Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324010330
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324010330.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa
27.08.2025 v trestnej veci proti obž. A. A. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, o
odvolaní obžalovaného a obhajcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/39/2024 zo dňa
26.02.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 3 Tr. poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo vzťahu
k obžalovaným B. C. a mladistvej D. C. v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku

O b ž a l o v a n ý ch: 1/ B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX v
B., trvale bytom E. XXX, F. G., toho času vo výkone väzby v ÚVV Košice,
2/ ml. D. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v G., trvale bytom A. XXXX/XX, G.,

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné PV

1159/23/7702-73 zo dňa 24.05.2024 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorý mali spáchať tak, že

dňa 29.11.2023 v čase okolo 00.40 hod pri vchode do podchodu popod železničné koľajisko
nachádzajúcom sa na ul. Chemlonskej pri priemyselnom parku Chemes v meste Humenné, prišli k
poškodenému A. H. zo Sniny, ktorého stiahli vedľa schodiska podchodu a pýtali od neho peniaze, ktoré
im však poškodený odmietol dať, kde ho následne B. C. chytil pod krk s vyhrážkou, že „daj mi peniaze
inak ťa zabijem“, kde ho následne potom A. A. chytil za ruku poškodeného A. H., pričom mu z pravého

zadného vrecka nohavíc vytiahol peňaženku, z ktorej vzal finančnú hotovosť a zvyšný obsah peňaženky
vysypal na zem a následne ju zahodil a finančnú hotovosť, ktorá z peňaženky vypadla pozbierala D. C.,
ktorú si následne prisvojila a potom všetci z miesta odišli, čím poškodenému A. H., nar. XX.XX.XXXX v
Snine,trvalebytomI.,nespôsobiližiadnezranenia,ktorébysivyžiadalilekárskeošetrenieaodcudzením
finančnej hotovosti mu spôsobili škodu vo výške 150,- eur.

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaných A. A., B. C. a ml. D. C. za vinných zo
spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, a to formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, žedňa 29.11.2023 v čase okolo 00.40 hod pri vchode do podchodu popod železničné koľajisko
nachádzajúcom sa na ul. Chemlonskej pri priemyselnom parku Chemes v meste Humenné, vyšiel z
podchodu poškodený A. H. zo Sniny, ktorý sa pri obžalovaných pristavil, ktorého stiahli vedľa schodiska

podchodu a pýtali od neho peniaze, ktoré im však poškodený odmietal dať, kde sa mu následne B. C.
začal vyhrážať slovami „daj mi peniaze inak ťa zabijem“, a následne A. A. chytil poškodeného A. H.
za ruku a vytiahol mu z pravého zadného vrecka nohavíc peňaženku, z ktorej vzal finančnú hotovosť
vo forme bankoviek, pričom mince a zvyšný obsah peňaženky vysypal na zem a peňaženku následne
zahodilafinančnúhotovosťvoformemincí,ktorázpeňaženkyvypadlapozbieralaD.C.,ktorúsiprisvojila

a potom všetci z miesta odišli, čím poškodenému A. H., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., nespôsobili
žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a odcudzením finančnej hotovosti mu spôsobili
škodu vo výške 150,00 eur.
Za to uložil obž. A. A. podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k/, l/ a n/ a priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, za použitia § 39 odsek 5 Trestného zákona a podľa § 46

Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného
zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraduje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.
ObžalovanémuB.C.podľa§188odsek1Trestnéhozákonazapoužitia§38odsek2Trestnéhozákonas
prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona a neexistenciu poľahčujúcej

okolnosti a podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 odsek
2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraduje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanej ml. D. C. podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 117 Trestného zákona, za

použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ a l/
a neexistenciu priťažujúcej okolnosti Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov. Podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní a po poučení
o opravnom prostriedku odvolanie obžalovaný B. C. a jeho obhajca, a to proti výroku o vine a treste.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie aj obžalovaná ml. D. C. a aj obžalovaný
A. A..

A. A. vzal podané odvolanie podaním zo dňa 18.6.2025 späť, preto odvolací súd uznesením zo dňa
20.06.2025 sp. zn. 9To/7/2025 predsedom senátu vzal toto späťvzatie odvolania na vedomie a vo vzťahu
k tomuto obžalovanému tak rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Obžalovaný B. C. v písomnom odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom obhajcu najskôr

poukázal na znenie skutku, pre ktorý na neho bola podaná obžaloba, a na znenie skutku, pre spáchanie
ktorého bol prvostupňovým súdom uznaný za vinného. Po porovnaní znení skutkov dodal, že súd ho
uznal za vinného na inom skutkovom základe, teda nebola zachovaná totožnosť skutku. Namietol, že
súd nevysvetlil, prečo zmenil v rozsudku popis skutku, ktorý bol uvedený v obžalobe a na základe akých
dôkazovatvrdenívytvoriltentozáver.Rozsudokjetaknepreskúmateľný.Predovšetkýmnamietol,žesúd

skutkovo ustálil, čo je zrejmé aj z videozáznamu z kamery č. 7, že je zrejmé, že k skutku ako bol opísaný
v obžalobe nedošlo, avšak v rozsudku tomu nevenoval pozornosť a neuviedol, ako sa vysporiadal
s dôveryhodnosťou poškodeného, obž. A. a obž. C.. Zdôraznil, že z prehratého videozáznamu je
zrejmé, že sa žiadneho trestného činu nedopustil. Poukázal na detaily tvrdení poškodeného, ktoré sa
menili a ktorým ani súd neuveril, vytkol súdu, že v skutkovej vete použil vyjadrenia, ktoré sú v rozpore

s prehratým videozáznamom, pretože jedinou osobou, ktorá sa naťahuje s poškodeným bol A.. Ďalej
konfrontoval tvrdenia poškodeného so zisteniami z prehratého záznamu, a uzavrel, že poškodený
klamal, ale i tak jeho vyjadrenia súd akceptoval, hoci mal rozpory odstrániť. Súd prispôsobil svoje
skutkové závery niečomu, čo nebolo ani len tvrdené obžalovaným A., C. a poškodeným. Rovnako dodal,
že priebeh lúpeže, ako ho vyhodnotil súd v skutkovej vete nebol v celosti tvrdený týmito osobami a

je pospájaný na základe čiastočnej výpovede A., C. a poškodeného, ktorí sa pred súdom preukázali
ako nedôveryhodné osoby. Zopakoval, že záznam vyvrátil tvrdenia poškodeného, doplnil, že jeho
prípadnávyhrážkabymuselavyvolaťnejakúreakciuupoškodeného.Poukázalopakovanenarozporyvo
výpovediach poškodeného ohľadom spôsobu odobratia peňaženky a osoby, ktorá tak urobila, poukázalna všetky detaily skutku, o ktorých poškodený vypovedal vždy inak a rozporne pri každej následnej
výpovedi a rozpory ani nevedel vysvetliť. Ďalej argumentoval osobnosťou poškodeného ako požívateľa
alkoholu vo väčšom rozsahu, ako osobu nevierohodnú. V ďalšej časti sa vyjadroval k osobe obžalovanej

C., ktorá sa ukázala ako nedôveryhodný svedok, preukázateľne navštevovala obžalovaného A. vo
výkone väzby, s obžalovaným A. majú spoločné dieťa, uvádzala klamlivé tvrdenia o údajnom chytení
pod krk a zvalení na zem k čomu nikdy nedošlo a ani sám poškodený neuvádzal, žeby bol na zemi
a dokonca obžalovaná fabulovala, že ho mal držať pod krkom po celý čas, jej výpovede obžalovaný
nazval ako rôzne verzie pravdy, keďže z videozáznamu je zrejmé že C. klame. Ďalej uvádzal argumenty

na spochybnenie vierohodnosti už ods. A., ktorého tvrdenia rovnako vyvrátil videozáznam z kamery
č. 7 a ktorý svojimi tvrdeniami obviňoval zo skutku jeho, keď napr. z videozáznamu je zrejmé, že to
bol práve A. ktorý sa 00.49hodine a 31 sekunde začne naťahovať s poškodeným, ktorého ťahá za múr
mimo zorné pole kamery. Viaceré argumenty obžalovaného smerovali k porušeniu rovnosti zbraní, právo
na spravodlivý proces, to vo vzťahu k viacerým zamietnutým návrhom obžalovaného na vykonanie
listinných dôkazov a odstraňovanie rozporov a položeným otázkam jeho obhajcu, porušenie ustanovia,

ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Rovnako dodáva, že skutkové závery súdu sú nejasné a
neúplne a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. K porušeniu
jeho práva na obhajobu uviedol, že k nemu došlo odmietnutím vykonania dokazovania, a to vykonanie
rekognície, aby poškodený opoznal osobu útočníka spomedzi viacerých osôb, vykonanie konfrontácie
medzi ním a poškodeným A. H., vykonanie znaleckého skúmania psychológom na skúmanie osobnosti

poškodeného, vykonanie znaleckého skúmania kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného
zboru z odboru kriminalistickej biológie za účelom zistenia, či sa na peňaženke poškodeného nachádza
biologický materiál, ktorý je zhodný s jeho DNA, vykonanie znaleckého skúmania Kriminalistickým a
expertíznym ústavom Policajného zboru z odboru daktyloskopia za účelom zistenia, či sa na peňaženke
poškodeného nachádzajú odtlačky prstov zhodné s jeho odtlačkami, vykonanie znaleckého skúmania

kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru z odboru kriminalistickej biológie za účelom
zistenia, či na zabezpečených bankovkách: 1 ks bankovka 20 € UC6289352146, 1 ks bankovka 10 €
WB2703467556, 2 ks bankovka 5 € ND4027883281, YA2741049602, minca 2 € a na ďalších minciach,
ktoré mal mať poškodený pri sebe a mali byť údajne poškodenému odcudzené, nachádza biologický
materiál, ktorý je zhodný s jeho DNA, vykonanie znaleckého skúmania Kriminalistickým a expertíznym

ústavom Policajného zboru z odboru daktyloskopia za účelom zistenia, či sa na zabezpečených
bankovkách: 1 ks bankovka 20 € UC6289352146, 1 ks bankovka 10 € WB2703467556, 2 ks bankovka
5 € ND4027883281, YA2741049602, minca 2 € a na ďalších minciach, ktoré mal mať poškodený
pri sebe a mali byť údajne poškodenému odcudzené nachádzajú odtlačky prstov, ktoré sú zhodné s
jeho odtlačkami. Na tento účel je potrebné podrobiť tieto peniaze znaleckému skúmaniu. Vykonanie

konfrontácie medzi ním a obv. A. A., vykonanie konfrontácie medzi ním a obv. D. C., Ďalej poukázal
na nedostatky spočívajúce v nevykonaní ďalších dôkazov, a to merania alkoholu v krvi poškodeného,
oboznámenie so správou ÚVTOS a ÚVV v Košiciach k zistenému stavu obžalovaného A. pod vplyvom
alkoholu. Navrhol vykonanie všetkých vyššie uvedených dôkazov. Obžalovaný pokračoval, že u neho
bola identifikovaná len ľahká opitosť, preto vie jasne vypovedať o okolnostiach, ktoré sa v ten večer

udiali. Namietal ďalej niektoré nepresnosti, pisárske, resp. iné zrejmé nesprávnosti rozsudku (napr.
Paluba chate), ktorým preukazoval nepreskúmateľnosť rozsudku. Namietol tiež skutkový záver súdu,
že poškodený zostal v interakcii s obžalovanými nasledujúcich 11 minút, ku ktorému obžalovaný
C. uviedol, že bol v komunikácii len s obž. A. nie s ním, pričom z prehratého videozáznamu je
zrejmé, že bezprostredne pred spáchaním lúpeže on ani nestojí pri poškodenom, a súd sa mohol sám

presvedčiť, kedy presne A. olúpil poškodeného a že on na tom nijako neparticipoval. Nechápe ako
mohol súd za týchto okolnosti uveriť pravdivosti výpovede poškodeného, keď ten tvrdil, že s nikým
nekomunikoval. Skutkové závery súdu o tom, že sa mal podieľať na lúpeži sú nesprávne a neopreté
o žiaden relevantný zákonný dôkaz. Argumentáciu súdu, že on mal údajne dopĺňať nové informácie
nielen ohľadne samotného skutku, ale aj konaniu obžalovaných, ktoré mu predchádzalo, že uviedol,

že obžalovaný A. A. mal C. požičať svoju bundu, kde A. A. mal zostať len v tričku, a kde on mu mal
požičať svoju bundu, uviedol, že ide o nepodstatnú skutočnosť, a založenie hodnotenia jeho osoby
na niečom takom nemá logiku, keďže jeho tvrdenia v prípravnom konaní a aj pred súdom sú zhodné
svideozáznamom.Čivčasezáznamu00:41:10stojípripoškodenomniejepodstatné,leboklúpežidošlo
o 00:49:38, tiež je na ňom vidieť, že o 00:49 je rovnako ako C. vzdialený od poškodeného a A., navyše

podľa záznamu došlo k lúpeži o 00:49:38, teda o 8 minút neskôr ako uvádza súd, tieto okolnosti súd
nevyhodnotil správne. Vyjadril presvedčenie, že súd nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. K uloženému trestu uviedol, že ho považuje za neprimeraný,
A. sa preukázateľne dopustil násilia voči poškodenému a trest mu bol uložený len vo výmere 2 rokov,jemuvovýmere4rokov,tedajeneprimeraneprísny,pričomuviedolďalšiedetailyaskutočnosti,prektoré
uloženýtrestpovažovalzaneprimeraný.Zdôvodu,žerozsudokjezaloženýnanesprávnomvyhodnotení
dôkazov, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie, v dôsledku toho tieto skutkové zistenia sú nesprávne, z dôvodu, že výrok
rozsudku o vine a treste obsahuje podstatné chyby konania, ktoré vyhláseniu rozsudku predchádzali a
znamenajú porušenie jeho práva na obhajobu, navrhol napadnutý rozsudok vo vzťahu k nemu zrušiť
a oslobodiť ho spod obžaloby.

Obžalovaná C. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedla, že rozsudok
je vo vzťahu k jej osobe nepreskúmateľný, z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých
skutkových záverov dospel súd prvého stupňa k záveru, že spáchala zločin lúpeže podľa ust. § 188
ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, aby jej konanie vo vzťahu ku konaniu spoluobžalovaných mohlo byť kvalifikované ako
spolupáchateľstvo v zmysle ust. § 20 Tr. zákona, pretože nebola preukázaná predchádzajúca dohoda s

ostatnými spoluobžalovanými na spoločnom spáchaní zločinu lúpeže, ani žiadna konkludentná dohoda
na spáchanie takéhoto trestného činu, čo vyplýva z výpovedí spoluobžalovaných. Podľa jej názoru
išlo o spontánne konanie spoluobžalovaných C. a A., ona sa len nachádzala na mieste skutku a
žiadnym spôsobom priamo nepodieľala na dokonaní zločinu lúpeže, a to ani čiastkovým konaním. Voči
poškodenému násilie, či jeho hrozbu nepoužila v úmysle zmocniť sa cudzej veci a ani sa za týchto

okolností cudzej veci nezmocnila, a to vyplýva dokonca aj z výpovede poškodeného a obdobne aj
z výpovedí spoluobžalovaných. K argumentácii súdu prvého stupňa, že všetci obžalovaní spoločným
konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže, a to obž. B. C. v podobe
vyhrážok voči poškodenému, následne vybratie peňaženky z vrecka poškodeného v úmysle sa zmocniť
finančnej hotovosti zo strany A. A. a zmocnenie sa finančnej hotovosti zo strany ml. D. C., pričom malo

ísť o spoločný úmysel a konkludentnú dohodu všetkých spoluobžalovaných, kde každý si uvedomoval,
že jeho konanie, ale aj konanie ostatných smeruje k spoločnému spáchaniu trestného činu, obžalovaná
uviedla, že nie je správna, pretože čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona je dokonaný okamihom
použitia násilia alebo jeho hrozby v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Obžalovaná nepoprela, že po
dokonaní činu pozbierala finančné prostriedky, ale toto jej konanie po spáchaní trestné činu lúpeže nie

je možné hodnotiť ako naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu. Podľa jej názoru nie
je zrejmé, ako dospel súd prvého stupňa k záveru, že jej konanie a konanie ostatných obžalovaných
preukazuje spoločný úmysel a konkludentnú dohodu na spoločnom spáchaní trestného činu lúpeže,
keďže dohoda páchateľov, či konkludentný spoločný úmysel na spáchaní trestného činu musí byť zrejmý
ešte pred jeho dokonaním, avšak takáto skutočnosť, ktorá by však tento záver súdu prvého stupňa

odôvodňovala vo vzťahu ku nej ako spoluobžalovanej neexistujú a žiadny takýto dôkaz v konaní ani
vykonaný nebol. Takéto posúdenie tejto veci súdom prvého stupňa je nepreskúmateľné a nezákonné.
Na základe uvedených skutočností navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľné
a nezákonné podľa §321 ods. 1, písm. b/, d/ Tr. poriadku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na
základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných B. C. a D. C. sú

dôvodné a je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a spod obžaloby prokurátora týchto obžalovaných
oslobodiť.

Napriek tomu odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal vo veci dokazovanie zákonným spôsobom
a vykonal dokazovanie v dostatočne širokom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, teda podľa názoru

odvolacieho súdu bol skutkový stav zistený dostatočne a poskytol základ pre rozhodnutie o obžalobe aj
vo vzťahu k uvedeným dvom obžalovaným. Avšak súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu dospel k
nesprávnym skutkovým záverom, a v nadväznosti na to k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré
vyústilo do výroku o vine obžalovaných, hoci podľa názoru odvolacieho súdu pre takýto výrok vykonané
dokazovanie neposkytlo základ.

Pokiaľ ide o rozsah a obsah súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, na hlavnom pojednávaní
vypočul obžalovaných A. A., B. C., D. C., poškodeného A. H., postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného
poriadku čítal znalecké posudky, vypracované v trestnom konaní znalcom z odboru zdravotníctva afarmácie, odvetvie psychiatria, MUDr. Alfonza Porvažníka č. 28/2024 na obžalovaného A. A., č. 27/2024
na obžalovaného B. C., č. 33/2024 na obžalovanú mladistvú D. C., a znalcom z odboru psychológia
a odvetvie Klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, posudok

znalkyne PhDr. et Mgr. Márie Hrehovej č. 12/2024 na obžalovaného A., č. 13/2024 na obžalovaného
B. C. a na obžalovanú D. C.. Prvostupňový súd tiež vychádzal z kamerového záznamu, z ktorého
vyvodil, že poškodený A. H. sa pri vychádzaní z podchodu pristavil pri obžalovaných, ktorí sa v tom
čase nachádzali už von z podchodu, z kamerového záznamu mal preukázané, že poškodený zostal v
interakcii s obžalovanými nasledujúcich približne 11 minút, po tomto malo dôjsť k olúpeniu poškodeného

A. H. zo strany obžalovaných, pričom prvostupňový súd podotkol, že samotný priebeh skutku obžalovaní
ako aj poškodený opisovali rozdielne.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vzal z výpovede obžalovaného A. A. za
preukázané, že išli cez podchod, no nepamätal sa, či bol poškodený pred nimi alebo za nimi, no keď už
boli hore takmer von z podchodu, pristavil sa pri nich A. H., chvíľu sa rozprávali, tento im dobrovoľne

vydal drobné peniaze na polievku ako pre neho, tak aj pre D. C.. B. C. pýtal peniaze od poškodeného
tiež, avšak tento mu ich odmietol vydať, načo B. C. sa začal poškodenému vyhrážať so slovami daj
mi peniaze, lebo ti jednu prijebem alebo zabijem, a následne mal B. C. chytiť obžalovaného pod krk
alebo za vetrovku a on vyberal poškodenému z pravého zadného vrecka nohavíc peňaženku, z ktorej
vzal finančnú hotovosť vo forme bankoviek a ostatný obsah peňaženky, teda mince, vysypal na zem a

peňaženku zahodil. Tieto mince mala pozbierať D. C..

Z výpovede obžalovaného B. C. mal zistené, že ku olúpeniu poškodeného skutočne došlo, avšak mal
to byť výhradne A. A., ktorý mal poškodeného chytiť zozadu lakťom pod krk, stiahnuť poškodeného za
roh, naťahovať sa s poškodeným o peňaženku, kde poškodený sa mal brániť, a následne peňaženku

získať do svojej moci a vybrať z nej obsah vo forme bankoviek. Konanie D. C. opisoval totožne ako A.
A., teda že zo zeme zbierala obsah peňaženky, konkrétne mince, ktoré z nej vypadli.

Z výpovede obžalovanej ml. D. C. mal zistené, že opísala konanie v podstatných bodoch rovnako ako
obžalovaný A. A., teda že to bol B. C., ktorý sa poškodenému vyhrážal zabitím, v prípade, ak mu nedá

peniaze, a následne mal poškodeného zvaliť na zem. Účasť A. A. na spáchanom skutku opísala tak, že
peňaženky poškodeného sa mal zmocniť A. A. tým, že ju mal vybrať z vrecka poškodenému, následne z
tejto peňaženky vybrať hotovosť vo forme bankoviek, kde ona zo zeme pozbierala peniaze, teda mince,
ktoré z peňaženky vypadli.

Z výpovede samotného poškodeného A. H. mal zistené, že obžalovaných stretol v podchode, kde
uviedol, že obžalovaný stál za jeho chrbtom. Obžalovaní si od neho pýtali peniaze, ktoré im on odmietol
vydať. Za jeho chrbtom bol B. C., ktorý na neho zakričal daj mi peniaze, lebo ťa zabijem. Túto osobu
opísal ako muža s chudšou postavou, kapucňou a sivou briadkou. Následne mu vytiahli peňaženku z
vrecka, nevedel, kto to bol, no peniaze z peňaženky vytriasla osoba, ktorá stála pred ním, peňaženku

držala v ruke a vytriasala z nej peniaze. Táto osoba mala byť podľa opisu konania žena. Na mieste
činu bola aj tretia osoba, ktorá bola po jeho pravej strane po boku, táto osoba bola muž, ktorý následne
prišiel ku osobe, ktorá vytriasala peniaze z peňaženky. Peniaze mala zbierať tá osoba, ktorá vytriasla
peniaze a držala peňaženku v ruke. Poškodený poprel, že by bol fyzicky napadnutý alebo že by mu
bola spôsobená iná ujma na zdraví. Poškodený rovnako poprel, že by sa bránil. Uviedol, že tam len stál,

pretože sa bál o svoj život.

Následne prvostupňový súd uzavrel, že z vykonania časti konania predpokladaného skutkovou
podstatou trestného činu lúpeže obžalovaným A. A., okrem toho, že sám vyhlásil vinu, spoľahlivo
usvedčuje aj výpoveď obž. ml. D. C., poškodeného A. H. a v konečnom dôsledku aj výpoveď obž. B. C..

Ohľadne B. C. okresný súd konštatoval, že neuveril jeho výpovedi o tom, že sa na vykonaní ani len časti
konania predpokladaného skutkovou podstatou trestného činu lúpeže žiadnym spôsobom nepodieľal,
a že celý skutok spáchal výhradne obžalovaný A. A., a to z dôvodu, že z výpovedí obž. ml. D. C.,
obž. A. A., no najmä samotného poškodeného A. H. jednoznačne vyplýva, že bol to B. C., ktorý sa

mal poškodenému vyhrážať zabitím slovami daj mi peniaze, lebo ťa zabijem po tom, čo mu poškodený
odmietol dať peniaze. Poškodený uviedol, že takto sa mu mala vyhrážať osoba, ktorá stála za jeho
chrbtom, ktorú opísal ako muža chudšej postavy so sivou briadkou, kde tento opis zodpovedá B. C.,
ktorého poškodený priamo označil vo výpovedi na hlavnom pojednávaní. Súd uvádza, že trestný činlúpeže je dokonaný aj použitím hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čo
bolo v prípade B. C. jednoznačne preukázané. Nehodnovernosť výpovede obžalovaného B. C. videl
súd v tom, že počas svojho výsluchu dochádzalo ku dopĺňaní stále nových informácií nielen ohľadne

samotného skutku, ale aj konaniu obžalovaných, ktoré mu predchádzalo. Jeho tvrdenia sa na základe
vykonaných dôkazov ukázali ako nepravdivé, napríklad, keď uvádzal, že obžalovaný A. A. mal D. C.
požičať svoju bundu, kde A. A. mal zostať len v tričku, kde následne mal B. C. A. A. požičať jednu
svoju bundu. Toto tvrdenie bolo vyvrátené, nielen výpoveďami obžalovaných, ale aj z kamerového
záznamu. Taktiež tvrdenie obžalovaného B. C. o tom, že sa poškodený mal brániť a naťahovať sa o

peňaženku s A. A., nebolo preukázané, nakoľko samotný poškodený uviedol, že sa nebránil, nakoľko
sa bál o svoj život. Rovnako bolo z kamerového záznamu vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že sa
nenachádzal ani len v blízkosti poškodeného, kde z uvedeného kamerového záznamu vyplýva, že v
čase 00:41:10 stoja všetci obžalovaní spolu s poškodeným pri sebe na jednom mieste na ľavej strane
podchodu, teda práve v mieste, kde malo dôjsť ku spáchaniu trestného činu. V spojitosti s jeho osobou
prvostupňový súd zohľadnil aj z psychologického posudku závery, že tento obžalovaný je schopný

správne reprodukovať prežité udalosti, no bola zachytená snaha vytvárať o sebe sociálny žiaduci obraz
a prezentovať sa neúprimne, čo vypovedá predovšetkým o nekritickom, nezrelom sebaobraze, ako aj o
tendencii k fabulácii či lživosti. Vzhľadom k tomuto bolo možné podľa súdu s väčšou pravdepodobnosťou
predpokladať, že počas výpovedí o skutočnostiach, pre ktoré je trestné stíhanie vedené, dochádza
ku skresleniam a vedomím úpravám. Správanie sa a výpoveď obžalovaného vyhodnotil súd tak, že

korešponduje so závermi znaleckého posudku.

Odvolací súd sa následne pri ďalšom posudzovaní veci a rozhodovaní sústredil už len na tie dôkazy,
predovšetkýmvýpovedeobžalovanýchapoškodenéhoaichzmeny,ktorénadovšetkupochybnosťpodľa
názoru odvolacieho súdu poskytli základ pre také rozhodnutie, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na okolnosti tejto veci tak do úvahy prichádzali ako najpodstatnejšie dôkazy vyššie
uvedené, výpovede poškodeného a všetkých troch obžalovaných a navyše zásadný, rozhodujúci
dôkaz poskytujúci absolútne objektívny pohľad na podstatnú časť priebehu skutkového deja (konania
obžalovaných a aj poškodeného) obrazový záznam č. 7 kamery mestskej polície v Humennom (ďalej

len záznam) zaznamenávajúcej miesto činu a jeho okolie v čase skutku.

Najskôrodvolacísúdpoukazujenato,žeprokurátorpodalnaobžalovanýchobžalobypreskutok,ktorého
sa mali dopustiť tak, že

dňa 29.11.2023 v čase okolo 00.40 hod pri vchode do podchodu popod železničné koľajisko
nachádzajúcom sa na ul. Chemlonskej pri priemyselnom parku Chemes v meste Humenné, prišli k
poškodenému A. H. zo Sniny, ktorého stiahli vedľa schodiska podchodu a pýtali od neho peniaze, ktoré
im však poškodený odmietol dať, kde ho následne B. C. chytil pod krk s vyhrážkou, že „daj mi peniaze
inak ťa zabijem“, kde ho následne potom A. A. chytil za ruku poškodeného A. H., pričom mu z pravého

zadného vrecka nohavíc vytiahol peňaženku, z ktorej vzal finančnú hotovosť a zvyšný obsah peňaženky
vysypal na zem a následne ju zahodil a finančnú hotovosť, ktorá z peňaženky vypadla pozbierala D. C.,
ktorú si následne prisvojila a potom všetci z miesta odišli, čím poškodenému A. H., nar. XX.XX.XXXX
v I., trvale bytom I., nespôsobili žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a odcudzením
finančnej hotovosti mu spôsobili škodu vo výške 150,- eur.

Súd prvého stupňa uznal obžalovaných vinnými zo spáchania skutku na tom základe, že

dňa 29.11.2023 v čase okolo 00.40 hod pri vchode do podchodu popod železničné koľajisko
nachádzajúcom sa na ul. Chemlonskej pri priemyselnom parku Chemes v meste Humenné, vyšiel z

podchodu poškodený A. H. zo Sniny, ktorý sa pri obžalovaných pristavil, ktorého stiahli vedľa schodiska
podchodu a pýtali od neho peniaze, ktoré im však poškodený odmietal dať, kde sa mu následne B. C.
začal vyhrážať slovami „daj mi peniaze inak ťa zabijem“, a následne A. A. chytil poškodeného A. H.
za ruku a vytiahol mu z pravého zadného vrecka nohavíc peňaženku, z ktorej vzal finančnú hotovosť
vo forme bankoviek, pričom mince a zvyšný obsah peňaženky vysypal na zem a peňaženku následne

zahodilafinančnúhotovosťvoformemincí,ktorázpeňaženkyvypadlapozbieralaD.C.,ktorúsiprisvojila
a potom všetci z miesta odišli, čím poškodenému A. H., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., nespôsobili
žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a odcudzením finančnej hotovosti mu spôsobili
škodu vo výške 150,00 eur.Už zo znenia skutkovej vety napadnutého rozsudku je evidentné, že po vykonanom dokazovaní pristúpil
prvostupňový súd k jej úprave, vynechal konanie obžalovaného B. C. „chytanie pod krk poškodeného

s vyhrážkou“, po ktorom mal poškodeného chytať za ruku obž. A. a vytiahnuť mu peňaženku z vrecka,
a ponechal v nej už len vyhrážku zo strany obž. C. a následné konanie obž. A.. Podstata konania obž.
C. sa v oboch verziách zhodovala.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že k tejto úprave skutku prvostupňový súd pristúpil na základe

zmeny vo výpovedi poškodeného a v spojení so skutočnosťami vyplývajúcimi z kamerového záznamu.

Na rozdiel od prvostupňového súdu však zmeny vo výpovedi poškodeného nevyhodnotil odvolací súd
iba ako čiastkové a bez väčšieho významu, ale ako zásadné, radikálne, a podľa názoru odvolacieho
súdu v spojení s obsahom záznamu mali viesť súd prvého stupňa nie k úprave skutku, ale k záveru,
ku ktorému dospel odvolací súd.

Odvolací súd veľmi stručne zrekapituluje už len základné body vo výpovediach poškodeného
a obžalovaných, ktoré sa týkajú vykonania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, pre spáchanie
ktorého bola podaná vo veci obžaloba, a ktoré sa vzťahujú k najdôležitejším prvkom konania jednotlivých
obžalovaných.

ZprvéhovýsluchupoškodenéhoA.H.vyplývalo,žejedenhochytilpodkrk,žehozabije,abydalpeniaze,
potom ho chytil druhý a vybral zozadu peňaženku a vytriasol peniaze, tie zbierala žena. Podľa druhého
výsluchupýtalinejaképeniaze,asinachlast,tensbradouhochytilpodkrk.Ztretiehovýsluchuvyplývalo,
že muž spoza chrbta začal kričať a chcel peniaze, lebo ho zabije, to bol ten zarastený s kapucňou (C.),

zbokuzarukuhodržaltenmladší(A.)avytiaholmupeňaženkuavytriasolpeniaze.Dievčinaichzbierala,
slečna len zbierala peniaze. Peniaze žiadal ten mladší, on vytriasol peniaze. Z výsluchu na hlavnom
pojednávaní vyplývalo, že mu šli za chrbtom a pýtali od neho peniaze, C. bol vzadu, A. a C. vpredu,
vytiahli mu peňaženku, osoba za chrbtom zakričala daj peniaze, lebo Ťa zabijem a vytiahli mu peniaze,
nevie kto. Peňaženku mala osoba vpredu, vytriasala peniaze. Nebol fyzicky napadnutý. Osoba, ktorá na

neho kričala bol chudší. Zabitím mu hrozili hore. Slečna nepýtala peniaze, mala peňaženku v rukách,
zbierala peniaze, vytriasala peniaze.

Z prvého výsluchu teraz už odsúdeného A. A. vyplývalo, že poškodený sa pristavil, rozprával sa, na
C. bol vulgárny, C. ho šiel biť. On sa medzi nich postavil, pýtal od pána na polievku, dal mu, aj C..

Pán odchádzal, vzal mu z rúk peňaženku a prehľadal ju, dal si do vrecka peniaze, peňaženku vrátil.
Z druhého výsluchu vyplývalo, že ponúkol poškodeného vínom, prosil ho o drobné, aj C., poškodení
a C. niečo nadávali. C. povedal poškodenému daj drobné lebo ťa zabijem, C. vzal poškodeného na
bok a tam sa naťahovali, chytil ho pod krk, kričal poď a zober mu peňaženku. On to urobil, C. držal
poškodeného pod krkom a on mu zobral peňaženku, C. ho pustil. Peniaze sa vysypali, pýtal od C.

svetlo, svietil C., zbierali mince. C. poškodeného držal pod krkom, on ho len chytil za ruku a vzal
peňaženku. C. sa poškodenému vyhrážal. C. zhadzuje všetko na neho, lebo má podmienku. Z výsluchu
na hlavnom pojednávaní vyplývalo, že C. a poškodený si nadávali, jemu poškodený dal drobné, aj
Kurejovej, Kuchtovi nie. C. vzal poškodeného ku košu, naťahoval sa s ním, C. ho chytil pod krk, jemu
zakričal poď zober peňaženku, on pristúpil a zobral ju a dal ju C.. Mince sa rozpadli, zbierala ich C..

Z výsluchu obžalovanej C. najskôr vyplývalo, že pili víno, poškodený chcel piť víno, C. ho ponúkol,
A. pýtal peniaze, dal mu, C. nedal. C. ho chytil pod krk, že keď nedá peniaze, tak mu prijebe, zvalil
poškodeného na zem. Kričal, aby A. vzal poškodenému peňaženku, A. to urobil, C. mu peňaženku
vytrhol, vzal peniaze, peňaženku vyhodil. Ona šla a zbierala peniaze. Z ďalšieho výsluchu vyplývalo,

že A. pýtal peniaze na polievku, C. dal poškodenému víno, C. ho chytil pod krk, hodil na zem, vypadla
peňaženka, A. ju dvihol, padali z nej drobné, ona ich zbierala, C. rozprával s poškodeným, si nadávali,
C. ho chytil pod krk jednou rukou, chcel mu prijebať, A. videl poškodeného na zemi, tak vzal peňaženku,
vypadli mince, ona ich zbierala, lúpež neplánovali. Z výsluchu na hlavnom pojednávaní vyplývalo, že C.
pýtal peniaze, poškodený sa pýtal na víno, C. ho chytil za krk a zvalil, A. povedal poď zober peňaženku,

A. peňaženku vybral, peniaze sa vysypali, A. jej povedal, aby ich zbierala, C. nadával poškodenému,
že ho zabije, keď mu nedá peniaze na polievku, lebo A. a jej dal. A. vzal peňaženku z vrecka, C. vybral
papierové peniaze. C. ho napadol, zvalil ho na zem.Pokiaľ ide o obsah záznamu, bez toho, aby odvolací súd reprodukoval detailne aktivity jednotlivých
aktérov zúčastnených pri skutku počas relevantných cca 12 min. záznamu, možno jednoznačne
konštatovať, že na zázname nie je zachytený žiaden fyzický útok, atak, napadnutie poškodeného zo

strany obžalovaného C.. Ak sa aj v niektorých okamihoch obžalovaný C. nachádza blízko poškodeného,
a aj zoči voči, pozorovanie jednotlivých pozícií obžalovaných a poškodeného vylučujú, aby na skutku
tak, ako je uvedený v obžalobe, mohol participovať obžalovaný C., čo samozrejme nevylučuje,
lebo to je pozorovateľné na zázname, nejakú verbálnu interakciu obžalovaného C. s poškodeným.
Avšak pri všetkých zásadných pozorovaných jednotlivostiach, ako je spadnutie pravdepodobne

peňaženky poškodeného na zem, zodvihnutie peňaženky poškodeným, a s odstupom času vzhľadom
na pohyby nôh fyzický kontakt medzi ods. A. a poškodeným, ktorý sa následne preniesol do miest
nepozorovateľných na zázname, nie je obžalovaný C. v bezprostrednej blízkosti poškodeného ani tesne
pred ani počas vykonania činu A. a evidentne situáciu spolu s obžalovanou C. len pozoruje.

Z vyššie uvedeného prehľadu tých základných častí výpovedí poškodeného a obžalovaných A. a C.

vzťahujúcich sa ku konaniu obžalovaného C., je možné pozorovať, že zatiaľ čo výpoveď poškodeného
sa zmenila radikálne vo všetkých dôležitých bodoch, výpovede obž. A. a obž. C. sa nezmenili vo vzťahu
k tomu, že poškodeného mal fyzicky napadnúť, držať pod krkom C., dokonca ho zvaliť na zem.

V konfrontácii obsahu ich výpovedí s obsahom záznamu je potom zreteľné, že zatiaľ čo obsah záznamu

potvrdzuje, že poškodený sa zmenami vo výpovediach postupne približoval k deju, ako je objektívne
zachytený na zázname, výpovede obž. A. a obž. C. zostali v podobe, ktorá je diametrálne odlišná od
obsahu záznamu, ich výpovede sú pritom v základe vzájomne podobné a súčasne spoločne a rovnako
v rozpore so záznamom.

Na druhej strane výpovede obž. C. v podstatných bodoch týkajúcich sa jeho konania a konania ostatných
aktérov zostali nezmenené a korešpondujú v tomto rozsahu najviac s obsahom záznamu.

V prvom výsluchu obvinený C. tvrdil, že nechytil poškodeného pod krk, nevzal peňaženku, A. to na neho
hodil. Nezaútočil na pána, A. poškodeného ponúkol vínom a rozprával sa s ním, potom sa naťahovali,

potom A. držal peňaženku a vybral peniaze a C. povedal aby hľadala peniaze po zemi. Pri druhom
výsluchu tvrdil, že A. sa s poškodeným rozprával, ponúkol ho vínom, poškodený odpovedal, že žbrndy
nepije, Pán vytiahol peňaženku, že má peniaze, A. ho chytil za ruku, chcel peňaženku, naťahovali sa,
A. ho držal zozadu pod krkom, druhou za ruku s peňaženkou. J. A. povedal, aby vzal peňaženku, on
nechcel. Potom A. držal peňaženku a peniaze, povedal C. zbierať peniaze zo zeme. Nechytil pána za

krk, za nič, A. a C. sa dohodli. Nemá vedomosť, že by A. a C. útok plánovali. Pri výsluchu na hlavnom
pojednávaní tvrdil, že popíjali víno, poškodený mal vypité, A. sa k nemu ozval, núkal mu víno, pán
odmietol, že lacné nepije, pritom vyťahoval peňaženku. Počul šuchot a videl A. ako sa naťahuje s pánom,
A. ho držal lakťom pod krkom, druhou rukou držal pánovi ruku, bojovali o peňaženku. Jemu A. povedal,
aby vzal peňaženku, on nezobral. Potom videl A. pri koši s peňaženkou a bankovkami. A. zakričal na

C., aby zbierala peniaze zo zeme.

Z vyššie pomerne zostručneného (nie však na úkor rozhodujúceho obsahu) prierezu výpovede
poškodeného je nado všetku pochybnosť badateľné, že práve jeho výpoveď ako obete trestného
činu sa postupom času redukovala zásadným spôsobom a prešla radikálnou korekciou. Toto zrejme

zachytil aj okresný súd. Avšak na rozdiel od okresného súdu odvolací súd zredukovanie, korekciu
výpovede nevnímal iba vo vecnej rovine, teda že by sa uspokojil s obsahovým výsledkom a tento
by bez ohľadu na všetky ostatné okolnosti a dôkazy a „ochudobňovanie“ výpovede poškodeného
zasadil do ostatného dôkazného rámca bez toho, aby prikladal tejto zásadnej redukcii a korekcii nejaký
väčší význam. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu takáto redukcia a korekcia výpovede práve

u poškodeného, ktorý mal byť predmetom útoku aj obžalovaného C., veľmi intenzívne dopadá na
vierohodnosť, hodnovernosť výpovede poškodeného, a to ani nie tak zo subjektívneho pohľadu, že by
poškodený zámerne, účelovo menil výpoveď, klamal, vedome chcel poškodiť tomuto obžalovanému,
ako skôr z pohľadu jeho objektívnej neschopnosti v čase skutku správne a presne vnímať okolie a ľudské
aktivity. Poškodený bol zjavne pod vplyvom alkoholu, čomu zodpovedajú aj záznamy o vykonaných

dychových skúškach. Napokon rozhodujúci dopad na použiteľnosť jeho výpovede voči obžalovanému C.
priniesol uvedený kamerový záznam. Tento bez pochyby objektívny (jediný v týchto súvislostiach v tejto
veci) dôkaz potvrdzuje, že výpoveď poškodeného sa práve až po obsahovej redukcii a korekcii priblížila
k skutočnému priebehu skutku, a to v tej rovine, ktorú bolo možné objektívne vizuálne vnímať.Súčasne je nevyhnutné doplniť, že okrem poškodeného aj spoluobžalovaní A. a C. vypovedali o takých
aktivitách obžalovaného C., ktoré zo záznamu vôbec nevyplývajú, na druhej strane nevypovedali

o takých skutočnostiach, ktoré na zázname sú viditeľné, ako napr. moment, kedy padá na zem nejaký
predmet, zrejme peňaženka poškodeného, po ktorú sa aj sám poškodený zohýba a berie ju, a to počas
rozhovoruprávesods.A..PritomprávezvýpovedeobžalovanéhoC.vyplývaistýmoment,vktorom(hoci
sám to zrejme nevnímal, keďže o tom nevypovedal) mohlo dôjsť k padnutiu peňaženky poškodeného
na zem, čo mohla byť fáza rozhovorov poškodeného s A. okolo vína, jeho kvality, postoja poškodeného

k tomu.

Vzhľadom na uvedené odvolací nenašiel spoľahlivú oporu ani vo výpovedi poškodeného, ani vo
výpovedi obžalovaného A. a C. ohľadom účasti obžalovaného C. na skutku. Vnímateľné aktivity
obžalovaného C. (podľa záznamu) absolútne nekorešpondujú ani s výpoveďou poškodeného, ani
s výpoveďami spoluobžalovaných, ktorých výpovede boli od začiatku zjavne tendenčné v neprospech

tohto obžalovaného (pritom vzájomne v badateľnom súlade), ich obsah bol zavádzajúci, v rozpore
s realitou ako bola objektívne technickými prostriedkami zaznamenaná.

V tejto situácii potom odvolací súd musel uzavrieť, že nie je k dispozícii žiaden objektívny alebo
vierohodný dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného C. zo spáchania predmetného skutku tak, ako

bol uvedený v obžalobe. Konštatovania, že ak aj fyzické konanie, aktivity Kuchtu smerujúce proti
poškodenému neboli dokázané, je stále možné pripustiť verbálne výhražné prejavy obžalovaného C.
smerujúce proti poškodenému, lebo hoci záznam takúto akustickú stopu neobsahuje, stále je možné to
vyvodiť z výpovede poškodeného, ktorá tak poskytuje podklad pre úvahy o vine obžalovaného C., sú pre
odvolací súd vzhľadom na uvedené kvalitatívne vyhodnotenie výpovedí poškodeného a obžalovaných

v konfrontácii s obsahom záznamu a výpoveďou obžalovaného C. neprijateľné a takýto záver nemohol
obstáť. Z vykonaného dokazovania tak podľa odvolacieho súdu vyplýva, že obžalovaný C. sa skutku
uvedeného v obžalobe nedopustil, a ani pre úpravu skutku, ako to urobil súd prvého stupňa neboli
k dispozícii relevantné dôkazy.

Odvolací súd následne po preskúmaní veci dospel k záveru o neudržateľnosti výroku o vine aj vo vzťahu
k obžalovanej D. C.. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva miera a podstata účasti obžalovanej
pri skutku, a žiadnym dôkazom nebolo preukázané, aby sa táto obžalovaná aktívne zapojila do či už
fyzického alebo verbálneho konania proti poškodenému, tento záver vyplýva z obsahu výpovede tak
poškodeného, ako aj všetkých obžalovaných. Z týchto výpovedí napokon nevyplynula ani existencia

výslovnejaanikonkludentnejdohodynaspáchaníčinu.Napokonaniskutkováveta,čiužobžalobyalebo
napadnutého rozsudku takúto účasť obžalovanej na konaní proti poškodenému neformuluje a uvádza
len aktivitu spočívajúcu v pozbieraní vypadnutých peňazí. K právnej kvalifikácii konania obžalovanej súd
prvého stupňa uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že pozbierala peniaze vytrasené z peňaženky a tieto
si následne ponechala až do chvíle, kedy nebola obmedzená jej osobná sloboda zo strany príslušníkov

Policajného zboru, čiže tieto peniaze úmyselne vyhľadávala a zbierala, čím mala naplniť znaky skutkovej
podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Tento záver oprela aj o judikatúru NS SR
(rozhodnutie R 18/1994), v intenciách ktorého spolupáchateľ trestného činu lúpeže je i ten, kto sa sám
nedopúšťanásiliaalebohrozbybezprostrednéhonásilia,ale napr.konátak,abynašielcudziuvec,ktorej
sa chce spolu s ostatnými páchateľmi zmocniť. Tu sa však musel odvolací súd stotožniť s obhajobou

obžalovanej, že konanie obžalovanej muselo byť súčasťou deja zločinu do momentu jeho dokonania,
čím bolo zmocnenie sa peňazí (peňaženky) poškodeného v dôsledku násilného konania ods. A.. Nejaké
aktivity obžalovanej C. po tomto momente nie je možné kvalifikovať ako súčasť tohto zločinu. Napokon
takýto záver nie je v rozpore ani s použitou judikatúrou NS SR, pretože v zmysle tam uvedených záverov,
konanie spočívajúce v hľadaní veci, ktorej sa chce osoba zmocniť spolu s obžalovanými, by malo

predchádzať samotnému zmocneniu sa veci. Hľadanie veci v tom zmysle, ako tomu bolo v tejto veci, keď
mince z peňaženky, ktorej sa zmocnil ods. A., vypadli na zem, a tie obž. C. následne na pokyn zbierala
(a „hľadala“ len v dôsledku tmy a použitím svetla), nie je súčasťou zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zákona. Odvolací súd dodáva, že prípadne kvalifikovanie tohto jej konania ako iného trestného činu
neprichádzalo do úvahy, pretože pre iné posúdenie jej konania by bolo nevyhnutné výrazne zasiahnuť

do skutkovej vety čím by ale totožnosť skutku nebola zachovaná, čo je však neprípustný postup, pretože
súd môže rozhodovať len o skutku uvedenom v obžalobe.Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti tak odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods.
3 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovaným B. C. a D. C., a vzhľadom na to, že
súdom prvého stupňa zistený skutkový stav umožnil odvolaciemu súdu vo veci rozhodnúť (§ 322 ods.

3 Tr. poriadku), odvolací súd sám podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku oslobodil obžalovaného B. C. i D. C.
spod obžaloby okresnej prokuratúry, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.