, podľa názoru krajského súdu, reflektuje doterajší bezúhonný spôsob
života obžalovaného, ako aj skutočnosť, že súdený trestný čin spáchal obžalovaný z nedbanlivosti.
Výška peňažného trestu ukladaná na spodnej hranici zákonom ustanoveného rozmedzia dostatočne
reflektuje spoločenskú závažnosť spáchaného prečinu, pritom pre obžalovaného nie je likvidačná

a nemarí ani možnosť uspokojenia nárokov poškodených na náhradu škody. Súd prvého stupňa pri
ukladaní trestu zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť vedenie riadneho života podľa § 36 písm. j/ Tr.
zákona, s uvedeným sa krajský súd nestotožňuje s poukazom na početnosť priestupkov na úseku
dopravy, avšak vzhľadom na absenciu odvolania zo strany prokuratúry, zohľadniac zásadu zákazu
zmeny k horšiemu, musel krajský súd pri ukladaní trestu tiež prihliadnuť na uvedenú poľahčujúcu

okolnosť.

Keďže obžalovaný mal v karte vodiča evidovaných 70 priestupkov, ďalšie 4 priestupky boli riešené
v správnom konaní a zároveň sa obžalovaný počas trestného stíhania dopustil ďalších 4 priestupkov,
krajský súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov,

a to vo výmere 18 mesiacov. Podľa evidencie karty vodiča je tak zrejmé, že obžalovaný sa v minulosti
mnohopočetne krát dopustil spáchania priestupkov na úseku cestnej premávky, z čoho možno vyvodiť
záver, že sa jedná o nedisciplinovaného vodiča. V protiprávnom konaní pokračoval aj v priebehu
trestného stíhania, počas ktorého spáchal priestupok celkovo až štyrikrát. V nadväznosti na uvedené
je krajský súd toho názoru, že tresty ukladané obžalovanému v správnom, blokovom či rozkaznom

konaní, neboli spôsobilé viesť k náprave obžalovaného. Tento účel celkom zrejme nesplnilo ani samotné
trestné stíhania, preto je na mieste pôsobiť na obžalovaného trestom zákazu činnosti, ktorý, s ohľadom
na povahu ním páchaných priestupkov, je spôsobilý viesť k ochrane spoločenských záujmov, zabrániť
obžalovanému v ďalšom protiprávnom konaní a zároveň viesť k jeho náprave. Trest zákazu činnostije uložený na spodnej hranici zákonom ustanoveného rozmedzia, podľa názoru krajského súdu aj táto
doba postačuje na to, aby si obžalovaný uvedomil, do akej miery je motorové vozidlo potrebné pre jeho
každodenný život a po skončení trestu by mal svojím správaním postupovať tak, aby na ďalšie uloženie

obdobnej sankcie nedal súdu ani iným kompetentným orgánom dôvod.

Okresný súd poškodených - Union zdravotnú poisťovňu, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, a Sociálnu
poisťovňu, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, odkázal s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces,
krajský súd s ohľadom na odvolanie podané obžalovaným vecnú správnosť predmetného výroku

nepreskúmaval.

Za daných okolností krajský súd, vzhľadom na vyššie uvedené, pochybenie okresného súdu vo výroku
o treste zrušil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.