Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324203698
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Jursová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324203698.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Lenkou Jursovou v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XX, zastúpená: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, so sídlom SNP 94, Žiar nad Hronom,
IČO: 45 018 715, proti žalovanej: E. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, H.- I., o právnu
neúčinnosť takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , ž e Darovacia zmluva s dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa
XX.XX.XXXX uzatvorená medzi J. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX C. D. v právnom postavení
darcu a žalovanou E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, H.- I., XXX XX v právnom
postavení žalovanej, je voči žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX n e ú č i n n á.

II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.10.2024 domáha určenia, že Darovacia
zmluva s dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2023 uzatvorená medzi J. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX C. D. v právnom postavení darcu a žalovanou v právnom postavení
obdarovanej, je voči žalobkyni právne neúčinná.

2. Skutkovo žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že žalovaná v právnom postavení obdarovanej uzatvorila

s J. B., nar. XX.XX.XXXX dňa 24.10.2023 darovaciu zmluvu s dohodou o zriadení vecného bremena
a to na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. C. D., okres K. L. H. zapísanú na LV č. XXX a to parcely
registra „C“ s parc. I. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. I.
XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. I. XXX/X, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. I. XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere XXX
m2, parc. I. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcely reg. „E“
s parc. I. XX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a stavby súp. I. XX na

pozemku parc. I. XXX/X, druh stavby: rodinný dom.
Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní 9C/37/2024 platobným rozkazom zo dňa 16.4.2024 zaviazal
darkyňuJ.B.zaplatiťžalobkynisumuvovýške30447,98eurspríslušenstvom.Uvedenýplatobnýrozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.05.2024. Žalobkyňa sa v konaní domáhala od svojej
dlžníčky uvedenej sumy titulom náhrady škody na rodinnom dome súp. č. XX v C. D., ktorý úmyselne
darkyňa podpálila a spôsobila tak škodu vo výške 30 447,98 eur.
Nakoľko darkyňa ako povinná dlžníčka žalobkyne dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť uloženú súdom,

žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 16.07.2024 sa začala exekúcia v prospech
oprávnenej- žalobkyne proti J. B.. Poverený exekútor JUDr. Mário Mičák v konaní 217EX518/2024
správou o priebehu exekúcie zo dňa 1.10.2024 uviedol, že doposiaľ nebola vymožená žiadna suma.Žalobkyňa je toho názoru, že darovacia zmluva so zriadením vecného bremena je právnym úkonom,
ktorému možno odporovať, nakoľko v dôsledku jej uzatvorenia došlo k ukráteniu žalobkyne ako veriteľa
pohľadávky z titulu náhrady škody a bola uzatvorená medzi dlžníčkou J. B. ako darkyňou a žalovanou

ako obdarovanou, ktorá je dcérou darkyne a teda blízkou osobou.
Zo správy o priebehu exekúcie vyplýva, že hoci dlžníčka disponuje nejakým majetkom, tento objektívne
nepostačuje na uspokojenie veriteľa a teda dlžníčka nie je dostatočne solventná, aby sa uspokojil z jej
majetku.
Z uvedeného vyplýva, že prevodom vlastníckeho práva zo strany dlžníčky na žalovanú bez primeraného

protiplnenia došlo k úbytku majetkovej sfére dlžníčky, pričom aktuálne neexistuje žiadny majetok, ktorý
by aspoň teoreticky svojou hodnotou smeroval k významnejšiemu splneniu pohľadávky.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 28.02.2025, uviedla, že so žalobou
v celom rozsahu nesúhlasí. Ako uviedla, je presvedčená, že darovacia zmluva nie je v rozpore so
zákonom. Žalovaná sa spolu so svojim priateľom o matku ako aj predmetný dom dlhé roky starali. Vždy

bolo za to, že je to jej dom. Matka pri prepise domu nežiadala právo doživotného bývania, takto sa
rozhodla žalovaná, aby bol pokoj. Matke zostali roztrúsené pozemky v malých parcelách, avšak aktuálne
prebieha v obci sceľovanie pozemkov a žalovaná verí, že potom budú mať cenu, ktorú bude vedieť
exekútor využiť. Zo zablokovaného účtu exekútor strháva od októbra 2024 zrážku z dôchodku vo výške
122 eur.

Ďalej uviedla, že nie je možné odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžníčka urobila, nakoľko nie je
dokázaný úmysel ukrátiť svojho veriteľa, lebo v čase prepisu žiadny veriteľ nebol a dlžníčka v tom čase
nemala v úmysle spáchať žiadny trestný čin. Ostatne na základe výsledkov vyšetrovania a znaleckých
posudkov bolo trestné stíhanie voči matke zastavené z dôvodu nepríčetnosti. Spáchaný skutok nebol
teda plánovaný. Okresný súd v Žiari nad Hronom uznesením č. k. 22Ps/24/2024- 35 zo dňa 12.11.2024

začal konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony matky žalovanej J. B..

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že predmetom konania nie je určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ale
odporovateľnosťprávnehoúkonu.Čosatýkavyjadreniažalovanej,žematkezostaliroztrúsenépozemky
v malých parcelách len potvrdzuje, že majetok povinnej nepostačuje pokryť pohľadávku oprávnenej

v exekučnom konaní. Nie je zrejmé, či a kedy ku sceleniu dôjde a žalovaná o tomto nepredložila žiadne
dôkazy. Rozporovala tvrdenie žalovanej, že nie je možné odporovať právny úkon, ktorý dlžníčka urobila,
lebo nie je dokázaný úmysel dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa, lebo v čase prepisu žiadny veriteľ nebol
a dlžníčka v tom čase nemala v úmysle spáchať žiadny trestný čin. Rovnako poprela tvrdenie, že skutok
nebol plánovaný, lebo v čase spáchania skutku nebola matka pre nepríčetnosť trestne zodpovedná.

Táto skutočnosť nevyvracia úmysel vykonaného skutku a úmysel do budúcna ukrátiť svojich veriteľov.
Uviedla, že v zmysle § 42a ods. 2, 3 písm. a) Občianskeho zákonníka je kreovaná vyvrátiteľná zákonná
domnienka, a to konkrétne vedomosť o úmysle dlžníčky uzatváraným právnym úkonom ukrátiť veriteľa
na strane žalovanej ako osoby, ktorá z právneho úkonu mala prospech. Na vyvrátenie zákonnej
domnienky sa vyžaduje unesenie dôkazného bremena na strane žalovanej a to v rozsahu, z ktorého

bude nepochybne zrejmé, že vykonala konkrétnu relevantnú aktivitu o kvalite náležitej starostlivosti za
účelom rozpoznania, resp. zistenia ukracujúceho úmyslu dlžníčky.
Žalobkyňa uviedla, že nie je zrejmý účel bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
od dlžníčky, ak tento zriadením vecného bremena k nehnuteľnostiam deklaruje zjavný záujem
nehnuteľnosti naďalej užívať a v týchto bývať. Ako uviedla, je zrejmé, že ide o snahu zbaviť sa bonitného

majetku v snahe a úmysle zmarenia týchto záväzkov.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v prítomnosti právneho zástupcu
žalobkyne a žalovanej. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha právnej neúčinnosti právneho úkonu, ktorý

uzavrela žalovaná ako obdarovaná a zároveň povinná z vecného bremena. V plnom rozsahu sa
pridržiavajú skutkových okolností a právnych okolností uvedených v žalobe. Podstatou je, že darkyňa,
matka žalovanej, darovala nehnuteľnosť v kat. úz. C. D. tak, ako je identifikovaná v žalobe a práve
tohto právneho úkonu sa domáha žalobkyňa právnej neúčinnosti. Podstatou je, že Okresný súd v Žiari
nad Hronom platobným rozkazom v konaní 9C/37/2024 zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu vo výške

30.447,98 € spolu s prísl., pričom povinnou na plnenie z tohto platobného rozkazu bola práve darkyňa
z predmetnej darovacej zmluvy pani J. B., ktorá spôsobila škodu žalobkyni, a to podpálením jej
domu. Nakoľko darovacia zmluva so zriadením vecného bremena je právnym úkonom, ktorému možno
odporovať, pretože v dôsledku uzatvorenia tejto darovacej zmluvy došlo k ukráteniu žalobkyne akoveriteľa pohľadávky a bola uzatvorená táto zmluva práve medzi dlžníkom J. B. – darkyňou a pani
žalovanou ako obdarovanou. Nakoľko medzi pani J. B. ako dlžníkom a žalovanou pani E. F. ide
o blízke osoby, vzťah matka-dcéra, existencia ukracujúceho úmyslu sa zo zákona predpokladá, netvrdí

a nepreukazuje a túto zákonnú domnienku nemožno vyvrátiť. Nakoľko iný majetok alebo iné hodnoty
na strane darkyne a dlžníčky zároveň neexistujú, z ktorého by mohlo dôjsť k plneniu dlhu, má za to, že
žaloba je dôvodná. K námietkam žalovanej v tomto smere vyjadreným v jej vyjadrení k žalobe sa bližšie
vyjadrili dňa 07.03.2025, kde poukazovali na to, že z roztrúsených pozemkov na malých parcelách nie je
možné uspokojiť nárok a iný majetok neexistuje. Už samotná skutočnosť, že v rámci darovacej zmluvy

bola uzavretá aj zmluva o zriadení vecného bremena, je nepochybné, že ukracujúci úmysel dlžníka
existoval. Aj keď bolo trestné stíhanie voči darkyni zastavené, bolo to z dôvodu, že znalec sa mal vyjadriť,
že v čase spáchania skutku nemohla rozpoznať následky svojho konania, čo však ale nemá vplyv na tú
skutočnosť, že išlo o úmyselné konanie. Pričom v bezprostrednom časovom predstihu pred spáchaním
tohto skutku došlo práve k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že mama mala dve dcéry a dva domy. Jeden dom darovala jednej
dcére, druhý dom druhej dcére. Uviedla, že jej žiadny zákon nekáže, že si má overovať, z akého dôvodu
jej mama darovala dom. Tak isto darovala dom aj jej sestre. Vždy to tak bolo, že jeden dom je sestrin
a jeden žalovanej. Ako tam chodia roky robiť, vždy robili na svojom. Mama nemá psychickú poruchu
odo dňa, kedy spálila dom. Mala psychické problémy už predtým, mala ich vždy. Trestné stíhanie bolo

zastavené pre psychické problémy, ale až po spáchaní trestného činu. Sestre žalovanej matka darovala
dom už pred 15 a viac rokmi. Lenže sestra potom prerušila kontakt s mamou a zato mama už ten druhý
dom dlho váhala prepísať. Preto tam bolo aj to bremeno, že keby sa pohádali alebo by sa niečo stalo,
aby mala kam ísť. Nevidí dôvod, prečo by mala byť zrušená darovacia zmluva, žiadny právny podklad
tam na to nie je. Keď išli ten dom prepísať, žalovaná nemala tušenia o ničom. Mama je dosť uzavretý

človek a nerozprávala im takéto veci. Jednoducho jedného dňa prišla: "Máš čas? Poď ideme, prepíšem
dom na teba.“ To už bola asi 3.-4. zima, čo sa o ňu starali, tak si nechala to bremeno, aby mohla tráviť
čas v záhrade, aby kľudne spala, nebola to ani jej podmienka. Nikdy by s tým nesúhlasila, že prepíše
mama dom na ňu, aby podpálila žalobkyni dom. Kým sa jej sama nepriznala, ani tomu neverila.

7. Po predbežnom právnom posúdení veci súdom, právny zástupca žalobkyne uviedol, že pokiaľ sa
týka skutočnosti, že súd považuje za sporné, či je dlžníčka dostatočne solventná, tak priniesla poslednú
správu od exekútora z 25.06.2025, z ktorej vyplýva, že parcely, na ktoré poukazovala pani žalovaná,
sú skutočne roztrúsené v katastrálnom území a z nich reálne nie je možné sa uspokojiť, pretože
nevedú k tomu, aby nakoniec strana bola uspokojená. Tak isto vyplýva, že zo strany dlžníčky sú robené

len zrážky zrejme zo starobného dôchodku, ktoré sú vo výške 122,34 € mesačne. To znamená, že
vzhľadom na výšku, ktorá je priznaná exekučným titulom, je to vymoženie v nedohľadne. Vzhľadom aj
na vek žalovanej je to teda otázne, či je možné exekúciou dosiahnuť, jej vymoženie, plnenie. Čo sa
týka právneho posúdenia, či je možné odporovať právny úkon, ktorý vznikol v čase, keď pohľadávka
neexistovala, tak v tomto prípade poukazovali už buď v samotnej žalobe alebo vo vyjadrení na to, že

právna prax sa už vyporiadala aj s touto otázkou.

8. Žalovaná k predbežnému právnemu názoru súdu uviedla, že všetko čo sa stalo, je jej naozaj veľmi
ľúto. Na mame vôbec nebolo vidno, že má nejaké problémy. A to, že sa rozhodla prepísať dom na
žalovanú, nebolo pre ňu prekvapením. Pri žalovanej už bola mama trošku opatrnejšia, pretože keď

darovala dom sestre, sestra sa odcudzila a viac spolu nekomunikovali. Posledné tri zimy trávila už
u žalovanej, tak sa nejak tak rozhodla, čo žalovanú neprekvapilo. Že tam dali to bremeno nebola
požiadavka mamy, spýtal sa jej na to advokát, urobili to iba pre to, aby mama lepšie spávala, aby si robila
v záhradke. Žalobkyňa nie je na ulici, nie je na to odkázaná, aby žalovanej zobrali dom. Mali úspešnú
zbierku, zobrala peniaze z poisťovne a postavila jeden krásny domček. Inak by to brala, keby je niekto

na ulici. Mame zobrali všetko, čo mala aj v banke. Pozemky, ktoré boli roztrúsené, sú už zlúčené, takže
sa aj s tým bude dať niečo robiť. Mama má silný korienok, nevyzerá na to, že by chcela umrieť. Jej
mama žila 96 rokov, je tam ešte dosť času na zrážky. A tie pozemky sa zlučujú, majú také informácie,
že to je už všetko pozlučované.

9. Právny zástupca žalobkyne titulom záverečnej reči zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby jej súd
vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania podľa zásady úspechu a neúspechu. Majú za to,
že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je dôvodný
a že právny úkon, ktorého právnej neúčinnosti sa žalobkyňa domáha, to znamená, darovacej zmluvys dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2023 je voči žalobkyni právne neúčinná,
pretože boli splnené všetky podmienky, ktoré zákon predpokladá a preukázané k tomu, aby sa úspešne
domáhala odporovateľnosti právneho úkonu. Naopak, z vyjadrenia žalovanej ani zo žiadnych iných

dôkazov v tomto konaní vykonaných nevyplynula žiadna aktivita žalovanej za účelom rozpoznania
ukracujúceho úmyslu dlžníka, práve naopak, sama uviedla, že nebola povinná zisťovať a z tohto dôvodu
nemohla uniesť dôkazné bremeno na prelomenie zákonnej domnienky, ktorá je v prípade osôb blízkych
daná. Takisto bolo preukázané, že povinná nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by bolo
možné účinne sa domáhať zaplatenia splatnej pohľadávky, pričom aj s ohľadom na ustálenú judikatúru

je zrejmé, že odporovať možno aj právnemu úkonu dlžníka, ktorý bol urobený pred vznikom pohľadávky
veriteľa. Žalobkyňa využila lehotu na podanie odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý bol teda urobený
asi len necelý mesiac pred tým, ako darkyňa podpálila dom žalobkyne, aj z tohto časového sledu je
zrejmé, že tak urobila s úmyslom ukrátiť prípadné pohľadávky žalobkyne voči nej z titulu náhrady škody.
Žalovaná titulom záverečnej reči uviedla, že nesúhlasí s návrhom žalobkyne. Je presvedčená, že mama
vtedyeštenevedela,čoonaspraví,lebokebysitozobraladohlavy,nečakalabymesiac.Jepresvedčená

o tom, že keď prepisovala dom, tento úmysel nemala. Až keď sa stretla so synovcom (synom žalobkyne)
a ten ju vysmial. Dal jej podpísať nejaký falošný výmer a potom ju vysmial, a to už bol dom napísaný na
žalovanú. Nevie ako sa to dá dokázať, čo mala v hlave, keby to tam mala skôr, skôr to urobí. Je si tým
istá, že keď ten dom prepisovala, nevedela čo bude.

10. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to žalobou, upovedomením o začatí exekúcie,
platobným rozkazom č.k. 9C/37/2024 zo dňa 16.4.2024 vydaným Okresným súdom Žiar nad Hronom,
správouookolnostiachapríčinevznikupožiaru,správouoštádiutrestnéhokonania,oznámenímovýške
poistného plnenia, výzvou na náhradu škody, návrhom na vydanie platobného rozkazu, výpisom z LV
č. XXX, správou o priebehu exekúcie zo dňa 01.10.2024, vyjadrením žalovanej k žalobe, vyjadrením

žalobkynekvyjadreniužalovanejasprávouopriebehuexekúciezodňa25.6.2025súdustálilnasledovný
skutkový a právny stav:

11. Ako vyplýva z platobného rozkazu č.k. 9C/37/2024-25 vydaného Okresným súdom Žiar nad
Hronom dňa 16.04.2024 žalovaná J. B., nar. XX.XX.XXXX bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni A. B.,

nar. XX.X.XXXX sumu 30 447,98 eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 07.05.2024.

12. Ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXX, vedeného pre okres Žiar nad Hronom, obec C. D., katastrálne
územie C. D., žalovaná je vlastníkom pozemku parc. reg. „C“, parc. I. XXX/X o výmere XXX m2 –

zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parc. reg. „C“, parc. I. XXX/X o výmere XX m2 – zastavaná
plocha a nádvorie, pozemku parc. reg. „C“, parc. I. XXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha
a nádvorie, pozemku parc. reg. „C“, parc. I. XXX/X o výmere XXX m2 – záhrada, pozemku parc.
reg. „C“, parc. I. XXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parc. reg. „E“,
parc. I. XX/X o výmere XX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, stavba na pozemku parc. I. XXX/X –

rodinný dom a to v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva
s dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2023, M./XXXX- pol. 96/23. V časti C: Ťarchy
je zapísané vecné bremeno „in personam“ spočívajúce v povinnosti strpieť právo doživotného bývania
a užívania v prospech J. B.. N. B. podľa Darovacej zmluvy s dohodou o zriadení vecného bremena zo
dňa 24.10.2023, M./XXXX- pol. 96/23.

13. Zo Správy o priebehu exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka zo dňa 25.6.2025 vyplýva,
že pani J. B. vlastní účet M. I. E. C., J., na ktorom bol disponibilný zostatok ku dňu vypracovania správy
683,83 eur. Z katastrálneho portálu ÚGKK bolo zistené, že pani J. B. vlastní:
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda

o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele 1,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda
o výmere X XXX m2 a druh pozemku: orná pôda o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele 1,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: trvalý trávnatý
porast o výmere X XXX m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast o výmere X XXX m2 a druh pozemku:

orná pôda o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele 1,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda
o výmere XXX m2 a druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: trvalý trávnatý
porast o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda

o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda
o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda
o výmere XX XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda
o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda
o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/XX,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: trvalý
trávnatý porast o výmere X XXX m2 a druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2

v spoluvlastníckom podiele X/X,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda
o výmere X XXXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda
o výmere XX XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda
o výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/XX.
Zo Sociálnej poisťovne súdny exekútor zistil, že p. J. B. poberá starobný dôchodok v súhrnnej výške
457,50 eur. Rovnako zistil, že je od 12.11.2004 vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. ŠKODA
SUPER B . Celkovo boli vymožené plnenia vo výške 1 600,38 eur.

14. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 4,ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

15. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžníčka urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžníčka urobil v uvedenom čase v prospech

týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.

16. Podľa § 42b ods.1,2 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu

dlžníčkaa prospech.

17. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníčkaovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu

prospech.

18. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

19. Právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s § 42a
ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu.
Právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu a teda možnosť veriteľa
domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z

dlžníčkinho majetku, môže nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené.
Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 CSP, preto žalobkyňa nemusí
preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje
existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právnyúkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za
neúčinný vyhlási. V zmysle citovaných zákonných ustanovení účelom odporovateľnosti ako inštitútu
občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníčky, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor

veriteľa. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníčky
na úkor veriteľa. Medzi takéto úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, ale i darovaciu zmluvu, výmennú
zmluvu a ďalšie. Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je
právoplatnésúdnerozhodnutie,ktoréjevykonateľné(R44/2001).Úmyselukrátiťveriteľasapredpokladá

pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníčky ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníčkou a
blízkymi osobami, alebo ktoré dlžníčka urobil v prospech týchto osôb. Pojem blízka osoba je uvedený v
ustanovení § 116 a § 117 OZ, v zmysle ktorých blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. V danom spore bolo pre rozhodnutie súdu podstatné zistenie splnenia hmotnoprávnych podmienok
stanovených v ust. § 42 ods. 1 OZ. Prvou podmienkou je vymáhateľná pohľadávka, a to aby pohľadávka
existovala aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu
došlo. Súd uvádza, že právnej teórii a praxi nebol jednotný názor na to, aká pohľadávka veriteľa
zodpovedá zákonnému pojmu "vymáhateľná pohľadávka", ktorú judikoval až veľký senát Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní pod. sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17. mája 2022, z ktorého
vyplýva, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je
pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. Žalobkyňa uniesla dôkazné
bremeno, pretože preukázala, že je veriteľom a to s poukazom na právoplatný exekučný titul- platobný
rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9C/37/2024-25 zo dňa 16.04.2024 a má dlžníčku, ktorou

je p. J. B., nar. XX.XX.XXXX, teda žalobkyňa preukázala, že voči dlžníčke má ku dňu rozhodnutia súdu
vymáhateľnú pohľadávku.

21. Druhou podmienkou je skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníčky ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníčkine právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej

pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníčky a ak v dôsledku nich
vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníčky. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže ísť,
ak sa síce zmenší majetok dlžníčky, avšak ak vlastní dlžníčka napriek odporovanému právnemu úkonu
a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.

V danom spore nebolo preukázané, že ku dňu rozhodnutia v tejto veci dlžníčka má iný majetok takej
hodnoty, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobkyne.

22. Treťou podmienkou je preukázanie úmyslu dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanej (druhej
strane odporovaného právneho úkonu) musel byť zrejmý úmysel dlžníčky odporovaným právnym

úkonom ukrátiť veriteľa. Blízkou osobou v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka sú jednak osoby,
ktoré sú navzájom blízke (príbuzní v priamom rade, súrodenci a manžel) a osoby, ktoré sa za určitých
podmienok považujú za blízke(t. j. iné osoby). Žalovaná je dcérou dlžníčky p. J. B., a preto úmysel
dlžníčky ukrátiť veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá.

23. Štvrtou podmienkou je skutočnosť, že právny úkon dlžníčka urobila v posledných troch rokoch, t.
j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, na túto podmienku súd prihliada ex offo. Darovacia
zmluva bola uzatvorená dňa 24.10.2023, žaloba bola podaná na súd dňa 25.10.2024.

24. S poukazom na vykonané dokazovanie, keďže bola preukázaná existencia vymáhateľnej

pohľadávky a neexistencia takého majetku, ktorý by bol postihnuteľný, pričom žalovaná sa k žalobe
vyjadrila, avšak neuviedla žiadne argumenty a nedoložila žiadne dôkazy, ktorými by spochybnila
uplatnený nárok, súd žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že predmetný úkon, ktorého odporovateľnosti
sa žalobkyňa domáhala je neúčinný.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

28. Vzhľadom k úspechu žalobkyne v spore, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa
s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli. O

výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).