Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoPr/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221201272
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7221201272.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom v D., E.
C. XX, zastúpenej JUDr. Milanom Sedlákom, st., advokátom, so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19,
proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia, IČO: 00 156 906, so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 5, o zaplatenie 1.101,85 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu

Košice sp. zn. K2-29Cpr/1/2021 z 18.10.2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K2-29Cpr/1/2021-545 z 18.10.2023 v napadnutom
zamietavom výroku a vo výrokoch o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c i asúdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 101,85 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 11.12.2020
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II). O trovách
konania rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82% z
celkových trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (III), že žalobkyňa je povinná nahradiť svedkom A. F. G., H. I. J. a G. G. svedočné vo výške
91% z celkovej priznanej sumy svedočného, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku (IV), a že žalovaná je povinná nahradiť A. F. G., H. I. J. a G. G. svedočné
vo výške 9% z celkovej priznanej sumy svedočného, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie do 60
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (V).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti
zaplatiť jej sumu 1.101,85 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 11.12.2020 do zaplatenia do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Skutkovým základom takto požadovanej sumy bolo tvrdenie žalobkyne,
že jej žalovaná nevyplatila 101,85 € z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci a odmenu 1.000 €,
ktorú žalovaná každoročne plošne vyplácala podľa služobného hodnotenia a počtu získaných bodov
za obdobie roka predchádzajúceho, pričom odmeny boli priznané v mesiaci november a vyplácané boli
spolu so mzdou vo výplatnom termíne za mesiac november.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa bola u žalovanej zamestnaná v
štátnozamestnaneckom pomere na základe Služobnej zmluvy č. XXXX-XXXXX/XXX/XXXX/XXX zo dňa
14.6.2013 v znení dodatku č. 3 zo dňa 28.11.2018 ako štátny radca - riaditeľ inšpektorátu životného
prostredia Košice. Zo mzdového listu žalobkyne za mesiac november 2020 vyplynulo, že žalobkyňa
mala absenciu v práci v trvaní 7,5 hodiny + 1 hodina a že jej bola vyplatená odmena vo výške 50 €, a to
na základe návrhu na odmenu zo dňa 30.11.2020 za vynikajúce služobné hodnotenie za rok 2019, ktorú

navrhla vyplatiť A. F. J., riaditeľka osobného úradu a schválil G. A. E. E., generálny riaditeľ - generálny
tajomník služobného úradu na základe služobného hodnotenia za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019,ktoré vypracoval priamy nadriadený E. H. H., K., generálny riaditeľ - generálny tajomník služobného
úradu, pričom žalobkyňa dostala bodové vyjadrenie výsledku služobného hodnotenia 96 bodov. Zo
mzdového listu za január 2021 vyplynulo, že žalobkyni bola vyplatená odmena pri príležitosti životného

jubilea vo výške 2.139 €, a to na základe návrhu na poskytnutie jednorazového príspevku pri príležitosti
životného jubilea č. RZ:XXX/XXXX zo dňa 11.1.2021 v zmysle § 142 ods. 1 písm. d/ zák. č. 55/2017
Z.z. a článku 10 ods. 1 kolektívnej zmluvy pre zamestnancov v štátnej službe a pre zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme na rok 2018. Návrh navrhla a predložila opätovne A. F. J., riaditeľka
osobného úradu a schválil G. A. E. E., generálny riaditeľ - generálny tajomník služobného úradu.

4. Spornou skutočnosťou ostalo, či žalobkyňa mala nárok na odmenu v sume 1.000 € za rok 2020,
vyplácanú v decembri 2020. Žalobkyňa nevyplatenie tejto odmeny vnímala ako konanie žalovanej v
rozpore s dobrými mravmi, s platnými právnymi predpismi, ako dôsledok mobingu a šikany. Žalovaná
nevyplatenie odmeny odôvodňovala tým, že v priebehu roku 2020 u žalobkyne nedochádzalo k plneniu
služobných úloh v takej kvalite, aby ju bolo možné hodnotiť pozitívne.

5. Na odstránenie rozporov si súd prvej inštancie vyžiadal zoznam zamestnancov s poskytnutými
odmenami za obdobie rokov 2017 až 2020, a to v členení na riaditeľov inšpektorátov a vedúcej stáleho
pracoviska Nitra, hlavných inšpektorov, vedúcich odborov Inšpektorátu životného prostredia Bratislava,
Žilina, Košice, Banská Bystrica a Nitra, z ktorého zistil, že za/v novembri 2020 nemali vyplatené odmeny

napr. E. G. H., G. L. E. a K. E. A., pričom išlo o riaditeľov inšpektorátov a vedúcu stáleho pracoviska Nitra,
ostatnímalivyplatenéodmenyvrozmedzíod50po1.750€,napr.žalobkyňa50€,K.D.,H.550€,A.F.M.
1.250 €, N. A. O. K. 1.400 €, A. G. G. 1.750 €, hlavní inšpektori A. P. K. nemal vyplatené, vedúci odborov
životného prostredia Q. L., H., ostatní vedúci odborov životného prostredia mali vyplatené odmeny od
280 € konkrétne A. P. B. až po 1.500 € G. R. D., A. G. G. 1.430 €, A. L. G. 1.350 €, A. K.. L. J. 550

€, A. A. K. 530 € a pod. Za/v decembri 2020 z riaditeľov inšpektorátov a vedúcej stáleho pracoviska
Nitra mali vyplatené odmeny len dvaja a to E. L. G. 500 € a N. A. K. O., ostatní, t.j. A. G. G., H. D. K.,
A. B. C., A. F. M., E. G. H. a A. E. K. odmeny vyplatené nemali. Z hlavných inšpektorov mal vyplatenú
odmenu iba jeden a to A. L. D. vo výške 284,68 € a z vedúcich odborov inšpektorátov odmeny nemali
vyplatené H. Q. L., A. A. F., A. H. D., ostatní mali vyplatené odmeny vo výške od 184,68 € (A. K.. L. J.,

A. G. G....) až po 350 € H. G. K..

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 7, 9, § 122 ods. 1-5, § 123 ods. 4, § 124, § 142 ods. 1
– 5 zák. č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a žalobu, v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala zaviazať žalovanú
povinnosťou vyplatiť jej 1.000 € titulom nevyplatenej odmeny, zamietol, pretože odmeny u žalovanej,

nielen za rok 2020, ale aj za roky predchádzajúce, v žiadnom prípade nemožno považovať za plošne
vyplácané všetkým zamestnancom.

7. Rozhodnutie založil na zistení, že odmeny neboli vyplácané všetkým zamestnancom a v rovnakej
výške, ale boli vyplácané diferencovane s rôznymi výškami. Súd z vykonaného dokazovania nemal

preukázanú nielen výšku požadovanej odmeny v sume 1.000 €, ale ani spôsob jej výpočtu. Žalovaná
po celý čas v konaní zotrvávala na svojom vyjadrení, že v roku 2020 nevyplatila odmeny ani jednému
zamestnancovi podľa ust. § 142 ods. 1 písm. g/ a h/ zák. č. 55/2017 Z.z., takže nemohla byť vyplatená
odmena ani žalobkyni. Odmeny podľa ust. § 142 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/, g/ a h/ sú v podmienkach
žalovanej nenárokovateľnými odmenami, nakoľko ich poskytnutie nemá definované/zakotvené ani v

kolektívnej zmluve a ani v služobných alebo pracovných zmluvách, v ktorých by boli stanovené presne
určené objektívne merateľné kritériá na vyplácanie týchto odmien. Zároveň zákonnou podmienkou
pre vyplatenie odmien ustanovenou v § 142 ods. 2 zák. o štátnej službe je služobné hodnotenie za
kalendárny rok s dosiahnutými vynikajúcimi výsledkami alebo veľmi dobrými výsledkami.

8. Rozhodnutie založil na zistení, že žalobkyňa nebola hodnotená za celý kalendárny rok 2020,
pretože od 3.6.2020 do 31.8.2020 a od 11.11.2020 do 1.4.2022 bola dočasne práceneschopná. Z
toho dôvodu nebolo možné s ňou uskutočniť do 31.1.2021 služobné hodnotenie formou hodnotiaceho
rozhovoru. Žalobkyňa bola v roku 2020 hodnotená len čiastkovo, a to za obdobie od 1.1.2020 do
14.5.2020 predchádzajúcim generálnym riaditeľom pred skončením jeho pôsobenia u žalovanej. Toto

čiastkové služobné hodnotenie je podľa ust. § 122 ods. 5 zák. o štátnej službe podkladom služobného
hodnotenia za kalendárny rok (v prejednávanom prípade za rok 2020). Z uvedeného dôvodu a vzhľadom
na nemožnosť uskutočniť služobné hodnotenie formou hodnotiaceho rozhovoru medzi hodnotiteľom
alebo komisiou pre služobné hodnotenie a hodnoteným štátnym zamestnancom za kalendárny rok2020 z dôvodu dočasnej práceneschopnosti žalobkyne, nemohla byť žalobkyni vyplatená odmena za
služobné hodnotenie za kalendárny rok 2020. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovanej, že je povinná
dodržiavať princípy transparentného a rovnakého odmeňovania a princípu rovnakého zaobchádzania

podľa článku VII a IX zákona o štátnej službe a priznanie odmeny žalobkyni (nekvalitné plnenie
služobných povinností, dĺžka dočasnej práceneschopnosti žalobkyne) by bolo porušením a v rozpore
s uvedenými princípmi, nakoľko by žalobkyňa bola zvýhodnená voči ostatným zamestnancom, ktorí si
celoročne plnili vynikajúco, resp. s veľmi dobrými výsledkami svoje služobné povinnosti.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Celkový úspech žalovanej je v rozsahu
82 % (91% úspech - 9% neúspech). Súd nerozhodol o trovách konania podľa ust. § 257 CSP, pretože
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu celkom alebo z časti
nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností súd nevidel ani v okolnostiach danej veci, ani v okolnostiach
na strane strán sporu.

10. O trovách spojených s vyplateným svedočným súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že
nárok na ich náhradu pomerne rozdelil medzi strany sporu podľa pomeru ich úspechu. Svedočné
bolo vyplácané na základe uznesenia č.k. K2-29Cpr/1/2021-490 zo dňa 14.7.2023, ktorým súd priznal
svedkyni A. F. G. svedočné vo výške 71,50 €, uznesenia č.k. K2-29Cpr/1/2021-497 zo dňa 14.7.2023,
ktorým súd priznal svedkovi H. I. J. svedočné vo výške 104,10 €, uznesenia č.k. K2-29Cpr/1/2021-494

zo dňa 14.7.2023, ktorým súd priznal svedkovi G. G. svedočné vo výške 109 € a uznesenia č.k.
K2-29Cpr/1/2021-500 zo dňa 14.7.2023, ktorým súd priznal svedkovi G. G. svedočné vo výške 86,50 €.

11. Proti zamietavému výroku a proti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, eventuálne aby ich zmenil tak, že vyhovie žalobe aj v prevyšujúcej časti a uloží žalovanej
povinnosť zaplatiť jej 1.000 € do 15 dní po právoplatnosti rozsudku a zaviaže žalovanú nahradiť jej 100%
trov konania. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.

12.1. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP považuje za naplnený tým, že súd

nepostupoval podľa osobitnej právnej úpravy uvedenej v druhej hlave „Spory s ochranou slabšej strany“,
druhého dielu „Antidiskriminačné spory“ a tretieho dielu „individuálne pracovnoprávne spory“, ktoré
sú špeciálnymi ustanoveniami k všeobecnej úprave civilných sporov upravených v CSP, a to napriek
tomu, že už samotná žaloba bola označená ako Antidiskriminačný a Individuálny pracovnoprávny spor.
Má za to, že súd úplne odignoroval dôkazy, či vyjadrenia žalobkyne a nevysporiadal sa s nimi riadne

v odôvodnení napadnutých výrokov rozhodnutia. Namietal, že súd neuplatnil sudcovskú koncentráciu
konania voči žalovanej a v konaní pripúšťal aj ďalšie návrhy na dokazovanie predkladané žalovanou,
hoci ich neuplatnila včas.

12.2. Súdu tiež vytýka, že neodstraňoval rozpory vo vykonanom dokazovaní a neoveroval si pravdivosť

skutkových tvrdení protistrany. Prezentuje názor, že súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že žalovaná,
z dôvodu obráteného dôkazného bremena, nepreukázala, že mzda (t.j. aj odmena) nebola poskytovaná
na základe ľubovôle vedúceho zamestnanca a diskriminačne.

12.3. Namieta, že súd vychádzal z prehľadu poskytnutých odmien všetkých zamestnancov ústredia,

miesto toho, aby sa zameral len na relevantnú skupinu vedúcich zamestnancov, za ktorých považovala
štatutárne orgány, riaditeľov jednotlivých inšpektorátov životného prostredia a im na úroveň postavených
vedúcich pracovníkov a vedúcich jednotlivých odborov na ústredí. Okrem toho, súd pochybil aj na
poslednom pojednávaní konanom dňa 13.9.2023, keď ukončil dokazovanie napriek tomu, že jej nebolo
doručené podanie žalovanej s predložením dôkazu týkajúceho sa poskytovania odmien u žalovanej

v roku 2020, ku ktorému sa tak nemala možnosť vyjadriť, poprieť ho, ani predložiť vlastné skutkové
tvrdenia a navrhnúť dôkazy. Poukázala na to, že E. G., ani A. K. neboli v čase poskytovania
odmien riaditeľmi inšpektorátu životného prostredia, ani zamestnancami Slovenskej inšpekcie životného
prostredia. Uviedla, že všetkým riaditeľom inšpektorátov práce, ako aj vedúcemu stáleho pracoviska
Nitra, ako porovnateľným osobám bola v inkriminovanom čase schválená a aj vyplatená odmena.

Ďalej uviedla, že u A. O. K. nezohral počet odpracovaných dní v kalendárnom roku žiadnu úlohu
pri poskytovaní odmeny. Stal sa riaditeľom až v druhej polovici roka 2020 a napriek tomu dostal
najvyššiu odmenu. Má za to, že poskytovanie odmien bolo výlučne na ľubovôli žalovanej, bez platných
a schválených pravidiel upravených vo vnútornom mzdovom predpise, či v kolektívnej zmluve. Napokon,nebolo preukázané ani to, že by si riadne a včas kvalitne neplnila pracovné úlohy v priebehu roka 2020.
Skutočnosť, že bola viac ako 100 dní v tomto roku práceneschopná, môže byť podľa jej posúdenia
dôvodom len na krátenie odmeny, ale nie na jej úplné nepriznanie.

12.4. Akcentovala, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že sa pri rozhodovaní o odmene neriadil
ustanoveniami Zákonníka práce a neaplikoval ani príslušné ustanovenia antidiskriminačného zákona,
pričom úplne opomenul skúmať podmienky vzniku zodpovednosti v zmysle príslušných ustanovení
Zákonníka práce v spojení s ustanoveniami antidiskriminačného zákona.

12.5. Pokiaľ ide o trovy konania vyjadrila názor, že v prípade potvrdenia napadnutého zamietavého
výroku, sú splnené podmienky pre výrok o nepriznaní náhrady pre existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poukázala na osobitný druh konania, t.j. spor s ochranou slabšej
strany zamestnanca, v ktorom uplatnila dva samostatné nároky z rôznych právnych dôvodov. Keďže
si uplatnila dva rôzne nároky (na odmenu a náhradu mzdy) súd o nich mal rozhodovať samostatnými

výrokmi a podľa toho aj samostatne posúdiť nároky na náhradu trov konania. Vysvetlila, že prevažná
časť trov konania vznikla práve v súvislosti s dokazovaním nároku na náhradu mzdy, v ktorej bola
plne úspešná. Naproti tomu, v časti uplatňovanej odmeny nevznikli takmer žiadne trovy, pretože sa
dokazovalo výlučne listinami. Namietala, že súd ju zaťažil trovami aj v prípade, kedy sa pojednávanie
neuskutočnilo z dôvodu telefonickej hrozby umiestnenia výbušného zariadenia na súde (napr. u H. I. J.).

13.1. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako
vecne správne. Súd postupoval v súlade so špeciálnom právnou úpravou, a to zákonom o štátnej
službe. Na druhej strane súd nepochybil, keď neaplikoval ustanovenia týkajúce sa antidiskriminačných
sporov, pretože v prejednávanom prípade nešlo o antidiskriminačný spor a žalobkyňa nepreukázala

opak. V tomto smere nepostačovalo uviesť v označení žaloby, že ide o antidiskriminačný spor, toto
tvrdenie bolo potrebné aj preukázať. Skutočnosť, že iní zamestnanci dostali odmenu, automaticky
neznamená, že žalobkyňa bola diskriminovaná, ak odmenu nedostala. Ani skutočnosť, že sa súd
nestotožnil so svojvoľne určenou odmenou, ktorá je v zmysle príslušných ustanovení zákona o štátnej
službe nenárokovateľná, neznamená, že súd pochybil.

13.2. Vo vzťahu k namietanému nedodržaniu koncentrácie konania poukázala na § 320 CSP, v zmysle
ktorého žalobkyňa mohla predložiť dôkazy až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, teda aj potom,
čo bolo dokazovanie vo vzťahu k nej (žalovanej) ukončené. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepredložila
žiadne dôkazy, nemôže hovoriť o porušení § 320 CSP. Pozornosť upriamila aj na vyjadrenie právneho

zástupcu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 13.9.2023, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, má za to, že vec je po skutkovej stránke náležite objasnená. Poukázala tiež na záverečný
prejav právneho zástupcu žalobkyne, že žalobu koncipovali ako žalobu o plnenie dlžnej sumy 1.101,84
€ s prísl. okrem iného aj z dôvodu neposkytnutia odmeny žalobkyni v roku 2020, a to plošne všetkým
zamestnancom. Dodala, že všetky vyjadrenia a dôkazy predkladala vždy v lehotách určených súdom.

13.3. Žalobkyňa zavádza i vo svojich tvrdeniach, že súd nerozlišoval medzi odmenami riaditeľov,
hlavných inšpektorov a zamestnancov. Zastáva názor, že skutočnosť, či iný zamestnanec v akomkoľvek
postavení má pridelenú odmenu a v akej výške, nemá vplyv na to, či odmena bude pridelená žalobkyni.
Zopakovala, že z pohľadu odmeňovania zamestnancov v štátnej správe je bezpredmetné aká odmena

bola pridelená zamestnancovi na porovnateľnej pozícii, nakoľko odmena je udelená za kvalitné plnenie
služobných úloh. Preukazuje to individuálny prístup k udeľovaniu odmien, ktoré nemožno porovnávať,
nakoľko zrejme nemožno nájsť dve osoby vykonávajúce zhodnú činnosť v rovnakej kvalite a v rovnakom
časovom úseku. Nestotožnila sa s námietkou žalobkyne, že nepredložila súdu navrhnutý zoznam
zamestnancovsodmenami,pretožetenpredložilapresnetak,akopožadovalsúd,ajžalobkyňa.Navyše,

zoznam predložila práve s porovnateľnými vedúcimi zamestnancami a nie s bežnými zamestnancami,
ako to uvádza žalobkyňa. Záverom argumentovala, že súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový
stav aj správne ustanovenia zákona o štátnej službe.

13.4. Pokiaľ ide o trovy konania uviedla, že práve žalobkyňa vymedzila predmet konania. Nebolo možné

jednoznačne určiť, ktoré trovy vznikli v súvislosti s dokazovaním konkrétnych nárokov. Civilný sporový
poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo delenie trov spôsobom, aký uvádza
žalobkyňa.14.1. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na svojom odvolaní. Upresnila, že nenamietala, že súd
prvej inštancie postupoval podľa zákona o štátnej službe, ale že na vec neaplikoval všetky ustanovenia
procesného práva, konkrétne Civilného sporového poriadku. Poukázala na účel ustanovení CSP, ktorým

je ochrana procesne slabšej strany – zamestnanca. Zotrvala i na tom, že súd jej odňal možnosť
konať, keď jej doručil úkon žalovanej až dňa 13.9.2023 o 11:38 hod., t.j. po pojednávaní vo veci samej
a vynesení rozsudku. Doplnila, že žalovaná zavádzala súd, pretože predložila prehľad nevyplatených
odmien práve u tých svojich zamestnancov, ktorí už u žalovanej nepracovali, resp. nepracovali vo funkcii
vedúcich zamestnancov. Zotrvala i na tom, že na každý z ňou uplatnených nárokov sa vzťahuje iná

právna úprava, ku každému sa vykonávalo samostatné dokazovanie, z čoho logicky vyplýva záver,
že sa o nich malo rozhodnúť samostatnými výrokmi a podľa toho rozhodnúť samostatnými výrokmi aj
o náhrade trov konania. Namietala, že súd pri rozhodovaní vôbec nezobral v úvahu, že žalovaná s ňou
nerovnako zaobchádzala, v jej správaní možno vidieť prvky šikany, mobbingu, či ďalších protiprávnych
konaní. Žalovaná si v rámci svojho obráteného dôkazného bremena nesplnila povinnosť preukazovať,
že odmeny neprideľovala svojvoľne. Napokon argumentovala, že súd nesprávne interpretoval § 142

zákona o štátnej službe.

14.2. Žalobkyňa na potvrdenie svojich tvrdení priložila k replike odpoveď žalovanej na oznámenie
o sprístupnení informácie z 11.12.2023, z ktorej vyplynuli dátumy ustanovenia alebo vymenovania
zamestnancov žalovanej do vedúcich funkcií. Priložila tiež odpoveď žalovanej na oznámenie

o sprístupnení informácie z 21.11.2023, z ktorej vyplynuli dátumy nástupu a odchodu vedúcich
pracovníkov žalovanej.

15. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojich vyjadreniach. Vysvetlila, že v zmysle organizačnej
štruktúry Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa Slovenská inšpekcia životného prostredia člení

na ústredie a 4 inšpektoráty. V jednom čase tak môžu byť vo vedúcich funkciách maximálne 4 riaditelia
inšpektorátov a 1 vedúci stáleho pracoviska Nitra. Nesúhlasí s tým, že by zavádzala súd, že niektoré
osoby sú stále jej zamestnancami a ozrejmila, že zamestnáva veľa ľudí, pričom prebieha prirodzená
fluktuácia.

16. Žalobkyňa a žalovaná v následných vyjadreniach už len zotrvali na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobkyne ako
podanévčas,oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. písm. b/, d/, f/ a h/
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

18. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol vyhovujúci výrok, pretože proti tomuto výroku rozsudku

žalovanáakooprávnenáosobaodvolanienepodalaarozsudoknadobudolvtomtovýrokuprávoplatnosť.

19. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (h).

20. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu v sebe zahŕňa skúmanie správnosti napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie tak z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj postup súdu z hľadiska
procesnoprávnych predpisov. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v
ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej
formy rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale mábyť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj
v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať
správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu

pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí
byť preskúmateľné.

21. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
vôbec alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že súd sa

vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo
veci a odôvodnenie tiež musí byť v súlade s výrokom. Nepreskúmateľnosť rozsudku v dôsledku jeho
nedostatočného odôvodnenia znemožňuje sporovej strane, resp. obmedzuje jej právo uplatniť opravný
prostriedok voči skutočným dôvodom súdneho rozhodnutia a tým sa porušuje jej právo na spravodlivé
súdne konanie.

22.Odvolanímnapadnutévýrokyrozsudkuvyššieuvedenénáležitostinemajú.Odôvodnenienapadnutej
časti rozsudku nie je dostatočné, pretože súd prvej inštancie sa v ňom jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú vo
veci podstatné a právne významné. Stranám sporu súd neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob
hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok

rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli
hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo
možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov
skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.

23. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne bolo tvrdenie, že jej žalovaná nevyplatila odmenu, ktorá
jej prináležala. Kým v žalobe tento svoj nárok odvodzovala od odmien, ktoré žalovaná priznávala
a vyplácala v novembri 2020 na základe služobného hodnotenia a počtu získaných bodov za obdobie
predchádzajúceho roka, v priebehu konania namietala, že jej nebola vyplatená odmena za rok 2020,
a to v decembri 2020.

24. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zo mzdového listu žalobkyne za mesiac november 2020 zistil, že
žalobkyni bola vyplatená odmena vo výške 50 €, a to na základe návrhu na odmenu zo dňa 30.11.2020
za vynikajúce služobné hodnotenie za rok 2019, ktorú navrhla vyplatiť A. F. J., riaditeľka osobného úradu
a schválil G. A. E. E., generálny riaditeľ - generálny tajomník služobného úradu na základe služobného

hodnotenia za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019, ktoré vypracoval priamy nadriadený E. H. H., K.,
generálny riaditeľ - generálny tajomník služobného úradu, pričom žalobkyňa dostala bodové vyjadrenie
výsledku služobného hodnotenia 96 bodov.

25. V nadväznosti na to súd zistil, že za/v novembri 2020 nemali vyplatené odmeny napr. E. G. H., G.

L. E. a K. E. A., pričom išlo o riaditeľov inšpektorátov a vedúcu stáleho pracoviska Nitra, ostatní mali
vyplatené odmeny v rozmedzí od 50 po 1.750 €, napr. žalobkyňa 50 €, K. D., H. 550 €, A. F. M. 1.250
€, N. A. O. K. 1.400 €, A. G. G. 1.750 €, hlavní inšpektori A. P. K. nemal vyplatené, vedúci odborov
životného prostredia Q. L., H., ostatní vedúci odborov životného prostredia mali vyplatené odmeny od
280 € konkrétne A. P. B. až po 1.500 € G. R. D., A. G. G. 1.430 €, A. L. G. 1.350 €, A. K.. L. J. 550

€, A. A. K. 530 € a pod..

26. Pokiaľ ide o odmeny vyplácané v decembri 2020 súd zistil, že za/v decembri 2020 z riaditeľov
inšpektorátov a vedúcej stáleho pracoviska Nitra mali vyplatené odmeny len dvaja a to E. L. G. 500 € a
N. A. K. O., ostatní, t.j. A. G. G., H. D. K., A. B. C., A. F. M., E. G. H. a A. E. K. odmeny vyplatené nemali.

27. Z takto zisteného skutkového stavu vyplýva, že u žalovanej boli koncom roka 2020 vyplácané
odmeny celkovo v dvoch termínoch, a to v novembri 2020 a v decembri 2020. Z vykonaného
dokazovania však nie je možné spoľahlivo zistiť, aké obdobie a čo vôbec bolo pre priznanie a vyplácanie
odmien v tom – ktorom mesiaci u jednotlivých zamestnancov relevantné. Žalovaná nepreukázala, či

odmeny v novembri 2020 priznávala/vyplácala viacerým riaditeľom inšpektorátov na základe služobných
hodnotení za rok 2019 a odmeny, ktoré priznávala v decembri 2020 vyplácala za služobné hodnotenia
v roku 2020. Ako je to zrejmé z podaní žalobkyne, jasno v tom nemala ani samotná žalobkyňa, keďnajprv svoju diskrimináciu pri priznávaní/platení odmien videla v odmenách priznávaných/vyplácaných
v novembri 2020 a potom, následne, v priebehu konania v decembri 2020.

28. Ešte väčšiu neprehľadnosť priniesla výpoveď generálneho riaditeľa SIŽP, G. E. E., na pojednávaní
konanom dňa 27.6.2022 (č.l. 174 spisu), že odmeny vyplácané a priznávané v novembri 2020 boli za
služobné hodnotenia v roku 2019 a odmeny vyplácané v decembri boli podľa „nejakého“ zvoleného
kľúča prerozdeľované medzi zamestnancov z „určitého objemu finančných prostriedkov“, ktorý ostane
na konci roka. Sám je zástancom progresívneho kľúča a odmeny využíva aj ako „nejakú kompenzáciu“

za nespravodlivo nastavené platy, pričom žalobkyňa mala mať najvyšší plat zo všetkých riaditeľov
inšpektorátov a v týchto odmenách sa snažil dorovnať príjem, aby mali zhruba rovnako.

29. Túto výpoveď súd prvej inštancie vôbec nehodnotil a neuviedol, aký vplyv mala na sporné otázky,
ktoré žalobkyňa nastolila predmetom tohto odvolacieho konania.

30. Vzhľadom na túto zmätočnosť v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, nebolo podľa posúdenia
odvolacieho súdu možné presvedčivo vykonať ani porovnávaciu komparáciu a dospieť tak k záverom, že
priznanie odmeny žalobkyni by bolo v rozpore s princípmi transparentného a rovnakého odmeňovania
a rovnakého zaobchádzania podľa článku VII a IX zákona o štátnej službe.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so zistením súdu prvej inštancie, že odmeny podľa ust. § 142 ods. 1 písm.
a/, b/, c/, e/, g/ a h/ zák. o štátnej službe sú v podmienkach žalovanej nenárokovateľnými, nakoľko ich
poskytnutie nemá definované/zakotvené ani v kolektívnej zmluve a ani v služobných alebo pracovných
zmluvách, v ktorých by boli stanovené presne určené objektívne merateľné kritériá na vyplácanie týchto
odmien. Smerodajným tak z hľadiska posúdenia dôvodnosti vyplácania jednotlivých odmien v zmysle §

142 ods. 2 zák. o štátnej službe bolo pre súd prvej inštancie služobné hodnotenie za kalendárny rok s
dosiahnutými vynikajúcimi výsledkami alebo veľmi dobrými výsledkami.

32. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti
nevyplatenej odmeny z dôvodu, že žalobkyňa pre svoju práceneschopnosť neabsolvovala služobné

hodnotenie za rok 2020. Zistil pritom, že žalobkyňa bola v roku 2020 hodnotená len čiastkovo, a to
za obdobie od 1.1.2020 do 14.5.2020 predchádzajúcim generálnym riaditeľom pred skončením jeho
pôsobenia u žalovanej, a že toto čiastkové služobné hodnotenie je podľa ust. § 122 ods. 5 zák. o štátnej
službe podkladom služobného hodnotenia za kalendárny rok (v prejednávanom prípade za rok 2020).
Súd prvej inštancie už ale prehliadol, že toto čiastkové hodnotenie žalobkyne bolo pozitívne s rovnakým

čiastkovým bodovým vyjadrením výsledku služobného hodnotenia 96 bodov, ako v predchádzajúcom
roku 2019 (č.l. 391).

33. V rozpore s týmto posúdením je ale už vyššie spomínaná výpoveď generálneho riaditeľa SIŽP, G.
E. E., na pojednávaní konanom dňa 27.6.2022 (č.l. 173 spisu), v zmysle ktorej časť z odmien nebola

vyplácaná za služobné hodnotenia. Odmeny za služobné hodnotenie mali byť vyplatené v inom termíne
a v súlade so zákonom.

34. Predčasné sú aj závery súdu prvej inštancie, že „priznanie odmeny žalobkyni (nekvalitné plnenie
služobných povinností, dĺžka dočasnej práceneschopnosti žalobkyne) by bolo porušením a v rozpore

s uvedenými princípmi, nakoľko by žalobkyňa bola zvýhodnená voči ostatným zamestnancom, ktorí si
celoročne plnili vynikajúco, resp. s veľmi dobrými výsledkami svoje služobné povinnosti“ za situácie, keď
zo žiadneho služobného hodnotenia žalobkyne nevyplýva, že by si nekvalitne plnila služobné povinnosti
a za situácie, keď súd nemal k dispozícii nielen služobné hodnotenia ostatných riaditeľov inšpektorátov,
ale ani ich dochádzku do práce. Bez takéhoto porovnania nie je zrejmé, či bolo dodržané odmeňovanie

na základe uvedených kritérií, a to najmä s poukazom na rozpory vo výpovediach svedkov.

35. Odvolací súd zdôrazňuje, že zamestnávateľ nemôže vytvárať bez jasného odôvodnenia, teda bez
toho, aby vychádzal z jasných, vopred stanovených kritérií, rozdiely v odmeňovaní zamestnancov
na základe vyplácania prémií a odmien, a to ani vtedy, ak ich poskytnutie nemá definované/

zakotvené ani v kolektívnej zmluve a ani v služobných alebo pracovných zmluvách. Preto dôkazné
bremeno na preukázanie dôvodov, pre ktoré boli žalobkyni vyplácané prípadne nižšie, resp.
žiadne odmeny zaťažovalo zamestnávateľa, ktorý tak bol povinný preukázať rozdiely vo výkonnosti/
dochádzke jednotlivých zamestnancov, ako aj konkrétne kritériá, na základe ktorých boli tietoodmeny (ne)vyplácané. Bez unesenia takéhoto dôkazného bremena, najmä za situácie, že v konaní
boli jednoznačne poukázané rozdiely vo výške a v existencii vyplácaných odmien u jednotlivých
zamestnancov (a žalobkyňa bola v novembri 2020 jedinou s najnižšou odmenou a v decembri

2020 jednou zo 6 zamestnancov so žiadnou odmenou), nemožno dospieť k záveru o oprávnenosti
zamestnávateľa robiť takéto rozdiely vo vyplácaní odmien (bez zistenia jasných akceptovateľných
dôvodov). Vo vzťahu k tejto otázke súd prvej inštancie nevykonal dôsledné dokazovanie, ani jednotlivé
dôkazy dôsledne nevyhodnotil.

36. Zamestnávateľ môže odňať alebo krátiť zamestnancovi odmeny, osobný príplatok alebo prémie (na
rozdiel od iných zamestnancov), ako nenárokovateľnú zložku mzdy, avšak musí svoj postup zdôvodniť
(napr. konkrétnymi nedostatkami v práci), a to s prihliadnutím na význam práce tohto zamestnanca,
konkrétnenedostatkyaichdôsledky.Anivovzťahuktejtootázkesúdprvejinštancienevykonaldôsledné
dokazovanie ani jednotlivé dôkazy dôsledne nevyhodnotil.

37. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že rozsudok je predčasný a nepreskúmateľný
a tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Nakoľko tento
nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo možné efektívne napraviť
v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389
ods. 1 písm. b/ CSP neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

38. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre
posúdenie opodstatnenosti (ne)priznania odmeny žalobkyni. K tomu, v intenciách v tomto uznesení
vytknutých nesprávností, vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa

v priebehu konania a na ktoré odvolací súd upriamoval pozornosť v tomto uznesení. Bude jeho
povinnosťou odstrániť rozpory a zistiť, za ktoré obdobie a na základe akých kritérií boli riaditeľom
inšpektorátov vyplácané v novembri a v decembri 2020 odmeny. Ak dospeje k záveru, že odmeny, ktoré
žalobkyňa považuje za diskriminujúce boli vyplácané za služobné hodnotenia za rok 2020, bude jeho
povinnosťou zabezpečiť si služobné hodnotenia aj ostatných riaditeľov inšpektorátov, aj ich dochádzku

do práce v rozhodnom období, v tomto smere tiež preveriť, kedy títo riaditelia nastúpili do funkcie a či
a kedy skončili ich funkcie riaditeľov v zmysle odvolacieho návrhu žalobkyne. Rovnako bude postupovať
aj vtedy, ak zistí, že relevantné obdobie pre priznávanie odmien bol rok 2019. Následne bude jeho
povinnosťou skutkové zistenia vyhodnotiť nielen samostatne, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a až
následne vo veci opätovne rozhodne. Napokon bude jeho povinnosťou svoje rozhodnutie odôvodniť tak,

aby spĺňalo všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle § 220 CSP, a aby mohlo byť predmetom
kontroly tak zo strany žalobkyne, ako aj predmetom odvolacieho prieskumu, inak dôjde k porušeniu
práva na spravodlivý proces a zároveň aj k porušeniu povinnosti súdu, ktorá pre neho vyplýva z ust. §
391 ods. 2 CSP (viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu).

39. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP) zaoberajúc sa pritom odvolacími námietkami a návrhmi žalobkyne na potrebu
rozhodnutia o trovách konania dvomi samostatnými výrokmi.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).