Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202631
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325202631.1

Uznesenie

16C/39/2025

Okresný súd Levice v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, proti
žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, A., t. č. C. D. XX, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

16C/39/2025

I. Súd ukladá žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, A., povinnosť nevstupovať na

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: C., obec: C., okres: H., zapísané na LV č. XX ako
stavba – rodinný dom so súpisným č. XX postavený na C-KN parc. č. XX ako aj parcely registra „C“
a to parc. D. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 66 m2, parc. č. XX/X – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 33 m2, parc. D. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2, parc. D. XX/X
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, parc. D. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
54 m2, parc. D. XX – záhrada o výmere 728 m2, parc. D. XX/X – záhrada o výmere 586 m2, parc. D.

XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, parc. č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 111 m2, parc. č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117 m2, parc. D. XXXX/X –
vinica o výmere 745 m2, parc. D. XXXX/X – záhrada o výmere 277 m2.

II. Súd ukladá žalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, A., povinnosť nepribližovať
sa k žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s tým,

že pokiaľ by žalobkyňa a žalovaný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch
budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní prípadne
v priestupkovom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov ako aj na nevyhnutne potrebný čas a na nevyhnutnú
vzdialenosť táto povinnosť nevzťahuje.

III. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže na súd podať proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalovaný môže podať aj návrh na zrušenie

neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.V. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení voči žalovanému v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

16C/39/2025

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného na tunajší súd dňa
21.08.2025 domáhala, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu na adrese C. D.
XX, C., ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape na parcele p. D.
XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 66 m2, na parcelu D. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 33 m2, na parcelu D. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2, na parcelu p. D. XX/X
zastavanáplochaanádvorieovýmere39m2,naparceluG.D.XX/X0výmere54m2,naparcelup.D.XX
záhrada o výmere 728 m2, na parcelu D. XX/X záhrada o výmere 586 m2, na parcelu D. XX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 127 m2, na parcelu D. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111
m2, na parcelu D. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117 m2, na parcelu D. X XXX/X vinica o

výmere 745 m2, na parcelu D. XXXX/X záhrada o výmere 277 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobkyňa
sa tiež domáhala, aby súd zakázal žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným nie je v príbuzenskom pomere, pričom ten je
partner jej netere I. J., s ktorou spoločne žijú v predmetnom rodinnom dome. V prednej časti domu býva
žalobkyňa s dcérou K. B. a manželom L. B. a v zadnej časti domu bývajú netere žalobkyne: I. J. nar.

X.XX.XXXX, M. J. nar. XX.X.XXXX, a N. B. nar. XX.X.XXXX, s rodinami. V rodinnom dome, ktorého
časť patrí žalobkyni, nemá žalovaný žiadne oprávnenie, pričom dom aj s ostatnými nehnuteľnosťami je
v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela L. B. nar. XX.X.XXXX v podiele 1/2, v podielovom
spoluvlastníctve I. J. nar, X.XX.XXXX v podiele 1/6, v spoluvlastníctve M. J. nar. XX.X.XXXX, v podiele
1/6 ako aj v spoluvlastníctve N. B., nar. XX.X.XXXX podiele 1/6. Žalovaný sa do rodinného domu na

adrese C. D. XX prisťahoval asi pred desiatimi rokmi a to do zadnej časti domu k neteri žalobkyne
I.. Zo začiatku bolo spolunažívanie v poriadku, ale žalovaný mal už v tom čase problém s alkoholom.
Približne pred šiestimi rokmi sa situácia zhoršila, pretože žalovaný začal denne konzumovať nadmerné
množstvo alkoholu. Z tohto dôvodu na dvore rodinného domu prichádzalo, kvôli správaniu žalovaného, k
nespočetným hádkam a konfliktom. Ten sa vyhrážal žalobkyni a jej manželovi bitkou, pričom jej hovoril,

že aj keby mal ísť do basy, tak žalobkyňu zabije. Na spoločnom dvore rozbíjal ich záhradný nábytok
a v domácnosti netere I. tiež ničil nábytok. Žalobkyňa ďalej v návrhu uviedla, že žalovaný ju sexuálne
obťažoval, obchytkával ju na stehnách a búchal ju po zadku. Žalovaný chodil bez opýtania do časti domu
patriacej žalobkyni, pričom si bez dovolenia ľahol k nej do postele, s tým, že ju chcel sexuálne uspokojiť,
a preto ho musel manžel žalobkyne vyviesť von z domu. Podľa tvrdení žalobkyne ju mal žalovaný aj

niekoľkokrát fyzicky napadnúť tak, že ju fackoval a udieral päsťami z čoho mala aj modriny. U lekára
však nikdy nebola, pretože sa bála jeho reakcie. Zo strany žalovaného boli vulgárne nadávky na dennej
báze, pričom jej hovoril, že ho z „dvora“ nevyženie, inak by ju s manželom zbil alebo zabil. Toto jeho
konanie znášali aj netere žalobkyne N. a M. s rodinami. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že
žalovaný ich dlhodobo v ich rodinnom dome ako aj na dvore tyranizuje a terorizuje.

2. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia popísala tiež situáciu, ktorá sa stala dňa
15.8.2025,kedysmanželomsedelanadvorerodinnéhodomu,kde pilikávu.NeterM.J.malavtomčase
návštevu, svojho svokra a dcéru s dvojročnou vnučkou. Žalovaný začal na žalobkyňu z ničoho nič kričať,
že je kurva, žamba, ropucha, čo sa o neho stará, že on tam má svoj domov, že tam na neho nebude

kričať, že ju tam nikto nechce a má vypadnúť preč. Chytil ju silno za ruku a sotil ju. O. M. sa žalobkyne
zastala, povedala žalovanému nech sa ukľudní a nech nerobí hanbu. Žalovaný sa na ňu otočil a dal
jej päsťou do tváre, pričom tú zaliala krv. Jej vnučka sa rozplakala a svokor M. sa zodvihol a upozornil
žalovaného že má odísť. On však neodišiel a bol naďalej agresívny. Následne všetci zúčastnení opustili
dvor a išli sa schovať do domu. O. M. sa ho natoľko bála, že sa rozhodla, že odíde na pár dní k svojej

dcére M. F.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v tú noc nespala, pretože sa bála, že im ublíži, a preto dňa16.8.2025 išla na žalovaného podať oznámenie na políciu v Šahách. Žalovaného na základe oznámenia
žalobkyne vykázali zo spoločného obydlia, pričom vec je vedená na OO PZ Šahy pod ČVS: ORPZ-LV-
OPP5-259/2025-P. Po tom ako žalobkyňa podala na políciu oznámenie, sa im žalovaný začal vyhrážať

a vyjadril sa, že keď sa vráti po štrnástich dňoch späť do domu, spraví si doma poriadok. Oznámil im,
že príde jeho rodina a všetkých, vrátane neterí s rodinami, zbijú.

3. Záverom žalobkyňa uviedla, že pokiaľ súd vyhovie jej žalobe na nariadenie neodkladného opatrenia
z uvedených dôvodov, úplne sa tým vyrieši otázka jej ochrany pred násilím zo strany žalovaného. V

prípade, že nariadené neodkladné opatrenie konzumuje v sebe vec samu a možno prostredníctvom
jeho účinku dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, nie je potrebné, aby žalobkyňa
podala v určenej lehote žalobu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu ani nenavrhla súdu, aby jej ako
žalobkyni túto povinnosť súd uložil. Žalobkyňa zopakovala, že žalovaného sa bojí, má obavu, že ju
žalovaný zabije alebo jej ublíži na zdraví. Žalovaný jej fyzicky aj psychicky ubližuje a žalobkyňa má pocit,
že už psychicky ani fyzicky nezvláda celú túto situáciu. Žalovaný je extrémne agresívny a sama sa pred

ním nevie ochrániť.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka predložila listinné dôkazy a to list
vlastníctva č. XX pre kat. územie C., potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 16.08.2025
ako aj úradný záznam z vykázania zo spoločného obydlia zo dňa 16.08.2025.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa prvej vety § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.16. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

17. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

18. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

19. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

20. Zákon predpokladá dva dôvody uplatnenia procesného zabezpečenia neodkladným opatrením, a to
jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom
neodkladného opatrenia ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov procesného práva, je poskytnúť

oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu a zabrániť zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek tomu,
že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia tak
zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho
nariadenie. Súd tak rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku nevykonáva a pri rozhodovaní

vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Aby
však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že
sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu vyžadujúce dočasnú úpravu s tým, že potreba úpravy musí
byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

21. Neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP môže súd zakázať určenej osobe
vstupovať do obydlia v prípade, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život alebo
zdravie osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá je podozrivá z násilného správania. Z
tohto dôvodu zákon ukladá súdu (§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP), aby v prípade bezprostrednej hrozby
násilia zakročil a rozhodol v lehote 24 hodín. Súd preto pred nariadením neodkladného opatrenia

nevykonáva dokazovanie ani nezisťuje názor povinnej strany, vychádza iba zo skutočností tvrdených
v návrhu, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Skutočnosti tvrdené v
návrhu však musia byť osvedčené. Dôvodné podozrenie z násilia sa v takomto prípade preukazuje
predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je to, že súd

musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa.
Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky
fyzického alebo psychického násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V súvislosti s domácim násilím je preto
mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v
domácom prostredí obete. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily

alebo moci, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo
má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená
najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu
druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré
ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho

osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť,
jezdrojombezmocnostiobeteasúčasneprejavomprežívaniamocipáchateľanásilianadsvojouobeťou.
Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou
obeťou,ktorájevtýchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorémutento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo
10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pokiaľ ide o pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako
celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej

alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo
všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom
je úmysel. Násilím je tak každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci,
fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo
nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí

obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu
mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu
a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia.

22. Z úradného záznamu k vykázaniu zo spoločného obydlia spísaného OO PZ Šahy dňa 16.08.2025

vyplýva, že žalobkyňa sa osobne dostavila na OO PZ Šahy, kde oznámila, že dňa 15.08.2025 na adrese
C. XX, E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F. G. D. XXX/XX, bol silne pod vplyvom alkoholu a chytil ju za
ruku, sotil do nej a vynadal jej do kuriev a povedal jej to, že je „žamba“ a aby vypadla preč. Menovaná
mala obavu o to, že by jej žalovaný mohol v budúcnosti ublížiť, nakoľko sú s ním opakovane problémy,
dennodenne si vypije a vtedy je na ňu agresívny. Vyťažením bolo tiež zistené, že v minulosti sa to už

viackrát stalo, že sa k nej žalovaný hrubo správal a má obavu o to, že by takéto útoky mohli pokračovať.
Menovanej nevzniklo žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Hliadka OO PZ Šahy
dňa 16.08.2025 v čase 14.05 sa dostavila do obce C. na adresu XX, kde z uvedeného dôvodu vyzvala
osobu žalovaného, aby sa ihneď dostavila na OO PZ Šahy za účelom podania vysvetlenia k priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. priestupkoch čomu

žalovaný vyhovel. Keďže na základe zistených skutočnosti bolo možné očakávať útok na život zdravie a
ľudskú dôstojnosť hliadka OO PZ Šahy u menovaného využila oprávnenie vykázať E. B. zo spoločného
obydlia podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ a to z priestorov rodinného domu na adrese C.
D. XX a tým zakázala vstup žalovanému do spoločného obydlia na dobu 14 dní. Taktiež mu oznámila
zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Z úradného záznamu ďalej vyplýva, že

bolo prijaté oznámenie zo strany žalobkyne proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) Zák. č. 372/1990 Zb. priestupkoch pod spisovým číslom ORPZ-1.V-OPP5-259/2025-P. Z potvrdenia
o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 16.08.2025 vystaveného príslušníkom Obvodného oddelenia
PZ Šahy vyplýva, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby – žalobkyne a to
z priestorov rodinného domu D. XX A. P. C..

23. Z listu vlastníctva č. XX vedeného pre okres Levice, obec C., katastrálne územie C. vyplýva, že
nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva a to rodinný dom súp. D. XX postavený na C-KN
pozemku D. XX, rodinný dom súp. D. XX postavený na C-KN parc. D. XX/X, ako aj C-KN parcely
D. XX, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XXXX/X I. XXXX/X vo vzťahu ku

ktorým sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať na tieto nehnuteľnosti, sú v
spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela v podiele 1/2 ako aj ďalších osôb – I. J. v podiele 1/6, M. J.
v podiele 1/6 a N. B. v podiele 1/6, ktoré žalobkyňa označila ako svoje netere. Žalovaný užíval takéto
nehnuteľnosti ako priateľ spoluvlastníčky I. J. - netere žalobkyne.

24. Lustráciou v registri správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že žalovaný bol celkom 14
krát priestupkovo postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorých niektoré mali
charakter hrubého správania, násilia, nadávok, vyhrážania sa a priestupku sa dopustil aj pod vplyvom
alkoholu a to v súvislosti vedením motorového vozidla. Žalobkyňa bola tiež priestupkovo postihnutá a to
5-krát najmä za hrubé správanie ako aj drobné ublíženie na zdraví. Súd tiež zistil, že žalovaný bol

vminulostitrikrátprávoplatneodsúdenýzaspáchanétrestnéčiny,pričomtrestnýmrozkazomOkresného
súduLevice,sp.zn.4T153/2021zodňa15.12.2021,právoplatnýmdňa30.12.2021boluznanýmvinným
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s pokusom prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona ako aj § 156 odsek 1 Trestného zákona. Tiež
bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 0T/123/2024 zo dňa 23.04.2025, právoplatným dňa

23.04.2025 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona. Žalobkyňa bola tiež v minulosti dvakrát právoplatne odsúdená a to ešte
v roku 1989 pre trestný čin príživníctva ako aj v roku 1993 pre trestný čin lúpeže spáchaného formou
spolupáchateľstva.25. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že žalobkyňa a žalovaným až do
vykázania žalovaného spoločne žili v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne

ako aj netere žalobkyne I. J. s ktorou žil žalovaný ako jej druh. Zároveň z potvrdenia o vykázaní
zo spoločného bydliska ako aj z úradného záznamu zo dňa 16.08.2025 vyplýva, že existuje dôvodné
podozrenie z násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni, ktorého sa dopustil žalovaný o ktorom
sa vedie priestupkové konanie podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a to
pod spisovým číslom ORPZ – LV – OPP5-259/2025-P. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

pripojeného trestného rozkazu Okresného súdu Levice, sp. zn. 4T 153/2021 zo dňa 15.12.2021 ako
aj z lustrácie priestupkov vyplýva, že žalovaný sa správa agresívne, vulgárne a násilne a to aj vo
vzťahu žalobkyni o čom svedčí prebiehajúce priestupkové konanie. Podľa názoru súdu tak zo zistených
skutkových okolností možno osvedčiť záver, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia vo vzťahu
k žalobkyni, pričom za násilie je možné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj
psychickej integrite človeka, ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu.

26. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
dôvodný, pretože žalobkyňa osvedčila potrebu jeho nariadenia, nakoľko žalovaný svojím násilným
správaním reálne vyvoláva u žalobkyne pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie, čím
ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu. Preto súd považoval nariadenie neodkladného opatrenia v

rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia za dôvodné a primerané, pretože tvrdenia žalobkyne
o agresívnom násilnom správaní sa žalovaného mal súd osvedčené z predložených listinných dôkazov
a to aj s prihliadnutím na osobu žalovaného, ktorá bola v minulosti právoplatne odsúdená za násilný
trestný čin resp. priestupkovo postihnutý . Z takýchto skutočností tak možno vyvodiť ďalšiu hrozbu
agresívneho správanie sa žalovaného voči žalobkyni. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pre

účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo
jednoznačne a spoľahlivo preukázané, pretože to bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je
možné, ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilného správania sa žalovaného resp.
neoprávnených zásahov do integrity žalobkyne. Súd preto vyhovel návrhu žalobkyne a žalovanému
uložil dočasný zákaz vstupovať do rodinného domu ako aj priľahlých pozemkovv ktorom býva žalobkyňa,

nakoľko mal za preukázané, že tej je potrebné poskytnúť takúto zvýšenú ochranu z obáv o možné
opakovanie fyzických útokov zo strany žalovaného.

27. Súd tiež vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti, ktorou sa
domáha uloženia zákazu žalovaného priblížiť sa k nej, ale len na vzdialenosť nie menšiu ako 20

metrov. Takýmto zákazom je podľa názoru súdu možné predísť takému konaniu žalovaného, ktorým
by mohol ohroziť fyzickú i duševnú integritu žalobkyne a to s prihliadnutím na vyššie uvedené násilné
správanie žalovaného. Zároveň však súd vzhľadom na skutočnosť, že môže prebiehať iné súdne alebo
iné konanie medzi stranami sporu, považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“
zákazu priblíženia sa v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že

sa žalobkyňa a žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych príčin
tak nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako 20 metrov. Preto
súd rozhodol, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná
prítomnosť strán sporu sa tento zákaz neuplatňuje, pretože v prípade účasti na procesných úkonoch
bude ochrana poskytovaná týmto neodkladným opatrením nahradená ochranou, ktorú počas týchto

úkonovbudúzabezpečovaťpríslušnéúradnéosoby(napr.orgányčinnévtrestnomkonaní,justičnástráž
apod.).Súdpretonazákladedoposiaľzistenýchskutočnostívyhodnotilobavužalobkynezpokračovania
násilného konania žalovaného voči nej za reálnu a dôvodnú, a preto upravil pomery tak, že žalovanému
uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určitú vzdialenosť, ktorá je uvedená vo výroku tohto
rozhodnutia.

28. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2
písm. e/ a h/ CSP, pretože je potrebné, aby sa zabránilo ohrozeniu zdravia ako aj telesnej resp.
duševnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného a to najmä, aby jej fyzickými resp. verbálnymi
útokmi neubližoval. Nariadené neodkladné opatrenie spočíva jednak v dočasnom vylúčení žalovaného

z užívania nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozhodnutia ako aj v zákaze žalovaného priblížiť
sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.29. Zároveň súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa
domáhalauloženiapovinnostižalovanémuzdržaťsapriblíženiakjejosobenavzdialenosť50m,nakoľko
vzdialenosť 20 m považoval súd za primeranú, aby zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k útoku na

osobu žalobkyne.

30. Podľa názoru súdu nariadením neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku č. I, II tohto uznesenia
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu s tým, že súd nariadil neodkladné
opatrenie pred začatím konania a zároveň neuložil žalobkyni povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP podať

v určenej lehote žalobu vo veci samej, a preto poučil žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa uložila
neodkladným opatrením povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej. Zároveň žalovaný má
v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobkyňa mala v konaní o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia úspech v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

32. O predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v zmysle rozvrhu práce
Okresného súdu Levice pre rok 2025 určený zastupujúci sudca Mgr. Daniel Koneracký a to z dôvodu,

že zákonná sudkyňa Mgr. Mária Černáková, ktorej bola predmetná vec pridelená v súčasnosti čerpá
dovolenku.

Poučenie:

16C/39/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných
vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362

ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Výrok I. tohto uznesenia je vykonateľný jeho vyhotovením (§ 332 ods. 2 CSP).Neodkladné opatrenie v ostatných výrokoch je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 332 ods. 1 CSP).