Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/152/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112201291
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5112201291.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
Slovenská republika – Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Námestie generála Viesta 2,
832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572 proti žalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX,
XXX XX E., zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO:
36 853 186 o uloženie povinnosti bezplatne odstrániť vady diela, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu
Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/8/2012-687 zo dňa 8. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/8/2012-687 zo dňa 8. júna 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvom výroku žalobu zamietol. V druhom výroku
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v treťom výroku
priznal znaleckej organizácii – Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., so sídlom Studená 3, 826
34 Bratislava nárok na náhradu trov dokazovania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
13.01.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku bezplatne odstrániť vady diela – Kuchynsko-jedálenského bloku (ďalej aj „KJB“) v objekte
Vojenského útvaru Nitra, Krškany (ďalej aj „dielo“), prejavujúce sa zatekaním vody do suterénu tohto
objektu. V priebehu konania dňa 04.03.2020 žalobca navrhol zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný
bezplatne odstrániť vady diela – Kuchynsko-jedálenského bloku v objekte Vojenského útvaru Nitra,
Krškany, prejavujúce sa zatekaním vody do suterénu tohto objektu, a to vykonaním stavebného riešenia
na tomto objekte podľa projektovej dokumentácie spoločnosti JD Projekt, s.r.o., IČO: 36 049 018,
Horná Mičiná 101, 974 01 Banská Bystrica označenej ako Nitra, Krškanské kasárne, KJB-rekonštrukcie

objektu, XI/2019 s tým, že žalovaný je povinný začať vykonanie uvedeného stavebného riešenia v lehote
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný
súd toto podanie žalobcu neposúdil ako zmenu žaloby podľa § 140 CSP, pretože predmet plnenia, ktorý
žalobca požaduje od žalovaného ostáva nezmenený a v dôsledku takejto úpravy petitu došlo podľa
okresného súdu len k spresneniu spôsobu a rozsahu plnenia, ktorého sa žalobca voči žalovanému
domáhal. Okresný súd preto toto podanie vyhodnotil ako spresnenie žalobného petitu, o ktorom nie je
potrebné rozhodnúť osobitným uznesením.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že dňa
05.05.2003 uzavrel so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 1/2003, predmetom ktorej bola
rekonštrukcia Kuchynsko-jedálenského bloku v objekte Vojenského útvaru Nitra, Krškany (ďalej aj„zmluva o dielo“) a predmetom rekonštrukčných prác boli aj práce na izolácii objektu proti vode.
Žalovaný vykonával dielo ako fyzická osoba – podnikateľ, ktorému živnostenské oprávnenie zaniklo
dňa 04.10.2005. Rekonštrukcia prebehla v roku 2003, dielo bolo prevzaté na základe Preberacieho

protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 11.06.2004, pričom v zmluve o dielo bola
poskytnutá podľa čl. VI. záruka 5 rokov od prevzatia diela, t.j. do 12.06.2009. Podľa žalobcu došlo
opakovane k zatečeniu suterénu rekonštruovaného objektu, pričom reklamačné konanie prebehlo dňa
01.07.2008 a 17.07.2008, ktorého výsledkom boli dodatočné práce zhotoviteľa v auguste 2008, a to
oprava hydroizolácie, ktoré na určitú dobu odstránili zatečenie suterénu. K zatečeniu suterénu však

opakovane došlo aj v mesiacoch máj a jún 2009 a nové reklamačné konanie začalo dňa 16.06.2009,
v ktorom sa žalovaný zaviazal zabezpečiť znalecký posudok, opakovane aj pri ohliadke dňa 19.01.2010,
ktorý však nepredložil. Ďalšia ohliadka bola realizovaná dňa 04.08.2010 v zmysle ktorej sa zaviazali
strany sporu do 03.09.2010 oznámiť návrhy na riešenie situácie. Podľa žalobcu generálny projektant
VPÚ-Letkonzult Bratislava v oznámení zo dňa 23.09.2010 uviedol, že v projektovej dokumentácii bolo
navrhnuté optimálne projektové riešenie pre potreby ochrany stavby pred podzemnou vodou. Žalovaný

však listom zo dňa 21.09.2010 ďalšie reklamácie odmietol.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca k tvrdeniam žalovaného k Zmluve
o predaji podniku zo dňa 30.09.2005 (ďalej aj „zmluva o predaji podniku“), na základe ktorej došlo
kpredajupodnikužalovanéhoakofyzickejosobynanadobúdateľaBUIDILGTRADEs.r.o.aknámietkam

voči pasívnej legitimácie žalovaného poukázal na to, že podľa § 477 Obchodného zákonníka (ďalej
aj „ObZ“) bol žalovaný povinný oznámiť žalobcovi prevzatie záväzkov zo zmluvy o dielo a uzavretie
zmluvy o predaji podniku považoval za neúčinný úkon voči žalobcovi. Žalobca poukazoval v priebehu
konania s odkazom na § 306, § 312 a § 477 ods. 3 ObZ na to, že žalovaný je vo veci pasívne
vecne legitimovaný z dôvodu zákonného ručenia za záväzky kupujúceho pri predaji podniku. Tvrdil,

že generálny projektant VPÚ-Letkonzult na ochranu suterénneho muriva rekonštruovaného objektu
určil použitie špeciálnych tesniacich hmôt a žalovaný nedodržal zmluvný a projektom stanovený
stavebno-technický postup pri vykonávaní prác v súvislosti s izoláciou proti vode v priestoroch suterénu
rekonštruovaného objektu, v dôsledku čoho dochádzalo opakovane k zatekaniu vody do suterénu
tohto objektu. Navrhol v konaní pribratie znalca za účelom zistenia príčin vád predmetného diela

a úkonov potrebných na ich odstránenie. V priebehu konania žalobca uviedol, že špecifikácia prác
určených v zmluve o dielo ako izolácia proti vode je obsiahnutá v Technickej správe a zozname príloh,
spracovanej hlavným projektantom A. F. G. a A. H. I. zo spoločnosti Letkonzult, s.r.o., Bratislava z mája
2002 (ďalej aj „technická správa“), ktorá bola vypracovaná v rámci projektu rekonštrukcie uvedeného
objektu. Z obsahu technickej správy jednoznačne vyplýva, že potreba odstránenia zatekania do

priestorov prvého podzemného podlažia, resp. suterénu, bola jedným z hlavných dôvodov rekonštrukcie
KJB Nitra-Krškany. Žalobca poukazoval na obsah vyhodnotenia sondážneho prieskumu z 03.05.2010
vypracovaného A. G. z ktorého vyplýva, že vo vrte S2 nebola zistená náterová izolácia, čo nasvedčuje
o nedostatočnej, prípadne neodbornej aplikácii predpísaných izolačných hmôt žalovaným. Aj ku dňu
02.10.2013dochádzasústavnekzaplavovaniurekonštruovanéhoobjektu.Podľažalobcupretožalovaný

nedodržal zmluvný a projektom stanovený stavebno-technický postup a nepoužil predpísaný stavebný
materiál značky Vandex®.

5. V priebehu konania žalobca navrhol, aby súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom.
V priebehu konania uviedol, že netrvá, aby práce vykonal osobne žalovaný, tento ich môže vykonať

aj prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Vady diela prejavujúce sa zatekaním suterénu sú
podľa žalovaného spôsobené v dôsledku neodborných prác žalovaného pri rekonštrukcii objektu
a nepoužitím projektom predpísaného stavebného materiálu, ako to vyplýva zo znaleckého posudku
súdom ustanoveného znalca. Pokiaľ z predloženého Posúdenia situácie a rozsahu prác vyplýva potreba
prác, ktoré neboli v pôvodnom projekte, toto nebráni, aby žalobca voči žalovanému požadoval čiastkové

plnenie z uvedeného projektu.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania žalobca po podaní návrhu
na zmenu žaloby poukázal na rekonštrukčné práce, ktoré mal žalovaný vykonať, vrátane izolácii
objektu proti vode. V záručnej dobe sa prejavili vady diela, spočívajúce v zatekaní do suterénu,

ktoré v reklamačných konaniach žalovaný neodstránil, čo je dôvodom podania žaloby. Zo Znaleckého
posudku č. 10-24/2016 z 05.12.2016 vyplýva, že žalovaný nepoužil pri vykonaní diela materiály
určené príslušnou projektovou dokumentáciou a súčasne nedodržal predpísané technologické postupy.
Stavebné práce spočívajúce v búracích prácach a novo navrhnutých konštrukciách v zmysle projektovejdokumentácie spoločnosti JD Projekt, s.r.o. (zvislé, vodorovné izolácie, zásypové práce) sú nevyhnutné
k riadnemu vykonaniu odstránenia vytýkanej vady diela. Bez odstránenia podláh, omietok a ďalších
častí objektu poškodených v dôsledku vady diela, nie je možné vykonať odstránenie vád diela.

Nahradenie poškodených častí novými je následkom vady diela. Uvedená projektová dokumentácia
nemá za účel zhodnocovať objekt žalobcu nad mieru, ako je miera priameho dôsledku preukázanej
vady, za ktorú žalovaný zodpovedá. Podľa žalobcu ani neexistencia odbornej spôsobilosti, resp.
podnikateľského oprávnenia žalovaného, na požadované stavebné práce neobmedzuje procesnú
subjektivitu žalovaného, resp. jeho zodpovednosť za vytýkanú vadu. Vadou diela je nevykonanie izolácie

proti vode tak, ako to určovala zmluva o dielo a ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku, podľa
ktorého pôvodný projekt dostatočne špecifikoval práce nevyhnutné za účelom vykonania hydroizolácie
na zabránenie pretekania vody do suterénnych priestorov objektu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že žalovaný vykonal práce v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorá bola súčasťou
zmluvy o dielo, keď toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v záveroch znaleckého
posudku, ktorý konštatoval, že žalovaný nepoužil na vykonanie diela materiály určené príslušnou

projektovou dokumentáciou a nedodržal predpísané technologické postupy.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil
existenciu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu a odovzdanie diela dňa 11.06.2004 bez vytknutia
vád. Potvrdil aj prvýkrát reklamované vady dňa 10.06.2008 s tým, že žalobca uviedol ako dôvod

prietrž mračien, v dôsledku ktorého došlo k zatečeniu vody do priestorov rekonštruovaného objektu
a k navlhnutiu stien. V zápisoch z prerokovania reklamácii zo dňa 01.07.2008 a 17.07.2008 sa žalobca
zaviazal lokalizovať miesto priesakov vody v suteréne, ktoré zhotoviteľ aj chemicky zaizoloval. Dňa
16.06.2009 bol opätovne namietaný priesak vody v chodbe suterénu, ako to vyplýva zo zápisu z ohliadky
z tohto dňa, žalobcom odôvodnený opätovne ako výdatnejšie dažde a sanácia vykonaná zhotoviteľom

odstránila priesak vody v časti suterénu, najmä vo výťahovej šachte. Žalovaný už vtedy poukazoval na
nevhodnosťpoužitéhotypuhydroizolácieprerekonštruovanéobjekty.Žalobcaopätovnedňa22.06.2010
reklamoval vady rekonštrukcie prejavujúcej sa navonok ako pri prvej reklamácii, t.j. priesaku vody
a v zmysle ohliadky zo dňa 04.08.2010 zhotoviteľ tieto vady požadovaným spôsobom odstránil a listom
zo dňa 21.09.2010 ďalšie reklamácie odmietol. Žalovaný v priebehu konania namietal svoju pasívnu

vecnú legitimáciu z dôvodu uzavretia Zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.09.2005, na základe ktorej
prešlivšetkyprávaapovinnostižalovanéhoakozhotoviteľanaobchodnúspoločnosťBUILDINGTRADE,
s.r.o. ako kupujúceho obchodného podniku žalovaného. Uviedol, že na majetok právneho nástupcu
žalovaného, t.j. na obchodnú spoločnosť BUILDING TRADE, s.r.o. bol dňa 21.06.2011 vyhlásený
konkurz. Poukazoval na ustanovenie § 431 ObZ s tým, že zodpovednosť za vady, na ktoré sa

vzťahuje záruka nevznikne, ak boli spôsobené náhodne z vonkajších príčin. Primárnym dôvodom
iniciovania reklamačného konania bola prietrž mračien dňa 07.06. a 08.06.2008, pričom žalobca pri
reklamácii poukazoval na to, že sa jedná o spodnú vodu, ktorá prenikla cez hydroizoláciu a rovnaký
dôvod reklamácie vyplýva aj zo zápisu z ohliadky zo dňa 16.06.2009. Zhotoviteľ napriek uvedenému
tieto vady odstraňoval. Žalovaný poukazoval na stanovisko vedúceho ateliéru VPÚ-Letkonzult Ing.

Arch. F. G. z 23.09.2010 z ktorého vyplýva, že projektové riešenie stavby z roku 1951 zahŕňalo
aj informáciu o existencii spodnej vody, to znamená zemná vlhkosť, ktorá skutočnosť musela byť
objednávateľovi známa pred uzavretím zmluvy o dielo. Podľa žalovaného, keďže stavba stojí na
mieste priesaku podzemnej vody, vytýkané „vady“ ovplyvňované poveternostnými podmienkami sa budú
zrejme v objekte objavovať opakovane. Architekt pripustil zmenu charakteru spodnej vody zo zemnej

vlhkosti na vodu tlakovú z dôvodu zmeneného režimu podzemnej vody počas 50 rokov od výstavby
objektu. Deklaroval tiež nekvalitné zhotovenie železobetónovej vane suterénu spôsobené pôvodným
stavebníkom. Žalovaný ako zhotoviteľ neposkytol záruku na pôvodnú železobetónovú vaňu, zaviazal sa
objektzrekonštruovaťaniehovybudovať.Podľažalovanéhozdrojomvytýkanýchvádjechybnápôvodná
realizácia stavby objektu a žalobca nezabezpečil dostatočnú predprojektovú prípravu. Namietal tiež

vykonateľnosť petitu žaloby navrhnutého žalobcom. V priebehu konania žalovaný tvrdil, že rekonštrukcia
objektu bola vykonaná podľa projektu, v zmysle ktorého sa vykonala aj chemická izolácia a počas
záručnej doby sa objavila voda, čo nie je vlhkosť. Túto vadu odstraňovala pre žalovaného firma v pozícii
subdodávateľa. Najprv bola vada odstránená bezplatne, následne za ňu musel žalovaný uhrádzať,
keďže podľa subdodávateľa vady sa netýkali reklamácie.

8. Pokiaľ v priebehu konania žalobca navrhol vydanie medzitýmneho rozsudku, s takýmto procesným
postupom nesúhlasil, pretože podľa žalovaného nie je zrejmé, aký má byť obsah medzitýmneho
rozsudku. Poukazoval na to, že žalovaný je fyzickou osobou, ktorý v roku 2005 ukončil podnikateľskúčinnosť a Zmluvou o predaji podniku zo dňa 30.09.2005 boli prevedené práva a povinnosti zo zmluvy
o dielo na nadobúdateľa podniku BUILDING TRADE, s.r.o. Ak si žalobca uplatňuje nárok podľa § 477
ods. 3 ObZ voči žalovanému ako ručiteľovi z titulu predávajúceho podniku, takýto nárok nie je možné

považovať za splniteľný osobným vykonaním prác vychádzajúc z predpokladaného rozsahu prác, keďže
žalobca žiada osobné vykonanie prác a vzhľadom na ich rozsah žiada objektívne nemožné plnenie.
Žalobca nepreukázal, v čom spočíva vada diela, o akú konkrétnu vadu ide, na akom mieste a čo je jej
príčinou. Nie je preto možné rozhodnúť, či za vadu zodpovedá žalovaný. Právny nástupca žalovaného
vady reklamované žalobcom v lehote 5 rokov od odovzdania stavby (do 12.06.2009) úspešne odstránil

v roku 2008 a následne bola reklamovaná vada dňa 16.06.2009, t.j. po uplynutí 5 rokov od odovzdania
diela. V konaní nebolo preukázané, že pri odstraňovaní vád nemohol žalobca dielo užívať. Údajnú vadu
vyskytnutú dňa 22.06.2010 právny nástupca žalovaného už odmietol odstraňovať na vlastné náklady,
kým žalobca neposkytne súčinnosť na zistenie ako a kde je potrebné vadu odstrániť. Podľa samotného
vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.07.2012 sčasti k odstráneniu vady došlo. Podľa žalovaného však žalobca
požadovaným plnením žiada odstránenie aj zvyšných vád, ktoré neidentifikoval, bez čoho nie je možné

určiť rozsah potrebných prác, ani potvrdiť alebo vyvrátiť zodpovednosť právneho nástupcu žalovaného,
ktorá by odôvodňovala ručenie. Tieto skutočnosti nepreukázal ani znalecký posudok, ktorý sa o vade
diela vyjadruje len v rovine pravdepodobnosti. Znalecký posudok však nestanovuje presné príčiny, ani
miesta, kde by mala byť vada odstraňovaná.

9. Pokiaľ žalobca predložil dôkaz – Posúdenie rozsahu a predpokladanej ceny realizačného projektu
„Oprava zatekania v suteréne budovy Kuchynsko-jedálenského bloku Nitra – Krškany“ (ďalej aj
„posúdenie“), z jeho obsahu je podľa žalovaného zrejmé, že nejde o projekt na odstránenie vád diela, ale
dôjde k definitívnemu vyriešeniu zatekania do objektu a nejde o odstránenie vady v záručnej dobe, ale
o zhotovenie úplne nového diela. Oprava vady nie je renováciou celého diela a na vykonanie takýchto

opráv nemožno žalovaného spravodlivo zaviazať, aj keby sa spôsobenie vady preukázalo. Podľa §
436 ods. 1 písm. b) ObZ môže žalobca požadovať opravu, len ak je vada opraviteľná. Posúdenie
vyslovene určuje, že všetky práce sa majú vykonať znova, nad rámec pôvodného projektu, čo však už
nie je odstránenie vady diela, ale zhotovenie nového diela. Z tohto dokladu predloženého samotným
žalobcom vyplýva, že vada sama o sebe nie je opraviteľná, je súčasťou väčšieho celku. Opakoval, že nie

je pasívne legitimovaný, keďže spoločnosť BUILDING TRADE, s.r.o. zanikla výmazom z obchodného
registra dňa 18.03.2014. V prípade zákonného ručenia podľa § 477 ods. 3 ObZ požadované plnenie
nie je možné, keďže žalovaný nie je spôsobilý vykonať opravu osobne a nemá na jej vykonanie ani
potrebné podnikateľské oprávnenie. Opakovane namietal, že vada nebola špecifikovaná, právnemu
nástupcovi žalovaného pri odstraňovaní uplatnených vád nebola žalobcom poskytnutá súčinnosť,

vytknutú vadu, t.j. zatekanie objektu, právny predchodca žalovaného odstraňoval už v roku 2008,
v konaní nebolo preukázané, že záručná doba podľa § 563 ods. 2 a § 430 posledná veta ObZ
spočívala, pretože žalobca mohol dielo užívať. Vady vytknuté po 12.06.2009, t.j. po uplynutí záručnej
lehoty, preto nemôžu ísť na ťarchu žalovaného. K žalobcom predloženej projektovej dokumentácii
spoločnosti JD Projekt, s.r.o., v zmysle ktorej navrhol žalobca zmenu žaloby, poukazoval žalovaný na

to, že táto dokumentácia neobsahuje len stavebné práce potrebné na odstránenie vady diela, ale aj
práce, vykonaním ktorých dochádza k technickému zhodnoteniu objektu. Žalovaný nemá preto podľa
tejto dokumentácie vykonať bezplatné odstránenie vád, ale jeho rozsiahlu rekonštrukciu (má vykonať
novú keramickú podlahu, keramický podklad v miestnostiach toaliet, výmenu kanalizácie, zbúranie
a nanovo postavanie schodiska a výťahu). Navrhovaný petit žalobcom formálne žalovaného zaväzuje

na bezplatné odstránenie vád, ale vzhľadom na rozsah stavebných úkonov od neho požaduje stavebné
práce nad rozsah zákonnej povinnosti, čo od neho nemožno spravodlivo žiadať. Ani predloženou
dokumentáciou žalobca nepreukázal, v čom má spočívať vada prejavujúca sa v zatekaní do objektu,
ktorú má žalovaný bezplatne odstrániť. Zotrval v priebehu konanie na svojich vyjadreniach, že dielo
vykonal v súlade s projektovou dokumentáciou. Ak táto obsahuje nesprávne určené postupy, resp.

množstvo použitého materiálu, nemôže to byť na ťarchu žalovaného. Samotný znalecký posudok
poukázalnato,žeprojektantuviedolanavrholaplikáciunovýchnetradičnýchmateriálov,ktorýchpoužitie
na účinnú hydroizoláciu nemá náležitú oporu v technických normách. Zopakoval, že posudok uvádza,
že iba pravdepodobne došlo k zámene materiálov a nedodržalo sa správne poradie jednotlivých vrstiev
omietnutých plôch. Na základe pravdepodobnosti, dohadov a hypotéz nemožno žalovaného zaviazať

na bezplatné odstránenie vád diela, resp. podľa petitu žaloby na jeho rekonštrukciou.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe uznesenie okresného súdu bol
vypracovaný v konaní Znalecký posudok č. 10-24/2016 Technickým a skúšobným ústavom stavebným,n. o. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázala na závery tohto znaleckého posudku z ktorého
vyplýva, že pokiaľ ide o príčinu priesakov vody, tak v stave zakrytia konštrukcií sa obhliadkou nedá
zistiť, lokalizovať a preukázať miesto/miesta prieniku podzemnej vody do suterénu budovy. Najhoršou

časťou, čo sa prienikov týka, je zadná priečna suterénna stena, ktorá z vonkajšej časti trvalo susedí
so základovou zeminou nepodpivničenej časti budovy, a tým ani nemohla byť počas rekonštrukcie
odkopaná a sanovaná z vonkajšej strany. Nebolo preukázateľné, ako kvalitne sa vykonali navrhnuté
sanačné práce v etape „E03 – Príprava územia“ projektovej dokumentácie. Tieto práce mohli byť
kontrolované iba priebežne počas výstavby a pri ukončení prác už dodatočná inšpekcia nie je

vykonateľná bez deštruktívnych sondáži. Za rozhodujúcu príčinu priesakov bola označená skutočnosť,
že sa nepodarilo obnoviť hydroizolácie železobetónovej vane suterénu a s veľkou pravdepodobnosťou
sa nedostatočne pripravili plochy zo strany interiéru a nevykonalo sa utesnenie horizontálneho styku
obvodovýchstienadnahmotouVandex®.Prirekonštrukciisamohlisveľkoupravdepodobnosťoupoužiť
vznaleckomposudkušpecifikovanévýrobkyVandex®,pričomprojektantprinávrhutechnickéhoriešenia
venoval dostatočnú pozornosť možnému atakovaniu suterénnych konštrukcii základov železobetónovej

vane vysokou hladinou podzemnej vody a v návrhu siahol po nových netradičných materiáloch
nemajúcich síce náležitú podporu v technických normách, ale navrhnuté riešenie sa úspešne využíva
na mnohých stavbách, najmä v zahraničí. V zmysle znaleckého posudku, pokiaľ išlo o technologický
postup, vytvorenie tvrdej, pevnejšej vrstvy na mäkšej, menej pevnej jadrovej omietke je v stavebnej praxi
považovanézanesprávnytechnologickýpostup,vrozporespravidlamizhotovovaniaomietok.Namiesto

materiálov systému „Baumit Sanova“ sa pravdepodobne použili iné, bližšie neidentifikované omietkové
zmesi, ochudobnené na spojivovú fázu, pričom počas sanácie došlo pravdepodobne k zámenám
materiálov a s veľkou pravdepodobnosťou sa nedodržalo ani správne poradie jednotlivých vrstiev.
Posudok pritom vychádzal z množstva materiálu odobratého od slovenského distribútora sanačného
systému Vandex®. Z posudku vyplýva, že hydroizolačný systém v projektovej dokumentácii bol vhodný

pre zabránenie vzniku zatekania do objektu, priesaky bolo možné rekonštrukciou odstrániť a na vznik
priesakov nemala vplyv kvalita podložia. Z posudku vyplýva, že z pohľadu prechodnosti zemín sa nedá
predpokladať, že by sa v danej lokalite mohli výrazne zmeniť hydrologické pomery.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že voči znaleckému posudku žalovaný namietal,

že tento nijako nepreukazuje tvrdenie, ani nároky žalobcu a nemôže byť podkladom na zistenie
žiadnej skutočnosti, ktorá je v spore relevantná. Samotný znalec považuje za nepreukázateľné, ako
kvalitne sa vykonali navrhnuté sanačné práce v etape „E03-Príprava územia“ projektovej dokumentácie.
Znalec uvádza, čo považuje za príčinu priesaku, avšak len pravdepodobne – vytýkaný nedostatok
nie je určený s istotou. Vo vzťahu k použitému materiálu na odstránenie priesaku do priestorov

suterénu budovy znalec vychádzal z informácie od slovenského distribútora výrobkov Vandex® -
spoločnosti Stavan, s.r.o. a v tejto otázke znalec mal údajne zistiť, koľko materiálu táto spoločnosť
dodala subdodávateľovi žalovaného v danom kalendárnom roku. Žalovaný namietal, že táto informácia
o dodávke materiálu zo spisu nevyplýva, nemusí byť správna a znalec nemôže mať ňou preukázané,
koľko materiálu bolo v skutočnosti použitého pri zhotovení diela. Žalovaný preto považoval záver

znalca za nedôveryhodný. Relevantný nie je ani záver znalca ohľadne otázky, či boli rekonštrukčné
činnosti realizované podľa projektovej dokumentácie, keď znalec na základe oznámenia od uvedeného
distribútora konštatoval indikovanie nedodržania technologického postupu. Odpovede na otázky č. 4 až
7 nepovažoval žalovaný za preukázané a zdôraznil, že posudok sa vôbec nezaoberá určením príčin
vád, ani úkonmi a stanovením prác potrebných na ich odstránenie. Zaoberá sa priesakmi, ktoré nie sú

vadou, ale možným spôsobom prejavenia vady diela navonok.

12. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal vyjadrenie spracovateľa posudku k výhradám
žalovaného z ktorého vyplýva, že v praxi sa pracuje s určitou zvolenou pravdepodobnosťou, nie však
s istotou, čo platí aj pri diagnostike porúch a chýb. Spracovateľ neuviedol, že použitý materiál považoval

za nevhodný. Neverifikoval však, ktorý materiál použitý bol. Táto otázka sa dá riešiť iba neúplne
a nedostatočne preukazným spôsobom. Chemickými rozbormi a analýzami vzoriek zabudovaných
materiálov sa už nedá jednoznačne preukázať, ktoré materiály boli pri sanačných prácach skutočne
použité. Ak by sa preukázalo, že bol použitý materiál identický s navrhnutým, potom by sa už dalo hovoriť
o vhodnosti použitého materiálu. Návrh projektanta však spochybnený nebol. Vo vzťahu k dodávke

materiálu spracovateľ posudku nemal vedomosť, že by existovali iné dôkazy o dodávkach materiálu ako
tie, z ktorých vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku.13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ žalobca navrhol vydanie medzitýmneho
rozsudku, tomuto návrhu okresný súd nevyhovel, pretože neboli splnené podmienky na jeho vydanie
s odkazom na ustanovenie § 214 CSP, podľa ktorého môže byť rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom

iba o základe alebo dôvode uplatneného nároku. Podľa okresného súdu jediným kritériom vydania
medzitýmneho rozsudku je kritérium účelnosti, teda princíp procesnej ekonómie. O účelnom rozhodnutí
formou medzitýmneho rozsudku podľa § 214 ods. 1 CSP je možné hovoriť len vtedy, ak sa jedná o kladný
medzitýmny rozsudok, teda rozsudok, ktorého výrokom bude určené, že základ uplatneného nároku
je daný. Ak základ uplatneného nároku zistený nie je a prichádzal by do úvahy záporný medzitýmny

rozsudok, je potrebné vo veci rozhodnúť konečným rozsudkom a žalobu zamietnuť s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 4Cdo 188/2013 publikované pod č. R 1/2015.

14. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, z ktorého vychádzal aj odvolací súd pri
rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu.

15. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca so žalovaným, fyzickou
osobou – živnostníkom pod označením – Ing. Tibor FURMÁNEK – BUILDING TRADE uzavrel dňa
05.05.2003 Zmluvu o dielo č. 01/2003, v znení dodatkov č. 1 až č. 6, podľa § 536 až § 565 ObZ
(„zmluva o dielo“). Jej predmetom bola stavebná akcia „Nitra, Krškany – rekonštrukcia KJB“, ktorej
súčasťou bola aj realizácia izolácie proti vode. V zmluve dohodnutá záručná doba bola 5 rokov

mala začať plynúť od odovzdania diela objednávateľovi. K odovzdaniu diela došlo dňa 08.06.2004 na
základe Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce, podľa ktorého vykonané práce
sú v súlade s projektovou dokumentáciou, podmienkami STN a ON, podmienkami ZOD. Preberací
protokol obsahuje aj súpis drobných nedostatkov (tesnenie dverí, stavače, úprava mechanizmov okien,
silikónové tmelenie stykov....), ktoré boli odstránené počas preberacieho konania. Ostatné nedostatky

neboli technického charakteru, ale mali podobu doplnenia písomných dokladov – revíznej správy
a prevádzkových poriadkov. Konečný dátum záručnej doby bol stanovený na 12.06.2009.

16. Okresný súd zistil, že Zmluvou o predaji podniku uzavretou podľa § 476 a nasl. ObZ dňa
30.09.2005 došlo k predaju podniku žalovaného – Ing. Tibor FURMÁNEK – BUILDING TRADE na

kupujúceho spoločnosť BUILDING TRADE, s.r.o., IČO: 31 566 758. Predmetom predaja podniku bol
prevod vlastníckeho práva k veciam, finančným prostriedkom, prevod práv a iných majetkových hodnôt
a záväzkov, ktoré slúžili, alebo vzhľadom na svoju povahu mali slúžiť k prevádzkovaniu podniku podľa
stavu, ktorý je zachytený v evidencii podniku Ing. Tibor Furmánek-BUILDING TRADE, so sídlom
Murgašova 2/243, Žilina, 010 01, IČO: 10939342, ku dňu účinnosti zmluvy dňa 30.09.2005.

17.Zvýpisuzoživnostenskéhoregistrač.511-4903okresnýsúdzistil,žeživnostník Ing.TiborFurmánek
BUILDING TRADE, IČO: 10939342 ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 05.10.2005.

18. Zo zápisov z prerokovania reklamácie, podľa ktorých nedostatok zhotoveného diela spočíval

v prieniku vody cez podlahu do rekonštruovaného objektu okresný súd zistil, že tieto sa uskutočnili
dňa 01.07.2008, 17.07.2008, 16.06.2009, 19.01.2010, 22.06.2010 a 04.08.2010 a zúčastňovali sa ich
zástupcovia spoločnosti BUILDING TRADE, s.r.o., IČO: 31 566 758, ktorá bola ku dňu 18.03.2014
vymazaná z Obchodného registra.

19. S odkazom na ustanovenie § 476 ods. 1, § 477, § 478, § 536 ods. 1, § 563, § 429 ods. 1, § 304 ods. 2,
§ 306 ods. 1 a § 312 ObZ okresný súd žalobu zamietol. Podľa okresného súdu v konaní nebolo sporné,
že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom podľa Obchodného zákonníka, v ktorom pôvodne vystupoval
žalovaný ako fyzická osoba – živnostník, pričom strany uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ.
Na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.09.2005 došlo k transformácii podnikania žalovaného

ako fyzickej osoby – živnostníka na spoločnosť s ručením obmedzeným na základe predaja podniku
žalovaného ako fyzickej osoby s tým, že kupujúcim podniku bola spoločnosť BUILDING TRADE, s.r.o.
Žalovaný podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 05.10.2005.

20. Vzhľadom na námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie dospel okresný

súd k záveru, že žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaným, ktorého legitimácia vyplýva zo
zákonného ručenia podľa § 477 ods. 3 ObZ z titulu uzavretia zmluvy o predaji podniku. Z titulu predaja
podniku vo vzťahu ku prevádzaným záväzkom podľa § 477 ods. 3 ObZ je dôsledkom vznik ručenia
pôvodného dlžníka, t.j. žalovaného ako predávajúceho podniku, za splnenie prevádzaných záväzkovnadobúdateľom, t.j. kupujúcim podniku spoločnosťou BUILDING TRADE, s.r.o. Žalovaný preto ručí
za splnenie prevádzaných záväzkov kupujúcim voči veriteľovi, t.j. voči žalobcovi ako objednávateľovi
podľa zmluvy o dielo. Podľa okresného súdu na tejto skutočnosti nič nemení ani zánik živnostenského

oprávnenia žalovaného, ktorý má len ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je oprávnená vykonávať
živnosť. Zánikom živnostenského oprávnenia však nedochádza k zániku záväzkov fyzickej osoby, ktoré
vznikli počas prevádzkovania živnosti a boli predmetom zmluvy o predaji podniku. Zákonné ručenie
nezaniká, aj keď dôjde k viacerým nasledujúcim predajom podniku.

21. Okresný súd neprihliadol na námietku žalobcu o neúčinnosti zmluvy o predaji podniku z dôvodu, že
mu predaj podniku nebol oznámený a odkázal na ustanovenie § 477 ods. 4 ObZ. Splnenie oznamovacej
povinnosti nie je podmienkou prechodu pohľadávky alebo prevzatia záväzku, keď k prechodu záväzku
dochádzaexlegeúčinnosťouzmluvyanevyžadujesasúhlasveriteľa.Postavenieveriteľavšakoslabené
nie je, pretože predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim a veriteľ môže prechodu
pohľadávky odporovať podľa § 478 ObZ. Žalobca toto právo nevyužil a preto sa nemôže domáhať toho,

žezmluvaopredajipodnikuaztohovyplývajúciprechodzáväzkovapohľadávok,jevočinemuneúčinný.

22. Okresný súd identifikoval sporné skutočnosti medzi stranami sporu, ktoré spočívajú v tom, či dielo
zhotovené žalovaným má vady spočívajúce v zatekaní do suterénu rekonštruovaného objektu, či tieto
vady boli spôsobené porušením povinností žalovaného ako zhotoviteľa a či v súvislosti s existenciou

tejto vady, prvýkrát uplatnenej v záručnej dobe v roku 2008 u právneho nástupcu žalovaného, za jej
odstránenie ručí žalovaný z titulu zákonného ručenia podľa § 477 ods. 3 ObZ a či žalovaného možno
k splneniu povinnosti zaviazať, ako to navrhol žalobca.

23. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že zodpovednosť za

vady vzniká v okamihu, keď dôjde k porušeniu povinností vyplývajúcich z pôvodného záväzkového
vzťahu. Zodpovednosť za vady je sankciou za porušenie primárnej povinnosti, teda zodpovednostná
povinnosť vzniká okamihom naplnenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu. Ak
by bol pripustený výklad, že zodpovednosť za vady vzniká okamihom uzavretia primárneho záväzku,
znamenalo by to, že subjekt, ktorý za vady zodpovedá, by bol od začiatku záväzkovo-právneho vzťahu

zodpovedný za niečo, čo vôbec nemusí v budúcnosti (resp. v záručnej dobe) vzniknúť a zodpovednosť
za vady by bola viazaná na rozväzovaciu podmienku, pri ktorej by platnosť a účinnosť záväzku zo
zodpovednosti za vady nastala ihneď po uzavretí primárneho záväzku a ak by sa splnila podmienka, t.j.
porušenie primárneho záväzku, účinnosť záväzku zo zodpovednosti za vady by zanikla a nie vznikla.
Podľa okresného súdu je preto zodpovednosť za vady odkladacou, t.j. suspenzívnou podmienkou,

kde účinnosť nastáva až vtedy, keď dôjde k porušeniu primárneho vzťahu, a teda až po splnení
tejto podmienky je subjekt, ktorý za vady zodpovedá, povinný plniť, t.j. odstrániť vady diela alebo
inú povinnosť uvedenú v primárnom záväzku. Z uvedeného preto vyplýva, že na žalovaného ako
predávajúceho podniku nemohol v posudzovanej veci prejsť záväzok z titulu ručenia za prevádzané
záväzky, keďže tento záväzok vznikol až po predaji podniku. V takom prípade ide o kreovanie nového

záväzkovo-právneho vzťahu, v ktorom ak sa preukáže, že došlo k naplneniu všetkých predpokladov
vzniku zodpovednosti za vady, je osobou oprávnenou, t.j. veriteľom žalobca, a osobou povinnou, t.j.
dlžníkom, je BUILDING TRADE, s.r.o. Aj žalobca si pôvodne odstránenie vady u tejto spoločnosti, aj
keď neúspešne, uplatnil. Pretože zodpovednosť za odstránenie vady diela zo zmluvy o dielo vznikla/
nastala až vznikom vady, resp. jej prejavením sa v záručnej dobe, a táto zodpovednosť (pre reálnu

neexistenciu vady) neexistovala v čase uzavretia zmluvy o predaji podniku, žalovaný nemôže ručiť za
záväzky spoločnosti BUILDING TRADE, s.r.o., na ktorú prešiel aj záväzok zo zmluvy o dielo vo vzťahu
k žalobcovi podľa § 477 ods. 3 ObZ. Na podporu tohto záveru okresný súd poukázal na ustanovenie
§ 312 ObZ, podľa ktorého na zákonné ručenie sa primerane použijú ustanovenia § 305 až 311 ObZ.
Obchodný zákonník v prípade zákonného ručenia teda vylučuje aplikáciu ustanovenia § 304 ods. 2 ObZ,

podľa ktorého ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik
závisí od splnenia podmienky. Ustanovenie § 312 je kogentné a strany sa od neho odchýliť nemôžu,
ani ho vylúčiť.

24. Nad rámec uvedeného okresný súd poukázal aj na to, že od žalovaného, aj keby vady diela vznikli

pred predajom podniku, by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby bol osobne zodpovedný za
odstránenie prípadnej vady diela, naviac za situácie, keď ukončil živnostenské podnikanie, keď teda
ani nedisponuje odbornou spôsobilosťou na posúdenie správnosti a odbornosti postupu tretej osoby pri
odstraňovaní vady diela. Iné posúdenie v prejednávanej veci by v konečnom dôsledku mohlo vyvolaťďalšie súdne konanie, predmetom ktorého by opätovne mohla byť žaloba na uloženie povinnosti
žalovanému odstrániť prípadné ďalšie vady diela, ak by ich odstránenie nebolo vykonané odborne alebo
by nezodpovedalo predstavám žalobcu. Okresný súd mal preto pochybnosti, či takto podaná žaloba, bol

vecne správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu a či by neviedla len k rozmnožovaniu
sporov medzi žalobcom a žalovaným.

25. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval okresný súd podľa § 255 ods. 1 vychádzajúc
z úspechu žalovaného v spore, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Vo vzťahu

k nároku znaleckej organizácie na náhradu znalečného poukázal na to, že tieto trovy dokazovania je
povinná nahradiť strana, ktorú súd zaviaže na povinnosť nahradiť trovy konania ako celku, vzhľadom na
procesný neúspech v spore. Na základe uvedeného preto okresný súd priznal aj znaleckej organizácii
nárok na znalečné voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu, ktorý dokazovanie pribratím znalca aj
navrhol.

26. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365
ods.1písm.f)ah)CSP.Vodvolanízhrnulskutkovýstavprejednávanejveci,vrátanezáverovZnaleckého
posudku č. 10-24/2016 z 05.12.2016 a citoval časť z bodu 47., 48. a 49 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. V odvolaní žalobca poukázal na ustanovenie § 261 ods. 1 a 2, § 263 ods. 1 a 2, § 264
ods. 1, § 265, § 306 ods. 1, § 536 ods. 1 a 2, § 537, § 560 ods. 1 a 2, § 563, § 429 ods. 1, § 430, §

431, § 476, § 477, § 393 ods. 2 a § 397 ObZ.

27. Podľa žalobcu okresný súd pri posudzovaní uplatneného nároku dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku
uviedol, že na žalovaného ako predávajúceho nemohol v posudzovanej veci prejsť záväzok z titulu

ručenia za prevádzané záväzky, keďže tento záväzok vznikol až po predaji podniku. Podľa žalobcu
okresný súd nesprávne konštatoval, že záväzok žalovaného voči žalobcovi spočíva v povinnosti
odstrániť vady diela prejavujúcej sa v zatekaní do suterénu rekonštruovaného objektu, ktorá sa prejavila
po predaji podniku. Okresný súd mal správne konštatovať, že pravým záväzkom spoločnosti BUILDING
TRADE, s.r.o., za ktorý vzniklo žalovanému podľa § 477 ods. 3 ObZ ručenie zo zákona, je záväzok zo

záruky za akosť, teda záväzok, že dodané dielo bude po určitú dobu spôsobilé na použitie na dohodnutý,
inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté inak obvyklé vlastnosti podľa § 429 ods. 1 ObZ.

28. Žalobca trval na tom, že vlastným záväzkom spoločnosti BUILDING TRADE, s.r.o. ako právneho
nástupcu žalovaného, ktorý je jej zákonným ručiteľom, čo uviedol aj okresný súd v bode 44. odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia, bol záväzok, že vykonané dielo bude mať vlastnosti podľa zmluvy o dielo,
teda že rekonštruovaný objekt bude izolovaný proti vode. Neobstojí právna konštrukcia okresného
súdu o neexistencii vytýkanej vady diela v čase prevodu podniku medzi žalovaným a nadobúdateľom
BUILDING TRADE, s.r.o. a povinnosti jej odstránenia až po prejavení sa zatekaním, vzhľadom na
preukázaný obsah záväzku žalovaného zo zmluvy o dielo, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bola

povinnosť vykonania izolácie proti vode v súlade s projektovou dokumentáciou. Okresný súd nevzal
pri svojom rozhodovaní o neexistencii záväzku v čase uzavretia zmluvy o predaji podniku do úvahy
výsledok nariadeného znaleckého skúmania, ktoré preukázalo, že žalovaný riadne nevykonal zmluvne
dohodnutéažalobcomuhradenéizolácieprotivode.To,ženevykonanýzáväzoksaprejavilažvpriebehu
záručnej doby, resp. až po predaji podniku, je vzhľadom na obsah záväzku záruku za akosť po riadnom

odovzdaní diela, bezvýznamné. Znalecké skúmanie preukázalo, že nevykonanie izolácie proti vode
v dohodnutom množstve a určeným technologickým postupom spôsobil žalovaný už pri odovzdaní
diela, a teda už v roku 2004 pred predajom podniku žalovaným. Prehliadanie výsledkov znaleckého
dokazovania okresným súdom a ich neaplikáciu na uplatnené nároky považoval žalobca za nesprávne
skutkové zistenie, čo sa týka preukázania vzniku vady odovzdaného diela.

29. S prihliadnutím na ustanovenie § 306 ods. 1 ObZ a skutočnosť, že na majetok nadobúdateľa podniku
BUILDING TRADE, s.r.o. bol pred podaním žaloby vyhlásený dňa 21.06.2011 konkurz, žalobca zvolil
zákonnú možnosť uplatnenia svojho nároku na odstránenie vád priamo voči ručiteľovi zo zákona, t.j.
voči žalovanému.

30. Výklad okresného súdu s podpornou argumentáciou v bode 48. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, vzhľadom na konštrukciu existencie záväzku za akosť už pri odovzdaní diela žalovaným
askutočnosť,žepredmetnývýkladpodmienokzákonnéhoručenianekorešpondujesplatnoujudikatúrousúdov SR (rozsudok Okresného súdu Bratislava, sp.zn. 25C/14/2006 z 14.05.2012), považoval žalobca
za nesprávny, pretože ručiteľský záväzok predávajúceho vznikajúci pri predaji podniku kupujúcemu sa
vzťahuje na všetky práva a záväzky, na ktorý sa predaj vzťahuje (v danom prípade záruka za akosť)

a bez ohľadu na to, či tieto záväzky boli vymedzené v zmluve alebo nie, rovnako bez ohľadu na to, či
tieto v čase uzavretia zmluvy existovali alebo mali vzniknúť len v budúcnosti. Žalovaný ručí zo zákona
za všetky záväzky súvisiace s prevádzkou podniku, ku ktorým patril aj záväzok záruky za akosť počas
záručnej doby vyplývajúci zo zmluvy o dielo. Okresný súd preto nesprávne právne vec posúdil vo vzťahu
k zákonnému ručeniu žalovaného a nároku žalobcu.

31. Vzhľadom na záver súdu, pre ktorý žalobu zamietol, a to neexistencia záväzku pri predaji podniku
a pretože tento záver bol súdu známy pred nariadeným znaleckého dokazovania, žalobca považoval
nariadené znalecké dokazovanie za nadbytočné a pre výrok súdu o zamietnutí žaloby za neúčelný
dôkazný prostriedok, ktorý by nemal uhrádzať žalobca, pretože súd žalobu zamietol nie na jeho základe,
ale naopak, jeho výsledky pri rozhodovaní opomenul.

32. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom súdu o nedisponovaní odbornej spôsobilosti žalovaného
po zániku živnostenského oprávnenia, pretože zánik živnostenského oprávnenia žiadnym spôsobom
nezbavuje žalovaného ručiteľského záväzku a ani procesnej spôsobilosti byť pasívne legitimovaným
subjektom, pričom nezbavenie ručiteľského záväzku zánikom živnostenského oprávnenia konštatoval

priamo okresný súd v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Názor okresného súdu
o pochybnostiach o správne zvolenom procesnom prostriedku ochrany považoval žalobca za neúplný
a nedôvodný, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.

33. Podľa žalobcu okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože na
zistený skutkový stav neaplikoval správne príslušnú právnu normu, hoci okresný súd subsumoval
skutkový stav pod správnu normu hmotného práva, avšak v konečnom dôsledku neposúdil nárok
žalobcu vo vzájomnej súvislosti s dohodnutým obsahom zmluvy o dielo a závermi znaleckého
dokazovania vo veci. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe

vyhovie alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.07.2021. V ňom uviedol, že odvolaním
žalovaného nebol splnený žiaden z namietaných odvolacích dôvodov a napadnutý rozsudok považoval
za vecne správny. Okresný súd dospel k správnym skutkovým tvrdeniam, presvedčivo zdôvodnil svoje

úvahy a vec správne právne posúdil, keď nárok považoval za nedôvodný.

35. Citoval časť z bodu 49. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd dospel
k záveru o nemožnosti spravodlivo od žalovaného požadovať, aby bol zodpovedný za odstránenie
prípadnej vady diela. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za vedenie sporu je zodpovedný žalobca a

bolpovinnýdbaťnato,činímuplatnenýnárokjerelevantnýačibudevýrokmateriálnevykonateľný.Akaj
Obchodný zákonník priznáva objednávateľovi rôzne typy nárokov z vád diela, nie všetky sú uplatniteľné
voči akejkoľvek osobe, ktorá by ich bola potencionálne povinná plniť. Ak si žalobca uplatnil nesprávny
nároknabezplatnéodstránenieváddiela,nemôžeprenášaťzodpovednosťzavoľbuuplatnenéhonároku
na žalovaného, ani na súd. Žalobca je si vedomý, že si uplatňuje nárok z vád diela voči žalovanému iba

ako ručiteľovi. Aj pri voľbe nároku z vád diela je potrebné zohľadniť, či niektoré z nich nie sú z podstaty
vecivylúčené,pričomajpožadovanébezodplatnéodstránenieváddielabolovočižalovanémuuplatnené
nesprávne. Navyše žalobca požaduje, aby súd zaviazal žalovaného vykonať stavebné práce ilegálne,
pretože tento je starobný dôchodca, nedisponuje odbornou spôsobilosťou na vykonanie žalobcom
požadovanéhorozsahuprác,anipotrebnýmpodnikateľskýmoprávnením.Podľažalovanéhobolžalobný

návrh od počiatku neurčitý, ako to konštatoval aj okresný súd a túto vadu sa nepodarilo odstrániť ani
v priebehu sporu. Aj keď žalobca na pojednávaní dňa 17.05.2019 uviedol, že netrvá, aby práce vykonal
žalovaný osobne, na toto oznámenie nereagoval a procesne svoj petit žaloby neupravil. Žalobca bol
v spore neúspešný preto, že si zvolil nesprávny procesný postup. Uplatnenie bezodplatného odstránenia
vady diela, na ktoré žalovaný nie je objektívne spôsobilý, nie je možné od žalovaného spravodlivo

požadovať a preto okresný súd žalobu zamietol legitímne. Navrhol preto, aby odvolací súd potvrdil
napadnuté rozhodnutie a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.36. Na výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie sa k možnému použitiu § 477 ods. 3 v spojení s § 429 a
§ 436 ods. 1 a 2 ObZ sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.07.2023. Uvieedol, že z dôvodu predaja
podniku žalovaného ako živnostníka so všetkými právami a povinnosťami na spoločnosť s ručením

obmedzeným, nie je možné voči žalovanému uplatniť nárok zo zodpovednosti za vady, ale tento
vystupuje iba v pozícii ručiteľa podľa § 477 ods. 3 ObZ. Túto skutočnosť bolo potrebné zohľadniť aj pri
uplatnení nárokov z vád diela a pri formulácii žalobného petitu.

37. Poukázal na znenie § 436 ods. 1 ObZ, podľa ktorého možno odstránenie vád diela požadovať

opravou len ak je to možné. Z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva možnosť vykonania
iba rekonštrukcie, odstránenie vady opravou možné nie je a požadované plnenie žalobcovi priznať
nemožno. Odstránenie vady opravou je vylúčené aj preto, že si ho žalobca uplatňuje len voči ručiteľovi.
Ručiteľ pritom fyzicky neplní záväzok dlžníka, ale uspokojí pohľadávku veriteľa, čo žalobca nežiada.
Žalovaný upozorňoval opakovane, že splnenie záväzku ním ako starobným dôchodcom možné nie
je. Žalobca si uplatnil nesprávny nárok z vád a preto okresný súd správne žalobu zamietol. Žalovaný

poukázal na znenie ustanovenia § 436 ods. 2 ObZ, ktoré žalobcovi umožňuje vykonať zmenu nároku
z vád, aj keď sa pôvodne domáhal odstránenia vady, pričom žalobca však takto nepostupoval a uplatnil
si neurčitý nárok na odstránenie vád diela. Žalobca si neuplatnil alternatívny nárok z vád diela, ktorý si
uplatniť mohol, pričom v odvolacom konaní už zmena uplatneného nároku možná nie je. Odvolací súd
by mal prihliadať len na tie nároky, ktoré boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný

poukazovalnanesprávneuplatnenýnárokžalobcom,pričomžalobcasimoholzvoliťinúalternatívualebo
uplatniť alternatívny petit, čo však neurobil a preto ak súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 436 ods.
2 ObZ, nedopustil sa žiadnej vady, keďže počas celého sporu žalobca trval výlučne na odstránení vád
opravou, aj keď to možné nie je. Z dôvodu nemožnosti odstránenia vád diela žalovaným a neuplatnením
iného nároku podľa § 436 ods. 2 ObZ žalobcom, považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie za vecne

správne.

38. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP v senáte
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok

bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle
§ 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

39. Predmetom konania bol nárok žalobcu na bezplatné odstránenie vád diela žalovaným, ako ručiteľom
zo zákona, uplatnený na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 05.05.2003 medzi žalobcom ako

objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom - živnostníkom, predmetom ktorej bola rekonštrukcia
Kuchynsko-jedálenského bloku (KJB) v objekte Vojenského útvaru Nitra, Krškany (dielo). Žalobca
odôvodnil svoj nárok tým, že po odovzdaní a prevzatí uvedeného diela dňa 11.06.2004 počas
dohodnutej záručnej doby v trvaní 5 rokov od odovzdania a prevzatia diela, t.j. trvajúcej do 12.06.2009,
došlo k zisteniu opakovanej vady žalovaným vykonaného diela spočívajúcej v zatekaní suterénu

rekonštruovaného objektu, ktoré vady boli uplatnené opakovane voči právnemu nástupcovi žalovaného
spoločnosti BUILDING TRADE s.r.o. Právny nástupca žalovaného reagoval na reklamácie z roku 2008
a 2009 vykonaním čiastočných sanačných prác a reklamáciu uplatnenú v roku 2010 už odmietol.
Podľa žalobcu aj na základe vykonaného znaleckého dokazovania vyplýva, že žalovaný ako zhotoviteľ
vykonal dielo vadne, keď nedodržal použitie projektom predpísaného druhu stavebno-izolačných

materiálov a nedodržal technologický postup prác podľa projektu, výsledkom čoho boli vady prejavujúce
sa v zatekaní suterénu rekonštruovaného objektu. Žalovaný v priebehu celého konania namietal
svoju pasívnu legitimáciu tvrdiac, že v zmysle Zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi ním ako
predávajúcim a spoločnosťou BUILDING TRADE s.r.o. zo dňa 30.09.2005 vstúpila do práv a povinností
žalovaného ako živnostníka v celom rozsahu uvedená obchodná spoločnosť, ktorá bola následne dňa

18.03.2014 vymazaná z obchodného registra, pričom žalovanému zaniklo živnostenské oprávnenie
ku dňu 05.10.2005. Žalovaný namietal, že v konaní nebolo preukázané ním vadne vykonané dielo,
nebola identifikovaná konkrétna vada, znalecký posudok vychádza len z dohadov a predpokladov, nie
z preukázaných skutočností, namietal nevykonateľnosť navrhovaného petitu, vrátane jeho zmenenej
formulácie vykonanej žalobcom v priebehu konania, namietal nemožnosť vykonania diela odstránením

vád, keďže podľa žalovaného sa nejedná v rozsahu požadovanom žalobcom o odstránenie vád, ale o
vykonanie nového diela, na ktoré nie je možné žalovaného zaviazať.40. Okresný súd identifikoval spornosť žalobcom uplatneného nároku v tom, či dielo vykonané
žalovaným má vady spočívajúce v zatekaní, či tieto vady boli spôsobené porušením povinností
žalovaného ako zhotoviteľa, či v súvislosti s existenciou vád prvýkrát uplatnených v záručnej dobe v roku

2008 ručí za ich odstránenie žalovaný z titulu zákonného ručenia a či žalovaného možno na splnenie
tejto povinnosti v rozsahu navrhovanom žalobcom zaviazať.

41. Podľa § 476 ods. 1 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) zmluvou o predaji podniku
sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové

hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho
súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

42. Podľa § 477 ods. 1 ObZ na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj
vzťahuje.

43. Podľa § 477 ods. 2 ObZ prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení
pohľadávok.

44. Podľa § 477 ods. 3 ObZ na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí
za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

45. Podľa § 477 ods. 4 ObZ kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie
záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.

46. Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

47. Podľa § 560 ods. 1 ObZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v
zmluve.

48. Podľa § 563 ods. 1 ObZ záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela.

49. Podľa 563 ods. ods. 2 ObZ pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431.

50. Podľa § 564 ObZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený

požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť
alebo odovzdať zhotoviteľovi.

51. Podľa § 429 ods. 1 ObZ zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný
tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová

dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.

52. Podľa § 304 ods. 2 ObZ ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo
ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

53. Podľa § 306 ods. 1 ObZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade,
že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto
vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

54. Podľa § 312 ObZ ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.

55. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
žalobcu.

56. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu a súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu, z ktorého odvolací súd vychádzal, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok,
ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady,ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa
dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom
nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v podstatnej časti spĺňa zákonné podmienky

na odôvodnenie rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu okresný súd neodňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom a neporušil jeho právo na spravodlivý proces. Odvolací súd
považoval napadnuté rozhodnutie, ktorým okresný súd žalobu zamietol, za vecne správne. Vzhľadom
na dôvody podaného odvolania odvolací súd dodáva nasledovné.

57. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na závere o neexistencii záväzku
žalovaného, ako ručiteľa z titulu zodpovednosti za vady diela vzniknuté v záručnej lehote, v čase
uzavretia zmluvy o predaji podniku uzavretej žalovaným ako predávajúcim a z toho vyplývajúcej
nemožnosti zákonného ručenia podľa § 477 ods. 3 ObZ, ako aj na závere o nemožnosti spravodlivej
požiadavky voči žalovanému na odstránenie prípadnej vady diela.

58.Žalobcavodvolanínesúhlasilstakýmtoposúdenímveci.Podľajehonázoruzáväzkomnadobúdateľa
podniku, spoločnosti BUILDING TRADE s.r.o., za ktoré vzniklo žalovanému podľa § 477 ods. 3 ObZ
ručenie zo zákona, je záväzok záruky za akosť a teda, že dielo po určitú dobu bude spôsobilé na
použitie na dohodnutý, resp. obvyklý účel a ostanú zachované dohodnuté, resp. obvyklé vlastnosti.
Podľa žalobcu teda záväzok žalovaného, za ktorý ručí zo zákona ako predávajúci podniku, bol záväzok,

že vykonané dielo bude mať vlastnosti podľa zmluvy o dielo, t.j. bude izolovaný proti vode. Konštrukcia
o neexistencii vytýkanej vady v čase prevodu podniku, ako to uviedol okresný súd, neobstojí aj pri
zohľadnení záverov znaleckého dokazovania, na ktoré okresný súd neprihliadol.

59. Vzhľadom na záver okresného súdu o absencii zákonného ručenia žalovaného za záväzok na

odstránenie vád diela vzniknutých počas dohodnutej záručnej doby, avšak prejavených až po uzavretí
zmluvy o predaji podniku, s ktorým skutkovým a právnym posúdením sa žalobca nestotožnil, odvolací
súd sa musel vysporiadať s účinkami zmluvy o predaji podniku a obsahom prevádzaných záväzkov.

60. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako zhotoviteľ - fyzická osoba živnostník predal svoj podnik

Zmluvou o predaji podniku dňa 30.09.2005 nadobúdateľovi obchodnej spoločnosti BUILDING TRADE
s.r.o. (ďalej aj „BUILDING TRADE“), ktorá bola následne v roku 2014 vymazaná z obchodného registra.
V konaní nebolo sporné, že spoločnosť BUILDING TRADE, sa stala právnym nástupcom žalovaného a
teda vstúpila do práv a povinností žalovaného aj vo vzťahu k povinnostiam a záväzkom vyplývajúcich
zo zmluvy o dielo uzavretej pôvodne medzi žalobcom a žalovaným ako zhotoviteľom.

61. Spornou otázkou bola existencia zákonného ručenia žalovaného za záväzok na odstránenie vád
diela zistených v záručnej dobe. Podľa okresného súdu uvedený záväzok, vyplývajúci zo zodpovednosti
za vady diela, vznikol až po predaji podniku vychádzajúc z právneho posúdenia, že zodpovednosť za
vady diela je odkladacou podmienkou, ktorej účinnosť nastáva, až keď dôjde k porušeniu primárneho

vzťahu, t.j. až po splnení tejto podmienky je subjekt, ktorý za vady zodpovedá, povinný plniť, t.j. odstrániť
vady diela. Keďže podľa okresného súdu zodpovednosť za odstránenie vady diela vznikla až vznikom
vady,resp.jejprejavenímvzáručnejdobeatátozodpovednosťvčaseuzavretiazmluvyopredajipodniku
neexistovala, preto nemôže žalovaný ručiť za záväzky nadobúdateľa obchodného podniku BUILDING
TRADE s.r.o. podľa § 477 ods. 3 ObZ.

62. Odvolací súd sa preto musel vysporiadať s otázkou povahy záväzku na bezplatné odstránenie vád v
súvislostisúčinkamizákonnéhoručeniapodľa§477ods.3ObZsprihliadnutímnaindividuálneskutkové
okolnosti prejednávanej veci, keď Zmluva o predaji podniku nadobudla účinnosť dňa 30.09.2005
a predchádzala uplatneniu reklamácie zo záruky za akosť prevzatú žalovaným ako zhotoviteľom,

pričom do týchto práv a povinností vstúpil BUILDING TRADE s.r.o. ako kupujúci obchodného podniku
žalovaného.

63. Pri predaji podniku ako celku dochádza k prevodu všetkých práv a povinností súvisiacich s prevodom
podniku ako celku, t.j. všetkých tých práv a povinností, ktoré slúžia na jeho prevádzkovanie v rozsahu

vymedzenia podniku podľa § 5 ObZ. V konaní nebolo sporné, že žalovaný predal svoj celý svoj podnik
ako fyzickej osoby nadobúdateľovi - spoločnosti BUILDING TRADE s.r.o., t.j. uvedený nadobúdateľ
obchodného podniku vstúpil do všetkých práv a povinností žalovaného ako fyzickej osoby - podnikateľa.Sporné v konaní nebolo ani to, že právny nástupca žalovaného na reklamácie uplatnené žalobcom v
roku 2008, 2009 reagoval a aj vykonával úkony súvisiace s reklamáciami.

64. V zmysle § 477 ods. 1 ObZ, ktoré má kogentnú povahu a od ktorého sa nie je možné odchýliť (§ 263
ods.1ObZ),vyplýva,ženakupujúcehoprechádzajúvšetkyprávaazáväzky,naktorésapredajvzťahuje.
Pokiaľ je teda predmetom zmluvy o predaji podniku celý podnik, potom na kupujúceho prechádzajú
všetky práva a záväzky vzťahujúce sa k prevádzkovaniu podniku, ktoré vyplynuli z uzatvorených
zmluvných vzťahov medzi žalovaným a tretími osobami v rámci vykonávania podnikateľskej činnosti

existujúcich ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
SR vyplýva, že pri predaji podniku prechádzajú na kupujúceho všetky práva a záväzky, na ktoré sa
predaj vzťahuje a predávajúci zo zákona ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim, pričom pri
následnom predaji podniku nedochádza k zániku tohto ručenia, pokiaľ ním zabezpečený záväzok trvá aj
naďalej (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 231/2002). Rovnako z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Obdo 28/2020 zo dňa 24.09.2020 zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov SR pod č. 69/2021 vyplýva, že ustanovenie § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka v
spojení s ustanovením § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka má kogentný charakter, preto v zmluve o
predaji podniku nemožno vylúčiť z predaja časť záväzkov, ktoré súvisia s prevádzanou časťou podniku.
Pre platnosť prechodu práv a povinností podľa zmluvy o prevode podniku na kupujúceho sa nevyžaduje,
aby záväzky súvisiace s podnikom alebo jeho časťou boli v zmluve presne identifikované.

65. V predmetnej veci nebolo sporné, že právny nástupca žalovaného vstúpil do práv a povinností aj
zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ
zaviazal na poskytnutie 5 ročnej záruky podľa článku VI. Zmluvy o dielo, ktorá začala plynúť dňom
odovzdania stavby, t.j. dňom 11.06.2004 a mala uplynúť dňom 12.06.2009. V konaní nebolo sporné

ani uzavretie zmluvy o predaji podniku medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou BUILDING
TRADE s.r.o. ako kupujúcim a teda ani to, že kupujúci tohto podniku vstúpil aj do práv a povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o dielo vo vzťahu k poskytnutiu 5 ročnej záruky.

66. Vzhľadom na závery okresného súdu v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a vzhľadom

na dôvody odvolania odvolací súd posudzoval, či na žalovaného ako ručiteľa, t.j. predávajúceho podniku
podľa§477ods.3ObZ,prešlozákonnéručeniezasplneniezáväzkunadobúdateľaobchodnéhopodniku
spoločnosti BUILDING TRADE na odstránenie vád prejavujúcich sa v rámci záručnej doby zatekaním
suterénu rekonštruovaného objektu, ktoré sa prejavili a nároky z nich boli uplatnené po účinnosti zmluvy
o predaji podniku.

67. V zmysle ustanovenia § 563 ods. 2 ObZ pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia
§ 429 - 431, pričom v zmysle § 564 ObZ pri vadách diela platia primerane ustanovenia § 436 - 441.

68. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako zhotoviteľ prevzal záruku za akosť vykonaného diela

a v rozsahu čl. VI. bod 1 Zmluvy o dielo, t.j. počas dohodnutej 5 ročnej záručnej doby prevzal
zodpovednosť, že dielo bude mať vlastnosti dohodnuté v zmluve, pričom jedným z druhov prác
žalovaného ako zhotoviteľa bolo aj vykonanie izolácie rekonštruovaného objektu, ktoré mali zabrániť
vlhnutiu a presakovaniu vody. Podstatou záruky za akosť tovaru, v danom prípade za dohodnuté
vlastnosti diela, je teda garancia, že dielo počas dohodnutej (záručnej) doby bude mať dohodnuté

vlastnosti. Znamená to, že popri nárokoch zo zákonnej zodpovednosti za vady môžu vzniknúť aj nároky
zo zmluvnej záruky za akosť diela. Rozdiel medzi nárokmi zo zákonnej zodpovednosti za vady a nárokmi
zozárukyzavlastnostidielajevprávnomdôvodeichvzniku,keďnárokyzozárukynevznikajúzozákona,
ale na základe zmluvy, t.j. na základe dohody, ak zhotoviteľ takúto záruku poskytne. Ďalším zásadným
rozdielom je okamih vzniku vady, ktorý je relevantný pre priznanie nárokov zo zákonnej zodpovednosti

za vady diela a z poskytnutej záruky za akosť. Pri zákonnej zodpovednosti za vady predávajúci (v
tomto prípade zhotoviteľ) zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase prechodu nebezpečenstva škody
na diele na kupujúceho a pri záruke za akosť tovaru (diela) zhotoviteľ zodpovedá nie len za tie vady,
ktoré má tovar (dielo) v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare (diele), v danom prípade za
vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 560 ods. 2 ObZ), resp. v čase prechodu nebezpečenstva

škody na zhotovenej veci, ale zodpovedá aj za vady vzniknuté po tomto okamihu kedykoľvek počas
plynutia dohodnutej záručnej lehoty. Poskytnutie záruky za akosť teda predstavuje prevzatie záväzku
zhotoviteľom na zachovanie dohodnutých vlastností diela počas záručnej doby. Vzhľadom na povahu
záruky za akosť (vlastnosti diela) je preto irelevantné, či dielo malo vady v čase jeho odovzdania, resp.prechodu nebezpečenstva škody na veci alebo či tieto vady vznikli až následne, avšak počas plynutia
dohodnutej záručnej doby.

69. Podstatou poskytnutej záruky je teda garancia zhotoviteľa, že po dohodnutú dobu bude mať dielo
dohodnuté vlastnosti. Konkrétne nároky vyplývajúce z poskytnutej záruky však vzniknú, t.j. aktivujú
sa až v prípade vzniku takého skutkového stavu, ktorý je možné považovať za vadu diela, t.j. v
takom kvalitatívnom, resp. kvantitatívnom zmene predmetu vykonaného diela, ktorý nezodpovedá
dohodnutému výsledku. Takto vzniknutý stav rozdielu vo vlastnostiach vykonaného diela oproti stavu

dohodnutému umožňuje objednávateľovi uplatniť nároky z vád primerane podľa § 436 - 441 v zmysle
ustanovenia § 564 ObZ.

70. V prípade vadného plnenia, t.j. ak dôjde k vzniku vady, t.j. takého stavu, ktorý je počas plynutia
záručnej doby v rozpore s dohodnutými vlastnosťami vykonaného diela, pôvodný zmluvný záväzok, t.j.
poskytnúť dielo tak, aby počas trvania záručnej lehoty zodpovedalo dohodnutým vlastnostiam, nezaniká,

avšak dochádza k zmene obsahu tohto záväzku a táto zmena bude zodpovedať nárokom objednávateľa
diela vzniknutých z vadného plnenia, t.j. na základe vady, bez ohľadu na to, či táto existovala ku
odovzdaniu diela alebo až po jeho odovzdaní (Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre,
C. H. Beck, 2022, str. 1425). Existencia vád, t.j. takého stavu vykonaného diela, ktorého vlastnosti
počas záručnej doby nezodpovedajú dohodnutým vlastnostiam v rámci plynutia záručnej doby, znamená

zmenu obsahu pôvodného záväzku, t.j. záväzku vykonania diela s vlastnosťami dohodnutými počas
trvania záručnej doby a takýto záväzok, t.j. garancia zachovania požadovaných vlastností sa mení
v závislosti od povahy a rozsahu vady zistenej v záručnej dobe a v závislosti od uplatnenia konkrétneho
nároku objednávateľa z titulu vadného plnenia, v prejednávanej veci nároku na bezplatné odstránenie
tejto vady.

71. Na prechod záväzkov z predávajúceho na kupujúceho sa pri zmluve o predaji podniku nevyžaduje
súhlas veriteľa, avšak prechodom záväzku sa jeho obsah nemení.

72. V prejednávanej veci nebolo sporné, že ku dňu odovzdania a prevzatia diela 11.06.2004 neboli

vytýkané vady objednávateľom voči žalovanému ako zhotoviteľovi prejavujúce sa v zatekaní suterénu
rekonštruovaného objektu. V konaní nebolo sporné, že zmluva o predaji podniku medzi žalovaným
ako predávajúcim a BUILDING TRADE s.r.o. ako kupujúcim bola účinná ku dňu 30.09.2005. V konaní
sporné nebolo ani to, že ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku sa neprejavili vytýkané vady diela
vykonaného žalovaným a ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku neboli uplatnené žalobcom ako

objednávateľom ani žiadne nároky zo záruky poskytnutej žalovaným.

73.Akobolouvedené,prizmluveopredajipodnikuprechádzajúnakupujúcehovšetkyzáväzkysúvisiace
s predávaným podnikom, pričom obsah záväzkov sa predajom nemení. V prejednávanej veci to potom
znamená, že ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku, keďže nebola zistená vada diela prejavujúca

sa v zatekaní suterénu, a teda neboli uplatnené ani žiadne nároky objednávateľom, t.j. žalobcom voči
zhotoviteľovi, záväzok, ktorý prešiel zo žalovaného z titulu uzavretej zmluvy o dielo na kupujúceho
podniku, bol záväzok záruky na dielo v trvaní 5 rokov, t.j. záväzok, že dielo bude mať počas tejto
doby dohodnuté, resp. obvyklé vlastnosti. Žiaden nárok z poskytnutej záruky však k tomuto dátumu
uplatnený nebol a teda keďže nebol uplatnený žiaden nárok objednávateľom (vzhľadom na nezistenie

vady prejavujúcej sa zatekaním suterénu), potom neexistoval žiaden tomu zodpovedajúci záväzok (v
danom prípade na bezplatné odstránenie vád diela) ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku.

74. Pokiaľ preto v bode 47. napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že zodpovednosť za
odstránenie vady diela vznikla až vznikom vady, resp. jej prejavením sa v záručnej dobe a táto

neexistovala v čase uzavretia zmluvy o predaji podniku a teda žalovaný nemôže podľa § 477 ods. 3 ObZ
ručiť za záväzky spoločnosti BUILDING TRADE s.r.o., na ktorú prešiel aj aj záväzok zo zmluvy o dielo,
s takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil.

75. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na potrebu rozlíšenia pojmov záväzkový vzťah, pohľadávka

a nárok. Definícia záväzkového právneho vzťahu vyplýva z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“), ktoré sa vzhľadom na § 1 ods. 2 ObZ subsidiárne použije aj pre účely obchodnoprávnych
vzťahov. Podľa citovaného ustanovenia záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzkovývzťah je teda definovaný subjektami, ďalej predmetom a obsahom. Záväzkový právny vzťah je vzťahom
veriteľa a dlžníka, jeho predmetom je plnenie konkrétneho záväzku a obsahom záväzkového vzťahu
je súhrn subjektívnych práv a povinností účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Z ust. § 488 OZ

vyplýva, že pohľadávka je definovaná ako právo na plnenie, pričom pod pohľadávkou je v zmysle
vymedzenia záväzkovo-právneho vzťahu potrebné rozumieť právo na plnenie, ktorému druhému
subjektu právneho vzťahu, t.j. dlžníkovi, zodpovedá, t.j. koreluje povinnosť splniť konkrétne plnenie, t.j.
záväzok. Od pohľadávky, t.j. práva na plnenie, je nevyhnutné rozlíšiť „právny nárok“, ktorý predstavuje
podľa právnej teórie a judikatúry súdne vymáhateľné právo. Právo na plnenie, t.j. pohľadávka sa stáva

nárokom,t.j.súdnevymáhateľným,ododňajejsplatnosti,aknezanikneinýmspôsobom(Števček,Dulak,
Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník II, Veľké komentáre, 2. vydanie, C.
H. Beck, str. 880).

76. V súvislosti so zodpovednosťou za vady je potrebné poukázať na to, že Obchodný zákonník v
ustanovení § 436 upravuje rôzne nároky veriteľa, v danom prípade objednávateľa, z vadného plnenia

diela. Samotné ustanovenie od § 436 až po § 441 je nazvané „Nároky z vád tovaru“. Z terminologického
hľadiska je potom potrebné rozlíšiť pojem „právny nárok“, ktorým sa má na mysli súdne vymáhateľné
plnenie vzniknuté oprávnenému subjektu zo záväzkového vzťahu od „nároku“ na základe existujúcich
vád tovaru.

77. Pokiaľ okresný súd v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že ku konkrétnemu
vzniku záväzku na odstránenie vady diela dochádza až na základe vzniku tejto vady, t.j. zodpovednosť
za vady je podmienená existenciou vady, s takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 18/2023 zo dňa 28.05.2024,
z ktorého okrem iného vyplýva: „ ... Preto z uvedených dôvodov reklamácia samotná nepredstavuje

pohľadávku v zmysle § 524 a nasl. OZ (právo na plnenie), ale dohodnutú (ako aj zákonnú) podmienku
vzniku prípadnej (budúcej) pohľadávky voči zhotoviteľovi.“

78. V súlade s uvedeným záverom sa odvolací súd priklonil k záveru, že konkrétny nárok z vadného
plnenia je podmienený a vzniká na základe dvoch skutočností, a to existencie vady počas záručnej

doby a uplatnením nároku objednávateľa z titulu vadného plnenia počas záručnej doby, t.j. uplatnením
niektorého z nárokov podľa § 436 a nasl. ObZ. Samotné poskytnutie záruky za vlastnosti diela bez toho,
aby k vade počas záručnej doby došlo a bez toho, aby bol uplatnený konkrétny nárok z vadného plnenia,
nezakladá existenciu konkrétneho záväzku z vadného plnenia, t.j. povinnosti zo strany zhotoviteľa.

79. V prejednávanej veci došlo k odovzdaniu diela dňa 11.06.2004, pričom v zmluve o dielo sa zaviazal
zhotoviteľ poskytnúť záruku za akosť vyhotoveného diela v trvaní 5 rokov od prevzatia diela (do
12.06.2009). Pokiaľ došlo k uzavretiu zmluvy o predaji podniku s účinnosťou ku dňu 30.09.2005 a pokiaľ
k tomuto dátumu nedošlo k vzniku vady, resp. k prejavu vadného plnenia a ani k uplatneniu konkrétneho
nárokuzostranyobjednávateľaatedaktomutodátumunedošloanikvznikutomukorelujúcemuzáväzku

zhotoviteľa odstrániť vady diela, potom ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku takýto konkrétny
individuálny záväzok z vadného plnenia neexistoval, na právneho nástupcu žalovaného prejsť nemohol,
a teda žalovaný nemôže ručiť za splnenie konkrétneho záväzku (bezplatné odstránenie vád), ktorý v
čase účinnosti zmluvy o predaji podniku neexistoval, tak ako to správne konštatoval aj okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

80.Akobolouvedenévyššie,zapredpokladuexistencieváddieladochádzakzmeneobsahupôvodného
záväzku, ktorým je vykonanie riadneho diela a k povinnosti vykonať dielo riadne, pribúda nový záväzok
podľa uplatneného nároku z vád diela. Uplatneniu nároku z vád diela, ktorého zmyslom je zabezpečiť
splnenie povinnosti podľa pôvodného primárneho záväzku vykonať dielo riadne, zodpovedá následne

povinnosť – záväzok zhotoviteľa odstrániť vady diela. Konkrétny obsah práv a povinností, tzn. konkrétny
nárok, ktorému zodpovedá konkrétne plnenie, t.j. záväzok, v čase účinnosti zmluvy o predaji podniku
neexistoval, keďže zmluva o predaji podniku bola účinná k 30.09.2005 a vada a nárok z nej bol žalobcom
uplatnený prvý krát až 3 roky po predaji podniku, a to v roku 2008.

81. Podľa odvolacieho súdu je potrebné pri zmluve o predaji podniku rozlišovať medzi prechodom
záväzkov, do ktorých vstupuje kupujúci podniku, t.j. všetkých záväzkov z existujúcich zmluvných
vzťahov, za ktoré ručí predávajúci, avšak v stave, v akom sa nachádzali ku dňu účinnosti zmluvy o
predaji podniku. Pokiaľ na základe existujúcich zmluvných vzťahov dôjde k vzniku nových nárokovalebo k zmene obsahu pôvodných záväzkových vzťahov, žalovaný ako predávajúci podniku nemôže
zodpovedať za také záväzky, ktoré ku dňu predaja podniku neexistovali (vzhľadom na absenciu vád a
absenciuuplatneniakonkrétnehonárokuatomuzodpovedajúcejpovinnosti,t.j.záväzkuichodstránenia)

a ktoré vznikli až po predaji podniku.

82. Podľa odvolacieho súdu žalovaný ako predávajúci môže zodpovedať len za tie záväzky, ktoré
existovali v čase účinnosti zmluvy o predaji podniku, pričom už z povahy a podstaty zákonného
ručenia vyplýva, že toto sa nemôže vzťahovať a týkať takých záväzkov, ktoré predávajúcemu nevznikli

ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku a vznikli až po tomto prevode. Podľa odvolacieho súdu
žalovaný ručí za obsah pôvodného záväzku z poskytnutej záruky, avšak v rozsahu a podľa obsahu tohto
záväzku existujúceho v čase účinnosti zmluvy o predaji podniku. Keďže k tomuto dátumu žiadne vady
diela prejavené neboli, žiadne nároky objednávateľom uplatnené neboli, ktorým zodpovedá povinnosť
plnenia, t.j. záväzok na ich odstránenie, potom nemôže žalovaný ručiť za tie záväzky, ktoré vznikli 3 roky
po účinnosti zmluvy o predaji podniku. Je teda potrebné rozlišovať medzi stavom a obsahom záväzkov

existujúcich ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku (pričom žalovaný môže zo zákona ručiť len za
tie záväzky a v takom stave a rozsahu, ako existujú ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku) od
ďalších úkonov súvisiacich už so samotnou činnosťou a úkonmi nadobúdateľa tohto podniku, t.j. ktoré
už vznikajú z vlastnej činnosti kupujúceho podniku, ako tomu bolo v danom prípade, keď aj samotný
žalobca uplatnil nároky z vád voči právnemu nástupcovi žalovaného, ktorý na tieto vady reagoval

spôsobom, ktorý sporný medzi stranami nebol. Takýto konkrétny záväzok v čase účinnosti zmluvy o
predaji podniku však existujúci nebol.

83. Na tomto závere nič nemení ani to, ako uvádzal žalobca v odvolaní, že primárnym záväzkom bol
záväzok žalovaného na poskytnutie záruky. Na základe tohto primárneho záväzku následne dochádza

z titulu existencie vád a konkrétneho uplatnenia nároku z vád k zmene obsahu záväzkov, avšak za takto
zmenený obsah už žalovaný zodpovedať nemôže, keďže jeho zákonné ručenie sa vzťahuje k okamihu
účinnosti zmluvy o predaji podniku, t.j. k záväzkom v stave, t.j. v rozsahu a kvalite práv a povinností
existujúcich k tomuto dátumu.

84. Odvolací súd poukazuje na to, že vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo
18/2023 zo dňa 28.05.2024 obdobne riešilo situáciu predávajúceho a kupujúceho podniku na strane
žalovaných, pričom nebola sporná otázka ich pasívnej legitimácie, ale sporná bola otázka aktívnej
legitimáciezdôvoduzmluvyopostúpenípohľadávoktýkajúcichzáručnýchpráv.Skutkovásituácia,keďv
uvedenej prejednávanej veci najvyšším súdom nebola sporná pasívna legitimácia aj zákonného ručiteľa,

je však zásadne odlišná od prejednávanej veci, keďže v uvedenom konaní pred najvyšším súdom došlo
k vzniku a reklamácii zistených vád dňa 24.01.2012, 16.01.2012, 24.02.2012 a až následne, t.j. po
vzniku vád a uplatnení nárokov z nich vyplývajúcich, došlo k uzavretiu zmluvy o predaji podniku zo dňa
17.12.2014. Znamená to, že v tejto prejednávanej veci pred najvyšším súdom, v čase uzavretia zmluvy
o predaji podniku už existoval záväzkový vzťah medzi objednávateľom a zhotoviteľom v inom štádiu a v

inej kvalite obsahu práv a povinností z titulu už existujúcich vád a už uplatnených nárokov z týchto vád
a tomu zodpovedajúcemu záväzku plniť.

85. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že záver okresného súdu (o tom, že na žalovaného neprešlo
zákonné ručenie z titulu vád zistených v záručnej lehote, keďže takýto záväzok ku dňu účinnosti zmluvy o

predaji podniku ani neexistoval) je v rozpore so zaužívanou judikatúrou a odkázal pritom na rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 25C/14/2006 zo dňa 14.05.2012, na toto tvrdenie odvolací súd
neprihliadol. Odvolací súd na prvom mieste poukazuje na to, že sa nejedná o rozhodnutie najvyššej
súdnej autority, ktorým by mal byť viazaný. Odvolací súd však zdôrazňuje, že sa jedná o zásadne odlišný
skutkový stav vo veci, na ktorú poukázal žalobca v odvolaní. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že

v uvedenom prípade existencia vád a ich uplatnenie voči zhotoviteľovi taktiež predchádzali uzavretiu
zmluvy o predaji podniku medzi zhotoviteľom ako predávajúcim a nadobúdateľom tohto podniku ako
kupujúcim.

86. Pokiaľ preto okresný súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalovaný nemôže ručiť

za záväzky nadobúdateľa podniku podľa § 477 ods. 3 ObZ, pretože zodpovednosť za vady v čase
účinnosti zmluvy o predaji podniku ešte neexistovala, odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil aj keď
čiastočne z iného formulačného vymedzenia, a to z dôvodu, že konkrétny záväzok, ktorý bol predmetom
tohto konania, t.j. povinnosť bezplatného odstránenia vád diela, vznikol až po účinnosti zmluvy o predajipodniku, t.j. jedná sa o záväzok v čase účinnosti tejto zmluvy neexistujúci, za ktorý preto žalovaný
nemohol ručiť zo zákona podľa § 477 ods. 3 ObZ.

87. Okresný súd správne poukázal aj na to, že kogentné ust. § 312 ObZ pri zákonnom ručení
odkazuje na primerané použitie ustanovení § 305 – § 311. Keďže podľa odvolacieho súdu záväzok na
konkrétne plnenie povinného subjektu z titulu veriteľom uplatneného nároku z vadného plnenia, v danom
prípade žalobcom ako objednávateľom, je podmienený existenciou vady samotnej, ako aj uplatnením
konkrétneho nároku, potom zodpovedá záverom okresného súdu, že na zákonné ručenie sa nevzťahuje

ručenie žalovaného ako predávajúceho za záväzky, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti alebo ktoré závisia
od splnenia podmienky, pretože rozsah takéhoto ručenia z ust. § 312 ObZ, ktoré je kogentné, nevyplýva.

88. Odvolací súd neprihliadol na výhrady žalobcu v odvolaní, že okresný súd neprihliadol na výsledok
znaleckého dokazovania, ktorý preukázal, že žalovaný nevykonal dielo riadne. Žalobca tvrdil, že
nevykonanie izolácií proti vode v dohodnutom množstve a určeným technologickým postupom spôsobil

žalovaný už pri odovzdaní diela, teda v roku 2004, pred predajom podniku žalovaným. Odvolací súd
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd konštatoval vznik záväzku,
ktorého sa žalobca domáhal, až po predaji podniku. Odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom na správny
záver okresného súdu o vzniku konkrétneho nároku, a tomu zodpovedajúcemu záväzku, na odstránenie
vád, ktorý vznikol až prejavením vád a uplatnením konkrétneho nároku, potom tvrdenie žalobcu o

nesprávnom neprihliadaní na závery znaleckého posudku je irelevantné.

89. Vzhľadom na konkrétne uplatnený nárok v žalobe na bezplatné odstránenie vád diela, odvolací súd
neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že nevykonanie izolácii bolo spôsobené žalovaným už pri odovzdaní
diela, pretože konkrétny záväzok na bezplatné odstránenie vád je viazaný na existenciu tejto vady

prejavujúcu sa v zatekaní a kumulatívne aj na uplatnenie písomnej reklamácie dohodnutej v tejto
forme v zmluve o dielo, ktorá bola realizovaná zo strany žalobcu prvý krát až v roku 2008, t.j.
po nadobudnutí účinnosti zmluvy o predaji podniku. K uplatneniu konkrétneho nároku, t.j. k vzniku
konkrétneho záväzku z vadného plnenia, ktorý bol viazaný na existenciu vady a na písomné uplatnenie
reklamácie a zvolený nárok z vadného plnenia, došlo až po nadobudnutí účinnosti zmluvy o predaji

podniku a smeruje výhradne voči právnemu nástupcovi žalovaného, za splnenie ktorého už žalovaný
ako ručiteľ nezodpovedá.

90. Odvolací súd však súhlasí s výhradami žalobcu voči odôvodneniu napadnutého rozhodnutia,
vktoromokresnýsúdzamietnutiežalobyodôvodňovalajtým,žeodžalovanéhoniejemožnéspravodlivo

požadovať, aby bol osobne zodpovedný za odstránenie prípadnej vady, keď zohľadňoval ukončenie
jeho živnostenského oprávnenia a nedisponovanie odbornou spôsobilosťou na posúdenie správnosti
a odbornosti postupu tretej osoby pri odstraňovaní vád diela. Samotný okresný súd v bode 44.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že ukončenie živnostenského oprávnenia nespôsobuje
zánik práv a povinností vzniknutých počas prevádzkovania živnosti žalovaným. S prihliadnutím na toto

konštatovanie okresného súdu stručné odôvodnenie záveru okresného súdu o nemožnosti spravodlivej
požiadavky voči žalovanému požadovať odstránenie vád diela posúdil odvolací súd za nedostačujúce.
Ukončenie podnikateľskej činnosti žalovaným za predpokladu, pokiaľ by bol preukázaný prechod
zákonného ručenia v zmysle § 477 ods. 3 ObZ, nespôsobuje zánik záväzku žalovaného z titulu
zákonného ručenia. Pokiaľ by bol preukázaný vznik zákonného ručenia za konkrétny záväzok, uloženie

povinnosti bezplatného odstránenia vád diela nie je uložením povinnosti v rozpore s § 2 ObZ, t.j.
v rozpore s podnikateľskou činnosťou žalovaného, pretože uložením takejto povinnosti, by žalovaný
podnikateľskú činnosť nevykonával, keďže by sa nejednalo o sústavné a opakované vykonávanie
činnosti za účelom dosahovania zisku, ale jednalo by sa o uloženie povinnosti odstránenia vád diela
bez sústavného podnikania a bez zámeru dosiahnutia zisku. Okresný súd dospel k záveru o nemožnosti

požadovať od žalovaného osobne odstránenie vád diela (a to ani za predpokladu, ak by vady diela vznikli
pred predajom podniku), pričom použil kritérium spravodlivosti, ktoré však dostatočne neodôvodnil a
neposudzoval nemožnosť uloženia tejto povinnosti z hľadiska nemožnosti plnenia.

91. Tiež pochybnosti o správnosti uplatnenia procesného prostriedku ochrany žalobou podanou

žalobcom okresný súd neodôvodnil, pričom sa však jedná o konštatovanie bez vplyvu na dôvody
zamietnutia žaloby.92. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či okresný súd mienil poukázať na nemožnosť
plnenia ako osobitného dôvodu zániku záväzku, pričom pri nemožnosti plnenia je nevyhnutné rozlišovať,
či sa jedná o dodatočnú nemožnosť plnenia alebo či sa jedná o objektívnu počiatočnú nemožnosť

plnenia, čo má vplyv pri rozlišovaní dôsledkov nemožnosti plnenia. Z napadnutého rozhodnutia pritom
nevyplýva, či okresný súd tento podporný argument zamietnutia žaloby posudzoval aj z hľadiska
dodatočnej nemožnosti plnenia a či posudzoval aj aplikáciu ustanovenia § 352 ods. 1 ObZ, podľa
ktorého záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby. Napriek
nepostačujúcemu odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v tejto časti, nemá táto skutočnosť vplyv na

vecnúsprávnosťnapadnutéhorozhodnutia,vzhľadomnapredchádzajúcisprávnyzáverokresnéhosúdu
o tom, že žalovaný nemôže ako ručiteľ zo zákona ručiť za konkrétny záväzok (spočívajúci v povinnosti
odstránenia vád diela), ktorý ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku neexistoval.

93. Na základe uvedeného preto odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu
v prvom výroku o zamietnutí žaloby za vecne správne.

94. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj voči druhému
a tretiemu výroku o náhrade trov konania a o nároku znaleckej organizácie na náhradu trov dokazovania
voči žalobcovi.

95.Vzhľadomktomu,žeokresnýsúdžalobuzamietol,prirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonania
postupoval v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Pokiaľ preto priznal žalovanému ako úspešnej
strane sporu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu a priznal nárok znaleckej
organizácii na náhradu znalečného voči žalobcovi ako strane neúspešnej, postupoval správne v súlade
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

96. Odvolací súd neprihliadol na výhrady o neúčelne vynaložených trovách konania, čo žalovaný
odôvodnil tým, že okresný súd sa závermi znaleckého dokazovania ani neriadil a zamietol žalobu z iných
dôvodov a neprihliadol na toto znalecké dokazovanie. Znalecká organizácia bola povinná na základe
uznesenia okresného súdu vypracovať znalecký posudok, čo aj urobila a oprávnene si vyúčtovala

znalečné, ktoré jej bolo aj priznané voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu. Skutočnosť, že okresný
súd nevychádzal zo záverov znaleckého posudku, vzhľadom na svoje právne posúdenie, nemôže byť
na ťarchu znaleckej organizácie. Podľa odvolacieho súdu aj právne posúdenie okresného súdu na
prejednávaný nárok sa môže vyvíjať, pričom ani predbežné právne posúdenie súdom v zmysle § 182
ods. 2 CSP nezaväzuje súd prvej inštancie, aby v konečnom rozhodnutí vo veci samej rozhodol v súlade

s predbežným právnym posúdením. Pokiaľ preto v priebehu dlhoročného trvania sporu dospel okresný
súd k právnemu záveru, v zmysle ktorého znalecké posúdenie nie je podkladom pre jeho rozhodnutie,
nemožno takéto právne posúdenie vyčítať na ťarchu znaleckej organizácie a nepriznať jej náhradu
znalečného. Okresný sú správne priznal nárok na jeho náhradu voči žalobcovi ako strane neúspešnej
v spore podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v spojení s analogickým použitím § 258

ods. 2 CSP. V prejednávanej veci bolo znalecké dokazovanie nariadené za účinnosti OSP a to na
návrh žalobcu a v konaní nebola zložená záloha na výdavky znalca. Pretože súčasná úprava CSP
nemá úpravu o náhrade trov konania štátu, potom v súlade s čl. 4, s § 253 ods. 1 (uvedený dôkaz
navrhol žalobca), s § 255 ods. 1 CSP (neúspech žalobcu v konaní) a analogicky aj podľa § 258 ods. 2
CSP (znaleckou organizáciou uplatnené výdavky) rozhodol okresný súd správne, keď priznal nárok na

náhradu trov dokazovania znaleckej organizácii voči žalobcovi v rozsahu 100%.

97. Odvolací súd preto potvrdil napadnuté rozhodnutie vo všetkých troch výrokoch ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP.

98. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalovanému ako strane úspešnej v odvolacom konaní v rozsahu
100% voči žalobcovi.

99. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).