Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Csp/81/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322203291
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4322203291.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: A. B., XX.XX.XXXX, C. XXX, zastúpená Mgr. Richardom

Bebjakom, advokátom so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 31025544, proti žalovaná:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený JUDr. Katarínou
Hegedüšovou,advokátkousosídlomMajerníkova3/A,Bratislava,IČO:42185190,ozaplatenie4.787,91
eur s príslušenstvom, takto, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 4.787,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 4.787,91 Eur od 28.08.2022 do zaplatenia, náklady na uplatnenie pohľadávky vo
výške 182,60 Eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 12Csp/81/2022 vedie konanie v spore žalobkyne: A. B.,
XX.XX.XXXX, C. XXX, zastúpená Mgr. Richardom Bebjakom, advokátom so sídlom Lermontovova 14,
Bratislava, IČO: 31025544, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35807598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A,
Bratislava, IČO: 42185190, o zaplatenie 4.787,91 eur s príslušenstvom. Toto súdne konanie začalo dňa

30.8.2022, kedy bola žaloba doručená Okresnému súdu Levice.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny 4.787,91 eur
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 4.787,91 eur odo dňa 28.8.2022 do
zaplatenia, náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 182,60 eur do zaplatenia a k náhrade trov
konania. V písomnej žalobe uviedla, že uzatvorila so žalovanou dňa 08.12.2010 zmluvu o úvere č.
404400411, na základe ktorej žalovaná ako dodávateľ finančnej služby poskytol žalobkyni finančné

prostriedky vo výške 800,00 eur. Úver mal byť splácaný v 12 mesačných splátkach po 131,00 eur.
Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 772,00 eur označená ako „príslušný poplatok“. Celková
suma na zaplatenie 1.572,00 eur. Žalobkyňa si brala úver ako fyzická osoba, pre svoju osobnú
potrebu. Podľa výpočtu internetovej kalkulačky ročný úrok tak predstavuje 96,49 % a výška RPMN
302,67 %. Žalobkyňa uzatvorila so žalovanou dňa 23.02.2011 zmluvu o úvere č. 404400456, na
základe ktorej žalovaná ako dodávateľ finančnej služby poskytla žalobkyni finančné prostriedky vo
výške 350,00 eur. Úver mal byť splácaný v 12 mesačných splátkach po 58,00 eur. Odplata v zmluve

bola dohodnutá na sumu 346,00 eur označená ako „príslušný poplatok“. Celková suma na zaplatenie
696,00 eur. Žalobkyňa si brala úver ako fyzická osoba, pre svoju osobnú potrebu. Podľa výpočtu
internetovej kalkulačky ročný úrok tak predstavuje 98,84 % a výška RPMN 314,02 %. Zo zmlúv o
úvere vyplýva, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskejzmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§
52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Na predmetné zmluvy je nutné aplikovať ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvárania predmetných zmlúv o

úvere. Zmluvy o úvere obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné
zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími
ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi je ustanovenie týkajúce sa
odplaty za poskytnutý úver (príslušný poplatok). Odplata niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore

s ustanovením § 53 ods. 6 OZ. Zároveň, vychádzajúc z ustálenej praxe súdov, je potrebné považovať
dohodu o výške ročnej odplaty v takýchto mierach z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaahraničiacasúžerou.Vtejtočastije
právny úkon neplatný pre jeho rozpor s dobrými mravmi ( § 3 OZ). Samotné zmluvy o úvere neobsahujú
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase

uzavretia zmluvy). V zmluvách nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/), úroková sadzba spotrebiteľského úveru
(§ 9 ods. 2 písm. i/) priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y/), druh
spotrebiteľského úveru(§ 9 ods. 2 písm. a/) výška RPMN(§ 9 ods. 2 písm. j/) a adresa predávajúceho
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť(§ 9 ods. 2 písm. c/). Vzhľadom na to, že

zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú uvedené obligatórne náležitosti, je nutné ich považovať v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy za bezúročné
a bez poplatkov. Žalobkyňa uhradila na účet žalovanej zo zmluvy o úvere č. 404400411 sumu vo výške
3.891,62 eur, tzn. o 3.091,62 eur viac, než mala žalovaná nárok. Žalobkyňa uhradila na účet žalovanej zo
zmluvy o úvere č. 404400456 sumu vo výške 2.046,29 eur, tzn. o 1.696,29 eur viac, než mala žalovaná

nárok. V rozsahu sumy 4.787,91 eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej na úkor
žalobkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná do dňa podania žaloby ani napriek výzve žalobkyne
dlžnú sumu nevrátila, uplatňuje si žalobkyňa okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne od 28.08.2022 do zaplatenia. Žalobkyňa si voči žalovanej uplatňuje aj náklady na
uplatnenie pohľadávky vo výške 182,60 eur, a to odmenu právnemu zástupcovi žalobcu jeden úkon

právnej služby, za vypracovanie a odoslanie predžalobnej výzvy žalovanému podľa § 13a ods. 1 písm.
d) vyhlášky č.655/2004 Z. z. (advokátska tarifa) a tomu prislúchajúci režijný paušál v roku 2022 vo výške
11,63 eur.

3. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 12.9.2022 pod č. k. 12Csp/81/2022–19 platobný rozkaz,

proti ktorému podala žalovaná odpor, a preto bol tento platobný rozkaz zrušený. V odpore žalovaná
poukázala na skutočnosť, že dňa 08.12.2010 uzatvorila ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom Zmluvu
o úvere č. 404400411 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver
na účel zamestnania. Žalobkyňa v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že
poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel (ďalej len ,,zmluva o úvere“). Žalovaná

poukázala na skutočnosť, že dňa 23.2.2011 uzatvorila ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom Zmluvu
o úvere č. 404400456 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver
na účel zamestnania. Žalobkyňa v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že
poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel (ďalej len ,,zmluva o úvere“). Podľa Zákona
o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver
poskytnutý, a nie na aký účel žalobkyňa poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. Žalovaná
v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzala z vyhlásení žalobkyne, že ide o úver poskytnutý
na výkon povolania. Žalobkyňa toto svoje vyhlásenie potvrdila svojím osobitným podpisom v zmluve
o úvere. Skutočnosť, na čo konkrétne bol žalobkyni následne poskytnutý úver aj využitý, žalovaná

neskúma, nakoľko je to pre ňu už nepodstatná informácia. Žalobkyňa ako dlžník navyše nemá zo
žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných
prostriedkov. Žalovaná preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či
Žalobkyňa v praxi naozaj použila finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklarovala v zmluve o
úvere. Taktiež Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia

úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto
pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve.
Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver
ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania,povolania alebo podnikania. Žalovaný poukázala na to, že rovnaký právny názor zaujal napríklad
Okresný súd v Trebišove v uznesení zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 6Er/699/2009-113. V prípade postavenia
žalovanej treba akceptovať jej dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupovala.

Argumentácia žalovanej v tomto smere je v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v
oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru
druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto
osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci D. B. proti Bay Wa AG
publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459.

Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera,
že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu
charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu
dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN,
22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický
komentář. 1. svazek. § 1 – 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v

soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54). Žalovaná je toho názoru, že zo zmluvy o
úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila
na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú,
rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov. Vedomosť o

obsahu práva je ovládaná zásadou ,,neznalosť práva neospravedlňuje“. Znalosť práva sa nevyvrátiteľne
predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalosti ako východiska pre
vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Podľa názoru žalovanej, vedomosť o tom, že zmluva o úvere
neobsahuje údaje v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné viazať k okamihu podpisu
zmluvy o úvere. Podpis subjektu predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav

súhlasu teda logicky zahŕňa i prejav znalosti obsahu. Neakceptovanie vyššie uvedeného by malo
za následok pripustenie porušenia zásady ,,neznalosť práva neospravedlňuje“ a zároveň pripustiť,
že podpis písomnej zmluvy o úvere neznamená znalosť jej obsahu a pripustiť tiež i to, že subjekt
vykonávajúci úhradu platby nevie, čo platí. Ohľadne otázky znalosti práva v zásade nemožno, túto
znalosť, podrobiť skúmaniu z hľadiska skutočnej vedomosti, ale vždy je odpovedaná nevyvrátiteľnou

právnoudomnienkou,žeznalosťprávajeukaždéhodaná.Pokiaľsasuvedenýmprincípomspojíivyššie
uvedená jednoznačnosť znalosti o obsahu zmluvy o úvere preukázaná jej podpisom a jednoznačnosť
znalosti o vlastnom konaní, v tomto prípade o úhrade platby, nemožno prijať iný záver, ako ten, že
vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý
bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov,

vzniká v zásade v okamihu platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Tento právny názor si súd osvojil
i v prípade rozhodnutí sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.04.2016 ako aj sp. zn. 17Co/315/2017 zo dňa
06.09.2017. Krajský súd v Trenčíne sa v zmysle svojho odôvodnenia nestotožňuje s rozhodnutiami
súdov, ktoré sú založené na vzniku vedomosti o bezdôvodnom obohatení v okamihu porady žalobcu so
svojim právnym zástupcom (advokátom). Úmyselnému bezdôvodnému obohateniu žalovaná uvádza,

že Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje a z toho dôvodu sa pri skúmaní
úmyslu konania osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Zavinenie je budované na
dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej a podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a
nepriamy. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné
tvrdenia o zaužívanej praxi žalovanej pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné, v každom

jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaná
v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedela alebo aspoň
bola uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaná poukázala na fakt, že nároky titulu
z bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom a z toho dôvodu je prístup zohľadňujúci
záujem slabšej strany nežiadúci, ale potrebné je zachovávať rovnosť strán. Žalovaná so žalobkyňou

uzatvorila zmluvu o úvere, pričom veriteľ sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí
dohodnuté úroky. Žalovaná skutočne požadovala za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo
forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa žalovaná v čase uzatvorenia zmlúv
o úvere zaoberala a na ktorú mala oprávnenie, nakoľko žalovaná mala v predmete podnikania aj

poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť,
avšak,nedokazujeúmyselžalovanejzískaťbezdôvodnéobohatenie.Žalovanávčaseuzatvoreniazmlúv
o úvere nemohla mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná
zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitostipodľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná má v nadväznosti na vyššie uvedené za to, že nárok
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný.

4. Následne bola žalobkyňa vyzvaná v zmysle § 167 ods. 3 CSP na vyjadrenie sa k odporu podaného
žalovanou. Požadované vyjadrenie doručila súdu dňa 24.10.2022 a uviedla, že predmetné zmluvy o
úvere vypísal obchodný zástupca žalovanej a on aj zaškrtol v zmluve o úvere políčko, že poskytnuté
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, čo sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa si
úver brala ako fyzická osoba pre svoju osobnú potrebu a jednoznačne sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,

na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ZoSÚ ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako žalobkyňa
uvádzala v žalobnom návrhu. Žalovaná v odpore namieta postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa.
Žalobkyňa trvá na tom, že právny vzťah žalobkyne a žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy je
spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa
vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu
na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ), a to aj

napriek tvrdeniu žalovaného, že úver bol poskytnutý za účelom zamestnania. V zmluve o úvere je
žalobkyňa označená menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. To znamená,
že žalobkyňa je označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Žalobkyňa nie je označená údajmi, ktoré
by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka. Žalovaná síce označil v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je

zamestnanie žalobkyne, to ale nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa v zmysle definície
uvedenej v § 52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa považuje osobu, ktorá nekoná
v rámci podnikania a takouto osobou je aj osoba konajúca v rámci jej zamestnania, ako je tomu v
danom prípade. V danej veci povaha zmlúv o úvere má adhézny charakter. To znamená, že boli vopred
pripravené žalovanou, žalobkyňa v zásade nemohla meniť jej znenie. Celkové okolnosti charakteru

právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné
vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Žalovaná v rámci podaného
odporu nepredložila také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah.
Z obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že žalovaná vystupovala voči žalobkyni v zmluvnom vzťahu
nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútila žalobkyni obsah zmluvy, pretože inak by

mu úver neposkytla. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane
spotrebiteľa. Z konania žalovanej vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o
spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom znení.

Takýto postup žalovanej popiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť spotrebiteľa
pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Uvedený údaj o účele poskytnutia peňažných prostriedkov
vzbudzuje dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha vyhnúť sa aplikácii zákona
o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ. Takéto konanie žalovanej
ako veriteľa je potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), porušenie

princípu ochrany spotrebiteľa. Takéto konanie žalovanej nemôže požívať právnu ochranu. Vytvára totiž
pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutého plnenia (§ 495 OZ), teda, že skutočným zámerom
žalovanej bolo poskytnúť úver pre dlžníka za účelom jeho povolania a nie bez vymedzeného účelu.
K nespotrebiteľskému charakteru zmlúv o úvere žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/13/2014 zo dňa 27. 01. 2015, podľa ktorého: „Pokiaľ žalobca

popiera úplný základ zmluvného vzťahu, t.j. že medzi ním a dlžníkom nevznikla spotrebiteľská zmluva,
pretože dlžník v posudzovanej zmluve o úvere nemá charakter spotrebiteľa, ide o ničím nepodložené
tvrdenia. V tak sprísnenom právnom režime, v akom sa nachádzajú normy spotrebiteľského práva, nesie
výlučné dôkazné bremeno ohľadom tzv. nespotrebiteľského úveru len veriteľ“. Ostatné skutkové tvrdenia
žalobkyne uvádzané v žalobnom návrhu žalovaná účinne nepoprela, teda nie sú medzi stranami sporu

sporné. V ďalšej časti odporu žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorú však bližšie nešpecifikovala, teda sa nejedná o kvalifikovanú námietku
premlčania a súd by na ňu nemal prihliadať. Žalobkyňa sa vyjadrila k vznesenej námietke premlčania.
Pri nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platí
subjektívnaaobjektívnapremlčaciadoba.Čosatýkasubjektívnejpremlčacejdobyžalobkyňapoukazuje

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2021, sp. zn. 5Cdo 29/2021 podľa
ktorého, pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia
získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov je
podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveruvo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Z uvedených dôvodov moment kedy sa žalobkyňa dozvedela o
tom, že na jej úkor sa žalovaná bezdôvodne obohatila o zaplatené úroky a poplatky, je deň 19.08.2022,
kedy sa žalobkyňa na základe porady s právnym zástupcom, ktorý ju poučil o podstatných náležitostiach

spotrebiteľskej zmluvy a v dôsledku ich absencii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných zmlúv
o úvere a vzniku bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa svoj nárok uplatnila
v rámci 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Zo strany žalovanej nebolo preukázané, že by k začatiu
plynutia subjektívnej premlčacej doby došlo skôr. Svoje tvrdenie o uplynutí subjektívnej premlčacej doby
súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, čiže neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Pokiaľ ide

o objektívnu premlčaciu dobu žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo
268/2021 zo dňa 28.02.2022, v ktorom konštatoval: „Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho
dvora EU C-485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehote
je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na
vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia). Dovolací súd súčasne poukazuje
na vecne správny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3-

ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na bod 42. v spojení so záverom Písomných
pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla,
že 51. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká
vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľa, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia

bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky
má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil
práva spotrebiteľa." Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia je potrebné, podľa žalobkyne, aj na danú vec
aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu (bez skúmania zavinenia).

5. Následne bola žalovaná vyzvanou v zmysle § 167 ods. 4 CSP na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobkyne
k odporu podanému žalovanou. Požadované vyjadrenie doručila súdu dňa 25.11.2022 a uviedla,
že sa dostatočne vyjadrila ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich všetkých
predošlých podaní a vyjadrenia, na ktorých trvá v celom rozsahu.

6. Okresný súd Levice rozsudkom č. k. 12Csp/81/2022-88 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu
4.787,91 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 4.787,91 Eur odo dňa
28.08.2022 do zaplatenia, náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 182,60 Eur v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Voči predmetnému rozsudku podala odvolanie žalovaná. Žalovaná

v zamietajúcej časti odvolanie nepodala, a tak rozsudok vo výroku II. nadobudol právoplatnosť dňa
17.05.2023.

7. Odvolací súd uznesením sp. zn. 11CoCsp12/2023-161 zo dňa 14.02.2024 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa v časti I. a III. výroku a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a odvolanie

žalovanej proti výroku II. rozsudku odmietol. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že žalovaná v odvolaní
namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konkrétne
namietal, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi ním a žalobkyňou na základe zmluvy o úvere č.
404400411 zo dňa 08.12.2010 a ďalšej zmluvy o úvere č. 404400456 zo dňa 23.02.2011 nemožno

považovať za spotrebiteľský, pretože žalobkyni boli obidva úvery poskytnuté na výkon zamestnania,
a teda žalobkyňa nemala postavenie spotrebiteľa a tvrdil, že predmetné zmluvy so žalobkyňou
boli uzavreté v zmysle Obchodného zákonníka. Odvolací súd v predmetnom uznesení uviedol,
že súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nespotrebiteľský charakter zmlúv nebol zo strany
žalovanej hodnoverne preukázaný, pričom dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažovala žalovanú a na

preukázanie tvrdeného nespotrebiteľského charakteru predmetných zmlúv o úvere by žalovaná musela
preukázať, že žalobkyňa pri uzatváraní týchto zmlúv a pri ich plnení konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
čo žalovaná jednoznačne nepreukázala a zároveň odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie
preto postupoval správne, keď právne vzťahy vzniknuté medzi žalovanou ako veriteľom a žalobkyňou

ako dlžníčkou na základe označených zmlúv o úvere subsumoval pod úpravu Občianskeho zákonníka,
nakoľko sa jedná o spotrebiteľské zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a aplikoval právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľstva. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd
prvej inštancie správne ustálil i to, že predmetné zmluvy o úvere sú bezúročné a bez poplatkov(čo žalovaná v odvolaní ani nenamietala) a pokiaľ žalobkyňa poskytla žalovanej úhrady vo vyššej
sume ako jej žalovaná poskytla úvermi (podľa zmlúv spolu v sume 1.150 Eur) jednalo sa zo strany
žalobkyne o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia

na strane žalovanej. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila nedatovanú listinu (zrejme vyhotovenú
žalovanou), podľa ktorej na zmluve o úvere č. 404400411 zo dňa 08.12.2010 v sume 800 Eur
zaplatila sumu 3.891,61 Eur (t. j. o 3.091,62 Eur naviac), na zmluve o úvere č. 404400456 zo dňa
23.02.2011 v sume 350 Eur zaplatila sumu 2.046,29 Eur (t. j. o 1.696,29 Eur naviac). Spolu teda
žalobkyňa zaplatila žalovanej sumu 5.937,90 Eur pri poskytnutých úveroch v sume 1.150 Eur, čo

znamená, že oproti poskytnutým úverom zaplatila naviac sumu 4.787,91 Eur a vrátenia tejto sumy
sa od žalovanej v predmetnom súdnom konaní domáhala titulom vydania bezdôvodného obohatenia,
pričom žalovaná zaplatenie sumy 4.787,91 Eur zo strany žalobkyne nad rámec poskytnutých úveroch
žalovaná nenamietala, pričom však žalovaná namieta premlčanie žalobkyňou uplatneného nároku.
Odvolací súd ďalej uviedol, že bezdôvodné obohatenie je v právnej civilnej teórii vymedzené na jednej
strane ako právo tohto subjektu, na úkor ktorého bezdôvodné obohatenie vzniklo na jeho vydanie

a na druhej strane ako záväzok, obsahom ktorého je povinnosť subjektu, ktorý sa na úkor iného
bezdôvodne obohatil, takéto obohatenie vydať a v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sú upravené okolnosti, za ktorých vzniká konkrétna forma bezdôvodného obohatenia a úlohou súdu
preto je zisťovať, či objektívne došlo k niektorej zo skutočností vymedzených ustanovení § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s posúdením uplatneného práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia v prípade plnenia bez právneho dôvodu je nevyhnutné vymedziť, či došlo k plneniu bez
právneho dôvodu, čo súd prvej inštancie aj správne ustálil, keď konštatoval, že v danej veci na strane
žalovaného nebol právny dôvod na prijatie plnenia od žalobkyne nad sumu poskytnutých úverov,
z dôvodu, že predmetné zmluvy o úvere skutočne neobsahovali zákonom stanovené údaje, správne
boli vyhodnotené ako bezúročné a bezpoplatkové tak, ako to ustálil aj súd prvej inštancie a tiež ustálil aj

to, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobkyne v dôsledku
toho, že prijala plnenia, na ktoré jej nevznikol právny nárok. Odvolací súd ďalej uviedol, že prvostupňový
súd sa so vznesenou námietkou premlčania vysporiadal v 38. bode odôvodnenia svojho rozsudku
tak, že sa zaoberal počiatkom subjektívnej premlčacej doby, ktorá podľa jeho názoru začala plynúť
19.08.2022, kedy sa žalobkyňa po porade s právnym zástupcom dozvedela, že úver je bezúročný

a bezpoplatkový, teda dozvedela sa o bezdôvodnom obohatení a uzavrel, že subjektívna premlčacia
doba začala plynúť 19.08.2022 a bola zachovaná a konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľský spor
a je nevyhnutné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu bez skúmania zavinenia. K žalovanou
vznesenej námietke premlčania odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie námietku premlčania
neposúdil dostatočne, keď sa zaoberal iba subjektívnou premlčacou dobou, ale správne konštatoval,

že je nevyhnutné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu bez skúmania zavinenia, pričom
z rozsudku nie je zrejmé, ako ju aplikoval, pretože plynutie objektívnej premlčacej doby nijako neposúdil,
a to napriek tomu, že žalovaná už v podanom odpore namietala plynutie premlčacej doby, keď tvrdila,
že nárok žalobkyne je premlčaný. Absentuje teda úvaha súdu o plynutí objektívnej premlčacej doby,
kedy začala, či a kedy skončila, prípadne v čase začatia predmetného súdneho konania ešte plynula

a to v súvislosti so subjektívnou premlčacou dobou a objektívna premlčacia doba plynie odo dňa keď
došlo k reálnemu získaniu bezdôvodného obohatenia, z čoho vyplýva, že vždy začne plynúť skôr ako
subjektívna doba a subjektívna premlčacia doba musí plynúť v rámci objektívnej premlčacej doby,
ktorú nemožno prekročiť. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ súd považoval námietku premlčania za
nekvalifikovanú, tak k tomu je potrebné uviesť, že na formu námietky premlčania zákon neustanovuje

žiadne požiadavky a žalovaná už v odpore tvrdila, že nárok žalobkyne je premlčaný, teda vzniesla
námietku premlčania, s ktorou sa mal súd vysporiadať zákonným spôsobom a zákon nerozlišuje
medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou námietkou premlčania, zároveň však uviedol, že hmotnoprávna
námietka je taký právny úkon, ktorý mení dôvodný nárok protistrany na nedôvodný, prípadne mení
dôvodný procesný útok, či dôvodnú procesnú obranu na nedôvodnú. Právnym úkonom, ktorý spôsobuje

zmenu, zánik či oslabenie práva protistrany je okrem iného i námietka premlčania. Z ustanovenia §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka explicitne nevyplýva požiadavka, aby strana sporu musela námietku
premlčania osobitne zdôvodniť, ale postačuje, ak sa dlžník tejto námietky dovolá. Na podanie, ktorým
strana sporu vznáša hmotnoprávnu námietku, sa vzťahujú obdobné obsahové požiadavky ako na
žalobu. Rovnako ako žaloba, aj hmotnoprávna námietka musí byť vymedzená opisom rozhodujúcich

skutočností. Ak podanie, ktorého obsahom je hmotnoprávna námietka, neuvádza skutkové tvrdenia
v takom rozsahu, aby súd mohol námietku vecne prejednať, je na mieste postup podľa ust. § 128
CSP. Odvolací súd ďalej uviedol, že povinnosťou súdu bude v ďalšom konaní vec opätovne prejednať,
vykonať dôkazy na zistenie skutkového stavu – úhrad jednotlivých splátok žalobkyne v prospechžalovanej a na základe predložených dôkazov, tvrdení sporových strán, resp. ich zhodných tvrdení
posúdiť, či žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci plynutia objektívnej
a subjektívnej premlčacej lehoty.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na
predmetnej žalobe a aj s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu trvá na tom, že predmetný nárok
nie je premlčaný, a to aj s poukazom na 10 ročnú premlčaciu lehotu, čo vyhodnotil jednak prvostupňový
súd a zároveň sa s tým stotožnil aj odvolací súd, ďalej uviedol, že je potrebné preukazovať, ako bolo,

resp. v akej výške a kedy došlo k uhrádzaniu splátok žalobkyne voči žalovanej z oboch úverových
zmlúv, pričom už prvostupňový súd vyhodnotil, že predmetné úverové zmluvy sú zmluvy spotrebiteľské
a zároveň súd vyhodnotil, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, takže plnenie, ktoré prijala žalovaná
nad rámec poskytnutého úveru, ktorý je bez úrokov a bez poplatkov, prijala toto plnenie žalovaná bez
právneho dôvodu a je povinná žalobkyni vydať bezdôvodné obohatenie. Právny zástupca uviedol, že
čo sa týka preukázania objektívnej premlčacej doby, ktorá už ako bolo uvedené je 10 ročná, uviedol,

že súd vyzval žalovanú na preukázanie úhrad splátok zo strany žalobkyne, avšak tento dôkaz žalovaná
nepredložila, pričom uviedol, že samotná žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že prvý úver v celkovej
výške, teda nad rámec poskytnutého úveru, žalobkyňa uhradila dňa 09.05.2013 a druhý úver uhradila
27.09.2013, teda pri prvom úvere objektívna 10 ročná premlčacia lehota začala plynúť 10.05.2013
a uplynula 10.05.2023 a druhý úver v celkovej výške čo tiež uviedla samotná žalovaná, uhradila dňa

27.09.2013, takže objektívna 10 ročná premlčacia lehota uplynula 27.09.2023, pričom predmetný nárok
si žalobkyňa uplatnila dňa 29.08.2022, a tento nárok si uplatnila v rámci objektívnej premlčacej lehoty,
ako aj v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 19.08.2022.

9. Žalovaná vo vyjadrení (č. l. 262) uviedla, že je naďalej toho názoru, že zo zmlúv o úvere nenastala

ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, keďže žalobkyňa plnila na základe
platne uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak
právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získala žalovaná
z poctivých zdrojov.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom k 23.2.2011) (ďalej ako
ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Podľa § 2 d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

14. Podľa § 2 h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.17. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv,
ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

18. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, Veriteľovi alebo finančnému
agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie
ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov
alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili
vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky,

ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

19. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, veriteľ alebo finančný agent nesmie
ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým
cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
„OZ“) (v znení účinnom k 23.2.2011), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej „OZ“), Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 OZ (v znení účinnom k 23.2.2011), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 OZ (v znení účinnom k 23.2.2011), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom k 23.2.2011), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom k 23.2.2011), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení účinnom k 23.2.2011), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa § 54 ods. 2 OZ (v znení účinnom k 23.2.2011), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.29. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

30. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

32. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

34. Podľa § 458 ods. 1 prvá veta OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

35. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

36. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

37. Ako vyplýva z podanej žaloby, žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
4.787,91 Eur, ktoré bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane žalovanej v uvedenej výške, keďže
predmetné plnenie prijala bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania tak ako ustálil aj odvolací
súd, medzi stranami sporu boli uzatvorené dve zmluvy o úvere, a to zmluva o úvere č. 404400411

zo dňa 08.12.2010 a zmluva o úvere č. 404400456 zo dňa 23.02.2011. Súd prvého stupňa vyhodnotil
a zdôvodnil v prvostupňovom rozhodnutí, že predmetné úverové zmluvy sú zmluvy spotrebiteľské
a zároveň odôvodnil, že predmetné zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. Odvolací súd uviedol, že súd
správne posúdil, že predmetné zmluvy sú zmluvy spotrebiteľské, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie §
52 a nasl. Obchodného zákonníka a Zákon č. 129/2010 Z. z. účinný v čase uzatvorenia predmetných

úverových zmlúv. Odvolací súd ďalej konštatoval, že sa stotožňuje s vyjadrením súdu prvého stupňa,
že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, a tak žalovaná prijala bez právneho dôvodu plnenie zo strany
žalobkyne nad rámec reálne poskytnutého úveru a to pri prvom úvere vo výške 3.091,62 Eur, keďže
prvý úver bol poskytnutý vo výške 800 Eur a žalobkyňa zaplatila sumu 3.891,61 Eur a pri druhom
úvere žalobkyňa zaplatila naviac sumu 1.696,29 Eur, keď druhý úver bol poskytnutý vo výške 350 Eur

a žalobkyňa zaplatila sumu 2.046,29 Eur a tak žalobkyňa celkovo zaplatila žalovanej sumu 5.937,90
Eur pri poskytnutých úveroch v sume 1.150 Eur, teda oproti poskytnutým úverom, ktoré súd vyhodnotil
ako bezúročné a bez poplatkov, zaplatila naviac sumu 4.787,91 Eur (5.937,90 Eur – 1.150 Eur), ktorá
suma predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré prijala žalovaná bez právneho dôvodu, čo
skonštatoval aj odvolací súd.

38. Súd sa v predmetnom konaní tak vysporiadal ďalej so vznesenou námietkou premlčania. Základným
účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba

a oprávnená osoba v nej stanovených spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká
povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia je vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach upravená tzv. subjektívna premlčaciadoba,akoajpremlčaciadobaobjektívna.Obidvedobyzačínajúaplynúnezávislenasebeaichvzájomný
vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka
premlčania, nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia sa viaže ku skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho
úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej
premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 OZ je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
vzniklo. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo
premlčuje v dvojročnej subjektívnej lehote odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že k bezdôvodnému

obohateniu došlo, s tým, že subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej lehoty. Znamená to,
že musia byť obe doby, aj subjektívna, aj objektívna, dodržané súčasne. Ak skončí beh jednej z nich
a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Uvedené neznamená,
že to vedie k zániku práva, ale k jeho nevymožiteľnosti. Vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej
lehoty žalobkyňa musí preukázať okamih, kedy mohla uplatniť právo prvýkrát, t. j. moment subjektívnej
vedomosti – stav vedomia oprávneného – vnútorný psychický stav vedomia, ktorý treba preukázať cez

objektivizovanévonkajšieprejavyaskutočnostikonaniasubjektu.VzmysleuzneseniaNajvyššiehosúdu
SR zo dňa 28.09.2021 sp. zn. 5Cdo29/2021 pre posudzovanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
doby v spotrebiteľských veciach je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie predpokladanej vedomosti
oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Ide
o znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, v ktorom žalobca musel
byť vedomý toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na účet žalovaného vyššiu
čiastku. Významné nie je, či oprávnený subjekt má právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť
tieto skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa ktorej plnil, je neplatná, pričom nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení potrebnej

starostlivosti už skôr. Za skutkovú okolnosť, ktorá je podstatná pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre
začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, je potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa
o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.
Bez tejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý

záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh riadne a podľa dôvery
spotrebiteľa v súlade so zákonom vypracoval veriteľ – dodávateľ ponúkajúci svoj produkt. Nestačí preto
len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla alebo mala
dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Dovolací súd v uvedenom rozhodnutí zdôraznil, že
spotrebiteľova vedomosť o tom, že výška splátok (resp. celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj úroky

apoplatky)jevúverovejzmluveuvedenánesprávne,jesamaosebeskutkovouokolnosťou,nieprávnou.
Otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto
sa na jeho úkor obohatil, nemožno oddeliť od ustálenia momentu, kedy spotrebiteľ túto vedomosť získal.
Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne
a kvality života občanov a preto neinformovanosť, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti

nemôže byť mu na ujmu. V zmysle uvedeného je podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal
spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, treba individualizovať subjektívny okamih, kedy žalobkyňa
nadobudla vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. V zmysle
uvedeného rozhodnutia subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí

skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného
subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch.
Právny zástupca v predmetnej veci uviedol, že žalobkyňa sa o tom, kto sa na jej úkor obohatil a v akej
výške, dozvedela až pri porade s právnym zástupcom dňa 19.08.2022, keď mu predložila všetky
dokumenty týkajúce sa zmlúv so žalovanou a dozvedela sa tak skutkové a právne okolnosti o tom, že

zmluvy a úvery, ktoré sa čerpali, sú bezúročné a preto došlo k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na
uvedené súd mal za preukázané, že dvojročná subjektívna lehota bola dodržaná, nakoľko žaloba bola
podaná dňa 29.08.2022, t. j. ešte v ten istý rok. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, Súdny dvor
EÚ v rozhodnutí vydanom dňa 22.04.2021 vo veci LH proti Profi Credit Slovakia s.r.o. sp. zn. C-485/19,
uviedol, že článok 2 písm. b), článok 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice 93/13, ako aj zásady ekvivalencie

a efektivity a právnej istoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátnej
právnej úpravy, podľa ktorého žaloba podaná spotrebiteľom o vrátenie súm bezdôvodne zaplatených v
rámciplneniazmluvyoúverenazákladenekalýchpodmienokvzmyslesmernice93/13alebonazáklade
podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48 podlieha trojročnej premlčacej lehote,ktorá začína plynúť odo dňa úplného splnenia tejto zmluvy, ak sa predpokladá, bez potreby overenia, že
k tomuto dátumu spotrebiteľ musel vedieť o nekalom charaktere predmetnej zmluvnej podmienky, alebo
keď pre podobné žaloby založené na vnútroštátnych právnych predpisoch táto lehota začína plynúť od

okamihu určenia právneho dôvodu týchto žalôb súdom (t. j. aj kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu).
Uvedené potvrdil vo svojom rozhodnutí aj NS SR sp. zn. 7Cdo/268/2021, keď v ňom potvrdil, že na
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej
zmluvy sa subsidiárne uplatňuje 10 ročná objektívna premlčacia lehota bez skúmania zavinenia a
začína plynúť od vzniku bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené tak súd v danom prípade

vychádzal z 10 ročnej objektívnej premlčacej doby. Zmluvy boli uzatvorené dňa 08.12.2010, t. j. prvá
zmluva a dňa 23.02.2011 druhá zmluva, výška celkových úhrad zo strany žalobkyne bola vykonaná,
a to dňa 09.05.2013 vo výške 3891,61 Eura a dňa 27.09.2013 bola uhradená druhá zmluva (druhý úver)
vo výške 1.696,29 Eura, ktoré úhrady sama uviedla žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, pričom
skutkové tvrdenie, že obidva úvery boli uhradené dňa 23.03.2012, žalovaná síce tvrdila, avšak toto
skutkové tvrdenie žalovaná nepreukázala, a i napriek výzve súdu nepreukázala ani úhrady žalobkyne

formou splátok, t. j. kedy a v akej výške žalobkyňa jednotlivé splátky uhrádzala, teda nepreukázala
relevantným spôsobom, kedy tieto platby naozaj prijala a tak žalovaná neuniesla dôkazné bremeno
pokiaľideoňoutvrdenýdátumúhradyúverov,pričomtakakojeužuvedenévrozhodnutívyššie,ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu, pričom v pochybnostiach sa má použiť výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Právny zástupca žalobkyne poukázal, že žalobkyňa uhradila prvý úver dňa

09.05.2013 a druhý úver dňa 27.09.2013, úhrada tak bola uskutočnená titulom oboch zmlúv o úvere
v rámci 10 ročnej objektívnej lehoty, pričom výšku bezdôvodného obohatenia je možné skutočne zistiť
až vtedy, keď dôjde k ukončeniu, k zavŕšeniu bezdôvodného obohatenia, teda zaplatením poslednej
splátky, a preto je potrebné začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby počítať odo dňa tejto poslednej
splátky. Teda treba za rozhodujúci deň pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby považovať

deň, kedy bezdôvodné obohatenie skončilo. Súd má za to, že nárok na bezdôvodné obohatenie tvorí
celok, nakoľko výška bezdôvodného obohatenia je naozaj zistiteľná až úhradou poslednej splátky,
čo znamená, že až týmto momentom bezdôvodné obohatenie skončilo. Začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je potrebné počítať od tejto úhrady, teda pri prvom úvere od 10.05.2013 a pri druhom
úvere od 28.09.2013, ktorá objektívna premlčacia lehota pri prvom úvere tak uplynula dňa 10.05.2023

apridruhomúvere28.09.2023.Žalobkyňatakpredmetnýnárokuplatnilavrámcisubjektívnejpremlčacej
lehoty ako aj v rámci objektívnej 10 ročnej premlčacej lehoty, keďže žalobkyňa predmetnú žalobu podala
na súd dňa 29.08.2022, a preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak ako vyčíslila žalobkyňa
v predmetnej žalobe, nie je premlčaný. Žalovanej teda prijatím plnenia v sume 4.787,91 Eura bez
právneho dôvodu vzniklo bezdôvodné obohatenie a keďže bola žaloba podaná včas, vznikla žalovanej

aj povinnosť v tejto sume bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Súd preto považoval žalobu za
dôvodnú.

39. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

40. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

42. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

43.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 21.08.2022 v
sume 4.787,91 eura, a to v lehote najneskôr do 27.08.2022, t. j. dňom 28.08.2022 sa žalovaná dostala
do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Žalovaná doteraz dlžnú sumu nevrátila a tak sa dostala podľaprvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania, v dôsledku čoho má žalobkyňa právo
požadovať od žalovanej popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a tak súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania

vo výške 8,50 % ročne, ktorý žalobkyňa si uplatnila v zákonnej výške v zmysle uvedeného § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zo sumy 4.787,91 Eur od 28.08.2022 až do zaplatenia, a to všetko
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v zmysle § 232 ods. 3 CSP. Súd zároveň priznal
žalobkyni aj uplatnenú výšku nákladov na uplatnenie pohľadávky vo výške 182,60 Eur v zmysle § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka s poukazom na preukázané náklady spojené s uplatnením pohľadávky,

ktoré ako príslušenstvo v zmysle uvedeného ustanovenia si uplatnila žalobkyňa a ktoré uplatnenie
nároku v tejto časti žalovaná nenamietala, a teda skutkové tvrdenie nepoprela.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

48. Žalobkyňa bola v konaní procesne úspešná v celom rozsahu, a súd tak priznal žalobkyni voči
žalovanej nárok na náhradu prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinná (žalovaná) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená
(žalobkyňa) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom
znení– Exekučný poriadok).