Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 64C/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123221280
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123221280.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

strvalýmpobytomvC.,D.E.F.XXX/XX,zastúpeného:JUDr.TomášSabadoš,LL.M.,advokát,sosídlom
v Košiciach, Floriánska č. 19, proti žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Kalša F. 328,
zastúpenej: JUDr. Matúš Lemeš, advokát, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 29 o určenie, že dôvod
vydedenia nie je daný takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.02.2023 sa žalobca domáhal určenia, že dôvody

vydedenia žalobcu jeho otcom I. B., narodeným XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX uvedené v Listine
o vydedení zo dňa 22.11.2013, nie sú dané. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení žaloby uviedol, že konanie o dedičstve po poručiteľovi I. B. prebieha v obvode Mestského
súdu Košice prostredníctvom JUDr. Veroniky Kaiferovej, sp.zn. K2-22D/452/2022, Dnot 181/2022.
Žalobca uvádza, že jeho otec zomrel dňa XX.XX.XXXX a listinou spísanou vo forme notárskej zápisnice
dňa 22.11.2013 žalobcu vydedil a ako závetnú dedičku určil žalovanú. Ako dôvod vydedenia uviedol,
že žalobca v rozpore s dobrými mravmi mu trvalo neprejavoval žiaden záujem, ktorý by prejavovať mal.

Ďalej tento formálny dôvod materiálne odôvodnil nasledovne: „Od roku 2010, po smrti mojej manželky
a jeho matky, ktorej pred smrťou v ťažkej chorobe, želal smrť slovnými výrokmi – aby si už zdochla,
pokiaľ sa vrátim z Anglicka – a po jej smrti aj mňa slovne napáda, ako výrok – tebe len injekciu, aby
si zdochol, následkom čoho som aj podal na neho trestné oznámenie na Políciu v Mestskej časti
Košice- Juh. Aj môj syn ma osočoval, krivo obviňoval a podával na mňa trestné oznámenie, že ho chcem
otráviť a dať zabiť. Napriek mojej snahe o osobný kontakt, v tom istom roku 2010 sa odsťahoval zo
spoločnej domácnosti, prestal sa so mnou kontaktovať a od tej doby nedal o sebe vedieť.“ Otec v liste

o vydedení určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov žalobcu, takže jediným dedičom
by bola žalovaná. Žalobca je presvedčený, že dôvody vydedenia nie sú dané. Otcove rozhodnutie ho
prekvapilo, nečakal ho a neverí tomu, že by sa tak odhodlal vo vlastnom presvedčení. Z pohľadu žalobcu
v listine uvedený dôvod vydedenia neobstojí. Formálny a materiálny dôvod sa vzájomne nezhodujú.
Na jednej strane ako formálny dôvod sa uvádza, že žalobca o nebohého neprejavoval žiaden záujem,
ktorý prejavovať mal a na druhej stane ako materiálne dôvody sa uvádzajú dva emočné konflikty na
ktoré si žalobca navyše nespomína. Je pravdou, že boli na polícií obaja vypovedať, no bližšie si už

na samotný dôvod nespomína. Žalobca ďalej uvádza, že vzťah s otcom mal normálny, domnieva sa,
že nadpriemerný. Aj keď dlhodobo pracuje v Anglicku, vždy sa o rodinu zaujímal, o čom svedčia aj
jeho úkony v minulosti. Vzťah sa mierne zmenil po tom, ako sa k nim prisťahovala žalovaná. Žalobca
je presvedčený, že všetky kroky, ktoré jeho otec následne robil v neprospech svojej rodiny, prameniliu tejto osoby a je presvedčený o tom, že práve ona stála za tým, že ho otec vydedil a všetok majetok
odkázal prostredníctvom závetu práve jej. Časť majetku na ňu previedol už za života. Matka žalobcu G.
B., narodená XX.XX.XXXX zomrela XX.XX.XXXX a do jej smrti boli, dá sa povedať, harmonická rodina.

V domácnosti s nimi bývala aj dcéra, nevlastná sestra žalobcu H. J.. Ďalej žalobca poukazuje na to, že
v rodičovskom byte vymenili pôvodné drevené okná za plastové, prerobili bytové jadro, žalobca rodičom
pomáhal ako sa dalo. Žalobca otcovi poskytol peniaze na prevádzkovanie pohostinstva, ktoré mu však
otec nikdy nevrátil a žalobca ich ani nevymáhal. Vzťahy sa začali zhoršovať po príchode žalovanej po
smrti matky žalobcu, no nie natoľko, aby sa jeden druhému odcudzili. Žalobca bol s otcom v kontakte, či

už osobnom alebo telefonickom, no kontakt bol mierne obmedzený tým, že žalobca pracoval v Anglicku.
Ďalej žalobca poukazuje na judikát R 50/1985 „Ustanovenie § 469a OZ umožňuje vydediť potomka,
avšak len z dôvodov v tomto ustanovení stanovených. Vydedenie z iných dôvodov je neplatné.“ Žalobca
ďalej uvádza, že dôvod vydedenia uvedený otcom v listine o vydedení zo dňa 22.11.2013 nezodpovedá
skutočnosti a materiálny dôvod nezodpovedá formálnemu dôvodu uvedenému v listine o vydedení.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe súdu doručenom dňa 06.03.2024 uviedla, že v celom
rozsahu neuznáva žalobcom uplatňovaný nárok. Považuje listinu o vydedení za platnú, resp. dôvod
vydedenia za daný. Žalobca nepredložil jediný dôkaz spochybňujúci existenciu dôvodov vydedenia,
obmedzil sa na vágne konštatácie v príkrom rozpore so skutkovým stavom. Je nesporným faktom, že
žalobca sa prestal o svojho nebohého otca zaujímať od roku 2010 a tento nezáujem trval až do smrti

poručiteľa. Nie je pravdou, že by žalobca bol s poručiteľom v kontakte, nezakladá sa to na pravde.
Uvedené by predsa mohol jednoduchým spôsobom preukázať výpisom telefonických hovorov, prípadne
prepisom zaslaných sms. K tzv. „emočnému konfliktu“, ktorý žalobca spomína a zároveň si nespomína
na dôvod žalovaná uvádza, že je to prinajmenšom zvláštne, zvlášť na žalobcom tvrdené nadpriemerné
vzťahy s nebohým poručiteľom. Riešenie konfliktov medzi otcom a synom na úrovni polície predstavuje

nepochybne významný exces v nadpriemerných vzťahoch a len ťažko uveriť tvrdeniu žalobcu, že si na
dôvod nespomína. Žalovaná tiež kategoricky odmieta, že by poručiteľa nabáda k vydedeniu žalobcu.
O uvedenom nemala ani vedomosť. V časte spísania listiny o vydedení sa nachádzala v Rakúsku,
kde pracuje ako opatrovateľka. O svojom rozhodnutí jej poručiteľ povedal až v roku 2019, keď mal
zdravotné problémy a bol hospitalizovaný. Žalovaná tiež odmietla, že by mala byť prameňom akýchsi

vyššie nešpecifikovaných krokov poručiteľa v neprospech jeho rodiny vedúcich k narušeniu vzťahov.
Spolunažívanie žalovanej s poručiteľom bolo harmonické, boli si vzájomnou oporou, bývali v spoločnej
domácnosti, chodievali spolu na výlety a dovolenky. Keď bol poručiteľ hospitalizovaný, žalovaná ho
navštevovala v nemocnici a bola mu nápomocná. Poručiteľ mal veľmi nízky dôchodok, žalovaná mu
pomáhalaajfinančne,ajsosplácanímjehodlhov.Žalovanásporučiteľombývalavspoločnejdomácnosti

odroku2010atedaviepotvrdiť,žežalobcasaosvojhootcanezaujímal.Žalovanáspochybnilažalobcom
navrhnutých svedkov, navrhla vypočuť jej dcéru a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 12.07.2024 uviedol, že odmieta tvrdenie žalovanej strany, že
z jeho strany ide len o vágne konštatácie. O svoju rodinu, teda aj o svojho zosnulého otca prejavoval

záujem a pomáhal ako vedel. V žalobe uviedol, že zrekonštruoval okná na byte ich výmenou, čo otcovi
zvýšilo životný komfort a aj mu finančne pomohol v chode a prevádzke jeho pohostinského zariadenia
a vrátenie peňazí nežiadal. Žalovanou tvrdené skutočnosti nie sú ničím podložené a sú subjektívne. Vo
vzťahu k telefonickým záznamom žalobca uviedol, že je všeobecne známe, že operátor vie poskytnúť
zoznam hovorov, resp. sms správ len za posledných 18 mesiacov a uvedené je teda objektívne nemožné

s ohľadom na úmrtie jeho otca 23.06.2022. Žalovaná nepreukázala, že by sa žalobca o svojho otca
nezaujímal, obmedzila sa na subjektívne úvahy a domnienky. Žalovaná navyše trávila značnú časť
svojho času ako opatrovateľka v Rakúsku, z čoho je zrejmé, že nie je možné, aby sa vierohodne
k uvedenému vedela vyjadriť. Žalobca zotrval na žalobe a na argumentoch v nej obsiahnutých.

4. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 22.08.2024 uviedla, že žalobca predovšetkým neprodukoval
žiadne nové skutočnosti resp. dôkazy potvrdzujúce dôvodnosť žalobného návrhu. Žalovaná zotrvala na
tvrdení, že žalobca sa o svojho nebohého otca prestal zaujímať v roku 2010 a tento nezáujem pretrval až
do smrti poručiteľa. K tvrdeniu, že otcovi finančne pomáhal, zrekonštruoval okná na byte a pod. žalovaná
uviedla, že s určitosťou nič z toho nerealizoval po roku 2010. Pokiaľ žalobca tvrdí, že tvrdenie žalovanej

o tom, že sa o svojho otca nezaujímal, zodpovedá tvrdeniu jeho otca v listine o vydedení. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že žalovaná sa ku kontaktom žalobcu s nebohým v rozhodnom období nevie objektívne
vyjadriť vzhľadom na to, že dlhodobo pôsobila pracovne v zahraničí žalovaná uvádza, že s nebohým
žila v spoločnej domácnosti od 17.05.2010 a ako opatrovateľka v Rakúsku pracuje od 29.03.2014.Dovtedy žila s nebohým poručiteľom v spoločnej domácnosti nepretržite a vie s určitosťou vyhlásiť, že
v rozhodnom období sa žalobca o poručiteľa nezaujímal. Pokiaľ žalobca alibisticky argumentuje tým,
že nie je možné predložiť zoznam hovorov, resp. sms správ, keďže operátor ich vie poskytnúť len za

posledných 18 mesiacov, žalobca mohol predložil nejakú fotografiu s poručiteľom, konkretizovať, kedy
ku stretnutiu došlo. Žalovaná naopak nemá problém predložiť súdu fotografie, na ktorých je zachytený
poručiteľ so žalovanou resp. jej dcérou na rôznych rodinných akciách. Zároveň sa žalovaná nestotožňuje
správnymnázoromžalobcu,ževlistineovydedeníneboliobsiahnutéskutočnostipreukazujúcesplnenie
materiálnych podmienok pre uplatnenie ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ. Má za to, že listina

o vydedení spĺňa jednak formálne náležitosti a je v nej konkretizovaný aj formulovaný dôvod vydedenia.
Navrhla žalobu zamietnuť a priznať plnú náhradu trov konania.

5. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu, výsluchom sporových strán a navrhnutých
svedkov a zistil tento skutkový stav:

6. Mestský súd Košice uznesením sp.zn. K2-22D/452/2022- 93 zo dňa 13.11.2023 takto rozhodol :

„U r č u j e účastníkovi konania A. B. K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt 040 01 Košice –
Sever, Národná trieda 213/42, synovi poručiteľa, zastúpeného na základe písomného splnomocnenia

splnomocneným zástupcom H. J. K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt 040 11 C. – H., J. XXX/XX, aby
v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal na Mestskom súde Košice
žalobu o určenie, že dôvody vydedenia v listine o vydedení spísané formou notárskej zápisnice L. M.
N., notárom so sídlom v Košiciach, Alžbetina 32, dňa 22.11.2013 pod č. N 367/2013, Nz 44505/2013,
ktorý bol registrovaný pod č. NCRza 5802/2013, nie sú dané.“

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2023.

7. Z notárskej zápisnice N367/2013
Nz 44505/2013
napísanej dňa 22.11.2013 notárkou JUDr. Alenou Ondrušekovu vyplýva, že v uvedený deň sa dostavil

pred notárku I. B. K. B. nar. XX.XX.XXXX v ktorej vyhlásil, že na právne úkony je spôsobilý, svoju osobnú
totožnosť zákonným spôsobom, občianskym preukazom preukázal a požiadal notárku, aby do notárskej
zápisnice napísala listinu o vydedení a závet v znení :

- „I. B. K. B. , narodený, 03.09.1951 v O., rodné číslo XXXXXX/XXX, trvalý pobyt C. – L., A. XXXX/X,

občan Slovenskej republiky, keďže som na právne úkony spôsobilý, z vlastného rozhodnutia a slobodnej
vôle, nikým neovplyvnenej a po zvážení všetkých právnych následkov tohto právneho úkonu, robím toto
opatrenie:

- Môjho syna A. B. rodeného B. , narodeného XX.XX.XXXX, podľa § 469a Občianskeho zákonníka

vydeďujem, pretože v rozpore s dobrými mravmi trvalo neprejavuje o mňa žiadny záujem, ktorý by
ako potomok prejavovať mal. Od roku 2010, po smrti mojej manželky a jeho matky, ktorej pred smrťou
v ťažkej chorobe, želal smrť slovnými výrokmi: „aby si už zdochla pokiaľ sa vrátim z Anglicka“, a po jej
smrti aj mňa slovne napádal, ako výrok : „Tebe len injekciu, aby si zdochol“ následkom čoho som aj
podal na neho trestné oznámenie na Polícií v Mestskej časti Košice – Juh. Aj môj syn ma osočoval,

krivo obviňoval a podával na mňa trestné oznámenia, že ho chcem otráviť a zbiť. Napriek mojej snahe
o osobný kontakt, v tom istom roku 2010 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, prestal sa so mnou
kontaktovať a od tej doby nedal o sebe vedieť.

- Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne ustanovujem, že dôsledky vydedenia sa

vzťahujú aj na jeho potomkov, t.j. osoby uvedené v § 473 ods. 2 občianskeho zákonníka.

- Pre prípad mojej smrti všetok môj majetok, t.j. všetky nehnuteľnosti a hnuteľnosti, ako aj všetky
dediteľné práva a iné majetkové hodnoty kdekoľvek sa nachádzajúce zanechávam ako jedinej dedičke
G. H. K. H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Kalša v celosti.

- Toto opatrenie robím aj napriek tomu, že som bol poučený o tom, že maloletým potomkom sa musí
dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľkorobí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak závet tomu odporuje je v tejto časti neplatný,
ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“

8. Žalobca vo výpovedi uviedol, že nie je pravda, že by nemal o svojho otca záujem. Pripisuje to nátlaku
zo strany jednej osoby. Ďalej si kladie otázku, že ako nemal záujem, keď mu aspoň raz za tri mesiace
telefonoval a vždy pri príležitosti narodenín a Vianoc mu posielal na bankový účet peniaze po 500 Eur.
Keď prišiel na Slovensko, vždy sa stretli. Pokiaľ sa v listine tvrdí, že o otca neprejavoval záujem od roku
2010 tak to bolo v čase, keď už žil so žalovanou v jednej domácnosti. Nedisponuje fotografiami ako

žalovaná, pretože s nimi v spoločnej domácnosti nežil. Ďalej poukázal, že jeho matka zomrela v januári
2010 a v máji 2010 s ním už žalovaná žila v spoločnej domácnosti. Ďalej žalobca uviedol, že svojho otca
celýčasťahaldoAnglicka,narodilisamudeti,stačiloby,kebysaonichpostaral,noonotonemalzáujem
aodmietalto.Žalobcaodroku2004pracujevzahraničípretonerozumie,prečosaichvzťahymalizhoršiť
až od roku 2010, tiež poukázal na to, že zrekonštruoval rodičovský byt možno v roku 2009. Na položené
otázky žalobca odpovedal, že zo spoločnej domácnosti sa v roku 2004 odsťahoval s úmyslom zarobiť

peniaze a postaviť sa na vlastné nohy. Od roku 2004 do úmrtia matky v roku 2010 nechodil domov
často, možno 1-2 x do roka, ale finančne rodičom pomáhal. Požičal otcovi peniaze o čom sa nespisovala
zmluva a bohužiaľ už ich nevidel. Žalobca tiež vnímal zmenu vzťahu medzi ním a otcom po roku 2010 po
tom, ako prišla tretia osoba a žalobca nevie, aký mala vplyv na otca. Na otázku, či ho v rokoch 2010-2013
kontaktoval jeho otec žalobca odpovedal, že otec ho nikdy nekontaktoval. Na otázku týkajúcu sa vzťahu

medzi žalobcom a žalovanou žalobca odpovedal, že ich cesty sa rozišli hneď na začiatku po tom, ako
jej položil otázku, že koľkých mužov mala pred jeho otcom. Myslel to tak, že nechcel byť ďalší, čo príde
o všetko. Na otázky právneho zástupcu žalovanej strany žalobca odpovedal, že nevie či sa dá preukázať
posielanie finančných prostriedkov otcovi, keď to bolo v rokoch 2010-2016. S otcom sa naposledy videl,
keď mal jeho syn rok alebo dva a tento sa narodil v roku 2016. Vtedy mu dával peniaze cashom, čo

taktiežpreukázaťnevie.Sotcomsastretolasivroku2018,bolotovcentreprifontáne,fotkyzuvedeného
nemá. Otcovi ukázal aj svoju dcéru narodenú XX.XX.XXXX, stretnutie bolo v meste, nechcel sa s ním
stretávať v rodičovskom byte. Žalobca o zdravotných problémoch otca ako vysoký tlak a cholesterol
vedel, no o jeho hospitalizácií nevedel. Telefonické rozhovory s otcom prebiehali rozhovormi o bežných
veciach, naposledy spolu komunikovali počas Covidu možno 2019-2020. Na pohrebe otca nebol, nikto

mu to nedal vedieť a nevie ani kde je pochovaný. Ak by mu to aj niekto dal vedieť, doprava z Anglicka
na Slovensko nie je pravidelná. O úmrtí otca sa dozvedel od tety, no nespomína si kedy. S tetou je vo
veľmi sporadickom kontakte. Miesto posledného odpočinku otca však nevie ani teta.

9. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že je pravdivým tvrdenie, že od 17.05.2010 začala žiť s nebohým

otcom žalobcu, aj keď poznali sa dlhšie. Poznala aj poručiteľa aj jeho nebohú manželku, matku žalobcu.
Mala vedomosť aj o vážnom ochorení matky žalobcu. Poručiteľ požiadal žalovanú o spolužitie niekedy
pred Veľkou nocou, keď od nej aj pýtal peniaze, že nemá na veľkonočný nákup. Nie je teda pravdou,
že by mu žalobca niekedy posielal peniaze. Žalovaná mala prehľad o účtoch a mala k nim aj dispozičné
právo. V roku 2013 zložila skúšky – opatrovanie seniorov a išla pracovať do zahraničia. Počas jej

pobytu v zahraničí bol nebohý u dcéry žalovanej, aby nebol sám. Žalovaná sa starala aj vtedy, keď bola
v nemocnici hospitalizovaná matka poručiteľa. K spísaniu závetu došlo 22.11.2013, o čom však žalovaná
vôbecnevedela. Dôraznepoprela,žebyžalobcaposielalnebohémupeniaze.Nebohýporučiteľdokonca
ani nevedel, že je starým otcom. Žalovaná ďalej popísala situáciu, keď ju poručiteľ chcel predstaviť
žalobcovi 01.07. a zároveň dal urobiť tortu na oslavu žalobcovej 30-ky. Žalobca si odmietol prevziať

tortu aj stretnúť sa. Žalovaná ďalej uviedla, že je pravdou, že mala dvoch manželov, no nikoho o nič
neobrala. O nebohého sa zaujímala aj v čase, keď nebola doma, komunikovali spolu cez „facetime“
a o všetkom vedela. Žalobca mal zlé vzťahy nie len s otcom ale aj s tetou. Tieto sa zhoršili po smrti
babky. O tom, že nebohý poručiteľ spísal závet ,žalovanú informoval 20.11.2019, keď išiel na operáciu
chrbta pre prípad, že by sa nezobudil. Keď nebohý v novembri 2021 dostal Covid, žalovaná sa za ním

hneď vrátila domov, aj keď ju od toho odhováral. Počas pandémie bol nebohý u dcéry žalovanej, aby
nebol sám, keďže mal depresie aj choroby. Poručiteľ mal veľmi zlé vzťahy tak so žalobcom, ale aj s jeho
nevlastnou dcérou. Musel predať chalupu, aby im dal peniaze, aj keď mu to bolo veľmi ľúto. Rozhodnutie
spísať závet bola výlučne vôľa nebohého, žalovaná to nijako neovplyvňovala. Podľa nej sa poručiteľ
vyjadril, že pokiaľ mu jeho syn povedal, aby zdochol, prestal byť jeho synom a neprial si ho ani na

pohrebe. Na položené otázky žalovaná odpovedala, že v spoločnej domácnosti s nebohým bývali od
nasťahovania sa. Vedomosť o poslednom stretnutí žalobcu s nebohým bola v rokoch 2010, bolo to, keď
žalobca podal trestné oznámenie, že ho mal nebohý napadnúť a pojednávania na polícií sa žalobca
nezúčastnil, len nebohý. Inak spolu v kontakte neboli. V rokoch 2010-2013 sa mal žalobca s nebohýmstretnúť na Tabačke a potom im nebohý len previedol peniaze na účet bez stretnutia. Nebohý poručiteľ
sa mal dozvedieť že je dedo len od kamarátov, ktorí mu to mali povedať. Žalovaná poprela aj tvrdenie, že
sa nebohý mal stretnúť so svojimi vnukmi. Rovnako tak poprela to, že by žalobca vyzýval nebohého na

presťahovanie sa za ním do Anglicka. Na otázky strany žalobcu žalovaná odpovedala, že nevie predložiť
výpisy z účtu nebohého poručiteľa do roku 2016 pretože on všetko popálil. Potvrdila, že nebohý žalobcu
nekontaktoval, pretože si vymazal jeho číslo z telefónu.

10. V konaní vypočutý svedok P. I., priateľ žalobcu a sused žalovanej uviedol, že bol v kontakte so

žalobcom, vyrastal v byte nad nimi. Potom odišiel žalobca do Anglicka, no bol v kontakte s rodinou,
prichádzal na sviatky. Svedok sa z rodičovského bytu odsťahoval, no navštevoval rodičov a prichádzal
do kontaktu aj s nebohým poručiteľom. Tento sa mal vyjadriť, že mu syn prispel na výmenu okien. Tiež
mu mal prispieť na výmenu linky a používal auto žalobcu privezené z Anglicka. Uvedené informácie sa
týkajú roku 2004 v čase, kedy žila nebohá matka žalobcu. Svedok tiež uviedol, že žalobca sa hádal
s nebohou matkou a mal povedať, že bolo by načase, keby zomrela. Vedel o tom priamo od nebohej

matky žalobcu, ktorá sa na to sťažovala. Na položené otázky svedok odpovedal, že v byte na ulici, kde
býval aj nebohý otec žalobcu svedok býval do roku 2016, alebo 2017. Svedok potvrdil, že žalobca bol
láskou svojich, rodičov, jediný syn. Poručiteľ vystrojil svadbu nevlastnej sestre žalobcu aj keď nebola
jeho no vyjadril sa, že Peťo je jeho syn a že mu dá všetko. Podľa svedka mal otec syna spomínať
v dobrom. Na otázky žalovanej strany svedok odpovedal, že na kuchynskú linku mal žalobca prispieť

po roku 2010. Buchty pre žalobcu mal poručiteľ piecť niekedy po smrti matky, možno dva-tri mesiace.
V tom čase už s nebohým poručiteľom žila aj žalovaná. Otec žalobcu sa mal vyjadriť o tom, že žalobca
je jeho láska niekedy v roku 1996. Nebohý sa však o žalobcovi vyjadroval aj po roku 2010. Zároveň
v tom čase vie, že žalobca v roku 2010 mal prísť domov a stretol sa s ním aj svedok, resp. ho videl. Po
tomto dátume však prítomnosť žalobcu neeviduje.

11. V konaní vypočutá svedkyňa B. C. príbuzná žalobcu, bez pomeru k žalovanej uviedla, že otec
a syn mali dobré vzťahy za slobodna, lebo vie, že syn dal byt do poriadku, vymenil okná a podlahy,
kuchyňu. Chcel, aby žili ako ľudia a to až do času, kým neprišla žalovaná. Žalovaná sa mala vyjadriť,
že svedkyňa sa nestará o mamu a starostlivosť o ňu chcela prevziať žalovaná, čo však mama odmietla.

Odvtedy sa nestýkali, lebo svedkyňa sa vyjadrila, že brat (poručiteľ) prísť môže ale pani (žalovaná) nie,
lebo je cudzia. Podľa jej vedomosti, kontakty medzi otcom a synom boli v poriadku. Na položené otázky
svedkyňa odpovedala, že do smrti matky v roku 2010 boli vzťahy otca a syna v poriadku, boli dobré,
posielal domov korunky a pomáhal. Potvrdila, že vzťahy sa zmenili po tom, ako sa nasťahovala bratova
priateľka. Situácia bola pre žalobcu obmedzujúca, keďže tam žila cudzia žena a v izbe žalobcu spala jej

dcéra. Svedkyňa sa vyjadrila, že so svojim bratom boli v kontakte možno raz – dvakrát mesačne a chodili
aj k svojej mame. Podľa tvrdenia svedkyne, nebohý brat (poručiteľ) spomínal svojho syna (žalobcu) aj
po roku 2010, ten mu veľa pomáhal a nosil korunky. O ich konfliktoch a nezhodách nevedela. Na otázky
žalovanej strany svedkyňa uviedla, že má vedomosť, že poručiteľ a žalobca sa stretávali na neutrálnej
pôde, no tieto informácie má od žalobcu. Malo to byť aj do roku 2010 a aj po roku 2010. Potvrdila

opätovne, že túto informáciu má od žalobcu. Aj vzťah svedkyne s poručiteľom sa narušil a nebol dobrý
až do jeho smrti, keďže svedkyňa nechcela, aby do ich domu chodila pani (žalovaná). Poručiteľ do domu
chodil, mal tam mamu ale ich súrodenecké vzťahy boli narušené. Po smrti mamy svedkyne a poručiteľa
sa už s nebohým bratom (poručiteľom) nestretávali. Svedkyňa potvrdila, že žalobca na pohrebe svojho
otca nebol, no nevie uviesť prečo. Svedkyňa si nevedela spomenúť, či žalobcu informovala o smrti jeho

otca, no potom sa opravila, že to nebolo povedané ani jej. O pohrebe brata sa dozvedela od tetky Q..
Žalobca sa na to, kde je jeho otec pochovaný nepýtal a nevie to ani svedkyňa.

12. V konaní vypočutá svedkyňa H. J., sestra žalobcu, bez pomeru k žalovanej uviedla, že brat a otec
mali veľmi dobré vzťahy. Peťo bol malý „boh“ a svedkyňu mrzí, čo pani urobila. Žalobca bol milované

dieťa, staral sa o mamu aj o otca a aj do zahraničia odišiel preto, aby im vedel pomôcť. Poskytol im
peniaze na rozbeh podnikania, ktoré skrachovalo a pomohol pri rekonštrukcii bytu. Potvrdila, že vzťahy
sa naštrbili po tom, keď sa pani (žalovaná) nasťahovala do bytu. Vzťahy boli ešte za života mamky,
čo bolo podľa svedkyne nekorektné. Na otázku týkajúcu sa vzťahov medzi otcom a synom po úmrtí
mamy svedkyňa uviedla, že kým brat nezistil, že sa žalovaná nasťahovala do bytu, bolo to v poriadku.

Vzťahy sa zhoršili, keď žalobca prišiel domov na dovolenku a zistil, že v byte je pani a v jeho izbe
jej dcéra. Po čase sa vzťahy stabilizovali, ostali prevažne v telefonickej rovine a keď sa brat vrátil na
Slovensko. okrem konfliktu, keď sa žalobca vrátil domov a v rodičovskom byte našiel cudzích ľudí si
svedkyňa na iný konflikt nespomenula. Na otázky žalovanej strany svedkyňa odpovedala, že informácieo kontakte žalobcu s poručiteľom má od žalobcu a od susedov. Má sa jednať o pani L., A. a C.. Na
otázku, vzhľadom na vyjadrenie svedkyne že žalovanú vidí prvýkrát, či to má chápať tak, že svedkyňa
svojho nie biologického otca po smrti matky nenavštevovala svedkyňa uviedla, že áno.

13. V konaní vypočutá svedkyňa B. A., dcéra žalovanej, bez pomeru k žalobcovi uviedla, že nebohého I.
B.spoznalaeštevroku2005akozákazníkavpotravináchvCottbuse,kdebrigádovala.Neskôrhomama
predstavila ako životného partnera niekedy v roku 2010. Žili v spoločnej domácnosti, s nebohým mala
dobrý vzťah. Pre prípad jeho zdravotných problémov bola uvedená ako kontaktná osoba. S nebohým sa

stretávali na dennej báze, pomáhala mu finančne alebo aj materiálne, hlavne v čase, kým mama ešte
nepracovala v zahraničí. Vnímala ho ako nevlastného otca. Bol prítomný pri všetkých jej podstatných
životných okamihoch ako svadba, promócie. Počas pandémie býval s ňou v spoločnej domácnosti po
dobu dvoch mesiacov. Mali veľmi dobrý vzťah, aj keď to bol prakticky pre svedkyňu cudzí človek, vnímala
ho ako nevlastného otca. Na položené otázky svedkyňa odpovedala, že so žalobcom sa stretla jedenkrát
v roku 2010 začiatkom júla, keď chcel nebohý poručiteľ a jej matka, aby sa predstavili a aby vedel,

že rodičia sa dali dohromady. Zdôraznila, že sa tak stalo prvý a posledný krát. Kontakty po roku 2010
svedkyňa popísala ako kontakt ohľadom nejakého dedičstva, no bolo to skôr prostredníctvom právnikov.
O osobnom kontakte vedomosť nemala. Nebohý bol starší človek a s telefónom to veľmi nevedel.
Nevedela uviesť, že by si telefonovali prípadne písali. Ani v čase, keď sa poručiteľ v jej domácnosti
zdržiaval pomerne dlhú dobu dvoch mesiacov nezaznamenala nejaké kontaktovanie sa. Svedkyňa

sa vyjadrovala aj vo vzťahu k finančnej pomoci pre nebohého poručiteľa. Nemala vedomosť, že by
nebohému pomáhal žalobca finančne, skôr nie. Ak aj niečo trebalo, nebohý sa spravidla ospravedlnil,
že nemá, lebo mu to z dôchodku nevychádza. Svedkyňa na otázku týkajúcu sa kontaktov nebohého
poručiteľa so synom uviedla, že v kontakte neboli, nemá o tom vedomosť. Keď však bola ona tehotná,
veľmi ju podporoval, o tom, že jeho syn má syna, vedomosť nemal. Nemal informácie ani o tom, že

žalobca má dcéru narodenú v roku 2012. Na otázky strany žalobcu svedkyňa odpovedala, že po tom,
ako matka a nebohý poručiteľ začali na prelome máj/jún 2010 žiť v spoločnej domácnosti, svedkyňa
bývala v obci Kalša a domácnosť nebohého poručiteľa len navštevovala a občas prespávala. Nemala
vedomosť, žeby v domácnosti nebohého poručiteľa a jej matky býval niekto iný. Zo stretnutí žalobcu
s nebohým poručiteľom mala svedkyňa vedomosť o plánovanom stretnutí v júli 2010, ktoré sa však

nerealizovalo. Ona však s nebohým a jej matkou bola prakticky v dennom kontakte. Ohľadom rodinných
vzťahov nebohého poručiteľa mala svedkyňa vedomosť, keďže poznala ho dlhšiu dobu a poznala aj
jeho nebohú manželku. Nebohý jej hovoril, že má syna a nevlastnú dcéru, ktorá sa oňho prakticky
nezaujíma. Tiež že pochádza z Bačkova a má dve sestry, ktoré majú vlastné deti. Bola predstavená
aj jeho nebohej matke , teda babke, ktorá voči vzťahu nebohého a žalovanej nemala výhrady. Vzťah

otca a syna bližšie popísať nevedela, pretože ho stretla len raz a z rozprávania nebohého vedela, že
predtým spolu vychádzali a potom sa vôbec nekontaktovali. Nevedela ani o tom, že by poručiteľ aktívne
kontaktoval žalobcu.

14. Podľa §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa § 469a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 22.11.2013 bol na Notárskom úrade JUDr.

Aleny Ondrušekovej spísaný závet a listina o vydedení N 367/2013 Nz 44505/2013, na návrh I. B.
rod.Majovskéhonar.X.X.XXXX,ktorývyhlásil,žejespôsobilýnaprávneúkonyazvlastnéhorozhodnutia
a slobodnej vôle nikým neovplyvnenej po zvážení všetkých právnych dôsledkov robí toto opatrenie, že
svojho syna A. B. K. B., nar. X.X.XXXX podľa § 469 a) Obč. zákonníka vydeďuje, pretože v rozpores dobrými mravmi trvalo neprejavuje o neho žiaden záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Od
roku 2010, po smrti manželky a matky A. B., ktorej pred smrťou v ťažkej chorobe želal smrť slovnými
výrokmi, aby už zdochla, pokiaľ sa vráti z Anglicka a po jej smrti aj nebohého poručiteľa slovne napádal

výrokmi ,, tebe len injekciu, aby si zdochol“, následkom čoho podal na neho trestné oznámenie na
polícii. Syn ho osočoval, krivo obviňoval a podával na neho trestné oznámenia, že ho chce otráviť a zbiť.
Napriek jeho snahe o osobný kontakt v tom istom roku 2010 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti,
prestal sa s ním kontaktovať a nedal o sebe vedieť.

17. Z uznesenia v dedičskom konaní sp. zn. K2-22D/452/2022-93 zo dňa 13.11.2023 vyplýva, že ako
jediný dedič zo zákona v prvej dedičskej skupine vzmysle § 473 Obč. zák., by prichádzal do úvahy A. B.,
syn poručiteľa v celosti. Závetnou dedičkou je G. H., ktorá vyhlásila, že uznáva závet a listinu o vydedení
za platné v celom rozsahu, dedičstvo neodmieta a je spôsobilá dediť. Po oboznámení sa A. B., syna
poručiteľa s obsahom závetu a listiny o vydedení tento vyhlásil, že namieta relatívnu neplatnosť závetu
a dôvody vydedenia, ktoré nie sú dané, preto ho súd odkázal v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti

uznesenia na podanie žaloby o určenie, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú dané.

18. Žalobca v žalobe tvrdí, , že dôvody vydedenia nie sú dané a otcove rozhodnutie ho prekvapilo.
Zároveň žalobca namieta, že v listine uvedený dôvod vydedenia neobstojí. Formálny a materiálny dôvod
sa vzájomne nezhodujú. Na jednej strane sa ako formálny dôvod uvádza, že žalobca o nebohého

neprejavoval žiaden záujem, ktorý prejavovať mal a na druhej strane ako materiálne dôvody sa uvádzajú
dva emočné konflikty, na ktoré si žalobca navyše nespomína. Je pravdou, že obaja s otcom boli na polícii
vypovedať, no bližšie sa na samotný dôvod nepamätá.

19. Čo sa týka namietanej neplatnosti závetu z dôvodu nesúladu formálneho a materiálneho dôvodu

vydedenia súd uvádza, že závet a listina o vydedení boli spísané na Notárskom úrade notárkou
JUDr. Alenou Ondrušekovou vo forme notárskej zápisnice, z ktorej jednoznačne vyplýva vôľa
poručiteľa. Notárska zápisnica zároveň obsahuje vyhlásenie, že poručiteľ je spôsobilý na právne úkony
a rozhodnutie robí z vlastného rozhodnutia a slobodnej vôle, nikým neovplyvnenej a po zvážení všetkých
právnych následkov tohto právneho úkonu. Z uvedeného preto možno konštatovať, že právny úkon bol

urobený vážne, slobodne a bez omylu a vôľa poručiteľa smerovala nepochybne k uskutočneniu tohto
právneho úkonu.

20. Z obsahu listiny o vydedení zo dňa 22.11.2013 N 367/2013, Nz 44505/2013 jednoznačne vyplýva
dôvod vydedenia podľa § 469 a/ ods. 1 písm. b/ Obč. zákonníka, že potomok o poručiteľa trvalo

neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Zároveň zo zápisnice vyplýva
bližšia špecifikácia dôvodu, keď poručiteľ pred notárom uvádza, že od roku 2010, po smrti jeho manželky
a matky žalobcu, ktorej pred smrťou v ťažkej chorobe želal smrť a po smrti slovne napádal aj poručiteľa
a to spôsobom, že poručiteľ podal na potomka trestné oznámenie a tiež k podaniu trestného oznámenia
zo stany potomka došlo na poručiteľa a napriek snahe o osobný kontakt potomok od roku 2010 prestal

udržiavať kontakt s poručiteľom, čo z pohľadu súdu nepredstavuje žiaden nesúlad medzi materiálnym
a formálnym dôvodom vydedenia. Dôvody vydedenia sú taxatívne uvedené v ust. § 469a/ ods. 1 Obč.
zákonníka. Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že v nej musí byť uvedený dôvod vydedenia
a to časovo i vecne výslovne konkretizovaný opísaním, aké správanie vydedeného potomka poručiteľ
vníma ako niektorú zo skutkových podstát vydedenia. Ide o nevyhnutnú materiálnu náležitosť platného

vydedenia, ako jednostranného právneho úkonu. V predmetnej listine o vydedení je okrem odkazu na
ust. § 469 a/ aj konkretizované, že dôvod poručiteľ vidí v neprejavovaní žiadneho záujmu potomka
o poručiteľa od roku 2010 po smrti matky potomka, kde zároveň je uvedené aj správanie potomka
voči poručiteľovi a nebohej matke potomka. Z pohľadu súdu je takého vymedzenie dostatočne určité.
Súd nepovažuje za dôvodnú námietku strany žalobcu, že dôvod vydedenia nekorešponduje po stránke

formálnej a materiálnej.

21. Ďalej sa súd zaoberal existenciou dôvodu vydedenia spočívajúcom v neprejavovaní žiadneho
záujmu potomka o poručiteľa a to od roku 2010, napriek snahe poručiteľa o osobný kontakt. Uvedené
žalobca popieral a argumentoval , že jeho vzťah s otcom bol normálny až nadpriemerný, aj keď dlhodobo

pracuje v Anglicku. O otca sa zaujímal vzhľadom na úkony z minulosti. Vzťah sa zmenil po tom, ako
si otec našiel priateľku a podľa žalobcu ona stála za otcovým rozhodnutím o vydedení. Podľa tvrdenia
žalobcu otcovi volal aspoň raz za tri mesiace a pri príležitosti narodenín a Vianoc mu na bankový účet
posielalpo500€.TiežsamalistretnúťnaSlovenskuadokoncamumalpredstaviťsvojudcéru,narodenúv roku 2012a syna 2016 na stretnutí v meste. Rodičom mal finančne vypomáhať s rekonštruovaním bytu,
to však bolo ešte pred rokom 2010 a otcovi mal požičať peniaze na podnikanie, ktoré nebolo úspešné,
no peniaze od otca naspäť nepýtal. S otcom sa mal stretnúť niekedy v roku 2018 naposledy v meste,

no fotografie o tom nemá. Finančné prostriedky mal posielať v rokoch 2010-2016, no listinné dôkazy
o tom nemá. Vedel o bežných zdravotných problémoch otca ako vysoký tlak a vysoký cholesterol,
o jeho hospitalizácii a o úmrtí nevedel. Na pohrebe sa nezúčastnil, nikto mu to nedal vedieť a nevie
ani kde je otec pochovaný. Keďže žalobca nedisponoval žiadnym dôkazom preukazujúcim ním tvrdené
skutočnosti ako udržiavanie kontaktu s nebohým otcom prebiehalo, či už vo forme sms správ, odpisom

telefonátov, fotografiami, mailami a pod., na preukázanie ním tvrdených skutočností navrhol výsluch
svedkov. Z výpovede vypočutých svedkov vyplynulo, že otec a syn mali mať vzťahy dobré. Z výpovede
svedka P. I., priateľa žalobcu vyplynulo, že syn rodičom pomáhal s rekonštrukciou bytu, jednalo sa však
o situáciu spred roka 2010. Podľa svedka, žalobca bol láskou svojich rodičov, jediný syn. Otec sa mal
vyjadriť, že synovi dá všetko a mal ho spomínať v dobrom. To, že žalobca je láska nebohého poručiteľa
mal povedať niekedy v roku 1996. O žalobcovi sa mal vyjadrovať aj po roku 2010. Žalobca sa mal

s otcom stretnúť v roku 2010, mal prísť domov, no po tomto dátume svedok žalobcu už nestretol. Svedok
zároveň potvrdil, že žalobca mal matke povedať, že by bolo na čase, keby zomrela. Túto informáciu
mal priamo od nebohej matky žalobcu, ktorá sa na to sťažovala. Svedkyňa B. C. tiež potvrdila dobré
vzťahy medzi otcom a synom za slobodna a potvrdila výmenu okien, podlahy a kuchyne v rodičovskom
byte. Svedkyňa uviedla, že po smrti matky v roku 2010 mali byť vzťahy otca a syna v poriadku, mal

domovposielaťkorunkyapomáhať.Zmenamalanastaťpopríchodežalovanejdodomácnosti.Nevedela
o nezhodách a konfliktoch žalobcu s nebohým otcom a tiež uviedla, že všetky informácie má od
žalobcu. Svedkyňa mala s nebohým bratom (poručiteľom) narušené súrodenecké vzťahy po tom, ako
priateľka brata (žalovaná) mala povedať, že sa svedkyňa nestará o matku. Narušené vzťahy sa až do
smrti nebohého poručiteľa nezlepšili a neobnovili. Svedkyňa nebola bratovi na pohrebe a ani nevie, kde

je pochovaný. Obdobne z výpovede svedkyne H. J. vyplynulo, že vzťahy otca a brata (žalobcu) boli
veľmi dobré, Peťo bol malý ,,boh“. Zopakovala pomoc pri rekonštrukcii bytu a naštrbenie vzťahov po
nasťahovaní sa žalovanej do domácnosti. Z výpovede svedkyne J. tiež vyplynulo, že po smrti matky
s nevlastným otcom kontakt neudržiavala a poskytnuté informácie mala len od žalobcu. Žalovaná strana
rozhodne popierala kontaktovanie sa žalobcu s poručiteľom od roku 2010 v máji, kedy začali spolu žiť.

Popísala konfliktnú situáciu, ktorá zrejme naštartovala zlé vzťahy medzi otcom a synom. V júli v roku
2010, keď žalobca oslavoval tridsiatku, mu mal otec pripraviť tortu a tiež chcel predstaviť svoju priateľku
(žalovanú), čo však žalobca neprijal. Odvtedy nemali byť otec a syn v žiadnom kontakte, poprela
posielanie peňazí synom otcovi a vôbec akýkoľvek kontakt. O tom, že je poručiteľ starým otcom sa mal
dozvedieť len od kamarátov. Žalovaná poprela stretnutie poručiteľa s vnukmi, poprela to, že by žalobca

mal záujem, aby poručiteľ za ním vycestoval do Anglicka a žil s rodinou žalobcu. Podľa žalovanej kontakt
žalobcu s otcom eviduje v roku 2010, keď žalobca podal trestné oznámenie na nebohého, ktorý ho
mal napadnúť a potom , keď sa riešilo dedičstvo. Svedkyňa B. A., dcéra žalovanej vo výpovedi uviedla,
že ona žalobcu stretla len jedenkrát v roku 2010 začiatkom júla, keď chcel nebohý poručiteľ predstaviť
svedkyni a svojmu synovi žalovanú s tým, že sa dali dohromady. Následne už kontakty po roku 2010

neeviduje s výnimkou kontaktu ohľadom dedičstva aj to prostredníctvom právnikov. Nebohý poručiteľ sa
nekontaktoval ani so žalobcom ani s nevlastnou dcérou, ktorá sa oňho prakticky nezaujímala. Svedkyňa
nemala vedomosť o posielaní peňazí žalobcom pre nebohého poručiteľa, žalobca skôr trpel finančnou
núdzou pre dlhy a nízky dôchodok. Žalovaná a ňou navrhnutá svedkyňa zhodne potvrdili, že poručiteľ so
synom telefonický kontakt neudržiaval, jednak s ohľadom na vek a obmedzenú zručnosť pri používaní

mobilného telefónu a podľa vyjadrenia žalovanej si vymazal telefónne číslo žalobcu zo svojho telefónu,
k synovi ochladol, keďže tento mu prial smrť.

22. V okolnostiach prejednávanej veci nemožno opomenúť, že dôvod vydedenia musí existovať
vrozhodnomobdobí,tedapredspísanímzávetualistinyovydedení(vdanomprípadepred22.11.2013).

Pri posúdení, či sú dané dôvody pre vydedenie sú rozhodujúce okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred
spísaním listiny o vydedení. V konaní bolo preukázané, že kontakt žalobcu s nebohým poručiteľom
nastal v júli v roku 2010, čo nesporne vyplýva z výpovede žalobcu, žalovanej a svedkyne A.. Túto
skutočnosť potvrdil aj svedok I., ktorý sa navyše so žalobcom v roku 2010 aj stretol. Výpovede
svedkýň C. a J. nie sú vierohodné, keďže vo výpovedi obe potvrdili, že o kontaktoch žalobcu s

nebohým otcom vedia len z tohto, čo im povedal sám žalobca. Pri úvahe súdu, či ide o dôvod
vydedenia uvedený v ust. § 469 a/ ods. 1 písm. b/ t.j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka
o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento
vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciutakéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného,
prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti, pričom pri posudzovaní otázky, či existuje
dôvod vydedenia, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem

a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Tento dôvod vydedenia vyžaduje, aby neprejavovanie
opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Jedným
z hľadísk, ktoré je treba pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je to, či potomok poručiteľa
mal reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal.
Teda, či aj poručiteľ mal záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať sním bežné príbuzenské vzťahy.

O neprejavovanie opravdivého záujmu poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade,
ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napr. Rozsudok NS SR sp.
zn. 1Cdo/173/96).

23. V prejednávanej veci, aj keď je nesporné, že žalobca od roku 2004 žije mimo územia Slovenskej
republiky a teda jeho možnosti prejavovať záujem boli determinované vzdialenosťou od miesta bydliska

nebohého poručiteľa je z pohľadu súdu preukázané, že od júla 2010 po tom, ako nebohý prezentoval
svojmu synovi začiatok spolužitia so žalovanou, došlo k narušeniu vzťahov medzi otcom a synom.
Žalobca túto skutočnosť zle vnímal, o žalovanej nemá dobrú mienku, ako to vyplynulo z jeho
vyjadrení. Uvedené malo za následok, že vzťahy medzi otcom a synom ochladli a ich vzájomný
kontakt bol ukončený. Žalobcovi sa nijakým spôsobom nepodarilo preukázať opak, pretože svoje

tvrdenie o udržiavaní kontaktov, zasielaní peňazí či o návšteve otca nijakým vierohodným spôsobom
nepreukázal.Svedeckévýpovedebolineurčité,svedkyneJ.aC.súdupotvrdili,žeoúdajnýchkontaktoch
žalobcu so svojim otcom mali informácie len od žalobcu. Svedok I. mal vedomosť o dobrých vzťahoch
otca a syna, otec sa o synovi vyjadroval, že je jeho láskou. Otec mal syna spomínať v dobrom. Syn
rodičom pomáhal, rekonštruoval byt. Podľa tvrdenia svedka, na linku mal prispieť po roku 2010, čo je

však v rozpore s výpoveďou samotného žalobcu, ktorý investície do rodičovského bytu datoval do roku
2009. Svedok mal vedomosť o návšteve žalobcu u svojho otca v roku 2010, pretože vtedy sa stretli aj
oni dvaja. Výpoveď svedkyne A. popiera akékoľvek dobré vzťahy medzi otcom a synom a prejavovanie
záujmu po roku 2010 zo strany syna voči otcovi. Súd konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať,
že by dôvody vydedenia v listine o vydedení spočívajúce v neprejavovaní záujmu potomka o poručiteľa

neboli dané. Nesporným ostáva len stretnutie v júli v roku 2010, ktoré však v konečnom dôsledku
viedlo k narušeniu vzťahu medzi otcom a synom. Aj keď sa dá pochopiť odmietavá reakcia žalobcu vo
vzťahu k žalovanej, ktorá začala s otcom žalobcu žiť krátko po smrti matky žalobcu, avšak rovnako tak
je potrebné uvedomiť si, že úmrtím matky žalobcu ostal poručiteľ sám vzhľadom k tomu, že žalobca
sa zdržiaval dlhodobo v zahraničí a ako sa aj sám vyjadril, domov chodieval 1-2 x ročne. Nevlastná

sestra žalobcu o nebohého poručiteľa po smrti matky prakticky nejavila záujem. Je tak možné dospieť
k záveru, že k narušeniu vzťahov došlo predovšetkým z dôvodu na strane žalobcu pre odmietavý postoj
k žalovanej a následnej ignorácii poručiteľa zo strany žalobcu. To, že žalobca býval veľmi vzdialene od
nebohého poručiteľa je možné akceptovať ako okolnosť zriedkavých osobných stretnutí, avšak dnešná
technická doba umožňuje aj iné možnosti udržiavania kontaktov. Žalobca tvrdí, že s otcom udržiaval

pravidelný telefonický kontakt v intervaloch každé asi 3 mesiace a zároveň uvádza, že ich posledný
kontakt spadá do obdobia roku 2019 – 2020, pričom poručiteľ zomrel XX.XX.XXXX.K ďalším tvrdeniam
žalobcu o tom, že otcovi finančne prispieval pri príležitosti osobných sviatkov a Vianoc avšak preukázať
to nevie súd uvádza, že bankové výpisy sa archivujú minimálne po dobu 10 rokov, pričom žaloba bola
podaná v roku 2023, uvedené tak bolo možné preukázať až do roku 2013. Záverom súd konštatuje, že

žalobcovi sa nepodarilo preukázať tvrdenia, že dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) nie sú
dané. Pre naplnenie dôvodu vydedenia podľa § 469 a/ ods. 1 písm. b/, teda že potomok o poručiteľa
trvalo neprejavuje opravdivý záujem sa nevyžaduje existencia rozporu s dobrými mravmi, avšak vždy
je potrebné hodnotiť existenciu tohto dôvodu. Zhodnotením dôkazov dospel súd k záveru, že žaloba
žalobcu je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.27. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu, keď v konaní bola plne úspešná žalovaná,
preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100% od neúspešného žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).