Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marta Polyaková
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/21/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122203405
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4122203405.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, D., proti žalovaným: 1/ E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G. H., zastúpená
Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722 a
2/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, G. H., zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, so
sídlomŠtefánikova84,Nitra,ourčenieneplatnostikúpnejzmluvy,naodvolaniežalobkyneprotirozsudku
Okresného súdu v Nitre zo dňa 27.10.2022 č.k. 10C/16/2022-90, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným 1/,2/ priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala určenia neplatnej zmluvy, ktorú uzatvorila žalovaná ako predávajúca so žalovaným
2/ ako kupujúcim, dňa 10.4.2019, a to z dôvodu žalovaná 1/ jej neponúkla pred uzavretím tejto kúpnej
zmluvy na predaj spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktorých je ona spoluvlastníčkou, čím
bolo porušené jej predkupné právo, podľa § 140 OZ. Hoci sa dôvod neplatnosti vzťahoval iba na
tú časť zmluvy, kde bola podielová spoluvlastníčka, mala za to, že túto časť zmluvy nie je možné
oddeliť od jej ostatného obsahu, podľa § 41 OZ, a preto je podľa § 40a OZ, neplatná celá zmluva.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c), d) CSP, § 140 OZ, § 40a prvej
a druhej vety OZ, § 41 OZ a § 603 ods. 3 OZ. Konštatoval, že žalobkyňa žalobou požadovala určiť
právnu skutočnosť, ktorá žaloba je podľa § 137 písm. d) CSP prípustná iba vtedy, ak to vyplýva
z osobitného predpisu. Súd sa v rámci predbežného právneho názoru na pojednávaní vyjadril, že
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť požadovať určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
z dôvodu porušenia predkupného práva spoluvlastníka a takýmto právnym predpisom nie je § 40a
Občianskehozákonníka,pretožepodľanázorusúduosobitnýprávnypredpismusípriamovosvojejdikcii
priznávať oprávnenej osobe právo domáhať sa určenia tejto právnej skutočnosti, čo z tohto zákonného
ustanovenia nevyplýva. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8
Cdo208/2019,podľaktorého"sosúdnoužalobouourčenieneplatnostiprávnehoúkonuexpressisverbis
v § 40a Občianskeho zákonníka počíta aj samotný zákonodarca", a preto skorigoval svoj predchádzajúci
právny názor. Aj keď je žaloba z uvedeného dôvodu prípustná, je všeobecným predpokladom každej
určovacej žaloby právny záujem žalobcu na tom, aby prípadný vyhovujúci určujúci rozsudok bol pre
neho po právnej stránke významný, aby mal zmysel. V prejednávanej veci zo žiadneho osobitného
predpisu nevyplýva naliehavosť právneho záujmu, a preto bola žalobkyňa túto skutočnosť povinná
preukázať, ktoré dôkazné bremeno však v konaní neuniesla. Žalobkyňa dostatočne nevysvetlila prečo
hodlá zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam iba so žalovanou 1/. Len
samotná skutočnosť, že žalobkyňa chce zabrániť nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu inou osobou,
nie je bez ďalšieho dôvodom existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnejzmluvy. Ak žalobkyňa nechce v spoluvlastníctve zotrvať, môže podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Hoci podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona, by
sa v prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti právneho úkonu, vyznačil stav pred týmto právnym úkonom
a určením neplatnosti kúpnej zmluvy sa právne postavenie žalobkyne nijakým spôsobom nezmení,
prišlo by iba k zmene osoby spoluvlastníka, a preto žalobkyňa na požadovanom určení nemá naliehavý
právny záujem, a preto jej žaloba nie je dôvodná. V konaní ďalej nebolo sporné a aj bolo preukázané,
že žalobkyňa je spoluvlastníčkou iba vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam, ktoré boli prevádzané
spornoukúpnouzmluvou.Pretosapodľanázorusúdužalobkyňamôžedovolávaťurčenianeplatnostiiba
tej časti kúpnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníčkou a nie vo vzťahu k celej
kúpnej zmluve. Žalobkyňa by preto za splnenia zákonných podmienok, a to preukázania naliehavého
právneho záujmu, bola aktívne vecne legitimovaná iba na podanie časti žaloby a vo zvyšnej časti by
bola žaloba aj tak nedôvodná.
1.2.Ďalej konštatoval, že spoluvlastník, predkupné právo ktorého bolo porušené má podľa uvedených
zákonných ustanovení na výber tri alternatívne zákonné nároky, ktorých sa môže domáhať, a to 1.)
domáhať sa vyslovenia neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu podľa
§ 40a, ktorá je neplatnosťou relatívnou, a nie absolútnou, 2.) domáhať sa od nadobúdateľa, t.j. od
tretej osoby, aby mu ponúkol nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok,
za ktorých spoluvlastnícky podiel získal prevodom nadobúdateľ (§ 603 ods. 3 OZ), alebo 3.) aby mu
zostalo zachované predkupné právo, ktoré začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu. Žalobkyňa sa
pred podaním žaloby relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, voči ostatným účastníkom
zmluvy nedovolala, ale využila svoje zákonné oprávnenie podľa § 603 ods. 3 OZ, a výzvou zo dňa
10.03.2022, podanou na poštovú prepravu dňa 11.03.2022, vyzvala žalovaného 2/, aby jej ponúkol
predmetné spoluvlastnícke podiely na predaj. Následne sa nedomáhala žalobou na súde nahradenia
prejavu vôle žalovaného 2/ podľa § 229 CSP, ale určenia neplatnosti zmluvy. Tento postup však
podľa názoru súdu nie je vylúčený, pretože neboli uplatnené obidva nároky súbežne, a ani si ich
žalobkyňa neuplatňuje v opačnom poradí, a preto obrana v tomto smere žalovaných nebola podľa súdu
dôvodná. Rovnako nie je dôvodná ani obrana žalovaného 2/, že nehnuteľnosti kúpil od žalovanej 1/ v
dobrej viere. Dobrá viera žalovaného je právne irelevantná pre zistenie, či zákonné predkupné právo
žalobkyne bolo porušené. V závere uviedol, že na súde sa vedie pod sp. zn. 12C/29/2022 konanie
na základe žaloby žalovanej 1/ a jej sestry I. B. proti žalovanému 2/ o určenie, že žalovaná 1/ je
spoluvlastníčkou nehnuteľností, a to z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy bola v zásade slepá, zmluvu
uzavrela v tiesni, bola uvedená do omylu a aj z dôvodu porušenia predkupného práva, ktoré konanie
nie je doposiaľ právoplatne skončené. Súd nepovažoval za vhodné toto konanie prerušiť podľa § 164
CSP, pretože v tomto konaní nebola preukázaná obligatórna podmienka prípustnosti žaloby. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Zaoberal sa aj ust. § 257 CSP, ktorého predpokladom jeho použitia je
existencia dôvodov, hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, inak úspešnej strane.
Preto skúmal, či sú tu také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania, v konaní
úspešným žalovaným nepriznal a dospel k záveru, že takéto výnimočné okolnosti tu nie sú. Žalobkyňa
je síce starobná dôchodkyňa, ale okrem nehnuteľnosti, ktorú obýva, vlastní aj predmetné nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v kat. úz. J., a preto jej majetkové pomery takéto nepriznanie náhrady neodôvodňujú.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, a to z odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a d) CSP a domáhala sa jeho zmeny tak, že žalobe
bude vyhovené. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k viacerým procesným vadám, ktoré majú za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedla, že aj keď žalobu súd pripustil i podľa § 137 písm. d)
CSP, v tomto ustanovení sa o preukazovaní naliehavého právneho záujmu nič nehovorí a požiadavka
súdu, že ho má preukazovať je v rozpore s týmto ustanovením. I naďalej tvrdí, že preukazovať naliehavý
právnym záujem nie je dôvod, nakoľko je obsiahnutý v samotnom občianskom zákonníku a v podstate
priznávaného predkupného práva. Ďalej uviedla, že zo samotnej žaloby vyplýva, že so žalovanou
1/ je rodina, predmetné nehnuteľnosti dedili po spoločných predkoch. Naproti tomu žalovaný 2/ je
pre ňu cudzím človekom, vôbec ho nepozná, ktorý sa bez jej vedomia dobrovoľne rozhodol stať jej
spoluvlastníkom, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorá podľa jej názoru spĺňa znaky § 39a OZ, pretože
získať takmer 15000 m2 poľnohospodárskych pozemkov a polovicu rodinného domu a dať za to sumu
2.881,93 eura je v hrubom nepomere a pre ňu neprijateľné. Súd sa vo svojom rozhodnutí nijakým
spôsobom nevysporiadal s príslušnými ustanoveniami OZ od čiastočnej a úplnej neplatnosti kúpnej
zmluvy,pretožepodľajejnázoruvdanomprípadenemožnovysloviťlenčiastočnúneplatnosťpredmetnejkúpnej zmluvy, ale neplatnosť celého právneho úkonu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, je
rozhodnutie pochybné a značne nepresvedčivé. To, že jej predkupné právo bolo porušené, bolo v konaní
preukázané, a teda aj jej tvrdenia boli dôvodné. Okolnosťou, hodnou osobitného zreteľa môžu byť aj iné,
ako majetkové pomery, napríklad sledovanie zákonnosti. Jej jediným príjmom je starobný dôchodok,
žije sama, a nemá žiaden iný príjem. Súd svoj názor, po tom čo vyslovil, že žaloba nie je prípustná podľa
§ 137 písm. d) korigoval, avšak zastával názor, že je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem,
hoci v tomto ustanovení sa o naliehavom právnom záujme nič nehovorí. Ako bolo konštatované na
Okresnom súde Nitra prebieha o platnosti tej istej zmluvy aj iné konanie, pričom poukázala na ust. § 166
ods. 1 CSP, podľa ktorého mohol súd v rámci hospodárnosti konania spojiť tieto konania na spoločné.
Záverom uviedla, že odôvodnenie rozsudku je plné domnienok o jej domnienkach, pričom si súd v tomto
istom bode protirečí. To podstatné však chýba, a to uvedenie ustanovenia zákona, v ktorom by mala byť
zakotvená obligatórna podmienka jej žaloby, o ktorej nesplnenie bolo dôvodom zamietnutia žaloby.
3.K odvolaniu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že je nepochybné, že predmetom žaloby bola
neplatnosť kúpnej zmluvy, teda právneho úkonu, ktorý je právnou skutočnosťou. Ide teda o žalobu
podľa § 137 písm. d) CSP. Takáto žaloba však vyžaduje to, aby podanie takejto žaloby umožňoval
osobitný právny predpis. Občiansky zákonník, ktorým žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila, takýmto
osobitným právnym predpisom nie je. Takáto žaloba je teda prípustná iba v tom prípade, ak jej existenciu
predpokladá osobitný právny predpis. Preto sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku. Tiež považuje
za správne rozhodnutie aj o trovách konania. Keďže žalobkyňa aj napriek upozorneniu súdu prvej
inštancie na prípustnosť žaloby, žalobu späť nevzala a trvala na jej prejednaní.
4.K vyjadreniu žalovaného 2/ sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že jeho vyjadrenie ani tak nesmeruje
k jej odvolaniu a jeho dôvodom. Ide skôr o akýsi pokus modifikovať samotný rozsudok bez podania
odvolania. Súd sám skorigoval svoj právny názor o prípustnosti žaloby podľa Občianskeho zákonníka
a uznal žaloba je podľa § 40a prípustná, avšak pridal k tomu ďalšiu podmienku, ktorá nemá žiaden
právny základ. Rozsudok súdu prvej inštancie je v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod
sp. zn. 8Cdo 208/2019. O spojení veci súd prvej inštancie ani neuvažoval, a vôbec nezdôvodňoval, čo
vyplýva zo samotného rozsudku, pritom ust. § 166 ods. 1 CSP, ukladá súdu povinnosť spojiť veci, ktoré
skutkovo spolu súvisia.
5.Žalovaná 1/ sa k odvolaniu nevyjadrila.
6.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362
ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne je dôvodné, a preto v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP vec zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7.Z petitu žaloby z preskúmavanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktorú uzatvorila žalovaná 1/ so žalovaným 2/ dňa 10.4.2019, týkajúce sa prevodu nehnuteľností,
uvedených v čl. I. zmluvy.
8.Ustanovenie § 137 písm. a), b), c), d) CSP obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom
doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách
c) a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písmena c) (napríklad určenie
vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva a podobne) a žaloba o určenie
právnej skutočnosti (napríklad určenie neplatnosti zmluvy podľa písmena d/). Čo sa týka § 137 písm.
d) CSP, právnou skutočnosťou je taká skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo
zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami, závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie
od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a podobne. Tak ako konštatoval aj súd prvej
inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, odvolací súd zdôrazňuje, že záujmom zákonodarcu bolo
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov
a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto
žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis.9.V tomto smere sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, teda určenia právnej
skutočnosti, ovplyvňujúcej právny vzťah z práva spoluvlastníka nehnuteľnosti. Nejde teda o žalobu
na určenie, či tu právo je, alebo nie je, pri ktorej je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem
tak, ako ho posudzoval súd prvej inštancie. Žaloba na určenie právnej skutočnosti je preto žalobou,
ktorej prípustnosť treba posudzovať podľa ust. § 137 písm. d) CSP. Súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uvádzal, že žalobkyňa požaduje určiť právnu skutočnosť podľa § 137 písm. d) CSP, avšak
ďalej uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť požadovať určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva a takýmto predpisom nie je ani § 40a OZ.
A v ďalšej časti posudzoval opätovne naliehavý právny záujem na požadovanom určení a žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, keď na jednej strane poukazuje na ust. § 137 písm.
d) CSP a na druhej strane posudzuje prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že v zmysle § 140 veta prvá OZ, ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú
spoluvlastníci predkupné právo, iba že ide o osoby blízkej. Ide o zákonné predkupné právo podielového
spoluvlastníka, ktoré má vecnoprávny charakter, čo znamená, že je spojené s vecou a prechádza na jej
nadobúdateľa. Predkupné právo vzniká za predpokladu, že podieloví spoluvlastník má záujem previesť
svoj spoluvlastnícky podiel. V takom prípade má povinnosť svoj podiel ponúknuť spoluvlastníkovi,
s výnimkou prevodu na osobu blízku. V prípade, že povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné
predkupné právo a svoj podiel previedol na inú, než blízku osobu, bez toho, aby ho predtým ponúkol
ostatným spoluvlastníkom, právny úkon na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu,
zákon považuje za neplatný, v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a
OZ),právnymdôvodomdovolaniasatejtoneplatnostijereparáciaporušeniaprávnejpovinnosti(náprava
protiprávneho stavu), v podobe možnosti oprávneného subjektu v zákonom stanovených medziach
realizovať predkupné právo už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený
v zmysle § 603 OZ bude domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu, má možnosť podať žalobu
o nahradenie vôle povinného v zmysle § 229 CSP. Situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené,
avšak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada bezprostredne nadobudnutie podielu na veci je
realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou oprávnenému zostáva zachované predkupné
právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec
predať. Prostriedkom na zabezpečenia tohto oprávnenia je samotný text zákona (viď § 603 ods.3 OZ),
preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi iniciovať súdne konanie. Všeobecné
nároky, vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods. 3 OZ ešte dopĺňa špeciálna
úprava nároku vyplývajúceho z ust. § 40a v spojení s § 140 OZ – možnosť domáhať sa neplatnosti
právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálne) sa vzájomne vylučujú, čo
znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené,
aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§ 40a OZ) a tiež niektorý z nárokov,
vyplývajúcich z § 603 ods. 3 OZ.
10.V danom prípade sa žalobkyňa rozhodla uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle § 40a OZ
podanímurčovacejžalobyoneplatnosťprávnehoúkonu,ktorýmmalobyťporušenéjejpredkupnéprávo.
Na to, aby bolo možné prijať záver, či predmetná žaloba je prípustná v zmysle § 137 písm. d CSP, je
potrebné posúdiť, či § 40a OZ je právnou normou, ktorá umožňuje žalovať o neplatnosť.
11.Odvolací súd zastáva názor, že ust. § 40a OZ je normou, ktorá umožňuje podanie žaloby o určenie
právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, bez potreby preukazovania naliehavého právneho
záujmu. Podľa názoru odvolacieho súdu toto ustanovenie je v spojení s § 140 OZ možné vykladať
tak, že ide osobitné zákonné oprávnenie, ktoré umožňuje opomenutému podielovému spoluvlastníkovi
podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. d) CSP, keď sa dovolal relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ak povinná osoba nepristúpila k mimosúdnej náprave protiprávneho
stavu – vráteniu plnenia z neplatného právneho úkonu. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti na
zákonný dôsledok (relatívnej neplatnosti právneho úkonu), je potrebné rozlišovať hmotnoprávnu (§
40a OZ) a procesnoprávnu (§ 137 písm. d) CSP) formu – stránku uplatnenia relatívnej neplatnosti
právneho úkonu a pokiaľ hmotné právo delegáta dovolania sa relatívnej neplatnosti pripúšťa, aj
procesné právo musí takúto žalobu umožniť bez ohľadu, že to ust. § 40a OZ výslovne na žalobu
o neplatnosť neodkazuje. Účelom predkupného práva spoluvlastníkov je totiž ochrana oprávneného
spoluvlastníka pre prípad, že by sa mal zmeniť okruh spoluvlastníkov, keďže pre spoluvlastníka
môže byť dôležité, aby ostal rovnaký okruh spoluvlastníkov k veci. Môže dôjsť k situáciám, že
ak by sa okruh spoluvlastníkov zmenil, prinieslo by to nezhody medzi spoluvlastníkmi. Predkupnéprávo slúži oprávnenému spoluvlastníkovi, aby mal možnosť zabrániť prípadnej zmene osoby iného
spoluvlastnícka, resp. vylúčiť tretiu osobu zo spoluvlastníctva. Predmetnou žalobou žalobkyňa dosiahne
obnovenie pôvodného spoluvlastníckeho stavu a zostane jej zachované predkupné právo podielového
spoluvlastníka, voči ostatným spoluvlastníkom.
12.Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatuje, že žalobkyňa sa pred podaním žaloby relatívnej
neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ voči ostatným účastníkom zmluvy nedovolala. S takýmto
právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. K tomu odvolací súd poznamenáva, že relatívna
neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu, z dôvodu uvedeného v § 140 OZ je uplatnené tým,
že sa dotknutý spoluvlastník dovolá tohto dôvodu u prevádzateľa a nadobúdateľa. Právne účinky
dovolania tejto neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde všetkým subjektom
relatívne neplatného právneho úkonu. V danom prípade žalobkyňa oznámila žalovanému 2/ a dovolala
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to listom zo dňa 10.3.2022, v ktorom uviedla, že v dôsledku
porušenia jej predkupného práva, je zmluva, ktorú uzatvoril, v rozpore s právnymi predpismi, a je
neplatná. Túto výzvu žalovaný 2/ prevzal dňa 11.3.2022 a relatívnej neplatnosti voči žalovanej 1/ sa
dovolala doručením žaloby. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobkyňa dosiahla,
že právny úkon prevodu nehnuteľnosti kúpou zo dňa 10.4.2019 je neplatný; je zrejmé, že žalobkyňa
má záujem nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, pričom z hľadiska zákonných
možností si vybrala žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, teda nie žalobu na nahradenie
prejavu vôle, vo forme kúpnej zmluvy. Podľa platnej právnej úpravy je rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté
o neplatnosti právneho úkonu ohľadne nehnuteľnosti listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí
formu záznamu stavu pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.), preto
dôvodnosť aplikácie § 137 písm. d) CSP je daná a zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu by bolo s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti možné ohodnotiť aj
ako formalistický postup, vedúci k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný
doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história
jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade aplikácie
právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysle, ktorý nie je vyjadrený len v slovách
a vetách toho ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.
13.Z tvrdených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP) a opätovne o žalobe rozhodne.
14.V ďalšom konaní sa bude súd prvej inštancie opätovne zaoberať otázkou, či v prípade porušenia
zákonnéhopredkupnéhopráva,jeneplatnácelákúpnazmluvazdôvodu,žečasťjepostihnutárelatívnou
neplatnosť, nie je ju možné oddeliť od jej ďalšieho obsahu podľa § 41 OZ, pretože tak ako svoju úvahu
odôvodnil súd prvej inštancie v bode 23., rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, keď poukazoval
len na vyporiadanie kúpnej ceny v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na ust. § 41 ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak sa vzťahuje dôvod neplatnosť len
na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho
obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od
ostatného obsahu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje len
na časť právneho úkonu a túto časť je s prihliadnutím k povahe právneho úkonu alebo jeho obsahu,
alebo k okolnostiam, za ktorých došlo, oddeliť od jeho ostatného obsahu, je neplatná len táto časť; ak
nie je možné postihnutú časť právneho úkonu oddeliť, vzťahuje sa neplatnosť na celý právny úkon.
Posúdenie toho, či je časť úkonu možné oddeliť od ostatného obsahu, úzko súvisí s jeho výkladom,
a preto sa uplatnia interpretačné zásady, ktoré vyplývajú z ust. § 35 ods. 2 OZ. Pritom nie je možné
stratiť zo zreteľa zásadu, podľa ktorej oddeliteľnosť je nutné posudzovať podľa obsahu právneho úkonu;
je preto rozhodné, či ide o časť právneho úkonu obsahovo oddeliteľnú.
15.V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania, a to vrátane trov
odvolacieho konania.
16.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.