Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121562282
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121562282.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: TAMA SLOVAKIA
s. r. o., so sídlom Sladovnícka 15, 917 01 Trnava, IČO: 35 755 440, právne zastúpeného: SOPKO
LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24, 917 01 Trnava, IČO: 47 631 741, proti žalovanému:
AMY-PLAST, s.r.o., so sídlom Veterná 44, 917 01 Trnava, IČO: 48 070 335, právne zastúpenému:
Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, o
zaplatenie 10.932,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava pod č.k. 23Cb/11/2022-153 zo dňa 03.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava pod č.k. 23Cb/11/2022-153 zo dňa
03.03.2023 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.932,45 eur, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo
sumy 2.925,71 eur od 16.06.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.003,37 eur

od 11.08.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.003,37 eur od 13.08.2021 do
zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 120,- eur, všetko v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v II. výroku zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a to s poukazom na ustanovenia § 358, § 359, § 369 ods. 2,
§ 369c ods. 1, § 373, § 580 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), § 1 ods. 1,
§ 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (ďalej len „nariadenie vlády“), ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, § 147 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou proti
žalovanému domáhal, aby ho súd zaviazal k zaplateniu 10.932,45 eur spolu príslušenstvom a náhrady
trov konania. Dôvodil tým, že ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca dňa 27.07.2020 uzatvorili
Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov bližšie
špecifikovaných v zmluve o celkovej výmere 976,06 m2 nachádzajúcich sa v nebytovej budove určenej

na zber a zhodnocovanie odpadu, bez súpisného čísla, druh stavby: iná budova, postavenej na pozemku
registra C č. 8689/13, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie A., obec A.,
okres A., za ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi nájomné a paušálnu náhradu nákladov zaslužby spojené s nájmom a ostatných odôvodnených nákladov na budovu, v ktorej sa predmet nájmu
nachádza a priľahlých pozemkov, spolu vo výške 2.455,60 eur + DPH mesačne (ďalej aj len „Nájomná
zmluva“). Nájomná zmluva bola neskôr upravená dodatkom č. 1 zo dňa 26.08.2020 a dodatkom č. 2 zo

dňa 19.01.2021. Nájomca v bode 5.1 Nájomnej zmluvy potvrdil, že predmet nájmu je v stave spôsobilom
na riadne užívanie a že preveril správnosť fungovania jeho prvkov, vybavenia a príslušenstva, nakoľko si
ho pred podpisom Nájomnej zmluvy riadne ohliadol. Nájomca potvrdil, že nezistil žiadne vady predmetu
nájmu a že mu žalobca zabezpečil nerušený výkon práv spojených s jeho užívaním. Dodatkom č. 2
k Nájomnej zmluve došlo okrem iného k rozšíreniu predmetu nájmu o plechovú halu o výmere 350 m2 a

sklad o výmere 207 m2 postavený na pozemku registra C č. 8689/14, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom pre katastrálne územie A., obec A., okres A.. Dodatkom č. 2 došlo zároveň k zvýšeniu sumy
nájomného a paušálnej náhrady nákladov za služby spojené s nájmom a ostatných odôvodnených
nákladov. Vo vzťahu k rozšíreniu predmetu nájmu zostalo ustanovenie bodu 5.1 Nájomnej zmluvy
nedotknuté. Žalobca listom zo dňa 26.8.2021, pre omeškanie žalovaného s úhradou nájomného a

paušálnej náhrady nákladov za služby spojené s nájmom a ostatných odôvodnených nákladov žalobcu
za mesiace máj a jún 2021 spolu vo výške 2.925,71 eur fakturovaných faktúrou č. FO-222/2021 zo dňa
1.6.2021, s poukazom na čl. III. bod 3.5/ Nájomnej zmluvy v znení Dodatku č. 2, od Nájomnej zmluvy
odstúpil. Nakoľko žalovaný, hoci nedôvodne, odstúpenie od zmluvy rozporoval a žalobcovi neplatil
nájomné ani za ďalšie mesiace, žalobca z opatrnosti zaslal žalovanému odstúpenie od Nájomnej zmluvy

znovu, a to listom zo dňa 16.09.2021 pre nezaplatenie faktúr č. FO-288/2021 zo dňa 30.07.2021 v sume
4.003,37 eur a č. FO-296/2021 zo dňa 03.08.2021 v sume 4.003,37 eur s omeškaním trvajúcim viac ako
30 dní. Ako reakciu na predžalobnú výzvu žalovaný zaslal žalobcovi list zo dňa 15.10.2021 označený
ako „oznámenie o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok“. Nakoľko žalobca prejav vôle
žalovaného smerujúci k započítaniu neexistujúcich vzájomných pohľadávok vyhodnotil ako neplatný a

účelový, žalobca zastával názor, že jeho pohľadávky voči žalovanému nezanikli.

3. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že časť pohľadávky žalobcu vo výške
5.039,10 eur zahŕňa a) časť nájomného za nájom nebytového priestoru prenajímaného žalovanému
v zmysle Dodatku č. 2, od ktorého platne a účinne odstúpil s účinnosťou ku dňu 03.06.2021, teda ku

dňu osobného prevzatia odstúpenia od Dodatku č. 2 zo strany žalobcu a; b) časť nájomného za nájom
nebytového priestoru prenajímaného žalovanému v zmysle Zmluvy o nájme za mesiac jún 2021 vo
výške 2.946,72 eur, ktorá bola žalobcovi preddavkovo uhradená zo strany žalovaného v mesiaci máj
2021. Zostávajúcu časť pohľadávky žalobcu vo výške 5.893,44 eur rozporoval z dôvodu, že si platne
a účinne započítal svoju pohľadávku na náhradu škody voči predmetnej časti pohľadávky žalobcu, a

to v rozsahu, v akom sa ich vzájomné pohľadávky navzájom kryjú. Pohľadávka žalovaného vznikla
ako následok neoprávneného konania žalobcu spočívajúceho vo svojvoľnej a nezákonnej výmene
zámkov dňa 08.09.2021 na nebytových priestoroch prenajatých v zmysle Zmluvy o nájme, čo na strane
žalovaného viedlo k prerušeniu jeho podnikateľskej činnosti (výpadok výroby) a následnému vzniku
škody celkovo vo výške 6.698,29 eur. Predmetná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi pozostáva zo

sumy vo výške 1.800,- eur vyplývajúcej z náhrady uhradenej faktúry č. 2021279 zo dňa 28.09.2021,
ktorú bol žalovaný povinný uhradiť z dôvodu zrušenia prepravy tovaru, ktorý mal byť žalovanému
doručený prostredníctvom objednanej kamiónovej dopravy; sumy vo výške 698,29 eur vyplývajúcej z
náhrady mzdy zamestnancov, ktorí dňa 08.09.2021 nemohli vykonávať prácu; sumy vo výške 4.200,-
eur vyplývajúcej z náhrady za poskytnuté právne služby v súvislosti s protiprávnou výmenou zámkov

na nebytových priestorov.

4. Žalobca nesúhlasil s námietkami žalovaného a tvrdil, že na odstúpenie od Dodatku č. 2 žalovaným
neexistoval žiaden zmluvný a ani zákonný dôvod, a preto je potrebné prejav vôle žalovaného vyhodnotiť
za neplatný a neúčinný. Žalovaný bol údajne pred uzavretím Dodatku č. 2 ubezpečený, že na žalovaným

zamýšľané užívanie predmetu nájmu sa má vyžadovať zateplenie a revízia podláh, a že nevyhnutný
minimálny príkon energie musí byť aspoň 400 kW. Žalobca mal údajne pred uzavretím Dodatku č. 2
žalovaného uistiť, že zabezpečí aj zateplenie aj výmenu podláh, a že predmet nájmu spĺňa požiadavky
žalovaného na príkon energie. Žalobca mal údajne svoju povinnosť na zateplenie a revíziu podláh
porušiť, resp. žalovaný zistil, že príkon energie do predmetu nájmu je len 100 kW. Podľa názoru

žalovaného sa mal stať predmet nájmu počas trvania Dodatku č. 2 nespôsobilým na užívanie, čo
malo založiť dôvod na odstúpenie od Dodatku č. 2. Samotný fakt, že žalovaný sa rozhodol nebytové
priestory, o ktoré bol predmet nájmu rozšírený Dodatkom č. 2 neužívať a dodatočne (po podpise
Dodatku č. 2) ich subjektívne vyhodnotil za nevhodné, nezaložil žalovanému právo od Dodatku č.2 odstúpiť. Žalovaný v bode 5.1/ Nájomnej zmluvy, ktorú nemožno vykladať oddelene od Dodatku
č. 2, výslovne potvrdil, že predmet nájmu je v stave spôsobilom na riadne užívanie a potvrdil, že
preveril správnosť fungovania jeho prvkov, vybavenia a príslušenstva, nakoľko si ho pred podpisom

nájomnej zmluvy dôkladne obhliadol. Žalovaný v bode 5.1/ Nájomnej zmluvy potvrdil, že pri ohliadke
Predmetu nájmu nezistil žiadne vady predmetu nájmu a že mu žalobca zabezpečil nerušený výkon
práv spojených s jeho užívaním. Nakoľko Dodatok č. 2 k Nájomnej zmluve neobsahuje osobitnú
úpravu k tomuto zmluvnému ustanoveniu, toto vyhlásenie sa vzťahuje aj na rozšírený predmet nájmu
upravený Dodatkom č. 2.. Zástupca žalovaného bol ohliadkou na mieste samom vopred oboznámený

so skutkovým stavom dodatočne prenajatej plechovej haly a skladu a vyhodnotil ich ako vhodné na
skladové účely a na účely zberu a zhodnocovania odpadu; inak by Dodatok č. 2 prirodzene nepodpísal.
Poprel tvrdenie, že ešte pred uzavretím Dodatku č. 2 malo byť konštatované, že sa na účel stanovený
v Dodatku č. 2 vyžaduje jeho zateplenie a revízia podláh. Žalobca v snahe vyjsť žalovanému v ústrety
predložil cenovú ponuku na realizáciu zateplenia skladu a zhotovenie novej podlahy za účelom zvýšenia
kvalitatívnych štandardov predmetu nájmu, ktoré žalovaný začal požadovať; táto sa však z dôvodu

neodsúhlasenia cenovej ponuky žalovaným a z dôvodu nesúhlasu žalovaného s premietnutím nákladov
na úpravu nebytových priestorov v zmysle cenovej ponuky do výšky nájomného nerealizovala. Z
Dodatku č. 2 nevyplývajú žiadne osobitné vymienené vlastnosti predmetu nájmu, aké žalovaný uvádza
vo svojom liste zo dňa 12.05.2021 (napr. minimálne požiadavky na príkon el. energie, zateplenie, úprava
podláh), ani žiadne konkrétne výhrady voči stavu predmetu nájmu, ktoré by sa žalobca zaväzoval

uspokojiť. Odstúpenie od Dodatku č. 2 listom zo dňa 12.05.2021 nemôže byť platným aj preto, že
podľa bodu 3.6 písm. b) Dodatku č. 2 možno odstúpenie uskutočniť len vtedy, ak sa predmet nájmu
stane nespôsobilým na dohodnuté užívanie počas trvania Nájomnej zmluvy. Žalovaný však de facto
namietal už údajnú počiatočnú nespôsobilosť predmetu nájmu, pretože zateplenie, revízia podláh a
príkon energie 400kW v predmete nájmu nemali existovať už od počiatku. Ustanovenie bodu 3.6 písm.

b) Dodatku č. 2 však nepokrýva prípad počiatočnej nespôsobilosti predmetu nájmu, ale až dodatočnej
nespôsobilosti predmetu nájmu. Otázka príkonu energie bola žalobcovi zo strany žalovaného položená
až po uzavretí Dodatku č. 2. K úhrade časti nájomného za mesiac jún 2021 vo výške 2.946,72 eur
preddavkovo v mesiaci máj 2021 žalobca namietal, že z faktúr, ktorých zaplatenie si žalobca uplatnil
žalobou, sa Dodatku č. 2 netýkajú len faktúry č. 288/2021 (predmetom fakturácie je mesiac júl 2021)

a 296/2021 (predmetom fakturácie je mesiac august 2021). Ďalej žalobca od Nájomnej zmluvy v znení
dodatkov odstúpil listom zo dňa 26.08.2021, doručeným žalovanému osobne konateľke žalovaného dňa
08.09.2021 pre neuhradenie faktúry FO-222/2021, čo vylučuje, aby žalobca dňa 08.09.2021 dočasným
uzamknutím predmetu nájmu akúkoľvek povinnosť, ktorá by mohla zakladať nárok na náhradu škody,
porušil. Doručovanie v hmotnom práve sa spravuje teóriou „dôjdenia“, v zmysle ktorej sa považuje

prejav vôle za doručený adresátovi a stáva sa právne perfektným v momente, kedy sa dostane do
sféry jeho dispozície bez ohľadu na to, kedy (a či) sa s jeho obsahom skutočne oboznámi. Týmto
momentom je (ak sa adresát v mieste doručovania v konkrétnom čase osobne nenachádza) vhodenie
oznámenia o uložení zásielky na pošte do poštovej schránky, a to i v prípade, ak si adresát zásielku
prevezme až neskôr. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručované dňa 31.08.2021, kedy mu

bolo do poštovej schránky vhodené aj oznámenie o uložení zásielky na pošte. Bez ohľadu na uvedené,
odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému preukázateľne doručené aj osobne dňa 08.09.2021. K danému
dňu žalovaný už nedisponoval žiadnym oprávnením v predmete nájmu podnikať a na tento účel ho
užívať. K vzájomnej pohľadávke žalovaného vzniknutej titulom náhrady mzdy za zamestnancov za deň
08.09.2021, žalobca poukázal na skutočnosť, že zamestnanci u žalovaného vykonávajú prácu v trvalom

pracovnom pomere, z čoho vyplýva, že za deň 08.09.2021 bol žalovaný povinný uhrádzať odvody do SP
a ZP, ako aj mzdu (alebo jej ekvivalent - náhradu mzdy) bez ohľadu na to, či existuje prekážka v práci na
strane žalovaného ako zamestnávateľa. Neexistuje tak príčinná súvislosť medzi uzamknutím predmetu
nájmu na strane jednej a mzdovými nárokmi zamestnancov a odvodovými povinnosťami žalovaného ako
zamestnávateľa na strane druhej. Dňa 08.09.2022 došlo k osobnému doručeniu odstúpenia konateľke

žalovaného, a teda od tohto okamihu nemal žalovaný právo do nebytového priestoru čokoľvek navážať.
Mohol nanajvýš z tohto priestoru začať veci vyvážať a priestor vypratávať. Rovnako z obsahu listu
žalovaného zo dňa 15.10.2021, ani jeho príloh nie je zrejmé, na základe akého právneho základu mala
žalovanému vzniknúť „povinnosť“ faktúru uhradiť a z čoho má suma 1.800,- eur vlastne pozostávať.
Ak totiž skutočne došlo k stornu dopravy, možno uvažovať výlučne v rovine ušlého zisku dopravcu

(rovnajúcom sa pri tomto type dopravy 10-20% z ceny prepravy) a nie v rovine fakturácie kompletných
nákladov na dopravu, ktoré dopravca nevykonaním prepravy ušetril. Ak žalovaný napriek uvedenému
faktúru nekriticky uznal, potom je bez ďalšieho vylúčené, aby mohol nároky z nej akokoľvek regresne
uplatňovať u žalobcu. Medzi údajnými vzájomnými pohľadávkami majú byť aj právne služby v trvaní25 hodín v sume 4.200,- eur. Údajný „nárok“ považoval žalobca za nepreskúmateľný a nedôvodný,
keďže je potrebné rozlišovať právnu pomoc, ktorú si žalovaný slobodne zakontrahoval (ktorej výška
a rozsah sú dané zmluvnou voľnosťou medzi žalovaným a jeho právnym zástupcom) od údajného

nároku na náhradu nákladov s ňou spojených voči žalobcovi (ktorej výška je daná ustálenou súdnou
praxou a zodpovedá tzv. tarifnej odmene, podobne, ako pri náhrade trov v súdnom konaní). Taktiež
údajný rozsah 25 hodín pri posudzovaní „protiprávnosti výmeny zámkov“ je už na prvý pohľad absurdný
a nemožno ho uznať. Žalovaný svoju údajnú vzájomnú pohľadávku, ktorú mienil započítať listom zo
dňa 15.10.2021, označil ako nárok na náhradu škody. Podľa ustálenej súdnej praxe, (napr. rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011), pri nároku na náhradu škody čas
plnenia nie je určený dohodou ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa §
563 Občianskeho zákonníka. To znamená, že pohľadávka na náhradu škody (ak by existovala), by sa
nemohla stať splatnou skôr ako v prvý deň nasledujúci po dni doručenia listu zo dňa 15.10.2021. List zo
dňa 15.10.2021 však vo svojom texte už obsahoval prejav vôle smerujúci k započítaniu, čo znamená,
že v čase, kedy bol tento list zo dňa 15.10.2021 (obsahujúci uplatnenie nároku na náhradu škody)

žalobcovi doručený, nemohol byť údajný nárok na náhradu škody v ten istý deň aj splatný. De facto
teda list zo dňa 15.10.2021, ktorý obsahoval nielen uplatnenie nároku na náhradu škody, ale zároveň aj
úkon smerujúci k započítaniu, nesmeroval k započítaniu dvoch splatných pohľadávok, ale k započítaniu
splatnej pohľadávke žalobcu s v tom čase nesplatnou (údajnou) pohľadávkou žalovaného. S poukazom
na§563Občianskehozákonníkabolopretozapočítanievykonanépredčasneanebolospôsobilévyvolať

zánik pohľadávky žalobcu.

5.Žalovanývduplikedoplnil,žežalobcahopreduzatvorenímDodatkuč.2uistil,žepredmetnájmupodľa
Dodatku č. 2 disponuje požadovaným príkonom energie a že pre účely ďalšieho výkonu podnikateľskej
činnosti žalovaného zabezpečí úpravy predmetu nájmu a teda, že žalobca predmet nájmu zateplí a

zabezpečí úpravu podláh. Rovnako ho ubezpečil, že predmet nájmu Dodatku č. 2 spĺňa predmetný
príkon energie. Zároveň v tomto kontexte žalobca v bode 2.2 článku II Dodatku č. 2 prehlásil, že
predmet nájmu Dodatku č. 2 je podľa svojho určenia vhodný pre účel nájmu, ktorým bol sklad, zber
a zhodnocovanie odpadu. Nikdy neprišlo k protokolárnemu odovzdaniu predmetu nájmu a žalovaný
ani nikdy nedisponoval kľúčmi od predmetných nebytových priestorov. Aj s prihliadnutím na uvedené

nie je možné požadovať od žalovaného, aby uhrádzal nájomné za priestory, ktoré de facto nikdy
neužíval. Žalobca navyše požiadavku žalovaného týkajúcu sa úpravy predmetu nájmu podľa Dodatku č.
2nezabezpečil.Žalovanýzistil,žepríkonenergievpredmetnýchnebytovýchpriestoroch(ajpopotvrdení
miestnym správcovským elektrikárom) predstavuje iba 100kW, čo nepostačovalo požiadavkám a účelu
dohodnutého nájmu. Predmet nájmu nebol od začiatku spôsobilým na užívanie na dohodnutý účel.

Dohoda o vymienených vlastnostiach predmetu nájmu síce nemala písomnú formu, žalobca však
vzhľadom na okolnosti vzájomnej spolupráce - dlhšie podnikateľské vzťahy, mal vedomosť o predmete
podnikania žalovaného a o účele tohto zmluvného ustanovenia. Medzi stranami bola ustálená obchodná
prax, na základe ktorej žalobca poznal predmet podnikania žalovaného (ktorým je podnikanie v oblasti
nakladania s iným ako nebezpečným odpadom) a vo vzťahu k tejto skutočnosti vedel, na aké účely bude

žalovaný mať záujem na nájme predmetných nebytových priestorov. Vôľa žalovaného bola žalobcovi
známa. Žalovaný považoval konanie žalobcu za v rozpore s dobrými mravmi. B. C. pôsobil v čase
doručovania odstúpenia žalovaného ako správca nebytových priestorov a komunikácia v otázkach
vzniku, zániku a zmene právnych vzťahov týkajúcich sa predmetných nebytových priestorov bola
zverená v zmysle zaužívanej obchodnej praxe medzi stranami do pôsobnosti pána C.. Žalovaný

taktiež poukázal na bod 8.7 Nájomnej zmluvy s tým, že nemal dôvod pochybovať o tom, že pán
B. C. je oprávnený na komunikáciu týkajúcu sa nájmu predmetných priestorov. Pán B. C. dokonca
komunikoval z emailovej adresy „A.“. Žalovaný považoval úkon jednostranného započítania listom zo
dňa 15.10.2021 za platný. Vo vzťahu k neexistencii právneho dôvodu pre vznik vzájomných záväzkov
poukázal žalovaný na tú skutočnosť, že dňa 08.09.2021 prevzal písomné odstúpenie od Nájomnej

zmluvy zo strany žalobcu prostredníctvom poštového podniku. Rovnako v ten deň, t.j. 08.09.2021,
sa štatutárna zástupkyňa žalovaného dozvedela po príchode do prevádzky žalovaného, že všetky
zámky na vchodových dverách na prevádzke boli zo strany žalobcu vymenené v rozpore s § 672
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa žalovaný toho času nesťahoval, ani neodstraňoval veci z
predmetu nájmu. Rovnako je nutné predmetné konanie žalobcu vnímať ako v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku nepožívajúce právnu ochranu. Žalovaný ihneď ako sa dozvedel o zmene
zámkov na prevádzke, kontaktoval príslušníkov Policajného zboru SR. Za súčinnosti pána B. C. došlo
k odomknutiu prevádzky žalovaného. Žalovaný nemal možnosť podniknúť nijaké opatrenia smerom k
prerušeniu(zastaveniu)prevádzkovejčinnosti,upozorniťjehozamestnancov,anidodávateľov.Poukázalna bod 8.7 Nájomnej zmluvy, v rámci ktorého si strany dohodli spôsob fikcie doručenia písomností.
Vo vzťahu ku namietanému počtu hodín poskytovaných právnych služieb žalovaný uviedol, že právne
služby nespočívali iba v poskytnutí písomných podaní, ale išlo predovšetkým aj o výjazd do Trnavy

za účelom rokovania s právnym zástupcom žalobcu, poskytnutie opakovaných konzultácii žalovanému,
písomné a ústne rokovania s právnym zástupcom žalobcu a iné. Vo vzťahu k nákladom týkajúcich sa
poskytnutých právnych služieb žalovaný uviedol, že v prípade, ak by nebolo bývalo prišlo zo strany
žalobcu k protiprávnemu výkonu zádržného práva vo vzťahu k prevádzke žalovaného, nebol by nútený
k vyhľadaniu kvalifikovanej pomoci a nevznikli by mu ani náklady za poskytnuté právne služby. Žalovaný

mal za to, že započítanie bolo uskutočnené platne. Z dôvodu právnej istoty si však svoj nárok (t.j.
pohľadávku vo výške 6.698,29 eur s príslušenstvom) voči žalobcovi uplatnil aj formou kompenzačnej
námietky do výšky uplatňovaného nároku žalobcom v tomto konaní.

6. Žalobca reagujúc na vyjadrenie žalovaného poukázal na vydané povolenie stavebného úradu k účelu
využívania zber a zhodnocovanie odpadu, pričom mal za to, že nemožno paušalizovať vhodnosť na

ten ktorý zber odpadu, nakoľko technologické požiadavky sa rôznia. Žalovaný sa svojvoľne rozhodol
predmet nájmu neužívať a neprevziať ich, avšak faktické neužívanie nemá vplyv na povinnosť platiť
nájomné. Poprel vedomosť o predmete podnikania žalovaného a o údajnej zaužívanej obchodnej praxi.
Rovnakopoprel,žebyB.C.boloprávnenýkonaťzažalobcu,neboldokoncaanijehozamestnancom,bol
len správcom nehnuteľností. Nebol oprávnený preberať písomnosti obsahujúce hmotnoprávne úkony.

Nad rámec už uvedeného dodal, že žalobca mal právo uzatvoril predmet nájmu, aj keby k doručeniu
odstúpenia nedošlo, nakoľko zamestnanci žalovaného odnášali hnuteľný majetok žalovaného, čo za
súčasnej existencie dlhu na nájomnom, umožňovalo žalobcovi tieto veci zadržať na zabezpečenie jeho
pohľadávky.

7. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ako nesporné ustálil, že medzi stranami bola
uzatvorená Zmluva nájme nebytových priestorov vrátane Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, na základe
ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému nehnuteľnosti pozostávajúce z kancelárie, hál,
chodby, kotolne, šatne a plechovej haly. Žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. FO-222/2021 zo
dňa 01.06.2021, splatnou 15.06.2021 nájom nebytových priestorov v zmysle Dodatku č. 2 k Zmluve o

nájme bytových priestorov a to za obdobie od 01.05.2021 do 30.06.2021 a od 01.06.2021 do 09.06.2021
a tiež správu a náklady za služby za uvedené obdobie celkom vo výške 2.925,71 eur, ďalej faktúrou
č. FO-288/2021 zo dňa 30.07.2021, splatnou dňa 10.08.2021 nájom priestorov v zmysle Zmluvy o
nájme nebytových priestorov za obdobie od 01.07.2021 do 31.07.2021 a za správu a náklady za služby
celkom vo výške 4.003,37 eur a napokon faktúrou č. FO-296/2021 zo dňa 03.08.2021, splatnou dňa

12.08.2021 nájom priestorov v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov za obdobie od 01.08.2021
do 31.08.2021 a za správu a náklady za služby celkom vo výške 4.003,37 eur. Medzi stranami bola
sporná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie 5.893,44 eur, keď žalovaný mal za to, že
uvedená suma pokrýva časť nájmu nebytových priestorov v zmysle Dodatku č. 2, od ktorého spoločnosť
žalovaného platne a účinne odstúpila k 03.06.2021 a časť nájmu za nebytové priestory prenajímané

v zmysle Zmluvy o nájme vo výške 2.946,72 eur za mesiac jún 2021 bola preddavkovo uhradená v
máji 2021. Rovnako za sporné súd prvej inštancie označil účinnosť následného jednostranného zápočtu
záväzkov a pohľadávok a tiež či zo strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od Dodatku č. 2 a
to podaním zo dňa 12.05.2021.

8. Následne súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný ako nájomca podaním zo dňa 12.05.2021 odstúpil
od Dodatku č. 2, pričom ako dôvod odstúpenia uviedol nespôsobilosť predmetu nájmu na užívanie, ktorá
nastala počas trvania Dodatku č. 2. Uvedená nespôsobilosť mala nastať nezabezpečením dojednaných
úprav predmetu nájmu a nedostatočným príkonom elektrickej energie v prenajatom objekte. Dodatkom
č. 2 k Zmluve o nájme nebytových priestorov došlo k rozšíreniu predmetu nájmu o halu o výmere 207

m2 a plechovú halu o výmere 350 m2. V bode 2.1. článku II sa žalovaný zaviazal užívať predmet
nájmu na účely skladové a na zber a zhodnocovanie odpadu, zároveň bolo v uvedenom článku uvedené
vybavenie predmetu nájmu. Vykonaním dokazovaním výsluchom svedkov B. C. a D. E., nemal súd
prvej inštancie za preukázané tvrdenia žalovaného, že ešte pred uzatvorením Dodatku č. 2 sa mal
žalobca zaviazať k zatepleniu, rekonštrukcii podláh a tiež, že by žalovaný riešil a vymienil si príkon

energie potrebný pre činnosť jeho prevádzky. Svedok D. E. síce potvrdil, že prebiehala komunikácia
ohľadom rekonštrukcie podlahy v hale a jej zateplenia, avšak nepamätal si kedy, keďže ako uviedol, o
tieto veci sa nezaujímal. Rovnako potvrdil stretnutia so svedkom C. ohľadom príkonu elektrickej energie,
avšak nevedel uviesť, kedy sa tieto stretnutia uskutočnili. Svedok si spomenul iba na komunikáciu selektrikárom žalobcu približne na jar roku 2021. Tiež z výpovede štatutárnej zástupkyne žalovaného
podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že až v súvislosti s Dohodou o dielo na vykonanie stavebných
prác zo dňa 10.05.2021 vzniesla požiadavku, aby dohoda obsahovala aj hodnotu príkonu elektrickej

energie a keďže uvedené v dohode nebolo uvedené, tak ju nepodpísala. V tejto súvislosti tiež uviedla,
že svedok C. jej nevedel uviesť hodnotu príkonu a až elektrikár jej uviedol, že je tam príkon 100 kWh,
z čoho je zrejmé, že k stretnutiu s elektrikárom prišlo v tomto období. Žalovaným navrhnutý výsluch
svedkov tak bez pochýb nepotvrdil skutkové tvrdenia ním uvádzané v konaní a to, že si na základe
ústnej dohody vymienil vlastnosti predmetných priestorov. Uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie

nevyplýva ani z predloženej e-mailovej komunikácie, pričom z e-mailu zo dňa 10.05.2021 je zrejmé, že
až v tomto maily sa štatutárna zástupkyňa žalovaného dopytuje na maximálny možný hodinový odber v
predmetnej hale. Rovnako tak rokovania ohľadom rekonštrukcie predmetu nájmu v zmysle predloženej
e-mailovej komunikácie preukázateľne prebiehali až po uzatvorení Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve. Na
základe vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa so stavom
predmetných nebytových priestorov, keď ako potvrdil svedok E., priestory im boli sprístupnené a tieto

vizuálne skontrolovali a zhodnotili. Z uvedeného bolo podľa konajúceho súdu zrejmé, že nájomca si
pred podpisom dodatku priestory obhliadol a so stavom haly bol oboznámený a jej stav vyhodnotil
ako vhodný na podnikateľské účely, keďže podpísal Dodatok č. 2. V predmetnom dodatku si žalovaný
nevymienil žiadne špecifické vlastnosti týkajúce sa predmetu nájmu spočívajúce v minimálnom príkone
elektrickej energie, či rekonštrukcii haly spočívajúcej v zateplení či revízii podlahy. Súd prvej inštancie

sa zároveň nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v zmysle bodu 8.7. Nájomnej zmluvy je nutné
akceptovať doručenie odstúpenia od zmluvy B. C.. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že v ňom
uvedené písomnosti je možné účinne doručiť druhej zmluvnej strane v byte, mieste podnikania, v sídle,
na pracovisku alebo kdekoľvek bude adresát resp. jeho štatutár zastihnutý a až pre prípad, že nebude
zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe, ak je ochotná obstarať

odovzdanie písomnosti. V danom prípade žalovaný ani netvrdil, že by žalobcu, resp. jeho štatutárneho
zástupcu nezastihol v mieste doručenia a odstúpenie rovno doručoval prostredníctvom svedka B. C.,
pričom takéto doručovanie nemohlo vyvolať požadované účinky.

9. Tvrdenie žalovaného o tom, že medzi stranami bola ustálená obchodná prax, na základe ktorej

žalobca poznal predmet podnikania žalovaného a vo vzťahu k tejto skutočnosti vedel, na aké účely bude
žalovaný mať záujem na nájme predmetných nebytových priestorov a z ktorej usudzuje, že žalobca
mal mať vedomosť o ním vymienených vlastnostiach predmetu nájmu, nepovažoval súd prvej inštancie
za dôvodné. V Dodatku č. 2 totiž vymedzený účel predmetu nájmu nezakladá povinnosť žalobcu mať
vedomosť o rozsahu podnikateľskej činnosti žalovaného a jeho individuálnych požiadavkách. Nebol tak

naplnený žalovaným uvádzaný zmluvne dohodnutý dôvod na odstúpenie od Dodatku č. 2 a právny
úkon odstúpenia od Dodatku č. 2 súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatný. Skutočnosť, že žalovaný
nebytové priestory neužíval, ho nezbavilo povinnosti platiť dojednané nájomné v zmysle Dodatku č. 2.

10. K sporným námietkam žalovaného prezentovaným v oznámení o jednostrannom započítaní zo dňa

15.10.2021, ako aj jeho následných vyjadreniach, kedy rozporoval sumu vo výške 2.946,72 eur ohľadom
ktorej uviedol, že táto predstavuje časť nájmu za nebytové priestory prenajímané v zmysle Zmluvy o
nájme za mesiac jún, ktorá bola uhradená preddavkovo v máji 2021, súd prvej inštancie uviedol, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že súčasťou sumy uplatnenej žalobcom nie je nájom a náklady za
služby na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ale nájom nebytových priestorov v zmysle

Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme bytových priestorov a to za obdobie od 01.05.2021 do 30.06.2021 a
od 01.06.2021 do 09.06.2021 a tiež správa a náklady za služby za uvedené obdobie celkom vo výške
2.925,71 eur. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.10.2021 vyplýva, že predmetná platba sa
vzťahuje k faktúre č. FO-199/2021, ktorou bola fakturovaná časť nájomného a paušálu za mesiac jún
2021. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie nemal preukázané, že preddavková platba zo strany

žalovaného vo výške 2.946,72 eur slúžila na úhradu faktúry č. FO-222/2021, ale že bola započítaná na
úhradu faktúry č. FO-199/2021, ktorá nie je predmetom konania.

11. K argumentom žalovaného, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s jeho vzájomnou
pohľadávkou predstavujúcou náhradu škody na základe zápočtu zo dňa 15.10.2021, súd prvej inštancie

zdôraznil, že žalovaný neuvádza kedy sa mali stretnúť pohľadávky spôsobilé na započítanie. Z
predložených listinných dôkazov je zrejmé, že zo strany žalovaného došlo k započítaniu jeho nesplatnej
pohľadávky so splatnou pohľadávky žalobcu. Žalovaný v tomto smere v rámci obrany neprodukoval
žiadnu argumentáciu, ktorou by preukázal, že jeho pohľadávka na náhradu škody bola v čase úkonuzapočítania (ešte pred podaním žaloby) splatná a teda, že by tento úkon bol spôsobilý vyvolať zánik
pohľadávky žalobcu a to s poukazom na ustanovenie § 359 Obchodného zákonníka. Keďže však
žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2022 uplatnil svoju pohľadávku v sume 6.698,29

eur aj formou kompenzačnej námietky, ktorá je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 Civilného
sporového poriadku, je v súlade s ustanovením § 124 ods. 2 Civilného sporového poriadku tento
hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od
okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca od Nájomnej zmluvy v
znení Dodatkov č. 1 a č. 2 odstúpil a že došlo k osobnému doručeniu odstúpenia štatutárnej zástupkyni

žalovaného dňa 08.09.2021. Z jej výpovede vyplynulo, že k doručeniu výpovede malo dôjsť okolo 13-
tej hodiny, čo žalobca nesporoval. K argumentácii žalobcu ohľadom doručenia odstúpenia od zmluvy
dňa 31.08.2021, kedy bolo do poštovej schránky vhodené oznámenie o uložení zásielky na pošte s
poukazom na teóriu dôjdenia, v zmysle ktorej sa pri hmotnoprávnych úkonoch nevyžaduje skutočné
doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon s tým, že postačuje, ak sa dostane do
sféry dispozície adresáta a už týmto okamihom začína právny úkon voči nemu pôsobiť, súd prvej

inštancieuviedol,žeuvedenénemožnovdanomprípadeaplikovaťatovzhľadomnazmluvnedojednané
doručovanie odstúpenia upravené v bode 8.7 Nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že ak nemožno
doručiť odstúpenie zmluvnej strane v byte, mieste podnikania, v sídle, na pracovisku alebo kdekoľvek
bude adresát alebo jeho štatutár zastihnutý alebo inej dospelej osobe ochotnej obstarať odovzdanie
písomnosti, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom

vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, kedy bola odosielateľovi
vrátená, i keď sa o nej adresát nedozvedel. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvné strany si pre prípad
neprevzatia zásielky dojednali fikciu doručenia, kedy sa za moment doručenia zásielky považuje jej
vrátenie odosielateľovi. Keďže žalovaný ako dôvod vzniku svojich pohľadávok označil neoprávnené
konaniežalobcudňa08.09.2021,spočívajúcevovýmenezámkov,čímdošlokprerušeniupodnikateľskej

činnosti žalovaného majúcej za následok vznik škody spočívajúcej v nákladoch za storno dopravy,
odvodoch za zamestnancov a za právne služby, súd prvej inštancie skúmal predpoklady vzniku škody
v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Uviedol, že ide o objektívnu zodpovednosť, kde sa pre
vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie, avšak predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú
protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a

vznikomškody.Žalovanývšaksúdunepreukázalvšetkypredpokladyzodpovednostizaškodu.Vprípade
škody spočívajúcej v náhrade mzdy, odvodoch do sociálnej a zdravotnej poisťovne za zamestnancov za
deň 08.09.2021, kedy nemohli vykonávať prácu, súd prvej inštancie nevzhliadol príčinnú súvislosť medzi
uvedenými nárokmi a konaním žalobcu spočívajúcim v uzamknutí predmetu nájmu, keďže žalovaný
ako zamestnávateľ má povinnosť hradiť mzdu a odvody do Sociálnej poisťovne ako aj zdravotnej

poisťovne, bez ohľadu na prekážky v práci na jeho strane. Súd prvej inštancie považoval za preukázané,
že žalovaný dňa 15.10.2021 uhradil faktúru č. FV20210279 vystavenú za právne služby v rozsahu
25 hodín vo výške 4.200,- eur, pričom argumentoval tým, že predmetné právny služby spočívali v
písomných a ústnych rokovaniach, konzultáciách, avšak nepreukázal, ktoré úkony, v akom rozsahu
boli bezprostredne vyvolané uzamknutím prevádzky, teda príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu

a škodou spočívajúcou v zmenšení majetku žalovaného. Súd prvej inštancie taktiež považoval rozsah
poskytnutých služieb za neprimeraný, aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný mal len prechodne
odopretý prístup s tým, že následne mu prevádzka bola ešte v ten istý deň odomknutá. Žalobca
rozporoval i faktúru č. 2021279 znejúcu na sumu 1.800,- eur vystavenú za storno dopravy TT- Kyjev dňa
08.09.2021, keďže z faktúry nie je zrejmé, z čoho má fakturovaná suma pozostávať a to s poukazom na

skutočnosť, že napriek stornovaniu dopravy zo strany žalovaného, tento faktúru, ktorou boli fakturované
kompletné náklady na dopravu, uhradil. V tomto smere sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom
žalobcu, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť tohto nároku, keď napriek tomu, že zrušil prepravu tovaru,
hradil náklady v uvedenej výške zodpovedajúce prepravnému za uskutočnenú medzinárodnú nákladnú
cestnú prepravu.

12. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že okamihom doručenia odstúpenia od Nájomnej
zmluvy (v ten istý deň ako prišlo k uzamknutiu priestorov) prišlo k jej zániku, pričom žalovaný si musel
byť vedomý prípadných dôsledkov neuhrádzania pohľadávok žalobcu a okamihom zániku Nájomnej
zmluvy bol žalobca oprávnený zamedziť vstup žalobcu do priestorov. Súd prvej inštancie mal za

to, že žalovaný nepreukázal existenciu svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie s preukázanou
pohľadávkou žalobcu, z dôvodu ktorého nemohlo ani dôjsť k účinnému započítaniu pohľadávok a
zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobe
žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného i k úhrade úrokov z omeškania, keď vychádzal zo skutočnosti,že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas do splatnosti predmetných faktúr. Okrem
úrokov z omeškania zaviazal súd prvej inštancie žalovaného aj k úhrade paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- eur, keďže žalovanými boli tri samostatné peňažné

pohľadávky podľa uzavretej Nájomnej zmluvy vrátane Dodatkov č. 1 a 2, ktoré žalobca samostatne
vyúčtoval tromi doloženými faktúrami, avšak žaloval ich kumulatívne jednou žalobou. K námietke
žalovaného, že domáhanie sa úhrady paušálnej náhrady nákladov s uplatnením každej pohľadávky
samostatne, t.j. viacnásobne v rámci jedného návrhu je v rozpore s ustanovením § 2 nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z.z., súd prvej inštancie uviedol, že paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená novelou Obchodného zákonníka
s účinnosťou od 1. februára 2013, a to zákonom č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Uvedená novela transponovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ v boji proti
oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Účelom priznanej paušálnej náhrady je nahradiť
náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, aj keď na základe jedného titulu, pretože z citovaného

zákonnéhoustanovenianevyplývažiadneobmedzenienárokunajednorazovévymáhanie,aksajednáo
jeden zmluvný vzťah. Predmetné ustanovenia (§ 369c Obchodného zákonníka, § 2 nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z. z.) nedefinujú právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením „pohľadávok“,
ale „pohľadávky“. Nárok na zaplatenie paušálnej náhrady vzniká pre každú vyúčtovanú pohľadávku
za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby zo strany veriteľa samostatne, t. z., ak má veriteľ voči

dlžníkoviviaceropohľadávokvyúčtovanýchsamostatnýmifaktúrami,pričomkaždáznichjeisamostatne
žalovateľná, má zákonný nárok uplatňovať voči dlžníkovi paušálnu náhradu pri každej z nich. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP, podľa zásady úspechu v konaní.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Žalovaný
v odvolaní popísal skutočnosti smerujúce k vzniku nároku žalobcu a zosumarizoval ako rozhodol súd
prvej inštancie. Následne k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP dôvodil, že súd
prvej inštancie sa nezaoberal návrhom žalovaného na vykonanie výsluchov ďalších svedkov, a to

v nadväznosti na výsluch svedka p. C., ktorý návrh bol vznesený na pojednávaní dňa 02.12.2022.
Súd prvej inštancie vypočul svedka p. E. výlučne v súvislosti s procesnou aktivitou žalovaného a jeho
zabezpečením na pojednávaní dňa 03.02.2023, pričom vo vzťahu k výsluchu svedka p. F. sa súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a nereflektoval na tento návrh, a to ani v rozsudku, čím
znemožnil žalovanému riadne preukázať skutočnosti o ubezpečení žalobcu pred podpisom Dodatku

č. 2. Žalovaný namietal i nesprávne právne posúdenie platnosti Odstúpenia od Dodatku č. 2, kedy
súd prvej inštancie priznal žalobcovi časť pohľadávky spočívajúcej vo zvýšenom nájomnom aj za
rozšírený predmet nájmu v rozsahu po odstúpení od Dodatku č. 2. Žalovaný mal za to, že z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k danému
nesprávnemu právnemu názoru, keďže z výsluchu svedka p. E. vyplynulo, že stretnutie s elektrikárom

vo vzťahu k overeniu maximálneho možného príkonu elektrickej energie v predmete nájmu, ktoré sa
podľa výpovede svedka malo uskutočniť na jar 2021, alebo začiatkom roka 2021, musela predchádzať
komunikácia týkajúca sa špecifikácie nebytových priestorov vo veci maximálneho inštalovaného príkonu
elektrickej energie, t.j. pred uzavretím Dodatku č. 2, ktorá musela byť realizovaná výlučne p. C..
Taktiež z výsluchu konateľa žalobcu vyplynulo, že žiadne iné stretnutia a komunikácia so žalobcom

v súvislosti s Dodatkom č. 2 neprebiehala, teda žalovaný nemal dôvod predpokladať, že p. C. nie je
oprávnený akýmkoľvek spôsobom jednať, či vystupovať za žalobcu vo vzťahu k ubezpečeniu žalobcu
v procese dojednania Dodatku č. 2. I keď p. C. nebol zamestnancom žalobcu, to nevylučuje, že
vystupoval ako osoba podľa § 16 ObZ v prevádzkarni žalobcu. Žalovaný namietal, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že rozšírený predmet nájmu nebol žalovanému riadne odovzdaný a žalovaným

prevzatý, kedy žalovaný ani nedisponoval kľúčmi od týchto priestorov. V kontexte všetkých dôkazov
(výpoveď p. E., konateľky žalovaného) bola podľa žalovaného svedecká výpoveď p. C. spochybnená,
pričom súd prvej inštancie sa s danými rozpormi nevysporiadal. Z vykonaného dokazovania tak podľa
žalovaného vyplynulo, že pred uzatvorením Dodatku č. 2 (prípadne minimálne v čase uzatvorenia
Dodatku č. 2, pred nadobudnutím účinnosti Dodatku č. 2) došlo ku komunikácii žalovaného s p. C. vo

vzťahu k ubezpečeniu žalobcu, ale aj že muselo dôjsť k poskytnutiu ubezpečení prostredníctvom p. C.
žalovanému, ktorý bolo oprávnený za žalobcu tieto ubezpečenia poskytnúť. Uvedený záver podporuje
i skutočnosť, že predmetom prehliadky rozšíreného predmetu nájmu neboli technické skúšky, či iné
presné elektrotechnické preskúmanie rozšíreného predmetu nájmu, no výlučne kontrola a obhliadkarozšíreného predmetu nájmu a teda z vizuálnej kontroly sa rozšírený predmet nájmu mohol javiť ako
vhodný pre žalovaného. Žalobca si musel byť vedomý, že ubezpečenia boli dané, nakoľko následne
nechcel písomne potvrdiť žalovanému informáciu o maximálnom inštalovanom príkone, ako i vedomý

toho, že účinnosti Dodatku č. 2 predchádzalo vypracovanie a predloženie návrhu Zmluvy o dielo zo
strany žalobcu vo vzťahu k vykonaniu nevyhnutných stavebných úprav rozšíreného predmetu nájmu.
Následne sa ukázalo, že rozšírený predmet nájmu nie je spôsobilý na dohodnuté užívanie. Vo vzťahu
k formálnej podmienke platnosti odstúpenia od Dodatku č. 2 žalovaným súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval článok VIII. bod 8.7 Nájomnej zmluvy vo vzťahu k doručovaniu odstúpenia, nakoľko z neho

nemožno implikovať, že písomnosť je možné doručiť do vlastných rúk iba štatutárovi žalovaného alebo
žalobcu, ale komukoľvek, kto je oprávnený písomnosť za strany prijať. G. C. prijal písomnosť priamo
za žalobcu, nie ako iná dospelá osoba ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Odstúpenie tak bolo
riadne a účinne doručené žalobcovi dňa 03.06.2021.

14. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu platnosti Oznámenia o započítaní

a súvisiacich okolností so vznikom škody na strane žalovaného, žalovaný uvádzal, že splatnosť
pohľadávok žalovaného nebola zo strany žalobcu spochybnená, išlo o skutočnosť nespornú, ktorú
nemal súd prvej inštancie iniciatívne nad rámec procesnej obrany žalobcu skúmať. A aj v prípade, keby
sporná bola, pohľadávka na náhradu škody sa stala splatnou dňom doručenia Oznámenia o započítaní,
kedy žalovaný v pozícii veriteľa požiadal žalobcu v pozícii dlžníka o plnenie a súčasne si túto splatnú

pohľadávku v zmysle § 358 ObZ započítal. Týmto dňom sa splatné pohľadávky stretli a zanikli. Vo vzťahu
k preukázaniu predpokladov na vznik zodpovednostného vzťahu žalobcu voči žalovanému z rozsudku
nevyplýva, že by súd prvej inštancie spochybňoval, že uzamknutie predmetu nájmu dňa 08.09.2023
nebolo porušením právnej povinnosti žalobcu z Nájomnej zmluvy. Nájomný vzťah na základe Nájomnej
zmluvy k momentu uzamknutia predmetu nájmu trval, keďže odstúpenie žalobcu bolo doručené až

o 13,00 hod. K uzamknutiu priestoru pritom prišlo už pred doručením odstúpenia, kedy vzťah strán
sporu trval a žalobca bol povinný umožniť žalovanému užívať predmet nájmu. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na prílohu k odvolaniu - Oznam zo dňa 07.09.2021, z ktorého vyplýva, že bol za žalobcu
podpísaný v zastúpení p. C., čo preukazuje pravdivosť a vnútornú rozpornosť tvrdení žalobcu a p. C.
o tom, že p. C. nikdy nekonal, resp. nepodpisoval právne relevantné dokumenty za žalobcu. Žalovaný

bol ďalej názoru, že nedošlo ani k zákonnej aplikácii zádržného práva k hnuteľným veciam, nakoľko
neboli splnené podmienky v zmysle § 672 ods. 2 OZ. Nebolo preukázané sťahovanie, či odstraňovanie
vecí z predmetu nájmu žalovaným, pričom aj spôsob realizácie zádržného práva by bol neprimeraný
a v rozpore s jeho účelom. Z uvedeného dôvodu, nemožno takémuto konaniu priznať právu ochranu
a je potrebné ho považovať za protiprávne konanie.

15. Žalovaný ďalej namietal nesprávne právne posúdenie zodpovednosti žalobcu za škodu, keď
súd prvej inštancie neaplikoval ust. § 380 ObZ. Porušením povinnosti bolo protiprávne uzamknutie
priestorov, porušenie povinnosti plniť nájomnú zmluvu riadne, pričom zodpovednostným následkom
je vznik nákladov, ktoré v tejto súvislosti žalovanému vznikli a ktoré uhradil a to bez ohľadu na ich

primeranosť. Žalovaný zopakoval, že si v priebehu konania uplatnil právo na úhradu vzniknutých škôd
a to 1./ náhradu mzdy zamestnancov vo výške 698,29 eur, ktorú súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil nie ako škodu, ale ako náklady, ktoré by musel žalovaný aj tak vynaložiť, a to bez ohľadu na
protiprávne konanie žalovaného, pričom opomenul, že tieto náklady, ktoré musel žalovaný vynaložiť,
predstavujú škodu v podobe tzv. ušlého zisku (resp. jeho súčasti), keďže žalovaný legitímne očakával, že

tieto náklady na zamestnancov bude mať uhradené z výkonov, ktoré budú realizovať dňa 08.09.2021 v
prevádzke žalovaného v predmete nájmu, čo protiprávne práve žalobca zamedzil, 2./ náhradu uhradenej
faktúry za zrušenú prepravu vo výške 1.800 eur, ktorú súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
tak, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť tohto nároku, pričom žalovaný poukázal na znenie § 380
ObZ, z ktorého vyplýva, že v prípade náhrady škody nemá súd skúmať výšku vzniknutých nákladov

(t. j. nie je právne relevantné, že v zmysle zmluvy medzi žalovaným a dopravcom, mal dopravca aj
v prípade storna dopravy právo na úhradu nákladov za dopravu), pričom v konaní bolo preukázané,
že tieto náklady vznikli práve v príčinnej súvislosti s nemožnosťou využívania prevádzky žalovaného
v predmete nájmu spôsobenej protiprávnym konaním žalobcu do účinnosti odstúpenia od Nájomnej
zmluvy, 3./ náhrady za poskytnuté právne služby vo výške 4.200 eur, vo vzťahu ku ktorej opätovne

žalovaný odkázal na dôvodnosť nesprávneho právneho posúdenia veci v intenciách aplikácie § 380 ObZ
a právne irelevantný argument súdu prvej inštancie o údajnej neprimeranosti predmetných nákladov.
Záveromžalovanýžiadal,abyodvolacísúdzmenilrozsudoksúduprvejinštancietak,žežalobuzamietnea prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, prípadne, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Ďalšie vyjadrenia strán neboli doručené.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

18. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 ObZ právne vzťahy

uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

19. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a

2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

21. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný

predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len
„ZoNPNP“) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“)
zmluvou o nájme (ďalej len „prenajímateľ“).

23. Podľa § 3 ods. 3 ZoNPNP zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel
nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na
ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia
založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný

zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 7 ZoNPNP, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne
záväzným predpisom, určí sa dohodou.

25. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

26. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

27. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú

pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.28. Podľa § 373 Obchodného zákonník kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

29.Podľa§380Obchodnéhozákonníkazaškodusapovažujetiežujma,ktorápoškodenejstranevznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

30. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

32. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj s obsahom odvolania

žalovanéhoanáslednýchvyjadrenístránsporu,odvolacísúdkonštatujevecnúsprávnosťrozsudkusúdu
prvej inštancie.

33. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie dlžného nájomného v zmysle
uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov vrátane Dodatku č. 1 a č. 2, na základe ktorej

žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému nehnuteľnosti pozostávajúce z kancelárie, hál, chodby,
kotolne, šatne a plechovej haly. Žalobca sa domáhal zaplatenia nájomného vyúčtovaného faktúrou
č. FO-222/2021 zo dňa 01.06.2021, splatnou 15.06.2021 za nájom nebytových priestorov v zmysle
Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve a to za obdobie od 01.05.2021 do 30.06.2021 a od 01.06.2021 do
09.06.2021 a tiež správu a náklady za služby za uvedené obdobie celkom vo výške 2.925,71 eur,

ďalej faktúrou č. FO-288/2021 zo dňa 30.07.2021, splatnou dňa 10.08.2021 za nájom priestorov za
obdobie od 01.07.2021 do 31.07.2021 a za správu a náklady za služby celkom vo výške 4.003,37 eur a
napokon faktúrou č. FO-296/2021 zo dňa 03.08.2021, splatnou dňa 12.08.2021 za nájom priestorov za
obdobie od 01.08.2021 do 31.08.2021 a za správu a náklady za služby celkom vo výške 4.003,37 eur.
Procesná obrana žalovaného spočívala v popieraní existencie nároku žalobcu vo výške 5.039,10 eur

zdôvodu,žeuvedenásumapokrývačasťnájmunebytovýchpriestorovvzmysleDodatkuč.2,odktorého
žalovaný platne a účinne odstúpil k 03.06.2021 a z dôvodu, že časť nájomného vo výške 2.946,72 eur
v zmysle Nájomnej zmluvy za mesiac jún 2021 bola žalobcovi zaplatená preddavkovo v mesiaci máj
2021. Ako správne poznamenal súd prvej inštancie, pohľadávku žalobcu vo zvyšnej výške 5.893,44 eur
žalovaný nesporoval, jeho procesná obrana mala základ v započítaní svojich pohľadávok voči danej

časti pohľadávky žalobcu, čím malo dôjsť k zániku záväzku žalovaného a pohľadávky žalobcu. Súd
prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného ako v celom rozsahu nedôvodnú, s čím sa odvolací súd
stotožňuje.

34. Žalovaný však v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď tento

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a riadne sa nezaoberal
návrhom žalovaného na vykonanie výsluchu svedka, ktorý bol vznesený zo strany žalovaného na
pojednávaní dňa 02.12.2022. Súd prvej inštancie sa rovnako nevysporiadal s touto skutočnosťou a so
svojím postupom v rozhodnutí vo veci samej.

35. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje
súd (§ 185 ods. 1 CSP). Z uvedeného je zrejmé, že Civilný sporový poriadok strane sporu priznáva
právo navrhnúť vykonanie určitého dôkazu. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k
vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv strany sporu nie je ani postupom, ktorým

by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané,
patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš
k jeho nesprávnym skutkovým záverom (obdobné závery vyplývajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Cdo/51/2012 a sp.zn. 6Cdo/153/2011). „Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporumožno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej
overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším
je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie

nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa
ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším
konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd
postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu
ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy

založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho
protiústavnosť“ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/107/2019 zo dňa 31.03.2021).

36. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Samotné
neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva
strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či do práva na spravodlivé súdne konanie,
by mohol nastať len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne

nedôvodný, alebo by takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca
z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním
navrhnutého dôkazu postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní.

37. Aby odvolací súd mohol skúmať nevykonanie dôkazu zo strany súdu prvej inštancie z hľadiska

dôvodnosti, je v zmysle § 220 ods. 2 CSP nevyhnutné, aby súd prvej inštancie jasne a výstižne
vysvetlil, ktoré dôkazy vykonal, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odvolací súd
z obsahu spisu zistil, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 02.12.2022 skutočne vzniesol návrh na
doplnenie dokazovania výsluchom svedkov D. E. a H. F., ktorí boli prítomní pri komunikácii konateľky
žalovaného p. F. s elektrikárom, ako aj p. C., ktorí budú vedieť dosvedčiť skutočnosti k vymieneniu

si požadovaného príkonu pani F.. Súd prvej inštancie na nasledujúcom pojednávaní konanom dňa
03.02.2023 vypočul svedka D. E., ktorého účasť zabezpečil žalovaný, vo vzťahu k ostatným dôkazom
sa nevyjadril. Z obsahu zápisníc z pojednávania, ako ani z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva,
prečo súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka p. H. F.. Napriek skutočnosti, že
súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, jeho pochybenie nenapĺňa odvolací

dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, ktorý v tejto súvislosti namietal žalovaný. Žalovaný v odvolaní
namietal, že súd prvej inštancie uvedeným nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému
riadne preukázať skutočnosti o poskytnutí ubezpečení zo strany žalobcu žalovanému pred podpisom
Dodatku č. 2. Uvedená odvolacia námietka súvisela s nesprávnym právnym posúdením materiálnej
stránky platnosti odstúpenia žalobcu zo dňa 03.06.2021, keď dôvodom odstúpenia od Dodatku č. 2 bola

skutočnosť, že žalobca pred uzatvorením daného dodatku uistil spoločnosť žalovaného, že predmet
nájmu spĺňa požadovaný príkon energie a že žalobca zabezpečí úpravy predmetu nájmu, t.j. tento
zateplí, zabezpečí úpravu podláh, avšak uvedené nezabezpečil a v predmete nájmu sa nachádzal
príkon energie len 100kW. Vzhľadom k uvedenému predmet nájmu nepostačoval požiadavkám a účelu
dohodnutého nájmu, v dôsledku čoho ho nebolo možné užívať na dohodnutý účel. Súd prvej inštancie

však posudzoval nielen materiálnu platnosť odstúpenia od Dodatku č. 2 žalovaným, ale aj jeho
formálnu platnosť, kde uzavrel, že odstúpenie nie je platné ani po formálnej stránke. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia formálnej
platnosti odstúpenia žalovaného od Dodatku č. 2. Na to, aby došlo k nastúpeniu účinkov odstúpenia, je
nevyhnutné, aby bola v prvom rade z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy zrejmá vôľa odstupujúceho

spôsobiť zánik zmluvy alebo jej časti (materiálna stránka). Strana, ktorá odstupuje od zmluvy, spravidla
uvádza dôvod, ktorý zodpovedá odstúpeniu od zmluvy. I keď uvedenie dôvodov odstúpenia nie je
zákonom vyžadované, v prípade spornosti a existencie sporu, je nevyhnutné preukázať, že dôvody na
odstúpenie aj reálne existujú (materiálna stránka). V druhom rade pre nastúpenie účinkov odstúpenia
je nevyhnutné, aby došlo k riadnemu doručeniu odstúpenia druhej zmluvnej strane (formálna stránka).

Zmluvné strany si zvyčajne upravia spôsob doručovania písomností v zmluve a v prípade, ak tak
neurobia, musia postupovať v zmysle zákonných ustanovení. V tomto prípade spôsob doručovania
odstúpenia bol medzi stranami jasne dohodnutý v čl. VIII bod 8.7 Nájomnej zmluvy, pričom žalovaný
bol povinný doručovať odstúpenie žalobcovi v byte, v mieste podnikania, v sídle, na pracovisku,alebo kde štatutára zastihne. Súd prvej inštancie správne uviedol, že až pre prípad, keď nebude
štatutár (žalobca) zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručí sa inej dospelej osobe, ak je
ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. V konaní nebolo preukázané a žalovaný to ani netvrdil, že

by v prvom rade doručoval priamo žalobcovi, resp. jeho štatutárovi. G. B. C. nemožno považovať za
osobu konajúcu za žalobcu, preto nemohlo dôjsť k priamemu doručeniu odstúpenia žalobcovi (resp.
jeho štatutárovi). Dôkaz, ktorý v tejto súvislosti (resp. i v súvislosti uzamknutím predmetu nájmu)
predložil žalovaný – Oznam zo dňa 07.09.2021, ktorý by mal preukazovať konanie p. C. za žalobcu,
odvolací súd považuje v zmysle § 366 CSP za neprípustnú novotu, nakoľko žalovaný ho predložil

až v odvolacom konaní bez relevantného zdôvodnenia a osvedčenia, že tak nemohol bez svojej viny
urobiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že pán C. neprijal písomnosť priamo
za žalobcu vyplýva i priamo z textácie odstúpenia zo dňa 03.06.2021, kde je v závere uvedené, že
osoba, ktorá prevezme toto potvrdenie o prevzatí odstúpenia, sa svojim podpisom zaväzuje, že toto
potvrdenie spolu s odstúpením odovzdá štatutárovi spoločnosti TAMA SLOVAKIA. Pán C. tak bol len
sprostredkovateľom, ktorý mal obstarať doručenie žalobcovi. Sám svedok pán C. pri výpovedi potvrdil,

že nebol zamestnaný u žalobcu, bol len sprostredkovateľom pre žalobcu vo vzťahu k nebytovému
priestoru. Keďže znenie zmluvy takýto postup pre prípad prvého kroku doručovania zjavne vylúčilo,
resp. neupravovalo, nedošlo k účinnému doručeniu odstúpenia. Práve z dôvodu, že odvolací súd,
rovnako ako súd prvej inštancie, nevzhliadol formálnu podmienku platnosti odstúpenia žalovaného od
Dodatku č. 2 a v tejto časti vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné, nebolo potrebné

ďalej sa zaoberať i materiálnou stránkou platnosti odstúpenia žalobcu od Dodatku č. 2 od Nájomnej
zmluvy. Keďže odvolacia námietka žalovaného ohľadom nevykonania návrhu na doplnenie dokazovania
výsluchom svedka pána F. smerovala k preukázaniu materiálnej stránky platnosti odstúpenia, t.j. či
existovalo ubezpečenie žalobcu, resp. dohoda strán sporu ohľadom zabezpečenia elektrického príkonu
vo výške 400kW, vykonanie uvedeného dôkazu by bolo zjavne nadbytočné, nemohlo by zvrátiť záver

o nenadobudnutí účinkov odstúpenia od Dodatku č. 2 žalovaným. Preto aj za situácie, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz a neuviedol v rozhodnutí vo veci samej prečo navrhovaný dôkaz
nevykonal, odvolací súd nepovažoval za dôvodný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ako
ani v zmysle písm. c), nakoľko by išlo o postup nadbytočný, nehospodárny, nemajúci vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia (právne posúdenie platnosti a účinnosti odstúpenia žalovaného od Dodatku č.

2). Odvolací súd sa vzhľadom k uvedenému zároveň ani ďalej nezaoberal a nevyhodnocoval odvolacie
námietky žalovaného vzťahujúce sa k materiálnej stránke (platnosti) odstúpenia (t.j. či reálne nastali
dôvody na odstúpenie žalovaného od Dodatku č.2), ktoré sú obsiahnuté v bodoch 14 až 19 odvolania,
keďže by to bolo nadbytočné.

38. Jedinou námietkou spôsobilou oslabiť nárok žalobcu v časti zaplatenia nájomného za užívanie
predmetu nájmu v zmysle uzatvoreného Dodatku č. 2, bola námietka žalovaného, že predmet nájmu
v zmysle Dodatku č. 2 mu nebol riadne odovzdaný, neprevzal ho a nedisponoval kľúčmi. I táto
námietka by však bola spôsobilá vyvrátiť dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie nájomného za
užívanie predmetu nájmu v zmysle Dodatku č. 2 iba v prípade, ak by žalovaný tvrdil, že v dôsledku

uvedeného nemal možnosť reálne predmet nájmu užívať. Uvedené však v konaní netvrdil a ani
neuvádzal (resp. nepreukázal), že by mu žalobca akokoľvek bránil v užívaní priestoru. Skutočnosť, že
žalobca si kľúče od priestorov neprevzal, avšak mal do nich prístup prostredníctvom správcu – pána C.,
resp. že priestor na základe vlastného rozhodnutia neužíval, nemá vplyv na povinnosť platiť nájomné.
Povinnosť platiť nájomné vzniká okamihom uzatvorenia zmluvy a okamihom, kedy si žalobca splnil svoju

povinnosť umožniť žalovanému predmet nájmu užívať. Zároveň sa v tejto súvislosti javia ako rozporné
tvrdenia žalovaného, že do nebytového priestoru mali v deň 08.09.2021 vstúpiť a pracovať zamestnanci
žalovaného, keď žalovaný tvrdí, že nemal ani predtým do predmetu nájmu prístup.

39. V ďalšom žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť právneho posúdenia platnosti Oznámenia

o započítaní a súvisiacich okolností v súvislosti so vznikom škody na strane žalovaného. Žalovaný
v prvom rade namietal, že splatnosť pohľadávok žalovaného nebola zo strany žalobcu spochybnená,
jednalo sa o skutočnosť nespornú, ktorú nemal súd prvej inštancie iniciatívne nad rámec procesnej
obrany žalobcu skúmať. I pre prípad, že by žalobca splatnosť sporoval, namietal, že pohľadávka na
náhraduškodysastalasplatnoudňomdoručeniaOznámeniaozapočítaní,kedyžalovanýžiadalžalobcu

o plnenie a súčasne si pohľadávku započítal.

40. V prvom rade odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca riadne a podrobne namietal splatnosť
pohľadávok žalovaného napr. v písomnom podaní zo dňa 15.03.2022 v časti článku V bod 13 písm.e) podania. Niet tak pochýb, že otázka splatnosti započítavaných pohľadávok žalovaného bola sporná.
V druhom rade je nevyhnutné upozorniť, že žalovaný až v odvolaní uvádza, kedy mali jeho pohľadávky
nadobudnúť splatnosť a to v rozpore s ust. § 366 CSP. Odvolací súd vyhodnotil právny záver súdu

prvej inštancie ohľadom neplatnosti písomného započítania zo dňa 15.10.2021 za správny a súladný s §
359 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
Žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by splatnosť jeho pohľadávky na náhradu škody nastala
pred písomným započítaním. Žalobca správne argumentoval tým, že splatnosť pohľadávky žalovaného

mohla nastať najskôr uplynutím prvého dňa po tom, čo žalovaný vyzval žalobcu na plnenie. Uvedené
je plne súladné s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR vyslovenom v rozhodnutí
zo dňa 27.09.2012 sp.zn. 7 M Cdo 15/2011. Keďže v konaní nebola preukázaná žiadna iná výzva
žalovaného na plnenie, ako bolo práve písomné podanie „Oznámenie o jednostrannom započítaní
vzájomných pohľadávok“ zo dňa 15.10.2021, je nevyhnutné v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka
považovať práve uvedené oznámenie za výzvu na plnenie, kedy žalobca bol povinný splniť svoj dlh

najneskôr nasledujúci deň po doručení oznámenia (16.10.2021). Dokonca poukazujúc na ust. § 122
ods. 3 Občianskeho zákonníka, lehota na plnenie žalobcovi neuplynula 16.10.2021, ale plynula až do
18.10.2021, nakoľko deň 16.10.2021 pripadol na sobotu. Keďže splatnosť pohľadávky žalobcu zjavne
nastala až po písomnom započítaní pohľadávok, nemohol tento jednostranný právny úkon žalovaného
vyvolať žiadne právne následky.

41. Súd prvej inštancie ale vyhodnocoval započítanie pohľadávok zo strany žalovaného i s ohľadom
na vznesenú námietku žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2022, ktorú správne vyhodnotil
ako kompenzačnú námietku hmotnoprávneho charakteru. Keďže uvedený hmotnoprávny úkon bol
žalobcovi doručený až po splatnosti údajných pohľadávok žalovaného, súd prvej inštancie správne

pristúpilkposúdeniudôvodnostiaplatnostizapočítania,t.j.kposúdeniu,čižalovanýpreukázalexistenciu
vzájomnej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní namietal, že
súd prvej inštancie nespochybňoval existenciu porušenia právnej povinnosti zo strany žalobcu, ktorý
neoprávnene uzamkol predmet nájmu dňa 08.09.2023. Žalovaný tvrdil, že k uzamknutiu predmetu
nájmu došlo pred prevzatím odstúpenia žalobcu od Nájomnej zmluvy žalovaným o 13,00 hod, kedy

žalovaný ešte bol oprávnený predmet nájmu užívať. Došlo tak k protiprávnemu konaniu žalobcu.
Žalovaný namietal i absenciu aplikácie ust. § 380 Obchodného zákonníka a nedôvodnosť preukazovania
primeranosti vynaložených nákladov.

42. Odvolací súd má za to, že napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie nevyhodnocoval v rozhodnutí,

či došlo k protiprávnemu konaniu zo strany žalobcu, posudzoval ostatné predpoklady vzniku nároku
na náhradu škody. Súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že základnými a nevyhnutnými
predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 373 ObZ sú predpoklady
ako porušenie právnej povinnosti, existencia škodlivého následku, existencia príčinnej súvislosti
(kauzálneho nexu) medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutým škodlivým následkom. Všeobecná

zodpovednosť za škodu má podľa ustanovenia § 373 ObZ charakter objektívnej zodpovednosti za
škodu s možnosťou liberácie. Je teda úlohou poškodeného - žalovaného preukázať predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu; dôkazné bremeno vyvinenia leží na škodcovi. Žalovaný je teda v konaní
povinný preukázať, že došlo ku škode v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, pričom nie je povinný
preukázať zavinenie žalobcu. Žalovaný bol preto povinný preukázať predpoklady zodpovednosti za

škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a kauzálny nexus medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody. Obdobné predpoklady sa vyžadujú i pri naplnení dikcie § 380 ObZ, t.j.
porušenie právnej povinnosti, vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a vznikom škody/ujmy. Ujma vo forme nákladov, ktoré musela poškodená strana vynaložiť v dôsledku
porušenia povinnosti, je stále len jednou z foriem škody, t.j. je súčasťou vzniknutej škody. Z uvedeného

teda vyplýva, že napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie nesprávne právne uvádzal len odkaz
na ustanovenie § 373 ObZ, v dôsledku posudzovania totožných predpokladov pre vznik nároku na
náhradu škody/ujmy, ktoré i správne vyhodnotil, nemalo uvedené vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.
Vsúvislostisostatnýminámietkamižalovanéhojenevyhnutnépoznamenať,žezožiadnehoustanovenia
nevyplýva, že by náklady poškodeného mohli byť v hocijakej výške, ako to tvrdí žalovaný. Aj náklady

vynaložené v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu musia byť len v nevyhnutnej výške,
postačujúce pre odstránenie následkov škody, resp. ktoré nevyhnutne vznikli v dôsledku protiprávneho
úkonu, čo vyjadruje práve slovné spojenie „musela vynaložiť“ a nie „mohla vynaložiť alebo vynaložila“.
Musí ísť teda o náklady, ktoré by poškodený, nebyť škodovej udalosti, nemusel vynaložiť. Dôvodnosťa nevyhnutnosť nákladov, t.j. relevanciu výšky vynaložených nákladov musí preukázať poškodený. Ak
nie je zo strany poškodeného preukázaný čo i len jeden z uvedených predpokladov zodpovednosti za
škodu, nárok na náhradu škody/ujmy mu nevznikne. Práve v dôsledku nepreukázania príčinnej súvislosti

medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody/ujmy, ako i vzniku škody/ujmy v uplatňovanej
výške, založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie na neexistencii pohľadávky žalovaného spôsobilej
na započítanie s preukázanou pohľadávkou žalobcu. Odvolací súd sa s právnym a skutkovým
posúdením predpokladov pre vznik nároku žalovaného na náhradu škody stotožňuje a nad rámec
uvádza nasledovné.

43. Čo sa týka nároku na náhradu mzdy zamestnancov vo výške 698,29 eur, nebola preukázaná
príčinná súvislosť, t.j. že práve v dôsledku konania žalobcu došlo k škode spočívajúcej v náhrade
mzdy pre zamestnancov, ktorú by inak nebol žalovaný povinný platiť. Pre úplnosť je nevyhnutné dodať,
že žalovaný si počas celého konania pohľadávku vo výške 698,29 eur uplatňoval titulom náhrady
tzv. skutočnej škody, neprezentoval žiadne skutkové tvrdenia smerujúce k tomu, že sa jeho majetok

v dôsledku protiprávneho úkonu žalobcu nezväčšil práve o uplatňovanú sumu. Za týmto účelom nielen
nepreukazoval, ale ani netvrdil jeho obvyklý a predpokladaný zisk pri obvyklom chode podnikania. Vo
vzťahu k vynaloženým nákladom vo výške 1.800,- eur odvolací súd dopĺňa, že v konaní pred súdom
prvej inštancie nebolo preukázané, že by náklady v danej výške boli vynaložené žalovaným v príčinnej
súvislosti s uzamknutím predmetu nájmu. Žalovaný vôbec nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu

s dopravcom MBM com s.r.o., dohodu o cene storna prepravy, dôvodnosť výšky storna (nevyhnutnosť
nákladov v danej výške) a že predmetom prepravy mali byť veci nachádzajúce sa v predmete
nájmu. Rovnako vo vzťahu k pohľadávke vo výške 4.200,- eur z predložených dôkazov nevyplýva,
ktoré právne úkony a v akom rozsahu boli poskytnuté a museli byť poskytnuté práve v súvislosti
a v dôsledku uzatvorenia predmetu nájmu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď vyhodnotil,

že pohľadávka žalobcu, v dôsledku jednostranného zápočtu pohľadávok žalovaného, nezanikla.

44. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny
potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trovodvolaciehokonaniavovýške100%,keďžebolvodvolacomkonaníplneúspešný.Ovýškenáhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).