Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421201796
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8421201796.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci maloletého dieťaťa: T.
H., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom H.-M., toho času H.-C., W. XX, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Y., dieťa rodičov - matky: I.. G. H., rod. H., narodená XX.
XX. XXXX, trvale bytom H.-M., toho času H.-C., W. XX, právne zastúpená : advokátska kancelária AKPF
s.r.o., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, a otca: C. H., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom R., G.
XXXX/XX, právne zastúpený: N.. Jana Šepeľová, advokátka so sídlom Humenné, Nám. slobody 25/13,
v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletou a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní

oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. KK-5P/42/2023-578 zo dňa 12.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., III., VII., VIII., IX..

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch IV., V., VI. a X. a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej T.. Predmetom sa

stalo rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletou a zmena výšky výživného zo strany otca pre
maloletú.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2.OkresnýsúdPopradrozsudkomč.k.KK-5P/42/2023-578zodňa12.novembra2024rozhodoltak,že:

„I. Otec C. H., nar. XX.XX.XXXX j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou dcérou T. H., nar.
XX.XX.XXXX, každú tretiu sobotu v mesiaci kalendárneho roka od 10.00 h do 17.00 h, a to prvé dve
hodiny ( t.j. od 10.00h do 12.00h ) v prítomnosti matky maloletej G. H., nar. XX.XX.XXXX a každú tretiu
nedeľuvmesiacikalendárnehorokaod10.00hdo14.00hbezprítomnostimatkyvmesteH..Vstanovený
deň a čas si otec maloletú dcéru prevezme na R. vlakovej stanici v H. a po skončení realizácie styku
v stanovený deň a čas odovzdá matke maloletej na R. vlakovej stanici v H.. Matka je povinná maloletú
na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť.

II. Otec C. H., nar. XX.XX.XXXX j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. T. formou videohovorov
prostredníctvom mobilnej aplikácie P. každý pondelok a štvrtok od 18.30h do 19.00h s tým, že matka je
povinná zabezpečiť realizáciu videohovorov zo strany maloletého dieťaťa.III. V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a.

IV. Mení rozsudokOkresnéhosúduKežmarokč.k.3P/201/2016-36zodňa14.07.2016tak,žezvyšuje
výživné na maloletú dcéru T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur na sumu 170 eur mesačne, ktoré je
otec C. H., nar. XX.XX.XXXX, povinný prispievať do 20. dňa v mesiaci vopred matke, od podania návrhu,
t.j. od 09.08.2023 do budúcna, , a to odo dňa doručenia tohto rozsudku osobe povinnej z vyživovacej
povinnosti.

V. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

VI. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 09.08.2023 do 31.10.2024 vo výške 1.031,98 eur povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, počnúc mesiacom december 2024, spolu
s bežným výživným, vždy do 20. dňa v mesiaci matke maloletej, až do úplného zaplatenia dlhu, a to

pod stratou výhody splátok.

VII. U k l a d á mal. T. výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu
u I.. I. H., klinický psychológ, I. T. XX, XXX XX H. - M., po dobu 6 mesiacov odo dňa nariadenia
výchovného opatrenia za účelom pomoci maloletej uvedomenia si úlohy otca v živote maloletej,

akceptácia konkrétneho otca, prípravu maloletej na stretnutie s otcom bez prítomnosti matky.

VIII. Matke mal. T. u k l a d á povinnosť spolupracovať s klinickým psychológom I.. I. H., a to pod
hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

IX. U k l a d á matke maloletej I.. G. H., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny H., po dobu 6 mesiacov odo dňa nariadenia výchovného opatrenia za
účelom uvedomenia si úlohy otca v živote maloletej, správnej komunikácie matky s maloletou ohľadom
otca maloletej.

X. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k rozhodnutiu o úprave styku (výroky I., II., III.) odôvodňuje
vykonaným dokazovaním a výsledkami zisteného skutočného stavu, podľa ktorých bolo zistené, že
matka žije s maloletou v H.. Súdna úprava výkonu rodičovských práv bola realizovaná rozsudkom

Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14.07.2016, č.k. 3P/211/2015 - 36, ktorým bola maloletá zverená
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 € mesačne.
Súd ďalej zistil, že sa viedlo v roku 2016 konanie o zapretie otcovstva, ktoré bolo zastavené na základe
späťvzatia návrhu otca. Viedlo sa konanie o zníženie výživného pod sp. zn. 3P/43/2018, ako aj konanie
o návrhu matky na zmenu priezviska pod sp. zn. KK- 5P/110/2020.

4. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že styk otca s maloletou doposiaľ žiadnym rozhodnutím,
s výnimkou nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré skončilo dňa 13.09.2024, upravený nebol.
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, ktorým sa upravovali rodičovské práva a povinnosti k maloletej,
č. k. 3P/201/2015-36 zo dňa 14.07.2016, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, ktorá

ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a určené bežné výživné v sume 100 eur mesačne a tiež
dlžné výživné. Styk upravený žiadnym spôsobom nebol. Otec sa dlhodobo s maloletou nestretával, čo aj
sám potvrdil, prvé stretnutie prebehlo až po vyše 6 rokoch, preto súd 1. inštancie v spojení s uznesením
odvolacieho súdu neodkladným opatrením na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti uznesenia dočasne
upravil styk otca s maloletou každú 3 sobotu v mesiaci od 11.00 h do 17.00 h v meste H. za prítomnosti

matky, aby si otec mohol vytvoriť vzťah s dcérou, nakoľko ho nemá vytvorený. Súčasne otcovi uložil
výchovné opatrenie, ktorého účelom bolo budovanie rodičovského vzťahu medzi ním a jeho dcérou,
uvedomenie si úlohy otca, nielen so svojimi právami, ale aj povinnosťami.

5. Súd na základe vykonaných dôkazov vo vzťahu k rozsahu styku prijíma záver o tom, že primárnym

účelom je realizácia a potreba stretávanie sa otca s maloletou, vyhodnocoval výkon nariadeného
neodkladného opatrenia v konaní, ktorý bol súdom nariadený. Uviedol, že z vyhodnocovania z tohto
výkonu rozhodnutia mu vyplynulo, že stretnutia s maloletou sa uskutočňovali vždy tam, kde si určila
maloletá spoločne s matkou, otec sa prispôsobil. Súd konštatoval, že rodičia na začiatku boli účastníkmi,kde tie stretnutia boli plné konfliktov a napätia a bez prítomnosti rodičov prebehli bez komplikácií.
Zároveňsúdmalzato,žeotecnevyužilúplnepotencionáltýchtostretnutíohľadomzisťovaniaaktuálnych
potrieb, záujmov maloletej, jej komunikácie. Súd skonštatuje, že maloletá sa konečne po dlhej dobe

stretla s otcom, videla ho vizuálne, trávila s ním nejaký čas, tak že súd prijal záber, že je potrebné tento
styk rozšíriť, ale je to styk, ktorý je nastavený pre budovanie ďalšieho vzťahu s maloletou. Súd prihliadol
aj na názor maloletej, ktorá je vo veku XX rokov, na vzdialenosť bydlísk otca a maloletej, na to, že zatiaľ
maloletá vyjadrila obavy a nechce u otca prespávať, nechce realizovať styk v zmysle návrhu otca. Ako
miesto stretávania určil H., a to s poukazom na to, že maloletá už ma školskú dochádzku, cestovaním

do Y. by bol narušený jej režim, možnosti prípravy na školskú dochádzku. Má za to, že na styk kedy
bude prebiehať bez prítomnosti matky by už maloletá mala byť pripravená. Otec žil v H., pracoval, nie
je to pre neho cudzie mestom. Nemal preukázaný nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by vplýval na výkon
jeho rodičovských práv, a teda na možnosti rozsahu styku. Zároveň nastavil aj možnosti stretávania
sa prostredníctvom aplikácie P., teda prostredníctvom video hovorov s povinnosťou matky zabezpečiť
tento prístup k mobilnej aplikácii. Zároveň zdôraznil súd že ide o styk, ktorý je upravený pre otca, bez

prítomnosti starých rodičov, pretože boli zistené konflikty medzi rodičmi a rodičmi maloletej.

6. Vo vzťahu k výživnému konštatoval, že je dôvodné zvýšiť výživné na maloletú, pretože naposledy bolo
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14.07.2016, č.k. 3P/201/2015. Súd mal za
preukázanú zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá nastala na strane maloletej, tá je žiačkou piateho

ročníka. Súd v odôvodnení rozhodnutia, bod 62. poukazuje na oprávnené zistené výdaje maloletej. Vo
vzťahu k príjmom otca, tak ten je v súčasnej dobe nezamestnaný, v evidencii uchádzačov o zamestnanie
vedený nie je, je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 283 eur mesačne. Naposledy
trvalo a dlhšiu dobu pracoval , a to v spol. S. Z. v období od 8.10.2022 do 30.09.2023, kde podľa
vyjadrení navrhovateľa dosahoval príjem 400 eur. Pracoval ako G.-kár. Z dátumu ukončenia pracovného

vyplýva, že k nemu došlo skôr, ako mu bolo uložené výchovné opatrenie. A teda tvrdenia otca o tom,
že z práce bol prepustený aj z dôvodu, že vymeškával z práce kvôli sedeniam u sociálnej pracovníčky,
u ktorej sa podroboval uloženému výchovnému opatreniu, nie sú pravdivé. Aktuálny príjem otca tvorí
iba čiastočný invalidný dôchodok v sume 283 eur mesačne, ktorý rozhodne nemôže postačovať na
pokrytievšetkýchpotriebsamotnéhootca.Otecžijevspoločnejdomácnostisrodičmi,ktorýmnabývanie

žiadnou čiastkou neprispieva. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.Súd pri určovaní výživného poukázal na
to, že neprihliadal na jeho skutočné príjmy, ale na možnosti, faktické príjmy, a teda dá sa vychádzať
aj z faktických potencionálnych príjmov otca. O spätnom výživnom rozhodol a priznal spätne výživné
od podania návrhu matky na súd. Zároveň dlžné výživné vo výške 1031,98 € povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach vo výške 40 € mesačne, a to pod hrozbou straty výhody splátok.

7. Vo vzťahu k uloženiu výchovného opatrenia maloletej poukazuje na to, že účelom výchovného
opatrenia má byť uvedomenie si úlohy otca v živote maloletej, jeho akceptácia a keďže súd rozšíril styk
otca s maloletou, tak účelom tohto výchovného opatrenie je, aby maloletá bola čo najlepšie pripravená
na stretnutie. Zároveň súd uviedol, že z viacerých vyjadrení matky, ako aj zo správy ÚPSVaR H. zistil,

že matka sa s maloletou ohľadne otca maloletej baví ako s rovnocenným partnerom, na čo maloletá v
tomto veku určite nie je pripravená a súčasne problémy, ktoré boli medzi rodičmi maloletej matka určite
nie je oprávnená rozoberať s maloletou (viď. vyjadrenie mal. počas zisťovania názoru, správu ÚPSVaR
H., kde je uvedené, že mamina jej ohľadne otca hovorí všetko).

8. Svoje rozhodnutie právne súd odôvodňuje s poukazom na ustanovenie § 25 Zákona o rodine, § 26,
§ 28, § 36, § 62 ods. 1, 2, § 62 ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, §37 ods.
1, 2 Zákona o rodine .

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 civilného mimo sporového poriadku.

III. Obsah odvolaní účastníkov konania a vyjadrení

10.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolanieotec,atoprotivýrokomoúpravestyku.Navrhuje,
aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, že oprávnený sa bude s maloletou stretávať aj

počas sviatkov a prázdnin. V odvolaní ďalej uviedol, že ako rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, ako
to vyplýva zo Zákona o rodine a má za to, že matka nerešpektuje práva maloletého dieťaťa, nerešpektuje
práva druhého rodiča. Vzhľadom na okolnosti, ktoré sa odohrali medzi ním a matkou potrvá kým sas dcérou bude môcť úplne zblížiť. Predpokladá, že matka sa s ním nebude chcieť dohodnúť, aby dcéra
bola u neho v inom období, ako je to upravené súdom.

11. Proti výrokom o úprave styku podala odvolanie aj matka, ktorá navrhuje, aby styk otca s maloletou
sa realizoval vždy druhú sobotu v mesiaci v čase od 11.00 hod. do 16.00 hod., vždy za prítomnosti
matky. Matka podala odvolanie aj proti výroku o výživnom a navrhuje aby otec bol povinný platiť
výživné vo výške 250 € mesačne od 09.08.2023 a zároveň navrhuje zrušiť výroky rozsudkov, ktoré sa
dotýkajú uloženého výchovného opatrenia. V odvolaní poukazuje, že súd rozhodol o úprave styku aj bez

prítomnosti matky. Je potrebné konštatovať, že o maloletú sa otec nezaujímal, nie je pre ňu pozitívnym
vzorom a súd nemôže tieto súvislosti ignorovať a bagatelizovať ich pri určovaní režimu otca s maloletou,
čo súd urobil a aj proti vôli maloletej stanovil, aby s ňou trávil samostatný čas. Matka si uvedomujú úlohu
otca, nerobí vo vytváraní vzťahu žiadne prekážky, ale nie je však jej povinnosťou, aby dcéru na styk
nútila. Otec sa prakticky 10 rokov o maloletú nezaujímal, a teda prakticky celý život sa s ňou nestretával.
Otec sa o ňu nezaujíma a ani nezaujímal. Typickou ukážkou záujmu je možnosť video hovorov, kedy

matka súhlasila na pojednávaní, umožňovala by ich aj skôr, ale otec o to neprejavil záujem. Súd ma
vychádzať zo stavu, ktorý je v čase rozhodnutia, podľa jeho názoru však pochybil a vydal nelogické
rozhodnutia, keď určil aj výchovné opatrenia, ktoré je podmienkou na realizáciu styku. Poukazuje na to,
že na styk nie je pripravený otec, ktorý maloletej nerozumie a možnosti, aby sa tento stav zmenil neboli
otcom využité. Poukazuje na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhuje, aby sa otec stretával s

maloletou, ale vždy v prítomnosti matky. Vzhľadom na tieto vyššie uvedené dôvod má za to, aby sa
realizovalstykkaždúdruhúsobotuvmesiaciod11.00hod.do16.00hod.zaprítomnostimatky.Opätovne
poukazuje na tvrdenie maloletej, ktoré matke tlmočila: „Mamy ešte jedno alebo dve takéto stretnutia a
ja si niečo urobím.“ (podanie zo dňa 19.08.2024). Matka sa necíti byť zodpovedná za vzťah aký ma s
maloletou otec. Vo vzťahu k výrokom týkajúce sa výchovných opatrení navrhuje tieto zrušiť.

12. K odvolaniam bolo podané vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý nemá námietky vo vzťahu k
úprave styku otca s maloletou a súhlasí s jeho rozhodnutím. Súhlasil s výškou výživného, ako navrhuje
matka, dôvodom je plynutie času od poslednej úpravy výživného.

13. Matka podala písomné vyjadrenie k odvolaniu otca. Poukazuje na to, že zotrváva na tom, aby styk bol
realizovaný vždy za jej prítomnosti. V podanom vyjadrení opisuje priebeh stretnutia s maloletou, ktoré
sa uskutočnilo počas decembra roku 2024. Poukazuje na to, ani na Vianoce, ani na Silvestra maloletú
nekontaktoval, napísal matke, že by jej chcel popriať všetko dobré do nového roka.

14. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka podala písomné vyjadrenie matka, ktorá má za to, že kolízny
opatrovník sa javí vo svojich vyjadreniach ako zmätočný. Kolízny opatrovník bol bezprostredne
konfrontovaný s pasivitou otca a jeho nízko schopnosťou verbalizovať svoje postoje a zjavnom
neschopnosťou otca vyjadriť svoje pocity smerom k maloletej. Vo vzťahu k výživnému jeho stanovisko
jednoznačné a navrhuje vyhovieť návrhu matky.

15. V písomnom vyjadrení právneho zástupcu matky zo dňa 01. apríla 2025 sa uvádza, že matka
žiada, aby odvolací súd venoval pozornosť aspektu, že otec z dôvodu svojho zdravotného stavu
poberá invalidný dôchodok a správanie otca má isté hendikepy, avšak matke konajúcim súdom nebola
oznámená zdravotná diagnóza otca. Opätovné písomné vyjadrenie matky, matka nebráni styku otca s

maloletou. Sumár stretnutí bol 21.12. 2024, posledný telefonát 21. januára 2025. Priložila potom obsah
SMS správ, v ktorých otec oznam moje, že teda na víkend nepríde. Správaniu otca nerozumie ani
maloletá, je z takéhoto správania rozpačitá až vystrašená. V roku 2025 otec telefonoval maloletej 2-krát,
hovorí trvali spolu 17 minút. Medzi otcom a maloletou nie je vytvorené žiadne puto a otec nemá žiadnu
iniciatívu napriek tomu , že prebieha súdne konanie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkmi konania v ktorých neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmiodvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,

že odvolaniu otca je treba priznať čiastočný úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku vo výrokoch I., II., III., VII., VIII., IX. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. a
zrušenie rozsudku vo výrokoch IV., V., VI. a X. podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie
argumentuje nasledovne.

17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a zo zistených skutočností
prijal správny právny záver vo vzťahu k napadnutým výrokom jeho rozhodnutia I., II., III., VII., VIII.,
IX.. Odvolací súd považuje prijaté závery súdu vo vzťahu k týmto častiam napadnutého rozhodnutia za
správne a poukazuje na ne. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky a otca proti výrokom o úprave
styku odvolací súd udáva nasledovne.

18. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá.

20. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Výsledky dokazovania
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu odchýliť.

21. V dôsledku podaného odvolania rodičmi proti výrokom o úprave styku otca s maloletou pristúpil
odvolací súd k prieskumu rozhodnutia danej časti . Prieskumom odvolacieho súdu, s poukazom na
obsah rozsudku vo vzťahu k úprave styku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť,
či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozsah stretávania sa otca s dcérou

v rozsahu ako o ňom rozhodol súd alebo v zmysle návrhu odvolateľov.

22. Pokiaľ súd pristúpil k úprave styku otca s maloletým dieťaťom, mal na zreteli nájdenie
najvhodnejšieho modelu, aby sa nastavil základný rámec pre výkon starostlivosti o maloletú aj zo strany
otca, rešpektujúc pritom záujem maloletej .

23. Po posúdení odvolacích námietok odvolací súd konštatuje, že nie sú predmetné námietky dôvodné.
Odvolanie matky vo vzťahu k úprave styku obsahuje námietky vo vzťahu k stanoveniu rozsahu styku a
matka namieta jej neprítomnosť počas celého súdom určeného styku. Jej odvolací návrh smeruje k
zmene tohto rozsahu styku tak, aby sa styk otca s maloletou realizoval v užšom rozsahu než ho stanovil

súd a za jej prítomnosti. Poukazuje na to, že maloletá vo veci vyslovila svoj názor, nemá záujem sa s
otcom stretávať. Otec sám nemá záujem si budovať vzťah s maloletou dcérou. V priebehu odvolacieho
konania predložila opis stretnutí ako aj rozsah stretnutí, ktoré sa realizovali počas obdobia od vyhlásenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Otec namieta rovnako ako matka rozsah styku a prítomnosť matky
pri styku, tvrdí, že mu matka neumožňuje vytvoriť si vzťah s dcérou a žiada rozšíriť styk .

24. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo záverov zisteného skutočného stavu, z ktorého vyplýva,
že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Styk nie je upravený súdom ani rodičmi. V priebehu
konania nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody ohľadne rozsahu styku otca s maloletou. Súd v priebehu
konania nariadil neodkladné opatrenie v konaní vo veci samej vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou

a zároveň nariadil otcovi výchovné opatrenie. Súd vyhodnotil výsledky z poradensko-psychologické
procesu, ktorý bol realizovaný s otcom na Referáte poradensko-psychologických služieb v R., v zmysle
ktorého vyplynulo, že otec si je vedomý, že vzťah je potrebné budovať postupne, nechce nič uponáhľať,
naďalej chce pokračovať v prijímaní psychologickej pomoci aj mimo referátu a zároveň bolo odporúčané,aby obdobná pomoc bola poskytovaná aj matke aj maloletej. Je žiaduce aj, aby oni mali možnosť
spracovávať svoje vlastné zážitky a ventilovať emócie, ktoré sa objavujú aj v rámci ich prežívania
v kontexte aktuálnej rodiny. Súd zároveň vyhodnocoval priebeh a výkon nariadeného neodkladného

opatrenia, ktorým došlo k úprave styku otca s maloletou.

25. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal.
dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale
aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo

základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva
z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi
a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods.
1)( porovnaj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14. 03. 2017).
Nemožno spochybniť, že väzba medzi matkou a maloletým dieťaťom a otcom a maloletým dieťaťom
je jedným z prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca. Tomu zodpovedá i právna úprava, v

zmysle ktorej súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej
len „ZoR“).

26. Podľa § 25 ods. 3 ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem
maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

27. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodičov s dieťaťom je prípad,

keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo
úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že
ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie
obmedzenia alebo zákazu styku, je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z

ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením
predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.

28. Pri úprave styku sa vždy vychádza z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnaká miera
o dieťa sa starať, podieľať sa na jeho výchove s tým korešponduje i právo samotného dieťaťa na

starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej zodpovednosti čo najviac naplnený. Časový priestor na styk rodiča s dieťaťom
tak determinuje reálne možnosti rodiča vychovávať svoje dieťa, čím je tento priestor užší, tým je právo
rodiča vychovávať svoje dieťa užšie, a naopak. Ak je rodičovi upravený styk s dieťaťom, znamená to,

že počas vymedzeného času styku rodič svoje právo a povinnosť vychovávať svoje dieťa a starať sa oň
realizuje a zároveň dieťa prostredníctvom toho času tiež realizuje svoje právo na výchovu a starostlivosť
od tohto rodiča.

29. V prejednávanej veci pri hľadaní vhodného modelu pre úpravu styku je rozhodným vyváženie

najlepšieho záujmu maloletejaprávorodičapodieľaťsavýchovesvojejdcéry. Zozistenéhoskutočného
stavu dopoprediavystupujeviacerorozhodnýchfaktorov.Vovzťahukcitovejväzbe maloletej krodičom
je treba konštatovať preukázanú existenciu silnej citovej väzby maloletej na matku . Preferenčným
rodičomsa predchádzajúcimrozhodnutímsúdustalamatka.Dlhodobostarostlivosťzabezpečujematka.
Maloletej je nie je známe rodinné prostredie otca. Dlhú dobu sa otec s maloletou dcérou nestretával

Súd pristúpil k vyváženiu najlepšieho záujmu maloletej, zároveň musel prihliadnuť na jej názor a postoj
oboch rodičov k vzniknutej situácii. Odvolací súd má za to, že preskúmavaným rozhodnutím súdu prvej
inštancie súdvytvoril minimálny priestorpreotcapodieľaťsanavýchovedcéryalevdôsledkuzistených
rozhodných okolností, ktoré odôvodňujú dané obmedzenie. Súd vyhodnotil existenciu citovej väzby
maloletejnamatku,stavkeďmaloletáotcatakmernepozná.Súdúpravoustykustanovilnerovnomernosť

a výraznú odchýlku v starostlivosti ale túto dôsledne zdôvodnil. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
súdu jednoznačne vyplývajú dôvody pre danú odchýlku. je potrebné konštatovať že, maloletá nemá
vytvorený citový vzťah k otcovi.30. Námietky matky v tom, že rozhodnutie súdu je nejakým spôsobom nelogické či zmätočné vo vzťahu k
úprave rozsahu styku, nie sú opodstatnené. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v bodoch 51., 52.
sa vyrovnával so závermi zisteného skutočného stavu a vyrovnáva sa dôsledne s potrebou vytvorenia

možnosti pre realizáciu styku otca s maloletou . S prihliadnutím na zistenú a nespornú skutočnosť, že
je potrebné zohľadniť potrebu budovania vzťahu medzi otcom a dcérou. Rovnako správne zhodnotil, že
otec nevyužil úplne potenciál citového zblíženia, že bol aj pasívny. Má za to, že čiastočné tieto úvodné
stretnutia svoj účel splnili. Maloletá sa s otcom stretla, strávili spolu určitý čas. Zároveň súd svojím
rozhodnutím rešpektuje záujem maloletej a stanovil podmienky pre uľahčenie zvládania tejto situácie

maloletej keďže aj napriek dobe, ktorá uplynula od začatia súdneho konania a realizované obmedzené
stretávanie otca s dieťaťom, stanovil styk v minimálnom rozsahu a zároveň jeden styk za prítomnosti
matky. Odvolací súd je toho názoru, že súd citlivo zvážil všetky rozhodné skutočnosti, ktoré v priebehu
konania vyšli najavo tak, aby rešpektoval záujem maloletej a zároveň právo otca ako rodiča podieľať
sa aspoň čiastočným spôsobom v obmedzenom rozsahu na výchove maloletej dcéry. Úlohou oboch
rodičov k maloletej je samozrejme potreba podporiť každého toho druhého vodiča a vytvoriť podmienky

preto, aby sa matka mohla o maloletú dieťa starať bez pocitov ohrozenia maloletej, pokiaľ styk bude
prebiehať bez jej prítomnosti. Zároveň úlohou matky je vnímať, že aj napriek rozchodu, napriek situácii,
ktorá nastala v danej rodine predsa len otec existuje, úloha otca je nezastupiteľná v živote každého
dieťaťa a nemalo by sa brániť vo vytváraní vzťahu medzi dcérou a otcom. Vo vzťahu k otcovi potrebné
uviesť, že ak si uvedomuje absenciu dlhoročného nestretávania sa s dcérou a ponechanie starostlivosti

na matku musí byť aktívnejším rodičom. Súd prvej inštancie aj odvolací súd poukazuje na to, že je v
záujme otca, aby sa dané styky realizovali, aby na ne prichádzal, aby sa o maloletú zaujímal, aby teda
záujem prejavoval skutočný a úprimný aj napriek postoju maloletej.

31. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli zo zisťovaného názoru

maloletej, vzhľadom na jej vek, maloletá zvládne bez ujmy styk otca bez prítomnosti matky v rozsahu
štyroch hodín. Zároveň nič nebráni rodičom, aby spolu vzájomne komunikovali o potrebách maloletej
a vzájomne našli spôsob komunikovať v prípade, ak to bude potrebné vytvorili si iné podmienky pre
rozsah styku. Pre naplnenie možnosti a zachovania nielen práva otca, ale aj práva maloletej, ktorá má
právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, súd vytvoril základný rámcový priestor pre

vytvorenie vzťahu maloletej k otcovi.

32. Pokiaľ ide o námietky matky vo vzťahu k schopnosti otca, prípadne k jeho zdravotnému stavu, je
potrebné uviesť, že súd náležitým spôsobom vyhodnotil závery lekárskych správ, ktoré mu boli na jeho
dožiadanie poskytnuté. Je potrebné uviesť, že zo zistení skutočného stavu nevyplývajú závažné zistenia

pre prijatie záveru o tom, aby sa otec nemal podieľať práve formou styku na výchove svojej maloletej
dcéry, a teda nemal sa s maloletou stretávať v žiadnom, respektíve úplne obmedzenom rozsahu ako
to navrhuje matka. Neboli zistené žiadne relevantné dôvody pre vyslovenie takejto neschopnosti otca
sa o maloletú postarať.

33. K námietkam otca, ktoré smerujú, o nesprávnosti určeného rozsahu styku a k požiadavke
styku aj počas prázdnin a počas sviatkov je potrebné uviesť nasledovne. Vyššie opísané rozhodné
zistenia, na ktoré poukázal súd prvej inštancie potvrdzujú nateraz správne závery súdu na ponechanie
tejto obmedzenej formy stretávania sa. Je potrebné, aby sa vzťah maloletej s otcom revitalizoval, aby
postupne sa naučila dôverovať maloletá otcovi, aby otec svojim konaním preukázal skutočnú snahu a

záujem o maloletú.Rozhodný význam majú súdom uložené výchovné opatrenia. Po vyhodnotení týchto
prijatých opatrení súdom maloletej, aj matke, súd v súlade so Zákonom o rodine vyhodnotí ich účinnosť,
vyhodnotí postoje matky k uloženému výchovnému opatreniu, vyhodnotí závery, ktoré vyplynú z tohto
opatrenia vo vzťahu k maloletej T. a predpokladá sa, že táto poskytnutá odborná pomoc prispeje k tomu,
abytentonastavenýstyk,ktorýjevminimálnomrozsahustyku,bolrozšírenýpráveajpožadovanýrozsah

otcom. Nateraz, model stretávania maloletej s otcom prijatý súdom je možno považovať za vhodný a
v najlepšom záujme dieťaťa. Rozhodne ho potrebné aby bol vnímaný ako postupný a akýsi navýkací
režim. Následne sa vytvorí postupne, styk bez prítomnosti matky a v inom rozsahu.

34. Pri posudzovaní správnosti návrhu rodičov súd správne vyhodnotil najlepší záujem maloletej a

otázku zásahu do rodičovského práva otca podieľať sa na jej výchove. Otázka potreby posúdenia
ochrany dieťaťa s realizáciou zásahu do rodičovského práva otca bola správne vyhodnotená. Súd prvej
inštancie posúdil záujem maloletej tak, že považoval za potrebné aby došlo v jej záujme k úprave stykuotca s maloletou v rozsahu dvakrát do mesiaca za obmedzených podmienok a prítomnosti matky
počas jedného styku .

35. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

36. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa

je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity

osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

37. Vyhodnocujúc najlepší záujem dieťaťa považuje odvolací súd za dôležité, že maloletá vyrastá u
matky v prostredí, ktoré považuje za bezpečné, avšak v najlepšom záujme maloletej rozhodne je,
aby nebol otec eliminovaný z jej života, pretože má nepochybne právo na oboch rodičov. Z nateraz
vykonaných dôkazov nie je možné prijať záver o tom, aby v takomto obmedzenom rozsahu bol

ohrozovaný zdravý vývoj maloletej T..

38. Podľa § 43 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

39. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

40. V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a jeho názor nemôže ostať
nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, odrážajúc jeho schopnosť samostatne
ho vyjadriť. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Súd vyhodnotil aj pranie
maloletého dieťaťa, na jeho názor prihliadol. Úlohou súdu je naopak riešiť situáciu komplexným

náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom chránené hodnoty a práva všetkých
dotknutých osôb a je úlohou súdu prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletého dieťaťa.

41. Pri zisťovaní najlepšieho záujmu mal. T. boli zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé
pre prijatie záveru čo je v jej najlepšom záujme. V prvom rade súd názor maloletého dieťaťa zistil.

Z názoru maloletej, tak ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie vyplynuli závery, ktoré súd vyhodnotil,
maloletá nemá záujem sa stretávať s otcom, u neho prespávať, tráviť s ním víkendy, nechce ho
stretávať v prítomnosti nejakých odborných pracovníkov. Z názoru maloletej vyplynula jej silná citová
väzba k matke, nepoznanie otca. Samozrejme uviedla, že s otcom sa stretávala, vníma to ako povinné
stretávanie, sama sa s ním chcela stretávať čo najmenej. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí

uviedol dôvody, pre ktoré na názor maloletej neprihliadol v celom rozsahu.

42. Odvolací súd ďalej pripomína a zdôrazňuje, že akýkoľvek ukrivdený človek si musí priznať, že
dieťa má právo poznať skutočne a poriadne svojich rodičov, má právo možnosť tráviť s každým z
nich čas a vyrovnať sa i s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak vedie jeden z rodičov svoje dieťa

k nenávisti, či k zapretiu druhého rodiča, učí ho vlastne k nenávisti k sebe samému. „ Dosiahnuť
zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej
zodpovednosti“ (Jürgen Rudolf).43.Matkanamietavpodanomodvolaní nesprávnosťzáverovvovzťahukpotrebeuloženia výchovného
opatrenia maloletej a matke. Navrhuje aby ich odvolací súd tieto výroky zrušil a poukazuje na to, že
dané opatrenia nie sú dôvodné.

44. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

45. Veci týkajúce sa maloletých detí sú vždy citlivou oblasťou, preto je potrebné k opatreniam pristupovať
s maximálnou opatrnosťou.

46. Zákon o rodine dáva súdu v prípade, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, možnosť
rozhodnúť o uložení výchovných opatrení. Výchovné opatrenia majú plniť ochrannú funkciu, to znamená
napomáhať navráteniu dieťaťa do riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, aby sa dieťa

vyvíjalo v súlade so všeobecne akceptovateľnými morálnymi zásadami spoločnosti. Pri ukladaní
výchovných opatrení súd má na zreteli najmä záujem dieťaťa.

47. Vychádzajúc z obsahu spisu, vychádzajúc z odôvodnenia súdu prvej inštancie, pre ktoré sa rozhodol
pristúpiťkuloženiuvýchovnéhoopatreniajepotrebnéuviesť,žesúdvyhodnocovalvýsledkyvykonaného

dokazovania, prihliadol na závery a účinnosť uloženého výchovného opatrenia otcovi. Práve aj na
odporúčanie vyplývajúce zo záverov správy z poradensko- psychologického poradenstva je dôvodne
a správne uložiť odbornú pomoc aj matke a maloletej. Matka má nezastupiteľné miesto pri motivácii
a psychickej príprave dieťaťa na styk. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že nastavenie rodičov nie
je vhodné, komunikácia medzi rodičmi ohľadne maloletej dcéry je veľmi minimálna. Matka uvádza, že

nebráni, aby sa otec s maloletou stretával, ale zároveň nebude dcéru nútiť do stretávanie sa s otcom
pokiaľ dcéra odmieta tento styk. Stav v akom sa nachádza vzťah maloletej k otcovi, vzťah rodičov
navzájom si vyžaduje zásah súdu do rodinných vzťahov v záujme zabezpečenia ochrany záujmov
dieťaťa. Je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že v danej rodine je východisková
odborná pomoc rodine maloletého dieťaťa. Prístup matky k uloženému výchovnému opatreniu následne

súd vyhodnotí. Je potrebné uviesť, že tak matka ako aj otec si musia uvedomiť dôležitosť postavenia
toho druhého rodiča v živote maloletej dcéry. Majú vykonávať všetko tak čo je v ich silách, aby sa tie
rodičovské vzťahy zachovali. Je potrebné uviesť, že nesmie byť postoj žiadneho z rodičov ľahkovážny
a rovnako tak nesmú pristupovať k prijatým opatreniam s určitým dešpektom, k odmietavému postoju
vo vzťahu k druhému z rodičov. Správanie otca má byť nateraz prejavom záujmu o maloletú prejavom,

že bude rešpektovať súdne rozhodnutie, ktoré upravuje takýto rámec stretávania a matka musí uznať
úlohu otca v živote maloletej dcéry a jej správanie má smerovať k tomu, aby maloletá si uvedomila
dôležitosť postavenia aj otca a jeho úlohu v živote. Maloletej bude poskutnutá rovnako odborná pomoc
na zvládnutie sitácie , ktorá nastáva rozhodnutím súdu a revitalizáciu vzťahu k otcovi.

48. Z vyššie uvedených dôvodov pristúpil odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku vo výrokoch
I., II., III., VII., VIII., IX. ako vecne správneho postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p). Záverom
odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením §
378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie,
a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde

nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na
základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia , ani nevzniesli žiadny presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by
mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo
dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3
Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

49. Odvolací súd pristúpil k prieskumu aj napadnutého rozhodnutia o zvýšení výživného. Odvolací
súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými

zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky oboch odvolateľov považuje skutočný stav
za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie
námietky odvolateľky odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje
za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok
zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho
konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom

ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Svoje rozhodnutie argumentuje nasledovne.

50. V odvolacom konaní bolo potrebné posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové
okolnosti, teda podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca dosiaľ určené výživné zo strany otca na
maloletú zvýšiť na rozsah zvýšenia súdom prvej inštancie alebo v zmysle odvolacieho návrhu matky.

51. Súd správne vyhodnotil existenciu podstatných zmien na strane oprávnenej aj povinného od
poslednej úpravy. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane

povinného, oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej
klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama
osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Podstatnou námietkou matky je nesprávne určená
výška výživného s prihliadnutím na pomery a schopnosti otca a oprávnené výdaje maloletej.

52. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

53. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

54. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

55. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

56. Pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného je potrebné vyhodnotenie existencie dôvodov
pre zmenu pôvodného rozsudku v zmysle § 78 ods. 1, a § 121 CMP a to z hľadiska zmeny pomerov na

strane povinného rodiča a na strane oprávneného dieťaťa.

57. Zo skutočného stavu zisteného súdom vyplýva, že naposledy bolo o výške výživného zo strany
otca pre maloletú rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, č.k. 3P/201/2015, ktorým bol
otec zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou 100 € mesačne. Súd v danom konaní vychádzal z

možného potencionálneho príjmu otca, s ktorým bol ukončený služobný pomer profesionálneho vojaka.
Pri stanovení výživného v súčasnom konaní na strane otca súd zistil, že je nezamestnaný, v evidencii
uchádzačov o zamestnanie vedený nie je, pretože je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v
sume 283 eur mesačne. Naposledy pracoval v spol. S.. G., a.s. v období od 8.10.2022 do 30.09.2023,
kde podľa otca dosahoval príjem 400 eur. Pracoval ako G.-kár. Aktuálny príjem otca tvorí iba čiastočný

invalidný dôchodok v sume 283 eur mesačne, ktorý rozhodne nemôže postačovať na pokrytie všetkých
potrieb samotného otca.

58. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tak zatiaľ je možné učiniť záver, že súd zistil jeho pomery,
v súčasnosti je otec nezamestnaný, pričom súdu predkladal žiadosti o prijatie do zamestnania. Podľa

tvrdenia otca má problém si nájsť zamestnanie. Ďalej je potrebné uviesť, že otec bol zamestnaným do
30.09.2023 v spoločnosti D. V., a.s.. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k
príjmom otca z ktorých súd stanovil výživné je potrebné konštatovať , že príjmy, ktoré by mal otec
dosahovať v rozhodnom období nie sú dostatočné určené. Príjem otca musí byť súdom vyčíslenýaj v prípade ak ide o príjem potencionálny . V odôvodnení rozhodnutia však takéto úvahy absentujú.
Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 29. mája 2024 sp. zn. 7CdoR/13/2023 konštatoval, že pre určenie
rozsahu zvýšeného výživného súd má ustáliť potencionálny príjem rodiča vyjadrený ako reálny

mesačný príjem - čistý príjem, ktorý môže dosahovať za splnenia podmienok podľa § 75 ods. 1 Zákona o
rodine (po odpočítaní zálohy na daň z príjmov a odvody na poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej
poisťovne). Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa
vzťahujúnavšetkydruhyvyživovacíchpovinnostíapríspevkov,pričomjedlhoročnouzaužívanoupraxou
v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny)

povinnej osoby. V prejednávanej veci na základe uvedeného vymedzenia príjmu otca, odvolací súd
nebol schopný urobiť dostatočnú predstavu o jeho majetkových pomeroch.

59. Pri určení výšky potenciálneho príjmu súd nevychádza z vyššieho príjmu, ktorý povinný skôr
dosahoval, ale z príjmu, ktorý by s ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti okrem toho dané
jeho fyzickým stavom nadaním, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, ponukou na rozumne regionálne

určenom trhu práce mohol dosahovať.

60. Súd posudzoval preukázanú zmenu pomerov od podania návrhu matky od 09.08.2023. Pre
ustálenie schopností a možností otca je potrebné sa zaoberať aj príjmom, ktorý otec dosahoval v
danej spoločnosti, pretože sa zisťuje príjem a schopnosti otca kalendárny rok pred posudzovanou

zmenou pomerov. V rozhodnutí súdu absentuje vyrovnanie sa s námietkami matky, ktorá poukazovala
na to, že je potrebné zistiť príjem otca s poukazom na pracovnú zmluvu, ktorú otec uzavrel s daným
zamestnávateľom, pričom z obsahu spisu vyplýva, že mal uzavretú aj dohodu o vykonaní práce s tým
istým zamestnávateľom. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súd zabezpečil si výplatné listiny od daného
zamestnávateľa za dané obdobie trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa, vrátane teda príjmu na

základe vykonávanej dohody o vykonávaní práce vrátane informácií o príplatkoch o náhrad za služobnú
cestu a podobne, teda o výhodách, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy. Zároveň je potrebné, aby si
súd zabezpečil ročné zúčtovanie dane za roky 2023, 2022. Ďalej je potrebné zistiť a ustáliť dôvody
pre skončenie daného pracovného pomeru. Podľa tvrdenia otca došlo k nemu v dôsledku neexistujúcej
potreby na strane zamestnávateľa. Dané skutočnosti je potrebné zistiť a náležite sa s nimi vyrovnať. Pre

posúdenie a prijatie spoľahlivého záveru o tom, či sa otec nevzdal svojho príjmu z daného zamestnania.
Vyrovná sa so zníženou mierou schopnosti otca v dôsledku jeho čiastočnej invalidity. Posúdi podiel otca
na osobnej starostlivosti o maloletú , ktorý je minimálny a prihliadne na výdaje ktoré má otec v dôsledku
cestovania na styk s maloletou.

61. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených
odvolacím súdom. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).