Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324010330
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Pavlíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324010330.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudkyňou A. B. C. na hlavnom pojednávaní dňa 26. februára 2025

v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1/ C. C., narodený XX. XXXXXXX XXXX v D., trvale bytom C. XXXX/XX, D., prechodne
bytom E. XX, F. G. H., toho času vo výkone väzby v ÚVV Košice,

2/ A. F., narodený XX. XXXXXXX XXXX v A., trvale bytom H. XXX, E. D., toho času vo výkone väzby
v ÚVV Košice,

3/ ml. I. F., narodená XX. XXXXXXXX XXXX v D. , trvale bytom C. XXXX/XX, D.,

sa uznávajú za vinných, že

dňa 29.11.2023 v čase okolo 00.40 hod pri vchode do podchodu popod železničné koľajisko

nachádzajúcom sa na ul. H. pri priemyselnom parku Chemes v meste D., vyšiel z podchodu poškodený
C. J. zo K., ktorý sa pri obžalovaných pristavil, ktorého stiahli vedľa schodiska podchodu a pýtali od neho
peniaze, ktoré im však poškodený odmietal dať, kde sa mu následne A. F. začal vyhrážať slovami „daj
mi peniaze inak ťa zabijem“, a následne C. C. chytil poškodeného C. J. za ruku a vytiahol mu z pravého
zadného vrecka nohavíc peňaženku, z ktorej vzal finančnú hotovosť vo forme bankoviek, pričom mince
a zvyšný obsah peňaženky vysypal na zem a peňaženku následne zahodil a finančnú hotovosť vo forme
mincí, ktorá z peňaženky vypadla pozbierala I. F., ktorú si prisvojila a potom všetci z miesta odišli, čím
poškodenému C. J., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., nespôsobili žiadne zranenia, ktoré by si

vyžiadali lekárske ošetrenie a odcudzením finančnej hotovosti mu spôsobili škodu vo výške 150,00 eur,
teda
spoločným konaním proti inému použili násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť
sa cudzej veci,
čím spáchali

zločinlúpežepodľa§188odsek1Trestnéhozákonaatoformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestného

zákona.

Za to im ukladá:

1/ obž. C. C.

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k/, l/ a n/ a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m / Trestnéhozákona, za použitia § 39 odsek 5 Trestného zákona a podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona obvineného na výkon uloženého trestu zaraduje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

2/ obž. A. F.

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona a neexistenciu poľahčujúcej okolnosti a
podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona obvineného na výkon uloženého trestu zaraduje do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

3/ obž. ml. I. F.

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 117 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek
2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ a l/ a neexistenciu
priťažujúcej okolnosti Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje

skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné podala na Okresnom súde Humenné dňa 28.05.2024
obžalobu č. Pv 1159/23/7702 na obvinených 1/ C. C., 2/ A. F. a 3/ ml. I. F. pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom

základe, že obvinení C. C., A. F. a ml. I. F. dňa 29.11.2023 v čase okolo 00.40 hod. pri vchode do
podchodu popod železničné koľajisko nachádzajúcom sa na ul. H. pri priemyselnom parku H. v meste
D., prišli k poškodenému C. J. zo K., ktorého stiahli vedľa schodiska podchodu a pýtali od neho peniaze,
ktoré im však poškodený odmietol dať, kde ho následne A. F. chytil pod krk s vyhrážkou, že daj mi
peniaze inak ťa zabijem, kde následne po tom C. C. chytil za ruku poškodeného C. J., pričom mu z

pravého zadného vrecka nohavíc vytiahol peňaženku, z ktorej vzal finančnú hotovosť a zvyšný obsah
vysypal na zem a následne ju zahodil a finančnú hotovosť, ktorá z peňaženky vypadla, pozbierala I. F.,
ktorú si následne prisvojila a potom všetci z miesta odišli, čím poškodenému C. J., nar. XX.XX.XXXX v
K., trvale bytom K., nespôsobili žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a odcudzením
finančnej hotovosti mu spôsobili škodu vo výške najmenej 150,00 eur.

Prokurátorka podala obžalobu pôvodne aj v bode 2/ proti C. C. pre prečin krádeže podľa § 212 ods.1
písm. g/ Trestného zákona, avšak trestné stíhanie proti obv. C. C. pre skutok v bode 2/ obžaloby bolo
podľa § 241 ods. 1 písm. c/ TP s poukazom na § 215 ods. 1 písm. h/ TP uznesením Okresného súdu
Humenné zo dňa 16.09.2024, č.k. 2T/39/2024-859 zastavené, pretože trestnosť činu zanikla.

Po prednesení obžaloby zo strany prokurátorky na hlavnom pojednávaní bol obž. C. C. poučený o
tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1
Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obž. C. C. vyhlásenie § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu. Na to súd

postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na
všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko
strán trestného konanie, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd
vyhlásenie obžalovaného C. C. o vine zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia skutkovej totožnosti
ohľadne miery zavinenia obžalovaného ako spolupáchateľa, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako

bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podkladedôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní
súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd
rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade

škody, týkajúce sa obž. C. C..

V danom prípade mal súd za potrebné vypočuť obž. C. C. a to v rozsahu, ktorý je potrebný na zistenie
skutkových okolností trestného činu spáchaného formou spolupáchateľstva. Obžalovaný bol následne
zákonnepoučený,poučeniuporozumelauviedol,žeprávoodmietnuťvypovedaťnevyužívaavypovedať

bude.

Ku skutku uviedol, že nepamätá si presne, ktorý to bol deň ani čas presný, ale bol s A. F. a I. F.
pred vestibulom v D. na veľkej stanici, keďže ho zatvárali tak ich vyhnali. Nevie presne koľko bolo
hodín. On bol predtým žobrať pri Tescu, mal mince, ktoré si sám vyžobral a odkladal si ich, aby si večer
na OMV kúpili teplú polievku. Už pred vestibulom sa dohodli, že idú na menovanú benzínovú stanicu,

tak išli cez podchod. V strede tunelu sa zastavili, nakoľko bola veľká zima a fúkalo. On a A. F. ešte
popíjali alkohol, no I. F. nepila. Už si nepamätá, či poškodený stál hore alebo išiel za nimi. Keď boli
hore, poškodený sa ho opýtal, že čo tam robia, lebo už tam chvíľu stáli a ešte sa napili. I. F. a A. F. stáli
na jednom boku, on a poškodený na druhom boku. On si vypýtal od poškodeného peniaze na polievku
a tiež vypýtal peniaze od poškodeného aj pre I. F.. Tieto peniaze mu poškodený dobrovoľne dal. A.

F. sa tiež pripojil, ale poškodený mu povedal, že už nemá žiadne peniaze a začali si nadávať. Keď
poškodený odmietol dať peniaze A. F., A. F. mu povedal, že ti jednu prijebem alebo ťa zabijem. A. F.
po slovnom nadávaní chcel ísť ku poškodenému, ale on mu povedal, že "čo ti jebe, veď pozri koľko má
rokov, ty si mladší". Potom sa A. F. a poškodený presunuli k zelenému košu a tam sa začali naťahovať,
pričom I. F. stála vzadu a on stál pri A. F.. A. F. chytil poškodeného za krk alebo za vetrovku a na neho

zakričal, že poď a zober mu peňaženku. On pristúpil k nim a peňaženku poškodenému zobral z pravého
zadného vrecka. Peňaženku dal F., F. poškodeného pustil a peňaženku vyhodil na zem, ale rozpadli sa
mince, bolo tam veľa mincí a I. F. ich začala zbierať. Poškodený sa nijako nebránil, ticho stál, potom išiel
nabok a začal na nich zase slovne nadávať, že pôjdeme do piče, lebo videl, že sme mu zobrali peniaze
a nechceli sme mu ich vrátiť. Poškodený odišiel a oni všetci išli na OMV, kde dal všetky peniaze na

stôl a kúpil za to energeťák, cigarety, 3 polievky, pálenku a niečo sladké. Platil to on z tých spoločných
peňazí. Keď dojedli išli pod most ako je OMV, kde chceli spať. Bol tam však len 1 matrac, tak on aj s I.
F. sa vrátili do vestibulu, lebo bola zima a nemali matrac ani prikrývky. A. F. povedal, že dobre nech si
nechá peniaze pri sebe, a ráno si buď rozdelia alebo minú. Tieto zvyšné peniaze si nakoniec nerozdelili.
Vo vestibule sa napil trochu alkoholu a išiel spať. 42 eur, ktoré im zostali dal I. F., aby ich mu ráno dala.

Potom však prišli policajti, zobudili ich a spolu s nimi dobrovoľne odišli na oddelenie. Ku spáchanému
skutku sa opätovne priznal a uviedol, že svoje konanie veľmi ľutuje. Ďalej uviedol, že pomocou svojej
mamy uhradil poškodenému zvyšnú škodu, ktorú svojím konaním spôsobil, pričom túto škodu uhradil
aj za I. F. a A. F.. Taktiež uviedol, že z výkonu väzby napísal poškodenému list na adresu trvalého pobytu,
v ktorom sa mu za svoje konanie ospravedlnil. Ku osobe I. F. uviedol, že sa s ňou spoznal po prepustení

z výkonu trestu 30.06.2023, kde sa spriatelili a narodila sa im dcérka. I. F. podľa jeho slov počas skutku
len ticho stála na boku a nič nehovorila. Bola pri nich a keď sa rozsypali peniaze, tieto pozbierala, teda
drobné mince a dala mu ich až na benzínke, pričom si nepamätal, či pred benzínkou alebo vnútri. Tieto
peniaze zbierala sama, nikto ju k tomu neinštruoval, lebo sama videla, že peniaze treba pozbierať. On
vedel, že A. F. má baterku, tak ho pýtal, aby mu ju dal a svietil I. F., keď zbierala peniaze.

Po prednesení obžaloby zo strany prokurátorky na hlavnom pojednávaní bol obž. A. F. poučený o tom,
že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného
poriadku. Po tomto poučení urobil obž. A. F. vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku,
a to, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu. Po zákonnom poučení

uviedol, že právo odmietnuť vypovedať nevyužíva a vypovedať bude.

Obž. A. F. uviedol, že žalovaný skutok sa stal, bol pri ňom prítomný, avšak nemá s ním nič spoločné.
S C. C. a I. F. boli spolu na vlakovej stanici, ktorú zatvárali o 11.00 hod a tam sa dohodli, že pôjdu spolu
na benzínku, keďže všetko bolo pozatvárané. Išli cez ten podchod, on C. C. a F.. V strede podchodu sa

zastavili, mali so sebou víno z Tesca s tým, že sa napil vína a že si zapálil cigaretu. Ako tam stáli, tak sa
napili, vie, že si tam zapálili cigaretu. V strede podchodu stáli asi 10 až 15 minút. Vtedy C. zbadal, že F.
je zima a on sa jej opýtal, či je jej zima a F. povedala, že áno. Tak jej dal svoju bundu, ktorú mal oblečenú
a ostal v tričku. On mal 2 bundy, jednu tenšiu a jednu hrubšiu, obidve boli s kapucňou, tak sa C. opýtal,či nechce jednu bundu, či mu nie je zima. C. povedal, že dobre, že ak chce tak mu jednu bundu môže
dať, takže mu dal tú tenšiu bundu. Tieto skutočnosti v prípravnom konaní zabudol uviesť, teda, že on
mal 2 bundy a jednu požičal C., nakoľko tento bol v tričku. Potom sa vybrali v smere z podchodu tak,

ako sa vychádza na Eden. Keď vychádzal hore schodmi, tak počuli, že niekto ide cez podchod a že je
hlučný. Boli na schodoch a jemu pripadalo, že buď sa s niekým háda alebo spieva, taký bol hlučný. Vyšli
hore na schodisko, tam sa zastavili, že sa zase napijú vína a budú pokračovať na benzínku. Medzitým
ako tam stáli, tak poškodený vychádzal hore tými schodmi. Keď vychádzal videl, že tento človek, teda
poškodený, má vypité a chcel prechádzať okolo nich. Keď ho uvidel C. C., tak sa k nemu ozval, nijako sa

honedotkollensaknemuozval.TenpánsazastavilaC.C.sasnímrozprával,nevieočomsarozprávali.
Tenpánišielknemubližšiearozprávalisaaspoň4minúty.OnstálnabokusF..Potýchštyrochminútach
čosarozprávali,počulakomuužponúkavíno,čisanechcenapiť.Tenpánsapozrel,žeakévínoonipijú,
tak to odmietol so slovami, že on také lacné víno nepije. Bolo počuť, keď rozprával, že ma dosť vypité.
Pripadal mu povýšenecký, že on toto víno nechce, že on, keď chce tak si kúpi lepší alkohol, lebo na to má
peniaze.Keďnanichpozeral,stálasi2metreodnich,videlakotenpánvyťahujepeňaženku,alenevedel

prečo ju vyťahoval, či sa chcel pochváliť koľko má peňazí, ale vyťahoval peňaženku. Na chvíľu sa otočil
chrbtom a o pár sekúnd počul nejaký šuchot ako keby šúchal nohami, tak sa otočil naspäť a videl C. C.
ako s tým pánom, ako sa naťahujú. Nevedel, prečo sa naťahujú, či o tú peňaženku alebo čo. Prešlo pár
sekúnd a zrazu sa C. C. s týmto pánom dostal až do jeho tesnej blízkosti počas toho ako sa naťahovali.
Keď boli pri ňom blízko, tak videl to, že ten pán stál chrbtom ku nemu aj ku C.. C. ho držal lakťom

pod krkom pravou rukou, nie dlaňou, ale ako keby lakťom si ho pridržiaval pravou rukou, ako keby si ho
priťahoval. Boli k nemu otočení chrbtom. Videl, že C. s tou druhou ľavou rukou držal jeho ľavú ruku asi
vo výške tváre. Potom pochopil, že bojujú o peňaženku. Poškodený sa chcel C. vytrhnúť, ale nedarilo
sa mu to. C. sa asi nemohol dostať k peňaženke, lebo ten pán sa bránil, tak sa na neho C. otočil hlavou
a povedal mu "A., zober mu tú peňaženku z ruky". On pristúpil bližšie k ním a keď videl tú peňaženku,

tak C. povedal, že nie, že túto peňaženku nevezme a povedal mu, že nech nerobí pičoviny. Vtedy už bol
nervózny a otočil sa k ním chrbtom, lebo s tým nechcel mať nič spoločné a už sa s nimi viac nebavil.
V tej chvíli započul ako F. C. C. niečo rozprávala, alebo on tomu nerozumel, lebo to bolo po rómsky,
rozumel len jedno slovo niečo ohľadne kamery. Vtedy sa na neho pozrel C. a toho pána strhol sám
za roh. Keď išiel za ním, keď sa chcel pozrieť, že kde sú a čo robia, tak nikoho nevidel, ani toho pána,

ani F., neviem, kde boli. Videl C. ako stojí pri zelenom smetnom koši. Išiel k nemu bližšie a bolo trochu
vidieť pri tom koši, že C. a v pravej ruke peňaženku, dokonca sa mu zdalo, že je otvorená a v ľavej ruke
mal skrčené bankovky. Nevie, koľko tam bolo peňazí, tipol si že asi 40 až 50 eur, možno aj viac, ale nevie
presne. C. si ich dával do kapsy. Čo C. s touto peňaženkou urobil, to nevie, no keď si dal peniaze
do kapsy, tak C. zakričal na F., aby tieto peniaze zo zeme pozbierala, nakoľko sa po zemi rozsypali. Videl

F. ako zbiera peniaze zo zeme, bola tam veľká tma a potom sa ku nemu C. ozval a povedal, aby mu dal
baterku,keďžeonjebezdomovecabaterkunosístálesosebou.DalmubaterkuaC.svietil,abyF.videla,
kdemázbieraťpeniaze.Keďichpozbierala,vstalaavtedyužpovedal,žeidemenabenzínku.Tohtopána
on videl na benzínke, keď im povedal, že ide ten pán, F. povedala, no a čo, nech ide do P. Na benzínke
platil C., kupoval im polievky a potom mu C. povedal, aby išiel s ním, že ide kúpiť pálenku. On išiel s ním

a jemu kúpil energy drink. Nevedel uviesť, akými peniazmi platil C. na benzínke, pretože C. mal aj svoje
vlastné peniaze zo žobrania. Ohľadne peňazí uviedol, že bankovky, mal pri sebe C., a to aj na benzínke,
keď platil aj keď prišli ku nemu a zistili, že tam chýba matrac. F. mala určite pri sebe mince, nakoľko
ich zbierala. Ako sa bankovky dostali ku F., to uviesť nevedel. On do fyzického kontaktu s peňaženkou
neprišiel. Nič z toho, čo sa udialo nebolo plánované, plánované bolo iba to, že si kúpia na benzínke

polievku. Nikto z nich nemohol vedieť, že okolo nich niekto pôjde. K účasti I. F. na predmetnom čine
uviedol, že ona stála na boku pri ňom, stále ticho, zbierala mince, ktoré sa rozsypali z peňaženky.

Po prednesení obžaloby zo strany prokurátorky na hlavnom pojednávaní bola obžalovaná ml. I. F.
poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257

ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobila obžalovaná mladistvá vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a/ Trestného poriadku, a to, že je nevinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej kladie v obžalobe za
vinu. Po zákonnom poučení uviedla, že právo odmietnuť vypovedať nevyužíva a vypovedať bude.

Ku skutku obžalovaná v podstatných bodoch vypovedala tak ako v prípravnom konaní. Boli tam ako je

podchod pri Edene. Prišiel poškodený, ktorého ona vôbec nepoznala, prišiel k ním. Mali víno, poškodený
sa pýtal C. C., že koho je to víno a či sa môže napiť, načo mu C. C. odpovedal, že to víno je jeho a že
si ho má otvoriť a napiť sa. Poškodený sa pýtal, kde idú a C. mu povedal, že idú na benzínku sa najesť.
Od poškodeného si pýtali ona a C. C. peniaze na polievku, kde poškodený dal C. C. 3 eurá na polievku.Keď chceli ísť preč, tak F. začal poškodenému nadávať, pretože chcel aj on peniaze, ale poškodený mu
povedal, že im dal 3 eurá a že sa majú rozdeliť. A. F. sa poškodenému vyhrážal tak, že povedal, ak mi
nedáš na polievku, tak ťa zabijem. F. ho chytil pod krk a zvalil na zem. Ona s C. išli na bok. Nevšimla

si, čo sa deje, len si všimla, že F. zvalil poškodeného na zem. C. C. vravel F., že čo to robíš, nechaj
ho, veď je starší, ale F. si to nevšímal, lebo bol opitý. Potom povedal F. C., keď držal poškodeného
pod krkom na zemi, že C. poď sem a zober mu peňaženku. Keď C. túto peňaženku vybral, tak sa na zem
rozsypali mince, načo jej C. povedal, aby tieto peniaze zo zeme pozbierala. Ona tieto peniaze pozbierala
a poškodenému peniaze dala naspäť. Keď zbierali peniaze bola tam tma a nebolo vidno, a tak si ona

a C. C. svietili svetlom, ktoré mal C. C., ale ona nevie odkiaľ toto svetlo bolo. Toto všetko sa udialo
naproti ako je tunel na rohu, ako je kôš a dozadu na tráve. Potom išli na benzínku na polievky, tieto
polievky platil C. C. a to z tých peňazí, ktoré si vyžobral. Potom išli spolu pod most a potom pre ňu a C. C.
prišli na stanicu policajti. Ohľadne peňazí uviedla, že tieto peniaze si nerozdelili, peniaze mal C. C., dal si
ich pod hlavu, a keď zaspal, tak ona mu tieto peniaze zobrala, bolo to 42 eur a tieto následne dobrovoľne
vydala polícii. Pred skutkom sa na ničom nedohadovali, ona si nemyslela, že niekoho okradnú a ani to

nechcela. Ďalej uviedla, že v čase skutku mal A. F. oblečené to, čo na hlavnom pojednávaní, C. C. mal
niečo iné, ale už si nepamätala čo. Ona mala legíny a mikinu, pamätala si, že bola zima.

Poškodený C. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že sa vracal domov vlakom
z I. do K.. Zastavil sa na pivo, keď odchádzal z krčmy, tak v podchode stretol obžalovaných. Uviedol,

že obžalovaní išli za jeho chrbtom, pýtali od neho peniaze o on im povedal, že nie. Potom odzadu
prišiel F., ktorý bol za jeho chrbtom. Pred ním bol C. a F. a za jeho chrbtom bol F.. Vytiahli mu z vrecka
peňaženku z pravej strany, bola to rýchlovka asi 4 minúty. Tieto osoby v čase spáchania skutku nepoznal
a ani sa s nimi nerozprával. Vie, že jedna osoba stála za jeho chrbtom bokom a druhá osoba pred ním
a tá osoba, ktorá stála za chrbtom zakričala „daj mi peniaze, lebo ťa zabijem“. Osobu, ktorá stála za jeho

chrbtom a hrozila mu zabitím v prípade, že mu nedá peniaze opísal tak, že to bol muž, chudší, rovnako
ako on, mal na sebe mikinu s kapucňou, bol sivý s briadkou. Kapucňu mal tak trochu na hlave, ale nie
úplne spustenú na ramená. Potom mu vytiahli z vrecka peniaze, nevie kto to bol, kto mu túto peňaženku
z vrecka vytiahol, lebo tam bola tma, ale vie, že peňaženku mala v ruke tá osoba, ktorá stála pred ním.
Táto osoba išla na ľavú stranu, z peňaženky peniaze vytriasla. Peniaze pozbierala tá osoba, ktorá mala

peňaženku v ruke a vytriasla peniaze. Potom k nej prišla ďalšia osoba, ktorá mu stála stále po pravej
strane po boku, bol to muž a jedna osoba bola stále za chrbtom, bo to muž. Na mieste incidentu boli
dvaja muži a jedna žena. Osobu, ktorá stála po jeho boku, opísal ako muža, tiež mal mikinu s kapucňou
a postavou bol zhruba taký ako on. Na mieste činu bola aj tretia osoba, ktorú opísal ako menšiu,
chudšiu, dlhšie vlasy, tiež mala mikinu, bola to žena. Uviedol, že ona sa takisto podieľala na tom, keď

mu zobrali peňaženku, pretože ju mala v rukách, zbierala peniaze a vytriasala peniaze z peňaženky.
Tento incident sa odohral v hornej časti podchodu, ako sa vyjde hore schodmi z podchodu na ľavej
strane. Obžalovaných prvýkrát zaznamenal zhruba pri konci toho podchodu, nesvietia tam svetlá, čiže
bolo slabšie vidieť. Uviedol, že pri tomto incidente nebol fyzicky napadnutý ani sa nebránil, lebo sa bál
o svoj život. Nebola mu spôsobená ani ujma na zdraví, bol z toho zhrozený a vystrašený. Potom zavolal

políciu. Peniaze, ktoré boli vysypané z peňaženky mu neboli vrátené, iba C. C. mu poslal peniaze
v sume 107 eur. Nevedel, kde sa nachádzajú zvyšné peniaze. Rovnako uviedol, že C. C. sa mu písomne
ospravedlnil a on toto ospravedlnenie prijal.

Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 TP prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne A.

F. z prípravného konania zo dňa 12.02.2024 na č.l. 209-211 vyšetrovacieho spisu. Z výpovede svedkyne
vyplynulo, že je matkou I. F., ktorá s ňou žije v jednej domácnosti. I. F. chodievala do osobitnej základnej
školy na B. ulici v D. a na strednú školu nechodila vôbec. Ku skutku uviedla, že o tom, že je jej dcéra
obvinená, sa dozvedela až od policajtov, ktorí prišli za ňou. Dcéra jej o tom nič nerozprávala. Dcéra sa
správala doma dobre a slušne. Nemala s ňou žiadne problémy, doma jej taktiež pomáhala. Do školy

chodila riadne. Dcéra sa lieči u pána F. u psychológa, má psychické problémy, nakoľko má depresie,
lebo jej zomrela babka a tieto depresie nadobudla po jej smrti. Zle to znáša. Ohľadne škody uviedla,
že podľa možností je ochotná túto škodu nahradiť. Ku skutku sa ďalej vyjadriť nevedela, nakoľko tam
nebola.

Ďalej na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd čítal znalecké
posudky, vypracované v trestnom konaní znalcom z Odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
psychiatria a znalcom z Odboru psychológia a odvetvie Klinická psychológia detí, klinická psychológiadospelých a psychológia sexuality. Obžalovaní aj prokurátor na hlavnom pojednávaní výslovne uviedli,
že netrvajú na osobnom výsluchu znalcov a súhlasia s čítaním znaleckých posudkov.

Zo znaleckého posudku MUDr. Alfonza Porvažníka č. XX/XXXX na obžalovaného C. C. vyplynulo, že
znaleckým vyšetrením u obvineného zistil poruchu osobnosti s rysmi asociality, čo je jeho trvalejšia
povahová charakteristika, v rámci tejto zistil neschopnosť prispôsobiť sa sociálnym a zákonným
normám tým, že sa opakovane dopúšťa činov, ktoré sú podkladom aj k jeho zadržaniu. Ďalej zistil
u obvineného aj syndróm závislosti od alkoholu v treťom vývinovom štádiu, tieto boli u obvineného

prítomné aj v čase skutku. V čase skutku taktiež zistil u obvineného aj stredný stupeň prostej opitosti.
Zhodnotil, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli u obvineného v čase skutku zachované v celom
rozsahu, teda obvinený mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Po požití
alkoholu boli jeho ovládacie schopnosti v čase skutku znižované podstatnou mierou, pričom alkohol
požíval vedome a dobrovoľne s dostatočnými skúsenosťami o vplyve alkoholu na jeho psychiku. V čase
činu bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu. Obvinený pri vyšetrení bol vo vzťahu k jeho závislosti

od alkoholu parciálne kritický. Uviedol, že bol ambulantne liečený kvôli závislosti, avšak požívaniu
alkoholu sa stále vracia. Ohľadne liečby je pseudo motivovaný aktuálnym trestným stíhaním. Znalec
štúdiomzdravotnejdokumentáciezistil,ževminulostibolaobvinenémunariadenáambulantnáochranná
protialkoholická liečba, avšak táto nebola započatá, nakoľko obvinený sa na ambulanciu nedostavil.
Z tohto dôvodu ochrannú protialkoholickú liečbu nenavrhol, ale navrhol zvážiť nariadenie zákazu

požívania alkoholických nápojov. Obvinený chápe zmysel trestného konania. V prípade, ak bude naďalej
požívať alkoholické nápoje, jeho pobyt na slobode by mohol byť prípadným nebezpečím pre spoločnosť
v zmysle opakovania sa správania ako to, za ktoré je aktuálne stíhaný.

Podľa výsledku dychovej skúšky obvineného C. C. zo dňa 29.11.2023 o 04.35 hod mal nameranú

hodnotu alkoholu v dychu 1,03 mg/l.

Zároveň bol obvinený C. C. vyšetrený aj znalcom z odboru psychológie, kde zo znaleckého posudku
znalkyne PhDr. et Mgr. Márie Hrehovej č. XX/XXXX vyplýva, že u obvineného je prítomná prezentácia
asociálnych tendencií, jeho pozornosť je venovaná vlastnému prežívaniu, vnímanie diania v okolí

je povrchné. Charakter trestného činu zodpovedá osobnosti obvineného. Všeobecná vierohodnosť
obvineného je znížená vzhľadom k opísaným charakteristikám vrátane asociálnych tendencií v správaní.
Špecifická vierohodnosť je rovnako s najväčšou pravdepodobnosťou znížená. Prognóza možnosti
resocializácieuobvinenéhoC.C.je podľaznalkynenepriaznivá.Významnájenízkasociálnaapracovná
začlenenosť, príslušnosť ku subkultúre a prognózu zneisťuje aj trvanie problémového správania,

opakované umiestnenia vo výkone trestu bez významného resocializačného vplyvu ako aj formálna
ľútosť a motivácia k zmene.

Zo znaleckého posudku MUDr. Alfonza Porvažníka č. XX/XXXX na obžalovaného A. F. vyplynulo,
že u obvineného znalec zistil príležitostné aj abuzívne požívanie alkoholu bez známok závislosti,

požitie alkoholu bolo u obvineného prítomné aj v čase skutku a bola u obvineného aj ľahká opitosť.
Obvinený pri znaleckom vyšetrení poprel, že sa dopustil skutku, za ktorý je stíhaný. V prípade, ak
vyšetrovacie orgány dospejú k záveru, že obvinený spáchal skutok, znalecké vyšetrenie vedie k záveru,
že rozpoznávacie schopnosti obvineného v čase spáchania skutku boli zachované v plnom rozsahu,
obvinený mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, ovládacie schopnosti boli

znížené nepodstatnou mierou aj to iba v dôsledku požitia alkoholu, pričom alkohol požíval vedome
a dobrovoľne, s dostatočnými skúsenosťami o vplyve alkoholu na jeho psychiku. Obvinený v čase
činu bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu, jeho schopnosť ovládať svoje konanie bola vplyvom
požitého alkoholu nepodstatnou mierou znížená. U obvineného nezistil závislosť od alkoholu či iných
psychotropných látkach, ochranné psychiatrické ani protialkoholické liečenie nenavrhol, odporučil však

zvážiť nariadenie zákazu požívania alkoholu. Obvinený chápe zmysel trestného konania a jeho pobyt
na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Z dychovej skúšky obvineného A. F. zo dňa 29.11.2023 v čase o 04.36 hod vyplýva, že v tomto čase
mal obvinený v dychu nameranú hladinu alkoholu 0, 46 mg/l.

Obžalovaný A. F. bol vyšetrený aj znalcom z odboru psychológie, kde zo znaleckého posudku znalkyne
PhDr. et Mgr. Márie Hrehovej č. XX/XXXX vyplýva, že aktuálny intelektový výkon obvineného A. F. sa
nachádza v pásme populačného priemeru. Osobnosť obvineného je menej harmonicky štruktúrovaná,so zvýraznenými závislými rysmi, prítomné sú aj prvky zníženej sociability a účelnosti sociálneho
správania. V sociálnom kontakte je zrejmá zvýšená dráždivosť, podozrievavosť, vzťahovačnosť,
nedostatočná akceptácia morálnych noriem. Jeho intelektový výkon je priemerný, umožňuje mu

adekvátne zaradenie do pracovného života. Celková výkonová oblasť sa javí ako nenarušená.
Zúženie je badateľné v pracovnej a sociálnej zložke, interpersonálne väzby obvineného môžu
byť povrchné, jednostranné, napäté, adaptivita osobnosti je narušená, sociálna integrácia aktuálne
znížená. Prítomné sú závislé rysy, akceptácia nezákonných foriem správania. Charakter trestného činu
zodpovedá jeho osobnosti. Bola zachytená snaha vytvárať o sebe sociálne žiaduci obraz a prezentovať

sa neúprimne (zvýšená hladina Lži skóre), čo vypovedá predovšetkým o nekritickom, nezrelom
sebaobraze, ako aj o tendencii k fabulácii či lživosti. Obvinený je schopný správne reprodukovať prežité
udalosti, ktoré sú predmetom trestného stíhania (dispozícia je zachovaná). Vzhľadom k okolnostiam
uvedeným vyššie (zvýšená hladina lži skóre, snaha o racionálnu korekciu výpovedí...), však možno s
väčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že počas výpovedí o skutočnostiach, pre ktoré je trestné
stíhanie vedené, dochádza ku skresleniam a vedomým úpravám. Jeho všeobecná vierohodnosť

je znížená vzhľadom ku opisovaným osobnostným charakteristikám vrátane príklonu ku konaniu s
protispoločenskými motívmi. Špecifická vierohodnosť je rovnako s väčšou pravdepodobnosťou znížená.
Pri hodnotení prognózy ďalšieho rozvoja osobnosti obvineného A. F. a možností jeho resocializácie
sa prevýchova a terapeutická ovplyvniteľnosť javí ako problematická. Prognózu zneisťuje aj trvanie
problémového správania, umiestňovanie do výkonu trestu bez významného resocializačného vplyvu

na obvineného

Zo znaleckého posudku MUDr. Alfonza Porvažníka č. XX/XXXX na obžalovanú mladistvú I. F. vyplynulo,
že znaleckým vyšetrením u obvinenej duševnú poruchu znalec nezistil. Rozpoznávacie schopnosti
obvinenej boli v čase spáchania skutku zachované v plnom rozsahu, obvinená mohla rozpoznať

nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, pri hodnotení jej ovládacích schopností bral v úvahu
skutočnosť, že samotný skutok sa realizoval v skupine, na základe týchto skutočností boli jej ovládacie
schopnosti v čase skutku nepodstatnou mierou znížené. Obvinená bola spôsobilá v čase činu rozpoznať
protiprávnosť svojho konania, jej schopnosť ovládať svoje konanie bola len v nepodstatnej miere
znížená. Závislosť od alkoholu ani na iných návykových látkach nebola u obvinenej zistená. Rovnako

obvinenej nebola zistená taká duševná choroba alebo porucha, pre ktorú by bolo indikované navrhnúť
i ochrannú liečbu, poruchy správania konštatované v zdravotnej dokumentácii, sú vecou výchovného
rázu. Obvinenej sa jednalo o konanie skôr ojedinelé, nikdy v minulosti nebola ešte trestne stíhaná,
prognóza ďalšieho vývoja bude závisieť od kvality prostredia, v ktorom sa bude poskytovať, od podpory
ktorú jej môžu poskytnúť ľudia, s ktorými sa bude stýkať a od jej vlastnej snahy. Obvinená chápe zmysel

trestného konania a jej pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Z dychovej skúšky obžalovanej ml. I. F. zo dňa 29.11.2023 v čase o 04.35 hod vyplýva, že v tomto čase
obžalovanej nebola zistená prítomnosť alkoholu v dychu.

Obžalovaná ml. I. F. bola vyšetrená aj znalcom z odboru psychológie, kde zo znaleckého posudku
znalkyne PhDr. et Mgr. Márie Hrehovej č. XX/XXXX vyplýva, že osobnosť obvinenej je jednoducho
štruktúrovaná, socio emočne nezrelá, emočne nestála, impulzívna, zvýšene dráždivá, so zníženou
diferencovanosť citov ich prejavov, dynamika a intenzita afektívnych reakcií je menej regulovaná,
aj keď miera prežívania sa javí ako zúžená. V sociálnej oblasti s prítomnosťou problémových foriem

správania, ako aj s ťažkosťami v oblasti porozumenia a prispôsobenia sa sociálnych interakciách ach
(správanie menej socializované výchovou). Morálne zábrany a racionálna regulácia správania nie sú
dostatočne vyvinuté. Nálada sa javí ako normatívna, počas vyšetrenia so znakmi situačného napätia
a iritability, výkonová a záujmová oblasť je málo diferencovaná. Morálne normy sú osvojené na úrovni
poznania, nie sú zvnútornené. Subnormálna intelektová výkonnosť sa vo všeobecnosti prejavuje

zníženou a pomalšou chápavosťou, jednoduchosťou a konkrétnosťou úsudku, myslenie obvinenej
je povrchnejšie, nedôsledné, nekritické, ovplyvniteľné. Obvinená žije v jednoduchom a nedostatočne
podnetnom prostredí, výkonová oblasť sa nerozvíja. Tieto osobnostné dispozície obvinenej vytvárajú
riziká konania, ktoré súvisia s trestným činom, z ktorého je obvinená. Charakter trestného činu
zodpovedá osobnosti obvinenej. Pravdepodobný motív konania obvinenej je zištný. Iné významné

rizikové črty a odchýlky u obvinenej zachytené neboli. Obvinená je vo všeobecnosti schopná
správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti bez výrazných skreslení.
Myslenie je stereotypné, jednoduché a povrchné, avšak celková spoľahlivosť percepčnú - kognitívneho
spracovania je v základných rysoch zachovaná, rozumové a pamäťové schopnosti sú subnormný,všeobecný kontakt s realitou sú nenarušené. Počas psychologického vyšetrenia bola zachytená snaha
vytvárať o sebe sociálne žiaduci obraz a prezentovať sa neúprimne (zvýšená hladina lži skóre). Toto
vypovedá predovšetkým o nezrelom sebaobraze, ako aj o tendencii k fabulácii či lživosti. Obvinená

je schopná správne reprodukovať prežité udalosti, ktoré sú predmetom trestného stíhania. Vzhľadom
k uvedeným okolnostiam však možno s väčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že počas výpovedí
o skutočnostiach, pre ktoré je trestné stíhanie vedené, dochádza ku skresleniam a vedomým úpravám.
Všeobecná vierohodnosť obvinenej je znížená a rovnako s väčšou pravdepodobnosťou je znížená
aj špecifická vierohodnosť. Obvinená chápe zmysel trestného konania. Z psychologického hľadiska u

obvinenej neboli zistené znaky choroby alebo poruchy, ktoré by vyžadovali ukladať ochranné liečenie,
zákaz požívania návykových látok a podobne.

Z uznesenia OR PZ Humenné zo dňa 26.03.2024 ČVS: E./X-XXX- D. vyplýva, že podľa § 97 ods. 1
Trestného poriadku boli poškodenému C. J. vrátené veci a to 1 kus bankovka v nominálnej hodnote 20
eur, 1 kus bankovka v nominálnej hodnote 10 eur, 2 kusy bankovky v nominálnej hodnote 5 eur a 1 kus

mince v nominálnej hodnote 2 eur.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 29.11.2023 vyplýva, že miesto obhliadky bolo riadne
ohliadnuté a zadokumentované kriminalistickým technikom a bola zaistená 1 vecná stopa, a to cestovné
lístky na železničnú prepravu vlakom a to zo smeru L. do D..

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 29.11.2023 vyplýva, že obžalovaná mladistvá I. F. vydala OR PZ
v Humennom finančnú hotovosť v sume 42 eur z toho 1 kus bankovka 20 eur, 1 kus bankovka 10
eur, 2 kusy bankovka 5 eur a minca 2 eur. Obžalovaná mladistvá predmetnú finančnú hotovosť vydáva
dobrovoľne, aby sa vrátila poškodenému, pretože sú to peniaze, ktoré pochádzajú z lúpeže a ktoré ona

mala pri sebe.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Humenné zo dňa 07.03.2022, sp. zn. 13T/8/2022 vyplýva,
že obžalovaný C. C. bol týmto trestným rozkazom uznaný za vinného z prečinu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa

§219ods.1,ods.2Trestnéhozákonaspáchanýformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona
a z prečinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd upustil
od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 17.05.2022.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Humenné zo dňa 09. novembra 2023, sp. zn. 0T/110/2023 vyplýva,
že obžalovaný A. F. bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným
odkladom za určenia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia na 28 mesiacov. Tento trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2023.

Súd postupom podľa § 272 ods. 3 TP odmietol vykonať dôkazy, ktoré navrhol obžalovaný, a to
- rekogníciu a znalecké skúmanie osobnosti poškodeného C. J., ktorú navrhol obž. A. F., nakoľko
skutočnosti a okolnosti spáchania skutku, ktoré sa mali preukázať, je možné zistiť z už skôr navrhnutých

a vykonaných dôkazov.
- konfrontáciu medzi obž. A. F. a poškodeným C. J., konfrontáciu medzi obž. A. F. a obž. C. C.
a konfrontáciu medzi obž. A. F. a obž. ml. I. F.. Vykonanie konfrontácie medzi obžalovanými, súd
nepovažoval za dôkaz, ktorý by prispel ku objasneniu skutočností, ktoré sú medzi obžalovanými sporné,
a to z dôvodu striktne protichodných vyjadrení obžalovaných, pričom súd mal zato, že skutočnosti

a okolnosti spáchania trestného činu, je možné zistiť z už skôr vykonaných dôkazov.
-ZnaleckéskúmaniekriminalistickýmaexpertíznymústavomPolicajnéhozboruzodborukriminalistickej
biológie, za účelom zistenia, či sa na peňaženke poškodeného nachádza biologický materiál, ktorý je
zhodný s DNA obžalovaného A. F.,
- Znalecké skúmanie kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru z odboru daktyloskopia,

za účelom zistenia, či sa na peňaženke poškodeného nachádzajú odtlačky prstou, ktoré sú zhodné
s odtlačkami prstov A. F.,
- znalecké skúmanie kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru z odboru kriminalistickej
biológie za účelom zistenia, či na zabezpečených bankovkách, ktoré mal mať poškodený pri sebea mali byť údajne poškodenému odcudzené, sa nachádza biologický materiál, ktorý je zhodný s DNA
obžalovaného A. F.,
- znalecké skúmanie kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru z odboru daktyloskopia

za účelom zistenia, či sa na zabezpečených bankovkách a na ďalších minciach, ktoré mal poškodený
pri sebe a mali byť údajne poškodenému odcudzené, nachádzajú odtlačky prstov, ktoré sú zhodné
s DNA obžalovaného A. F..

Súd mal za to, že tieto dôkazy sa týkajú okolností, ktoré možno zistiť už skôr navrhnutými a vykonanými

dôkazmi, navyše niektoré dôkazy nie je možné vykonať, nakoľko okolnosti, ktoré sa majú nimi preukázať
sú objektívne nezistiteľné a nepreukázateľné vzhľadom na to, že konkrétne veci sa nenachádzajú v sfére
dosahu, keďže boli vydané a vrátené ešte v prípravnom konaní.

Stranytrestnéhokonanianemaliinénávrhynadoplneniedokazovania,resp.vykonanieďalšíchdôkazov,
a preto súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Na podklade uvedených vykonaných dôkazov mal súd za dostatočne preukázané, že obžaloba bola
podaná dôvodne.

Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten kto proti inému použije

násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu spočíva v použití násilia alebo hrozby
bezprostredného násilia na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Za násilie
pri trestnom čine lúpeže v zmysle § 188 Trestného zákona je potrebné považovať fyzické použitie

sily smerujúce k prekonaniu alebo zabráneniu kladeného alebo očakávaného odporu, pričom odpor či
obrana poškodeného nie je podmienkou. Je tomu najmä v prípadoch, keď si poškodený uvedomuje
prevahu či už fyzickej sily páchateľa, alebo prevahu spočívajúcu v počte páchateľov, kedy sa úplne
podrobuje vôli páchateľa z obavy pokračovania násilného konania či dokonca svoj život.
Pod hrozbou bezprostredného násilia rozumieme hrozbu takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď,

ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Hrozba bezprostredného násilia zo strany páchateľa nemusí
byť vyjadrená výslovne, aj keď je to pravidlom, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je z neho a z
ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli poškodeného.
Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia
v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pre naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty nie je

rozhodujúce, či sa páchateľ tejto veci aj zmocnil, ak použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia
v takom úmysle. O dokonaný trestný čin pôjde aj vtedy, ak sa páchateľovi nepodarilo zmocniť veci,
pretože ju napadnutý napr. nemal pri sebe, aj keď podľa predstavy páchateľa ju pri sebe mať mal, alebo
preto, lebo sa mu takejto veci nepodarilo zmocniť z iného dôvodu. Rovnako, ak páchateľ po použití
násilia dobrovoľne upustí od uskutočnenia svojho úmyslu zmocniť sa cudzej veci, trestnosť trestného

činu nezaniká, pretože trestný čin bol už dokonaný (k tomu porovnaj R37/1970). Trestný čin je však
dokončený až zmocnením sa cudzej veci.
Páchateľom trestného činu lúpeže môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba.
Po subjektívnej stránke sa vyžaduje úmysel, či už priamy alebo nepriamy, ktorý sa musí vzťahovať tak na
násilné konanie alebo hrozbu bezprostredného násilného konania, ktorým chce páchateľ prekonať alebo

znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak veci nemôže zmocniť, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Pri spáchaní trestného činu lúpeže za účasti dvoch alebo viacerých osôb pôjde o spolupáchateľstvo
v takých prípadoch, ak došlo k spáchaniu trestného činu dvoma osobami alebo v skupine, pričom
za spolupáchateľov budú považované tie osoby, ktoré naplnili svojím vlastným konaním všetky znaky
skutkovej podstaty, ale aj tí, ktorí po spoločnej výslovnej alebo konkludentnej dohode, každý naplnil len
niektorý zo znakov skutkovej podstaty, ktorá je potom naplnená vo svojom celku len súhrnom konaní

všetkých páchateľov. Napríklad jeden člen skupiny použije násilie či hrozbu bezprostredného násilia,
zatiaľ čo druhý sa zmocňuje veci napadnutého.Pre spoločné konanie je charakteristická priama a osobná účasť na spáchanom čine a to nielen tak,
že každý z páchateľov uskutoční celé konanie, teda naplní všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu každý zo spolupáchateľov, ale aj vtedy, keď každý vykoná len časť konania predpokladaného

skutkovou podstatou. Keby sa uvedený spolupáchatelia posudzovali izolovane, nenaplnili by všetky
znaky daného trestného činu. V súhrne však naplnili znaky, ktoré predpokladá určitá skutková podstata
trestného činu. Spôsob konania jednotlivých spolupáchateľov nemusí byť rovnakej intenzity, stačí,
že napĺňajú objektívnu stránku rovnakej skutkovej podstaty. Je potrebné uviesť, že pre vyvodenie
trestnej zodpovednosti stačí aj dohoda konkludentne, nemusí ísť teda o dohodu výslovnú. Každý

zo spolupáchateľov si musí uvedomovať, že jeho konanie a konanie ostatných spolupáchateľov smeruje
k spoločnému spáchaniu trestného činu, a teda musí s tým byť aspoň uzrozumený. Paluba chate sa
posudzuje tak, ako keby spáchal trestný čin sám. Z tohto vyplýva, že sa mu pripočíta celá škoda a celý
rozsah spáchaného činu. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že celá škoda sa pripočíta
každémuzospolupáchateľov,ajvtomprípade,žesakaždýznichnatrestnomčinepodieľalinýmdielom,
teda aj napriek tomu, že každý mal z trestného činu iný výnos.

Ku skutku, právnej kvalifikácii a výroku o vine.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 2
ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a po zvážení všetkých okolností v danej trestnej veci, dospel

k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžaloba, podaná na obžalovaných, bola
podaná dôvodne, a konaním obžalovaných, ako spolupáchateľov, boli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, a že skutok sa stal tak, ako je
uvedené v skutkovej vete tohto rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovania nebolo sporné, že obžalovaní sa dňa 29.11.2023 v čase
okolo 00.40 hod. pri vchode do podchodu popod železničné koľajisko nachádzajúcom sa na ul. H.
pri priemyselnom parku H. v meste D. dostali do kontaktu s poškodeným C. J.. Toto potvrdzuje aj
kamerový záznam, z ktorého je zrejmé, že poškodený C. J. sa pri vychádzaní z podchodu pristavil pri
obžalovaných, ktorí sa v tom čase nachádzali už von z podchodu. Z kamerového záznamu je rovnako

preukázané, že poškodený zostal v interakcii s obžalovanými nasledujúcich približne 11 minút. Po
tomto malo dôjsť ku olúpení poškodeného C. J. zo strany obžalovaných. Samotný priebeh skutku však
obžalovaní, ako aj poškodený opisovali rozdielne.
Obžalovaný C. C. sa ku spáchanému skutku priznal. Priebeh skutku opísal tak, že išli cez podchod,
no nepamätal sa, či bol poškodený pred nimi alebo za nimi, no keď už boli hore takmer von

z podchodu, pristavil sa pri nich C. J., chvíľu sa rozprávali, tento im dobrovoľne vydal drobné peniaze
na polievku ako pre neho tak aj pre I. F.. A. F. pýtal peniaze od poškodeného tiež, avšak tento mu ich
odmietol vydať, načo A. F. sa začal poškodenému vyhrážať so slovami daj mi peniaze, lebo ti jednu
prijebem alebo zabijem, a následne mal A. F. chytiť obžalovaného pod krk alebo za vetrovku a on vyberal
poškodenému z pravého zadného vrecka nohavíc peňaženku, z ktorej vzal finančnú hotovosť vo forme

bankoviek a ostatný obsah peňaženky, teda mince, vysypal na zem a peňaženku zahodil. Tieto mince
mala pozbierať I. F..
Na druhej strane A. F. opísal skutok tak, že ku olúpeniu poškodeného skutočne došlo, avšak mal to byť
výhradne C. C., ktorý mal poškodeného chytiť zozadu lakťom pod krk, stiahnuť poškodeného za roh,
naťahovať sa s poškodeným o peňaženku, kde poškodený sa mal brániť, a následne peňaženku získať

do svojej moci a vybrať z nej obsah vo forme bankoviek. Konanie I. F. opisoval totožne ako C. C., teda
že zo zeme zbierala obsah peňaženky, konkrétne mince, ktoré z nej vypadli.
Obžalovaná ml. I. F. opísala konanie v podstatných bodoch rovnako ako obžalovaný C. C., a teda že to
bol A. F., ktorý sa poškodenému vyhrážal zabitím, v prípade, ak mu nedá peniaze, a následne mal
poškodeného zvaliť na zem. Účasť C. C. na spáchanom skutku opísala tak, že peňaženky poškodeného

sa mal zmocniť C. C. tým, že ju mal vybrať z vrecka poškodenému, následne z tejto peňaženky vybrať
hotovosť forme bankoviek, kde ona zo zeme pozbierala peniaze, teda mince, ktoré z peňaženky vypadli.
Samotný poškodený C. J. skutok opísal tak, že obžalovaných stretol v podchode, kde uviedol,
že obžalovaný stál za jeho chrbtom. Obžalovaní si od neho pýtali peniaze, ktoré im on odmietol vydať.
Za jeho chrbtom bol A. F., ktorý na neho zakričal daj mi peniaze, lebo ťa zabijem. Túto osobu opísal

ako muža s chudšou postavou, kapucňou a sivou briadkou. Následne mu vytiahli peňaženku z vrecka,
nevedel, kto to bol, no peniaze z peňaženky vytriasla osoba, ktorá stála pred ním, peňaženku držala
v ruke a vytriasala z nej peniaze. Táto osoba mala byť podľa opisu konania žena. Na mieste činu
bola aj tretia osoba, ktorá bola po jeho pravej strane po boku, táto osoba bola muž, ktorý následneprišiel ku osobe, ktorá vytriasala peniaze z peňaženky. Peniaze mala zbierať tá osoba, ktorá vytriasla
peniaze a držala peňaženku v ruke. Poškodený poprel, že by bol fyzicky napadnutý alebo že by mu
bola spôsobená iná ujma na zdraví. Poškodený rovnako poprel, že by sa bránil. Uviedol, že tam len stál,

pretože sa bál o svoj život.

Z vykonania časti konania predpokladaného skutkovou podstatou trestného činu lúpeže obžalovaným
C. C., okrem toho, že sám vyhlásil vinu, spoľahlivo usvedčuje aj výpoveď obž. ml. I. F., poškodeného
C. J. a v konečnom dôsledku aj výpoveď obž. A. F..

Ohľadne A. F. musí súd konštatovať, že neuveril jeho výpovedi o tom, že sa na vykonaní ani len časti
konania predpokladaného skutkovou podstatou trestného činu lúpeže žiadnym spôsobom nepodieľal,
a že celý skutok spáchal výhradne obžalovaný C. C.. Z výpovedí obž. ml. I. F., obž. C. C., no najmä
samotného poškodeného C. J. jednoznačne vyplýva, že bol to A. F., ktorý sa mal poškodenému vyhrážať
zabitím slovami daj mi peniaze, lebo ťa zabijem po tom, čo mu poškodený odmietol dať peniaze.

Poškodený uviedol, že takto sa mu mala vyhrážať osoba, ktorá stála za jeho chrbtom, ktorú opísal
ako muža chudšej postavy so sivou briadkou, kde tento opis zodpovedá A. F., ktorého poškodený
priamo označil vo výpovedi na hlavnom pojednávaní. Súd uvádza, že trestný čin lúpeže je dokonaný
aj použitím hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čo bolo v prípade A.
F. jednoznačne preukázané. Nehodnovernosť výpovede obžalovaného A. F. spočíva v tom, že počas

svojho výsluchu dochádzalo ku dopĺňaní stále nových informácií nielen ohľadne samotného skutku,
ale aj konaniu obžalovaných, ktoré mu predchádzalo. Jeho tvrdenia sa na základe vykonaných dôkazov
ukázali ako nepravdivé, napríklad, keď uvádzal, že obžalovaný C. C. mal I. F. požičať svoju bundu,
kde C. C. mal zostať len v tričku, kde následne mal A. F. C. C. požičať jednu svoju bundu. Toto
tvrdenie bolo vyvrátené, nielen výpoveďami obžalovaných, ale aj z kamerového záznamu. Taktiež

tvrdenie obžalovaného A. F. o tom, že sa poškodený mal brániť a naťahovať sa o peňaženku s C. C.,
nebolo preukázané, nakoľko samotný poškodený uviedol, že sa nebránil, nakoľko sa bál o svoj život.
Rovnako bolo z kamerového záznamu vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že sa nenachádzal ani len
v blízkosti poškodeného, kde z uvedeného kamerového záznamu vyplýva, že v čase 00:41:10 stoja
všetci obžalovaní spolu s poškodeným pri sebe na jednom mieste na ľavej strane podchodu, teda práve

v mieste, kde malo dôjsť ku spáchaniu trestného činu. Z psychologického posudku, ktorý vypracoval
znalec z odboru psychológie na obžalovaného A. F. vyplýva, že je schopný správne reprodukovať
prežité udalosti, no bola zachytená snaha vytvárať o sebe sociálny žiaduci obraz a prezentovať
sa neúprimne, čo vypovedá predovšetkým o nekritickom, nezrelom sebaobraze, ako aj o tendencii
k fabulácii či lživosti. Vzhľadom k tomuto možno s väčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že počas

výpovedí o skutočnostiach, pre ktoré je trestné stíhanie vedené, dochádza ku skresleniam a vedomím
úprav. Správanie sa a výpoveď obžalovaného tak korešponduje so závermi znaleckého posudku. Súd
upozorňuje, že obžalovaný bol odsúdený aj súdom Okresného súdu Rokycany v Českej republike pre
trestný čin marenie spravodlivosti, krivé obvinenie počas trestného alebo súdneho konania, za čo mu
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace na skúšobnú dobu 18 mesiacov

a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že z predložených znaleckých posudkov,
ale aj z doterajšieho spôsobu života obžalovaného A. F., ale aj C. C. vyplýva, že dlhodobo neakceptujú
morálne normy a práve naopak, akceptujú nezákonné formy správania, a teda spôsob a charakter

predmetného zločinu sa zhoduje s osobnosťami obžalovaných.

Z vykonania časti konania predpokladaného skutkovou podstatou trestného činu lúpeže obžalovanou
ml. I. F. sa usvedčuje predovšetkým ona sama, kde sa priznala k tomu, že zbierala mince, ktoré boli
vytrasené z peňaženky a tieto si následne ponechala až do chvíle, kedy nebola obmedzená jej osobná

sloboda zo strany príslušníkov Policajného zboru. Tieto peniaze úmyselne vyhľadávala a zbierala, o čom
svedčí aj to, že jej k tomu svietil C. C. baterkou, ktorú si požičal od A. F.. No usvedčuje ju aj výpoveď
C. C. a A. F., rovnako aj výpoveď poškodeného. I. F. sa zmocnila finančnej hotovosti v podobe mincí
pri spáchaní trestného činu lúpeže. Spolupáchateľ trestného činu lúpeže je i ten, kto sa sám nedopúšťa
násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, ale napr. koná tak, aby našiel cudziu vec, ktorej sa chce

spolu s ostatnými páchateľmi zmocniť (pozri R 18/1994).

Súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo dostatočne preukázané to, že došlo ku fyzickému
napadnutiu poškodeného, teda použitia násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, nakoľko o napadnutípoškodeného majú svedčiť len protichodné vyjadrenia obžalovaných, ktorí sa vzájomne z napadnutia
poškodeného obviňujú, avšak samotný poškodený fyzické napadnutie či inú ujmu na zdraví neguje.
Rovnako nebol predložený žiadny iný dôkaz, či lekársky záznam o tom, že by mal poškodený na tele

známky napadnutia.

Obžalovaní ako spolupáchatelia vykonaním časti konania predpokladaného skutkovou podstatou
trestného činu lúpeže v súhrne spoločným konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty tohto
trestného činu. Hrozba bezprostrednej ujmy v úmysle zmocniť sa finančnej hotovosti zo strany obž. A.

F. v podobe vyhrážky poškodenému, následné vybratie peňaženky z vrecka poškodeného v úmysle
zmocniť sa finančnej hotovosti zo strany C. C. a zmocnenie sa finančnej hotovosti zo strany ml. I. F.
preukazuje spoločný úmysel a konkludentnú dohodu, kde každý z obžalovaných si uvedomoval, že
jeho konanie, ale aj konanie ostatných smeruje k spoločnému spáchaniu trestného činu. Spojením
jednotlivých čiastkových konaní obžalovaných ako spolupáchateľov tak došlo ku naplneniu skutkovej
podstaty trestného činu.

Na základe z vykonaného dokazovania tak bola skutková veta ustálená tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia a súd mal za preukázané, že obžalovaní sa spoločným konaním podľa § 20 Trestného
zákona dopustili spáchania zločinu lúpeže, a preto ich uznal za vinných zo spáchania trestného činu
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

K výroku o treste.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu

životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna
prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny
život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od
páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že
konanie,zaktoréboluloženýtrest,jeprotiprávneanežiaduce.Varujeichpredpáchanímtrestnejčinnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v

ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom zohľadnil najmä spôsob spáchania skutku a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj samotnú osobu páchateľky, jej pomery,
či možnosti jej nápravy a zároveň podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Obž. C. C.

Zo správy o povesti z Mestskej polície Humenné zo dňa 11.04.2024 na obžalovaného C. C. vyplýva,
že obžalovaný má 4 deti, ale v informačnom systéme samosprávy má evidované jedno dieťa. V
mieste bydliska má zlú povesť. Je fajčiar, alkoholické nápoje požíva príležitostne, a o používaní iných

návykových alebo psychotropných látok nemal vedomosť. V evidencii MsP je ohľadne obžalovaného
vedených 10 záznamov, 1 z roku 2016 ohľadne priestupku proti verejnému poriadku, 7 záznamov z roku
2021, 2 záznamy o priestupku proti verejnému poriadku, 2 za porušenie nariadenia zákazu požívania
alkoholu na verejnosti, 2 priestupky za fajčenie.

Zo správy o povesti z ÚVV a ÚVTOS Košice vyplýva, že obžalovaný C. C. sa počas výkonu väzby
má správať disciplinovane, ústavný poriadok napĺňa, režim dňa dodržiava. Nebola mu udelená žiadna
disciplinárna odmena ani uložený disciplinárny trest.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR má obžalovaný C. C. celkom 25 záznamov, a

to najmä priestupky proti majetku, proti verejnému poriadku, pričom ostatného priestupku, a to proti
verejnému poriadku sa dopustil dňa 20.11.2023, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.Podľa odpisu z Registra trestov bol obž. C. C. doposiaľ 12 krát súdne trestaný. Doposiaľ sa dopustil
trestných činov neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, prečin legalizácie
príjmov z trestnej činnosti, krádeže, podielnictva. Posledné dve odsúdenia boli za prečin krádeže, kde

v konaní sp. zn. 3T/75/2021 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov
v ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. Tento trest vykonal dňa 30.06.2023. Následne v konaní sp.
zn. 13T/8/2022 súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na uložený nepodmienečný trest.

Pri posudzovanom trestnom čine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba pri

treste odňatia slobody stanovená na 3 až 8 rokov.

Súd u obžalovaného zistil až 3 poľahčujúce okolnosti, a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. k) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný dobrovoľne uhradil poškodenému škodu, ktorá mu
bola spôsobená trestným činom vo výške 108 eur, nakoľko 42 eur bolo poškodenému vydaných už
v prípravnom konaní. Túto škodu obžalovaný uhradil aj za obžalovaného A. F. a obžalovanú mladistvú I.

F.. Ďalej súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, kde obžalovaný sa priznal
ku spáchaniu trestného činu, tento svoj čin úprimne oľutoval, navyše sa poškodenému ospravedlnil
nielen osobne, ale aj písomne. Súd zistil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona,
nakoľko obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní tohto trestného
činu. Súd zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,

nakoľko v minulosti už bol za trestný čin odsúdený. Z dôvodu výraznej prevahy poľahčujúcich okolností,
ale aj z dôvodu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu, súd mal zato, že je dôvod
na aplikáciu § 39 ods. 5 Trestného zákona a obžalovanému trest mimoriadne znížil o jednu tretinu
poddolnúhranicutrestnejsadzby.Nazákladeuvedenéhosúduložilobžalovanémutrestodňatiaslobody
vo výmere 2 roky nepodmienečne s tým, že na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody. Takýto trest súd považuje za primeraný, zodpovedajúci zásadám
ukladania trestu, s prihliadnutím na mieru zavinenia, ktorý bude mať už tentoraz na obžalovaného
výchovnývplyv,nozároveňbudemaťmožnosťuvedomiťzávažnosťsvojhokonaniaakoajjehonásledky.

Obž. A. F.

Pri posudzovanom trestnom čine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba pri
treste odňatia slobody stanovená na 3 až 8 rokov.

Zo správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaného A. F. vyplýva, že obžalovaný sa v obci
Chlmec nezdržiava a miesto jeho pobytu obci nie je známe.

Zo správy o osobe A. F. z ÚVV a ÚVTOS Košice vyplýva, že obžalovaný sa správa slušne

a disciplinovane, ústavný poriadok plní, režim dňa dodržiava. Nebol mu uložený disciplinárny trest
ani udelená disciplinárna odmena.

Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol obžalovaný
A. F. do spáchania skutku postihnutý za 9 priestupkov, z čoho v 3 prípadoch išlo o priestupok proti

majetku a v 2 prípadoch o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Podľa odpisu z Registra trestov bol obž. A. F. doposiaľ 13 krát súdne trestaný. Dopustil sa trestných
činov dezercie, neoprávneného používania motorového vozidla, opakované marenia výkonu úradného
rozhodnutia, pytliactva, podielnictva, zanedbania povinnej výživy, marenia spravodlivosti a krivého

obvinenia. Posledné 3 odsúdenia sú za prečin krádeže, pričom v dvoch prípadoch sa mal dopustiť
krádeže na veci, ktorú mal iný na sebe alebo pri sebe. Pri poslednom odsúdení za prečin krádeže
zo dňa 09.11.2023 došlo v dôsledku novely Trestného zákona ku zániku trestnosti činu. Obžalovaný
A. F. sa skutku v tejto trestnej veci dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Je tak
potrebné konštatovať, že ani hrozba nariadenia výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody nemali

v minulosti na obžalovaného žiadny vplyv a neviedli ku jeho náprave.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, naopak, zistil
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a teda že už bol za trestný činodsúdený. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, ale aj okolnosti prípadu mu
súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne a na výkon trestu odňatia slobody
ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu. Takýto trest súd považuje
za primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestu, ktorý bude mať už tentoraz na obžalovaného
výchovný vplyv (ak tento vplyv nemalo v minulosti podmienečný trest odňatia slobody) a obžalovaný
bude mať možnosť uvedomiť si závažnosť svojho konania ako aj jeho následky.

Obž. mladistvá I. F.

G. ide v danom prípade o mladistvú podľa § 117 Trestného zákona, trestné sadzby odňatia slobody
ustanovenévtomtozákonesaumladistvýchznižujúnapolovicu,tedavdanomprípadeprezločinlúpeže
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona je sadzba u obžalovanej mladistvej stanovená na 18 mesiacov
až 4 roky.

Zo správy o povesti z Mestskej polície Humenné na obžalovanú mladistvú I. F. vyplýva, že je slobodná a
má jedno nezaopatrené dieťa. V mieste bydliska má dobrú povesť, je nekonfliktnej povahy, alkoholické
nápoje údajne nepožíva vôbec. V evidencii Mestskej polície má 5 záznamov, 1 z roku 2019 o priestupku
proti verejnému poriadku, 4 záznamy z roku 2021 z toho 2 záznamy o priestupku proti verejnému

poriadku, 1 záznam COVID-19 a 1 záznam o priestupku ohľadne nakladania s komunálnymi odpadmi.

Zo správy ÚPSVaR Humenné zo dňa 14.05.2024 na obž. ml I. F. vyplynulo, že mladistvá žije v
spoločnej domácnosti s rodičmi, maloletými súrodencami a svojím maloletým synom E. F.. Rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/38/2023 boli I. F. priznané rodičovské práva a povinnosti vo

vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletého syna. Rodina žije v mestskom sociálnom byte v rómskej
osade Podskalka. Bývanie je prispôsobené potrebám členov rodiny, hygiena bývania je na dobrej úrovni.
Mladistvájepoberateľkourodičovskéhopríspevkuvsume343,20euraprídavkunadieťapremaloletého
syna E. v sume 60 eur. Mladistvá pochádza z úplnej rodiny, rodičia zvládali výchovu mladistvej a jej
súrodencov s podporou sociálnych pracovníkov. Mladistvá I. F. bola zaevidovaná do evidencie detí,

pre ktoré sú vykonávané opatrenia sociálnej kurately v roku 2017 z dôvodu zanedbávania povinnej
školskej dochádzky. Opatrenia sociálnej kurately boli vykonávané od roku 2018, a to v spolupráci
s Centrom pre deti a rodiny Snina, pracovisko Humenné a to ambulantnou a terénnou formou
a následne v spolupráci s Centrom pre deti a rodiny DRaK, n. o. Prešov. Po narodení syna boli
vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v spolupráci s centrom pre deti

a rodiny K., pracovisko D., s cieľom podporiť rozvoj rodičovských kompetencií mladistvej. Mladistvá
ukončila povinnú školskú dochádzku v roku 2022 v deviatom ročníku na Špeciálnej základnej škole
v Humennom. Z dôvodu nepravidelnej školskej dochádzky dosahovala slabé výchovno-vzdelávacie
výsledky. Po ukončení povinnej školskej dochádzky nepokračuje v príprave na budúce povolanie.
Mladistvá doposiaľ žila bezúhonným spôsobom života, v jej spisovej dokumentácii úrad neeviduje

žiadne priestupky ani iné protiprávne správanie. Mladistvá dodržiava v sociálnom kontakte pravidlá
slušného správania a rešpektuje autority, po náležitom vysvetlení si dokáže uvedomiť dôsledky svojho
správania. Vo vypätých situáciách možno v jej správaní pozorovať napätie, zníženú koncentráciu
a únik. V rovesníckych skupinách sa snaží o uznanie a začlenenie, podriaďuje sa silnejším jedincom
a autoritám. Mladistvá aktuálne venuje svoj voľný čas starostlivosti o syna, čase podania správy je

opätovne tehotná, ďalšie dieťa sa má narodiť v júni 2024. Mladistvá sa ku skutku, ktorý sa jej kladie
za vinu priznáva, ľutuje svoje správanie a spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prognózu
ďalšieho vývinu vnímajú pozitívne, prípravné konanie sa javí ako dostatočné na jej nápravu.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zrejmé,

že obžalovaná mladistvá bola doteraz postihnutá za 3 priestupky, z čoho v jednom prípade išlo
o priestupok na úseku verejného zdravotníctva, v ďalšom prípade išlo o porušenie ustanovení
o chodcoch a naposledy dňa 16.11.2023 bola priestupkovo postihnutá za rušenie nočného kľudu.

Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.

Obžalovanejmladistvejsúdzistil2poľahčujúceokolnostipodľa§36písm.j)apísm.l)Trestnéhozákona,
nakoľko obžalovaná mladistvá do spáchania skutku viedla riadny život, ku spáchaniu skutku sa priznala
a skutok úprimne oľutovala. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.S prihliadnutím na doterajší život obžalovanej mladistvej, mieru jej zavinenia, ako aj prognózu ďalšieho
vývoja a správania sa mladistvej na základe správy z ÚPSVaR jej uložil trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov a podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil

a určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

O nároku na náhradu škody súd nerozhodoval, nakoľko obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní
výslovne vyjadril, že si škodu voči obžalovaným v tomto trestnom konaní neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Humenné. Odvolanie má odkladný účinok. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti
na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak
urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je

jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech
odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora
sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.