Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Tóthová
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/106/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011769
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3118011769.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred senátom zloženým z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej
a prísediacich A. B. a C. D. na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 22.08.2024 pomerom hlasov členov
senátu tri ku nule (3:0) takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
C. E. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom D. F. G. XX,
sa uznáva za vinného, že
1. ako brat otca maloletej H. v období od 27.08.2014 do 30.06.2015 na lúke pri I. J. v obci K., na lúke
v obci K. za kostolom, pod mostom v obci E. 2 až 3-krát do týždňa násilím nútil poškodenú mal. H. E.,
nar. XX.XX.XXXX, k jeho masturbácii a k orálnemu styku, pričom ak poškodená mu nechcela vyhovieť,
tak jej strelil facku, ťahal ju za vlasy, priťahoval si jej hlavu k jeho pohlavnému údu, zvýšil na ňu hlas,
prípadne sa jej vyhrážal, že bude mať z toho zle, následkom čoho sa poškodená obžalovanému vždy
podvolila a sexuálne ho potom uspokojila rukami ako aj orálne,
2. ako brat otca maloletej H. v presne nezistený deň v decembri v roku 2014 na lúke pri I. J. v obci
K. v presne nezistenom motorom vozidle poškodenú mal. H. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sedela na
zadnom sedadle, vyzliekol donaha a položil ju na seba tak, aby jej jazykom mohol lízať prirodzenie
a poškodená ho mohla uspokojovať ústami, následne ju položil na chrbát a aj napriek tomu, že mu
poškodená povedala, aby jej nič nerobil, že ju to bolí a že je panna, začal z časti do poškodenej svojím
pohlavným údom vnikať, tak aby neporušil panenskú blanu až do jeho vyvrcholenia, pričom poškodená
sa v dôsledku strachu z násilia obžalovaného mu podvolila,
t e d a
v bode 1.
násilím donútil iného k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - dieťati a blízkej osobe,
v bode 2.
hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati a blízkej
osobe,
č í m s p á c h a l
v bode 1.
zločin sexuálne násilie podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b ) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b ) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného
zákona, § 127 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona,v bode 2.
zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, § 127 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, 36 písmeno p)
Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)
rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 14.12.2018 bola na Okresný súd Trenčín podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry
Trenčín pod sp. zn. 2Pv136/18/3309-37 na obvineného C. E. pre skutky uvedené v podanej obžalobe.
Senát Okresného súdu Trenčín na hlavnom pojednávaní zistil skutkový stav veci tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný C. E. po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe v zmysle § 257
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Súd vykonal na viacerých hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného C. E.,
svedkyne a poškodenej H. E., svedkyne K. L., svedkyne C. J., svedkyne H. E., svedkyne H. M., svedka
N. J., bola vypočutá znalkyňa A. N. O. N. z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí
a klinickej psychológie dospelých, znalec znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Svetozár Droba. Za súhlasu obžalovaného
a prokurátora podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli prečítané svedecké výpovede P. J. Q.
a A. E.. Podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené listinné dôkazy a to správa zo školy
na maloletú poškodenú, psychologická správa MUDr. Záhumenského, správa z centra pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie v Trenčíne, správa o povesti a výpis ústrednej evidencie
priestupkov na obžalovaného, odpis registra trestov na obžalovaného. Podľa § 272 ods. 3 Trestného
poriadku bol zamietnutý návrh obhajcu na výsluch svedkov R. A., D. E. a S. A. na hlavnom pojednávaní
ako nadbytočný, nakoľko v prípade svedka R. A. sa jedná o spolupracovníka obžalovaného, ktorý nemal
vedomosť o trestnej činnosti obžalovaného a podľa vyjadrenia svedkyne a poškodenej H. E. jej sestra
D. E. ani jej bývalý priateľ nemali tiež vedomosť o trestnej činnosti obžalovaného.
V zmysle pokynu Krajského súdu v Trenčíne v uznesení pod sp. zn. 2To/98/2021 zo dňa 13.10.2022,
ktorým bol rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/106/2018 zo dňa 20. júla 2021 podľa § 321
odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušený a vec bola vrátená
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, súd doplnil dokazovanie
výsluchomsvedkovnavrhnutýchobhajobou,atosvedkyneA.E.aR.F.,navýsluchuinýchnavrhovaných
svedkov obhajoba už netrvala. Súd pribral do konania znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a dospelých, a to doc. Mgr. Art. C. T. M., N. na vypracovanie nového znaleckého
posudku na poškodenú H. E., z dôvodu, že dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní výsluchom
znalkyne Mgr. Petry Ďurkechovej k znaleckému posudku č. 8/2018 vyčiarknutej zo zoznamu znalcov
nie je možné považovať za zákonný dôkaz a na tento nie je možné pri hodnotení dôkazov prihliadať.
Obžalovaný pritom nesúhlasil, aby v zmysle § 268 ods. 2 Tr. poriadku bol prečítaný znalecký posudok
č. 8/2018 vypracovaný bývalou znalkyňou Mgr. Ďurkechovou a súd nemohol tento znalecký posudok
oboznamovať ako listinný dôkaz vzhľadom na to, že bol vypracovaný nový znalecký posudok znalkyňou
M..Z odôvodnenia predmetného uznesenia krajského súdu vyplýva, že prokurátorka v rámci odvolacích
námietok správne poukázala na skutočnosť, že poškodená mal. H. E. v inkriminovanom období
nemala konať dobrovoľne, ale pod vplyvom popisovanej aktivity obžalovaného, ktorá korešponduje
s charakterom násilného konania. Pokiaľ mal obžalovaný vykonávať popisované sexuálne praktiky
s maloletou poškodenou v inkriminovanom období a s popisovanou frekvenciou dva až trikrát týždenne
- rukou i orálne (ústami) uspokojovanie obžalovaného maloletou, ktorému predchádzala facka, verbálne
vyhrážky a počas orálneho sexu aj tlačenie hlavy poškodenej obžalovaným k jeho pohlavnému údu,
išlo skutočne o takéto praktiky vykonávané po dlhší čas a popísaný žalovaný skutok pod bodom 1.
obžaloby napĺňa formálne znaky žalovaného predmetného zločinu sexuálneho násilia. Ak mal okresný
súd za preukázané, že obžalovaný v jednom prípade v popisovanom čase a mieste mal vykonať aj súlož
s poškodenou maloletou a súčasne mal za preukázané, že s tým maloletá poškodená nie je stotožnená,
čo mu dala už predtým zreteľne verbálne najavo, jej verbálny prejav tiež o tom, že ju to bolí a strach,
ktorý mala z obžalovaného, čo ju malo paralyzovať a neklásť odpor obžalovanému, nasvedčuje takéto
skutkové okolnosti, popisované poškodenou maloletou tomu, že ide o jeden ďalší ale samostatný skutok,
ktorý podľa názoru odvolacieho súdu vykazuje znaky žalovaného zločinu znásilnenia.
Obžalovaný C. E. poprel spáchanie žalovanej trestnej činnosti a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
s maloletou poškodenou nič nemal, celé to bolo na neho vymyslené. Mal pomer s matkou poškodenej a
odvtedy ako ju nechal, tak sa to celé začalo. Vtedy ich poškodená našla na chate v posteli vyzlečených.
Jepravdou,žepoškodenúvozievalzozákladnejškolyautomasi2až3krátdomesiaca,niekedyvozieval
samotnúpoškodenú,niekedyajjejsestru,nikdynezastavovalnamiestach,ktorésúuvedenévobžalobe.
Podľa neho si to vymyslela matka poškodenej, naposledy sa s poškodenou videl vtedy, keď ho našla
na chate s jej mamou, odvtedy ju nevozil. V tom čase bola poškodená ôsmačka, obžalovaný je bratom
otca poškodenej.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 05. 2021 bola vypočutá svedkyňa a poškodená H. E.. Z jej
výpovede vyplýva, že obžalovaný je jej strýkom, považovala ho za svojho druhého otca, brával ich na
dovolenky, robila u neho brigády, pomáhala mu, dával je peniaze a kupoval oblečenie, mala ho hrozne
rada a vážila si ho. Nikdy mu netykala, mala z neho rešpekt, poslúchala ho. S vlastnými rodičmi takýto
vzťah nemala, nezdôverovala sa im s ničím, dobre ako rodina nefungovali, matka sa o ňu nestarala
a pila. Mesiac po jej štrnástych narodeninách asi 27.08.2014 bola v dome u obžalovaného v F.. Vo
večerných hodinách si išla jeho manželka ľahnúť spať hore na poschodie, ona zostala v obývačke.
Obžalovaný mal vypité a potom ako zaspala v obývačke na gauči sa zobudila na to, že si obžalovaný
zozadu ľahol k nej a hladkal ju cez oblečenie na hornej časti tela, pričom jej povedal, že má byť potichu.
Túto udalosť neriešila, pretože nečakala, že by sa to mohlo opakovať a myslela si, že bol opitý. Na druhý
deň ju viezol autom a zastal na lúke v K., pričom ju žiadal, aby si presadla dozadu na zadné sedadlo.
V tom čase nevedela prečo, nechcela tak urobiť, načo jej obžalovaný dal facku. Potom ako si presadla
ju začal obchytkávať cez oblečenie, zostala úplne stŕpnutá, nevedela čo má robiť, plakala. Trvalo to len
chvíľu, obžalovaný jej hovoril, že to nemá nikomu vravieť. Jeho správanie sa začalo opakovať viackrát
do týždňa a stupňovať sa. Okrem predmetnej facky žiadne násilie voči nej nepoužil. Postupne začal od
nej vyžadovať orálny sex a mala mu to robiť ústami, chytal ju pritom za vlasy a tlačil jej hlavu, aby ho
uspokojovala. Po nejakom čase jej hovoril, že chce byť jej „prvým“. Poškodená sa vyhovárala, že je
ešte panna a že má ísť na prvú gynekologickú prehliadku v 15-tich rokoch. Napriek tomu v decembri v
roku 2014 na lúke pri I. J. pri obci K. počas toho ako ju viezol v motorovom vozidle zastavil, vyzliekol
poškodenú, vzájomne sa hladkali a bozkávali, začali mať spolu pohlavný styk, ale len na kúsok, potom
keď mu povedala, že ju to strašne bolí prestal. Konanie obžalovaného vo forme orálneho styku sa
opakovalo až do konca júna 2015. Poškodená bola v zlom psychickom stave, nemala sa komu zdôveriť,
pretože nemala dobrý vzťah s rodičmi, naviac obžalovaný tvrdil, že ho práve ona zvádzala nevhodným
oblečením, ohováral pred ňou jej rodičov. V súčasnosti by sa vedela inak správať voči obžalovanému,
bránila by sa aktívne, čo vtedy neurobila. Vtedy neuvažovala nad tým, že obžalovaný robí nejakú zlú
vec alebo že jej ubližuje. Celá situácia sa odrážala v jej správaní v škole, ako aj v rodine. Nakoniec sa
zdôverila svojej sesternici H. M., že ju strýko zneužíva, ale potom sa to obrátilo na žart. Za niekoľko dní,
keď to už nevládala psychicky znášať, napísala sesternici SMS správu, že chce skončiť so životom.
Poškodená sa čiastočne zdôverila aj zaťovi obžalovaného N. J., ktorému pomáhala opatrovať deti,
nepovedala mu však všetko a tento jej povedal, aby si nahrala obžalovaného na telefóne. Poškodená
sa obviňovala aj za to, že sama nestačila obžalovanému a že musel mať niečo aj s jej mamou. Doteraz
má problémy so vzťahmi zo sexuálneho hľadiska, snažila sa vyhľadať aj psychiatrickú pomoc a teraz sa
už cíti lepšie. Nikdy v tom čase nerozmýšľala nad tým, že by odmietala, aby ju vozil obžalovaný automalebo sa na niečo vyhovárala, keď sa dozvedela o pomere obžalovaného s jej matkou, vtedy vošiel do
nej hnev a išla to nahlásiť na políciu.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa K. L., matka H. M., je tetou poškodenej H. E.. O
správaní obžalovaného sa dozvedela od svojej dcéry H. M. ktorá jej povedala, že si poškodená chcela
niečo urobiť, a že jej napísala SMS správu, v ktorej sa s ňou lúčila. Dcéra jej povedala, že obžalovaný
mal pohlavne zneužívať poškodenú. Svedkyňa bola z toho v šoku, triasla sa, plakala a hneď volala
obžalovanému, ktorý jej zložil telefón. Potom išla za matkou poškodenej, ktorá je jej sestrou a volala tiež
na krízové centrum. Hovorila aj poškodenej, že to treba nahlásiť, táto s tým však nesúhlasila a bližšie sa
jej nechcela zdôveriť so správaním obžalovaného. Konanie obžalovaného bolo v čase, keď poškodená
bola ôsmačka a mala 14 rokov. So správaním poškodenej boli vtedy problémy, bývala náladová, niekedy
depresívna, potom začala chodiť k psychológovi a ten ju usmernil k tomu, že je potrebné, aby to ohlásila.
Svedkyňavypovedala,ževroku2014vozievalpravidelneobžalovanýpoškodenú jednaknachatu,ktorú
mal v K., ako aj do F., kde býval. Pred podaním trestného oznámenia prišla poškodená k nim, hovorila
jej, čo jej povedal psychológ. Svedkyňa ju podporovala v tom, že to má oznámiť. Škoda, že v čase keď
sa to dozvedela od dcéry o obžalovanom, kedy to povedala aj matke poškodenej, to ráznejšie neriešila,
ale nechala rozhodnutie o ohlásení konania obžalovaného len na nich. To bola chyba. Poškodená jej
uviedla, že o správaní obžalovaného povedala aj zaťovi obžalovaného N. J., ktorý na to povedal, že
keby sa to malo opakovať tak mu to má povedať, že to nahrajú na kameru.
Matka poškodenej C. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa všetko dozvedela od svojej sestry
K. L.. O ničom dovtedy nevedela a ani vo sne by ju nenapadlo, že sa môže švagor dopustiť takéhoto
konania. K. L. za ňou prišla aj s dcérou H., ktorej mala napísať poškodená SMS-ku, že sa s ňou lúči
a že si niečo spraví, bolo to asi koncom roka 2014. Poškodená jej ohľadne správania obžalovaného k
nej nechcela nič povedať okrem toho, že k pohlavnému styku nedošlo, tiež jej povedala, že sa hanbila
a bála sa obžalovaného. V tom čase chodila poškodená do X. ročníka a obžalovaný vozieval zo školy
obidve dcéry, niekedy len poškodenú, a to na chatu v K. alebo do F.. Poškodená si obžalovaného vážila,
mala pred ním rešpekt. Svedkyňa si nikdy nevšimla nejaké iné správanie obžalovaného k jej dcére.
Podľa jej názoru mala s dcérou normálny dobrý vzťah, ale tento nebol dôverný, dcéra nemala dôverný
vzťah ani k svojmu otcovi a ani jemu nechcela nič povedať. Mladšia dcéra D., ktorú obžalovaný tiež
vozieval autom nikdy nič nevidela. Svedkyňa priznala, že mala pomer s obžalovaným, bolo to pred tým
ako sa to prevalilo a dcéra ich našla na chate asi v roku 2014. Dcéra odmietala dať trestné oznámenie
na obžalovaného hneď, pričom celá situácia sa začala prejavovať v škole aj v rodine, nakoniec začali
navštevovať psychológa, kde chodili takmer jeden rok a až potom bola dcéra ochotná ísť na políciu.
Manželka obžalovaného H. E., ktorá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní uviedla, že neverí, že by
jej manžel zneužíval poškodenú, vždy to bol pracovitý a čestný človek, ktorý pomáhal aj rodine svojho
brata, s obžalovaným žije 35 rokov a nebol by schopný takéhoto konania.
Svedkyňa H. M., sesternica poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že asi v lete 2015 sa jej
poškodená zdôverila, že ju strýko sexuálne zneužíva, poškodená ju žiadala, aby to nikomu nepovedala
a následne jej po nejakom čase poslala SMS správu, z ktorej vyplývalo, že si chce niečo spraviť, že to
už nezvláda. Vtedy to svedkyňa povedala svojej mame, mama zavolala obžalovanému ako aj mame
poškodenej a na krízovú detskú linku. Svedkyňa uvádzala, že s poškodenou sú sesternice a dobré
kamarátky. Poškodená sa strašne bála a plakala, čo by jej povedali rodičia. Obžalovaný sa jej mal
vyhrážať, že ak to niekomu povie, bude mať problémy. Podľa vyjadrenia poškodenej ju mal strýko nútiť
aby sa vyzliekala, uspokojovala ho ústami, rukami, aby sa neholila, mal od nej požadovať aj análny styk,
čo odmietla, mal ju ťahať za vlasy. Vedel o tom, že je panna, jedenkrát medzi nimi došlo ku styku ale
nie úplne, aby nedošlo k porušeniu panenskej blany. Malo sa to odohrávať v aute obžalovaného v K. a
aj pod nejakým mostom, keď ju vozieval do F.. Sestre D. to poškodená nehovorila, mala jej len povedať
aby si dávala pozor. Poškodená mávala panické záchvaty, záchvaty plaču a bola na tom psychicky
veľmi zle, niekedy bola precitlivená, inokedy drzá a nevrlá. Keď sa to prevalilo, presviedčala poškodenú
matka svedkyne aby sa to riešilo, v tom čase to poškodená odmietala. Poškodená začala navštevovať
psychológa a impulzom na podanie trestného oznámenia poškodenou malo byť to, že obžalovaný mal
pomer aj s jej mamou.
Svedok N. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho svokrom a nikdy nevidel na
poškodenej nič zvláštne, iba 1 krát plakala, keď „načapala“ obžalovaného so svojou matkou a povedala,že to tak nenechá. S poškodenou mal veľmi dobrý vzťah, často k nim chodila, strážila ich malého syna.
K obžalovanému sa správala priateľsky, bez strachu, stále bola usmiata. Na roky 2014 a 2015 si svedok
moc nepamätá, poškodená mu nikdy nespomínala, že nechce chodiť autom s obžalovaným alebo, že sa
ho bojí, istotne by mu to povedala. O konaní obžalovaného sa dozvedel až v trestnom konaní, s rodinou
poškodenej sa už nestretáva.
Svedkyňa A. E., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v rokoch 2014 a 2015
boli vzťahy v ich rodine normálne. Navštevovali sa aj s poškodenou a jej sestrou, nevšimla si že by mal
otec nejaký iný vzťah k poškodenej, chovali sa k sebe normálne, nevšimla si absolútne niečo, z čoho je
jej otec obvinený. Poškodená so sestrou mali v tom čase ťažkú sociálnu situáciu, ich rodičia nadmerne
požívali alkohol a oni vyhľadávali kľudnejšie prostredie u jej rodičov, ktorí ich brávali aj na dovolenky.
Poškodená sa jej otca nebála, nevyhýbala sa mu.
Svedok R. F. dlhoročný kamarát a spolupracovník obžalovaného na hlavnom pojednávaní sa vedel
vyjadriť len k tomu, že poškodenú brával obžalovaný niekedy domov autom, veľakrát aj s jej sestrou,
správali sa k sebe normálne, niekedy prišla poškodená za obžalovaným.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí a dospelých, a to doc. A. C. T. M. N., ktorá predniesla znalecký posudok č.10/2023 zo dňa 13.9.2023
na poškodenú H. E..
V znaleckom posudku konštatuje, že výpovede svedkyne a poškodenej sú viac menej stabilné
v obsahoch týkajúcich sa samotného skutku a v štruktúre výpovede. Možno uvažovať, že svedkyňa
opisované skutočnosti vysoko pravdepodobne prežila, ale z dôvodu existenčného strachu mohla
zameniť osoby a kontext, alebo prekrývať iný (svoj) čin. Svedkyňa pochádza z disharmonickej rodiny,
kde v senzitívnom období jej pubescentného vývinu jej nebola dostupná socioemočná podpora rodičov.
Aktuálne je intelektový výkon je v dolnom priemere populačnej normy, stupeň je psychického vývinu
v kognitívnych operáciach je diskrétne poznačený používaním v minulosti psychoaktívnych látok,
podporujúcich uvoľnenie racionálnej kontroly správania a učenia a detinské uviaznutie v emóciach
a celkovou socioemočnou nezrelosťou, ktorej podriaďuje aj vnímanie.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o.
Bánovce nad Bebravou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Svetozár Droba
k znaleckému posudku č. 182/2018 zo dňa 05.10.2018. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že
obvinený v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle chorobomyseľnosti
a ovládacia aj rozpoznávacia zložka bola plne zachovaná, u obvineného nebola zistená žiadna
závislosť, jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska a
znalci neodporúčajú uloženie akejkoľvek ochrannej liečby. Jeho agresívne konanie, pokiaľ ho bude súd
považovať za dokázané, neprekračoval hranice štandardnej sexuálnej agresivity mužského jedinca v
obdobných situáciách.
Z psychologickej správy MUDr. Miroslava Záhumenského, psychológa pre deti a mládež, zo dňa
23.10.2018vyplýva,žepoškodenáH.E.prišla knemudoambulancievsprievodematkydňa23.01.2018
kvôli náhlym zmenám nálad. Na konci sedenia požiadal, aby ho matka maloletej nechala s dcérou sama
a vtedy sa dozvedel, že maloletá bola sexuálne zneužívaná strýkom a tiež to, že matka o tom vie. Potom
prišli druhýkrát v júni 2018 už s tým, že podali na strýka trestné oznámenie. K sexuálnemu zneužívaniu
malo dochádzať v období medzi 14-tym a 15-tym rokom veku maloletej a sexuálne násilie bolo ukončené
tým, že sa táto informácia dostala von z rodiny po H. výstražnej SMS- ke, kde písala o suicidálnom pláne.
V závere správy MUDr. Záhumenský uvádza, že neskôr sa dozvedá, že ten istý strýko mal niečo aj s
matkou poškodenej, poškodená ich načapala v posteli, rodina je dysfunkčná, alkohol, nevera, agresivita,
poškodené hodnoty, poškodené sociálne a etické postoje.
K osobe obžalovaného súd zistil, že v minulosti bol 6 krát súdne trestaný v časovom období od roku
1981 až 1986, všetky odsúdenia má zahladené, z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že
bol celkom 6 krát postihnutý pre priestupky na úseku cestnej premávky, zo správy obce D. F. vyplýva,
že obžalovaný žije so svojou rodinou, manželkou a dcérou, je zamestnaný ako K., angažuje sa v obci
dobrovoľne a bezodplatne pri prácach v prospech obce, je nekonfliktný so susedmi a občanmi obce
dobre vychádza, nie sú voči nemu vedené v obci žiadne konania.Na základe takto vykonaného dokazovania senát Okresného súdu Trenčín po zhodnotení všetkých
dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, v ich súhrne nezávisle od toho či zaobstaral súd, orgány
činnévtrestnomkonaníaleboobhajobadospelkzáveruvsúladesprávnymnázoromkrajskéhosúdu,že
žalované skutky sa stali tak ako uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a tieto spáchal obžalovaný.
Jeho konanie je potrebné právne kvalifikovať ako súbeh zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1,
odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,
§ 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, § 127 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona
a zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, § 127 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona,
pretože v bode 1 rozsudku násilím donútil poškodenú k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na chránenej osobe - dieťati a blízkej
osobe a v bode 2 rozsudku hrozbou bezprostredného násilia donútil poškodenú k súloži a čin spáchal
na chránenej osobe - dieťati a blízkej osobe. Obžalovaného usvedčujú dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávanínajmävýpoveďsvedkyneapoškodenejH.E.,H.M.,K.L.,C.J.,ktorésvedeckévýpovedesi
vzájomne korešpondujú, dopĺňajú sa navzájom a súd nemal dôvod o ich pravdivosti pochybovať, pričom
tieto vyvracajú tvrdenia obžalovaného v jeho výpovedi.
Obžalovaný je predovšetkým usvedčovaný ucelenou výpoveďou samotnej poškodenej H. E., ktorý je
k nej vo vzťahu P., poškodená tohoto považovala za svojho druhého otca a mala k nemu silný citový
vzťah, rešpektovala a poslúchala ho. Konanie obžalovaného začalo asi 1 mesiac po dovŕšení XX. roku
veku poškodenej u neho doma tým, že potom ako odišla manželka obžalovaného spať a poškodená
zaspala v obývačke na gauči sa zobudila na to ako si obžalovaný ľahol na ňu a hladkal ju cez oblečenie
na hornej časti tela a prsiach, myslela si, že to bolo z dôvodu, že má vypité a celú záležitosť neriešila,
pretože nepredpokladala, že by sa to mohlo opakovať. Zo strany obžalovaného v tomto prvom prípade
nebolo použité žiadne násilie. Na 2. deň, keď ju viezol autom domov na lúke pri K., pričom sedela na
prednom sedadle jej kázal, aby si presadla na zadné sedadlo, keď to odmietla a rozplakala sa že tam
nechce ísť dal jej facku a preto si zo strachu potom presadla na zadné sedadlo, začal ju chytať cez
oblečenie za prsia, poškodená sa nebránila, pretože nevedela čo má robiť, obžalovaný jej hovoril, aby
to nikomu nevravela. Správanie obžalovaného voči poškodenej sa začalo stupňovať, vozieval ju 2 až
4 krát do týždňa, niekedy aj týždeň nie, väčšinou zo školy a na lúkach pri I. J. pri obci K., na lúke za
kostolom v obci K., pod mostom v obci E. M. nútil ju k jeho masturbácii a požadoval od nej orálny
styk, pričom ju nasilu proti jej vôli chytal za vlasy a držal jej hlavu, ktorú jej tlačil k jeho pohlavnému
údu. Je celkom pochopiteľné, že sa pri každom nasledujúcom stretnutí s obžalovaným ktorý od nej
požadoval sexuálny kontakt vopred obávala predpokladaného hroziaceho násilia z jeho strany. Pokiaľ
by pri požadovaní opakovaného orálneho styku uvedeného pod bodom 1 rozsudku obžalovaný nepoužil
voči poškodenej násilie, ktoré hoci bolo nízkej intenzity, k orálnemu styku by nedošlo. Prejav poškodenej
o tom, že zo strany obžalovaného sa jednalo o násilie proti jej vôli v podobe facky, násilného chytania
za vlasy a pritláčania jej hlavy k pohlavnému údu obžalovaného je umocnený aj skutočnosťou, že
poškodená aj v súčasnosti v partnerskom vzťahu neznesie aby ju partner chytal za vlasy. Poškodená
v žalovanom období bola bez akejkoľvek sexuálnej skúsenosti, mala v obžalovanom vzor dospelej
autority, považovala ho za druhého otca, mala z neho rešpekt, bola na ňom závislá, pretože jej vlastná
rodina bola disfunkčná, otec aj matka vo zvýšenej miere požívali alkoholické nápoje, nezdôverovala sa
im s ničím, bola úplne podriadená vôli obžalovaného, tento mal nad ňou psychickú aj fyzickú prevahu
a poškodená nebola po všetkých stránkach dostatočne vyspelá tak, aby mohla jeho konanie plne
pochopiť a vyhodnotiť, dostatočne prejaviť svoju vôľu, nesúhlas s jeho konaním a odpor k nemu. Asi
po polroku v decembri 2014 chcel s ňou mať normálny pomer, aby bol jej „ prvým“. Poškodená sa mu
vyhovárala, že je ešte panna, a že bude musieť ísť na preventívnu gynekologickú prehliadku v pätnástich
rokoch. Ku styku medzi nimi došlo v aute v lese, poškodená s tým nebola uzrozumená, verbálne mu
dávala najavo aby prestal, že ju to bolí a má strach. Napriek tomu obžalovaný do nej vnikol ale len sčasti
tak, aby nedošlo k penetrácii panenskej blany maloletej, čo by mohlo viesť k odhaleniu jeho konania,
pričom došlo k jeho vyvrcholeniu. Súd považoval výpoveď svedkyne a poškodenej H. E. za jednoznačne
vierohodnú, pravdivú a presvedčivú a jej reakcie na hlavnom pojednávaní neboli výsledkom fingovaného
správania či výmyslov, ale sú neklamným dôkazom psychického utrpenia, ktoré jej spôsobil obžalovaný
svojim konaním, ktoré intenzívne zasiahlo jej pohlavnú, morálnu a hodnotovú sféru, pričom dôsledky
z prežitých udalostí znáša poškodená doteraz. Je pravdou, že poškodená podala trestné oznámenie
na obžalovaného až v roku 2018 potom, ako ho pristihla v posteli s jej matkou, čo však nemení nična závere, že jej výpoveď súd považoval za presvedčivú, pravdivú a v kontexte s ďalšími výpoveďami
svedkov.
Podporným dôkazom ohľadne pravdivosti výpovede poškodenej je aj znalecký posudok č.10/2023 zo
dňa 13.09.2023 na poškodenú H. E. vypracovaný znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a dospelých, a to K. A. C. T. M. N..
V znaleckom posudku znalkyňa konštatuje, že výpovede svedkyne a poškodenej sú viac menej stabilné
v obsahoch týkajúcich sa samotného skutku a v štruktúre výpovede. Možno uvažovať, že svedkyňa
opisované skutočnosti vysoko pravdepodobne prežila, ale z dôvodu existenčného strach mohla zameniť
osoby a kontext, alebo prekrývať iný (svoj) čin. Súd pri vyhodnotení objektívnosti tohto znaleckého
posudku vychádzal zo značného časového odstupu od spáchania žalovaných skutkov.
Výpoveď svedkyne a poškodenej bola podporená a je v súlade s výpoveďami jej matky C. J., sesternice
H. M. a tety poškodenej K. L. (matky H. M.), poškodená sa krátko pred svojimi pätnástymi narodeninami
zdôverila svojej sesternici H. M. o tom, že ju obžalovaný sexuálne zneužíva s tým, aby to nikomu
nepovedala, neskôr jej poslala SMS-ku, z ktorej vyplývalo, že si chce siahnuť na život. Následne to
sesternica povedala svojej matke K. L. a aj matke poškodenej C. J.. Tieto svedkyne vypovedali aj o
zlom psychickom stave, v ktorom sa poškodená nachádzala, a ktorá v tom čase na obžalovaného podať
trestné oznámenie nechcela.
Výpoveď poškodenej je v zhode aj so záverom znaleckého posudku č. 182/2018 zo dňa 05.10.2018 z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý vypracovala znalecká organizácia Centrum
duševného zdravia s.r.o. Bánovce nad Bebravou, ktorý znalecký posudok predniesol na hlavnom
pojednávaní znalec MUDr. Svetozár Droba. Znalec konštatoval, že u obžalovaného nebola zistená
žiadna duševná choroba ani sexuálna deviácia, znalec vyhodnotil obžalovaného ako nie sexuálneho
agresora, ale ako osobu ktorá pri sexuálnom uspokojení nevynecháva praktiky ako hladkanie či
bozkávanie. Poškodená vypovedala, že spočiatku obžalovaný od nej požadoval práve hladkanie,
maznanie a bozkávanie.
Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne
relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti.
Z hľadiska subjektívnej stránky konal vo forme priameho úmyslu, teda chcel spôsobom uvedeným v
trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
Objektom trestného činu je právo kohokoľvek a v bode 2 rozsudku právo ženy slobodne rozhodovať
o svojom pohlavnom živote.
Obžalovanýsadopustilzločinusexuálnehonásiliazávažnejšímspôsobomkonaniavzmysle§138písm.
b) Trestného zákona, teda po dlhší čas. Vo všeobecnosti nemožno pre všetky prípady vymedziť aký čas
sa považuje za dlhší, tento časový úsek je ovplyvňovaný intenzitou trestného činu, to znamená jeho
závažnosťou, z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prípade konania obžalovaného
sa jedná o časový úsek 10 mesiacov, počas ktorého došlo k intenzívnemu zásahu do pohlavnej
sféry maloletej s dlhodobým dopadom do sféry pohlavnej, morálnej aj hodnotovej. Obidva zločiny boli
spáchané na chránenej osobe - dieťati a blízkej osobe.
Pri výmere trestu súd prihliadol na závažnosť trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu
obžalovaného, na okolnosti za akých došlo k spáchaniu trestnej činnosti, na účel trestu ako i na
možnosti nápravy obžalovaného. Súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť, zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. p) Trestného zákona teda, že spáchal trestné činy pre ktoré je
trestnéstíhanievedenéneprimeranedlhoatútoskutočnosťnemožnospravodlivopričítaťobžalovanému
ani obhajcovi. Obžalovaný sa k trestnému činu nedoznal, trestnú činnosť neoľutoval, hľadí sa na neho
ako na netrestaného, vykazuje priestupky na úseku cestnej premávky.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona bude v danom prípade
naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, ktorá je podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona 7 až 15 rokov, a to vo výmere 7 rokov.Súd nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali použitie § 39
Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný nebol doteraz vo
výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poškodená H. E. si v rámci adhézneho konania nárok na náhradu škody voči obžalovanému neuplatnila
a preto súd o škode nerozhodoval.
v bode 1.
násilím donútil iného k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - dieťati a blízkej osobe,
v bode 2.
hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati a blízkej
osobe,
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku
nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.