Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 38T/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011826
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Križanová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124011826.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Janou Križanovou, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 10.6.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom C. XXX

sa uznáva vinným, že:

od 01.09.2023 doposiaľ si neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o
rodine na svoje maloleté dieťa D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorej výška mu bola uložená rozsudkom
Okresného súdu Nitra pod číslom 11P/261/2018 zo dňa 14.08.2019, právoplatným dňa 22.08.2019,
vo výške 130 € mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k
rukám matky maloletej dcéry E. F., ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti a výchovy, pričom túto
povinnosť si riadne neplnil od 01.09.2023 doposiaľ, čím mu takto po čiastočných úhradách vznikol dlh

na výživnom vo výške 250,- eur.
teda:
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať
iného,

tým spáchal:

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona, zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanému A. B. (ďalej len obžalovaný). Hlavné pojednávanie súd vykonal v neprítomnostiobžalovaného podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku, ktorému bola obžaloba riadne s včas doručená,
bol riadne a včas predvolaný na hlavné pojednávanie, mal možnosť sa vyjadriť o skutku ktorý je
predmetom obžaloby pred orgánmi činnými v trestnom konaní a bol na možnosť vykonania hlavného

pojednávania v jeho neprítomnosti upozornený. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie
prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne E. F., a prečítaním
listinných dôkazov zabezpečených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Obžalovaný v prípravnom konaní, po vznesení obvinenia vypovedal, že býva na drese E. G. XXX.
Pracuje a jeho príjem predstavuje okolo 1000 eur. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči svojej
maloletej dcére D. B. vo výške 130 eur mesačne. Neplatil od septembra 2023 lebo nemal prácu. Nie je
pravdou, že by sa s dcérou nechcel stretávať. Čo sa týka dlžného výživného takto to už platí pravidelne

väčšina 15. dňu v mesiaci vo výške 130 ju tu navyše 50 eur ako splátku dlhu každý mesiac sa platí 180
eur ako výživné ktoré chce uhradiť.

Svedkyňa E. F. vypovedala že na základe rozsudku Okresného súdu Nitra spisová značka 11P/261/2018
- 21 zo dňa 31.01.2020 je obžalovaný povinný prispievať na výživu ich maloletej dcéry D. narodenej dňa

XX.XX.XXXX v sume 130 eur mesačne od 01.08.2019. Obžalovaný pravidelne neplatil od septembra
2023 do konca mesiaca október 2024. Svedkyňa predložila súdu rozpis platieb ktoré vykonal obžalovaný
na úhradu dlžného výživného. Dlh predstavoval ku dňu 10.06.2025 sumu 250 eur a poslednú sumu
výživného poslal 23.05.2025. Dcéra netrpí nebezpečenstvu núdze. Momentálne je nezamestnaná.
Obžalovaný dcéru nekontaktuje a nič jej nekupuje.

Z priložených dokladov vyplýva, že obžalovaný zaplatil dňa 19.6.2024 sumu 200 eur, dňa 17.7.2024
sumu 180 eur, dňa 20.8.2024 sumu 180 eur, dňa 16.9.2024 sumu 180 Eur, dňa 17.10.2024 sumu 180
eur, dňa 23.11.2024 sumu 180 eur, dňa 20.12.2024 sumu 180 eur, dňa 22.1.2025 sumu 180 eur, dňa
25.2.2025 sumu 280 eur, dňa 25.3.2025 sumu 300 eur a dňa 26.4.2025 sumu 310 eur. Dlh na výživnom

tak predstavuje 250 eur.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného

poriadku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky
žalovaného trestného činu a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného
zákona, keď si najmenej dva mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť

vyživovať iného – svoju dcéru D. B..

Trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami
hromadného trestného činu a v dôsledku toho je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným
úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní. Podľa § 122 odsek 13 Trestného

zákona platí výnimka vo vzťahu k rozhodovaniu o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu v tom zmysle,
že o pokračovanie v konaní ide až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. V tomto
zmysle súd vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie,
v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až doposiaľ, t.j. ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
(10.6.2025). V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré mal obžalovaný povinnosť

zaplatiť k rukám matky maloletej E. F., vo výške 130 eur mesačne, určeným na základe rozsudku
Okresného súdu Nitra sp.zn. 11P/261/2018, konštatoval súd s poukazom na vykonané dokazovanie,
že za obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti od 1.9.2023 doposiaľ, čiže ku dňu vyhlásenia rozsudku
10.6.2025 vznikol obžalovanému po odpočítaní čiastočných úhrad podľa predložených dokladov
o platbe, dlh na výživnom v sume 250,- eur.

Zo spáchania daného trestného činu je obžalovaný usvedčovaný najmä svedeckou výpoveďou
svedkyne E. F. a oboznámenými listinnými dôkazmi. Obžalovaný je zamestnaný ako SZČO (podľa
výpisu zo živnostenského registra čl. 54) s príjmom okolo 1000 eur mesačne. Je vlastníkom viacerýchnehnuteľností (podľa výpisu z katastra nehnuteľností čl. 58-61, uznesenia Okresného súdu Piešťany
o schválení dedičskej dohody sp.zn. 6D/5/2020 čl. 62-65). Disponoval tak dostatočným množstvom
finančných prostriedkov, aby mohol svoj dlh na výživnom uhradiť. Ku dňu konania hlavného

pojednávania obžalovaný dlh na výživnom, ktorý mu vznikol za obdobie od 1.9.2023 do 10.6.2025
vcelomrozsahu nezaplatil,atoajnapriekvýzve,zákonnémupoučeniuoúčinnejľútosti.Vtejtosúvislosti
súd poukazuje na to, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti, aby
si túto svoju povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, či obžalovanému aktuálna
životná situácia umožňuje platiť výživné v takom rozsahu, ako sa vychádzalo pri určení vyživovacej

povinnosti. Povinnosť obžalovaného vyživovať iného (maloleté dieťa) vyplýva nielen zo Zákona o rodine,
t.j. z ustanovení o vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, ale táto mu bola určená aj rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp.zn. 11P/261/2018.
Chráneným objektom je v prípade tohto trestného činu nárok na výživu nezaopatreného dieťaťa
vyplývajúci priamo zo zákona a protiprávnym konaním ohrozujúcim chránený objekt je neplnenie
vyživovacej povinnosti trestne zodpovedným subjektom, ktorým je osoba povinná poskytovať peňažné

plnenie a zaopatrovať tak oprávnenú osobu. Protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že
oprávnenej osobe neposkytol včas a riadne to, čo bolo obsahom jeho vyživovacej povinnosti. Podľa
Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V tejto súvislosti súd poukazuje, že osoba, ktorá má vyživovaciu

povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si svoju povinnosť v takejto výške splnila.
ZjudikátuR33/1960vyplýva,žetrestnýsúdpriposudzovaníotázkyzavineniatrestnéhočinuzanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona nie je viazaný rozhodnutím súdu, ktorý vo veciach
občianskoprávnych stanovil skôr výšku vyživovacej povinnosti. Trestný súd musí vychádzať z reálnych
možností obžalovaného pre plnenie vyživovacej povinnosti, a teda posúdiť otázku zavinenia samostatne

ako predbežnú otázku v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku. Súd tak môže vychádzať i z iného
rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než aký bol určený právoplatným rozhodnutím vydaným
v civilnom konaní a tak musí prihliadnuť na rôzne skutočnosti vrátane toho, či sa páchateľ bez
dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré prípadne páchateľ na seba prevzal. Súd však v danej veci

neriešil predbežnú otázku podľa § 7 Trestného poriadku, v rámci ktorej by pre trestné konanie určil
výšku výživného, nakoľko z vykonaného dokazovania, najmä z rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn.
11P/261/2018, mal dostatočne preukázané, že s týmto sa už súd vysporiadal v rámci konania o určenie
výživného a súd po vykonanom dokazovaní nevzhliadol skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov na
strane obžalovaného.

Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaný trestný čin spáchal z nedbanlivosti, pričom v tomto
prípade ide o vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písmeno a) Trestného zákona, keďže nakoľko
obžalovaný vedel , že spôsobom uvedeným v Trestnom zákone môže porušiť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí. Obžalovaný tak
svojím nedbanlivostným konaním, napriek tomu, že vedel že je povinný platiť výživné na dcéru k rukám

matky E. F., si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil a tak naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku
trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
K osobe obžalovaného súd zistil, že je živnostník. Doposiaľ bol 4x súdne trestaný, pričom v troch
prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený (jedná sa o odsúdenia za prečiny zanedbania
povinnej výživy). Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 0T/85/2024
zo dňa 20.4.2024 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d)

Trestného zákona, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou
v trvaní 18 mesiacov do 21.10.2025 a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov. Je
tak zrejmé že prejednávaného trestného činu sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby. Obžalovaný
spáchal 4 priestupky (na úseku dopravy, sankcionované pokutou vo výške 100 eur, 300 eur, 250 eur
a 300 eur a to za rýchlosť, vedenie vozidla v čase zákazu činnosti). Z miesta trvalého pobytu nie je

bližšie hodnotený.

Čo sa týka rozhodovania o treste, súd, postupujúc podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona u obžalovaného
nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa§ 37 písmeno m) Trestného zákona a to že už bol odsúdený, pričom prihliadol na jeho odsúdenie
v konaní 0T/85/2024. Súd tak obžalovanému ukladal trest v rámci trestnej sadzby podľa § 207 odsek 1
Trestného zákona a to až na 2 roky. S poukazom na osobu obžalovaného, ktorý už bol súdne trestaný

(3 x za prečin zanedbania povinnej výživy, aj keď tieto odsúdenia má zahladené, súd na ne prihliadol
pri hodnotení osoby obžalovaného), trestný čin (aj keď nedbanlivostný) spáchal počas skúšobnej doby
podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody, spáchal 4 závažné priestupky, na jeho pomery
a na závažnosť a spáchaného trestného činu, súd považoval za primeraný trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov. Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia, podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko ešte nebol vo výkone
trestu odňatia slobody. Uložený trest tak súd považuje za dostatočný a spravodlivý, a hľadiska
jeho ochrannej funkcie, represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za
primeraný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný

súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje odvolací
súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva
výslovne vzdal.