Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124228952
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:6124228952.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o.,
IČO: 51 417 685, so sídlom Žižkova 2073/19, Košice, proti žalovanej: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX/XX, C. H. I., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho s.r.o., IČO: 55 962 165,
Stankovany 549 o zaplatenie 30 000,- Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- Eur, úrok vo výške 10 % ročne zo sumy
30.000,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
30.000,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia istiny 30.000,-
Eur s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX
uzatvoril so žalovanou Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 30.000,- Eur,
ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť jednorazovo do XX.XX.XXXX spolu s úrokom vo výške 10 % ročne.
Žalovaná si svoju povinnosť v zmysle zmluvy neplnila a svoj záväzok neuhradila. Žalobca si zároveň

uplatňuje úroky z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dojednanom dni vrátenia pôžičky, t.j. od
XX.XX.XXXX.

2. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX a potvrdenie
o prevzatí pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX.

3.OkresnýsúdBanskáBystricavovecivydalplatobnýrozkazsp.zn.37Up/298/2024zodňa05.03.2024,

voči ktorému podala žalovaná odpor.

4. Žalovaná vo svojom odpore uviedla, že návrh neuznáva v celom rozsahu. Podľa jej názoru úroková
sadzba je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že podľa priemerných úrokových mier z úverov so
splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci X/XXXX bola priemerná úroková miera vo výške 5,63 %. Pričom
poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/26/2015, v zmysle ktorého odporuje
dobrým mravom úrok, ktorý prevyšuje priemer úrokov na trhu o viac ako 100 %. Keďže úroková sadzba

skoro viac ako o 77 % prevyšuje priemerné úrokové miery obdobných úverov v čase uzatvorenia zmluvy,
je Zmluva o pôžičke v časti zmluvného úroku neplatná. Taktiež uviedla, že zmluva neobsahuje žiadne
ustanovenia týkajúce sa za akých podmienok a akým spôsobom je potrebné pôžičku vrátiť, preto okrem
zmluvného úroku aj v časti spôsobu a určenia podmienok považuje zmluvu za neplatný právny úkon.Pričom vzhľadom na to, že nebola vyzvaná žalobcom na uhradenie dlžnej sumy, žalobca má nárok na
úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu a nie od XX.XX.XXXX.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva bola uzatvorená na základe dohody oboch zmluvných
strán, pričom žalovaná na znak súhlasu Zmluvu o pôžičke vlastnoručne podpísala, pričom podmienky
poskytnutia a vrátenia peňažnej pôžičky sú upravené v článku III. zmluvy, v zmysle ktorého sa žalovaná
zaviazala vrátiť pôžičku do XX.XX.XXXX v hotovosti k rukám veriteľa. Zároveň sa zaviazala uhradiť aj
úrok za poskytnutie pôžičky, a to od XX.XX.XXXX. Rovnako bola žalovaná upozornená, že v prípade,

ak bude v omeškaní, je veriteľ oprávnený požadovať aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úrok z úveru,
žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/526/2001. Žalobca považuje úrok za primeraný a v súlade
s dobrými mravmi. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená na žiadosť žalovanej. Zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovanou bol vzájomne dojednaný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že
pokiaľ má byť úrok v rozpore s dobrými mravmi, musí podstatne a teda mnohonásobne presahovať

obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania. Úrok bol teda dojednaný v súlade s dobrými mravmi, pretože
ani dvojnásobne nepresahuje obvyklú úrokovú mieru. Pokiaľ ide o omeškanie žalovanej, tu poukázal
na to, že dohodnutý čas vrátenia pôžičky bol XX.XX.XXXX a teda keďže čas plnenia bol dohodnutý
a žalovaná s ním bola riadne uzrozumená, žalobca nemal povinnosť ju vyzvať na vrátenie poskytnutej
pôžičky.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení zotrvala na všetkých doterajších vyjadreniach, pričom poukázala na
to, že súčasná situácia jej neumožňuje uhradiť dlžnú sumu jednorazovo, ale iba v mesačných splátkach
maximálne po 50,- Eur. Od XX.XX.XXXX žalovaná nastupuje do nového zamestnania a bude schopná
uhrádzať mesačnú splátku aj vo väčšej výške.

7. Vo veci bolo dňa 23.09.2024 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca ako aj jeho právna
zástupkyňa. Neprítomná žalovaná ako aj jej právny zástupca. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať
v neprítomnosti žalovanej.

8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaná kontaktovala žalobcu so žiadosťou
o pomoc, a to o poskytnutie pôžičky vo výške 30.000,- Eur. Vzhľadom na to, že žalobca žalovanú poznal
a bol si vedomý jej majetnosti, pôžičku jej poskytol. Obranu žalovanej považujú za účelovú s cieľom
zbaviť sa zodpovednosti vrátiť požičanú sumu spolu so zmluvným úrokom. Mali za to, že pokiaľ žalovaná
žiadala o plnenie v splátkach, došlo z jej strany k uznaniu dlhu a teda právny vzťah medzi žalobcom

a žalovanou je nesporný. Zo strany právneho zástupcu žalovanej bol iniciovaný návrh na uzavretie
zmieru, ktorý spočíval v tom, že žalovaná uhradí žalobcovi sumu 20.000,- jednorazovo a zvyšok by
uhradila v splátkach po 50,- Eur mesačne. Upriamili pozornosť na to, že žalovaná nie je nemajetná
aj napriek tomu, že v súčasnosti nie je zamestnaná. Vlastní nehnuteľnosti a splnenie dlhu by bolo
možné akýmkoľvek spôsobom, čo preukazuje aj skutočnosť, že predala jednu zo svojich nehnuteľností,

z ktorých je schopná uhradiť žalobcovi sumu 20.000,- Eur. Plnenie v splátkach vo výške 50,- Eur by
bolo neprimerané, nakoľko pri sume 10.000,- Eur spolu s príslušenstvom by doba trvania úhrady trvala
približne 26 rokov, čo považujú za neprijateľné. Navrhuje, aby súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokmi z omeškania bez možnosti plnenia v splátkach. V záverečnej
reči uviedla, že žalovaná je vlastníčkou niekoľkých nehnuteľností, pričom z výpisu z listu vlastníctva

je zrejmé, že predáva svoj podiel na byte vo C. H. I.. Poukázala na to, že žalovaná pravdepodobne
ubytovávala Ukrajincov a teda mala mať príjem aj z ubytovania. Zároveň žalovaná dlhodobo nepracuje
a nemá záujem sa ani zamestnať.

9. Žalobca uviedol, že žalovaná býva vo C. v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou, pričom v tomto

dome ubytováva Ukrajincov, z čoho má pravdepodobne aj príjem.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom žalobcu
a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej finančné prostriedky vo výške 30.000,- Eur. Prevzatie finančných prostriedkov potvrdila
žalovaná svojím podpisom, a to v potvrdení zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň prevzatie finančných
prostriedkov vyplýva aj z článku III. ods. 1 Zmluvy o pôžičke, kde si strany sporu dohodli aj vrátenieistiny jednorazovo najneskôr do XX.XX.XXXX spolu s úrokom vo výške 10 % ročne od XX.XX.XXXX
do zaplatenia k rukám veriteľa.

11. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

12. Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť

úroky.

13. Podľa ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

14. Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

15. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

16. Podľa ustanovenia § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlh sa plní na mieste určenom dohodou

účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

18. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca požičal žalovanej finančné prostriedky vo výške 30.000,-
Eur dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť jednorazovo do XX.XX.XXXX spolu s úrokmi
vo výške 10 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Medzi stranami zostalo sporné, či dohodnuté úroky

nie sú v rozpore s dobrými mravmi.

19. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri
peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška
úrokov závisela len na dohode účastníkov Zmluvy a pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu

obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
21Cdo/1484/2004 z 15.12.2004).

20. Neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov dojednaná
v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby
uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Priemerné úrokové miery v rozhodnom období,
t.j. 10/2017, sa u spotrebiteľských úverov poskytovaných v rozmedzí od 1 do 5 rokov pohybovali vo

výške 7,27 %. Z uvedeného je teda zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi
sporu v danom prípade takmer trojnásobne prevyšovala mieru úrokov poskytnutých v tomto období
bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1NCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009).

21. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika
vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere

o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014). Keďže pri úveroch poskytovaných bankami v rozmedzí od 1 do
5 rokov v čase X/XXXX bol úrok vo výške 5,63 %, úroky dohodnuté stranami sporu neprevyšovali viacako o 100 % priemernú sadzbu úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd
preto dospel k záveru, že dohodnutá výška úrokov nie je v rozpore s dobrými mravmi.

22. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, že neboli dohodnuté podmienky a spôsob vrátenia peňazí, súd k
uvedenému dodáva, že v zmysle čl. III ods. 1 zmluvy sa strany sporu dohodli, že žalovaná dlh splatí
jednorazovo do XX.XX.XXXX v hotovosti k rukám veriteľa. Keďže miesto plnenia nebolo medzi stranami
dohodnuté, miesto plnenia určilo ustanovenie § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
dohody niet, nastupuje všeobecné pravidlo určené zákonom, podľa ktorého je miestom plnenia dlhu

bydlisko alebo sídlo dlžníka. Teda nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovanej, že nebol dohodnutý spôsob
a podmienky vrátenia pôžičky, pretože peniaze v zmysle zmluvy mala vrátiť do XX.XX.XXXX k rukám
veriteľa vo svojom bydlisku.

23. Úroky z omeškania predstavujú paušalizovanú náhradu škody, ktorá veriteľovi vznikla tým, že
nemoholpodobuomeškaniazhodnotiťistinudlhu. Keďže,žalovanávzmysleuzavretejzmluvyopôžičke

mala dlh splniť do XX.XX.XXXX, uplynutím doby splatnosti dlhu sa žalovaná dostala do omeškania
s plnením záväzku a veriteľovi vzniklo právo od žalovanej požadovať aj úroky z omeškania od času, ktorý
bol dojednaný v zmluve. Keďže žalovaná mala plniť do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX je v omeškaní
s plnením dlhu a teda od tohto dátumu vznikol žalobcovi aj nárok na priznanie úrokov z omeškania
v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

24. Súd vzhľadom na uvedené mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný a preto priznal žalobcovi nárok
na zaplatenie istiny vo výške 30 000,- Eur spolu s úrokom vo výške 10% ročne z dlžnej sumy odo dňa
poskytnutia úveru t.j. od XX.XX.XXXX a úroky z omeškania odo dňa XX.XX.XXXX, kedy sa žalovaná
dostala s plnením do omeškania.

25. Žalovaná žiadala zaplatiť dlh v splátkach po 50,- Eur. Súd v priebehu konania zistil, že žalovaná je
výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XX postavenom na parc. č. XX a záhrad nachádzajúcich
sa v kat. úz. C.. Žalovaná nadobudla polovicu nehnuteľnosti dedením a polovicu na základe kúpnej
zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod č. C. XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX. Zároveň je podielovou

spoluvlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí vo C. H. I. so súp. č. XXXX, z ktorého
je zrejmé, že podiel žalovanej sa predáva, nakoľko na liste vlastníctva je vyznačená plomba z dôvodu
uzavretia kúpnej zmluvy. Odpredaj spoluvlastníckeho podielu potvrdila aj samotná žalovaná v e-mailovej
komunikácii medzi právnymi zástupcami strán sporu. Súd je toho názoru, že nie je možné uložiť
žalovanej zaplatiť dlh v splátkach aj napriek tomu, že je osobou v hmotnej núdzi a poberá dávky vo

výške XXX,- Eur mesačne. Súd bral najmä v úvahu výšku dlhu a zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že
žalovaná dlhodobo (min. od roku 2015) nepracuje. Aj napriek tomu, že žalovaná nemala žiaden príjem,
dokázala si však v r. XXXX odkúpiť polovicu nehnuteľnosti v kat. úz. C., v ktorom v súčasnosti býva.
Zároveň žalovaná odpredáva spoluvlastnícky podiel na byte vo C. H. I., čím jej odpadli aj náklady na
vedenie tejto domácnosti. Súd na základe uvedeného je toho názoru, že žalovaná disponuje dostatkom

finančných prostriedkov, čo preukazuje najmä to, že aj napriek svojej nezamestnanosti dokázala
nazhromaždiť finančné prostriedky na kúpu časti nehnuteľnosti v kat. úz. C. a zároveň nadobudla
finančné prostriedky z odpredaja spoluvlastníckeho podielu na byte vo C. H. I.. Je potrebné poukázať
aj na fakt, že žalovaná má zabezpečovať ubytovanie iným osobám vo svojej nehnuteľnosti v k.ú. C.,
pričom sa dá predpokladať, že ubytovanie s najväčšou pravdepodobnosťou neposkytuje bezodplatne,

ale má z toho určitý príjem. Skutočnosť, že žalovaná disponuje finančnými prostriedkami preukazuje aj
fakt, že sa dala právne zastúpiť. Pokiaľ by nemala peniaze ako osoba v hmotnej núdzi by požadovala
o zastúpenie prostredníctvom centra právnej pomoci, čo sa v danom prípade nestalo. Vzhľadom na
uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná disponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov
na to, aby uhradila dlh žalobcovi v celosti.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a teda v danom prípade bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, súd mu preto priznal
plnú náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Vranov nad Topľou (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).