Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123221280
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123221280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudkýňJUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E.
XXX/XX, zastúpený JUDr. Tomášom Sabadošom, LL.M., advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska
č. 19, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. H. XXX, zastúpená JUDr. Matúšom Lemešom,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 29, o určenie, že dôvod vydedenia nie je daný,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 7. apríla 2025 sp. zn. 64C/22/2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 7. apríla 2025 č. k. 64C/22/2023-111.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že dôvody jeho vydedenia poručiteľom I. B. v listine
o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX nie sú dané. Zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania v plnom
rozsahu 100 %.

2. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci podľa § 469a ods. 1 písm. b/,
ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže listina

o vydedení má všetky zákonom predpísané náležitosti, jednoznačne z nej vyplýva dôvod vydedenia
podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ a zároveň je tento dôvod aj bližšie špecifikovaný, formálne uvedený
dôvod vydedenia teda korešponduje s jeho materiálnym dôvodom a neexistenciu dôvodu vydedenia sa
žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať.

3.Onárokunanáhradu trovprvoinštančnéhokonaniarozhodolsúdpodľaust.§255ods.1CSPapriznal
ich náhradu úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alternatívne navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd jeho žalobe vyhovie.
4.1. Opakovane argumentoval tým, že listina o vydedení vykazuje nesúlad medzi formálnym dôvodom
vymedzeným v ust. § 469a ods. 1 písm. b/ OZ a materiálnym dôvodom, t.j. správaním žalobcu vo vzťahu
k poručiteľovi. Formálny a materiálny dôvod sa vzájomne nezhodujú a zároveň v listine uvedený dôvod

vydedenia neobstojí. Uviedol, že vzťahy medzi ním a poručiteľom sa začali zhoršovať až príchodom
žalovanej do života ich rodiny, po smrti jeho matky a manželky poručiteľa, no nie natoľko, aby sa jeden
druhému odcudzili a už vôbec nie tak, aby bol naplnený akýkoľvek zákonný dôvod vydedenia. Tvrdil, že
bol s poručiteľom v kontakte, či už v osobnom alebo telefonickom a tento bol mierne obmedzený tým, žežalobca pracoval v Anglicku. Poručiteľa však finančne podporoval, prejavoval o neho záujem, pomáhal
mu, či už v osobnom alebo aj v podnikateľskom živote.
4.2. Namietal tiež, že aj poručiteľ neprejavoval v rozhodujúcom období o neho ako potomka žiadny

záujem, dokonca podľa tvrdenia žalovanej si vymazal jeho telefónne číslo.
4.3. Namietal ďalej, že súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s tou skutočnosťou, že žalovaná,
hoci bola disponentom účtu poručiteľa, nemala k dispozícii žiadne bankové výpisy k tomuto účtu. Na
druhej strane, pokiaľ žalobca nevedel takéto bankové výpisy predložiť, považoval to súd za neunesenie
dôkazného bremena.

4.4. Zo všetkých týchto dôvodov mal za to, že neboli splnené dôvody jeho vydedenia, lebo o poručiteľa
prejavoval opravdivý záujem v rozsahu, v akom to bolo možné, o poručiteľa sa staral, pomáhal mu
finančne, prerobil interiér nehnuteľnosti, kde žil a kontakt s poručiteľom udržiaval aj po roku 2010, preto
je rozsudok vecne nesprávny.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
5.1. K námietke žalobcu o nesúlade medzi formálnym a materiálnym dôvodom vydedenia uviedla, že
súd správne označil túto námietku za nedôvodnú a mal za to, že dôvod vydedenia korešponduje po
stránke formálnej a materiálnej. V tej súvislosti poukázala na to, že v listine o vydedení je okrem odkazu
na ust. § 469a OZ aj konkretizované, že dôvod poručiteľ vidí v neprejavovaní žiadneho záujmu potomka

o poručiteľa od roku 2010 po smrti matky potomka, kde zároveň je uvedené aj správanie potomka voči
poručiteľovi a neb. matke potomka. Takto vymedzený dôvod vydedenia plne korešponduje zákonnému
dôvodu v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b/ OZ.
5.2. Uviedla ďalej, že ak žalobca mal za to, že skutkový stav uvedený v listine o vydedení nezodpovedal
realite, bolo jeho povinnosťou tvrdenie poručiteľa vyvrátiť. V priebehu konania však žalobca nepredložil

žiaden relevantný dôkaz spôsobilý preukázať opak, t.j. že o poručiteľa prejavoval záujem. Napriek
opakovaným výzvam zo strany žalovanej žalobca nepreukázal žiadne konkrétne osobné stretnutia,
telefonické kontakty, ani akúkoľvek formu pravidelného vzťahu s poručiteľom a nepredložil žiaden dôkaz
ani o finančnej podpore poručiteľa. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, preto súd
správne konštatoval, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať opak.

5.3. Ak žalobca poukazuje na judikatúru, podľa ktorej sa má aj poručiteľ zaujímať o potomka, túto
nemožno aplikovať v jeho prospech. Žalobca v konaní ani len netvrdil, že by mohol existovať nejaký
ospravedlniteľný dôvod, ktorý by ho vyviňoval z povinnosti prejavovať opravdivý záujem o poručiteľa.
5.4. Zo všetkých týchto dôvodov považuje rozsudok za vecne správny, a preto ho navrhuje potvrdiť.

6. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúceho z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. októbra 2025 o 9.00 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli zverejnené dňa 21. októbra 2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

10. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192
CSP, t.j. každý dôkaz jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlopočas konania najavo, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svojerozhodnutie,zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáveranebolizistenéžiadne
vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď aj na všetky odvolacie námietky žalobcu, pretože žalobca
v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie, tieto
boli predmetom dokazovania a s týmto sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu.
Odvolacie námietky žalobcu preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a privodiť jeho zmenu.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o súlade formálneho a materiálneho
dôvodu vydedenia v listine o vydedení vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice dňa 22.11.2013,
so záverom o dostatočne určitom vymedzení dôvodu vydedenia žalobcu poručiteľom, ako aj so
záverom súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne jeho tvrdenia o neexistencii dôvodu
vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ, ktoré závery viedli k zamietnutiu žaloby.

16. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom
s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné ustanovenia OZ, ktoré aplikoval v prejednávanom
spore, jeho úvahy sú vecné, správne, niet v nich žiadneho logického rozporu a odvolací súd sa s nimi
v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné:

18. Predmetom konania je určenie, že dôvod vydedenia žalobcu poručiteľom I. B., zomrelým dňa

XX.X.XXXX, v listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX, zriadenej vo forme notárskej zápisnice, nie je
daný.

19. Poručiteľ I. B., otec žalobcu, zriadil vo forme notárskej zápisnice listinu o vydedení a závet dňa
XX.XX.XXXX, pričom ako dôvod uviedol, že žalobca (jeho syn) v rozpore s dobrými mravmi trvalo

neprejavujeonehožiadnyzáujem,ktorýbyakopotomokprejavovaťmal.Vlistinejebližšiešpecifikovaný
tento dôvod tak, že od roku 2010, po smrti manželky poručiteľa a matky žalobcu, napriek jeho
snahe o osobný kontakt, žalobca sa v roku 2010 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, prestal s ním
komunikovať a od tej doby nedal o sebe vedieť. Zároveň v zmysle § 469a ods. 2 OZ výslovne uviedol,
že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov žalobcu, t.j. na osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ.

20. Podstatou odvolacích námietok žalobcu je tvrdenie
- nesúladu formálneho a materiálneho dôvodu vydedenia, t.j. zákonného dôvodu a opísaného správania
žalobcu
- neexistencie dôvodu vydedenia, keďže prejavoval o poručiteľa záujem, pomáhal mu, staral sa o neho

a finančne ho podporoval
- že poručiteľ v rozhodnej dobe taktiež neprejavoval záujem o neho ako potomka, keď si vymazal jeho
telefónne číslo
- že súd nepristupoval rovnako k nesplneniu dôkaznej povinnosti u žalobcu a žalovanej.

21. S otázkou (ne)súladu formálneho a materiálneho dôvodu vydedenia sa súd vysporiadal tak, že
táto námietka neobstojí, pretože správanie žalobcu opísané v listine o vydedení korešponduje dôvodu
vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ v listine o vydedení, t.j. potomok o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

22. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a odvolaciu námietku nesúladu
materiálneho a formálneho dôvodu vydedenia považuje za nedôvodnú.23. Listina o vydedení má náležitosti v zmysle § 469a ods. 3 v spojení s ust. § 476 OZ, teda bola
zriadená vo forme notárskej zápisnice, je v nej uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná, je
v nej uvedený dôvod vydedenia jeho zákonným vymedzením – potomok trvalo neprejavuje opravdivý

záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, čo je zákonným dôvodom vydedenia podľa § 469a ods.
1 písm. b/ OZ a zároveň z neho vyplýva aj jeho časová a vecná konkretizácia, keď je opísané správanie
žalobcu, ktoré poručiteľ vnímal ako dôvod vydedenia. Poručiteľ uviedol, že od roku 2010, po smrti matky
žalobcu, odsťahoval sa žalobca zo spoločnej domácnosti, prestal sa kontaktovať s poručiteľom napriek
jeho snahe o osobný kontakt a od tej doby nedal o sebe vedieť.

23.1. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je takto konkretizované správanie žalobcu voči poručiteľovi
korešpondujúce uvedenému zákonnému dôvodu vydedenia v listine o vydedení.

24. Dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom sú zákonnými dôvodmi, čo je predpokladom platnosti listiny
o vydedení, sú uvedené spôsobom zrozumiteľným tak pre žalobcu, ktorý je dotknutým subjektom,
ako aj pre akýkoľvek iný nezúčastnený subjekt, keď konkretizované správanie vydedeného potomka

poručiteľom nevyvoláva žiadne pochybnosti.

25. Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam
právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ) a jednak špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny
úkon (§ 469a ods. 3 v spojení s ust. § 476 OZ). Podstatnou obsahovou náležitosťou listiny o vydedení je

označenie toho z potomkov, ktorý má byť vydedený a výslovné uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s
§ 469a ods. 1 OZ. Dôvod vydedenia musí objektívne existovať už pri spisovaní listiny o vydedení; inak
by pre tento dôvod nebola zákonná opora a išlo by o neplatný právny úkon (§ 39 OZ).

26. Ak listina o vydedení spĺňa zákonné formálne náležitosti, ako je to aj v tu prejednávanej veci,

je potrebné vychádzať z toho, že zákonné predpoklady pre vydedenie boli splnené, pričom je na
vydedenom potomkovi, aby preukázal opak. Je teda potrebné rozlišovať medzi absolútnou neplatnosťou
listiny o vydedení z hľadiska ustanovenia § 469a ods. 3 OZ v nadväznosti na ust. § 476 a § 480 OZ
a dôvodmi pre vydedenie podľa § 469a ods. 1 OZ, pretože na prvú skutočnosť prihliada súd ex offo
a druhá tvrdená skutočnosť, že v prípade neboli dané dôvody pre vydedenie, musí byť v sporovom

konaní preukázaná.

27. V prejednávanom spore poručiteľ v listine o vydedení uplatnil dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1
písm. b/ OZ, t.j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa.

28. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ OZ, t. j. neprejavovanie
opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah má charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho. Pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno
opomenúťanikonkrétnemožnostidedičaprejavovaťtakýtozáujemaajokolnosti,zaktorýchkvydedeniu

došlo. Tento dôvod vydedenia vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom
zavinené a musí ísť o taký nezáujem, ktorý bol v rozpore s dobrými mravmi trvalý, v dôsledku čoho
neprejavoval voči poručiteľovi potomok ani minimálny záujem o jeho život a zdravie a podobne. Nestačí
teda len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa,
treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Z hľadísk, ktoré je potrebné pri

tomto dôvode vydedenia vždy skúmať, je aj to, či potomok poručiteľa má reálnu možnosť o poručiteľa
prejavovať opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, t. j. či poručiteľ mal záujem sa s
potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské stavy. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale
neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka,
nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na

jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde
v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (viď rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/109/2010, 4Cdo/59/2012, 4Cdo/32/2014).

29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedeným výkladom ust. § 469a

ods. 1 písm. b/ OZ a jeho právne závery zodpovedajú skutkovým zisteniam, vyplývajúcim z vykonaného
dokazovania.30. Vzhľadom na konkretizáciu správania žalobcu, ktorá viedla poručiteľa k jeho vydedeniu, súd správne
vychádzal zo záveru, že dôkazné bremeno na vyvrátenie existencie dôvodu vydedenia je na žalobcovi.

31. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
23.4.2018 sp.zn. 4Cdo/195/2017, ktoré príkladmo poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn.
1Cdo/173/1996, 5Cdo/239/2009, 2Cdo/222/2009, 4Cdo/59/2012, 4Cdo/32/2014, ktoré odvolací súd
považuje za významné z hľadiska tvrdení žalovanej o naplnení dôvodov vydedenia. Z odôvodnení
uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné

uvedenie v listine o vydedení konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone, a to v § 469 ods.
1 OZ. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvodov vydedenia než je uvedený v § 469a ods. 1 OZ,
takýto prejav by nemal právne následky ním sledované a vydedenie by bolo neplatné. Ust. § 469 ods.
1 OZ taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín (písm. a/ až d/). Treba
uviesť, že len v záujme vyriešenia prípadných budúcich sporov je vhodné (nie však povinné) uviesť
okrem paušálneho odkazu na niektorý zákonný dôvod vydedenia aj konkrétnu situáciu, ktorá viedla

poručiteľa k potrebe vydedenia potomka. Ak by dôvod vydedenia bol v listine o vydedení časovo a vecne
konkretizovaný, bude na vydedenom potomkovi, aby v súdnom spore popieral dôvodnosť vydedenia a
pri vydedení uvedenom bez akejkoľvek konkretizácie odkazom na niektorý z dôvodov uvedený v § 469
ods. 1 písm. a/ až d/ bude na dedičovi nastupujúcom na mieste vydedeného, aby dôvodnosť vydedenia
v spore preukazoval.

32. Žalobca spochybňoval existenciu dôvodu vydedenia poručiteľom a tvrdil, že o neho prejavoval
záujem, pomáhal mu, podporoval ho aj finančne, avšak dôkazné bremeno ohľadne týchto svojich tvrdení
neuniesol, keď ním navrhnutými dôkazmi (výpoveďami svedkov) nepreukázal, že v rozhodnom období
(od roku 2010 po smrti matky do dňa spísania listiny o vydedení dňa 22.11.2013) prejavoval o poručiteľa

záujem, t.j. že ho kontaktoval (telefonicky, písomne, osobne), že sa stretávali, že sa o neho zaujímal, že
mu blahoželal pri príležitosti sviatkov, že mu akokoľvek pomáhal v rozsahu jeho možností obmedzených
tým, že žil a pracoval v Anglicku alebo že by ho finančne podporoval.

33. Súd z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalobca sa prestal

o poručiteľa zaujímať v roku 2010 po smrti svojej matky, manželky poručiteľa a tento jeho nezáujem trval
až do smrti poručiteľa v roku 2022.

34. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o telefonických kontaktoch (výpis telefónnych hovorov, prepis
zaslaných sms), o osobných kontaktoch (spoločné fotografie), o písomnom kontakte (korešpondencia),

o jeho finančnej podpore a ním navrhnutí svedkovia G. J. a B. C. neboli s poručiteľom v kontakte vôbec
a vypovedali o skutočnostiach, o ktorých vedeli len od žalobcu a ktoré sa prevažne stali pred rokom
2010 a svedok K. I. potvrdil iba pomoc s rekonštrukciou bytu pred rokom 2010 a po roku 2010 sa svedok
so žalobcom už nestretol. Výpovede žalobcami navrhnutých svedkov nepreukazujú žalobcove tvrdenia
o tom, že sa o poručiteľa zaujímal a kontaktoval sa s ním osobne alebo inou formou.

35. Správne súd určil čas a príčinu narušenia vzťahov žalobcu a poručiteľa, a to od júla 2010 potom, ako
poručiteľ prezentoval žalobcovi začiatok spolužitia so žalovanou, ku ktorej žalobca mal odmietavý postoj
a následne začal poručiteľa ignorovať. Zavinenie poručiteľa na narušení vzťahov so žalobcom preto
konštatovať nemožno a žalobca v konaní ani netvrdil, že by mohol existovať nejaký ospravedlniteľný

dôvod, ktorý by ho vyviňoval z povinnosti prejavovať opravdivý záujem o poručiteľa.

36. Správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na vyvrátenie
existencieuplatnenéhodôvoduvydedeniapodľa§469aods.1písm.b/OZaodvolaciunámietkužalobcu
o neexistencii dôvodu vydedenia preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.

37. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že v rozhodnej dobe ani poručiteľ neprejavoval záujem o neho
ako o potomka, keď si vymazal jeho telefónne číslo, odvolací súd uvádza vychádzajúc z vykonaného
dokazovania, že išlo o reakciu poručiteľa na správanie sa žalobcu, ktorý ho dlhodobo ignoroval
a neprejavoval o neho žiadny záujem.

38. K odvolacej námietke o nerovnakom prístupe súdu k splneniu dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu
a žalovanej odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno na vyvrátenie existencie dôvodu vydedenia bolo
na žalobcovi, žalobca bol ten, ktorý mal preukazovať svoje tvrdenia o tom, že aj finančne pomáhalporučiteľovi, konkrétne, že mu zasielal finančné prostriedky na jeho účet a nebolo možné dôkazné
bremeno prenášať na žalovanú, ktorá naviac tvrdila, že žalobca poručiteľa finančne nepodporoval.

39. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť (článok 8 základných
princípov CSP), pričom nepreukázanie skutkových tvrdení dôležitých pre rozhodnutie vo veci má za
následok neúspech v spore, t.j. zamietnutie žaloby.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku
o náhrade trov konania na súde prvej inštancie.

41.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

42. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).