Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723203261
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6723203261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
A. B., nar. X. XXXX XXXX, bytom C. D.XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Ing. Norbertom Kášom, advokátom
so sídlom AK Námestie republiky 283/4, 984 01 Lučenec, IČO: 42 193 796, proti žalovaným: I./ E. B.,
nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX B. B., II./ G. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom
C. XX, XXX XX C., III./ H. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom I. XXX, XXX XX C., IV./ J. K., nar. XX.
XXXX XXXX, bytom X. XXXX XXX/X, XXX XX L., V.a/ A. H. M., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom N.
XXX/X, XXX XX O., V.b/ A. M., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX Q., V.c/ G. R., nar.

XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX T., VI./ G. I., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX C., VII./ T. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX E., VIII./ A. B., nar. XX.
XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., IX./ A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX C., X./ A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o určenie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/8/2023-247 zo dňa
3. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré im je žalobca
p o v i n n ý nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
6C/8/2023-247 z 3. apríla 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu
zamietol (prvá výroková veta); žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100% s tým, že žalobca je povinný zaplatiť trovy konania do troch dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že konal o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal
určenia,žeE.B.(žalovanýI./)jepodielovýmspoluvlastníkomvovýškepodielu3/12kparceleregistra„C“
evidovanej na katastrálnej mape ako parcela č.XXXX, o výmere 252 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
vedenej na katastrálnom odbore Okresného úradu Detva na LV č.XXXX pre obec a k.ú. C.; uplatnil nárok
na náhradu trov konania.

1.2 Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil podielové spoluvlastníctvo žalobcu k pozemku parc.č.
XXXX, pre k.ú. C.. Zistil, že medzi žalovaným I./ a žalovanými II./, III./ a IV./ bola uzatvorená zámenná
zmluva, na základe ktorej žalované II./, III./ a IV./ nadobudli spoluvlastnícky podiel žalovaného I./.
Pri prevode spoluvlastníckeho podielu žalobcovi nebol spoluvlastnícky podiel ponúknutý; takýmtospôsobom došlo k porušeniu jeho predkupného práva, ktoré by využil. Z uvedeného dôvodu sa žalobca
jednostranným právnym úkonom s poukazom na § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka dovolal
neplatnosti právneho úkonu – Zámennej zmluvy registrovanej pod V 2178/2022 zo 7. decembra 2022;

dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu došlo do dispozičnej sféry žalovaných II./, III./ a IV./ ako aj
žalovaného I./.

1.3 Žalobca tvrdil, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení; mal za to, že žalované
II./, III./ a IV./ nenadobudli spoluvlastnícke podiely od žalovaného I./. Domáhal sa, aby súd „reparoval“

porušenie právnej povinnosti konaním žalovaných; žiadal, aby súd určil, že žalovaný I./ je podielovým
spoluvlastníkom k dotknutým nehnuteľnostiam, a to v spoluvlastníckom podiele vo výške 3/12-in, teda
v takom rozsahu, ako tomu bolo pred uzatvorením namietanej zámennej zmluvy.

1.4 So žalobou súhlasili žalovaní V.a/, V.b/, V.c/, VI./, VII./, VIII./, IX./ a X./. Žalovaná III./ súhlasila, že
došlokzámenepodielov,dôvodpretakýtopostupbolvtom,žebolopotrebnézabezpečiťzjazdnýprístup

k rodinnému domu žalovanej II./; nebol úmysel porušiť zákon a neexistoval žiaden zištný dôvod.

1.5 Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 40a, § 140 a § 603 Občianskeho zákonníka;
poukázal na obsah spoluvlastníckeho práva a obsah predkupného práva spoluvlastníka. Zdôraznil,
že aplikačná prax súdov ustálila, že podielový spoluvlastník (oprávnený spoluvlastník) má v prípade

porušenia povinnosti zo strany spoluvlastníka (povinného spoluvlastníka) právo na výber, 1) či sa bude
domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka
na tretiu osobu, 2) či sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel
ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok (nahradenia prejavu vôle) alebo 3) si ponechá predkupné
právo voči nadobúdateľovi.

1.6 Posudzujúc obsah žaloby súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je vzhľadom ku
koncipovanému petitu nedôvodná. Zdôraznil, že nemohol určiť, že žalovaný I./ je podielovým
spoluvlastníkom vo výške pôvodného podielu tak, ako tomu bolo pred uzavretím zámennej zmluvy
so žalovanými II./, III./ a IV./, pretože v čase rozhodovania legitimita vlastníckeho práva svedčala

práve týmto žalovaným. Žalobca mal také možnosti formulácie petitu žaloby, ktorými by sa domáhal
vyslovenia neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného I./ na žalované II./, III./
a IV./ alebo sa mohol domáhať voči žalovaným II./, III./ a IV./ aby mu spoluvlastnícky podiel, ktorý
získali zámennou zmluvou, ponúkli na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudli od
žalovaného I./. Poslednou možnosťou bolo ponechať si predkupné právo, ktoré by začalo pôsobiť

proti nadobúdateľom spoluvlastníckych podielov (proti žalovaným II./, III./ a IV./). Z uvedených dôvodov
okresný súd žalobu zamietol.

1.7 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 262 ods.1 v spojení s § 255
ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); náhradu trov konania priznal

v spore plne úspešným žalovaným.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj
„odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navrhol, aby odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie na

vysporiadanie sa s kolíziou výkladov v rámci jeho senátov a nariadil, aby okresný súd konal v súlade
so zásadami právnej istoty.

2.1 Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. d) a písm. h) C.s.p., tvrdil tak,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2 Odvolateľ konkretizoval, že sa úspešne dovolal neplatnosti zámennej zmluvy, ktorou došlo
k porušeniu predkupného práva. Poukázal na to, že pred žalobou o určenie vlastníckeho práva podal
na okresnom súde žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu; konanie bolo na Okresnom súde

Zvolen vedené pod sp.zn. 16C/24/2023. V predmetnom konaní bol súdom vyzvaný, aby oznámil, či
trvá na podanej žalobe z dôvodu, že súd po predbežnom právnom posúdení dospel k záveru, že
žaloba je zjavne nedôvodná. Uvedený záver v inom konaní okresný súd oprel o konštatovanie, že
Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žalobao určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Žalobca v žalobe ani netvrdili, že možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zámennej zmluvy
vyplýva z osobitného predpisu a takýto prípadný predpis nebol známy ani súdu. Uvedený záver bolo pre

okresný súd postačujúci pre posúdenie žaloby (o neplatnosť zámennej zmluvy) ako zjavne nedôvodnej
a procesne neprípustnej.

2.3 S právnym posúdením okresného súdu vyslovenom v konaní vedenom pod sp.zn. 16C/24/2023
sa žalobca stotožnil, žalobu zobral späť a žiadal o zastavenie konania; okresný súd uznesením sp.zn.

16C/24/2023 z 23. júna 2023 konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu zastavil.

2.4 Podanou žalobu v prejednávanej veci mienil žalobca vytvoriť taký právny základ medzi stranami
sporu, ktorý zabráni ďalším sporom medzi nimi s poukazom na skutočnosť, že sa dovolal neplatnosti
zámennej zmluvy, na základe ktorej boli prevedené spoluvlastnícke podiely. V prípade, ak sa oprávnená
osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný ex tunc a to aj v prípade,

že na základe relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné
právo.

2.5 Odvolateľ tvrdil, že sa dostal do stavu právnej neistoty, keď rôzne senáty toho istého súdu posudzujú
totožnú vec odlišným spôsobom, keď okresný súd v senáte 6C vyslovil, že sa mal domáhať neplatnosti

zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu (na základe zámennej zmluvy) a senát 16C takúto žalobu
považoval za zjavne nedôvodnú.

2.6 Pokiaľ odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) C.s.p. namietal, že napadnutý
rozsudok okresného súdu je vnútorne rozporný s právnym názorom toho istého súdu vysloveného vo

veci 16C/24/2023; práve z dôvodu posúdenia veci v konaní vedenom pod sp.zn. 16C/24/2023 podal
novú žalobu, v ktorej sa už nedomáha určenia neplatnosti právneho úkonu, ale určenia vlastníckeho
práva.

2.7 Odvolateľ tvrdil, že napadnutý rozsudok vychádza z právneho názoru, ktorý odporuje záverom iného

senátu rovnakého súdu; tento rozpor narušuje dôveru v jednotnosť a konzistentnosť v rozhodovacej
činnosti súdu; navyše je bez akéhokoľvek vysporiadania sa s predošlým postupom súdu. Žalobca tvrdil,
že akceptoval záväzný výklad súdu (vo veci 16C/24/2023); v dôsledku nečakaného obratu v rozhodnutí
iného senátu došlo k porušeniu zásady ochrany legitímneho očakávania a k zneisteniu žalobcu, ktorému
sa odoprel prístup k vecnému prejednaniu nároku. Odvolateľ tvrdil, že sa dovolal relatívnej neplatnosti

zámennej zmluvy, čo vytvorilo základ pre následnú určovaciu žalobu; žaloba tak už nebola založená
na určení právnej skutočnosti, ale na určení právneho vzťahu – spoluvlastníctva, čím sa presunula do
kategórie prípustných návrhom podľa § 137 písm. c) C.s.p..

2.8 K odvolaniu žalobca pripojil pôvodnú žalobu (o neplatnosť právneho úkonu), výzvu okresného súdu

sp.zn. 16C/24/2023 z 26. mája 2023 realizovanú podľa § 138 C.s.p., uznesenie okresného súdu sp.zn.
16C/24/2023 z 23. júna 2023 (uznesenie o zastavení konania).

3. S podaným odvolaním vyjadril súhlas E. B. (žalovaný I./), A. H. M. (žalovaný V.a/), G. I. (žalovaná
VI./), T. B. (žalovaná VII./), A. B. (žalovaná VIII./), A. B. (žalovaný IX./), U. A. B. (žalovaná X./), G. R.

(žalovaná V.c/). Žalované II./, III./ a IV./ sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. K vyjadreniam žalovaných žalobca pripomienky nemal.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom

§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu
s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie,
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby aplikoval správne

ustanovenie právneho predpisu; vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní
a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia
z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380
ods.2 C.s.p.).

7. Z odvolania vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. d) a h) C.s.p..

7.1 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1
písm. d/ C.s.p.), je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,

porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho
rozhodnutia.

7.2 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na

zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2MCdo/4/2009).

8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými

úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je v odvolacom
konaní preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi
a argumentáciou súdu prvej inštancie tak, ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; okresný súd
rozhodol správne, pokiaľ žalobu zamietol. V prejednávanej veci sa žalobca ako podielový spoluvlastník
nehnuteľnosti, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhal určenia, že žalovaný I./ je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pozemku parc.č.XXXX zapísaného na LV č.XXXX pre k.ú. C.. Okresný
súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné
právo bolo porušené, patrila triáda oprávnení podielového spoluvlastníka; tieto práva v spore neuplatnil
a uplatnil nárok, ktorý mu tak, ako bol koncipovaný v petite žaloby, nepatrí,

9.Zhľadiskavšeobecnejprávnejargumentáciavovzťahukpredkupnémuprávuodvolacísúduvádza,že
z § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú
o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Zároveň
podľa § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od

nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované.
Zároveň podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Ustanovenie
§ 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva, na tieto právne

vzťahyjepotrebnéaplikovaťprávnuúpravuopredkupnompráve(§602až606Občianskehozákonníka).
Občiansky zákonník nevyžaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov,
vyžaduje rešpektovanie predkupného práva. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené
zákonom (§ 140 Občianskeho zákonníka). V rámci predkupného práva má spoluvlastník právo kúpiť
vec od iného spoluvlastníka, ak tento iný spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť. Právu

oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť zodpovednej osoby ponúknuť oprávnenej osobe vec (tu
spoluvlastnícky podiel) ku kúpe. Zmluvná voľnosť podielového spoluvlastníka je obmedzená zo zákona
predkupným právom. Je v súlade s judikatúrou, pokiaľ sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým
súd nahradí nedostatok prejavu vôle žalovaného, uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, keď v petite žaloby(a vo výroku rozsudku) by mal byť obsiahnutý text zmluvy vychádzajúci z rovnakých podmienok, ako
sú v zmluve, na základe ktorej žalovaný vec (tu nehnuteľnosť – spoluvlastnícky podiel) nadobudol
a ktorou bolo porušené predkupné právo. Právoplatnosťou rozsudku, ktorým je nahradený prejav vôle

nadobúdateľa urobiť oprávnenému spoluvlastníkovi ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu, je
treba považovať návrh na uzavretie zmluvy za perfektný (§ 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka), t. j.
že prejav vôle nadobúdateľa nahradený súdnym rozhodnutím došiel oprávnenému spoluvlastníkovi ako
osobe, ktorej bol určený. Zmluva o kúpe podielu medzi nadobúdateľom a oprávneným spoluvlastníkom
bude uzavretá, keď prijatie ponuky ku kúpe podielu (nahradené súdnym rozhodnutím) nadobudne

účinnosť (§ 44 Občianskeho zákonníka), t. j. oprávnený spoluvlastník urobí včasné prehlásenie, že
s ponukou súhlasí a vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k nadobúdateľovi. Ustálená súdna
prax dospela k záveru, že „Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho
zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva,
na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade

smerovaťvočivšetkýmúčastníkomzmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu,priktorejboloporušené
jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi
(tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby
mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich
kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený

spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle
nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav
nadobúdateľa (§ 161 ods.2 O.s.p.), c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči
nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či
vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

3Cdo/122/2009 zo dňa 22.9.2010). Predkupné právo ostatní spoluvlastníci nemajú, pokiaľ ide o prevod
blízkej osobe. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela
jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 Občianskeho zákonníka). Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že blízke osoby rozdeľujeme do dvoch skupín; prvou sú príbuzní v priamom rade,

súrodenec a manžel, okrem tohto príbuzenstva žiadna iná podmienka (ako je u tomu pri druhej skupine)
splnená byť nemusí. Iné osoby (ak je u nich zistený rodinný alebo obdobný pomer) bez ďalšieho blízkymi
osobami nie sú; k príbuzenskému pomeru (alebo obdobnému pomeru) sa musí pridružiť podmienka, že
by tieto osoby ujmu utrpenú inou osobou, pociťovali dôvodne ako ujmu vlastnú.

10. Žalobca v spore žiadnu z triády svojich oprávnení ako obídeného spoluvlastníka neuplatnil;
neuplatnil nárok na určenie neplatnosti zmluvy, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu za
nerešpektovania predkupného práva žalobcu ako spoluvlastníka; neuplatnil ani nárok na nahradenie
prejavu vôle.

10.1 Pred začatím konania sa žalobca osobitnými adresovanými jednostrannými úkonmi dovolal voči
účastníkom zámennej zmluvy (žalovanému I./, žalovanej II./, žalovanej III./ a žalovanej IV./) relatívnej
neplatnosti zámennej zmluvy. Citujúc závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Cdo/136/2009 z 20. októbra 2010 žalobca tvrdil, že právny úkon, ktorý ma vadu majúcu
zanásledokjehorelatívnuneplatnosťpodľa§40aObčianskehozákonníka,sapovažujezaplatný,pokiaľ

ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti
nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný
od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu
vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.

10.2 Z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu tiež vyplýva, že pri dovolaní sa neplatnosti ide
o jednostranný právny úkonu, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp.
všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie
je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho
úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami

možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Dovolať sa neplatnosti právneho úkonu možno urobiť i žalobou
(vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu
(nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné v občianskom
súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkonplatný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej
povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.

10.3 Súd prvej inštancie nevyslovil pochybnosť, či k porušeniu predkupného práva žalobcu došlo;
subjekty na žalovanej strane ani netvrdili a už vôbec nepreukazovali, že došlo k ponuke na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu; subjekty na žalovanej strane ani netvrdili a ani nepreukazovali, že k prevodu
na základe zámennej zmluvy došlo medzi blízkymi osobami (v ktorom prípade by nebolo možné
konštatovať porušenie predkupného práva).

10.4 Právnou vadou žaloby, pre ktorú súd prvej inštancie žalobu zamietol, bola skutočnosť, že určovacia
žaloba nebola prípustná, nakoľko žalobca sa mal domáhať vyslovenia neplatnosti scudzovacieho
úkonu, nahradenia prejavu vôle alebo si ponechať predkupné právo, ktoré by začalo pôsobiť proti
nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu (žalovaným II./, III./ a IV./.).

11. Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby odvolací súd k záverom súdu prvej inštancie
uvádza, že základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo
právojealeboniejebolapodľa§80písm.c)O.s.p.účinnéhodo30.06.2016 existencianaliehavého,t.j.
kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Táto

právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho vzťahu bez toho, aby takéto
odlíšenie malo vecný význam.

11.1 K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného
sporového poriadku, účinnej od 01. 07. 2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne

neuvádza. Jeho § 137 rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/), alebo o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504) právny záujem na určení práva
vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie
špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že
právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky
prihlásenejdokonkurzu(§32Zákonaokonkurzeavyrovnaní)alebožalobanavylúčenievecizexekúcie,

ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi
skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu,
že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto žalôb sú žaloba o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba o určenie neplatnosti

dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby vyvolané sporom o dedičské
právo (§ 194 CMP).

11.2 Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo
v danom prípade žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu
znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne
vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná

existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny
vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje
ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.
Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým
procesným nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR 5MCdo 1/2010). Odvolací súd pripomína, že

určovacia žaloba má preventívnu povahu – má poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcu skôr,
ako dôjde k porušeniu práva. Naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie
môže byť daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde satak ďalším žalobám na plnenie. Tam, kde právo už porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na
plnenie.

11.3 Posudzujúc podanú žalobu z hľadísk uvedených v ustanovení § 137 C.s.p. odvolací súd reagujúc
na vecne správne rozhodnutie o zamietnutí žaloby súdom prvej inštancie konštatuje, že ide o žalobu,
či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c/ C.s.p.). K uvedenému ale odvolací súd dodáva, že predmet
konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými
tvrdeniami – opísaním skutkového deja. Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja

možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento
petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore, súd má skúmať celý
obsah žaloby, nielen samotný žalobný návrh (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 7Cdo/268/2019). Podľa názoru odvolacieho súdu je tak potrebné podanú žalobu posudzovať
z hľadiska jej prípustnosti podľa § 137 písm. c); je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby
bol nastolený taký stav podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, aký bol pred namietaným právnym

úkonom (zámennou zmluvou). Z hľadiska predkupného práva a nárokov obídeného spoluvlastníka je
zrejmé, že jeho špecifickým nárokom je domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu
- zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu; osobitným predpisom vyžadovaným
ustanovením § 137 písm. d) C.s.p. je práve ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, nakoľko tento
výslovne uvádza ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka; a definuje tak možnosť podania žaloby

o určenie právnej skutočnosti – neplatnosti právneho úkonu v dôsledku porušenia predkupného práva
spoluvlastníka.

11.4 Odvolací súd uvádza, že možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti (relatívne neplatného)
právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo žalobcu, nepriamo vyplýva aj z § 34 ods.2

zákona č.192/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho
úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom
alebo pred dobrovoľnou dražbu; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

11.5 Odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo/40/2022 z 29. novembra 2023, z ktorého vyplýva, že Civilný sporový poriadok
síce priniesol zmeny v úprave určovacích žalôb; tieto zmeny nepredstavovali zásadné zmeny doterajšej
súdnejpraxevotázkeochranypredkupnéhoprávavtakejmiere,abysamenildoterajšívýklad.Vprípade
porušenia predkupného práva majú spoluvlastníci k dispozícii iné právne prostriedky ochrany (žaloba

o neplatnosť, žaloba o nahradenie prejavu vôle), pričom pre úspech určovacej žaloby je nevyhnutný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

12. Z uvedeného pre odvolací súd vyplýva, že žalobca mal k dispozícii účinný prostriedok nápravy
ním tvrdeného protiprávneho stavu – žalobu o určenie právnej skutočnosti, nakoľko možnosť podania

takejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu (§ 40a Občianskeho zákonníka). Uvedené navodzuje,
že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nebol daný. Navyše v zmysle ustálenej súdnej
praxe je naliehavý právny záujem daný v prípade, ak by sa právne postavenie bez požadovaného
určeniastaloneistým.Aksaprávnepostaveniestranysporu(žalobcu,ktorýpreukazujenaliehavýprávny
záujem na požadovanom určení) nezmení, naliehavý právny záujem nie je daný; iba zmena faktického

postavenia strany sporu pre preukázanie naliehavého právneho záujmu nepostačuje. Žalobca totiž bez
ohľadu na úspech alebo neúspech žaloby ostáva podielovým spoluvlastníkom k spornej nehnuteľnosti
v rovnakom spoluvlastníckom podiele – jeho právne postavenie podielového spoluvlastníka a ani výška
jeho spoluvlastníckeho podielu sa nezmení.

12.1 Ak sa žalobca domáha určenia podielového spoluvlastníctva žalovaného I./ (na úkor v katastri
nehnuteľností evidovaného podielového spoluvlastníctva žalovanej II./, III./ a IV./) v rozsahu, v akom
žalovanému I./ patrilo pred namietaným prevodom spoluvlastníckeho podielu; v tomto prípade by sa
právne postavenie žalobcu nijako nezmenilo a vo vzťahu k jeho podielu by mu ostal zachovaný súčasný
právny stav.

12.2 K absencii naliehavého právneho záujmu odvolací súd napokon dodáva, že účinným prostriedkom
nápravy by bola žaloba o určenie právnej skutočnosti – určenie neplatnosti namietanej zmluvy, tak ako
vyplýva z triády oprávnení obídeného podielového spoluvlastníka. Je zrejmé, že žalobca mal iný účinnýprostriedok nápravy ním nezákonného stavu (porušenia predkupného práva); v takom prípade platí, že
naliehavý právny záujem nie je daný.

13. Pokiaľ žalobca namietal inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
365 ods.1 písm. d/ C.s.p.) spočívajúcu v tom, že okresný súd svoje rozhodnutie založil na závere, ktorý
je v rozpore s predbežným právnym posúdením v konaní, ktoré žalobca inicioval žalobou o určenie
neplatnosti zámennej zmluvy, odvolací súd uvádza, že právny názor vyslovený súdom v zmysle § 138
C.s.p. nie je záväzným, tak ako jeho záväznosť vyvodzuje žalobca.

13.1 Právny názor podľa § 138 CSP je záverom, ktorý súd vysloví po predbežnom právnom posúdení,
nie je právnym názorom vysloveným v rozhodnutí vo veci samej, potvrdeným v prípadnom odvolacom
či dovolacom konaní.

13.2 Takto vyslovený právny názor nie je pre stranu sporu záväzný, inak povedané, strana sporu

predbežným právnym posúdením nie je viazaná, v spore môže s predbežným právnym názorom súdu
polemizovať, nesúhlasiť s ním a argumentovať proti nemu. Pre stranu sporu z predbežného právneho
posúdenia nevyplýva povinnosť po výzve súdu na späťvzatie žaloby žalobu zobrať späť a navrhnúť
zastavenie konania. Jediným právnym následkom čo aj procesnej pasivity žalobcu vo vzťahu k výzve
na späťvzatie žaloby je pokračovanie v konaní; ak žalobca na výzvu nevezme žalobu späť, súd v konaní

pokračuje; ak sa v ďalšom konaní preukáže, že žaloba bola zjavne nedôvodná, žalobcovi ako následok
hrozí (len) zamietnutie žaloby (samozrejme s tým spojeným právom na podanie odvolania s námietkou
nesprávneho právneho posúdenia).

13.3 Ak okresný súd v inom konaní mal za to, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy ako oprávnenie
obídeného podielového spoluvlastníctva nie je v zmysle nového procesného predpisu prípustná, nešlo
o právne záväzné vyslovenie názoru súdom prvej inštancie ako by to bolo v rozhodnutí vo veci samej.
Ak sa s týmto záverom žalobca stotožnil a žalobu (v inom konaní) zobral späť a žiadal konanie zastaviť,
nemá to za následok konštatovanie inej vady v zmysle uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods.1

písm. d/ C.s.p.). V konečnom dôsledku odvolací súd môže v odvolaní preskúmať len právne posúdenie
súdom prvej inštancie v prejednávanej veci a nie v inom, v dôsledku späťvzatia zastavenom konaní.

13.4 Napokon ak žalobca namietal, že pre neho išlo o rozhodnutie prekvapivé, odvolací súd konštatuje,
že nemôže ísť o prekvapivosť napadnutého rozhodnutia, ak nemožno uzavrieť, že Okresný súd Zvolen

rozhodujevtotožných,resp.obdobnýchveciachodlišne.Prípadnáprekvapivosťrozhodnutiajezaložená
na odlišnosti právneho posúdenia vo veci samej v obdobných (totožných) veciach; predbežné právne
posúdenie rozhodnutím vo veci samej nie je.

14. Odvolateľ taktiež namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s iným

právnym názorom iného senátu totožného okresného súdu (16C). Z obsahu spisu pre odvolací súd
vyplýva, že žalobca v spore (6C) takúto argumentáciu použitú senátom 16C nepoužil; v prejednávanej
veci sa tak okresný súd nemal s akým konfliktom právnych názorov odlišných senátov vysporiadavať.

15. Odvolací súd uzatvára, že v odvolaní namietanú vadu konania a ani nesprávne právne posúdenie

nezistil. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažujúc podané odvolanie za dôvodné,
postupom podľa § 387 ods.1 ods.2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu ako
vecne správne potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania; okresný súd pri
rozhodovaní o trovách konania správne vychádzal z princípu úspechu v spore.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..
V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní úspešní žalovaní, preto im odvolací súd priznal proti

neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.