Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 0T/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010619
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624010619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.

XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. C. XX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. marca 2025 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. C. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

od presne nezisteného času približne do 09.24 h dňa 23.12.2024 okrem iných doposiaľ nestotožnených
miest aj v Malackách po Pezinskej ulici po predchádzajúcom požití alkoholu viedol osobné motorové
vozidlo značky Renault Thalia, evidenčného čísla C., pričom bol predpísaným spôsobom zastavený
a kontrolovaný policajnou hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu v Malackách, kde bol v čase
o 09.24 h podrobený dychovej skúške na alkohol meračom typu AlcoQuant 6020 plus, č. prístroja
A410143, ktorou bolo zistené, že vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu s hodnotou 1,40 mg/l alkoholu
v dychu,

t e d a

v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní
8 (osem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa mu u k l a d á obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona, s použitím § 61 ods. 3, ods. 7 Tr. zákona sa mu ukladá trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 24.12.2024 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
2Pv 352/24/1106-7 na obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov;
ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),

g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo

obžalovaný odpovedal:
Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:
Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:

Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kedy úmyselným konaním ako vodič motorového
vozidla značky Renault Thalia, evidenčného čísla C., po požití alkoholických nápojov, teda v stave
vylučujúcom spôsobilosť, viedol toto motorové vozidlo od presne nezisteného času približne do 09.24
h dňa 23.12.2024 aj v Malackách po ulici Pezinskej, pričom bol predpísaným spôsobom zastavený a

kontrolovaný policajnou hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Malacky, kde bol v čase o 09.24 h
podrobený dychovej skúške na alkohol meračom typu AlcoQuant 6020 plus, č. prístroja A410143, ktorou
bolo zistené, že vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu s hodnotou 1,40 mg/l alkoholu v dychu.

Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15

písm. a) Trestného zákona, pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, pretože
obžalovaný v priamom úmysle po požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo v cestnej
premávke. Svojím konaním obžalovaný, ktorý je spôsobilým subjektom skutkovej podstaty trestného
činu v rozsahu veku i príčetnosti, porušil objekt trestného činu a to záujem spoločnosti na ochrane života,
zdravia a majetku. Obžalovaný tak svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty

stíhaného trestného činu tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu prokurátora.Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu, a to oboznámením odpisu z registra trestov na obžalovaného, výpisom
z evidencie priestupkov na obžalovaného a evidenčnou kartou vodiča.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob
spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere
trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Samotný princíp proporcionality sa pritom skladá z troch zložiek a to vhodnosť,

potrebnosť a proporcionalita v užšom zmysle. Pri vhodnosti trestu sa posudzujú právne prostriedky
smerujúcekdosiahnutiuželanéhocieľa,pričomprimeranésúlentaképrávneprostriedky,ktorésúvôbec
schopné dosiahnuť žiadaný cieľ. Pri druhej zložke - teste potrebnosti sa posudzuje, či je zvolená úprava
potrebná v tom zmysle, že nezasahuje do základného práva vo väčšom rozsahu, než je prípustné.
Vedľajšie efekty a dodatočné náklady zvolenej úpravy by preto mali byť obmedzené na minimum. Pri

tretej zložke – teste pomeriavania (proporcionality v užšom slova zmysle) sa už posudzujú právne, nie
skutkové okolnosti. Skúma sa, či závažnosť zásahu a tiež dôvodov, ktoré tento zásah ospravedlňujú,
sú vo vzájomnom vzťahu.

V súvislosti s výrokom o treste je zároveň primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich

ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie

v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t.j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované

v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd
už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona -
tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej

činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu
nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o

treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný
s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. V zmysle tejto
požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi
spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa
nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov

páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť
prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale
samozrejmeineprimeranemierne)trestypôsobiaškodlivonapáchateľaispoločnosť.Primeranosťtrestuje zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným
predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho
protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany

páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že nie je z miesta trvalého
bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol na území SR doposiaľ
1 x súdne trestaný (r. 2021) za totožný trestný čin podľa § 289 Trestného zákona, pričom v sa neho

v tomto prípade hľadí, akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov a správny deliktov nemá obžalovaný
žiaden záznam.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že spáchanie skutku úprimne ľutuje. Uviedol, že už si v
budúcnosti ani nebude obnovovať vodičské oprávnenie.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného taktiež obligatórne prihliadol aj na pomer a závažnosť
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa
§ 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval.
Súd ďalej priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona (napomáhanie).
Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom

podľa § 36 písm. n) Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce dokonca uskutočniť
odklon v trestnom konaní. V prípravnom konaní patrí medzi najvýznamnejšie napomáhanie orgánom
činným v trestnom konaní splnenie podmienok obvineným pre uzavretie dohody o vine a treste. V konaní
pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1
písm. b), c) Tr. por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe takéhoto

vyhlásenia, súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj vo vzťahu
k výroku o vine, čo má výrazný vplyv na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak teda obžalovaný v
prejednávanej veci urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a súd vyhlásenie prijal,
je povinnosťou súdu priznať obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť. Túto poľahčujúcu okolnosť
pritom nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznanie a úprimné

oľutovanie), splnenie ktorej ešte automaticky neznamená aj napomáhanie príslušným orgánom. (bližšie
viď rozsudok NS SR 3To/4/2016 zo dňa 12. 11.2018). Priťažujúca okolnosť zistená nebola.

Prokuratúra sa v súvislosti s hodnotou alkoholu v dychu domáhala uloženia nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd vždy pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej

výmere obžalovanej uloží, vychádza jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu,
teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre
výchovu páchateľa, aby viedol riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva
zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Po zvážení
všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na

všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa §34 odsek 1
Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody.
S prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona,
ako aj vzhľadom na okolnosti prípade, najmä s prihliadnutím na hodnotu alkoholu v dychu, uložil
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a

podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 2 roky, za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad správaním v skúšobnej dobe, spolu s uloženým obmedzením spočívajúcim v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje
možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest
odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného, a tiež naplnením účelu, že obžalovaný

sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zváži následky
svojho konania. K argumentácii prokuratúry dožadujúcej sa uloženia nepodmienečného trestu odňatia
slobody súd uvádza, že výška uloženého podmienčeného trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe
obžalovaného, jeho pomerom, ako i prognózam jeho nápravy, prihliadajúc predovšetkým na okolnosti
spáchania trestného činu a jeho závažnosť.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za
taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako
vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby

uvedenej v odseku 2.

Podľa § 61 ods. 7 Trestného zákona, na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá
vplyv zahladenie odsúdenia.

Súčasne súd s poukazom na ust. § 61 ods. 3, ods. 7 Trestného zákona, uložil obžalovanému aj

trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 6 rokov,
t.j. v hornej polovici danej trestnej sadzby (1 – 10 rokov), keďže obligatórne zohľadnil odsúdenie
obžalovanéhozarovnakýtrestnýčin(§289Tr.zák.)trestnýmrozkazomOkresnéhosúduMalackysp.zn.
0T/53/2021 zo dňa 21.06.2021. Výška takto uloženého trestu je podľa názoru súdu zákonná, primeraná
osobe obžalovaného, jeho pomerom, ako i prognózam jeho nápravy, prihliadajúc predovšetkým na

okolnosti spáchania trestného činu a jeho závažnosť.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1
Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.).