Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/134/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125202500
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8125202500.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Františka Čisovského a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Slovenská autobusová
doprava Poprad, akciová spoločnosť, Wolkerova 466, 058 49 Poprad, IČO: 36 479 560, právne
zastúpený: MAPLE & FISH s. r. o., so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 718 432, proti žalovanému v 1. rade: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Námestie

sv. Egídia 7/15, 058 01 Poprad a žalovanému v 2. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Námestie
sv. Egídia 7/15, 058 01 Poprad, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Miloš Čičmanec s.r.o., Petra
Jilemnického 5778/43, 058 01 Poprad, IČO: 53 530 926, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
o odvolaní žalovaného v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 26Cb/1/2025-235 zo
dňa 3. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

SpisovaZnacka

I. Potvrdzuje uznesenie č. k. 26Cb/1/2025-235 zo dňa 3. apríla 2025 v jeho I. a II. výroku.

II. Potvrdzuje uznesenie č. k. 26Cb/1/2025-235 v jeho III. výroku t.j. výroku o trovách konania výjmuc

trovy dovolacieho konania.

III. Mení uznesenie č. k. 26Cb/1/2025-235 v časti jeho III. výroku, t.j. výroku o trovách konania tak, že
žalovaní majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

IV. Žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd, alebo súd prvej inštancie) uznesením rozhodol:

I. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanej 1 vo

výške 1.078.938,28 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobnej v dôsledku uzavretia Zmluvy
o výkone správy autobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.05.2023 a dodatkov k pracovným zmluvám
zamestnancom žalobcu, ktorými im bolo priznané odstupné, záložné právo k nehnuteľnostiam žalovanej
1, a to na:

- nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. D. D., obec: E., okres: E., zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je v

podielovom spoluvlastníctve žalovanej 1 vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/24 v pomere k celku:
· parc. reg. „C“ s parc. č. 1678/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 2962 m2;- nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. A., obec: E., okres: E., zapísaných na LV č. XXXX ako
parcely reg. „C“, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovanej 1 vo výške 4415/220287 v pomere

k celku:
· parc. č. 655/3, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere: 42 m2, o parc. č. 657/9, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 739 m2,
· parc. č. 657/30, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 167 m2,
· parc. č. 657/75, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 32 m2,

· parc. č. 657/79, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 2 m2,
· parc. č. 657/80, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 242 m2,
· parc. č. 657/81, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere: 142 m2,
· parc. č. 657/82, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 178 m2,

- nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. A., obec: E., okres: E., zapísaných na LV č. XXXX:

· byt č. X, na 1. p., vo vchode č. 112, bytového domu so súp. č. XXXX, postavenom na
parc. reg. „C“ s parc. č. 657/27, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 274 m2, ktorý
je vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1 (v podiele 1/1 k celku), a k tomu prislúchajúci o
· spoluvlastnícky podiel žalovanej 1 o veľkosti 4415/73429 v pomere k celku na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. reg. „C“ s

parc. č. 657/27, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 274 m2;

- nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A., obec: E., okres: E., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. reg.
„C“, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1 (v podiele 1/1 k celku):
· parc. č. 657/57, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 13 m2.

II. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanej 1 vo
výške 1.078.938,28 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobnej v dôsledku uzavretia Zmluvy
o výkone správy autobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.05.2023 a dodatkov k pracovným zmluvám
zamestnancom žalobcu, ktorými im bolo priznané odstupné, záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovanej 1 a žalovaného 2 v podiele 1/1 k celku, a to na:

- nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D. E. F., obec: E., okres: E., zapísaných na LV č. XXXX,
ako parc. reg. „C“:
· parc. č. 2400/51, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere: 550 m2,

· parc. č. 2400/52, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere: 510 m2;

- nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D. G. H., obec: D. G. H., okres: Spišská Nová Ves,
zapísaných na LV č. XXXXX, ako parc. reg. „C“:
· parc. č. 3057/566, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 13 m2,

· parc. č. 3057/567, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 12 m2;

- nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D. G. H., obec: D. G. H., okres: D. G. H., zapísaných na
LV č. XXXXX:
· byt č. 105, na 1. p., vo vchode č. 3, bytového domu so súp. č. 2895, postavenom na parc. reg. „C“ s parc.

č. 3057/310, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 543 m2, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov (žalovaných) v podiele 1/1 k celku, a k tomu prislúchajúci
· spoluvlastnícky podiel žalovaných o veľkosti 171/10000 v pomere k celku na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. reg. „C“ s
parc. č. 3057/310, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 543 m2;

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov celého pôvodného konania
sp. zn. 26Cb/24/2024 (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania) a tohto konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného mu dňa 2.4.2024,
kde žalobca dôvodil, že má voči žalovanej v 1. rade ako bývalej predsedníčke predstavenstva žalobcu
peňažnú pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone funkcie štatutárneho orgánu, za ktorú
zodpovedá podľa § 194 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník, alebo ObZ). Vo vzťahu kžalovanému v 2. rade dôvodil, že je manželom žalovanej v 1. rade a navrhuje zriadiť zabezpečovacie
opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, teda
účastníkom konania musí byť aj druhý manžel.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 343 a nasl. zák. č. 160/2015 Z. z. súd prvej inštancie dospel
k záveru, že návrh je dôvodný. K podmienke osvedčenia existencie nároku, ktorému žiada žalobca
poskytnúť súdnu ochranu skonštatoval, že žalobca má spornú peňažnú pohľadávku voči žalovanej
v 1. rade ako bývalej predsedníčke predstavenstva žalobcu z titulu náhrady škody spôsobenej pri

výkone štatutárneho orgánu. Za osvedčené mal aj ohrozenie budúcej exekúcie, a to krokmi žalovanej
v 1. rade, ktorá sa darovacou zmluvou zbavila časti svojho majetku, nehnuteľností nachádzajúcich
sa v Katastrálnom území E., zapísaných na LV č. XXXX, ako parc. reg. C, ktoré boli v podielovom
spoluvlastníctve žalovanej vo výške 6080/344385 v pomere k celku:
· parc. č. 625/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 572 m2,
· parc. č. 627/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 150 m2,

- nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E., obec: E., okres: E., zapísanej na LV č. XXXX, ako parc. reg.
„C“, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade vo výške 1/16 v pomere k celku:
· parc. č. 630/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 137 m2,
- nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. E., obec: E., okres: E., zapísaných na LV č. XXXX:
· byt č. XXX, na 3. p., vo vchode I. 15, bytového domu so súp. č. 7, postavenom na parc. reg. „C“ s

parc. č. 628, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 1168 m2, ktorý bol vo výlučnom
vlastníctve žalovanej v 1. rade (v podiele 1/1 k celku), a k tomu prislúchajúci
· spoluvlastnícky podiel žalovanej v 1. rade o veľkosti 6080/344385 v pomere k celku na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.
reg. „C“ s parc. č. 628, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 1168 m2 (pričom v čase

vyhotovovania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností žalovaná v 1. rade).
Vzhľadom na konanie žalovanej v 1.rade je osvedčená existencia obavy, že žalovaná v 1. rade bude
pokračovať v prevodoch svojho nehnuteľného majetku na tretie subjekty, čím môže dôjsť k ohrozeniu
uspokojenia pohľadávky žalobcu v budúcnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná v 1. rade

znižuje rozsah svojho disponibilného nehnuteľného majetku darovaním tretím osobám, čo smeruje k
sťaženiu budúcej exekúcie.

3.1. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade za účelom zabezpečenia žalobcom

uplatnenej pohľadávky sa posilní pozícia žalobcu ako veriteľa peňažnej pohľadávky, pričom takýto úkon
zásadným spôsobom nezasiahne do právneho postavenia žalovaných. Nariadením zabezpečovacieho
opatrenia(zriadenímzáložnéhoprávanapredmetnýchnehnuteľnostiach)nevznikneanizjavnýnepomer
z hľadiska rozsahu zabezpečenia oproti výške zabezpečovanej pohľadávky, pretože sa žiadnym
spôsobom nezasiahne do vlastníckych, resp. užívacích práv žalovaných s týmito nehnuteľnosťami.

3.2. Súd prvej inštancie neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej z dôvodu, že v zmysle
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v
rámci trestného konania treba považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (teraz CSP). Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní dňa

29.1.2025 podľa § 46 a nasl. Trestného poriadku pred Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v
Prešove, odborom Kriminálnej polície.

3.3. K otázke, či je možné pre účely uspokojenia nárokov poškodených vystupujúcich v trestnom konaní
nariadením zabezpečovacieho opatrenia v civilnom sporovom konaní za súčasného zaistenia totožných

nehnuteľností príkazom prokurátora, resp. súdu v trestnom konaní dôvodil, že zaisťovacie inštitúty
nepriznávajú pre poškodených porovnateľný rozsah subjektívnych procesných práv, preto uvedené je
možné.

3.4. O trovách prvoinštančného, dovolacieho aj odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP

tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a), b), c), d), e), f) CSP.4.1. Žalovaní svoje odvolacie námietky voči uzneseniu súdu prvej inštancie odvodzujú zo:
1. záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v zrušujúcom uznesení sp. zn. 3Obdo/4/2025 zo dňa 20.

februára 2025. Tu argumentujú, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy právne názory prezentované v
zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu vo vzťahu k možnosti zabezpečiť nárok uplatnený v adhéznom
konaní prostriedkami CSP, opätovne len prevzal argumentáciu žalobcu. Dôvodia, že následkom
rozhodnutia o zaistení majetku v zmysle ust. § 50 TP je nemožnosť s majetkom nakladať, čím dochádza
k obmedzeniu vlastníckeho práva chráneného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a poukázali aj na § 51 ods. 1 TP,

v zmysle ktorého zaistenie nároku na náhradu škody trvá dva mesiace po právoplatnosti rozhodnutia
o náhrade škody priznanej poškodenému, pričom táto lehota slúži práve na to, aby si poškodený svoj
nárok priznaný v trestnom konaní uplatnil v konaní exekučnom. Nakladanie so zaisteným nárokom je
tak možné až po zrušení zaistenia. Tvrdia, že žalobca mal na výber, svoj výber realizoval, preto ak chcel
požadovaťochranusvojichdomnelýchnárokovvcivilnomkonaní,malsinároknanáhraduškodyuplatniť
v civilnom konaní a požadovať ochranu prostriedkami určenými pre civilný proces. Ak využil trestné

konanie, musí sa riadiť TP, ktorý poskytuje dostatočnú ochranu nárokom poškodeného. Zdôraznili, že
ak súd prvej inštancie poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline v
otázke možnosti kumulatívneho nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v trestnom a civilnom konaní,
ide o ojedinelé rozhodnutia nemajúce oporu v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít a
právnejnemožnostizabezpečiťnároknanáhraduškodyprostriedkamiCSP,akboltentonárokuplatnený

v adhéznom konaní; 2. neexistenciou škody na majetku žalobcu, ako základného predpokladu vydania
zabezpečovacieho opatrenia. Tu argumentujú, že zmluva, na ktorú sa žalobca odvoláva v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 a nasl. Civilného sporového poriadku zo dňa
28.03.2024,„zmluvaASPoprad“,obsahovonezodpovedázmluveospráve.Predmetomzmluvyospráve
je odplatné zverenie autobusovej stanice „AS Poprad“ TATRA EXPRESSu, ktorý má byť správcom

tejto stanice. Zo žalobcom uvádzanej zmluvy má priamy hospodársky prospech práve žalobca, nakoľko
na základe tejto zmluvy TATRA EXPRESS za umožnenie výkonu správy „AS Poprad“ uhrádzal sumu
4.900,- EUR bez DPH mesačne žalobcovi. Až následne, z pozície správcu autobusovej stanice „AS
Poprad“ TATRA EXPRESS so žalobcom ako prevádzkovateľom siete autobusov uzatvoril druhú zmluvu,
Zmluvu o užívaní priestorov autobusovej stanice v Poprade a Kežmarku zo dňa 21.06.2023 (ďalej

len „zmluva o užívaní“), predmetom ktorej je umožnenie užívania stanice „AS Poprad“ jej správcom,
ktorým je TATRA EXPRESS, dopravcovi, ktorým je žalobca, a to odplatne, s tarifne stanovenými sumami
za každý vstup autobusu žalobcu a parkovanie na danú autobusovú stanicu. Žalovaní teda tvrdia,
že prevažnú časť domnelej škody vyčíslenej v návrhu zakladá žalobca na zmluve, na základe ktorej
náklady (a následne škoda) ani len nemohli vzniknúť. Žalobcom vyčíslenú výšku škody, ako aj dôvod

jej vzniku, (rovnako bez náležitého zistenia skutkového stavu) prevzal aj súd, z čoho je jednoznačné,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Inými slovami, súd vôbec nezohľadnil obsah žalobcom priloženej zmluvy, inak by musel skonštatovať,
že z obsahu zmluvy vôbec nemožno vyvodiť podstatnú časť žalobcom tvrdenej vzniknutej škody, t. j.
škody zodpovedajúcej sume vo výške 878.436,90 eur údajne vzniknutej titulom uhrádzania vstupov a

parkovania autobusov žalobcu v priestoroch stanice „AS Poprad“.
Žalovaná v 1. rade výslovne popiera v odvolaní ako nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že
uzatvorením zmluvy o správe a zmluvy o užívaní v mene žalobcu s TATRA EXPRESSom by ona,
či akýkoľvek iný vtedajší člen predstavenstva žalobcu porušil svoje povinnosti člena predstavenstva
v zmysle § 194 Obchodného zákonníka, resp. akéhokoľvek iného právneho predpisu. Žalobca len

všeobecne, bez uvedenia konkrétnych skutočností, poukazuje na organizované a premyslené konanie
žalovanej v 1. rade a p. Modranského (podpredseda predstavenstva), avšak ani len v hrubých rysoch
neuvádza akým spôsobom konania (nekonania) a aké povinnosti pri výkone svojej funkcie mali členovia
porušiť. Ozrejmila, že odkedy začala vykonávať činnosť u žalobcu, došlo k výraznému navýšenie obratu
a výnosov žalobcu z jeho podnikateľskej činnosti, ako aj zhodnocovaniu jeho majetku bez potreby

výrazných investícií priamo zo strany žalobcu.
V súvislosti s uzatvorením dotknutých zmlúv tak možno podľa odvolateľov zhrnúť, že:
- TATRA EXPRESS nebola založená „v tajnosti a tichosti“ žalovanou v 1. rade a p. A., ani výsledkom
ich svojvoľnej iniciatívy, ale ide o výsledok dlhodobých diskusií v rámci vnútorných štruktúr žalobcu. O
založení TATRA EXPRESSu, jeho činnosti vedeli nielen členovia dozornej rady, ale najmä akcionári

žalobcu;
- na základe zmluvy o správe žalobca poveril správou „AS Poprad“ TATRA EXPRESS s.r.o.;- na základe zmluvy o užívaní umožnil správca stanice „AS Poprad“ TATRA EXPRESSu dopravcom
odplatné užívanie stanice (tarifné poplatky za vstupy a parkovania autobusov), pričom v podstate 99 %
autobusovej dopravy zabezpečuje žalobca;

- náklady, ktoré žalobca vynaloží za užívanie stanice „AS Poprad“, si má právo (podľa čl. 1 bod 5
pôvodnej zmluvy s PSK, čl. 5.2.2 novej zmluvy s PSK) nárokovať od Prešovského samosprávneho kraja
(ďalej len „PSK“) ako od subjektu verejnej správy, ktorý zastrešuje zabezpečenie autobusovej dopravy
v Prešovskom kraji.
V ďalšom poukázali na to, že Krajský súd v Košiciach v pôvodnom konaní vzal za rozhodnú skutočnosť,

žePrešovskýsamosprávnykrajakosubjektverejnejsprávyodmietoluhradiťnákladyzaužívaniestanice
„AS Poprad“ súvisiace s výkonom a zabezpečením služieb v pravidelnej prímestskej doprave a to na
základe priloženej odpovede PSK zo dňa 29.01.2024, ktorá žalovanej v 1. rade mala byť známa. Súdy
však bez ďalšieho nevzali do úvahy argument žalovanej v 1. rade a ani sa s uvedenou skutočnosťou
žiadnym spôsobom nevypriadali, že uvedené oznámenie má len všeobecný charakter, pričom v ňom nie
je uvedený žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý PSK neuplatnený nárok neakceptoval., a nie je zrejmé,

že by žalobca využil akýkoľvek dostupný právny nástroj, aby sa svojich práv (napr. žalobou) voči PSK
domáhal;
- finančné prostriedky, ktoré TATRA EXPRESS nakumuluje od žalobcu, následne v
zmysle svojho obchodného plánu spätne investuje do infraštruktúry žalobcu. Preto tvrdenie žalobcu, že
správa autobusovej stanice Poprad bola zverená úplne cudzej novovzniknutej spoločnosti za absolútne

nevýhodných podmienok, spôsobujúcich každoročnú škodu žalobcovi rádovo niekoľko miliónov eur, je
ničím nepodloženým. Sám p. F. potvrdil, že potreba hospodársky oddeleného subjektu bola v danom
čase nevyhnutná. Odvolatelia zároveň dôvodili, ak rovnakou činnosťou poveril žalobca spoločnosť
TROLIGA BUS, s.r.o. aktuálne vykonávanou na rovnakom zmluvnom a právnom základe; z čoho podľa
nich logicky vyplýva, že nemohla žalobcovi vzniknúť škoda;

- o každom kroku predstavenstva vrátane založenia a fungovania TATRA EXPRESSu mal vedomosť a
náležite informácie p. F. F. ako jediný spoločník majoritného akcionára žalobcu, ktorý spolu s p. A. D.,
jeho osobným poradcom, niekoľkokrát na stretnutiach či už so žalovanou v 1. rade ako predsedníčkou
predstavenstva, alebo s p. A. ako podpredsedom predstavenstva celý projekt TATRA EXPRESS s.r.o.
vychválili a vyzdvihli prácu vtedajšieho predstavenstva, o ktorej skutočnosti existujú zvukové záznamy;

-príslušnésúdyešteaninerozhodliootázkeplatnostispornýchzmlúvaspoločnosti,ktorésúpredmetom
samostatnéhokonania,spoločnosťTROLIGABUS,s.r.o.užstihlanastúpiťnamiestospoločnostiTATRA
EXPRESS s.r.o. a vyvíja činnosť v takom istom právnom postavení a na tom istom zmluvnom základe
ako pôvodne spoločnosť TATRA EXPRESS s.r.o., čo potvrdil aj p. F. vo svojej výpovedi dňa 08.02.2024
v trestnom konaní vedenom pod č. k. ČVS: ORP - 1/2 - VYS - PO - 2024. Žalobca tvrdil, že dozorná rada

či akcionári o zámere a činnosti smerujúcej k založeniu TATRA EXPRESSu nemali žiadnu vedomosť,
no z výsluchu p. F. F. pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 08.02.2024 a 02.08.2024 tento už
spomína, že o založení oddeleného hospodárskeho subjektu sa už uvažovalo, ale s entitou majetkovo
a personálne prepojeného so žalobcom. Na toto tvrdenie však nepredložil žiaden dôkaz.
Žalovaníopätovnetvrdianeexistenciuškodyvzniknutejžalobcovivyplatenímodstupného,keďuvádzajú,

že dôvodom priznania odstupného vybraným zamestnancom bolo ich osobné zapojenie sa do
prípravy dokumentácie pre verejné obstarávania, do ktorých sa žalobca zapájal a v ktorých bol
úspešný. Ide najmä o verejné obstarávanie vo veci zákazky Prešovského samosprávneho kraja
„Obstaranie dopravcov na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej
autobusovej doprave pre Prešovský samosprávny kraj“, ktorá činnosť bola častokrát vykonávaná

nad rámec ich pracovnej náplne. Vzhľadom na to, že aj vďaka pričineniu vybraných zamestnancov
bol žalobca úspešný vo verejnom obstarávaní, vďaka čomu v budúcnosti dosiahne významný zisk,
považovalo vtedajšie predstavenstvo žalobcu za spravodlivé, aby sa na tomto úspechu v nejakej forme
finančne podieľali aj zainteresovaní zamestnanci. Zdôraznili, že náležite odmeňovať lojalitu a snahu
zamestnancov je v najlepšom záujme žalobcu, keďže skúsený a spokojný zamestnanec je motivovaný

k podávaniu lepších výkonov. Predstavenstvo žalobcu je zároveň v zmysle štatútu žalobcu oprávnené
rozhodovať o mzdových nárokov zamestnancov bez ingerencie iných orgánov žalobcu. Priznaním
odstupného zamestnancom žalobcu vtedajšie predstavenstvo nesledovalo úmysel poškodiť žalobcu
ako zamestnávateľa tým, že s ním hromadne skončia títo všetci zamestnanci pracovný pomer, ako
ani k tomu, aby mu takto „nárazovo“ vznikol náklad titulom vyplatenia odstupného. Chod prevádzky

žalobcu nebol ohrozený, ten mal napriek niekoľkým skončeniam pracovného pomeru naďalej dostatok
zamestnancov na pokrytie svojich potrieb.3. Neproporcionalitou vydaného zabezpečovacieho opatrenia (ak by aj pre jeho nariadenie boli splnené
zákonné podmienky, čo žalovaní popierajú), v dôsledku čoho sa ich právne postavenie aj s odkazom
na trestné konanie stalo neistým.

Domnievajú sa, že zabezpečovacie opatrenie neproporcionálne zasahuje do vlastníckeho práva
žalovaných, čím neprimeraným spôsobom zvýhodňuje žalobcu. Aj pri zabezpečovacom opatrení totiž
platí všeobecné ústavnoprávne pravidlo, že každý zásah do základných práv a slobôd má trvať len
po nevyhnutne dlhý čas. Kým pri prostriedkoch trestného práva sa celková dĺžka konania predlžuje
o vyšetrovanie a dôraz je kladený najmä na zistenie osoby páchateľa a na následné preukazovanie

jeho zavinenia za účelom posúdenia trestnoprávnej zodpovednosti, v civilnom konaní všetky tieto kroky
odpadajú, nevykonávajú sa. Uplatňovanie domnelého nároku žalobcu v trestnom konaní tak môže v
porovnaní s civilným konaním výrazne predĺžiť čas, počas ktorého budú vlastnícke práva žalovaných
obmedzené zabezpečovacím opatrením, čo považujú za neproporcionálne.
Odvolatelia uvádzajú, že na podnet žalobcu sa vedie nielen trestné konanie, ale aj civilné konanie
v zmysle povinnosti uloženej Okresným súdom Prešov v uznesení pod sp. zn. 40Cb/13/2024 zo

dňa 05.02.2024, v časti potvrdené a v časti zmenené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 28.06.2024 domáhať sa samostatnou žalobou o určenie, že právny vzťah založený Zmluvou o
výkone správy AS Poprad zo dňa 24.5.2023 medzi žalobcom a spoločnosťou TATRA EXPRESS s.r.o.
nevznikol. Súčasne v trestnom konaní bol vydaný príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov prijatých
spoločnosťou TATRA EXPRESS s.r.o. od žalobcu na základe sporných zmlúv na bankovom účte

spoločnosti TATRA EXPRESS v zmysle § 50 a nasl. Trestného poriadku na účel uspokojenia nároku
poškodeného - žalobcu na náhradu škody. Žalobca sa súčasne domáha voči žalovanej v civilnom
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8Cpr/4/2024, že právny vzťah založený medzi
ním a žalovanou na základe pracovnoprávnej zmluvy a z nej vyplývajúce nároky neexistujú. Žalobca
svoje domnelé nároky začal uplatňovať aj voči ďalšiemu členovi predstavenstva p. A. v samostatných

konaniach.
Žalovaní namietajú, že zaistenie peňažných prostriedkov na bankovom účte spoločnosti TATRA
EXPRESS najefektívnejšie a v plnom rozsahu zabezpečuje údajný nárok žalobcu na náhradu škody.
Krajský súd v Košiciach v bode 13 svojho uznesenia č.k. 3Cob/93/2024 - 170 uvádza, že „aj v prípade
splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného

opatrenia musí súd ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do
vzťahov strán sporu, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného
opatrenia“, (rovnako aj zabezpečovacieho opatrenia).

4.2. Za nezákonné považujú aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania

argumentujúc, že nevidia dôvod, aby mali znášať akýkoľvek nárok žalobcu na náhradu trov konania a to
bez ohľadu na to, či odvolací súd zmení rozhodnutie prvoinštančného súdu alebo nie. Nielen žalobca,
ale aj žalovaní majú svoje práva, v konaní ich riadne uplatňujú a bránia sa. Nielen žalobcovi vzniká
domnelá ujma na jeho právach, ale aj žalovaným vzniká ujma na ich právach (najmä obmedzenie ich
vlastníckych práv, ujma na ich dobrom mene a povesti).

5. Na základe vyššie uvedeného sa domáhajú, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil a návrh zamietol.

6. Žalobca navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť argumentujúc, že neboli

v konaní pred súdom prvej inštancie naplnené odvolateľmi tvrdené odvolacie dôvody.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaných ako
podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z

hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

7.1. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané
odvolateľmi sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolatelia ako
odvolací dôvod uvádzajú dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t. j. že im súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; písm. f), t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. d), t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t. j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšieprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm.
a), t. j. že neboli splnené procesné podmienky. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd
meritórne odvolanie prejednal.

8. Na úvod je potrebné uviesť, že Okresný súd Prešov uznesením č. k. 26Cb/24/2024-195 zo dňa
23.4.2024 zriadil v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky záložné právo na označených
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných 1. a 2. (výrok I. a II.). Vo zvyšnej časti návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok III.). Súčasne priznal žalobcovi voči žalovaným

1. a 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
· Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č. k. 3Cob/120/2024-355 zo dňa
26.9.2024 napadnuté uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 26Cb/24/2024-195 zo dňa 23.4.2024
potvrdil vo výroku I., II. a IV. Súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovaným 1. a 2.
· Na základe dovolania žalovaných Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 20. februára 2025

sp. zn. 3Obdo/4/2025 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3Cob/120/2024-355 zo dňa
26.9.2024 vo výroku I. a II. ako aj uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 26Cb/24/2024-195 zo dňa
23.4.2024 vo výroku I., II. a IV. a vec v zrušenom rozsahu vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie
konanie.
Dovolací súd zdôraznil, že súdy nižšej inštancie nepostupovali správne, keď sa pri nariadení

zabezpečovacieho opatrenia a pri rozhodovaní o uložení/neuložení povinnosti podať žalobu vo veci
samej, nevysporiadali dostatočne so skutočnosťou, či bol nárok na náhradu škody riadne uplatnený v
trestnom konaní a či je teda vytvorená prekážka začatej veci. V ďalšom uviedol, že ak by si žalobca
riadne uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanej v 1. rade v trestnom konaní, bolo povinnosťou
súdov nižšej inštancie vysporiadať sa s tým, či inštitúty upravené Civilným sporovým poriadkom môžu

slúžiť na zabezpečenie a ochranu nárokov uplatnených v trestnom konaní, keďže Civilný sporový
poriadok upravuje inštitúty, ktoré majú primárne slúžiť na ochranu práv a oprávnených záujmov, ktoré
sú alebo budú predmetom civilného sporového/mimosporového konania. Uvedené podľa dovolacieho
súdu možno dedukovať aj z právnej úpravy zrušenia neodkladného opatrenia (§ 335 CSP), ktoré je
naviazané na rozhodnutie o samotnej žalobe. V ďalšom dovolací súd uviedol, že je opodstatnenou aj

námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia.

9. Predmetom tohto odvolacieho prieskumu je tak druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané po
zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu.

10.Vychádzajúc z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca tvrdí, že má voči žalovanej
v 1. rade ako bývalej predsedníčke predstavenstva žalobcu peňažnú pohľadávku z titulu náhrady škody
spôsobenej pri výkone funkcie štatutárneho orgánu, za ktorú žalovaná zodpovedá v zmysle § 194 zák.
č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len ObZ), pričom zároveň existuje reálna obava z ohrozenia
exekúcie pohľadávky žalobcu, najmä s ohľadom na zbavovanie sa (darovanie) nehnuteľného majetku

žalovanou v 1. rade.

10.1 Pohľadávku na náhradu škody vyvodzuje žalobca zo skutočnosti, že je akciovou
spoločnosťou, podnikajúcou v oblasti autobusovej dopravy, zabezpečujúcou pravidelnú autobusovú
dopravu primárne v prímestskej doprave pre Prešovský samosprávny kraj, ako aj mestskú hromadnú

dopravu osôb v Poprade, Svite, Levoči a Kežmarku. Je aj vlastníkom autobusovej stanice v Poprade
(ďalej len AS Poprad), ktorú využíva najmä pre zabezpečovanie hromadnej prepravy osôb, ako aj
poskytovanie služieb v spojení s odplatným užívaním AS Poprad inými dopravcami (t. j. za odplatu
umožňuje vstup a státie na AS Poprad, predaj cestovných lístkov, prenájom priestorov tvoriacich súčasť
AS Poprad a pod.).

10.2. Žalovaná v 1. rade zastávala v období od 15.3.2019 do 21.12.2023 funkciu
predsedníčky predstavenstva žalobcu spolu s A. A. A., ktorý bol podpredsedom predstavenstva (v
období od 10.12.2021 do 21.12.2023). Títo bývalí členovia predstavenstva počas výkonu uvedených
funkcií opakovane, premyslene a systematicky porušovali svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z § 191

a nasl. ObZ (najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, povinnosť zdržať sa konkurenčného
konania, povinnosť konať v súlade so zásadou lojality), čím žalobcovi vznikla škoda veľkého rozsahu a
to minimálne vo výške 1.078.938,28 eur a bola spôsobená:
a) uzavretím Zmluvy AS Poprad škoda najmenej vo výške 976.509,18 eur pozostávajúca zo:- skutočnej škody 878.436,90 eur (suma uhradená spoločnosti TATRA EXPRESS, s.r.o. na základe
faktúry č. 032/2023 zo dňa 9.10.2023 a č. 055/2023 zo dňa 20.12.2023 za umožnenie užívania AS
Poprad žalobcom, t. j. za vstupy a parkovanie žalobcu na vlastnej autobusovej stanici)

- skutočnej škody 38.398,20 eur (náklady za energie AS Poprad uhradené žalobcom, ktoré mali byť
žalovanou v 1/ rade ako štatutárnym orgánom žalobcu refakturované spoločnosti TATRA EXPRESS,
s.r.o., avšak k ich refakturácií neprišlo)
- a ušlého zisku 59.674,08 eur (suma vyfakturovaná spoločnosťou TATRA EXPRESS, s.r.o. ostatným
dopravcom za vstupy na AS Poprad, ktorá by inak patrila žalobcovi), pričom zo zmluvy AS Poprad

bezprostredne hrozí vznik ďalšej škody vo výške približne 18 mil. eur a
b) uzavretím dodatkov k pracovným zmluvám vybraným zamestnancom, ktorými im bolo priznané
odstupné pri skončení pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom, došlo k vzniku škody najmenej
vo výške 102.429,10 eur (už uhradené odstupné), pričom bezprostredne hrozí vznik ďalšej škody za
doposiaľ nevyplatené odstupné vo výške 137.936,99 eur.

10.2.1.Vo vzťahu k nároku uvedenému v bode a) žalobca tvrdí, že žalovaná v 1. rade spoločne
s bývalým podpredsedom predstavenstva založili TATRA EXPRESS s.r.o., na ktorého zmluvou „AS
Poprad“ previedli prakticky všetky majetkové práva súvisiace s AS Poprad. V dôsledku absolútne
disproporčnej a pre žalobcu nevýhodnej zmluvy „AS Poprad“ vznikli žalobcovi vyššie uvedené náklady,
ktoré pred jej užívaním neznášal, ani by mu nikdy neboli vznikli. Stratil právo účtovať vstupy a služby

spojené s užívaním AS Poprad inými dopravcami do vlastných výnosov, čím musel znášať náklady na
chod AS Poprad bez ich vyrovnania s TATRA EXPRESS s.r.o., a to všetko za situácie, keď on sám
neobdŕžal prakticky žiadne protiplnenie.
Zdôraznil, že konanie bývalých členov predstavenstva bolo vyhodnotené ako také, ktoré vykazuje všetky
formálne znaky obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa

§ 237 ods. ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ, o ktorom je aktuálne vedené trestné konanie. Žalobca tvrdí, že
vzhľadom na sofistikovanosť, systematickosť, organizovanosť a vzájomnú kooperáciu bývalých členov
predstavenstva s tretími osobami existuje reálne riziko vykonávania krokov smerujúcich k znemožneniu,
resp. sťaženiu prípadnej kompenzácie náhrady škody žalobcu, a to najmä vo forme zbavenia sa majetku
do času prípadného exekučného konania. Počas výkonu interného auditu žalobcu, ktorý sa snaží

zosumarizovať škody napáchané bývalými členmi predstavenstva (keďže títo systematicky odstraňovali
dôkaznýmateriál)sapotvrdilo,žežalovanáv1/radeužzačalavykonávaťúkonysmerujúcekzbavovaniu
sa/zmenšovaniu svojho majetku. Ako totiž vyplýva z LV č. XXXX pre k.ú. E., LV č. XXXX pre k.ú. E. a
LV č. XXXX pre k.ú. E., v súčasnosti prebieha na Okresnom úrade Poprad katastrálne konanie vedené
pod č. H./2024, ktorého predmetom je vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností, na základe

ktorej sa žalovaná v 1. rade zbavuje tam uvedených nehnuteľností (byt, parkovacie miesto, podiel na
zastavanom pozemku a priľahlých pozemkoch), a to dokonca bez akéhokoľvek protiplnenia.

10.2.2. V ďalšom žalobca dôvodí, že o „Zmluve AS Poprad“ nemala vedomosť dozorná rada žalobcu,
ktorá takýto právny úkon neschválila, hoci jej uvedená kompetencia patrila podľa čl. XII. bod 12

písm. d) a písm. e) stanov. Zmluva „AS Poprad“ nebola nikdy predložená na schválenie ani valnému
zhromaždeniu žalobcu, hoci mu podľa čl. XX. bod 1 písm. k) stanov mala byť predložená. Zdôraznil,
že skutočnosť, že zmluva „AS Poprad“ nebola nikdy predložená uvedeným orgánom žalobcu, ktoré
nemali vedomosť o úkonoch žalovanej v 1/ rade a bývalého podpredsedu predstavenstva realizované za
účelom dosiahnutia vlastného majetkového prospechu, a ktoré boli uskutočňované aj prostredníctvom

označených zamestnancov vyplýva zo zápisnice z rokovania dozornej rady žalobcu zo dňa 9.1.2024.

10.2.3. Nárok uvedený v bode b) je škodou vzniknutou z neprimeraného odstupného
(priznaného dodatkami k pracovným zmluvám), kde išlo najmä o zamestnancov na kľúčových pozíciách
pre odčerpávanie prostriedkov žalobcu na základe zmluvy „AS Poprad“, ktorí plnili priame pokyny

bývalých členov predstavenstva. Dodatkami bolo zamestnancom priznané odstupné vo výškach
päťnásobku, desaťnásobku, dokonca osemnásťnásobku priemerného mesačného zárobku toho-
ktorého zamestnanca, pričom im prináležalo pri ukončení pracovného pomeru z akéhokoľvek dôvodu.
Poukázal aj na načasovanie, keď podpisy dodatkov prebehli u väčšiny zamestnancov krátko po založení
TATRA EXPRESS, s.r.o. a uzavretí zmluvy „AS Poprad“. Osobitne poukázal na pracovnú zmluvu s p.

J. G., ktorá obsahovala identickú doložku o odstupnom, a ktorému vznikol nárok na odstupné vo výške
päťnásobku priemerného zárobku, hoci jeho pracovný pomer so žalobcom trval iba jeden mesiac v
priebehu decembra 2023. Na základe dodatkov doposiaľ nedošlo k vyplateniu zvyšnej sumy odstupného
približne vo výške 137.936,99 eur, ktoré predstavuje hroziacu škodu.10.3. Pre úplnosť žalobca uviedol, že dňa 3.1.2024 podal na Okresnú prokuratúru Poprad
Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu, na základe ktorého bolo

dňa 4.1.2024 začaté trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) zák. č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v platnom znení (ďalej len „TZ“).

10.4. Existenciu obavy z ohrozenia budúcej exekúcie žalobca odôvodnil konaním žalovanej

v 1/rade, keď sa darovacou zmluvou zbavila časti svojho majetku - nehnuteľností.

Relevantná právna úprava

11. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11.1. Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na

majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon výslovne
uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si
bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva.
Žiadaným zabezpečovacím opatrením z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty

zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva s právami a
povinnosťami tomu zodpovedajúcimi. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, jeho
zánik sa primerane použijú ust. § 151a a nasl. OZ. Záložný veriteľ je chránený pred inými veriteľmi
dlžníka, pretože môže svoju pohľadávku uspokojiť zo zálohu, teda to, či uspokojí svoju pohľadávku
nie je determinované právnym osudom dlžníka (alebo záložcu) ale závisí od trhovej hodnoty zálohu a

schopnosti záloh speňažiť (záložné právo nie je dotknuté ani zmenou vlastníka zálohu).

11.2. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu
obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu
osvedčovania, ktorá znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné

skutočnosti,pričomsanemusídodržaťformalizovanýpostupprocesnéhodokazovania,t.j.súdpomocou
žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom
ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš
pravdepodobný. Charakter konania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia teda nedovoľuje
súdu podrobne skúmať argumenty strán, pretože súd nevykonáva dokazovanie, ale rozhodnutie je

založené výlučne na osvedčení.

11.3. Súd musí skúmať aj princíp proporcionality, t. j. musí skúmať, či zabezpečovacie
opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

K osvedčeniu existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana nariadením
zabezpečovacieho opatrenia a osvedčeniu existencie obavy z ohrozenia exekúcie budúceho
rozhodnutia.

12. Z listín nachádzajúcich sa v spise, t.j. z listín predložených žalobcom, ktorými osvedčuje existenciu

zákonných podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia a z listín, predložených žalovaným do
vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie po zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu odvolací súd zistil
nasledovný skutkový stav:

- Zmluvou o výkone správy autobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.5.2023, uzavretou

medzi Slovenskou autobusovou dopravou Poprad, akciovou spoločnosťou, v zastúpení Mgr. Marianna
Krajčová Gočová (predseda predstavenstva) a Mgr. Marek Modranský (podpredseda predstavenstva)
ako vlastníkom Autobusovej stanice Poprad a TATRA EXPRESS, s.r.o., v zastúpení K. F., konateľka
spoločnosti ako správcom „žalobca prenechal za dohodnutú odplatu špecifikovanú v čl. VI zmluvy,do správy správcovi celý areál Autobusovej stanice Poprad spolu s príslušenstvom potrebným pre
zabezpečenie riadnej prevádzky v rámci služieb verejnej osobnej dopravy podľa platných dopravných
licencií a cestovných poriadkov všetkých dopravcov, ako aj pre vybavenie cestujúcej verejnosti podľa

všeobecných štandardov iných autobusových staníc“ (čl. II).
Zmluvné strany sa dohodli na výške odmeny vlastníka za prenechanie výkonu správy
objektov AS podľa tejto zmluvy v sume „4.900,- eur mesiac bez DPH“ (čl. VI bod 1.) a „že náklady na
energie nie sú súčasťou odmeny za výkon správy, tieto bude vlastník preúčtovávať správcovi podľa
samostatného merania a výpočtu k sume odmeny v bežných cenách jeho dodávateľov, ako aj náklady

na revízie a ďalšie služby podľa objednávky správcu“ (čl. VI bod 2.).
V čl. VI v bode 4 zmluvné strany dohodli, že „hodnota know-how, ktoré na základe tejto zmluvy správca
použije pre prevádzkovanie Autobusovej stanice v Poprade, predstavuje ku dňu podpisu zmluvy sumu
250.000,- eur. Vlastník berie na vedomie a súhlasí s tým, že pri ukončení tejto zmluvy z akéhokoľvek
dôvodu sa zaväzuje túto sumu za know-how uhradiť správcovi najneskôr do 30 dní odo dňa ukončenia
tejto zmluvy. Správca ku dňu ukončenia zmluvy a po uhradení odmeny správcu za poskytnuté know-how

odovzdá vlastníkovi všetky podklady a spracované dokumenty s obsahom know-how správcu použitého
pri prevádzkovaní Autobusovej stanice v Poprade“.
Podľa čl. III bodu 1 „Vlastník sa zaväzuje odovzdať všetky potrebné doklady a informácie, ktoré sú
potrebné k vybaveniu záležitosti dohodnutých v tejto zmluve a v tomto smere bude so správcom úzko
spolupracovať bez zbytočného odkladu.“

Podľa čl. III bodu 2 „Vlastník má obmedzené právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy AS po
odsúhlasení správcom;“
- v Zápisnici zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti Slovenská autobusová doprava
Poprad, akciová spoločnosť, konaného dňa 9.1.2024 (prítomní A. L. M., predsedníčka dozornej rady, N.
D. O. (člen dozornej rady) a ako prizvaná osoba F. F., predseda predstavenstva spoločnosti je v bode

2. uvedené „Prerokovanie informácií o úkonoch a aktivitách predchádzajúcich členov predstavenstva
Spoločnosti, a to najmä A. A. A. a A. A. B. C.; Predsedníčka Dozornej rady udelila slovo F. F., predsedovi
predstavenstva Spoločnosti, ktorý uviedol nasledovné:
Dňa 27.05.2023 vznikla obchodná spoločnosť s názvom TATRA EXPRESS, s.r.o., IČO: 55 474 381,
sídlo: Wolkerova 466, 058 49 Poprad (ďalej len „TATRA EXPRESS“), pričom jej jedinou spoločníčkou a

konateľkou je K. F., ktorá má byť rodinným príslušníkom (sesternicou) A. A. A., bývalého podpredsedu
predstavenstva Spoločnosti. Počas výkonu spomenutej funkcie p. A. a A. A. B. C., bývalej predsedníčky
predstavenstva Spoločnosti, mala spoločnosť TATRA EXPRESS začať vyvíjať podnikateľskú aktivitu
vo vzťahu k Spoločnosti a jej obchodným/zmluvným partnerom. Podľa dostupných informácií nemalo
Dozornou radou (v zmysle stanov Spoločnosti) dôjsť k schváleniu akéhokoľvek postupu Spoločnosti voči

TATRA EXPRESS, vzhľadom na prepojenosť osôb.
Napriek uvedenému, dňa 9.10.2023 vystavila spoločnosť TATRA EXPRESS Spoločnosti faktúru č.
032/2023 znejúcu na sumu 424.619,46 eur s DPH a dňa 20.12.2023 faktúru č. 055/2023 znejúcu
na sumu 453.817,44 eur s DPH, pričom táto mala byť vystavená až následne po úhrade sumy vo
výške 400.000,- eur (spolu s doplatkom 53.817,44 eur). Podľa dostupných informácií neexistoval medzi

Spoločnosťou a TATRA EXPRESS právny dôvod na vystavenie takýchto faktúr a úhradu spomenutých
súm.
V čase vystavenia a úhrady faktúr mali byť p. A. a p. C. dokonca disponentmi bankového účtu TATRA
EXPRESS a súčasne ako členovia štatutárneho orgánu Spoločnosti mali oprávnenie dávať príkazy na
úhradu uvedených faktúr. Zároveň plnomocenstvom zo dňa 18.5.2023 mala TATRA EXPRESS udeliť p.

A. oprávnenia, ktorých obsah je takmer rovnaký s oprávneniami štatutárneho orgánu.
Vzhľadom na uvedené existuje dôvodná obava, že zo strany bývalých členov predstavenstva
Spoločnosti mohlo dôjsť k porušeniu viacerých právnych povinností (povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou a v najlepšom záujme Spoločnosti a akcionárov, povinnosť mlčanlivosti, zákaz
konkurencie a pod.), čím mohlo dôjsť k značnej majetkovej ujme Spoločnosti.

Uznesenie č. 2
Dozorná rada berie oznámené skutočnosti na vedomie. Dozorná rada nebola zo strany bývalých členov
predstavenstva Spoločnosti informovaná o žiadnych vyššie uvedených skutočnostiach. Dozorná rada
neudelila a ani nebola požiadaná o súhlas, schválenie, kontrolu, či akúkoľvek inú súčinnosť zo strany

bývalých členov predstavenstva Spoločnosti vo vzťahu k nadviazaniu akejkoľvek spolupráce s TATRA
EXPRESS, s.r.o., vrátane plnenia akýchkoľvek údajných záväzkov, či uskutočňovania akýchkoľvek
transakcií. Dozorná rada zároveň vyjadruje potrebu náležite objasniť vyššie uvedené skutočnosti, a v
prípade potreby uplatniť všetky zákonné prostriedky pre ochranu Spoločnosti.“;- Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 25.2.2022 uzatvoreným podľa § 54 ZP medzi
zamestnávateľom Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť (v zastúpení A. A. B. C.,
podpredseda predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva) a N. A. E. ako zamestnancom;

sa pracovná zmluva doplnila novým bodom v znení „Zamestnávateľ a zamestnanec dohodli, že
zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom, a to v
sume 5 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Odstupné podľa tohto ustanovenia
zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne
určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy“ (čl. II bod 2.1);

- Dodatkom č. 8 k Pracovnej zmluve zo dňa 13.12.2006 uzavretým podľa § 54 ZP medzi
Slovenskou autobusovou dopravou Poprad, akciová spoločnosť ako zamestnávateľom (v
zastúpení A. A. B. C., predseda predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva) a N. L. J.
ako zamestnancom došlo k zmene čl. VI Pracovnej zmluvy, ktorá sa doplnila novým bodom 11. v
znení „Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení
pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom, a to v sume 18 násobku priemerného mesačného zárobku

zamestnanca. Odstupné podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení
pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.“;
- Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 1.8.2019 uzatvoreným podľa § 54 ZP medzi
Slovenskou autobusovou dopravou Poprad, a.s. ako zamestnávateľom (v zastúpení A. A. B. C.,
podpredseda predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva) a M. H. ako zamestnancom sa

čl. VI Pracovnej zmluvy doplnil novým bodom č. 10, v znení „Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli,
že zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom, a to
v sume 5 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Odstupné podľa tohto ustanovenia
zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne
určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.“;

- Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 3.4.2017 uzatvoreným podľa § 54 ZP medzi
Slovenskou autobusovou dopravou Poprad, akciová spoločnosť ako zamestnávateľom (v
zastúpení A. A. B. C., predseda predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva) a A. D. O.
ako zamestnancom sa čl. VI Pracovnej zmluvy doplnenej novým bodom č. 10., v znení „Zamestnávateľ
a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru

akýmkoľvek spôsobom, a to v sume 5 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Odstupné podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení pracovného
pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.“;
- Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 1.2.2019 uzatvoreným podľa § 54 ZP medzi
Slovenskou autobusovou dopravou Poprad, akciová spoločnosť ako zamestnávateľom (v

zastúpení A. A. B. C., predseda predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva) a P. C.
ako zamestnancom čl. VI Pracovnej zmluvy doplnenej o nový bod č. 10., v znení „Zamestnávateľ a
zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru
akýmkoľvek spôsobom, a to v sume 5 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Odstupné podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení pracovného

pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.“;
- Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 25.5.2022 uzatvoreným podľa § 54 ZP medzi
Slovenskou autobusovou dopravou Poprad, akciová spoločnosť ako zamestnávateľom (v
zastúpení A. A. B. C., predseda predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva) a A. Q. ako
zamestnancom sa čl. VI Pracovnej zmluvy doplnenej o nový bod č. 10., v znení „Zamestnávateľ a

zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru
akýmkoľvek spôsobom, a to v sume 5 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Odstupné podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení pracovného
pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.“;
- Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 28.2.2022 uzatvoreným podľa § 54 ZP medzi

Slovenskou autobusovou dopravou Poprad, akciová spoločnosť ako zamestnávateľom (v
zastúpení A. A. B. C., predseda predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva) a L. Q.,
ako zamestnancom sa čl. VI Pracovnej zmluvy doplnil o nový bod č. 10., v znení „Zamestnávateľ a
zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru
akýmkoľvek spôsobom, a to v sume 5 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Odstupné podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení pracovného
pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.“;
- Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2021 uzatvoreným podľa § 54 ZP medziSlovenskou autobusovou dopravou Poprad, akciová spoločnosť ako zamestnávateľom (v zastúpení
A. A. B. C., predseda predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva) a N. R. B., ako
zamestnancom sa čl. VI Pracovnej zmluvy doplnil novým bodom č. 11., v znení „Zamestnávateľ a

zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru
akýmkoľvek spôsobom, a to v sume 5 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Odstupné podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení pracovného
pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.“;
- Dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 22.2.2019 uzatvoreným podľa § 54 ZP medzi

Slovenskou autobusovou dopravou Poprad, akciová spoločnosť ako zamestnávateľom (v zastúpení
A. A. B. C., predseda predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva) a A. A. A. ako
zamestnancom sa čl. VI Pracovnej zmluvy doplnil novým bodom č. 10., v znení „Zamestnávateľ a
zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru
akýmkoľvek spôsobom, a to v sume 10 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Odstupné podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení pracovného

pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.“;
- Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 14.1.2016 uzatvoreným medzi Slovenskou
autobusovou dopravou Poprad, akciovou spoločnosťou (v zastúpení A. A. B. C., predseda
predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva) ako zamestnávateľom a A. G. ako
zamestnancom sa doplnil článok VI pracovnej zmluvy novým bodom č. 10., v znení „Zamestnávateľ

a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru
akýmkoľvek spôsobom, a to v sume 5-násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Odstupné podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení pracovného
pomeru v najbližšom výplatnom termíne, určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.“;
- Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 30.6.2022 uzatvorenom medzi Slovenskou

autobusovou dopravou Poprad, akciovou spoločnosťou ako zamestnávateľom (v zastúpení A. A. B. C.,
predseda predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva a N. S. ako zamestnancom) sa článok
VI pracovnej zmluvy doplnil novým bodom č. 11., v znení: „Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli,
že zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom, a to
v sume 5-násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Odstupné podľa tohto ustanovenia

zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne,
určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.“;
- Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 31.1.2022 uzatvorenom podľa § 54 ZP medzi
Slovenskou autobusovou dopravou Poprad, akciovou spoločnosťou ako zamestnávateľom (v zastúpení
A. A. B. C., predseda predstavenstva a A. A. A., podpredseda predstavenstva a A. S. ako

zamestnancom) sa článok VI pracovnej zmluvy doplnil novým bodom č. 10., v znení: „Zamestnávateľ
a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec má nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru
akýmkoľvek spôsobom, a to v sume 5-násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Odstupné podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po skončení pracovného
pomeru v najbližšom výplatnom termíne, určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.“;

- podľa písomnosti „Odstupné 2023“ bolo zamestnancom A. O. D., C.
P., Q. A., Q. L., N. B. R., B. N., A. A. A., N. G. J., G. A., S. A., N. E. A., N. J. L., H. M., vyplatené odstupné
spolu vo výške 67.980,86 eur.;
- podľa obchodného plánu spoločnosti TATRA EXPRESS, s.r.o. pre rok 2023 budú výnosy
„slúžiť mimo základných výdavkov na bežnú správu a údržbu, v prevažnej miere na krytie vopred

plánovaných investícií do predmetných staníc (zvýšenie bezpečnosti, stavebné úpravy, odstránenie
havarijných stavov, minimalizácia rizík pre úrazy alebo iné škody, modernizácia služieb pre dopravcov
a cestujúcich, zvýšenie komfortu jednotlivých úrovní služieb pre vybavenie cestujúcej verejnosti, a i.).“;
- v Zápisnici zo zasadnutia predstavenstva konaného dňa 15.6.2023 v sídle spoločnosti
za účasti A. A. B. C., predseda predstavenstva; A. A. A., podpredseda predstavenstva; N. J. R., člen

predstavenstva; F. F.; A. D., v bode 6. je uvedené „Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Prešov, z oddielu Sa, vložky č. 10243/P je F. F. predsedom predstavenstva so vznikom funkcie
21.12.2023;
- v „Oznámení o nákladoch súvisiacich s výkonom a zabezpečovaním služieb v pravidelnej
prímestskej autobusovej doprave - Odpoveď“ vydanom Prešovským samosprávnym krajom dňa

29.1.2024 pre SAD Poprad, a. s. je uvedené „V súvislosti s informáciami, ktoré zástupcovia vašej
spoločnosti na pracovnom rokovaní konanom dňa 17.1.2024 na Úrade Prešovského samosprávneho
kraja odprezentovali Prešovskému samosprávnemu kraju, odbor dopravy vo veci nových zásadne
pozmeňujúcich faktoch o správcovstve autobusových staníc v Poprade a Kežmarku, tak vámoznamujeme, že PSK OD v plnom rozsahu odmieta vašu požiadavku na zohľadnenie poskytovania
náhrad a príspevku vo výške zahrňujúcej tieto „nové oprávnené náklady“.“;
- v písomnosti „Žiadosť o podanie správy - Slovenská autobusová doprava Poprad -

Odpoveď Prešovského samosprávneho kraja“ adresovanej Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru
v Prešove - odboru Kriminálnej polície, v odpovedi na otázku „Na základe čoho ste odmietli
predmetnú požiadavku spoločnosti Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť zo
dňa 20.12.2023?“ SAD Poprad uvádza: „...V prílohe je priložená zmluva o službách vo verejnom
záujme, uzatvorená medzi objednávateľom služby, Prešovský samosprávny kraj, a dopravcom, ktorým

je Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť pod číslom 140/2009/OOD. Táto zmluva
o službách jasne definuje ekonomicky oprávnené náklady, na ktorých sa zmluvné strany dohodli a boli
uznanéakooprávnenévovzťahukfinancovaniuslužby.MedzitýmitonákladovýmipoložkamivPríloheč.
3 Dohodnuté ekonomicky oprávnené náklady pre príslušné obdobie sa nenachádza samostatná položka
definujúca náklady spojené so vstupmi jednotlivých spojov/ autobusov na autobusové stanice, nie je
popísaný presný kalkulačný výpočet definujúci výšku týchto nákladov a ani nijak nerieši zmluvný vzťah s

vlastníkom/prevádzkovateľom stanice a dopravcom. Tieto náklady sú zahrnuté v nákladovej položke č. 7
Inénáklady-prevádzkováréžia.Pretosmeodmietlipožiadavkyapožiadalismeichoosobnérokovanie.“
Na otázku: „Vyjadrite sa k vami uvádzanému pracovnému rokovaniu konanom dňa 17.1.2024 na Úrade
Prešovského samosprávneho kraja“, tento uvádza: „...Dôležitým faktom bolo oznámenie o zmene vo
vedení spoločnosti a ďalšie body rokovania sú obsiahnuté v zápise, vzhľadom na zmenu vo vedení,

nebolidiskutovanéinétémyakovýška,opodstatnenosťnákladovautobusovýchstaníc,keďžezávažným
problémom bolo ochromovanie zabezpečenie dopravnej obslužnosti.“
Na otázku: „Akým spôsobom dochádzalo k poskytovaniu náhrad a príspevku vo výške oprávnených
nákladov spoločnosti Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť na základe zmluvy
medzi PSK OD a spoločnosťou Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť ešte pred

zmenou správcu autobusových staníc E. a B. na spoločnosť TATRA EXPRESS, s.r.o. kde je potrebné
okrem iného uviesť v akom rozsahu boli tieto oprávnené náklady poskytované náhrady zo strany
PSK a na základe akých podmienok, kde Vás žiadam aj o zaslanie samotnej zmluvy medzi PSK
OD a spoločnosťou Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť.“, tento uvádza: „K
poskytovaniu náhrad poskytovateľovi dopravnej obslužnosti, SAD Poprad, a.s. dochádzalo v zmysle

zmluvy v pravidelných zálohových platbách podľa podmienok zmluvy, ktoré boli uhrádzané do 20.
kalendárneho dňa v danom mesiaci. Zálohové platby boli následne predmetom ročného vyúčtovania
zálohového príspevku, ktorého výsledok bol preplatok/nedoplatok v závislosti od ceny služby a tržieb z
prímestskej autobusovej dopravy. Zálohový príspevok bol poskytovaný v oboch prípadoch, pred aj po
zmene správcu autobusových staníc v Poprade a Kežmarku dopravcovi Slovenská autobusová doprava

Poprad, akciová spoločnosť, keďže právny vzťah k návšteve autobusovej stanice je medzi vlastníkom
stanice a dopravcom. Výška zálohového príspevku vychádzala zo schváleného rozpočtu Prešovského
samosprávneho kraja a od výšky ceny služby v predchádzajúcom kalendárnom roku.“
Na otázku: „Akým spôsobom dochádza ku poskytovaniu náhrad a za oprávnené náklady spoločnosti
SlovenskáautobusovádopravaPoprad,akciováspoločnosťvsúčasnostinazákladenovejzmluvymedzi

Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť a PSK OD, kde Vás žiadam o zaslanie
samotnej zmluvy.“, tento uvádza: „...V prípade platnosti novej zmluvy o službách vo verejnom záujme sú
náklady za vstupy na autobusové stanice uhrádzané mimo ekonomicky oprávneného nákladu a budú
refundovanédopravcovi,ktorýzabezpečovalslužbuvoverejnomzáujmenazákladeúčtovnýchdokladov
preukazujúcich skutočné náklady, ktoré vznikli na základe vzťahu dopravcu a vlastníka autobusovej

stanice. V prílohe zasielam znenie pôvodnej zmluvy o službách platnej v období 2009 - 2023 pod číslom
140/2009/OOD a znenie novej zmluvy platnej od 28.3.2024 pod číslom 1675/2023/OD.“;
- faktúry č. 032/2023 zo dňa 9.10.2023 a č. 055/2023 zo dňa 20.12.2023 boli žalobcovi zo
strany spoločnosti TATRA EXPRES s.r.o. vystavené za užívanie AS Poprad žalobcom (t.j. za vstupy a
parkovanie autobusov žalobcu ) v III. a IV. kvart. roku 2023 vo výške 878.436,90 eur. Faktúry boli zo

strany žalobcu uhradené;
- Uznesením KR PZ v Prešove zo dňa 18.01.2025 pod ČVS: KRP-1/2VYS-PO-2024 bolo podľa § 206
ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie žalovanej v 1. rade a A. A. A. pre zločin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a K. F. pre pomoc podľa § 21 ods.

1 písm. d) Trestného zákona k zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona;
- Uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 17.4.2025, 3KPT316/24/7700-14 bolapodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá sťažnosť A. A. B. C., A. A. A. a K. F.,
kde uvedené sťažnosti smerujú proti uzneseniu vyšetrovateľa odboru Kriminálnej polície Krajského
riaditeľstva policajného zboru v Prešove, sp. zn. ČVS: KRP-1/2-VYS-PO-2024 zo dňa 18.1.2025, ktorým

podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie A. A. B. C., A. A. A., za zločin porušovanie
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a K. F. za zločin porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou
pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, nakoľko nie sú dôvodné.

- žalobca písomným podaním „Prípis - naplnenie nároku Poškodeného na náhradu škody podľa § 46
a nasl. Trestného poriadku“ uplatnil v súlade s § 46 ods. 1 a ods. 3 Trestného poriadku nárok na
náhradu škody voči obvinenému 1, 2, 3 v jej celkovej výške (spôsobenej/hroziacej) 19.748.729,35 eur
(preukázané doručenkou potvrdzujúcou prijatie písomnosti 31.10.2025).

12.1. Odvolací súd zdôrazňuje, že existencia týchto listín ani ich obsah žalovanými spochybnené neboli.

13. Ako už bolo uvedené, žalobca žiada nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť súdnu
ochranu ním tvrdenému nároku na náhradu škody spôsobenej žalovanou v 1. rade ako členkou
predstavenstvažalobcuporušenímpovinnostidanejjej§194ods.5OBZ,t.j.povinnostivykonávaťsvoju
pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou

a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov.
Na vznik zodpovednosti členov predstavenstva sa vzťahuje všeobecná právna úprava predpokladov
zodpovednosti za škodu, pričom člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, iba ak preukáže, že
pri výkone svoje pôsobnosti člena predstavenstva objektívne postupoval s odbornou starostlivosťou a
súčasne v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

14. Nebola sporná existencia 1) Zmluvy o výkone správy autobusovej stanice zo dňa 24.5.2023 ani
jej obsah (v zmysle práv a povinností jej strán); 2) Zmluvy o užívaní priestorov autobusovej stanice zo
dňa 13.6.2023 ani jej obsah (v zmysle práv a povinností jej strán); 3) existencia Dodatkov k pracovným
zmluvám, ktorými bol pracovníkom žalobcu priznaný nárok na odstupné; ani skutočnosť, že suma

102.429,10 eur bola pracovníkom, ktorí ukončili pracovný pomer už uhradená; 4) existencia fa. č.
032/2023 zo dňa 9.10.2023 a fa. č. 055/2023 zo dňa 20.12.2023, ktorými bola žalobcovi zo strany
spoločnosti TATRA EXPRESS, s.r.o. vystavená za užívanie AS Poprad žalobcom (t. j. za vstupy a
parkovanie autobusov žalobcu) v III. a IV. kvartáli roku 2023 v sume 878.436,90 eur a ani to, že faktúry
boli uhradené; 5) že TATRA EXPRESS, s.r.o. vyúčtovala ostatným dopravcom (mimo žalobcu) sumu

59.674,08 eur za vstupy na AS Poprad; 6) vznesenie obvinenia žalovanej v 1/ rade a zamietnutie
sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

14.1. Sporným bolo to, či 1. žalovaná v 1. rade žalobcom opísaným konaním porušila ako štatutárny
orgánžalobcupovinnosťvykonávaťsvojupôsobnosťsodbornoustarostlivosťou(§194ods.5OBZ),keď

žalovaní tvrdia, že o sporných zmluvách mal vedomosť jediný spoločník a konateľ majoritného akcionára
žalobcu p. F. F., dozorná rada žalobcu, ich uzatvorenie bolo vo výlučnej kompetencii predstavenstva
žalobcu a 2. ak áno, či týmto jej konaním vznikla žalobcovi škoda, či už vo forme skutočnej škody alebo
ušlého zisku (keď žalovaní tvrdia, že v súčasnosti vykonáva správu majoritný akcionár žalobcu a „zrazu“
žalobcovi žiadna škoda nevznikla, zo schémy TATRA EXPRES žalovaná v 1. rade žiadny majetkový

prospech nemala, odstupné zamestnancom bolo odmenou za ich pracovné nasadenie...).

15. Ako vyplýva z odseku 11 odôvodnenia tohto rozhodnutia, aby bola žalobcom tvrdenému nároku
poskytnutá súdna ochrana zabezpečovacím opatrením je potrebné, aby žalobca jeho existenciu
osvedčil, t. j. aby označenými dôkazmi ho preukázal ako nanajvýš pravdepodobný.

15.1. Odvolací súd konštatuje, že na osvedčenie existencie nároku pre účely rozhodnutia
o návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva úplne postačuje skutočnosť, že v trestnom konaní
bolo žalovanej v 1. rade vznesené obvinenie pre zločin porušovaniu povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ vo forme spolupáchateľstva vo vzťahu k skutkovému

stavu, na základe ktorého sa žalobca domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia.

15.2. Navyše odvolací súd udáva, že z písomností nachádzajúcich sa v spise (ktorých obsah vrátane
práv a povinností z nich vyplývajúcich žalovanými rozporovaný nebol), nie je možné dôjsť k inémuzáveru ako tomu, že uzatvorené zmluvy (kde ich za žalobcu podpísala žalovaná v 1/ rade spolu s
podpredsedom predstavenstva), sú pre žalobcu zjavne nevýhodné. Dôsledkom uzatvorených zmlúv
je skutočnosť, že žalobca za „používanie“ vlastnej autobusovej stanice pre svoje vozidlá, zaplatil za

III. a IV. kvartál roku 2023 sumu takmer 900.000,- eur správcovskej spoločnosti tejto autobusovej
stanice, ktorá jej správu vykonáva samostatne vo svojom mene a na vlastný účet. Ak sa vo vzťahu
k uvedenému žalovaní bránia tvrdením, že žalobcovi z tohto dôvodu žiadna škoda nevznikla/nemohla
vzniknúť, pretože žalobca má právo si tieto vynaložené finančné prostriedky nárokovať od Prešovského
samosprávneho kraja (ďalej len PSK) na základe zmlúv o službách, ktoré má/mal uzatvorené s PSK;

žiada sa uviesť, že žalovaná musí/musela mať vedomosť o tom, že v súvislosti so zmenou správcu
autobusových staníc Prešov a Kežmarok (v dôsledku uzatvorených zmlúv) bola PSK v plnom rozsahu
odmietnutá požiadavka na zohľadnenie poskytovania náhrad a príspevku vo výške zahrňujúcej tieto
„nové oprávnené náklady“ (Oznámenie o nákladoch súvisiacich s výkonom a zabezpečovaním služieb
v pravidelnej prímestskej doprave - odpoveď zo dňa 29.1.2024, Oznámenie o nákladoch súvisiacich s
výkonom a zabezpečovaním služieb v pravidelnej prímestskej doprave - žiadosť zo dňa 20.12.2022).

Povedanéinak,akbynebolasprávaASPopradprenechanávyššieuvedenýmizmluvaminovovytvorenej
správcovskej spoločnosti, žalobca by daný náklad nemal. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že naakumulované
finančné prostriedky od žalobcu má TATRA EXPRESS, s.r.o. v zmysle obchodného plánu spätne
investovať do infraštruktúry žalobcu, tak: 1) k uvedenému zatiaľ nedošlo (žalovaní to ani netvrdia); 2)
obchodný plán ako taký nie je vymáhateľný a 3) ak by aj tak bolo, išlo by v podstate o vlastné prostriedky

žalobcu, ktoré nebyť uvedených zmlúv, boli by v jeho dispozičnej sfére a ktoré mohol investovať do
infraštruktúry sám.
Odvolacísúdsanestotožnilanistvrdenímžalovaných,žesuma59.674,08eurvyúčtovanáspoločnosťou
TATRA EXPRESS, s.r.o. ostatným dopravcom za užívanie AS stanice Poprad (ktorú žalobca právne
kvalifikuje ako ušlý zisk), je v porovnaní s ekonomickým prínosom, ktorý „proces“ AS Poprad žalobcovi

priniesol zanedbateľnou položkou, nakoľko žalovaní ekonomický prínos bližšie mimo všeobecných
tvrdení nešpecifikovali a odvolací súd ho v ničom nevzhliadol.
Len pre úplnosť odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľov na čl. 6 bod 4 Zmluvy o výkone správy,
podľa ktorého „zmluvné strany sa dohodli, že hodnota know how, ktoré na základe tejto zmluvy správca
použil pri prevádzkovaní autobusovej stanice v Poprade predstavuje ku dňu podpisu tejto zmluvy sumu

250.000,- eur. Vlastník berie na vedomie a súhlasí s tým, že pri ukončení tejto zmluvy z akéhokoľvek
dôvodu sa zaväzuje túto odmenu za know how uhradiť správcovi najneskôr do 30 dní odo dňa ukončenia
tejto zmluvy...“. Povedané inak, žalobca musí zaplatiť správcovskej spoločnosti sumu 250.000,- eur pri
ukončení zmluvy z akéhokoľvek dôvodu a bez ohľadu na dĺžku jej trvania. Uvedené ustanovenie zmluvy
nemožno vyhodnotiť inak, ako pre žalobcu nevýhodné.

Pokiaľ ide o obranu žalovaných, prezentovanú v odvolaní vo vzťahu k dodatkom k pracovným zmluvám,
odvolatelia hádam ani nemohli myslieť vážne, že nárok na odstupné priznaný zamestnancom pri
ukončenípracovnéhopomeru,jeocenenímichpracovnéhonasadenia,prejavomlojalityajevkonečnom
dôsledku prínosom pre žalobcu, pretože skúsený a spokojný zamestnanec je motivovaný k podávaniu
lepších výkonov. Berúc do úvahy skutočnosť, že odstupné je vyplácané až pri reálnom ukončení

pracovného pomeru, tak k motivácii pracovať pre žalobcu rozhodne nevedie, a to zvlášť ak bolo priznané
aj vo výške desaťnásobku a osemnásťnásobku priemerného mesačného zárobku. Uvedené napokon
potvrdzuje aj skutočnosť, že štrnásť zo sedemnástich pracovníkov pracovný pomer u žalobcu ukončilo
(ktorá skutočnosť žalovaným rovnako rozporovaná nebola).

Odvolací súd zdôrazňuje, že závery uvedené vyššie nie sú prevzatím argumentácie žalobcu, ale majú
svoj základ v listinách predložených stranami sporu.

K Osvedčeniu existencie obavy z ohrozenia exekúcie

16. Žalobca osvedčil aj existenciu obavy o budúci výkon exekúcie, čoho dôkazom je konanie žalovanej
v 1/ rade, keď časť nehnuteľností už previedla na tretiu osobu (uvedené žalovaní ani nerozporujú).
Odvolací súd zdôrazňuje aj skutočnosť, že pri exekúcii/exekúciách sa prednostne zo zálohu uspokojujú
pohľadávky záložných veriteľov; čo reálne odôvodňuje obavu, že pohľadávka žalobcu nezabezpečená
zabezpečovacím opatrením nebude uspokojená, a to aj s prihliadnutím na právnu úpravu poradia

záložných práv (§ 151k OZ); podľa ktorej sa právne vzťahy záložných veriteľov riadia princípom priority.
Tento znamená, že právo pristúpiť k výkonu záložného práva má záložný veriteľ so skorším poradím
pred záložným veriteľom s neskorším poradím a že najskôr sa uspokojí pohľadávka záložného veriteľa
s najskorším poradím a až zo zvyšku, ak zostane, ďalšie pohľadávky v celosti, podľa poradia. Zuvedeného je zrejmé, že v prípade, ak by boli v budúcnosti uvedené nehnuteľné veci zabezpečené
záložnými právami v prospech iných veriteľov, výrazne by sa zhoršilo postavenie žalobcu v prípade
výkonu rozhodnutia (ak by zabezpečovacie opatrenie vydané nebolo).

K zásade proporcionality

17. Vydaným zabezpečovacím opatrením nie je porušená ani zásada proporcionality,
prihliadnuc na možnú výšku tvrdenej škody. Vydané zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje

neprimeraný zásah do práv žalovaných (a to aj s prihliadnutím na zaisťovacie opatrenie vydané
v trestnom konaní), pretože žalovaní môžu nehnuteľnosti užívať a voľne s nimi nakladať (keďže
záložné právo sa viaže na nehnuteľnosť, nie na jej vlastníka). Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že
k realizácii sudcovského záložného práva dôjde až v prípade, ak bude žalobca v adhéznom konaní
(resp. v civilnom sporovom konaní, ak nebude o nároku v adhéznom konaní rozhodnuté) úspešný; teda
až potom, ako bude tvrdený nárok podrobený plnohodnotnému dokazovaniu, kde sa konajúci súd bude

zaoberať obranou žalovaného presahujúcou nároky osvedčenia rozhodujúcich skutočností (naplnenie
predpokladov zodpovednosti za škodu, prípadnej liberácie zodpovednej osoby, určenie konkrétnej výšky
škody atď.).

18. Tak ako súd prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že zabezpečovacie opatrenie môže byť

vydané aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Uvedené vyplýva z § 147 OZ, ktorého právnym dôsledkom
je, že v prípade nesplnenia samostatného záväzku jedného z manželov, sa veriteľ môže v exekučnom
konaní domáhať uspokojenia svojej pohľadávky nielen z výlučného majetku povinného manžela, ale aj z
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zaviazaný tak voči veriteľovi je nielen
ten z manželov, ktorému vznikol samostatný záväzok za trvania manželstva (v prejednávanom spore

žalovaná v 1/ rade), ale exekúcia bude možná aj na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

K právnej možnosti zabezpečiť nárok uplatnený v adhéznom konaní prostriedkami podľa CSP.

19. Adhézne konanie je súčasťou trestného konania, v ktorom sa riešia súkromnoprávne nároky
poškodených voči obvinenému, ktoré súvisia s trestným činom (§ 46, § 287, § 288 TP). Poškodený,
ktorý má podľa zákona nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom môže navrhnúť, aby súd
v odcudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu s tým, že ak podľa
výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba

na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby
ďalšieho stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces (§ 288 ods. 1 TP);
prípadne ho na civilný proces odkáže so zvyškom nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná
len sčasti (§ 28 ods. 2 TP) a na civilný proces (resp. konanie pred iným príslušným orgánom) ho odkáže
aj ak žalovaného spod obžaloby oslobodí (§ 288 ods. 3 TP).

Nárok na náhradu škody uplatnený v trestnom konaní, môže byť zaistený postupom podľa § 50 a nasl.
TP. Zaistenie znamená, že vlastník po dobu zaistenia nemá právo nakladať s predmetom zaistenia.
Inštitút zaistenia nároku poškodeného teda spočíva výlučne v zákaze ďalšej dispozície s majetkom
obvinenej osoby bez vecnoprávneho účinku; teda k predmetu zaistenia nevzniká poškodenému právny
vzťah (subjektívne právo). Nakladanie so zaisteným majetkom je možné len v prípade, ak je zaistenie

zrušené (§ 51 ods. 1 TP). Možný predmet zaistenia v trestnom konaní je vymedzený v § 95 - § 96
TP; pokiaľ ide o nehnuteľnosti, tieto možno zaistiť, iba ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že
nehnuteľnosť je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti.

19.1. Zhrnúc vyššie uvedené, TP umožňuje rozhodnúť o hmotnoprávnych nárokoch v trestnom konaní,

aj keď samotný nárok je posudzovaný (jeho existencia) podľa predpisov hmotného práva, ktorý ho
upravuje. V adhéznom konaní ale môže byť rozhodnuté len o nároku vzniknutom trestným činom
obvineného, pričom konanie zakladajúce nárok na náhradu škody nemusí napĺňať žiadnu zo skutkových
podstát podľa trestného zákona (teda nemusí byť trestným činom).

19.2. CSP umožňuje hmotnoprávne nároky subjektov právnych vzťahov pred rozhodnutím vo veci samej
„zabezpečiť“ podľa § 324 a nasl. CSP, t.j. vydaním neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia.20. Vychádzajúc zo skutočnosti, že 1. podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, uplatnenie
nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania treba považovať za začatie konania
podľa príslušných ustanovení CSP, teda akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody

v trestnom konaní, je to prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom
konaní; 2. TP nepozná inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorým možno tvrdenému nároku poskytnúť
„inú“ ochranu ako v trestnom konaní (zriadiť sudcovské záložné právo majúce za následok vznik
subjektívneho práva žalovaného k majetku škodcu), 3. nehnuteľnosť možno v TK zaistiť len za
predpokladu, že je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti (ak tomu tak nie je,

uspokojenie priznaného nároku na náhradu škody v TK nemôže byť nehnuteľnosťou „zabezpečené“
a to ani v prípade, ak by obvinený s nehnuteľnosťou disponoval, teda zbavoval sa svojho majetku),
4. zaistenie nároku poškodeného podľa TP nie je viazané na žiadne lehoty rozhodovania príslušných
orgánov, trestné konanie tak nie je spôsobilé poskytnúť urýchlenú ochranu ohrozeným vzťahom (tak
ako CSP); odvolací súd uzatvára, že zamietnutie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pre
zabezpečenie súkromnoprávneho nároku uplatneného v adhéznom konaní prostriedkami podľa CSP by

bolo odmietnutím spravodlivosti a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že relevantné procesné predpisy
(CSP, TP) uvedené explicitne nevylučujú.

21. Uznesenie súdu prvej inštancie je tak v I. a II. výroku vecne správne, preto bolo odvolacím súdom

potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP); keďže nedošlo v konaní pred súdom prvej inštancie k naplneniu
odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov.

22. Vecne správnym je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania (mimo trov dovolacích).
Totiž podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Žalobca bol v konaní úspešný, pretože súd jeho návrhu vyhovel, má teda vo vzťahu k žalovaným
nárok na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva (prvoinštančných a odvolacích
vo vzťahu k zrušenému uzneseniu odvolacieho súdu).
Vo vzťahu k trovám dovolacieho konania, odvolací súd udáva, že ide o separátne trovy, o ktorých je
potrebné rozhodnúť osobitne podľa výsledku dovolacieho konania. Keďže žalovaní boli v dovolacom

konaní úspešní (rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie bolo zrušené) majú proti žalobcovi
nárok na náhradu trov v ňom vynaložených. V tejto časti bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie
zmenený (§ 388 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

23.O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

24.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).