Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2023

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 40Csp/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722200917
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2023:1722200917.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku rozhodol sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci žalobcu:

K. C. R..K..S.., A.: XX XXX XXX, R. R.G. H. XX, R., zastúpený: advokátskou kanceláriou JUDr. Michal
Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, so sídlom Hlavná 11, Trnava, proti žalovanému: A.. E.. U. P., J.., X..
XX.XX.XXXX, L. Š. XXXX/X, R., zastúpený: advokátskou kanceláriou Jóža a partneri, s. r. o., IČO: 53
815 963, so sídlom Sládkovičova 7, Nitra, o zaplatenie 100.000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 16.05.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenia100000,-eursozmluvnýmúrok1%ročnezosumy50000,-eurod05.09.2017do13.09.2019
a zmluvným úrokom 1 % ročne zo sumy 100 000,- eur od 14.09.2017 a úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 100 000,- eur od 15.09.2019 do zaplatenia.
2. V žalobnom návrhu poukazoval na to, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa
03.07.2017 zmluvu o pôžičke na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 100 000,- eur,
ktorú dlžník prijal a túto sa zaviazal vrátiť do 2 rokov na účet žalobcu spolu s ročným úrokom vo výške
1 %. Ďalej poukazoval na to, že v uvedenej zmluve o pôžičke bol uzavretý dodatok dňa 21.09.2017,

ktorým bol zmenený článok 1 bod 1 zmluvy o pôžičke takže celá suma pôžičky bola prevedená na účet
žalovanéhov2častiach,atoprváčasťpôžičkyvsume50000,-eur dňa05.09.2017adruháčasťpôžičky
v sume 50 000,- eur dňa 14.09.2017. Zároveň dodatkom došlo k zmene splatnosti celého dlhu, ktorý sa
zmenil z 03.07.2019 na 14.09.2019. Žalovaný svoju pôžičku do dňa jej splatnosti 14.09.2019 neuhradil.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 17.12.2022. Vo svojom vyjadrení namietol
vznik zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2017 nakoľko v uvedenej zmluve sa konštatovalo, že malo
dôjsť k odovzdaniu peňazí prevodom na účet žalovaného v deň podpisu zmluvy, avšak k takémuto

prevodu peňazí nedošlo a preto zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt dňa 03.07.2017 nevznikla.
Žalovaný nepoprel, že by žalobca previedol na jeho účet finančné prostriedky vo výške 50 000,- eur
dňa 04.09.2017 a 50 000,- eur dňa 13.09.2017. Tieto plnenia však nemožno považovať za plnenie
z uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2017, ale za iné plnenie, ktoré podlieha iným právnym
nárokom. K dôvodu poskytnutia finančných prostriedkov uviedol, že žalobca mal záujem o odkúpenie
pozemkov vo vlastníctve žalovaného na ktorých žalovaný podniká a chcel, aby žalovaný presunul
svoju výrobu z uvedených pozemkov, dokúpil ďalšie pozemky v okolí a vyporiadal spoluvlastníctvo

so Slovenským pozemkovým fondom, dal vypracovať štúdiu kvôli kúreniu, kanalizácii, prívodu plynu
a elektriny. Žalovaný vtedy upozornil žalobcu, že s takýmito požiadavkami bude mať náklady a tak
mal žalobca poukázať finančné prostriedky žalovanému, ktoré si chcel zabezpečiť zmluvou o pôžičke.
Uvedená skutočnosť vyplýva z následne uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 01.04.2019, kdesa žalobca a žalovaný v článku 2. bod 2 dohodli, že zmluva o pôžičke zaniká a bude sa započítavať
ako úhradu kúpnej ceny za pozemky uvedené v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 01.04.2019.
Žalobca úmyselne zamlčal túto nováciu záväzku, resp. zánik zmluvy o pôžičke, najme s poukazom na

to, že sám navrhol žalovanému, že chce uvedenú zmluvu ukončiť a keď s tým žalovaný nesúhlasil tak
podal túto žalobu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %.
4. Žalobca sa písomným vyjadrením vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.12.2022 replikou v ktorej
poukázal na to, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 03.07.2017 zmluvu o

pôžičke na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 100 000,- eur, ktorú dlžník
prijal a túto sa zaviazal vrátiť do 2 rokov na účet žalobcu spolu s peňažným úrokom vo výške 1 %
z dlžnej sumy. Poukázal na to, že v rámci odbornej judikatúry je uvedené nasledovné: „Podľa vôle
kontrahujúcich strán možno zmluvu, pri ktorej nedošlo k odovzdaniu objektu pôžičky pokladať aj za
zmluvu o budúcej zmluve o pôžičke podľa § 50 a) Občianskeho zákona, ktorá vznikne odovzdaním.“
Štefček, Dulák, Pajánková, Fečík, Sedlačko, Tomšovič a kolektív Občiansky zákonník I.. Na základe

uvedeného právneho názoru sa preto žalobca domnieva, že v tomto prípade išlo o zmluvu o budúcej
zmluve o pôžičke, pričom v tomto prípade prišlo ústnou dohodou žalobcu so žalovaným k zmene lehoty v
rámciktorejžalobcaposkytolžalovanémunajehobankovýúčetdňa04.09.2017sumu50000,-euradňa
13.09.2017 sumu 50 000,- eur. Žalobca a žalovaný následne dňa 21.09.2017 potvrdili svojimi podpismi
písomný dodatok čím prišlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke. Žalovaný teda svojím podpisom

dodatku potvrdil, že predmetná pôžička bola poskytnutá v celosti a túto prevzal. Zároveň dodatkom došlo
aj k zmene splatnosti celého dlhu ktorého dátum sa zmenil z 03.07.2019 na 14.09.2019 na základe čoho
máme za to, že zmluva o pôžičke riadne vznikla a predmet pôžičky bol riadne odovzdaný. Vo vzťahu
k uzatvorenej zmluve o budúcej zmluve zo dňa 01.04.2019 na ktorú poukazuje žalovaný uviedol, že
uvedená zmluva počíta so započítaním pôžičky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke avšak na započítanie

pôžičky je potrebné súčasné splnenie dvoch podmienok a to uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy a za
druhé uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva. V zmluve o budúcej zmluve zo dňa 01.04.2019
sa konštatuje, že kupujúci poskytol na základe samostatnej zmluvy o pôžičke predávajúcemu pôžičku
v sume 100 000,- eur a zmluvné strany sa dohodli, že v prípade uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy a
zmluvy o zriadení záložného práva bude táto pôžička započítaná s úhradou prvej časti kúpnej ceny a

tým pádom zmluva o pôžičke uzavretá dňa 03.07.2017 medzi veriteľom K. C. R.. K.. S.. a dlžníkom A..
E.. U. P., J.. zaniká. Z uvedeného teda vyplýva, že prvá časť kúpnej ceny bude uhradená až uzavretím
budúcej kúpnej zmluvy, teda v budúcnosti, zároveň je potrené poukázať aj na nesplnenie podmienky
uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva pre potreby započítania kúpnej ceny. Teda ak nie je
splnenápodmienkauzatvoreniazmluvyozriadenízáložnéhoprávanemôževzniknúťnásledokvpodobe

započítania. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že k žiadnej novácií záväzku zo zmluvy o pôžičke
na ktorú poukazuje žalovaný v rámci svojho vyjadrenia do dnešného dňa nedošlo, nakoľko nebola
uzatvorená žiadna kúpna zmluva a zároveň nebola uzatvorená ani zmluva o zriadení záložného práva.
5. K replike sa vyjadril žalovaný duplikou podaním zo dňa 16.03.2023. V tomto vyjadrení poukázal na
to, že sám žalobca už netvrdí, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke, ale že išlo iba o zmluvu

o budúcej zmluve o pôžičke. Na to aby mohlo byť naplnené toto tvrdenie žalobcu aj s poukazom na
žalobcom uvádzanú citáciu odbornej literatúry by musela byť naplnená aj podmienka vôle kontrahujúcich
strán, avšak takáto vôľa strán nikdy nebola prejavená. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje
tvrdenie, že došlo k ústnej dohode o zmene lehoty plnenia. Takúto dohodu žalovaný popiera. Zmluvný
vzťah medzi žalovaným a žalobcom bol založený na záujme žalobcu o kúpu pozemkov vo vlastníctve

a spoluvlastníctve žalovaného na ktorých mal žalobca záujem vybudovať svoj developerský projekt.
Na niektorých z týchto pozemkov má žalobca postavené svoje výrobné aktivity. Preto aby bolo možné
uskutočniť zámer žalobcu bolo jednou z podmienok žalobcu vypratať pozemky v spoluvlastníctve
žalovaného, presťahovať výrobu na susediace pozemky a dobudovať inžinierske siete k požadovaným
pozemkom. Nakoľko na splnenie uvedených jednostranných požiadaviek žalobcu boli potrebné aj

finančné prostriedky, dohodli sa žalobca a žalovaný na zálohách. Z dôvodu, že žalobca nevedel akým
spôsobom má poskytnúť finančné prostriedky žalovanému dohodli sa na zmluve o pôžičke, ktorú
fiktívne aj uzatvorili dňa 03.07.2017. Žalobca však v zmysle zmluvy nesplnil svoj záväzok a neposkytol
žalovanémužiadnepeniaze,aleprišielsnávrhom,žeuzatvoriaradšejnovúzmluvuouzatvoreníbudúcej
kúpnej zmluvy v zmysle ktorej budú finančné prostriedky potrebné na splnenie požiadaviek žalobcu

poskytnuté ako záloha a následne budú zarátané ako prvá časť kúpnej ceny vo výške 100 000,- eur. Dňa
25.07.2017 teda žalobca a žalovaný uzatvorili novú zmluvu ako zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy stým,žezáloha100000,-eurbudeuhradenádo31.08.2017nazákladeuvedenejzmluvypotom
žalobca aj keď oneskorene dňa 04.09.2017 a dňa 13.09.2017 zaslal na účet žalovaného po 50 000,- eur,teda spolu 100 000,- eur. To, že sa jedná o úhradu zálohy na pozemky uvádzané v zmluve o uzatvorení
budúcej zmluvy je jasne špecifikované aj v dokladoch banky, ktoré predložil samotný žalobca v žalobe,
kde sám uviedol, že informácia pre príjemcu „záloha za pozemok v Senci podľa ZOBKZ.“ Žalobca nikdy

neposkytol žalovanému pôžičku. To, že sa jednalo o plnenie zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy potvrdzuje aj návrh dohody o ukončení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorý vypracoval a
zaslal žalobca žalovanému dňa 09.02.2022 a ktorý v článku I. bod 2 jasne uvádza, že poskytnuté
plnenie žalobcom žalovanému vyplývajú zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, tieto jeho tvrdenia sú
preukázané písomnými dokumentami a to zmluvou k uzavretiu budúcej zmluvy zo dňa 25.07.2017 ako i

potvrdeniami banky zo dňa 14.09.2017 a 13.09.2017 ako i návrhom na ukončenie zmluvného vzťahu zo
dňa 09.02.2022. K uzatvoreniu fiktívnej zmluvy o pôžičke došlo na základe toho, že žalobca prišiel za
žalovaným s tým, že účtovne nevie riadne zaevidovať úhradu na základe zmluvy o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy, pričom jeho peniaze budú v ohrození ak by sa niečo žalovanému stalo, tak preto by bolo
lepšie keby fiktívne uzatvorili dodatok k pôvodnej zmluve o pôžičke. Na základe čoho budú môcť účtovne
zaevidovať úhradu na zálohy. V danom prípade sa teda nejednalo o uzatvorenie zmluvy o pôžičke tak

ako to tvrdí žalobca, ale jednalo sa o fiktívny právny úkon pre účtovníctvo pretože ku skutočnej pôžičke
uzatvorenej podľa § 657 Občianskeho zákona nedošlo. Žalobca sa teraz tento fiktívny právny úkon
snaží využiť vo svoj prospech, čo je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko mu nevyšiel jeho zámer na
ukončenie zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluve.
6. Žalovaný poukazuje aj na to, že riešenia všetkých vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ako aj všetky

písomnosti na ktoré sa žalobca odvoláva navrhol a vypracoval sám žalobca, čiže vedel, že uhrádza
finančné prostriedky na základe zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2017 a nie
zo zmluvy o pôžičke ako tvrdí. Neboli splnené zákonné podmienky reálneho kontraktu zmluvy o pôžičke
nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k poskytnutiu finančných prostriedkov a túto skutočnosť nemôžu
zhojiť ani fiktívny dodatok k aj tak neplatnej zmluve o pôžičke. Ak chcel žalobca plniť na základe zmluvy

o pôžičke mal túto špecifikáciu uviesť aj v špecifikácii bankového prevodu, nakoľko medzi žalobcom
a žalovaným boli uzatvorené iné zmluvné vzťahy. Iné zmluvné vzťahy, z ktorých bol žalobca povinný
plniť. Plnenie ktoré vykonal žalobca dňa 04.09.2017 a dňa 13.09.2017 tak nemožno považovať za
plnenie zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej zo dňa 03.07.2017, ale za iné plnenie ktoré potom podlieha
iným právnym nárokom nakoľko aj podľa dodatku k zmluve o pôžičke zo dňa 21.09.2017 sú uvádzané

prevodyzinýchdní05.09.a14.09.2017akopredloženédoklady04.09.a13.09.2017.Záveromžalovaný
poukázal na to, že nikdy nemal záujem o pôžičku od žalobcu. Žalobca chcel nakupovať od žalovaného
pozemky a uhradiť mu aj zálohu v zmysle zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, avšak následne
chcel získať zabezpečenie tejto sumy, ktorú vyplatil fiktívnym právnym úkonom. Finančné prostriedky
titulom pôžičky nikdy neboli vyplatené a teda vzťah medzi žalobcom a žalovaným z pôžičky nikdy

nevznikol. Záverom poukázal na to, že zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákona je
takzvaným reálnym kontraktom, čo znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne
odovzdalpredmetpôžičkydlžníkovi,aksataknestanemedzizmluvnýmistranamiprávnyvzťahzpôžičky
nevznikne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/325/2009, 4Cdo/403/2014). Záverom poukázal na
neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákona, podľa ktorého je neplatný právny

úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom. Absolútne neplatným je právny úkon, ktorý nie je dovolený a nastáva zo zákona a pôsobí
od samotného počiatku. Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti
dodatočne odpadol a nemôžme ho napraviť ani ratihabíciou, dodatočným schválením a nemôže byť
konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu jej neplatnosti. O nedovolenosť s tým aj absolútnu

neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď
zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom, alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla
znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia avšak svojimi
dôsledkamisledujetencieľ,abyzákondodržanýnebol,tedaajfiktívneurobenýprávnyúkonjeabsolútne
neplatným. Ďalším dôvodom pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je, keď sa tento prieči dobrým

mravom. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu
v okamihu keď k právnemu úkonu došlo.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pôžičke zo dňa 03.07.2017,
dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 21.09.2017, platbou vykonanou žalobcom v prospech
účtu žalovaného zo dňa 04.09.2017 vo výške 50 000,- eur, platbou žalobcu voči žalovanému zo dňa

13.09.2017 vo výške 50 000,- eur, Zmluvou o budúcej zmluve uzavretou medzi žalovaným, H.. U.
P. a obchodnou spoločnosťou P. A., R.. K.. S.. na jednej strane a žalobcom na druhej strane zo
dňa 01.04.2019, návrhom dohody o ukončení zmluvy o budúcej zmluve, zmluvou o budúcej zmluve
uzatvorenou medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobcom ako budúcim kupujúcim zo dňa25.07.2017, e-mailom žalovaného zo dňa 16.11.2018 vrátane jeho príloh. Súd ďalej vypočul účastníkov
konania resp. konateľov žalobcu.
8. Konateľ žalobcu J. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že plnenia poskytnuté v 2 platbách v roku 2017 boli

titulom pôžičky, uviedol, že je pravdou, že pri poskytovaní pôžičky urobil omyl na platbách keď uviedol,
že sa nejedná o zmluvu o pôžičke, ale jedná sa o zálohy na kúpne zmluvy v súvislosti so zmluvou
o budúcej zmluve, ktorá bola uzavretá v roku 2019. Uviedol, že potom ako boli poskytnuté platby o
pôžičke bol uzatvorený dodatok k zmluve o pôžičke. Na otázku z akého dôvodu bol podpisovaný dodatok
zmluve o pôžičke uviedol, že to bolo z toho dôvodu, aby sa urovnal vzťah nakoľko v tom čase nebola

uzatvorená zmluva o budúcej zmluve. Žalobca na otázku či okrem zmluvy o budúcej zmluve z roku 2019
bol uzatvorená nejaká iná zmluva uviedol, že iná zmluva uzatvorená nebola. Po predložení Zmluvy o
budúcej zmluve z roku 2017 uviedol, že táto nebola uzatvorená nakoľko nedošlo k dokončeniu textu
návrhu kúpnej zmluvy. Na otázku prečo táto zmluva bola žalobcom podpísaná, žalobca uviedol, že asi
z nevedomosti.
9. Konateľ žalobcu pán Y. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v roku 2017 sa spojili s pánom P.,

nakoľko mal rámcový zámer predať svoje pozemky, kde prevádzkoval pílu. Niekedy v júli 2017 zistili,
že tieto pozemky nie sú celkom vyporiadané a nie sú na ne doklady. Pri rokovaniach o uzavretí
zmluvy žiadal žalovaný vyplatiť nejakú zálohu, nakoľko v tejto súvislosti sa dohodli, že poskytnú pôžičku.
Zmluvu o uzavretí zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 25.07.2017 podpisoval on. Túto zmluvu
však nepovažoval za relevantnú, ani ju nedával do účtovníctva a stretol sa s ňou druhý krát až teraz v

priebehu tohto súdneho konania. Uviedol, že ešte pred uzatvorením tejto zmluvy uzatvorili zmluvu zo
dňa 03.07.2017 o pôžičke. Po zistení, že zmluva o budúcej zmluve z roku 2017 nie je realizovateľná
uzatvorili dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 21.09.2017. Túto zmluvu o pôžičke uzatvorili práve z
dôvodu nemožnosti naplniteľnosti zmluvy o budúcej zmluve z roku 2017, čomu bola zhoda oboch strán.
Zmluvu o budúcej zmluve uzatvorili následne v roku 2019, kde riešili aj započítanie pôžičky, avšak k

započítaniu nedošlo nakoľko neboli splnené podmienky spočívajúce v uzavretí kúpnej zmluvy a záložnej
zmluvy.
10. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy asi 2 mesiace pred podpísaním Zmluvy o budúcej
zmluve z roku 2017 prišiel za ním konateľ žalobcu s tým, že má záujem o kúpu jeho pozemkov. V tejto
súvislosti mu hovoril, že má stavebnú firmu a stavia bytové domy. On v zásade s touto zmluvou súhlasil

a v roku 2017 došlo k podpísaniu zmluvy o budúcej zmluve. Po podpísaní zmluvy o budúcej zmluve
prišiel za ním pán Vrškový a opisoval mu, že má prípad resp. problém v inom konaní, ktorý vznikol pri
podpise zmluvy o budúcej zmluve a následne došlo k úmrtiu účastníka a v tejto súvislosti mali problém
s vrátením poskytnutej zálohy a preto mu navrhol aby dodatočne podpísali fiktívnu zmluvu o pôžičke.
Túto zmluvu o pôžičke podpisovali zhruba pól roka po podpise zmluvy o budúcej zmluve, až potom ako

boli poskytnuté zálohy. Uviedol, že na základe pôvodnej zmluvy o budúcej zmluve žiadal o zálohu z toho
dôvodu, že nie všetky pozemky boli vysporiadané, okrem toho žalobca chcel upraviť prístupovú cestu
za tým účelom, aby mal príjazd na pozemok, prístupovú cestu vlastnil pán L., uvedenú prístupovú cestu
som realizoval i vykúpením pozemkov od pána L., to bolo asi pred 2,5 rokmi. Zároveň som vysporiadaval
pozemky od pozemkového fondu, aby mohlo dôjsť k sceleniu parciel o ktoré mál žalobca záujem za

účelom výstavby domov, pričom ako vyplýva z prílohy zmluvy o budúcej zmluve z roku 2017, ktorou
bola Štúdia o využiteľnosti pozemku za účelom výstavby 4 bytových domov. Pri vykupovaní pozemkov
od Slovenského pozemkového fondu tento odmietol predať pozemky jemu ako fyzickej osobe nakoľko
na pozemkoch sú stavby, ktoré patria obchodnej spoločnosti P. A., R.. K.. S.., tak tieto pozemky potom
vyporiadala obchodná spoločnosť P. A., R.. K.. S... Rovnako dodatočne zistili, že niektoré pozemky o

ktoré mal žalobca záujem patria jeho mame U. P.. Práve toto bol dôvod prečo uzatvorili v roku 2019 novú
zmluvu o budúcej zmluve, kde už figurovali všetci 3 vlastníci pozemkov o ktoré mal žalobca záujem. K
uzatvorenej zmluve o pôžičke uviedol, táto bola fiktívna a nikdy nedošlo k jej naplneniu, napriek tomu
má stále záujem uvedené pozemky žalobcovi predať.
11. Súd v súlade s § 191 CSP vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti,

pričom prihliadol na všetko čo vyšlo počas konania najavo.
12. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv
a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

14. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákona Účastníci môžu dohodnúť zmeniť vzájomné práva a
povinnosti, ods. 2 Ak z dôvodu nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajšízáväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené
zákonom požadované náležitosti. Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka trvá naďalej, ods. 3 Ak
však k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať,

keby dohoda nebola.
16. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákona Ods. 1 Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom doterajších
záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžní je povinný plniť nový záväzok.
Ods. 2 Ak sa nahrádza záväzok zriadením písomnou zmluvou, musí sa dohoda o zriadení nového
záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

17. Predmetnom konania je nárok žalobcu z titulu vrátenia pôžičky, preto súd zameral dokazovanie
najmä na skutočnosti či došlo k uzavretiu pôžičky, najmä či došlo k reálnemu plneniu z tohto právneho
dôvodu. Pre záver, že došlo k reálnemu plneniu z titulu pôžičky bolo podstatným posúdiť z akého dôvodu
došlo k plneniu zo strany žalovaného, žalobcovi dňa 05.09.2017 vo výške 50 000,- eur a dňa 14.09.2017
vo výške 50 000,- eur. Tieto peňažné plnenia medzi stranami neboli sporné, ale sporným bolo z akého
dôvodu došlo k plneniu keď žalobca tvrdil, že to bolo z titulu poskytnutia pôžičky zo dňa 03.07.2017 a jej

dodatku zo dňa 21.09.2017 a žalovaný tvrdil, že to bolo z titulu vyplatenia zálohy v súlade s uzavretou
zmluvou o budúcej zmluve o kúpe pozemkov zo dňa 25.07.20217. Tieto rozporné tvrdenia vyplývali
jednak z písomných vyjadrení účastníkov tak z ich výpovedí pred súdom. Súd jednotlivé výpovede
účastníkov vyhodnotil ako nedôveryhodné pre rozpory a ich vnútornú nelogičnosť. Konateľ žalobcu
pán Václavínek vo výpovedi uviedol, že uvedené plnenia boli titulom pôžičky, ale zároveň poprel, že

platbám predchádzal podpis zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25.07.2017. Následne po jej predložení
uvedenú zmluvu spochybňoval z pohľadu jej platnosti pričom v spise založená zmluva bola podpísaná
oboma zmluvnými stranami dňa 25.07.2017. Rovnako jeho tvrdenie, že keď zadával platby dňa 04.09. a
13.09.2017 banke tak na svoj vlastný doklad uviedol, že sa jedná o platby na zálohu za pozemok, pričom
vo výpovedi pred súdom uviedol, že v tejto veci sa pomýlil. Táto skutočnosť je ťažko uveriteľná najmä v

kontexte, že došlo k rovnakému omylu dva krát po sebe a bezprostredne po uzavretí Zmluvy o budúcej
zmluve, ktorá platbu týchto záloh celkovo v sume 100 000,- eur predpokladala v bode 2. písmeno a).
18. Konateľ žalobcu pán Y. potvrdil, že podpisoval zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 25.07.2017, ale túto
následne nepovažoval za relevantnú a s touto sa údajne stretol druhý krát až v rámci tohto súdneho
konania.Jehotvrdenie,žetátozmluvajenenaplniteľná,čobolozhodnespornýmistranamikonštatované

nebolo preukázané.
19. Za rozpornú súd považoval i výpoveď žalovaného pána P., najmä v časti keď udával, že Zmluvu
o pôžičke zo dňa 03.07.2017 podpisoval antidatovane až potom ako prebehli platby dňa 05.09.2017
a 14.09.2017, ale sa jednalo o fiktívny úkon, pričom logicky nevysvetlil prečo bola podpísaná zmluva
o pôžičke dňa 03.07.2017 a dodatok k tejto zmluve dňa 21.09.2017 v ktorom boli uvádzané platby z

05.09.2017 a 14.09.2017 keď podľa jeho tvrdení k podpisu týchto zmlúv malo dôjsť až po tom ako mal
poukázané uvedené platby, teda minimálne po 14.09.2017.
20. Súd hodnotil jednotlivé právne úkony v súlade s § 34 Občianskeho zákona, podľa ktorého je právny
úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú. Súd zároveň vychádzal pri týchto právnych úkonoch z náležitosti

vôle a prejavu ako i zhody medzi voľou a prejavom. Podstatnými náležitosťami vôle pri uzatváraní
právneho úkonu je vážnosť vôle a sloboda vôle a za podstatnú náležitosť prejavu je určitosť prejavu a
zrozumiteľnosť prejavu.
21. Súd teda hodnotil jednotlivé právne úkony ktoré sporné strany v rozhodnom čase vykonávali v
ich širšom kontexte ktorý vyplýval z ich vzájomných rokovaní a cieľov, ktoré chceli právnymi úkonmi

dosiahnuť.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca prejavil niekedy v priebehu roku
2017 záujem o kúpu pozemkov na ktorých žalobca prevádzkoval svoju výrobnú činnosť - pílu a to za
účelom výstavba bytových domov. Ďalej mal za nesporné z výpovedí účastníkov, že došlo k rámcovej
dohode o tom, že žalovaný má záujem pozemky predať a žalobca má záujem tieto kúpiť a ako vyplýva

zo súčasného postoja sporových strán tento záujem trvá doposiaľ.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že nie všetky pozemky o ktoré má záujem žalobca boli v čase prejavenia
záujmu v roku 2017 vysporiadané tak, aby ich mohol žalovaný predať a to z dôvodu, že nebol výlučným
vlastníkom všetkých pozemkov a nebolo ku všetkým pozemkov dobudovaná prístupová cesta. Právne
vysporiadať pozemky ako i vybudovať prístup si vyžadovalo finančné prostriedky zo strany žalovaného,

ako budúceho predávajúceho. Z vyjadrení oboch zmluvných strán vyplývalo, že v rámci rokovaní
prichádzali do úvahy ako zabezpečiť finančné prostriedky na výkup respektíve na úpravu pozemkov
viaceré formy a to poskytnutie zmluvy o pôžičke respektíve poskytnutie zálohy v rámci uzatvorenia
zmluvy o budúcej zmluve.24. O možnosti poskytnutia pôžičky sa zmienil aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.12.2022 na str.
3 (čl. 67). A o možnosti poskytnutia finančných prostriedkov formou zálohy sa vyjadril i konateľ žalobcu
pán Y. vo svojej výpovedi zo dňa 26.09.2023.

25. Spornou medzi účastníkmi sa stala práve skutočnosť, či finančné prostriedky poskytnuté žalobcom
žalovanému v 2 platbách celkove vo výške 100 000,- eur boli plnením z uzavretej zmluvy o pôžičke,
alebo plnením z titulu poskytnutej zálohy na cenu pozemkov podľa zmluvy o budúcej zmluve.
26. Ako bolo vyššie uvedené súd skúmal jednotlivé právne úkony, ktoré urobili účastníci a vyhodnocoval
ich najmä na časovej osi ako z hľadiska jednotlivých prejavov.

27. Prvým právnym úkonom účastníkov, ktorý súd skúmal bola uzavretá zmluva o pôžičke zo dňa
03.07.2017 obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 100 000,- eur s
dohodnutýmčasomsplatnosti03.07.2019s1%úrokomročnestým,žepôžičkajeposkytnutábankovým
prevodom na účet žalovaného v deň podpísania zmluvy tj. dňom 03.07.2017. Zmluva o pôžičke podľa
zaužívanej súdnej praxe je reálnym kontraktom a táto vzniká až reálnym plnením, teda v danom prípade
pripísaním finančných prostriedkov na účet žalovaného. Tak ako bolo uvedené v zmluve o pôžičke

mal byť tento reálny kontrakt zavŕšený pripísaním na účet žalovaného dňa 03.07.2017. K tomuto však
nedošlo a teda možno nepochybne konštatovať, že zmluva o pôžičke zo dňa 03.07.2017 nevznikla, ako
právny úkon nakoľko nebola reálne naplnená. Súd v tejto súvislosti však konštatuje aj to, že nemal za
preukázané tvrdenie žalovaného, že táto zmluva bola fiktívne uzatvorená najskôr niekedy po 14.09.2017
kedy bola uhradená druhá platba, nakoľko by jej obsah bol v rozpore zo zásadami logiky. Ako bolo

vyššie uvedené tento spôsob financovania bol medzi účastníkmi prejedávaný ako jedna z možností.
Napriek tomu, že účastníkmi konania bola podpísaná dňa 03.07.2017 zmluva o pôžičke, keďže však
nedošlo k reálnemu plneniu tak tento právny úkon nevznikol aj keď bol oboma stranami podpísaný.
28. Druhým právnym úkonom ktorý bol medzi účastníkmi spísaný bola Zmluva o budúcej zmluve zo dňa
25.07.2017, podľa ktorej sa budúci predávajúci (žalovaný) zaviazal previesť na budúceho kupujúceho

(žalobcu) vlastnícke právo k pozemkom uvedených v bode I. zmluvy a to v časti k pozemkom, kde budúci
predávajúci je vlastníkom pozemkov v čase podpisu zmluvy a v časti kde budúci predávajúci sa stane
výlučným vlastníkom pozemkov a to za cenu 100,- eur za 1m2, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy malo
dôjsť do 5 pracovných dní od vydania právoplatného stavebného povolenia na výstavbu 4 bytových
domov a prístupovej komunikácie.

29. Podľa článku 2 uvedenej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť sumu 100 000,- eur,
ako prvú časť kúpnej ceny bezhotovostným prevodom na účet budúceho predávajúceho (žalovaného)
v lehote do 31.08.2017. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že cena za predaj budúcich pozemkov
poskytnutá na základe zmluvy o budúcej zmluve teda pred uzavretím riadnej kúpnej zmluvy treba
považovať za zálohu na kúpnu cenu.

30. Dňa 04.09.2017 žalobca poukázal žalovanému platbu v sume 50 000,- eur s uvedením predmetu
plnenia, ako záloha na pozemky v R. podľa ZOBKZ.
31. Dňa 13.09.2017 žalobca poslal žalovanému platbu v sume 50 000,- eur, ako zálohu za predaj
pozemkov v R. podľa ZOBKZ.
32. Súd vyhodnotil skratku ZOBKZ ako zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a platby dňa 04.09.2017 a

14.09.2017 ako platby nie z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2017, ale ako zálohy na budúcu kúpnu
zmluvu na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.07.2017. Tieto platby logicky a časovo
nadväzujú na uzatvorenie tejto zmluvy, samotným žalobcom boli tieto platby i označené ako cena za
kúpu budúcich pozemkov, pričom spôsob financovania formou zálohy vyplýval i z rámcových rokovaní
sporových strán.

33. Podľa súdu je v rozpore z elementárnou logikou, uveriť žalobcovi, že platby zo dňa 04.09.2017
a 13.09.2017 v celkovej výške 100 000,- eur, na platbu ktorých mu vznikla povinnosť titulom zálohy
na kúpnu cenu pozemkov podľa bezprostredne predtým uzavretej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa
25.07.2017 a ktoré i takto na príkaze na úhradu dva krát označil boli platbami titulom uzavretej zmluvy o
pôžičke. V tomto sme je nepresvedčivé jeho zdôvodnenie, že tak urobil po tom, ako túto uzavretú zmluvu

kvalifikoval za neplatnú a túto zahodil do koša, pričom dôvod neplatnosti videl v dôvodoch, že nebola
uzavretá príloha k zmluve o budúcej zmluve, ktorá bola označená v jej obsahu. Obsahom prílohy mala
byť formulovaná budúca kúpna zmluva ako i z dôvodu, že budúci predávajúci nebol vlastníkom všetkých
pozemkov, ako i skutočnosti, že takáto zmluva by nebola zapísateľná v katastri nehnuteľností.
34. Súd v tomto konaní nemá ambíciu podrobne skúmať platnosť tejto zmluvy, ale skutočnosť, že budúci

predávajúci nie je výlučným vlastníkom všetkých nehnuteľností ktorých sa zmluva týka zo samotnej
zmluvy vyplýva a táto skutočnosť nemá sama o sebe za následok neplatnosť celej zmluvy. Skutočnosť,
žezmluvaneobsahujeakoprílohuúplnúkúpnuzmluvurovnakonespôsobujejejneplatnosť,akobsahom
zmluvy o budúcej zmluve sú dohodnúť podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy a to predmet kúpnejzmluvy, cena predmetu a čas uzavretia budúcej zmluvy, čo z uvedenej zmluvy vyplýva. Rovnako za
účelovú súd považoval námietku žalobcu v tom smere, že takáto zmluva by nemohla byť registrovaná v
katastri nehnuteľností. Zmluva o budúcej zmluve sa v katastri nehnuteľností nikdy neregistruje, nakoľko

nejde o zmluvu vecno-právneho charakteru, ale o zmluvu záväzkovo právnu ktorá nepodlieha registrácii
katastra nehnuteľností.
35. Ďalším právnym úkonom, ktorý súd právne vyhodnocoval bol dodatok č. 1 zo dňa 21.09.2017 k
zmluve o pôžičke uzavretej dňa 03.07.2017. Dodatkom č. 1 sa konštatuje, že platby zo dňa 05.09.2017
vo výške 50 000,- eur a dňa 14.09.2017 vo výške 50 000,- sú plnením na základe zmluvy o pôžičke

zo dňa 03.07.2017. V tejto súvislosti treba konštatovať, že sa jedná o platby žalobcom označené ako
zálohy na predaj pozemkov ktoré súd vyhodnocoval už vyššie. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa
17.12.2022 tvrdil, že uvedené platby boli vyústením ústnej dohody o pôžičke, ktorá bola uzavretá na
základe pôvodnej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2017, ktorú treba vykladať ako zmluvu o budúcej
zmluve vo vzťahu k pôžičke, nakoľko nedošlo k pôvodnej realizácii tejto zmluvy. V konaní nebolo
preukázané uzatvorenie ústnej dohody o zmluve pôžičke, žalovaný takúto dohodu odmieta a tvrdí, že

zmluva o pôžičke bola fiktívnym úkonom pre účely účtovníctva. Pri hodnotení tohto právneho úkonu
súd konštatuje, že nemožno jedno plnenie ktoré v danom prípade predstavuje 2 platby po 50 000,- eur
posudzovať ako plnenie z dvoch rôznych právnych titulov, teda na základe 2 právnych úkonov a to z
titulu zálohy na budúcu kúpnu cenu za predaj pozemkov respektíve zároveň aj titulom pôžičky. Vznik
právneho úkonu treba posudzovať podľa času jeho vzniku a rovnako nadväzujúce planenie rovnako

treba posudzovať podľa času kedy bolo plnenie realizované. Ako bolo vyššie uvedené súd kvalifikoval
plnenie zo dňa 04.09.2017 a 14.09.2017 ako plnenie zo záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa
25.07.2017. Skutkové tvrdenie, že malo dôjsť k novému uzavretiu zmluvy o pôžičke ústnym spôsobom
súdnemalzapreukázanúnakoľkožalovanýtotonamietolatátoskutočnosťnevyplývalaanizuzavretého
dodatku č. 1 k pôvodnej zmluve o pôžičke zo dňa 03.07.2017. Súd sa zaoberal aj otázkou, či nedošlo

k zmene respektíve novácii pôvodného záväzku, teda plnenia zo zálohy. Ak by malo dôjsť k zmene
záväzko-právneho vzťahu a pôvodné plnenie ako záloha zo zmluvy o budúcej zmluve by sa malo zmeniť
na pôžičku, tak toto by muselo byť určitým spôsobom dohodnuté, pričom táto dohoda by musela mať
náležitosti právneho úkonu v zmysle § 34 Občianskeho zákona z pohľadu určitosti prejavov. Občiansky
zákonník pozná možnosť zmeniť obsah záväzku dohodou strán § 516 Občianskeho zákona, resp. podľa

ustanovenia § 570 Občianskeho zákona.
36. Pri zmene záväzkov podľa § 516 sa jedná o tzv. kumulatívnu nováciu, ktorá nemá vplyv na existenciu
pôvodného záväzku, nemí sa iba obsah plnenia určitých práv a povinností z pôvodného záväzkového
vzťahu. Ak má dôjsť k zmene obsahu záväzku podľa citovaného ustanovenia tak týmto spôsobom
nemôže dôjsť k zániku pôvodného záväzku napríklad ak záväzok vznikol z titulu zmluvy o budúcej

zmluve, tak v tomto spôsobe nemôže byť nahradený zmluvou o pôžičke. V tejto súvislosti tiež zásadne
platí, že vzájomné práva a povinnosti účastníkov z právneho vzťahu je možné dodatočne meniť iba za
predpokladu, že v dobe zmeny záväzok existuje, ak však už zanikol splnením nie je ho možné meniť.
V danom prípade záväzok titulom poskytnutia zálohy na kúpnu zmluvu zanikol jeho splnením a takýto
záväzok už nie je možné meniť v zmysle § 516 ods. 1 Občianskeho zákona.

37. Pri zmene záväzku podľa § 570 Občianskeho zákona, kedy sa jedná o takzvanú privátnu kumuláciu
má dôjsť k dohode o zániku pôvodného záväzku a vzniku záväzku nového. Súd teda právne posudzoval,
či dodatok č. 1 zo dňa 21.09.2017 k zmluve o pôžičke zo dňa 03.07.2017 nie je dohodou kumulatívnou
nováciou podľa § 516 Občianskeho zákona alebo privátnou nováciou podľa § 570 Občianskeho zákona
k pôvodnému záväzku, ktorý vznikol a bol i plnený z titulu zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25.07.2017.

Z hľadiska obsahu a to najmä prejavu nemožno tento úkon subsumovať ako právny úkon, ktorým by
zanikol záväzok z titulu plnenia zo zmluvy o budúcej zmluve a vznikol záväzok nový z titulu Zmluvy o
pôžičke pre nedostatok určitosti prejavu. V tejto dohode nie je ani zmienka o zániku pôvodného záväzku
ktorý by mal byť nahradený novým záväzkom. V danom prípade nemožno tento úkon vyložiť ani ako
vznik nového záväzku (§ 516 ods. 2 Občianskeho zákona) popri záväzku pôvodnom lebo ak by pri

pôvodnom záväzku, ktorý bol reálne plnený titulom zálohy na kúpnu cenu mal vzniknúť nový a to titulom
zmluvy o pôžičke muselo byť dôjsť aj novému reálnemu plneniu nakoľko zmluva o pôžičke ako bolo
vyššie uvedené je reálny kontrakt k tomuto však nedošlo.
38. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd kvalifikoval tento právny úkon a to dodatok
č. 1 k zmluve o pôžičke ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákona pretože odporuje

zákonu a to § 34 Občianskeho zákona pre nedostatok náležitosti prejavu. Súd poukazuje i na nemožnosť
uzatvoriť dodatok k zmluve v danom prípade dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 03.07.2017, ktorá nikdy
nevznikla.39. Sporné strany do spisu založili i zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 01.04.2019, ktorá nahradila
pôvodné práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve ohľadne budúceho predaja pozemkov zo dňa
25.07.2017 a to po ich vysporiadaní. Táto zmluva v bode IV. ods. 4 je nováciou pôvodnej zmluvy o

budúcej zmluve zo dňa 25.07.2017, ale iba vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcej z pôvodnej
zmluvy o budúcej zmluve. V pôvodnej zmluve nebol riešený záväzkový vzťah ktorý by vyplýval z
uzavretia pôžičky a preto ani novácia tj. nová dohoda o budúcej zmluve nenahradila v tomto smere nové
a právne práva a povinnosti ktoré by sa týkali pôžičky. Pokiaľ v bode II. Bod 2 zmluvy strany konštatovali
existenciu samostatnej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2017, ktorá sa mala započítať na kúpnu cenu za

predaj pozemkov na základe kúpnej zmluvy uzavretej v súlade s touto zmluvou o budúcej zmluve tak
takýto prejav vôle zmluvných strán nemôže založiť nový záväzkovo právny vzťah, ale je iba konštatáciou
už existujúceho, ale ako bolo vyššie preukázané, neplatného právneho vzťahu, tak iba jeho samotná
konštatácia v tejto zmluve ho nemôže nanovo založiť.
40.Vzhľadomktomu,žesúdnemalzapreukázanézostranyžalobcu,žedošlokuzavretiuplatnejzmluvy
o pôžičke ako reálneho kontraktu medzi spornými stranami na základe skutkových tvrdení uvádzaných

žalobcom, súd návrh zamietol.
41. Záverom iba udáva, že plnenie súhrnne 100 000,- eur súd kvalifikoval ako plnenie z poskytnutej
zálohy na predaj pozemkov podľa zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25.07.2017, ktorá sa nováciou
transformovala na novú zmluvu o budúcej zmluve uzavretú dňa 01.04.2019 vrátane poskytnutej zálohy
vo výške 100 000,- eur na budúci predaj pozemkov. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani to, že v

novej zmluve o budúcej zmluve zo dňa 01.04.2019 sa v bode II./2 konštatuje, že kupujúci na základe
samostatnej zmluvy o pôžičke poskytol predávajúcemu pôžičku vo výške 100 000,- eur, nakoľko v tomto
konaní nebolo preukázané, že by žalobca samostatnou zmluvou poskytol žalovanému takúto pôžičku.
42. O nároku o náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal nárok na náhradu
trov konania žalovanému v plnej výške, nakoľko mal plnú výšku úspechu v tomto spore.

43. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.