Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316207505
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2316207505.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Gabriela Brišková a JUDr. Erika Tischlerová, v právnej veci žalobcu: LODENICA, spol.
s r.o., IČO: 36 246 611, so sídlom Šintava 441, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., IČO: 52 471 420, so sídlom Jesenského 7713/12, Trenčín, proti
žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava
Balážiová, so sídlom Paulínska 17, Trnava, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a o priznanie
primeraného zadosťučinenia v peniazoch, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č. k. 10C/190/2016-488 zo dňa 11. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví (druhý v poradí) prvoinštančný súd I. výrokom žalobu zamietol; II.
výrokom priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých
bude rozhodnuté osobitným uznesením súdu prvej inštancie.

2. Právne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 3 ods. 1, § 19b ods. 1, 2, 3, § 853 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 10 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že z prepisu je zrejmé, že žalovaný na obecnom
zastupiteľstve uviedol: „A ďalej ešte by som k tomu, čo máme vstup zakázaný, prečo máme vstup

zakázaný. No pre jednu veľmi dôležitú vec. Vážené dámy, páni, pán D. bol taký obozretný, alebo by
povedal, že taký snaživý, a vynikajúco podnikal vo svojom biznise, pretože už len takú maličkosť, ako
elektrickú energiu odoberá z čističky odpadových vôd. Bol načierno napojený na čističku odpadových
vôd. Pán D. 7 rokov, podľa mňa sedem rokov ste používali alebo aj dvanásť, to je jedno, ste používali
obecnú elektrinu na prevádzkovanie Lodenice s.r.o. Načierno ste sa napojil sa a my sme zistili, prečo my
máme taký vysoký odber. Ale Vážení, zato my máme taký vysoký odber, my sme povypínali všetky naše
stroje, ktoré boli na čističke a hodiny išlo odtrhnúť. A potom sme zistili. D., aby si aj ty dobre počul, je

napojená načierno. Je napojená na čističku odpadových vôd a odoberala sa veselo energia, čo však čo
máme robiť, však keď potrebujeme, takto to bolo povedané, je to v zápisnici. Takže ja si to veľmi dobre
pamätám. To potvrdila aj pani E., nemali východisko, tak sa napojili na čierno bez súhlasu kohokoľvek.
Obec Šintava žalobcovi vystavila faktúru č. 11442010 za elektrinu za rok 2010 vo výške 611,67 eur.Žalobca faktúru zaplatil 31.12.2010, ktorú skutočnosť žalobca preukázal predloženou potvrdenkou č.
séria: Z0083058. Podľa výpisu zo živnostenského registra F. D. podniká pod obchodným menom F. D. -
ELMOS, IČO: 14 130 483 s miestom podnikania: 925 51 Šintava, Pivovarská 281. Žalobca je zapísaný

v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 13154/T so sídlom Pivovarská
281, Šintava, IČO: 36 246 611 od 17.12.2001. Spoločníkom žalobcu je F. D. od 28.4.2012, ktorý skončil
vo funkcii konateľa dňa 27.10.2004, štatutárnym orgánom je G. E., bytom C. XXX od 27.10.2004. Podľa
Zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného 22.4.2013 starosta obce vyzval pána F. D.,
aby ako poslanec odstúpil z poslaneckého postu z dôvodu, že do 31.12.2010 bol načierno napojený na

elektrinu a bola mu vyfakturovaná čiastka 611,- Eur, na čo G. E. konateľka žalobcu uviedla, „že sme sa
pripojili a všetci o tom vedeli, myslím tým pracovníčky obce, prišla taká situácia, že sme prechádzali na
inú spoločnosť, bolo to krízové riešenie, chce súčasného starostu obce poprosiť, aby prestal útočiť na
spoločnosť, najprv žaloba na súde, teraz čo na nás hádžete, že sme odpojili vodu, ja som 10 rokov platila
za obec vodu“. Z vyjadrenia starostu obce Šintava zo dňa 13.9.2016 vyplýva, že po nastúpení do funkcie
starostu obce v roku 2010 prebral úrad a urobil si kontrolu stavu obecného majetku, medzi ktoré patrí aj

čistiareň odpadových vôd. Požiadal obsluhu čističky, aby urobil kontrolu a pri nej bol upozornený, že keď
sa vypnú všetky zariadenia na čističke odpadových vôd, elektromer sa stále točí. Následne bolo zistené,
že na obecné odberné miesto je pripojený nejaký iný zdroj. Po dôkladnom preverovaní zistili, že majú
pripojenýelektrickýkábelzLODENICEs.r.o.Šintavaapoužívajúnašeodbernémiestonafungovanieich
spoločnosti. Následne bol vyzvaný pán D., aby vysvetlil túto skutočnosť, ktorý prišiel za ekonómkou obce

dohodnúť finančné vyrovnanie za použitú a odobratú elektrinu z obecného zdroja s tým, že bol určitý čas
pripojený na obecné odberné miesto bez súhlasu a vedomia obecného zastupiteľstva, teda svojvoľne.
Podľa pracovnej zmluvy D. E. pracuje v obci Šintava ako samostatný účtovník a D. E. pracoval v obci
ako strojník vodohospodárskych zariadení na ČOV. Zmluvou o združenej dodávke elektriny s prevzatím
zodpovednosti za odchýlku č. 1010997 z 31.6.2010 uzavretú medzi zmluvnými stranami Komunul

Energy a.s. so sídlom Kálov 4, Žilina, IČO: 43 849 733 ako dodávateľom a odberateľom t. j. žalobcom.
Predmetom tejto zmluvy je záväzok dodávateľa opakovane poskytnúť odberateľovi združené služby
dodávky elektriny s platnosťou od 10.10.2010 v čase 00:00 hod. a ukončením dodávky 31.12.2012
o 24:00 hod. Dodávateľ 9.12.2010 sa vyjadril k odpojeniu odberného miesta tak, že po prešetrení
pretrvávajúceho problému odpojeného odberného miesta EIC: XXXXXXXXXXXXXXXX-XXXXXXXX

XXX, C., odberné miesto s číslom 3106078629 neprebehne zmenový proces k 1.10.2010 a šetrením
koncom októbra 2010 bolo zistené, že na uvedenom odbernom mieste v systéme bola aktívna platná
zmluva s pôvodným dodávateľom. Z tohto dôvodu došlo k obmedzeniu dodávky elektrickej energie.
Následne dňa 25.11.2010 bolo potvrdené, že predmetné odberné miesto bolo vyradené z bilančnej
skupiny pôvodného dodávateľa. Dodávka elektrickej energie by mala byť obnovená k 1.1. 2011. Svedok

H. H. I. vo výpovedi dňa 1.3.2018 v konaní okresného súdu sp. zn. 15C/191/2016 uviedol, že v roku 2010
v šiestom mesiaci žalobca prechádzal z pôvodného dodávateľa Slovakia Energy k novému dodávateľovi
Komunal Energy a. s. V zmysle vtedy platného distribučného poriadku musela byť dovtedajšiemu
dodávateľovi energie doručená výpoveď, ktorú bol povinný dodávať nový dodávateľ. V tomto procese
asi 21.9.2010 došlo k administratívnej chybe, v dôsledku ktorej distribútor energie bol povinný odpojiť

odberné miesto. Potvrdil, že došlo k odpojeniu jedného z dvoch odberných miest žalobcu. Dodávateľ má
možnosť započať nový zmenový proces, ktorý však môže trvať aj 30 dní. Odberateľ má možnosť pripojiť
sa meraním na iného odberateľa a odberného miesta. Svedok nemal vedomosť, že by žalobca odoberal
od obce Šintava elektrickú energiu načierno. K odpojeniu prvého odberného miesta došlo niekedy v
novembri alebo decembri 2010 a k podpisu zmluvy došlo dňa 30.6.2010, pričom nový dodávateľ túto

zmluvu podpísal až v mesiaci august a pri zmenovom procese urobil chybu, keď neuviedol dve alebo
jedno odberné miesto v dôsledku čoho došlo k odpojeniu. Keď došlo k odpojeniu odberného miesta
žalobca ostal úplne bez elektrickej energie v jednom odbernom mieste. Kde je druhé odberné miesto
svedok nevedel uviesť. Pán D. na predmetnom pojednávaní uviedol, že jedno odberné miesto prináleží
k chatovej osade a druhé odberné miesto v reštaurácii. Odpojené bolo odberné miesto patriace k

chatovej osade. Rozsudkom okresného súdu vo veci sp. zn. 15C/191/2016 zo dňa 16.5.2019 rozhodol
okresný súd tak, že žalovaný neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu a to
tak, že dňa 21.9.2015 na zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava sa na adresu žalobcu
vyjadril nasledovne: si za kosenie ihriska v dobe pol roka vyfakturoval sumu 80.000,- Sk, bol načierno
napojenýnačističkuodpadovýchvôda7rokovpoužívalobecnúelektrinunaprevádzkovaniespoločnosti

LODENICA, s.r.o. Žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobcovi na najbližšom zasadnutí obecného
zastupiteľstva Obce Šintava, ktoré sa bude konať po právoplatnosti rozsudku v nasledujúcom znení:
„Ja, A. B. sa touto cestou ospravedlňujem pánovi F. D., bývalému starostovi Obce Šintava za nepravdivé
výrok o ňom, že: si za kosenie ihriska v dobe pol roka vyfakturoval sumu 80.000,- Sk, bol načiernonapojenýnačističkuodpadovýchvôda7rokovpoužívalobecnúelektrinunaprevádzkovaniespoločnosti
LODENICA, s.r.o., ktoré som vyslovil na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava
dňa 21.09.2015“ (vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na

náhradu trov konania). Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 11Co/237/2019-463 zo dňa 3.9.2020
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdil, vo výroku III. napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalovaný neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu a to tak, že
dňa 21.09.2015 na zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava sa na adresu žalobcu vyjadril
nasledovne: V čase keď bol starostom, prišiel o veľký biznis a že pri prácach na Domove opatrovateľskej

služby bolo vyfakturovaných 850.000,- Sk za opravu prívodu el. energie, v dobe, keď bol starostom
sa za revíziu jedného hromozvodu platilo 25.000,- Sk, v období keď bol starostom sa vybudovalo pod
hrádzou 6 stĺpov v cene 280.000,- Sk, v dobe keď bol starostom boli vybudované 4 stĺpy na novom
stavebnom obvode za 200.000,- Sk. Žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobcovi na najbližšom
zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava, ktoré sa bude konať po právoplatnosti rozsudku v
nasledovnom znení: „Ja A. B. sa touto cestou ospravedlňujem pánovi F. D., bývalému starostovi Obce

Šintava za nepravdivé výroky o ňom, že: v čase keď bol starostom, prišiel o veľký biznis a že pri prácach
na Domove opatrovateľskej služby bolo vyfakturovaných 850.000,- Sk za opravu prívodu el. energie,
v dobe, keď bol starostom sa za revíziu jedného hromozvodu platilo 25.000,- Sk, v období keď bol
starostom sa vybudovalo pod hrádzou 6 stĺpov v cene 280.000,- Sk, v dobe keď bol starostom boli
vybudované 4 stĺpy na novom stavebnom obvode za 200.000,- Sk, ktoré som vyslovil na verejnom

zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava dňa 21.09.2015.“ Žalovaný je povinný ospravedlniť sa
žalobcovi v najbližšom vydaní časopisu Šintavský spravodaj po právoplatnosti rozsudku v nasledovnom
znení: „Ja A. B. sa touto cestou ospravedlňujem pánovi F. D., bývalému starostovi Obce Šintava za
nepravdivé výroky o ňom, že : v čase keď bol starostom, prišiel o veľký biznis a že pri prácach na
Domove opatrovateľskej služby bolo vyfakturovaných 850.000,- Sk za opravu prívodu el. energie, v

dobe, keď bol starostom sa za revíziu jedného hromozvodu platilo 25.000,- Sk, v období keď bol
starostom sa vybudovalo pod hrádzou 6 stĺpov v cene 280.000,- Sk, v dobe keď bol starostom boli
vybudované 4 stĺpy na novom stavebnom obvode za 200.000,- Sk, si za kosenie ihriska v dobe pol roka
vyfakturoval sumu 80.000,- Sk, bol načierno napojený na čističku odpadových vôd a 7 rokov používal
obecnú elektrinu na prevádzkovanie spoločnosti LODENICA, spol. s.r.o, ktoré som vyslovil na verejnom

zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava dňa 21.09.2015.“ (vo zvyšnej zamietajúcej časti sa
napadnutý rozsudok potvrdzuje a žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania). F. D. podal
trestné oznámenie na starostu obce Šintava - žalovaného 11.4.2017 za trestný čin zneužitia právomoci
vereného činiteľa a ďalších trestných činov na Obvodné oddelenie PZ, Pekárska č. 3, Sereď. Okresné
riaditeľstvo PZ v Galante, odbor kriminálnej polície Galanta, ČVS: ORP-262/1-VYS-GA-217 19.mája

2017 vydalo uznesenie, ktorým odmietlo trestné oznámenie, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného
stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku (právoplatné 23.6.2017). V zmysle
trestného oznámenia sa žalovaný ako starosta obce Šintava 10.4.2017 na obecnom zastupiteľstve
v Šintave vyjadroval na osobu oznamovateľa, že v minulosti ako bývalý starosta obce zadlžil obec
Šintava a predniesol množstvo zavádzajúcich informácií k tejto problematike, ktoré informácie podľa

oznamovateľa sa vôbec nezakladajú na pravde a týmito výrokmi pred občanmi obce Šintava vážne
ohrozil vážnosť oznamovateľa, ktorý chcel na tieto vyjadrenia reagovať v rámci programu Diskusia
avšak A. B. mu vôbec nedal slovo, odignoroval ho. G. E. dňa 13.5.2014 podala trestné oznámenie na
Obvodné oddelenie PZ Sereď na A. B. z podozrenia spáchania prečinu ohovárania, ktorého sa mal
dopustiť tým, že ako starosta obce Šintava v presne nezistenom čase od januára 2011 do decembra

2013 na rôznych miestach v obci Šintava ako aj nasadnutiach obecného zastupiteľstva šíril o spoločnosti
LODENICA s.r.o., že 8 rokov za funkčného obdobie predchádzajúceho starostu F. D. kradla elektriku
obci Šintava tým, že bola nelegálne pripojená na obecný rozvod elektrickej energie a voči obci Šintava
má neuhradenú faktúru vo výške cca 30.000,- Sk/995,82 Eur/ a takýmto spôsobom uvádzal nepravdivé
skutočnosti, čím robí spoločnosti LODENICA s.r.o. schválnosti. Okresné riaditeľstvo PZ v Galante odbor

kriminálnej polície Galanta ČVS: ORP-370/2-VYS-GA-2014 rozhodlo uznesením dňa 19.6.2014 tak, že
trestné oznámenie odmietlo, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa
§ 197 ods. 2 Trestného poriadku (právoplatné 14.11.2014). F. D. podal trestné oznámenie na A. B.
zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako
starosta obce Šintava dal v presne nezistenom čase dňa 22.7.2013 pokyn osobe C. J., aby vstúpil bez

povolenia na súkromný pozemok F. D. a vykonal tam montážne práce na ovládaní čerpadla v studni.
Okresné riaditeľstvo PZ v Galante odbor kriminálnej polície Galanta ČVS: ORP-457/OVK-GA-2013 dňa
30.8.2013 trestné oznámenie odmietlo, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup
podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku (právoplatné 21.11.2013). Tržby žalobcu sa v roku 2015 do roku2017 neznížili a po roku 2017 tržby opäť stúpali. Od roku 2015 do roku 2016 sa tržby zvýšili takmer
o 1.000,- Eur, v roku 2017 (dva roky po vyrieknutí predmetných výrokov) sa prepadli cca o 11.000,- Eur
a v roku 2018 sa opätovne zvýšili cca o 6.000,-Eur. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej

osoby žalobcu vyplýva, že za rok 2016 základ dane činil 23.653,47 Eur. Technická správa projektu rieši
rozdelenie merania na 3 samostatné elektrárenské merania.

4. Okresný súd právne uzavrel, že zodpovednosť za neoprávnené zásahy do názvu a dobrej povesti
právnických osôb je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá je konštruovaná ako

prísne objektívna zodpovednosť, t. j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie subjektu zásahu. Právnym
predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle citovaných ustanovení je neoprávnenosť zásahu do dobrej
povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti
vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej
osobychránenépodľa§19bods.2a3Občianskehozákonníka.Môženímbyťajkritika,aktátopresiahla
rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej

osobyjezaloženánaobjektívnomprincípe,tedanevyžadujesipoprineoprávnenostizásahuajzavinenie
pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného
zásahu sa zbaví, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé /tzv. dôkaz pravdy/.

5. V súvislosti s posúdením otázky aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie okresný súd konštatoval,

že vzťahy medzi F. D. a žalovaným, pričom obaja boli bývalí starostovia Obce Šintava, neboli dobré.
Uvedenévyplývaajztoho,žeF.D.podaltrestnéoznámenienažalovaného,ktorésaviedlonaOkresnom
riaditeľstve PZ Galanta pod číslom ČVS: ORP-262/1-VYS-GA-2017. Ďalej G. E. - dcéra F. D. podala
trestné oznámenie na žalovaného, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom riaditeľstve PZ Galanta, odbor
Kriminálnej polície Galanta, pod číslom ČVS: ORP-370/2-VYS-GA-2014. F. D. podal trestné oznámenie

na žalovaného a vec prejednávalo OR PZ Galanta, odbor kriminálnej polície, pod číslom ORP-457/OVK-
GA-2013. Vzťahy medzi F. D. a žalovaným je nutné vidieť aj v tomto kontexte s ohľadom na výroky,
ktoré odzneli na Obecnom zastupiteľstve dňa 21.09.2015. Výroky tam znejúce s poukazom na nahrávku,
ako aj vzťahy medzi F. D. a žalovaným možno definovať, že boli mierené na osobu F. D.. Výroky
žalovaného na obecnom zastupiteľstve predstavovali priamu a bezprostrednú reakciu na opakované

útoky a invektívy zo strany F. D. a jeho dcéry. V spore sp. zn. 15C/191/2016 ako žalobca vystupoval F.
D. a ako žalovaný A. B.. V rozsudku bol žalovaný zaviazaný ospravedlniť sa žalobcovi za výrok: „bol
načierno napojený na čističku odpadových vôd a 7 rokov používal obecnú elektrinu na prevádzkovanie
spoločnosti LODENICA spol. s r.o.“, ktorý vyslovil na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce
Šintava dňa 21.9.2015. V tomto bode bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v Trnave. V prejednávanej veci žalobca v žalobnom petite žiadal, aby sa žalovaný ospravedlnil
spoločnosti LODENICA spol. s r.o. za nepravdivý výrok o tom, že bola načierno napojená na čističku
odpadových vôd, a že sa veselo odoberala energia. V rozsudku sp. zn. 15C/191/2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/237/2019 bolo určené, kto výrok uskutočnil a voči
komu smeroval. Z tohto rozsudku vyplýva, že výroky na obecnom zastupiteľstve smerovali voči F. D.,

pričom sám F. D. na pojednávaní dňa 11.4.2024 uviedol, že má firmu ELMOST - F. D. a on realizoval
napojenie na obecný elektromer. Z uvedeného vyplýva, keďže výroky žalovaného smerovali voči F. D.,
že žalobca v spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

6. Zároveň okresný súd konštatoval, že ani žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Z dokazovania

bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný výroky predniesol na
zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 21.09.2015. Žalovaný ako starosta viedol obecné zastupiteľstvo
a výroky tam učinené predniesol v rámci svojej funkcie ako orgán obce, keď ako starosta konal za obec
v rámci svojho funkčného pôsobenia. S poukazom na tieto skutočnosti poukázal (citoval) na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/228/2012, pričom vyslovil názor, že žalovaný nie je pasívne vecne

legitimovaný a pasívne vecne legitimovaná by bola Obec Šintava.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech
v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol jeho zmenu vyhovením žalobe a priznaním
nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného
sporového poriadku. Vytkol okresnému súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s poskytnutým skutkovýmstavom, že nedostatočne odôvodnil zamietnutie žaloby, že nesprávne právne posúdil aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, nesprávne právne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu, nevysporiadal sa s názorom
Krajského súdu Trnava. Nesúhlasil so závermi okresného súdu v odsekoch 29 a 32. V prípade žalobcu

došlo k závažnému zásahu do jeho práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby tým, že žalovaný
o ňom na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva v obci Šintava dňa 21.9.2015 uviedol nepravdivé
skutkové tvrdenie o tom, že žalobca bol načierno napojený na čističku odpadových vôd, a že si odoberal
energiu (na prevádzkovanie spoločnosti LODENICA, spol. s r.o.). Podľa žalobcu je potrebné použiť
logický výklad, ktorý sa vyznačuje tým, že význam výroku žalovaného určuje jeho obsah. Práve z

obsahu výroku, a teda aj z logiky veci vyplýva, že pán F. D. nebol na čističku odpadových vôd napojený,
práve naopak, žalovaný hovoril o tom, že žalobca bol na čističku odpadových vôd napojený a žalobca
7 rokov používal obecnú elektrinu na jeho prevádzkovanie. Nesúhlasí s názorom okresného súdu,
že žalovaný výroky uviedol na adresu pána F. D., resp. že pán D. realizoval napojenie na obecný
elektromer. Predmetné difamujúce tvrdenie navyše žalovaný uviedol bez toho, aby si ho akýmkoľvek
spôsobom overil alebo preukázal. Už len skutočnosť, že uvedené nepravdivé tvrdenia odzneli na

verejnom zasadnutí za prítomnosti poslancov a občanov, považujeme za zásah do práva na ochranu
dobrej povesti žalobcu. Okrem toho záznam bol umiestnený a stále je na internetovom portáli B.,
pričom predmetné video doposiaľ vzhliadlo 1614 osôb (podľa informácie zverejnenej pod samotným
videom zo dňa 14.5.2024). Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže nepravdivé
výroky smerovali na explicitne vyjadrený jej obchodný názov a na jej podnikateľskú činnosť. Uvedené

vyplýva aj zo skutočnosti, že p. D. ako fyzická osoba nepoužíval elektrickú energiu pre svoju osobnú
potrebu, túto používal žalobca na prevádzkovanie svojej podnikateľskej činnosti. Okresný súd uviedol,
že ani žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný s poukazom na rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/228/2012.
V prípade žalovaného ide o exces, t.j. o vybočenie z rámca činnosti starostu obce starostu, nakoľko
žalovaný nemôže preniesť zodpovednosť za svoje výroky na obec C., pretože v prípade, že by pripustili

možnosť zodpovednosti obce Šintava, potom by za nepravdivé výroky bola zodpovedná obec a v
prípade povinnosti úhrady nemajetkovej ujmy by práve obec bola povinná uhradiť predmetnú sumu
z rozpočtu obce, a teda za konanie žalovaného by niesli zodpovednosť sami občania, od ktorých
starosta odvodzuje svoju moc. Nepravdivé tvrdenia, ktoré žalovaný uviedol na adresu žalobcu boli
prezentované ako tvrdenia žalovaného, resp. fyzickej osoby. Hoci k uvedeniu nepravdivých skutkových

tvrdení došlo na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, žalovaný tieto nepravdivé skutkové
tvrdenia neuviedol na základe poverenia alebo zdieľania, príp. odsúhlasenia obecného zastupiteľstva.
Okresný súd v odseku 31 napadnutého rozsudku poukazoval na konanie sp. zn. 15C/191/2016, kde ako
žalobca vystupoval F. D. a ako žalovaný A. B., pričom rozsudkom bol žalovaný zaviazaný ospravedlniť
sa za výroky ním vyslovené. V tom prípade okresný súd ako aj odvolací súd so žalovaným konali ako

so stranou sporu, pričom žalobe bolo vyhovené. Teda súd prvej inštancie a aj odvolací súd dospeli k
záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, a preto zo strany okresného súdu v prejednávanom
prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu (odsek 12 uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 9Cdo/265/2021). Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 2712/2005.
Prvoinštančný súd nerešpektoval názor odvolacieho súdu, ktorý uviedol v uznesení č. k. 10Co/3/2022

zo dňa 31.1.2023, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok
s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania s dôrazom na ich vyhodnotenie postupom podľa
§ 191 CSP a s poukazom na princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných
princípov CSP, a to najmä so sústredením sa na zvukovoobrazový záznam v spojení aj s § 19b ods.
2 a 3 Občianskeho zákonníka, aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu, skúmanie predpokladov ochrany

v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, odvolacie argumenty odvolateľa i protistrany, tieto
posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť. Okresný súd porušením svojej povinnosti žalobcovi odoprel právo dozvedieť sa o príčinách
svojho rozsudku. Odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Rovnako mal uviesť,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov a celá časť odôvodnenia rozsudku musí

vyznieť mimoriadne logicky a konzistentne, čo znamená, že musí posúdiť všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti tak, aby presvedčivo vyargumentoval zistený skutkový stav. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že napadaný rozsudok je arbitrárny (poukaz na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
("ÚS SR"), sp. zn. II. ÚS 6/0, z 13. marca 2003, nálezu ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 36/2010). Prvoinštančný
súd teda arbitrárne rozhodol tým, že svoje skutkové zistenia a právne závery riadne neodôvodnil.

Prvoinštančný súd sa obmedzil vo svojich záveroch na konštatácie výsledkov jeho hodnotenia bez
logického vysvetlenia zistených skutočností s použitím súvisiacich právnych ustanovení. Rozsudok
prvoinštančného súdu je tak nepresvedčivý a popiera základné princípy spravodlivého procesu, ktoréhovýsledkom je predvídateľné rozhodnutie pre sporové strany (pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS
163/08, II. ÚS 220/08).

9. Žalovaný odvolanie nepodal k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť. K rovnakému záveru o nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie
dospel okresný súd aj v predchádzajúcom rozhodnutí (uvedený názor zdôvodnil najmä bod 30. až 36.
odôvodnenia rozhodnutia) odkazom na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že všetky výroky
s ktorými žalobca spája žalobné nároky boli prednesené na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce

Šintava dňa 21.9.2015 p. B., a to v rámci výkonu jeho funkcie – starostu a tiež, že všetky výroky
(vzhľadom na všetky okolnosti) boli evidentne mierené výlučne na osobu p. D. a predstavovali priamu
a bezprostrednú reakciu na invektíva zo strany p. D. a jeho dcéry. Právne názory súdu ohľadom
nedostatku základných podmienok konania s odkazom na komplexné posúdenie obsahu a okolností
prezentovaného prejavu považuje žalovaný za absolúten logické. Rozhodne sa žalovaný nemôže
stotožniť s tvrdením žalobcu, že by prvoinštančný súd nerešpektoval právne názory odvolacieho súdu.

Práve naopak, žalovaný má za to, že okresný súd dôsledne v zmysle inštrukcie odvolacieho súdu
koncentroval svoju pozornosť na otázky legitimácie. Argumentáciu žalobcu prezentovanú v podanom
odvolaní považuje žalovaný za nesprávnu, nakoľko je založená len na subjektívnej interpretácii a
vnímaní obsahu predmetných vyjadrení. Inkriminovaná časť preslovu žalovaného nebola spôsobilá
vyvolať zásah do právom chráneného postavenia žalobcu pre nedostatok jeho aktívnej legitimácie,

keďže sa jej ako právnickej osoby netýkal a taktiež nie je možné s úspechom sa domáhať akýchkoľvek
nárokov pre nedostatok pasívnej legitimácie u žalovaného.

10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca a uviedol, že ide o exces, t.j. o
vybočenie z rámca činnosti starostu obce, nakoľko žalovaný nemôže preniesť zodpovednosť za svoje

výroky na obec Šintava pretože v prípade, že by sme pripustili možnosť zodpovednosti obce Šintava,
potom by za nepravdivé výroky bola zodpovedná obec a v prípade povinnosti úhrady nemajetkovej ujmy
by práve obec bola povinná uhradiť predmetnú sumu z rozpočtu obce, a teda za konanie žalovaného
by niesli zodpovednosť sami občania, od ktorých starosta odvodzuje svoju moc. Nepravdivé tvrdenia,
ktoré žalovaný uviedol na adresu žalobcu boli prezentované ako tvrdenia žalovaného, resp. fyzickej

osoby. Hoci k uvedeniu nepravdivých skutkových tvrdení došlo na verejnom zasadnutí obecného
zastupiteľstva, žalovaný tieto nepravdivé skutkové tvrdenia neuviedol na základe poverenia alebo
zdieľania, príp. odsúhlasenia obecného zastupiteľstva. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Trnava
č. k. 10Co/3/2022 zo dňa 31.1.2023, ktorý v odseku 28 uviedol, že súd prvej inštancie síce správne
posúdil nárok žalobcu podľa § 19b Občianskeho zákonníka, avšak záver uvedený v odseku 31

odôvodenia napadnutého rozsudku, že žalobca nemá v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby, nakoľko všetky výroky uvedené žalovaným smerovali na adresu pána D. D. (ktorý bol
čiastočne úspešný v konaní okresného súdu sp. zn. 15C/191/2016) a nie na žalobcu je prinajmenšom
podľa odvolacieho súdu predčasný a v tomto smere došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej
veci. S poukazom na odôvodnenie odvolacieho súdu žalobca zastáva názor, že prvoinštančný súd

arbitrárne rozhodol tým, že svoje skutkové zistenia a právne závery riadne neodôvodnil. Obmedzil sa
vo svojich záveroch na konštatácie výsledkov jeho hodnotenia bez logického vysvetlenia zistených
skutočností a použitím súvisiacich právnych ustanovení. Rozsudok prvoinštančného súdu je tak
nepresvedčivý a popiera základné princípy spravodlivého procesu, ktorého výsledkom je predvídateľné
rozhodnutie pre sporové strany.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadkom,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– zároveň stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), na nariadenom
odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie a dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok je dôvodné postupom podľa § 387 CSP potvrdiť.

12. Rozsudkom č. k. 10C/190/2016-347 zo dňa 27.9.2021 (prvý v poradí) okresný súd I. výrokom žalobu
zamietol; II. výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.13. Uznesením odvolacieho súdu č. k. 10Co/3/2022-406 zo dňa 31.1.2023, ktorým odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie (prvý v poradí) zrušil a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že záver okresného súdu, že žalobca nemá v konaní aktívnu
vecnú legitimáciu na podanie žaloby, nakoľko všetky výroky uvedené žalovaným smerovali na adresu
pána D. D. (ktorý bol čiastočne úspešný v konaní okresného súdu sp. zn. 15C/191/2016) a nie na
žalobcu, je prinajmenšom predčasný a v tomto smere došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
danej veci. Súd prvej inštancie pochybil, keď nevyhodnotil náležite obsah v žalobe označených

výrokov žalovaného na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 21.9.2015 označených odvolacím
súdom v odseku 30, pričom vychádzal iba z obsahu prepisu CD nosiča na čl. 260 vyhotoveného
okresným súdom (ktorý neobsahoval doslovný prepis vyjadrenia žalovaného, pozn. odvolacieho súdu)
a v tomto kontexte predčasne uzavrel, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v danej veci.
Keďže okresný súd žalobu predčasne zamietol, odôvodnenie napadnutého rozsudku postráda závery
okresného súdu (aj) o tom, či žalovaný uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno o pravdivosti svojich

tvrdení na adresu žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva aj, že okresný súd vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov D. E. a D. E., pričom v odsekoch 15 a 16 uviedol obsah ich výpovedí.
Zároveň v odseku 17 okresný súd poukázal na obsah výpovede svedka H. H. I., ktorá je zachytená
vzápisniciopojednávanídňa1.3.2018vovecisp.zn.15C/191/2016,avšakzodôvodnenianapadnutého
rozsudku už nie je zrejmé ako tieto dôkazy (výsluch svedkov, výpoveď H. H. I. v konaní sp. zn.

15C/191/2016) postupom podľa § 191 CSP vyhodnotil. Odvolací súd poukázal na to, že zníženie tržieb
žalobcu nie je právnym predpokladom poskytnutia ochrany (podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka) a teda neunesenie dôkazného bremena v tomto smere nie je dôvodom za zamietnutie
žaloby. Okresnému súdu uložil opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania s dôrazom na ich vyhodnotenie postupom podľa § 191 CSP a s poukazom

na princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov CSP, a to najmä so
sústredením sa na zvukovoobrazový záznam v spojení aj s § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka,
aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu, skúmanie predpokladov ochrany v zmysle § 19b ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka, odvolacie argumenty odvolateľa i protistrany, tieto posúdiť z hľadiska všetkých
na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu I. výrokom zamietol (žalovaný je
povinný ospravedlniť sa žalobcovi na najbližšom zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce Šintava do
5 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom ospravedlnenie má tvoriť samostatný bod rokovania, a to v

tomto znení: „Ja A. B., starosta obce Šintava, sa touto cestou ospravedlňujem spoločnosti LODENICA,
s.r.o., za nepravdivý výrok o tom, že bola načierno napojená na čističku odpadových vôd, a že sa veselo
odoberala energia, vyslovený na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva v obci Šintava zo dňa
21.09.2015. Tento nepravdivý výrok znamenal značný zásah do dobrej povesti spoločnosti LODENICA,
s.r.o.“; žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobcovi v najbližšom vydaní časopisu Šintavský spravodaj

od právoplatnosti tohto rozsudku v tomto znení: „Ja A. B., starosta obce Šintava, sa touto cestou
ospravedlňujem spoločnosti LODENICA, s.r.o., za nepravdivý výrok o tom, že bola načierno napojená na
čističku odpadových vôd, a že sa veselo odoberala energia, vyslovený na verejnom zasadnutí obecného
zastupiteľstva v obci Šintava zo dňa 21.09.2015. Tento nepravdivý výrok znamenal značný zásah do
dobrej povesti spoločnosti LODENICA, s.r.o.“; žalovaný je povinný do 5 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku ospravedlniť sa žalobcovi prostredníctvom internetového spravodaja SeredOnline v tomto
znení: „Ja A. B., starosta obce Šintava, sa touto cestou ospravedlňujem spoločnosti LODENICA, s.r.o.,
za nepravdivý výrok o tom, že bola načierno napojená na čističku odpadových vôd, a že sa veselo
odoberala energia, vyslovený na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva v obci Šintava zo dňa
21.09.2015. Tento nepravdivý výrok znamenal značný zásah do dobrej povesti spoločnosti LODENICA,

s.r.o.“; žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.500,- Eur z titulu primeraného zadosťučinenia).

15. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací
súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

16. S poukazom na cit. ust. § 390 CSP, skutočnosť, že rozsudok vo veci samej bol už raz odvolacím
súdom zrušený (aj v napadnutom rozsahu) a vec vrátená (v zrušenom rozsahu) na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvejinštancie, a tiež s poukazom na dôvodnosť niektorých odvolacích námietok (napr. o nedostatočnom
vyhodnotení vykonaného dokazovania), odvolací súd na zopakovanie dokazovania nariadil vo veci
odvolacie pojednávanie (§ 385 CSP).

17. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie (zamietnutie žaloby voči žalovanému) napadnutým rozsudkom
(druhým v poradí) odôvodnil tým, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný a žalovaný nie
je pasívne vecne legitimovaný.

18. Na odvolacom pojednávaní dňa 29.9.2025 odvolací súd zopakoval v potrebnom rozsahu
dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a v záujme predvídateľnosti svojho rozhodnutia
postupoval podľa § 181 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP.

19. Odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané okresným súdom oboznámením obsahom
vytlačenej stránky OZ Šintava – Youtube (čl. 11), faktúrou č. 11442010 zo dňa 31.12.2010 (čl. 12),

prílohou k faktúre č. 7010340981 (čl. 13-14), výpočtom (čl. 15), potvrdenkou séria Z 0083058 zo dňa
31.12.2010 (čl. 16), predžalobnou výzvou zo dňa 1.2.2016 (čl. 17) + doručenkou zo dňa 4.2.2016
(čl. 24), odpoveďou na výzvu zo dňa 17.2.2016 vrátane prílohy (čl. 25, čl. 29, čl. 30), odpoveďou
k odpovedi na výzvu zo dňa 14.3.2016 vrátane doručenky (čl. 31, čl. 34), odpoveďou na opätovnú
výzvu zo dňa 23.3.2016 (čl. 40) Zápisnicou volebnej komisie o výsledku volieb zo dňa 27.11.2010

(čl. 61-66), Zápisnicou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva konaného dňa 22.4.2013 (čl. 67-69),
Pracovnou zmluvou D. E. zo dňa 3.6.1991 (čl. 70), Pracovnou zmluvou D. E. zo dňa 7.7.1991 (čl.
71), Pracovnou zmluvou D. E. zo dňa 20.1.1998 (čl. 72), Vyjadrením starostu obce Šintava zo dňa
13.9.2016 (čl. 73), Osvedčením Miestnej volebnej komisie obce Šintava zo dňa 27.12.2010 (čl. 74),
Osvedčením Miestnej volebnej komisie obce Šintava zo dňa 28.11.2014 (čl. 75), Zmluvou o združenej

dodávke elektriny s prevzatím zodpovednosti za odchýlku č. 1010997 zo dňa 30.6.2010 (čl. 86-87),
Prílohou č. 2 k Zmluve o združenej dodávke elektriny s prevzatím zodpovednosti za odchýlku č. 1010997
(čl. 88), Vyjadrením Komunal energy odpojenia odberného miesta ČOM: 3106078629 zo dňa 9.12.2010
(čl. 89), Zmluvou o pripojení odberného zaradenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE
Distribúcia, a.s. zo dňa 15.12.2010 (čl. 90-96), Oznámením o vykonanej práci zo dňa 17.12.2010

(čl. 97), Doplnením zápisnice zo zasadnutia OZ dňa 12.12.2011 (čl. 98), Doplnením zápisnice zo
zasadnutia OZ 12.12.2011 – odpoveď zo dňa 10.1.2012 (čl. 99), Prehľadom odberu elektrickej energie
na prečerpačke ČOV (čl. 132), Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.6.2018 (čl. 149), Výpisom
z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.6.2018 (čl. 150), Kartou IM zo dňa 4.8.2010 (čl. 151), Faktúrou č.
200210179 zo dňa 29.11.2002 (čl. 152), Zápisnicou o pojednávaní zo dňa 1.3.2018 vo veci okresného

súdu sp. zn. 15C/191/2016 (čl. 195), Zápisnicou o pojednávaní zo dňa 7.2.2019 vo veci okresného
súdu sp. zn. 15C/191/2016 (čl. 200), Zápisnicou o pojednávaní zo dňa 16.5.2019 vo veci okresného
súdu 15C/191/2016 (čl. 218), Listinou graf tržby žalobcu (čl. 259), Daňovým priznaním žalobcu za
rok 2016 (čl. 263-268), účtovnou závierkou žalobcu k 31.12.2016 (čl. 269-274), Technickou správou
(čl. 470), výpisom zo živnostenského registra (čl. 35), Výpisom z Obchodného registra žalobcu (čl. 38),

Údajmi z Registra poverení na vykonanie exekúcie (čl. 480), Údajmi na K. zo dňa 9.4.2024 (čl. 481-483),
rozsudkom okresného súdu vo veci sp. zn. 15C/191/2016 zo dňa 16.5.2019 (čl. 251), rozsudkom
krajského súdu vo veci sp. zn. 11Co/237/2019 zo dňa 3.9.2020 (čl. 314).

20. Odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané okresným súdom – výsluch žalovaného na

pojednávaní dňa 26.6.2017 (prečítaním zápisnice čl. 104), z ktorej vyplýva, že na predmetnom zasadnutí
informoval ohľadne ekonomickej situácie obce. Zistil vysoké zadlženie obce, pretože sa brali úvery
a začal prijímať opatrenia za účelom ochrany verejných zdrojov. Pracovníci zistili a informovali o tom, že
čistička odpadových vôd má vysoký obeh elektrickej energie a pán D. potvrdil, že nemali iné východisko
ako sa napojiť na zdroj elektrickej energie obce. Táto skutočnosť bola potvrdená predloženými faktúrami

od roku 2011, počas ktorého obdobia boli zistené veľké rozdiely v odbere elektrickej energie. Na
predmetnom zasadnutí položil rečnícku otázku a opýtal som sa koľkokrát to mohlo byť za tých 7 rokov.
Momentálne iné k veci nemá čo uviesť. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol, že robili kontrolu,
v rámci ktorej vypli zariadenie čističky odpadových vôd a pracovníci obce zistili a upozornili ho, že
elektromer sa nadmerne otáča. Z tohto usúdili, že na obecný zdroj musí byť napojený niekto iný, osobne

za ekonómkou obce prišiel bývalý starosta obce pán D., ktorý povedal, že je ochotný vyrovnať dlh. Týmto
vlastne uznal, že načierno odoberal elektrickú energiu. Od nástupu do funkcie starostu si každý rok robí
takúto kontrolu a zistil napr. že v roku 2010 bol odber vo výške 20000 kilowatt a v roku 2012 to bolo už
len 7000 kilowatt. Pán E. mu uviedol, že žalobca odoberá elektrinu načierno.21. Odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané okresným súdom – výsluch konateľky žalobcu (G.
E.) na pojednávaní dňa 26.6.2027 (prečítaním zápisnice čl. 142), z ktorej vyplýva, že tvrdím, že pán

starosta klame, pretože predmetný výrok použil na schôdzi obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo
v roku 2015 v čase, keď bol starostom už druhé volebné obdobie. Pýta sa, keď odpojil zariadenie, ako sa
mu mohli točiť hodiny a keby bol žalobca napojený na elektrickú energiu, tým pádom by vypol aj žalobcu.
V tomto období už neodoberali elektrickú energiu aj keď je pravdou, že v mesiaci november až december
2010odoberalielektrickúenergiuzobce.Bolinapojenínaelektromerobcezdôvodu,žespoločnosťmala

dva elektromery a z ničoho nič boli odpojení z dodávky elektrickej energie, v dôsledku ktorej prechádzali
nainúspoločnosť.Chcela,abyjejotecpomoholaztohtodôvoduvrozpätíjednéhomesiacabolinapojení
na obecný elektromer. Starosta, nielen na predmetnej schôdzi, ale aj na predchádzajúcich tvrdil, akí sú
škodní, vykrikoval, že boli načierno napojení na obecný elektromer niekoľko rokov, v dôsledku ktorej
skutočnosti, podala aj trestné oznámenie, ktoré bolo zamietnuté aj bez výsluchu oznamovateľa. Bola
rada, keď na predmetnej schôdzi použil predmetný výrok, ktorý bol zaznamenaný, pretože sa mohla

vo veci hájiť.

22. Odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom – výsluch svedkyne D.
E. (prečítaním zápisnice o pojednávaní dňa 23.4.2028 na čl. 155), z ktorej vyplýva, že na obecných
zastupiteľstvách bývalý starosta s terajším starostom mali medzi sebou slovné prestrelky a terajší

starosta konštatoval, že „ktovie koľkokrát bol žalobca pripojený na obecný elektromer“. Za terajšieho
starostu sa zistilo, že na elektromere sa stále točí a keď to zistil, pán D. prišiel a povedal, že bol
pripojenýnaobecnýelektromer,nazákladektorejskutočnostizačalazisťovaťstavyelektromerov.Zistila,
že pravdepodobne terajší starosta má pravdu, pretože za minulé roky v r. 2009 bolo 10400 kWh, v r.
2010 20184 kWh, v r. 2011 14117 kwh, v r. 2012 6633 kwh, v r. 2013 8236 kwh, v r. 2014 6749 kwh,

v r. 2015 7861 kwh, v r. 2016 9272 kwh, v r. 2017 6486 kWh, v r. 2017 10 486 kWh za rok. Inak
obec má stále rovnaké čerpadlá. S prečerpacou stanicou majú neustále problémy, keď prečerpacia
stanica je v areály žalobcu a mali by sme robiť pravidelnú kontrolu a údržbu čerpadiel a žalobca ich
do areálu nechce púšťať. Konkrétne čerpadlo sa nachádza v areáli žalobcu. V danom prípade býva
ročný odpočet a čakali až na vyúčtovaciu faktúra, ktorá prišla v mesiaci január nasledujúceho roku.

Pokyn na vystavenie faktúry z odber energie za r. 2009 až 2010 jej dal bývalý starosta. V tom čase
mala vedomosť, že konateľkou žalobcu je pani E.. Manžel svedkyne robí na prečerpávacej stanici
a čerpadlá boli odstavené, avšak hodiny sa naďalej točili, na základe tejto skutočnosti prišli k odberu
elektrickej energie žalobcom. Na hodiny obce je napojená studňa a prečerpačka, bývalý starosta sa
odpojil z chatovej osady a napojil na žalobcu. Bývalý starosta bol elektrikár a on robil rozdelenie meradla.

Starosta bol napojený načierno, pretože pred pripojením nikomu nepovedal, že sa ide napojiť a až keď
zistil, že odber elektrickej energie zistili, sám sa priznal tým, že faktúru za odber zaplatí. Na prelome
r. 2010 sa nič nezmenilo. Na prelome r. 2010 Adavaster nesponzoroval obec Šintavu. Nevie povedať,
kedy tých 7 rokov odoberal žalobca elektrickú energiu. Od žalobcu neeviduje nezaplatenú faktúru.
Spoločnosť Lodenica na úhradu nezaplatenej faktúry nevyzývala. Žalobcovi bola vystavená len jedna

faktúra, ktorú vystavila so spätným dátumom po doručení vyúčtovacej faktúry kvôli cene. Nevie sa
vyjadriť ako sa dopracovala k stavom elektromerov, niekto jej ich nadiktoval. Nepamätá si, že by jej
stavy dával manžel. Vie, že na ihrisku v areáli žalobcu sú reflektory. Vie, že počas zimných mesiacov
ihrisko využívali a osvetľovali futbalisti málo. Nevie, že toto osvetlenie napájali prenosnými káblami na
obecný elektromer. Generálnym manažérom futbalového klubu nebola firma Adavaster. Ihrisko využívali

futbalisti do mesiaca november dvakrát do týždňa v poobedných hodinách.

23. Odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom – výsluch svedka D. E.
(prečítaním zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.4.2018 na čl. 124), z ktorého vyplýva, že od roku 2018 nie
je zamestnancom obce Šintava, bol zamestnanom od roku 1998 ako strojník. Plaváky ovládajú čerpadlá.

Pamätám si, bolo to v novembri v r. 2010, keď sa skončilo funkčné obdobie p. D., zistil, že čerpadlá
nefungujú, ale meradlo na elektromery sa točí, na ktorý je napojená studňa a svetlá z futbalového ihriska.
Keď to zistil, všetko povypínal a elektromer sa stále točil, išiel za p. starostom, a povedal mu čo zistil,
nepovedal nič iba sa zasmial. Je vyučený elektromontér. Starostovi neuviedol, že za navýšený odber
energie môže spoločnosť Lodenica. Hľadal zdroj točenia elektromeru. Nevie, či informácie o točení

elektromeru mal starosta len od svedka. Starosta nemal od svedka informáciu, že spoločnosť odoberala
7 rokov. Starostovi nepovedal, že za točenie elektromeru môže spoločnosť Lodenica. Nevie komu
na úrade sa priznal pán D.. Elektromery sú na verejnom priestranstve, takže do nich mohol pozeraťktokoľvek. Dvierka dovtedy zamknuté neboli, ale od tejto udalosti sa dal na dvierka zámok a dvierka sa
uzamkýnajú. Nevie, v ktorom čase mu dal starosta príkaz uzamknúť skrinku.

24. Odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom – výsluch svedka F. D.
(prečítaním zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.4.2024 na čl. 124), ktorý uviedol, že je spoločníkom
v spoločnosti LODENICA, spol. s r.o. Do roku 2000 bol jeden objekt, ktorý patril obci Šintava. Potom
v roku 2000 sa odber elektriny rozdelil z titulu, že o tento objekt mal záujem SAVAS, a.s. V tom roku
2000 svedkova firma ELMOST - F. D. robila rozdelenie elektriny na základe projektovej dokumentácie.

Robilo sa to z dôvodu, že záujemca o kúpu SAVAS, a.s. mal záujem len o niektoré časti. V roku 2000
tam vzniklo ďalšie odberné miesto. Medzi svedkom a žalovaným vzťahy nie sú dobré. Bol starostom
obce Šintava a žalovaný nastúpil po ňom ako starosta a mal voči svedkovi invektívy, obviňoval svedka
z neoprávneného odberu energie. Mali civilné konania, viedlo sa aj trestné konanie. V jednom období
bol zvýšený odber z dôvodu, že dali k dispozícii futbalové ihrisko a športovci odoberali energiu, za ktorú
platili, avšak odber začal byť neúnosný a potom došlo z ich strany k odpojeniu. Potom sa osvetľovacie

telesá športového areálu napojili na obecný rozvod. Bolo to asi v roku 2007. Od obce kúpili areál,
ktorého súčasťou bolo aj futbalové ihrisko. Dohodli sa s futbalistami, za prítomnosti vtedajšieho starostu
H. L., že môžu užívať ihrisko, keď sa budú o neho starať. Bolo tam aj umelé osvetlenie, a za umelé
osvetlenie - elektriku platili až do roku 2007. Po roku 2007 došlo k odpojeniu. Tým pádom odber žalobcu
klesol a naopak obci odber stúpol. Toto trvalo do roku 2012. V roku 2012 starosta žalobcovi oznámil,

že končia s úpravou a starostlivosťou o futbalové ihrisko. Futbalisti prestali využívať ihrisko v roku 2012
a tým aj poklesla spotreba energie pre obec. LODENICA s.r.o. bola jeden mesiac napojená na obecný
elektromer z dôvodu, že pri prechode k inému dodávateľovi elektriky došlo k pochybeniu a tým pádom
odpojili LODENICU od elektriky. Napojili to z dôvodu, že nebolo iného východiska a vtedy bol svedok
starostom. Nechcel, aby došlo ku škode pre obec, nakoľko LODENICA ubytovávala hostí, a tí odvádzali

ubytovacípoplatokobci.LODENICA,s.r.o.nemalainúmožnosť,akoriešiťsituáciu.Napojenienaobecný
elektromer realizoval svedok, lebo predtým mal firmu ELMOST - F. D.. Elektrárne odpojili LODENICU,
nemali inú možnosť, len sa rýchlo napojiť na obec. Napojilo sa to navečer a ráno to oznámil ekonómke
na obci s tým, že sa dohodli na spôsobe úhrady.

25. Odvolací súd zopakoval dokazovanie pripojeným vyšetrovacím spisom OR PZ č. ČVS: ORP-262/1-
VYS-GA-2017, z ktorého vyplýva, že trestné oznámenie F. D. na A. B. (žalovaného) týkajúce sa výrokov
na obecnom zasadnutí zo dňa 10.4.2017 bolo odmietnuté (právoplatne dňa 23.6.2017).

26. Odvolací súd zopakoval dokazovanie pripojeným vyšetrovacím spisom OR PZ č. ČVS: ORP-370/2-

VYS-GA-2014, z ktorého vyplýva, že trestné oznámenie G. E. na A. B. (žalovaného) týkajúce sa
podozrenia zo spáchania prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tým, že ako starosta obce Šintava v presne nezistenom čase od januára 2011
do decembra 2013 mal šíriť o spoločnosti LODENICA spol. s r.o., že 8 rokov za funkčného obdobia
predchádzajúceho starostu F. D. kradla elektriku v obci tým, že bola nelegálne pripojená na obecný

rozvod elektrickej energie a voči obci má neuhradenú faktúru vo výške cca 30.000,- Sk (995,82,- eur),
bolo odmietnuté (právoplatné dňa 14.11.2014).

27. Odvolací súd zopakoval dokazovanie pripojeným vyšetrovacím spisom OR PZ č. ČVS: ORP-457/
OVK-GA-2013 z ktorého zistil, že trestné oznámenie F. D. na A. B. (žalovaný) týkajúce sa pokynu zo

dňa 22.7.2013 osobe C. J. vstúpiť bez povolenia na súkromný pozemok F. D. a vykonať tam montážne
práce na ovládanie čerpadla v studni, bolo odmietnuté (právoplatne dňa 21.11.2013).

28. Odvolací súd zopakoval dokazovanie prehratím CD nosiča (založeného v prílohovej obálke na čl.
188) so zvukovo-obrazovou nahrávkou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Šintava zo dňa

21.9.2015 (od času nahrávky 3:22:00).

29. Pokiaľ ide o výrok, ktorý je predmetom žaloby, prvoinštančný súd napriek tomu, že odvolací súd
v uznesení č. k. 10Co/3/2022-406 zo dňa 31.1.2023 v odseku 35 odôvodnenia napadnutého uznesenia
vytkol súdu prvej inštancie, že nevyhodnotil náležite obsah v žalobe označených výrokov žalovaného na

zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 21.9.2015, pričom vychádzal iba z obsahu prepisu CD nosiča na
čl. 260 vyhotoveného okresným súdom, ktorý neobsahoval doslovný prepis vyjadrenia žalovaného, po
zrušení veci ohľadom nahrávky zo dňa 21.9.2015 na CD nosiči, nepostupoval podľa § 191 CSP (tak ako
mu bolo odvolacím súdom uložené v zrušujúcom uznesením). S ohľadom na uvedené odvolací súd napojednávaní dňa 29.9.2025 zopakoval dokazovanie prehratím nahrávky zo dňa 21.9.2015 na CD nosiči,
z ktorej (v časti 3:24:14) vyplýva, že žalovaný okrem iného uviedol: „....Vážené dámy, páni, pán D. bol
taký obozretný, alebo by povedal, že taký snaživý, a vynikajúco podnikal vo svojom biznise, pretože už

len takú maličkosť ako elektrickú energiu odoberá z čističky odpadových vôd. Bol načierno napojený na
čističku odpadových vôd....“, „.....pán D. sedem rokov, podľa mňa sedem rokov ste používali ...“, „alebo
aj dvanásť, to je jedno .... ste používali obecnú elektrinu na prevádzkovanie Lodenice s.r.o. Načierno,
napojil sa a my sme zistili, prečo my máme taký vysoký odber“, „LODENICA s.r.o. je D., aby si aj ty dobre
počul, je napojená načierno. Je napojená na čističku odpadových vôd a odoberala sa veselo energia,

čo však čo máme robiť, však keď potrebujeme, takto to bolo povedané, je to v zápisnici.....“.

30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

31. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie, ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

32. Podľa § 19b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený

pri ich zriadení, ods. 2 pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde,
aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať
primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

33. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do

dobrej povesti právnickej osoby.

34. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva možnosť právnickej osoby, postihnutej
neoprávneným zásahom do jej dobrej povesti domáhať sa súdnou cestou, aby sa subjekt
neoprávneného zásahu zdržal takého zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a aby odstránil

závadnýstavazároveňmáprávosadomáhaťprimeranéhozadosťučinenia,ktorémôžebyťpožadované
i v peniazoch. Použitie jednotlivých prostriedkov ochrany a sankcií, ktoré vyplývajú z ust. § 19b ods.
2 Občianskeho zákonníka, ako i rozsahu ich použitia prináleží súdu a úvaha súdu musí vychádzať
z konkrétnych okolností neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby na podklade
hodnotenia vykonaných dôkazov. V danom prípade ide o voľné hodnotenie dôkazov, ktoré nie je

vymedzené hodnotiacimi hľadiskami, ktoré boli stanovené v hmotnom práve, a to najmä čo do rozsahu
použitia sankcie primeraného zadosťučinenia uvedeného v ustanovení § 19b ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

35. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho

zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah
je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé
nepravdivétvrdeniezasahujúceprávaprávnickejosobychránenévzmysle§19bods.2a3Občianskeho
zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia
za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda

nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah
spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak
preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).

36. Názov a dobrá povesť právnickej osoby sú obdobou mena a cti fyzickej osoby, a preto patria k
primárnym individualizujúcim znakom každej právnickej osoby. Dobrú povesť právnickej osoby, ktorá
je podnikateľom, je treba hodnotiť najmä podľa jej správania v obchodných vzťahoch. Dobrá povesťprávnickej osoby je obdobou mena a cti fyzickej osoby, patrí k primárnym individualizujúcim znakom
každej právnickej osoby.

37. Občiansky zákonník, pri rozsahu a nárokoch vyplývajúcich zo zásahu do dobrej povesti právnickej
osoby, v § 19b ods. 3 odkazuje na úpravu týkajúcu sa nárokov z neoprávneného použitia názvu
právnickej osoby. Týmto odkazom rozsah nárokov vyplývajúcich zo zásahu do dobrej povesti de facto
kopíruje rozsah prostriedkov súdnej ochrany osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka. V sporoch
o ochranu dobrej povesti (ktorá sa u právnickej osoby predpokladá) sa vyvažuje záujem na ochrane

dobrej povesti na jednej strane a sloboda prejavu na strane druhej.

38. Podľa rozhodnutia sp. zn. 30Cdo/2448/2007 (NS ČR): K vzniku občianskoprávnych sankcií za
neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená
podmienka existencie konkrétneho zásahu voči dobrej povesti právnickej osoby (z uvedeného vyplýva
nevyhnutnosť overenia faktu, že právnická osoba skutočne takú povesť požíva), tento zásah musí byť

neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou
(nezákonnosťou) zásahu. Fyzická alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za zásah do dobrej
povesti právnickej osoby len vtedy, ak tento neoprávnený zásah skutočne tiež vyvolala, resp. spôsobila.
Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti
zaťažuje dotknutú právnickú osobu.

39. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa
citovaných zákonných ustanovení je možné zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ale aj neprimeranými
hodnotiacimi úsudkami, pričom ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky,
ktorýmchýbaakýkoľvekskutkovýzáklad,avšakvobochprípadochmusíísťotvrdeniamajúcedifamačný

charakter,čoznamená,žetvrdeniemusíbyťobjektívnespôsobilézasiahnuťdodobrejpovestiprávnickej
osoby.

40. Nepravdivým alebo pravdu skresľujúcim údajom sa rozumejú také skutočnosti vonkajšieho sveta,
ktorým je možné priradiť zápornú pravdivostnú hodnotu (nepravdy) alebo skutočnosti, ktoré takto

hodnotiť nie je možné, ale sú podané tak, že vedú ku skresleniu informovania verejnosti. Aby nepravdivý,
resp. pravdu skresľujúci údaj viedol k vzniku práva na ospravedlnenie a finančnú satisfakciu, musí sa
zároveň dotknúť cti alebo dobrého mena konkrétnej právnickej osoby.

41. Občianskoprávna ochrana dobrej povesti právnickej osoby vyplývajúca z § 19b ods. 2 a 3

Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak nepravdivé tvrdenie a neprimeraný hodnotiaci
úsudok je považovaný za neoprávnený zásah, ktorý z objektívneho hľadiska bol spôsobilý privodiť ujmu
do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou
ujmou na dobrej povesti právnickej osoby musí byť príčinná súvislosť. Pre posudzovanie dobrej
povesti platí, že každá právnická osoba má dobrú povesť. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pričom

dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že právnická osoba nemá dobrú povesť zaťažuje
osobu, ktorá do povesti právnickej osoby zasiahla. Musí napríklad preukázať, že ňou uskutočnený
zásah spočívajúci do dobrej povesti v negatívnom tvrdení je pravdivý (rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/28/2021).

42. Občianskoprávna ochrana dobrej povesti právnickej osoby vyplývajúca z ustanovenia § 19b ods.
2, ods. 3 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak nepravdivé tvrdenie a neprimeraný
hodnotiaci úsudok je považovaný za neoprávnený zásah, ktorý z objektívneho hľadiska bol spôsobilý
privodiť ujmu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a
vzniknutou ujmou na dobrej povesti právnickej osoby musí byť príčinná súvislosť (pozri rozhodnutie NS

SR sp. zn. 4Cdo/34/2020).

43. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ústava
SR), každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

44. Podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (1)
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať napovolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (2) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (4)

45. Sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené
vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným nepochybne patrí
činnosť orgánov verejnej moci, vrátane rozhodovacej činnosti súdov, ako aj činnosť osôb pôsobiacich vo
verejnom živote. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavou zaručené právo vyjadrovať svoje názory

je obsahovo obmedzené právami iných, najmä čl. 19 ústavy. Pri kolízii oboch ústavou garantovaných
práv a aplikácii ustanovenia § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatňovaním ochrany
dobrej povesti právnickej osoby, je povinnosťou súdu vždy interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia
z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu
s právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu)
porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby v kontexte so slobodou prejavu

a s právom na informácie so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Teória
a súdna prax preto rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, u ktorých možno zisťovať ich pravdivosť a
hodnotovými úsudkami, kde tá možnosť je podstatne obmedzená (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 15. decembra 2009 sp. zn. II. ÚS 152/08-52).

46. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou
dokazovania, pravdivosť tvrdenia, je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie
nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,
či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska
pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby

celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť
tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými
skutkovýmitvrdeniami,ktorésúobjektívnespôsobiléprivodiťujmunacti,resp.dobrejpovestidotknutého
subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce,
treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku

všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.

47. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,
ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti,
a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať,

je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je
primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,
či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi
kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia
práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná

(zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z
pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž
záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,
že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy
a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k

dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).

48. K porušeniu práva na ochranu dobrej povesti môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek
iným konaním difamujúcej povahy (znevažujúcej, diskreditačnej či zneucťujúcej). Pri skúmaní
primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade treba odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo

hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.
Porušenie práva na ochranu dobrej povesti môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré
sú spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti dotknutého subjektu a teda pôsobiť difamačne. Či je určité
tvrdenie difamajúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového
vyznenia s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Skutkové tvrdenie

saopieraofakt,objektívneexistujúcurealitu,ktorájezistiteľnápomocoudokazovania,pravdivosťjeteda
overiteľná. Z hľadiska ich pravdivosti nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce,
aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná
časť tvrdenia (oznámenia). (sp. zn. 4Cdo 149/2009)49. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby je ochranou osobnosti právnickej osoby. Chráni pred
neoprávnenými zásahmi do povedomia verejnosti o právnickej osobe. Konkrétne konanie právnickej či

fyzickej osoby, ktoré v očiach jej zmluvných partnerov alebo verejnosti spochybňuje jej dôveryhodnosť
(neplnenie zmluvných či zákonných povinností), sa však prejaví pri postihovaní vyjadrení, ktoré môžu
predstavovať zásah do jej dobrej povesti. Vždy je preto nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného
porušenia základného práva na ochranu osobnosti, resp. dobrej povesti, a to v kontexte so slobodou
prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv.

Zároveň je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného práva, t. j. aby
tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takému zásahu
dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú
mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať (sp. zn. 4Cdo 149/2009).

50. Do práva na ochranu proti neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa §

19b ods. 3 Občianskeho zákonníka (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb podľa § 11 a
nasl.Občianskehozákonníka)možnozasiahnuťjednakskutkovýmitvrdeniami,aletiežajneprimeranými
hodnotiacimiúsudkami.Idespravidlaonepravdivéskutkovétvrdeniaaotakéhodnotiaceúsudky,ktorým
chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný
charakter.Toznamená,žetvrdeniemusíbyťobjektívnespôsobilézasiahnuťdodobrejpovestiprávnickej

osoby (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 211/08 z 18. septembra 2008).

51. Z uznesenia najvyššieho súdu z 23. septembra 2009 sp. zn. 4Cdo 212/2007 okrem iného vyplýva,
že občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená
na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu

neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu
sa zbaví (dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto
tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Pri strete práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu
prejavu treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu lebo sloboda prejavu
predstavuje jeden z najdôležitejších princípov demokratickej spoločnosti a preto sa vzťahuje nielen na

informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané či považované za neškodné alebo za bezvýznamné,
ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú a aj nadnesené a zveličujúce názory a že
fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne (teda aj tlačou) vyslovovať svoje
názory na hospodárenie obchodnej spoločnosti. Hodnotiaci úsudok a tvrdenie skutočnosti sa zásadným
spôsobomlíšia,lebokýmexistenciaskutočnostimôžebyťpreukázaná,pravdivosťhodnotiacichúsudkov

nie je dokázateľná, čo ale neznamená, že sú v rámci konania o ochranu dobrej povesti celkom
nenapadnuteľné.

52. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení k 31.3.2018 obecné
zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi

obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. 5) Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa
končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva na štyri roky, ods. 4 Obecné
zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie
úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho

zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych
dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o
prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom
zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta, c) schvaľovať územný plán obce alebo
jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, d) rozhodovať o zavedení a zrušení

miestnej dane a ukladať miestny poplatok, 5a) e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho
poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, f) vyhlasovať miestne referendum o
najdôležitejšíchotázkachživotaarozvojaobceazvolávaťzhromaždenieobyvateľovobce,g)uznášaťsa
na nariadeniach, h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom
združení podľa § 21 ods. 1, i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona 11) a určiť najneskôr 90 dní

pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia
na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie, j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len
"hlavný kontrolór"), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu
hlavnému kontrolórovi, k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásadyodmeňovaniaposlancov,l)zriaďovať,zrušovaťakontrolovaťrozpočtovéapríspevkovéorganizácieobce
a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné
spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných

orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe, m) schvaľovať združovanie
obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo
záujmového fondu, n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich
práce, o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny, p) ustanoviť erb obce, vlajku
obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

53. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení k 31.12.2010 predstaviteľom
obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné
obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje
osobitný zákon 5).

54. Podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení k 31.3.2018 starosta
zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a
podpisuje ich uznesenia, b) vykonáva obecnú správu, c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k
právnickým a fyzickým osobám, d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a
poriadok odmeňovania zamestnancov obce; 12b) informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách

organizačného poriadku obecného úradu, e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú
zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

55. V danom prípade k tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobcu malo dôjsť v žalobe
označenými výrokmi žalovaného na adresu žalobcu, uvedenými žalovaným dňa 21.9.2015 na zasadnutí

obecného zastupiteľstva obce Šintava, ktoré sú predmetom konania „LODENICA s.r.o., je napojená
načierno napojená na čističku odpadových vôd a odoberala sa veselo energia“, pričom medzi stranami
nebol sporný obsah predmetného výroku, ani že ho vyslovil žalovaný, sporným bolo, či predmetný
výrok smeroval voči žalobcovi, či tieto výroky žalovaného majú reálny skutkový základ a následne ich
spôsobilosť zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Prvoinštančný súd postupoval správne,

keď nárok žalobcu síce posudzoval v zmysle § 19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak záver
o nedostatku aktívnej a vecnej legitimácie nebol podľa odvolacieho súdu s ohľadom na nižšie uvedené
správny.

56. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Je daná vtedy, ak jedna strana je subjektom

práva a opačná strana subjektom povinnosti. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný vtedy, ak mu
skutočne patrí nárok, ktorý žalobu uplatňuje a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne
povinnosť, ktorej splnenia sa na ňom žalobca domáha. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že
žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. To platí nielen pre konanie vo veci samej, ale i pre konanie o nariadenie neodkladného

opatrenia.

57. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá,
že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je
právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

58.Stranouvsporesaniektomôžestaťbeztoho,abybolúčastníkomhmotno-právnehovzťahu,oktorýv
konaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodaná
žaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,závisíodtoho,čije
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie

stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004).

59. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať
procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou
v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná,
buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), sa ukáže (prejaví) v konečnom

vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola
nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom
konaní. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré
išlo v konaní.

60. Žalobca namietal záver okresného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v konaní, pričom

nesúhlasil s názorom okresného súdu, že žalovaný výroky uviedol na adresu pána F. D..

61. V súvislosti s námietkou v odseku 60 odvolací súd poukazuje na obsah odseku 30, z ktorého vyplýva,
že konkrétny výrok, ktorý je predmetom konania uviedol žalovaný ako starosta obec Šintava nie voči
D. D., ale priamo voči žalobcovi na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Šintava dňa 21.9.2015,

pričom priamo označil vo výroku aj žalobcu (obchodným menom). Odvolací súd má za to, že aj podľa
gramatického výkladu (z hľadiska možného významu použitých pojmov) vyplýva, že žalovaným uvedené
tvrdenia, ktoré sú predmetom konania („LODENICA s.r.o. je D., aby si aj ty dobre počul, je napojená
načierno. Je napojená na čističku odpadových vôd a odoberala sa veselo energia“) smerovali voči
žalobcovi. Na tomto závere nemení nič skutočnosť, že žalovaný uviedol na predmetnom zasadnutí

tvrdenia smerujúce aj voči F. D., „bol načierno napojený na čističku odpadových vôd a 7 rokov používal
obecnú elektrinu na prevádzkovanie spoločnosti LODENICA, spol. s.r.o. K uvedenému odvolací súd
poukazuje na to, že výrok (bol načierno napojený na čističku odpadových vôd a 7 rokov používal obecnú
elektrinu na prevádzkovanie spoločnosti LODENICA, spol. s.r.o.) bol už predmetom iného konania (o
ochranu osobnosti) vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15C/191/2016, v ktorom vystupoval F. D.

ako žalobca a A. B. ako žalovaný. O tomto nároku F. D. bolo už právoplatne rozhodnuté Krajským súdom
v Trnave č. k. 11Co/237/2019-463 zo dňa 3.9.2020, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
5C/191/2016-322 zo dňa 16.5.2019 vo výrokoch I. a II. potvrdil /žalovaný neoprávnene zasiahol do práva
na ochranu osobnosti žalobcu a to tak, že dňa 21.9.2015 na zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce
Šintava sa na adresu žalobcu vyjadril nasledovne: „si za kosenie ihriska v dobe pol roka vyfakturoval

sumu 80 000,- Sk, bol načierno napojený na čističku odpadových vôd a 7 rokov používal obecnú
elektrinu na prevádzkovanie spoločnosti LODENICA, spol. s.r.o.“ a žalovaný je povinný ospravedlniť
sa žalobcovi na najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava, ktoré sa bude konať po
právoplatnosti rozsudku v nasledovnom znení: „Ja A. B. sa touto cestou ospravedlňujem pánovi F.
D. bývalému starostovi Obce Šintava za nepravdivé výroky o ňom, že: si za kosenie ihriska v dobe

pol roka vyfakturoval sumu 80 000,- Sk, bol načierno napojený na čističku odpadových vôd a 7 rokov
používal obecnú elektrinu na prevádzkovanie spoločnosti LODENICA, spol. s.r.o., ktoré som vyslovil
na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava dňa 21.9.2015“/, II. výrok napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalovaný neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu a
to tak, že dňa 21.9.2015 na zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava sa na adresu žalobcu

vyjadril nasledovne: v čase keď bol starostom, prišiel o veľký biznis a že pri prácach na Domove
opatrovateľskej služby bolo vyfakturovaných 850.000,- Sk za opravu prívodu el. energie, v dobe, keď
bol starostom sa za revíziu jedného hromozvodu platilo 25.000,- Sk, v období keď bol starostom sa
vybudovalo pod hrádzou 6 stĺpov v cene 280.000,- Sk, v dobe keď bol starostom boli vybudované 4
stĺpy na novom stavebnom obvode za 200.000,- Sk; Žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobcovi na

najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava, ktoré sa bude konať po právoplatnosti
rozsudku v nasledovnom znení: „Ja A. B. sa touto cestou ospravedlňujem pánovi F. D., bývalému
starostovi Obce Šintava za nepravdivé výroky o ňom, že: v čase keď bol starostom, prišiel o veľký
biznis a že pri prácach na Domove opatrovateľskej služby bolo vyfakturovaných 850.000,- Sk za opravu
prívodu el. energie, v dobe, keď bol starostom sa za revíziu jedného hromozvodu platilo 25.000,- Sk,

v období keď bol starostom sa vybudovalo pod hrádzou 6 stĺpov v cene 280.000,- Sk, v dobe keď bol
starostom boli vybudované 4 stĺpy na novom stavebnom obvode za 200.000,- Sk, ktoré som vyslovil
na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava dňa 21.09.2015.“ Žalovaný je povinný
ospravedlniť sa žalobcovi v najbližšom vydaní časopisu Šintavský spravodaj po právoplatnosti rozsudkuv nasledovnom znení: „Ja A. B. sa touto cestou ospravedlňujem pánovi F. D., bývalému starostovi
Obce Šintava za nepravdivé výroky o ňom, že: v čase keď bol starostom, prišiel o veľký biznis a že pri
prácach na Domove opatrovateľskej služby bolo vyfakturovaných 850.000,- Sk za opravu prívodu el.

energie, v dobe, keď bol starostom sa za revíziu jedného hromozvodu platilo 25.000,- Sk, v období
keď bol starostom sa vybudovalo pod hrádzou 6 stĺpov v cene 280.000,- Sk, v dobe keď bol starostom
boli vybudované 4 stĺpy na novom stavebnom obvode za 200.000,- Sk, si za kosenie ihriska v dobe
pol roka vyfakturoval sumu 80.000,- Sk, bol načierno napojený na čističku odpadových vôd a 7 rokov
používal obecnú elektrinu na prevádzkovanie spoločnosti LODENICA, spol. s.r.o, ktoré som vyslovil na

verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Šintava dňa 21.09.2015.“, III. výrokom vo zvyšnej
zamietajúcej časti napadnutý výrok potvrdil (zamietnutie tretieho spôsobu ospravedlnenia, ktorého sa
žalobca domáhal prostredníctvom internetového spravodaja SeredOnline a zamietnutie nemajetkovej
ujmy v peniazoch v sume 2.500,- Eur).

62. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom

subjektívneho práva; v konaniach o ochranu dobrej povesti právnickej osoby má aktívnu vecnú
legitimáciu ten, kto je nositeľom takéhoto práva. Aktívne legitimovanými sú nositelia práva na ochranu
dobrej povesti, teda právnické osoby, proti ktorým bolo zasiahnuté do dobrej povesti. Pre konštatovanie
o neoprávnenom zásahu do dobrej povesti právnickej osoby nemusí byť osoba, ktorej sa tento zásah
týka identifikovaná celým obchodným menom, ale stačí, ak je z inkriminovaného výroku zasahujúceho

do dobrej povesti zrejmé, že sa týka konkrétnej osoby. Pre vytvorenie záveru, koho sa určitý výrok týka,
je postačujúce, ak je z výroku a jeho kontextu dostatočne zrejmé, o akú osobu sa jedná, resp. ak je táto
osoba v danom výroku dostatočne identifikovaná spôsobom, na základe ktorého ju možno spoľahlivo
určiť;pritomnemusíbyťosoba,ktorejsaneoprávnenýzásahdodobrejpovestitýka,identifikovanácelým
obchodným menom. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/59/2023).

63. Odvolací súd námietku žalobcu v odseku 60 považuje za dôvodnú s poukazom na uvedené v odseku
61, keď má preukázané, že výroky, ktoré sú predmetom konania uviedol žalovaný voči žalobcovi, ktorý
je v zmysle § 19b Občianskeho zákonníka nositeľom práva, o ktoré v danej veci ide, a teda je aktívne
vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, pričom z výpisu z Obchodného registra nepochybne

vyplýva skutočnosť, že spoločnosť LODENICA spol. s r. o. je samostatnou právnickou osobou, ktorá
je zapísaná v Obchodnom registri a táto právnická osoba má právo domáhať sa návrhom prípadného
zásahu do jej dobrej povesti.

64. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom okresného súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného v konaní (s poukazom okresného súdu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/228/2012), ani
so záverom, že pasívne vecne legitimovaná by bola obec Šintava. Mal za to, že nepravdivé tvrdenia,
ktoré žalovaný uviedol na adresu žalobcu boli prezentované ako tvrdenia žalovaného, resp. fyzickej
osoby.

65. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že vznik právneho vzťahu, obsahom
ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 19b Občianskeho zákonníka a na druhej
strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený
a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby, resp. dobrej povesti právnickej
osoby. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom

ochrany) je fyzická osoba, do osobnostných práv, resp. právnická osoba, do ktorej dobrej povesti bolo
zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu osobnosti (dobrej povesti) alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané
zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene
zasahujúceho do chránených osobnostných práv, dobrej povesti (je pôvodcom, resp. subjektom

zásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca
je právnickou osobou, do ktorej dobrej povesti bolo zasiahnuté, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný
sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do
jeho chránených práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom - ktorom konaní vecne
legitimovaný.

66. Judikatúra súdov už dávnejšie (viď napríklad Zborník III. Najvyššieho súdu, SEVT 1980, na strane
180), dospela k záveru, že subjektom zásahu môže byť tak občan (fyzická osoba), ako aj organizácia
(právnická osoba) a tiež odbornou právnickou literatúrou (viď napríklad Československé občianskeprávo, I. zväzok, Obzor Bratislava 1973, str. 167 a 168, resp. Občanský zákoník, Komentář, Praha -
Panorama, 1987, str. 100), aj neskoršou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (viď napríklad R 114/1999, R
38/1996, R 36/2009, R 53/2010, R 38/2012) je jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže

byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba a aj právnická osoba je celkom bežne stranou sporu v
konaní o ochranu osobnosti (napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 15.12.2011, sp. zn. 3 Cdo
108/2011, 29.6..2009, sp. zn. 3 MCdo 3/2008, 19.5.2010 sp. zn. 5 Cdo 108/2009, z 27.11.2009, sp.
zn. 5 Cdo 83/2008).

67. Pre právnické osoby je charakteristické to, že svoju vôľu nevytvárajú samostatne, ale
prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Len prostredníctvom fyzických osôb
právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok, koná, robí právne úkony, zakladá právne vzťahy,
vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z týchto vzťahov. Ak bezprostredným
pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou použitá na výkon jej
činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť

ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba.

68. Aj Ústavný súd SR v uznesení z 23.8.2007 sp. zn. I. ÚS 137/07 uviedol, že „podľa všeobecných
ustanovení občianskeho hmotného práva je otázka zodpovednosti za škodu (vrátane zodpovednosti
za nemajetkovú ujmu) konštituovaná tak, že za škodu, resp. za ujmu zodpovedá ten, kto ju spôsobil,

pričom v prípade škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou osobou ide o činnosť tých fyzických osôb,
ktoré právnická osoba na túto činnosť použila (§ 420, ako aj § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka)“.
Zásada, že podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka) zodpovedá právnická osoba aj za zásah do osobnostných práv bezprostredne spôsobený
fyzickou osobou konajúcou v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená právnickou osobou, nie je

zásadou výlučnou.

69. Do osobnosti človeka, resp. do jeho jednotlivých zložiek, ako sú demonštratívne vypočítané v §
11 Občianskeho zákonníka a dobrej povesti právnickej osoby, teda môže byť neoprávnene zasiahnuté
fyzickou osobou, právnickou osobou ale i subjektom, ktorý je povolaný k výkonu verejnej moci a koná vo

sféreprávaverejného(poslanci,starostovia,členoviavládyapod.).Tietoprípadyjevšaktrebastarostlivo
rozlišovať s ohľadom na okruh osôb povinných k náhrade nemajetkovej ujmy. Je totiž treba vychádzať
zo zásady, podľa ktorej, iba vtedy ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol
použitýprávnickouosobou(aleboinoufyzickouosobou)krealizáciičinnostitejtoprávnickejosoby(alebo
inej fyzickej osoby), kedy určujúcim je existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu

činnosti takejto osoby, postihujú občianskoprávne sankcie podľa § 13 samotnú právnickú (alebo inú
fyzickú) osobu (obdobne porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.1.2008, sp. zn. 30 Cdo
2092/2007, z 31.5.2007, sp. zn. 30Cdo 1293/2007, uznesenie z 29.8.2018, sp. zn. 30 Cdo 122/2018,
alebo I. I. a D. C. a kol.: Ochrana osobnosti podľa občianskeho práva, Linde-Praha, a. s., 2004, str.
166 a nasl.).

70. Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej
osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre posúdenie, či
išlo o takúto činnosť je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej

činnosti (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/228/2012 – R 128/2014, na ktoré poukázal súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku). Uvedené rozhodnutie sa týka situácie, kedy za neoprávnený zásah
do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý bol vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných
prostriedkov, je osobou zodpovednou za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby prevádzkovateľ
motorového vozidla, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla v zmysle § 427

a nasl. Občianskeho zákonníka.

71. V prejednávanej veci boli sporné výroky prednesené dňa 21.9.2015 starostom obce Šintava
na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Šintava. Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce
orgánmi obce, ktorými sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Starosta je predstaviteľom obce

a najvyšším výkonným orgánom obce (štatutárnym orgánom obce), jeho funkcia je verejná. Jeho práva
a povinnosti sú upravené v § 13 ods. 4 a 5 zákona č. 36/1990 Zb. o obecnom zriadení. Žalovaný bol
za starostu zvolený ako fyzická osoba v priamych voľbách obyvateľmi obce. Zodpovednosť za prípadný
neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu tak nesie podľa odvolacieho súdu výlučne žalovaný akofyzická osoba, ktorá svojimi výrokmi mala zasiahnuť do chránených práv žalobcu, keď takéto konanie
žalovaného predstavuje vybočenie z plnenia jeho pracovných povinností ako starostu. Názor okresného
súdu, že žalovaná mala byť Obec Šintava podľa odvolacieho súdu neobstojí, nakoľko Obec Šintava nie

je pôvodcom zásahu, ktorý odznel od starostu (žalovaného) ako fyzickej osoby na zasadnutí obecného
zastupiteľstva dňa 21.9.2015.

72. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak žalobu zamietol
z dôvodu nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie a ďalej sa v konaní už neozaoberal ne/

existenciu predpokladov odôvodňujúcich nárok žalobcu v zmysle § 19b ods. 2, ods. 3 Občianskeho
zákonníka (ak nepravdivé tvrdenie alebo neprimeraný hodnotiaci úsudok je považovaný za neoprávnený
zásah, ktorý z objektívneho hľadiska bol spôsobilý privodiť ujmu do práva na ochranu dobrej povesti
právnickejosoby.Medzineoprávnenýmzásahomavzniknutouujmounadobrejpovestiprávnickejosoby
musí byť príčinná súvislosť, pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/34/2020).

73. Odvolací súd poukazuje aj na to, že k porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, môže
dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní
primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci
úsudok, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.

74. Odvolací súd má za to, že vyjadrenie žalovaného „LODENICA s.r.o., je napojená načierno napojená
na čističku odpadových vôd a odoberala sa veselo energia“ je skutkovým tvrdením, keďže sa opiera o
fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia, je teda
overiteľná v zmysle uvedeného v odseku 45.

75. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

76. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

77. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

78. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy

na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného

práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec).

79. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí

dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť

strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.80. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže

dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

81. V danom spore, keďže zásah spočíval v skutkových tvrdeniach, žalovaný ako pôvodca
neoprávneného zásahu sa zbaví (občianskoprávnej) sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú
pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).

82. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, ods. 2 dôkazným prostriedkom je
najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

83. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

84.Vtejtosúvislostidávaodvolacísúddopozornostiajčl.15ods.2CSP,nemážiadendôkazpredpísanú
dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a

potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa
pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

85.Dôkazysúdhodnotípodľavlastnejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 CSP v znení účinnom od

1.7.2016). Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z
hľadiskapravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Po
skončení dokazovania teda súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu
medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce
dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti, pričom pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa

svedok správal, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení strán, či iných subjektov a hodnotí sa celková /
ne/zaujatosť svedka. V kontradiktórnom spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré
je zverené primárne procesnej aktivite sporových strán.

86. Vierohodnosť svedka je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k sporovým

stranámakprejednávanejveci,akájejehorozumováaduševnáúroveň,naokolnosti,ktorédoprevádzali
jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na
správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.),
a na záver aj k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz
výpovede svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú).

87. Z vykonaného dokazovania (postupom podľa § 191 CSP) pred odvolacím súdom na pojednávaní
dňa 29.9.2025 (ktorý zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie) vyplynulo, že žalovaný
bol dňa 27.11.2010 a dňa (opätovne) 15.11.2014 zvolený za starostu obce Šintava, že dňa 21.9.2015 sa
konalo Obecné zastupiteľstvo obce Šintava, ktoré viedol žalovaný ako starosta. Dňa 31.12.2010 obec

Šintava vystavila faktúru č. 11442010, ktorou žalobcovi fakturovala sumu 611,67 eur za vyúčtovanie
elektriny za rok 2010, že dňa 31.12.2010 obec Šintava prijala od spoločnosti Lodenica s.r.o. sumu
611,67 eur za fa č. 11442010. Dňa 9.8.2010 žalobca uzavrel so spoločnosťou Komunal Energy a.s.
Zmluvu o združenej dodávke elektriny s prevzatím zodpovednosti za odchýlku č. 1010997 so začiatkom
dodávky 1.10.2010, ukončením dodávky 31.12.2012 na dve odberné miesta XXXXXXXXXX - C. XXX,

XXXXXXXXXX - C. XXX. Na odbernom mieste 3106078629 - C. XXX neprebehol zmenový proces
k 1.10.2010, došlo k obmedzeniu dodávky elektrickej energie, že dodávka elektrickej energie od
Komunal Energy a.s. mala byť obnovená k 1.1.2011. Dňa 21.12.2010 uzavrel žalobca Zmluvu o pripojení
odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribučná a.s. so záväzkomprevádzkovateľa pripojiť odberné miesta žiadateľa do distribučnej sústavy. D. E. uzavrela s obecným
úradom Šintava dňa 3.6.1991 a dňa 7.7.1991 pracovnú zmluvu na dobu určitú a následne neurčitú
ako samostatný účtovník. D. E. uzavrel s Obecným úradom Šintava pracovnú zmluvu dňa 20.1.1998

na dobu neurčitú na pozíciu strojník vodohospodárskych zariadení na ČOV, pričom pracovný pomer
ukončil v roku 2018. V konaní bolo preukázané výpoveďou svedka D. E. (zápisnica o pojednávaní
dňa 23.4.2018 na čl. 128) a výpoveďou svedkyne D. E. (zápisnica o pojednávaní dňa 23.4.2018 na
čl. 125) tvrdenie žalovaného, že pracovníci zistili a informovali ho o tom, že čistička odpadových vôd
má vysoký odber elektrickej energie ako aj tvrdenie, že pán D. potvrdil, že nemali (zjavne LODENICA

s.r.o.) iné východisko ako sa napojiť na zdroj elektrickej energie a to výpoveďou svedka F. D. (zápisnica
o pojednávaní dňa 11.4.2024 na čl. 485). Tvrdenie žalovaného, že svedok D. E. mu povedal, že žalobca
odoberá elektrinu načierno, svedok D. E. nepotvrdil. Výpoveďou konateľky žalobcu G. E. bolo v konaní
preukázané, že žalobca odoberal elektrickú energiu z obce Šintava v mesiaci november až december
2010 v rozpätí jedného mesiaca, keď zároveň podľa Zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva
zo dňa 22.4.2013 (čl. 67), G. E. (ako konateľka žalobcu) potvrdila pripojenie žalobcu na obec Šintava

(elektrická energia), keď prechádzali na inú spoločnosť, ako krízové riešenie, o čom vedeli pracovníčky
obce. Tvrdenie konateľky žalobcu podporil aj svedok F. D. (spoločník žalobcu a bývalý starosta Obce
Šintava), ktorý vo výpovedi na okresnom súde (zápisnica o pojednávaní dňa 11.4.2024 (čl. 485) potvrdil
pripojenie žalobcu na obecný elektromer na jeden mesiac v súvislosti s odpojením žalobcu o elektriny pri
prechode k inému dodávateľovi elektriny, pričom pripojenie realizoval sám osobne večer, keď predtým

mal firmu ELMOST – F. D., a ráno to osobne oznámil ekonómke na obci a dohodli spôsob úhrady.
Podporne uvedené potvrdila aj svedkyňa D. E., ktorá uviedla, že pán D. prišiel a povedal, že bol pripojený
naobecnýelektromer.Skutočnosť,žežalobcabolvroku2010odpojenýzodberuelektrickejenergiebola
potvrdená aj obsahom výpovede svedka H. H. I. v konaní vo veci okresného súdu sp. zn. 15C/191/2016
(zápisnica o pojednávaní dňa 1.3.2018 na čl. 195). Uviedol, že žalobca v roku 2010 v šiestom mesiaci

žalobca prechádzal z pôvodného dodávateľa Slovakia Energy k novému dodávateľovi Komunal Energy
a.s., pričom v procese asi 21.9. došlo k administratívnej chybe, v dôsledku ktorej distribútor energie bol
povinný odpojiť odberné miesto (jedného z dvoch odberných miest žalobcu), pričom k odpojeniu prvého
odberného miesta došlo niekedy v novembri alebo decembri 2010 a k podpisu zmluvy došlo 30.6.2010.
Vyjadrenie svedka F. D., že napojenie na obecný elektromer ráno oznámil ekonómke na obci, nepriamo

potvrdila svedkyňa D. E., ktorá uviedla, že pokyn na vystavenie faktúry za odber energie jej dal bývalý
starosta (F. D.) s tým, že však zároveň uviedla, že pred napojením to nikomu nepovedal. Svedkyňa tiež
potvrdila výpoveď svedka D. E., že aj keď nefungujú čerpadlá, tak elektrotomor sa točí. Svedok D. E.
nepotvrdil vyjadrenie žalovaného, že svedok mu povedal, že žalobca odoberá elektrinu načierno.

88. Návrh na výsluch svedkov D. E., D. E., F. D. podal žalovaný, pričom v konaní svedkovia neboli
žalobcom namietaní ako nedôveryhodní (resp. zaujatí), odvolací súd výpovede svedkov považoval za
dôveryhodné (nezaujaté) v súlade s predpokladmi uvedenými v odseku 86, keď svedkovia boli vypočutí
na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie, spontánne vypovedali o skutočnostiach týkajúcich sa
predmetu konania na prítomnosti strán sporu, resp. aj ich právnych zástupcov, a zároveň odpovedali aj

naotázkypoloženéimprávnymizástupcami,ichvýpovedesavzájomnedopĺňali,nebolivrozporesinými
dôkazmi. Skutočnosť, ktorú namietal žalobca na pojednávaní dňa 27.9.2021 (zápisnica o pojednávaní
na čl. 340, že svedok D. E. nepotvrdil priamo tvrdenia žalovaného, že svedok mu povedal, že žalobca
odoberá elektrinu načierno, nediskvalifikuje D. E. ako svedka, keďže svedok výpoveďou potvrdil tvrdenie
žalovaného, že pracovníci zistili a informovali ho (iba) o tom, že čistička odpadových vôd má vysoký

odber elektrickej energie, keď podstatným v konaní bolo preukázanie tej skutočnosti, že žalobca bol
v roku 2010 napojený na Obec Šintava. Pričom v konaní nebolo žalobcom preukázané, že odoberanie
elektrickej energie žalobcom z Obce Šintava bolo realizované za súhlasu Obce Šintava.

89. Pokiaľ ide pripojené vyšetrovacie spisy OR PZ č. ČVS: ORP-262/1-VYS-GA-2017, č. ČVS:

ORP-370/2-VYS-GA-2014, č. ČVS: ORP-457/OVK-GA-2013, ktoré boli oboznámené už súdom prvej
inštancie, odvolací súd konštatuje, že sa netýkajú priamo predmetu konania (a teda nárokov žalobcu
súvisiacich s výrokom žalovaného na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 21.9.2015), ale týkajú sa
trestných oznámení F. D. na A. B. ohľadom výrokov na obecnom zasadnutí zo dňa 10.4.2017, trestného
oznámenia G. E. na A. B. o šírení tvrdenia o spoločnosti LODENICA spol. s r.o., (že 8 rokov za funkčného

obdobia predchádzajúceho starostu F. D. kradla elektriku v obci tým, že bola nelegálne pripojená na
obecný rozvod elektrickej energie a voči obci má neuhradenú faktúru vo výške cca 30.000,- Sk/995,82
eur) v čase od januára 2011 do decembra 2013, trestného oznámenia F. D. na A. B. (žalovaný) týkajúce
sa pokynu zo dňa 22.7.2013 osobe C. J. vstúpiť bez povolenia na súkromný pozemok F. D. a vykonaťtam montážne práce na ovládanie čerpadla v studni, avšak ozrejmujú vzťahy medzi F. D. a A. B. ako
aj žalobcom.

90. Z vyššie uvedeného (s dôrazom na odsek 86 a 87) podľa odvolacieho súdu vyplýva, že skutkové
tvrdenie (ktoré je predmetom konania), bolo pravdivé, ohľadom čoho žalovaný uniesol dôkazné bremeno
(dôkaz pravdy), keď samotná konateľka ako aj svedok F. D. potvrdili, že žalobca v roku 2010
odoberal elektrickú energiu od Obce Šintava, naopak žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že
odoberanie elektrickej energie v roku 2010 realizoval so súhlasom Obce Šintava, keď nepreukázal,

súhlas oprávneného subjektu (obecné zastupiteľstvo Obce Šintava s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/
zákona o obecnom zriadení), pričom podľa odvolacieho súdu nepostačovalo, že žalobca zaplatil faktúru
č. 11442010, ktorou mu Obec Šintava fakturovala sumu 611,67 eur za vyúčtovanie elektriny za rok 2010,
čo v konaní nebolo sporné.

91. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

92. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so

všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie
rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.

93. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

94. V súvislosti s odvolacím dôvodom označený v odseku 90, odvolací súd konštatuje, že namietaný
postup prvoinštančného súdu napravil odvolací súd, ktorý vo veci nariadil pojednávanie, zopakoval

dokazovanie a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

95. S poukazom na už uvedené v odseku 89 odvolací súd potom ako zopakoval dokazovanie
vykonaného súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v predmetnej veci nepreukázal naplnenie
predpokladov odôvodňujúcich poskytnutie primeraného zadosťučinenia formou požadovaných nárokov

v zmysle § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka (vrátane aj nároku na finančné zadosťučinenie, ktoré
by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia
sa nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúce, teda že ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu
nemožno z nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem morálneho primeraného zadosťučinenia
primerane zmierniť). Odvolací súd na základe uvedeného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v I. zamietajúcom výroku v zmysle § 387 CSP potvrdil a to vrátanie II. výroku o náhrade trov konania
(nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou.

96. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

97. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods.
2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.98. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

99. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1
v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v tomto odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok

nanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,keďnezistildôvodyodôvodňujúceaplikáciu§257
CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

100. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne).

101. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).