Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724200342
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724200342.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu J.. T. S., nar. X.XX.XXXX, bytom A.
- T., P. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka , so sídlom Poprad,
Námestie sv. Egídia 95, IČO: 50 672 720, proti žalovaným v 1/ rade V.. D. M., rod. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom W., W. XXXX/XX a v 2/ rade M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W., W. XXXX/XX, obaja právne

zastúpení JUDr. Tomáš Tauber, advokát , so sídlom Spišská Nová Ves, Stará cesta 3139/6, IČO: 51 151
227, v spore o určenie spôsobu užívania spoločnej veci s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 20C/5/2024 - 201 zo dňa 29.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku II o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 20C5/2024 - 201 zo dňa 29. 11. 2024 rozhodol takto
I. Žalobca je o p r á v n e n ý vybudovať a viesť všetky inžinierske siete (vodovodná prípojka,
kanalizačná prípojka, prípojka plynu STL/NTL a elektrická prípojka) k pozemkom registra „C“ parc. č. XX/
X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a
nádvorie, parc. č. XX/X o výmere XX m2, záhrada, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha
a nádvorie, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom

na LV č. XXXX, pre obec a k.ú. V., a to cez pozemok parcela registra „C“ parc. č. XX/X o výmere XXX m2,
zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Y. úradom W., katastrálnym
odborom na LV č. XXXX, pre obec a k.ú. V..

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovaným v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd
určil, že je žalobca oprávnený vybudovať a viesť všetky inžinierske siete k jemu vlastnícky patriacemu
pozemkov cez pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných. Uviedol, že má záujem

o vybudovanie inžinierskych sietí a to najmä elektrickej prípojky vonkajšieho STV/NTL plynovodu,
vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky k pozemkom parc. č. XX/X, XX/X za účelom ich napojenia
na hospodársku budovu so súp. č. XXX pričom na vybudovanie týchto sietí je potrebné podať na
príslušný stavebný úrad ohlásenie v zmysle § 57 Stavebného zákona, nakoľko ide o drobnú stavbu a
túto stavbu môže žalobca uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu. Keďže
sa majú inžinierske siete zriaďovať aj na nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu

a žalovaných, žalobca musí stavebnému úradu preukázať, že má k pozemku iné právo, a to právo
vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom. Žalobca vyzval žalovaných na uzatvoreniezmluvy o zriadení vecného bremena, avšak žalovaní v lehote určenej vo výzve nevyjadrili, nedoručili
podpísané vyhotovenie priloženej zmluvy, nie je s nimi možná iná komunikácia, žalobca nemôže
predložiť stavebnému úradu požadované doklady.

3. Žalobca sa teda podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že je oprávnený
vybudovať a viesť všetky inžinierske siete k jemu vlastnícky patriacim pozemkom registra „C“ parc. č.
XX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavaná
plocha a nádvorie, parc. č. XX/X o výmere XX m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/X o výmere

XX m2, záhrada, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV
č. XXXX, k.ú. V., a to cez pozemok registra „C“ parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a
nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. V. v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných.

X. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadrili a popreli skutkové tvrdenia žalobcu.
Okrem iného uviedli, že žalovaná v 1/ rade spolu so svojou sestrou Q. T. - K., rod. K. a otcom K. K.,

v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/42/2023 popierajú a spochybňujú, že
by žalobca bol výlučným vlastníkom parcely C-KN parc. č. XX/X o výmere XX m2, zastavaná plocha
a nádvorie s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X k celku, zapísanej na LV č. XXXX, nakoľko sa
dovolávajú, že predmetná parcela patrí do dedičstva po poručiteľke po nebohej V. K., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom V. XXX, r. č. XXXXXX/XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.

5. Napriek tomu, že žalobca uvádza, že na ich vybudovanie postačuje ohlásenie drobnej stavby,
žalovaní sa s touto argumentáciou nestotožňujú s poukazom na aktuálne platnú legislatívu, nakoľko
vybudovanie týchto sietí by ovplyvnilo nielen spoločnú nehnuteľnosť, ale aj nehnuteľnosť žalovaných,
najmä drevenice súp. č. XXX. K tomuto argumentu žalovaní doložili aj vyjadrenie vodohospodárskeho

podniku a doložia aj statický posudok, nakoľko výstavba týchto inžinierskych sietí by statiku drevenice
ovplyvnila. Poukázali na to, že výstavbou sietí by ani nebola dodržaná odstupová vzdialenosť aspoň 2m
od susednej nehnuteľnosti žalovaných, bezprostredne susediacej so spoločnou nehnuteľnosťou.

6. Žalovaní majú opodstatnené obavy, že pri realizácii by sa nehľadelo na tesnú blízkosť 124-ročnej

drevenice žalovaných, ktorá nemá betónové základy, ale hlineno-kamenné, ani na tesnú blízkosť
miestneho potoka, ktorý je od drevenice vzdialený 3 metre a jeho koryto nie je dimenzované na
prevedenie storočnej vody. Pivnice sú každoročne zatopené buď prívalovými dažďami alebo na jar
zdvihnutou hladinou miestneho potoka, pretože podlahy ich pivníc sú na úrovni potoka. Samotnou
realizáciou inžinierskych sietí, z ktorých vodovodná a kanalizačná prípojka musia byť podľa normy v 1m

hĺbke, by bola ohrozená statika drevenice a zhoršil by sa stav s vytápaním pivníc cez vodopriepustnú
zásypovú vrstvu samotných prípojok. Kanalizačná prípojka žalovaných by mala križovať novo navrhnutú
kanalizačnú prípojku žalobcu a pri križovaní žalobca nemôže garantovať, že dané križovanie nebude
prekážať novo navrhovanej prípojke. Žalovaní sa obávajú, že ohrozená bude aj ich kanalizačná prípojka,
ktorá prechádza cez spoločnú parcelu parc. č. XX/X a parcelu parc č. XX/X, ktorej vlastníctvo si žalobca

nechal osvedčiť, na pozemok suseda p. M. z južnej strany parc. č. XX a končí v jeho kanalizačnej šachte.

X. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi založenými v spise
a to tak, že z výsluchu žalobcu súd zistil, že nakoľko žalovaní si vybudovali nelegálnu kanalizačnú a
vodovodnú prípojku, bez akéhokoľvek súhlasu a povolenia, žiada o možnosť užívať spoločný pozemok

v rovnakom rozsahu. Viac ako päť rokov sa snaží získať stavebné povolenie na vybudovanie sietí,
avšak bezvýsledne z dôvodu absencie súhlasu žalovaných podielových spoluvlastníkov. Pôvodným
majoritným vlastníkom spoločného pozemku bola rodina žalobcu a v roku 2017 došlo k vyporiadaniu s
tým, že sporná parcela bude slúžiť ako spoločný dvor a vstup k pozemkom v zadnej časti. Žalobca má
v úmysle zrekonštruovať hospodársku budovu z roku XXXX. Žalobca žije v A. a nevlastní inú stavbu,

preto chce zrekonštruovať starú budovu v V.. Daný objekt sa pokúšal zrekonštruovať jeho otec v roku
XXXX, keď vypracoval projekt a v roku 2020 získal stavebné povolenie, avšak následne žalovaní podali
odvolanie a rozhodnutie stavebného úradu bolo zrušené. Budova je čiastočne zrekonštruovaná už dnes,
ale bez pripojenia sietí. V zadnej časti stavby žalobcu sa nachádza parcela parc. č. XX vo vlastníctve
syna žalobcu, kde je síce pripojenie vody, avšak najbližší prípojný bod pre elektrickú energiu je vzdialený

XXXm. Žalovaní spoločnú parcelu užívajú bez povolenia žalobcu na skladovanie stavebného materiálu,
stavebné práce pri rekonštrukcii svojej drevenice, čím žalobcovi znemožňujú prístup na parcelu vo
výlučnom vlastníctve žalobcu KN-C parc. č. XX/X. Žalovaní na pozemku vykonávajú práce, pričom
žalobcu o ničom neinformujú ani nežiadajú o súhlas. Okolo drevenice žalovaní zakopali vodovodnúprípojku, ktorá musí byt minimálne v hĺbke XXX-XXX cm a statiku stavby to zrejme nijako neovplyvnilo.
Podľa žalobcu odborní projektanti sa vyjadrili, že priestor medzi riečkou (potokom) a drevenicou (cca 4
metre)jedostatočneširokýnavedenievšetkýchsietibezakéhokoľveknarušeniastatiky,čomipotvrdiliaj

odborne spôsobilí projektanti, ktorí vypracovali jednotlivé projekty sietí a následne stavebný úrad súhlasil
s ich umiestnením v rámci stavebného povolenia vydaného v roku 2020. V roku 2018 žalovaní podpísali
súhlas s vybudovaním spoločnej plynovej prípojky, ako aj kanalizačnej prípojky po pozemku KN C XX/
X a KN C XX/X. Následne v roku 2019 začal žalovaný v 2/ rade rekonštruovať drevenicu žalovaných
bez stavebného povolenia, do roku 2020 nebola drevenica zapísaná na LV. Čo sa týka vytápania pivníc,

tento proces je nezastaviteľný a pravidelný a každoročne sa opakujúci a nezávisí od toho koľko sieti
je uložených pred drevenicou. Pivnice zatápalo pravidelne na jar pri väčšej vode v potoku. Žalobca si
musí zriadiť vlastnú kanalizačnú prípojku, nakoľko obec ako majiteľ obecnej kanalizačnej infraštruktúry,
nedovolí pripojenie prípojky mimo šachty kvôli tomu, že dané rúry sú už staré a majú menší priemer,
a preto projektant nemal inú možnosť ako naprojektovať prípojku do šachty nachádzajúcej sa pred
objektompop.č.XXX.Následneboldanýprojektpredloženýobciaobecnémuzastupiteľstvuvroku2019

na schválenie zriadenia vecného bremena na obecných parcelách a obecné zastupiteľstvo súhlasilo.
Siete nie je možné zriadiť na vedľajšom pozemku parc. č. XX/X nakoľko táto parcela končí „v potoku“
a nenadväzuje na parcelu vo vlastníctve obce. Pri rešpektovaní platných noriem nie je možné iné ako
projektantom navrhnuté uloženie sietí. Merače by mali byť uložené na okraji spoločnej parcely a nemali
by ovplyvniť vstup na parcelu.

8. Z výsluchu žalovanej v 1/ rade súd zistil, že podiel na predmete sporu nadobudla po smrti matky v roku
2017 v rámci dedičského konania. Parcela parc. č. XX/X je využívaná ako dvor, žalobca ju nevyužíva.
Prístup k svojej stavbe má žalobca po parcele parc. č. XX, ktorá bola pôvodne žalobcu a následne ju
daroval synovi. K uvedenej parcele je prístup po asfaltovej ceste, pri ktorej je zriadená aj vodovodná

prípojka. Čo sa týka parcely parc. č. XX/X, ktorá leží vedľa spoločnej parcely, vlastníctvo k tejto parcele si
osvedčil žalobca a následne parcelu daroval synovi. Nie je nijako oddelená od spoločnej parcely. Podľa
žalovanej v 1/ rade má žalobca možnosť zriadiť si pripojenie sietí cez parcelu parc. č. XX, nakoľko sa
jedná o ulicu, kde sa realizuje nová zástavba a sú tam zriadené prípojky.

9. Z výsluchu žalovaného v 2/ rade súd zistil, že žalovaní realizujú rekonštrukciu drevenice súp. č.
XXX, ktorá dlhé roky chátrala, investovali do rekonštrukcie prostriedky a obávajú sa, že pri realizácii
inžinierskych sietí žalobcom by mohlo dôjsť k jej znehodnoteniu či zhoršeniu stavu s vytápaním pivníc.
Pôvodnú rekonštrukciu a prípojky realizovali ich právni predchodcovia a tieto nezasahovali do statiky
stavby, nakoľko sa týkali interiéru. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa domáha zriadenia plynovej

prípojky, ktorá však nie je súčasťou projektu, nakoľko v žiadosti o zriadenie vecného bremena boli
uvedené len vodovodná a kanalizačná prípojka. Podľa žalovaného v 2/ rade elektrická prípojka je
už zrealizovaná. Na vedľajšej parcele parc. č. XX/X je zrealizovaná kanalizačná prípojka žalovaných,
ktorú vybudoval právny predchodca. Pokračuje ďalej na susednú parcelu a následne do obecnej
kanalizácie. Rovnako uviedol, že za budovou žalobcu sa nachádza parcela parc. č. XX, po ktorej je

možné viesť vodovodnú aj elektrickú prípojku. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu sa jedná o
šikanu, nakoľko žalobca nemá v úmysle zriadiť prípojky, ale zamedziť žalovaným vstup na parcelu parc.
č. XX/X nachádzajúcu sa v zadnej časti za spoločnou parcelou. Umiestnením revíznej šachty do úzkeho
priestoru spoločnej parcely by sa znemožnil vjazd žalovaných do dvora a k uvedenej parcele. Rovnako
spochybnil aj projekty predložené žalobcom ako nesprávne a v rozpore s platnými normami.

10. Z LV č. XXXX pre obec a k. ú. V. súd zistil, že je na ňom zapísaný pozemok parcela registra „C“
parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, so spoluvlastníckym podielom žalobcu
vo výške X v pomere k celku, a podielmi žalovaných každý vo výške 1 v pomere k celku.

11. Z LV č. XXXX pre obec a k. ú. V. súd zistil, že sú na ňom zapísané parcely registra „C“ parc. č.
XX/X, parc. č. XX/X, parc. č. XX/X (stav k X.XX.XXXX), parc. č. XX/X, parc. č. XXX/X a tiež stavba -
hospodárska budova súp. č. XXX postavená na parcele parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca.

12. LV obsahuje tiež poznámku: Právo vyplývajúce z vecného bremena, zriadeného "in rem" k
pozemkom registra C-KN parc. č. XXX/X a E-KN parc. č. XXXX, spočívajúce v práve zriadenia a
uloženia inžinierskych sietí alebo ich častí, užívania, prevádzkovania, opráv a odstránenia inžinierskych
sietí alebo ich častí, vstupu osôb a vjazdu vozidiel z dôvodu prevádzky, údržby, opráv a rekonštrukcieinžinierskych sietí alebo ich častí a to v rozsahu podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX v prospech
vlastníka nehnuteľností pozemkov registra C-KN parc. č. XX/X, XX/X, XX/X a XXX/X na základe Zmluvy
o zriadení vecného bremena podľa V-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - číslo zmeny XX/XXXX, XX/

XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX.

13. Z LV č. XXXX pre obec a k. ú. V. súd zistil, že sú na ňom zapísané parcely registra „C“ parc. č. XX,
parc. č. XX/X, parc. č. XX/X, parc. č. XX/X a parc. č. XXX vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1/ rade.
Na pozemkoch parc. č. XX/X a parc. č. XX je zriadená stavba, rodinný dom - drevenica súp. č. XXX,

samostatne zapísaná na LV č. XXXX.

14. Z výzvy na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa 15.12.2023 súd zistil, že žalobca žalovaných
vyzval na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, za účelom zriadenia vecného
bremena na parcele parc. č. XX/X zapísanej na LV č. XXXX, na vybudovanie inžinierskych sietí, a to
najmä elektrickej prípojky, vonkajšieho STL/NTL plynovodu, vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky

k pozemkom parc. č. XX/X a XX/X a ich napojenia na hospodársku budovu súp. č. XXX, resp. o
vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu s návrhom na vedenie inžinierskych sietí v zmysle situačného náčrtu.
Prílohu výzvy tvorí návrh zmluvy o budúcej zmluve, situačný náčrt a plnomocenstvo udelené právnej
zástupkyni.

15. Z písomného súhlasu so stavbou kanalizačnej prípojky zo dňa 20.5.2018 súd zistil, že žalovaní v
1/ a 2/ rade súhlasili s realizáciou kanalizačnej prípojky pre žalobcu k objektu nachádzajúcemu sa na
parcele registra „C“ parc. č. XX/X.

16. Z predchádzajúceho súhlasu s pripojením zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že žalovaní v 1/ a 2/ rade

súhlasili s realizáciou plynovej prípojky pre žalobcu k stavbe súp. č. XXX na parcele registra „C“ parc.
č. XX/X.

17. Zo správ z elektronickej pošty, sťažností a dokladov pre stavebné konanie súd zistil, že medzi
stranami sporu minimálne od roku 2019 dochádza k pokusom o odkúpenie či rozdelenie pozemku,

ale predovšetkým nezhodám vyplývajúcim z blízkosti stavieb a stavebným úpravám realizovaným
žalovanými, pričom pre rozhodnutie vo veci nie sú tieto dôkazy relevantné. Stavebným povolením
stavebného úradu Obce V. zo dňa XX.XX.XXXX, č. Y./XX/XXXX-XX-ZA, stavebný úrad žalovaným
povolil rekonštrukciu rodinného domu - drevenice, pričom komplexne posudzoval možnosti a zaťaženie
okolia stavby, vrátane existujúcich prípojok. Možno predpokladať, že rovnako komplexne bude stav

preverený v prípade povoľovacieho konania k stavebnému zámeru žalobcu.

18. Zistený skutkový stav a právne odôvodnil súd prvej inštancie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a §
3 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) § 123 OZ, § 124 OZ, XXX ods. 1 OZ, § 136 ods. 1 OZ,
ods. 137 ods. 1 OZ a 137 ods. 2 OZ, 139 ods. 1 a 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Taktiež poukázal

aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 30 Cdo/182/2004 uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spisovej značky 8 Cdo 127/2018, 1Cdo 165/2008 a iné. Taktiež v zamietajúcej časti
žaloby svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v priebehu konania prestal byť vlastníkom pozemku
parcely číslo XX/X o výmere XX m2 zastavaná plocha a nádvorie v dôsledku uzavretia darovacej zmluvy
v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pričom toto
rozhodnutie odôvodnil tým, že pomer úspech žalobcu v prejednávanej veci nie je minimálny .

20. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní a to včas. Okrem iného uviedli v odvolaní, že sa

nestotožňujú so skutočnosťou, že by väčšia časť inžinierskych sietí bola vedená na pozemku žalobcu a
len v najmenšej možnej miere zasahuje do spoločnej nehnuteľnosti. Taktiež poukázali, že v rozsudku
sa nespomína parcela č. XX/X, ktorá patrí žalovaným a ktorú si žalobca pletie so spoločnou parcelu č.
XX/X, cez ktorú mal pôvodne naplánované novú prípojku ale ani parcely č. XX/X a č. XX/X na LV
XXXX, ktoré sú tiež žalovaných a vedenie inžinierskych sietí zo strany žalobcu by na ňu malo vplyv.

Taktiež poukázal, že žalobca už v minulosti žalovaných žaloval o rozdelenie spoločnej parcely, pričom
následne predmetnú žalobu zobral späť a pri zistení, že žalovaní by súhlasili s rozdelením spoločných
nehnuteľností,takútomožnosťodmietol.Neskôrpreviedolvlastníckeprávokparcelám,cezktorébybolo
možné viesť inžinierske siete na svojho syna, tak, aby sám účelovo ukrátil sám seba o jednu možnosť aneostávalomuničiné,ibasadomáhaťvedeniainžinierskychsietícezparcelu č.XX/X,ktorúspoluvlastní
so žalovanými. Majú za to, že tam parcela č. XX/X bola predpísaná účelovo, aby súd rozhodol tak, že
siete je možné viesť iba po spoločnej parcele XX/X podľa tvrdení žalobcu a projektantov, ktorý vôbec

neboli oboznámení so sieťami okolí drevenice. V. za to, že požadované vybudovanie inžinierskych sietí
v žalobcovom prípade vedie k nadmernému obmedzeniu užívania nehnuteľnosti žalovaných, pričom
takéto obmedzenie vôbec nie je pre potrebné. Žalobca sám sebe na spôsobom realizácie sieti nijako
neobmedzí napristúpeníkjehonehnuteľnostiam,pretožemáprístupzozadnýchparcielatocezparcelu
č. XX, ktorú tiež účelovo prepísal na svojho syna dňa 23.06.2022. Žalovaní však iný možný prístup k

svojej nehnuteľnostiam nemajú a vzhľadom na to , žalobca má k svojim nehnuteľnostiam prístupových
ciest viac a navyše takých, ktoré by nikoho nadmerne neobmedzovali. Taktiež poukázali, že žalobca
vedome zavádza súd, keď tvrdil, že kanalizačnú a vodovodnú prípojku vybudovali žalovaní nelegálne,
pretože kanalizačná prípojka je riadne zakreslená v stavebnom povolení na rekonštrukciu drevenice a
taktiež poukázali, že súd prvej inštancie uvádza, že žalobca sa domáha zavedenia plynovej prípojky,
ktorá však nie je súčasťou projektu, nakoľko v žiadosti o zriadenie vecného bremena boli uvedené len

vodovodná a kanalizačná prípojka a z toho vyplýva aj zmätočnosť predmetného rozsudku. Majú za to,
že prvostupňový súd vec nedostatočne posúdil a nevzal do úvahy preukázané skutočnosti, ktoré majú
nepochybne vplyv na posúdenie veci, a tak dôsledkom nedostatočného zistenia skutkového stavu vec
nesprávne právne posúdil. Žiadali, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil
súdu na nové konanie a nové rozhodnutie. Uplatnili si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca , ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom
súdu prvej inštancie v celom rozsahu a má za to, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné,
nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonal dôkazy na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti a zo zistených skutočnosti vyvodil správny právny záver. K jednotlivým

odvolacím námietkam žalovaných uviedol, že podľa schválenej projektovej dokumentácie žiadna
meracia skrinka nie je navrhnutá tak, aby bránila prechodu žalovaných a žiadna z projektovaných
sietí nevedie a ani nezasahuje do parcely č. XX/X. Súčasne uviedol, že všetky projekty týkajúce sa
inžinierskych sietí sú vypracované odborne spôsobilými projektantmi v rokoch 2019-2020 a zohľadňujú
všetky stavebnotechnické možnosti ich trasovania. Tvrdenia žalovaných sa nezakladajú na pravde

nakoľko žalovaných nikto neobmedzuje v užívaní predmetnej parcely. Taktiež uviedol , že žalovanými
navrhovanú alternatívu vedenia kanalizácie cez parcelu č. XX/X je technicky nemožné realizovať z
dôvodu podmienkam určených správcom toku a navyše žalobca už nie je vlastníkom tohto pozemku.
Okrem iného taktiež uviedol , že kanalizačná a vodovodná prípojka žalovaných je nelegálnou stavbou
a aj to, že žalovaní úmyselne zavadzajú súd svojimi nepravdivými tvrdeniami a prekrútenými pravdami.

Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. K uvedenému vyjadreniu sa vyjadrili žalovaní. Okrem iného opätovne poukázali na spôsob
nadobudnutia parcely č. XX/X a následné jej prevody, ktoré považujú za účelové. Tým si žalobca podľa

názoru žalovaných skomplikoval prístup k zadným parcelám. Skutočným cieľom žalobcu je podľa nich
viesť všetky inžinierske siete cez spoločnú parcelu č. XX/X.Poukázali, že sa viackrát pokúšali o dohodu
so žalobcom avšak bezúspešne. Súčasne poukázali, že veria , že spoločná parcela bude rozdelená tak,
aby to viedlo k obojstrannej spokojnosti obidvoch strán . V ostatnom zotrvali na svojich vyjadreniach.

23. K uvedenému sa vyjadril aj žalobca, ktorý zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, uviedol,
že žalovaní nikdy nenavrhovali žiadnu dohodu v ktorej by žalovaní rešpektovali vlastníctvo žalobcu a
naopak v nimi iniciovanom súdnom konaní č. k. XX C /XX/XXXX chcú žalobcovi rozdelením spoločnej
nehnuteľnosti zamedziť prístup k jeho majetku z miestnej komunikácie.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
( Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z. ďalej iba CSP, platný od 01.07.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

25. Odvolací súd je v prvom rade toho názoru, že súd prvej inštancie okrem iného dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam, pričom aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie nedostatočné.26. Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti, nakoľko natoľko závažnú
úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany súdov do úvahy
zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom

by mohlo byť neodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie
všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci , rešpektovanie
ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými
prostriedkami , vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje
stranám spore posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné ale aj hmotnoprávne

predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o spore. Odôvodnenie rozhodnutí súdov
tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv.

27. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd taktiež jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, ale taktiež prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP).

28. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa tieto náležitosti v
zmysle § 220 ods. 2 CSP

29. Rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne vysvetlenie a zdôvodnenie argumentov a
názorov , na ktoré žalovaní poukazovali v priebehu konania a súd prvej inštancie sa tak prakticky vôbec
nevyporiadal s ich argumentáciou. Žalovaní nielen v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie , ale už pri svojom prvom vyjadrení k podanej žalobe poukazovali, že výstavba inžinierskych
sietí , podľa návrhu žalobcu ,by ovplyvnila statiku nielen ich drevenice , ale aj spoločnú nehnuteľnosť.

Poukazovali, že žalobca žiadnou písomnosťou nenavrhoval , ako by si predstavoval viesť inžinierske
siete cez spoločnú nehnuteľnosť a nie je im tak vôbec známe, kadiaľ tieto inžinierske siete majú
viesť, kadiaľ majú prechádzať a tým vlastne ani samotný petit žaloby nebude môcť byť vykonateľný.
Poukazovali , že aj v minulosti sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k spoločnej
nehnuteľnosti podaním žaloby na Okresnom súde Poprad č. k. 17 C/51/2020 a túto žalobu vzal späť.

Pričom ak by k zrušeniu podielového spoluvlastníctva došlo , mohol by inžinierske siete viesť cez jemu
vlastnícky patriaci pozemok a nezasahoval by tak do vlastníctva novovzniknutého pozemku , ktorého
vlastníkmi by boli žalovaní. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani otázkou , prečo žalobca nevedie
inžinierske siete cez pozemok ( parcela č. XX/X ) , ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve a ktorý neskôr
previedol na svojho syna a vôbec neskúmal dôvod tohto prevodu, najmä s pohľadu , či nešlo o účelový

prevod. Taktiež neskúmal možný vplyv zriadenia kanalizačnej prípojky žalobcu v blízkosti drevenice
žalovaných,ktorájepostavenánahlineno-kamennýchzákladochaktorásanachádzavblízkostipotoka.

30. Odvolací súd v ďalšom pripomína, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená,
že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany a z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia (2 ÚS 76/07).

31. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval , svoje rozhodnutie náležite
neodôvodnil a nedal tak dostatočnú odpoveď na všetky otázky, ktoré boli nevyhnutné pre rozhodnutie

vo veci. Až zodpovedaním vyššie uvádzaných nejasností bude môcť súd prvej inštancie zákonne
rozhodnúť. Je taktiež na zvážení súdu prvej inštancie ,či nevyčká s rozhodnutím v predmetnej veci až
do právoplatne skončeného konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej
parcele.

32. Odvolací súd taktiež pripomína , že v predmetnej veci ide o spor medzi spoluvlastníkmi pri
hospodárení zo spoločnou vecou- nehnuteľnosťou. Medzi spoluvlastníkmi a to žalobcom na strane
jednej a žalovanými na strane druhej, k vzájomnej dohode zatiaľ nedošlo, pričom táto dohoda by zrejme
bola najvhodnejším postupom pri riešení predmetného sporu. Ak však k dohode nedošlo, či nedôjde, jepovinnosťou súdu rozhodnúť o návrhu jedného z podielových spoluvlastníkov, avšak okrem iného, súd
prvej inštancie bude musieť vziať do úvahy aj hľadisko účelného využitia veci a to všetkými dotknutými
spoluvlastníkmi, ako aj brať na zreteľ, že v preskúmavanej veci ide prakticky o zriadenie vecného

bremena k nehnuteľnosti, ktorá je síce v podielovom spoluvlastníctve, ktoré zaťažuje celú nehnuteľnosť,
pričom výkon vlastníckeho práva jedného zo spoluvlastníkov, zaťažuje všetkých spoluvlastníkov a to v
rozsahu ich vlastníckeho práva. Okrem iného to znamená ,že všetci spoluvlastníci majú nielen rovnaké
práva, ale aj povinnosti, a žiaden z nich nemôže postupovať v nesúlade s princípmi spravodlivosti.

33. Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov zrušil rozsudok súdu prvej inštancie , okrem časti, v
ktorej žaloba zamietnutá, postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c), d), CSP a v nadväzujúcom výroku o
trovách konania .

34. Podľa § 391 ods.1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie. môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa § 391 ods.3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

37. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto postupovať v už vyššie naznačenom smere, vykonať a
riadne vyhodnotiť všetky v konaní vykonané dôkazy, svoje rozhodnutie náležite a dostatočne odôvodniť

a predovšetkým skúmať, či zvolený postup žalobcu, najmä prevod jemu patriacej parcely na svojho
syna, sa nejaví účelovým .Túto otázku bude musieť vyhodnotiť ako otázku predbežnú.

38. V zmysle § 396 ods.3 CSP rozhodne o náhrade trov ,aj odvolacieho konania, súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).