Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Jahnová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoCsp/7/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122426526
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122426526.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, právne zastúpený Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému:
E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, F., o zaplatenie 5.762,03 eur a príslušenstvo,
o podaní, ktoré má byť odvolaním žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k.
B5-41Csp/143/2022-72 zo dňa 24.04.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd podanie, ktoré má byť odvolaním žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
IV, č.k. B5-41Csp/143/2022-72 zo dňa 24.04.2024 o d m i e t a.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. B5-41Csp/143/2022-72 zo
dňa 24.04.2024 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.762,03 eur spolu s úrokom vo
výške 643,67 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 5.695,35 eur od 14.08.2022
do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal plný nárok
na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu zo dňa 23.11.2022, ktorou si ako veriteľ z úverovej
zmluvy uplatňoval peňažné práva proti žalovanému ako dlžníkovi. Súd prvej inštancie vychádzal z
právnej úpravy zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z ustanovení § 52 odsek 1,
2, § 53, § 657, § 658 odsek 1, § 517 odsek 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník.
Konštatoval, že žalobca preukázal platné uzavretie úverovej zmluvy č. 7109006029, ktorá má zároveň
charakter zmluvy spotrebiteľskej, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom
podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému
poskytnutý revolvingový úver, spolu vo výške 5.800,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť. Súd prvej
inštancie ustálil, že preskúmavaná zmluva obsahovala všetky zákonom č. 129/2010 Z.z. stanovené
náležitosti daného zmluvného typu. Nebolo sporným, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy neplnil a v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy žalobca vyzval
žalovaného na predčasné splatenie celej pôžičky v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Súd preto
priznal žalobcovi právo na zaplatenie dlžnej úverovej istiny vo výške 5.762,03 eur a úroku vo výške
643,67 eur vyčíslený podľa výpisu žalobcu o čerpaní, splátkach a úhradách žalovaného. Žalovaný sa
dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v spore vyjadrenej v
ustanovení § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP).
3. Žalovaný predmetný rozsudok prevzal dňa 09.06.2024. Súdu prvej inštancie bolo dňa 24.06.2024
doručené proti tomuto rozsudku podanie označené ako odvolanie žalovaného. Žalovaný súdu prvej
inštancie vytýka, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi,
resp. dlhu, ktorý by mal uhradiť a tiež, že nespochybňujem právny titulu. Nie je mu ale zrejmé presné
matematické vyčíslenie vymáhaného nároku a náklady s tým spojené vrátane spôsobu vyčíslenia a
výpočtu úrokov. Preto žiada o vyčíslenie sumy a oznámenie spôsobu, akým bola predmetná suma
vyčíslená. Navrhol, aby žalobca predložil do konania príslušné písomné doklady, na základe ktorých
zváži uznanie nároku.
4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
5.Odvolacísúdpreskúmalvecadospelkzáveru,žeodvolanieprotirozsudkuMestskéhosúduBratislava
IV, č.k. B5-41Csp/143/2022-72 zo dňa 24.04.2024 je potrebné postupom podľa ustanovenia § 386 písm.
b) Civilného sporového poriadku odmietnuť.
6. Podľa § 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému
súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
7. Podľa § 125 ods. 1, ods. 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
8. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) orgán verejnej moci
vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného
dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu
alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú
pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu
elektronického podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje
iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný
podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2.
použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii
osoby ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia “pokročilá“ podľa
osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy,
nemennosťobsahuautorizovanéhodokumentudomomentuuloženiavelektronickejschránkeadresáta,
spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi
nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný
predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje
minimálnysúborosobnýchidentifikačnýchúdajovreprezentujúcichjedinečnýmspôsobomfyzickúosobu
podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku,
ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou
podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.
9. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie,
ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala a spoľahlivé zachytenie
obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a
právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu
elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri
ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.10. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z., ak osobitný predpis na účely konania o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu
verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie
alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne
splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením
elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety
nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie
vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či
povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné.
Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely
preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8.
11. Súd musí mať vždy s určitosťou vyriešenú otázku kto urobil procesný úkon. Pre účinnosť odvolania
je potrebné, aby bolo podpísané odvolateľom alebo jeho splnomocneným zástupcom.
12. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 125 ods. 1 a 2 CSP možno podanie vo veci samej uskutočniť
písomne,atobuďvlistinnejformealebovelektronickejforme,pričompodanievelektronickejformemusí
byťautorizovanépodľaosobitnéhopredpisu-zákonač.305/2013Z.z.oe-Governmente.Vprípade,akje
podanie vo veci samej uskutočnené elektronicky, avšak bez autorizácie v zmysle uvedeného osobitného
predpisu, je potrebné toto podanie dodatočne doručiť súdu buď v listinnej forme alebo v elektronickej
forme s riadnou autorizáciou. Ak sa tak nestane do 10 dní od podania, súd na takéto podanie neprihliada
a nevyzýva účastníka konania na jeho dodatočné doručenie. Ak podanie nie je autorizované podľa § 23
ods. 1 zákona o e-Governmente osobou, ktorá je podľa jeho obsahu oprávnená konať, a podanie bolo
podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom osobou, ktorá na jeho podpísanie nebola oprávnená,
súd takéto podanie odmietne z dôvodu absencie riadneho podpisu, ktorý predstavuje jednu zo zákonom
vyžadovaných náležitostí podľa § 127 písm. e) CSP. Vzhľadom na osobitnú úpravu v § 125 ods. 2
CSP, súd v takomto prípade účastníka na odstránenie tohto nedostatku nevyzýva (podporne uznesenie
najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obdo/19/2023 zo dňa 28.06.2024.
13. Ústavný súd v rozhodnutí II. ÚS 453/2023 uviedol, že: „účelom elektronického podania je
zjednodušiťazefektívniťcivilnésúdnekonanie.Prielektronickýchpodaniachvovecisamejjeprirodzene
potrebné zabezpečiť dostatočnú verifikáciu osoby, ktorá podanie robila. Zákon preto predpisuje striktné
formálne pravidlá a volí formu kvalifikovaného elektronického podpisu podľa zákona č. 305/2013 Z.z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o e-Goverrnmente) v znení neskorších predpisov. Stanovenie týchto pravidiel je plne
pochopiteľné. Tieto pravidlá by však nemali prístup strán k súdu sťažovať až znemožňovať. Pokiaľ je
prípustné odstraňovať vady listinných podaní, a to aj pri nedostatku podpisu (II. ÚS 350/2021) alebo
nedostatku plnomocenstva, nie je rozumný dôvod, aby to pri elektronických podaniach s nedostatočnou,
no stále zákonom predpokladanou autorizáciou nebolo možné.
14. Z obsahu súdneho spisu z preskúmavanej veci vyplýva, že odvolanie bolo podané v posledný
deň lehoty na podanie odvolania z elektronickej schránky žalovaného (E. U. identifikovaný rodným
číslom) a bolo platne podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej aj KEP) osobou R. T.,
identifikovaný rodným číslom (č.1. spisu 83).
15. Zo súdneho spisu nebolo zrejmé, kto je R. T., ani na základe akého oprávnenia predmetné odvolanie
autorizoval a podpísal. Z tohto dôvodu odvolací súd listom doručeným dňa 25.06.2025 (č.1. spisu 105,
106) vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní vysvetlil, prečo odvolanie neautorizoval osobne, uviedol,
z akého dôvodu bola autorizácia vykonaná R. T. a zároveň predložil relevantný doklad preukazujúci
oprávnenie R. T. konať v danej veci v mene žalovaného. Na autorizovanie odvolania bol žalovaný
upozornený aj súdom prvej inštancie výzvou, ktorú žalovaný prevzal dňa 11.12.2024 (č.1. spisu 88).
16. Žalovaný zostal nečinný, čo pre danú vec znamená, že odvolaniu proti označenému rozsudku chýba
podpis žalovaného, ktorý predstavuje podstatnú náležitosť odvolania. Hoci bolo podanie doručené z
elektronickej schránky žalovaného, ide z procesného hľadiska o úkon tej osoby, ktorá toto podanie
autorizovala, teda R. T.. Keďže R. T. je odlišnou osobou od žalovaného a nebolo preukázané jeho
oprávneniekonaťvmenežalovaného(prostredníctvomsplnomocnenia),nemoholzažalovanéhoúčinne
podať odvolanie. Za tejto situácie nemožno považovať predmetné odvolanie za riadne podané aspôsobilé vyvolať účinky odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že chýba podstatná náležitosť odvolania
a podľa § 125 ods. 2 CSP v prípade elektronických podaní súd na odstránenie tejto vady nevyzýva,
odvolací súd vyhodnotil predmetné odvolanie ako procesné neúčinné, respektíve ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou, ktoré postupom podľa § 386 písmeno b) CSP odmietol.
17. Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje rozhodovanie o trovách odvolacieho konania v
prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Odmietnutie odvolania však z procesného hľadiska predstavuje
neúspech odvolateľa v odvolacom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o trovách konania
postupoval podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pričom analogicky
aplikoval čl. 4 ods. 1 základných zásad CSP (analógia legis). Žalobca bol v odvolacom konaní plne
úspešný, avšak podľa obsahu súdneho spisu mu nevznikli žiadne preukázateľné trovy. V takom
prípade je v súlade s článkom 17 základných zásad CSP, ktorý vyjadruje princíp procesnej ekonómie
potrebné rozhodnúť priamo tak, že sa úspešnej strane náhrada trov konania nepriznáva. Tento postup
korešponduje aj s ustálenou judikatúrou, napr. uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/14/2018.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.