Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1ObdoV/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200408
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6021200408.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a
členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej, JUDr. Miroslavy Janečkovej, JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr.
Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobkyne SPN, v.o.s., so sídlom 032 02 Krásno nad Kysucou 1513, IČO:
36 385 263, zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Bojkovou, LL.M., so sídlom Palárikova 88, 022 01
Čadca, proti žalovanému JUDr. Jánovi Čipkovi, so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, správcovi

konkurznej podstaty úpadkyne STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK a.s. „v konkurze", so sídlom Bánovská
cesta,01001Žilina,IČO:31562922,ovylúčenievecízosúpisumajetkukonkurznejpodstaty,odovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/4/2023 z 28. júna 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „súd prvej inštancie“) prvým výrokom uznesenia č. k.
41Cbi/1/2021-255 z 15. februára 2023 rozhodol tak, že na podanie žalobkyne označené ako „Námietka
zaujatosti v konaní Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cbi/1/2021“ zo dňa 6. decembra
neprihliada, druhým výrokom zastavil konanie a tretím výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu

trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. Opravným uznesením č. k. 41Cbi/1/2021-288 z 5. apríla
2023 opravil uznesenie z 15. februára 2023 v prvom výroku, v ktorom bol nesprávne uvedený dátum
podania žalobkyne bez uvedenia roku (ktorý vyplýva z podania založeného v spise na č. l. 107) a ktorým
je 6. december 2021.

2. O odvolaní žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „NS SR“) uznesením sp. zn. 4Obo/4/2023 z 28.
júna 2024 tak, že výrokom I. odmietol odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k.
41Cbi/1/2021-255 z 15. februára 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 41Cbi/1/2021-288 z 5.
apríla 2023 vo výroku o neprihliadaní na podanie žalobkyne označené ako „Námietka zaujatosti v konaní
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cbi/1/2021“ zo 6. decembra 2021, výrokom II. uznesenie
súdu prvej inštancie č. k. 41Cbi/1/2021-255 z 15. februára 2023 v spojení s opravným uznesením č. k.

41Cbi/1/2021-288 z 5. apríla 2023 vo výroku o zastavení konania a vo výroku o náhrade trov konania
potvrdil a výrokom III. žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobkyne smerujúcemu proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým
bolo vyslovené neprihliadanie na podanie žalobkyne označené ako „Námietka zaujatosti v konaní
KrajskéhosúduBanskáBystricasp.zn.41Cbi/1/2021“zodňa6.decembra2021odvolacísúduviedol,že

uznesenie o neprihliadaní na námietku zaujatosti (resp. vyhovenie, či nevyhovenie námietke zaujatosti)
nie je uvedené medzi uzneseniami taxatívne vymenovanými v ustanovení § 357 zákona č. 160/2015Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), proti ktorým zákon
pripúšťa odvolanie. Vzhľadom na to odvolanie v tejto časti nie je prípustné, preto ho odvolací odmietol
podľa § 386 písm. c) CSP. Napriek uvedenému - vo vzťahu k obsahu námietky zaujatosti žalobkyne

spočívajúcej v tvrdení, že vo veci nesprávne rozhodoval senát, a nie samosudca - odvolací súd poukázal
na to, že k uvedenej námietke (ktorá bola obsahom predchádzajúceho odvolania proti uzneseniu súdu
prvej inštancie z 24. novembra 2021) sa vyjadril už v skoršom zrušujúcom uznesení sp. zn. 4Obo/1/2022
z 24. novembra 2022, v ktorom potvrdil správnosť senátneho rozhodovania súdu prvej inštancie a
vysvetlil aj rozdiel medzi konaním vo veciach konkurzov a konaním v tzv. incidenčných sporoch, t. j. v

sporoch vyvolaných konkurzom, medzi ktoré patrí aj spor žalobkyne o vylúčenie vecí zo súpisu majetku
konkurznej podstaty. Odvolací súd preto konštatoval nedôvodnosť námietky ohľadne zloženia senátu,
ktorý vo veci rozhodoval na súde prvej inštancie.

4. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne spočívajúcou v jej tvrdení o
nesprávnom zastavení konania súdom prvej inštancie z dôvodu existujúcej prekážky litispendencie.

Podľanázoružalobkynesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotiltotožnosťpredmetovkonanívedených
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/1/2021 a sp. zn. 34Cbi/22/2005. Po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, odvolací
súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Pokiaľ súd prvej inštancie druhým výrokom uznesenia
konanie zastavil, ide o vecne správne rozhodnutie. S poukazom na § 387 ods. 2 CSP odkázal na

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalobkyne uviedol nasledovné:

5. Prekážku začatého konania (litispendenciu) CSP zaraďuje medzi tzv. negatívne procesné podmienky
a upravuje ju v ustanovení § 159 CSP. Táto prekážka je daná vtedy, ak na ktoromkoľvek súde Slovenskej

republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov (sporové strany), rovnaký predmet konania
a rovnaké skutkové okolnosti, z ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak,
nejde o tú istú vec. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania a základ
uplatnenéhonárokujeurčenýskutkovýmiokolnosťami,ktorýmijepetitodôvodnený.Totožnosťpredmetu
konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený. Podmienky totožnosti účastníkov konania a
totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (viď uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/280/2010
z 20. októbra 2011). Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia
v neskôr začatom konaní (R 97/2003).

6. Odvolací súd zistil, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa pod sp. zn. 41Cbi/1/2021 vedie konanie
o žalobe žalobkyne proti žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadkyne STAVEBNO-SERVISNÝ
PODNIK a.s. „v konkurze”, IČO: 31 562 922 (ďalej aj „úpadkyňa“). Touto žalobou sa žalobkyňa ako
vlastníčka domáha vylúčenia nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. D. E. D. a zapísaných na liste
vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXXX (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“) z konkurznej podstaty úpadkyne

na základe tvrdenia, že dňa 23. novembra 1998 ich správca konkurznej podstaty JUDr. Milan Chovanec
zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadkyne ako majetok tvoriaci všeobecnú podstatu, pričom
dôvodom ich zaradenia bola odporovateľnosť právneho úkonu vkladu nehnuteľností z 9. júla 1997
(vyhlásenie o prevzatí záväzku k novému vkladu a vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti
z 9. júla 1997, ktorým úpadkyňa vyhlásila, že preberá záväzok na nový nepeňažný vklad vo výške 13

773 000 Sk v spoločnosti NOVEL, s.r.o., Čadca a vyhlásila, že ako nepeňažný vklad do obchodnej
spoločnosti NOVEL, s.r.o., Čadca vkladá označené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D. E. D. a
vedené na LV č. XXXX). Žalobkyňa zároveň tvrdí, že právo žalovaného správcu a všetkých konkurzných
veriteľov odporovať právnemu úkonu vkladu z 9. júla 1997 sa premlčalo dňa 8. októbra 2002 a po tom,
čo žalobkyňa a aj úpadkyňa vzniesli námietku premlčania, nemôžu byť tieto nehnuteľnosti vrátené do

konkurznej podstaty a majú byť zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadkyne vylúčené. Žalobkyňa
tiež namieta, že JUDr. Milan Chovanec nebol právoplatne ustanovený za správcu konkurznej podstaty
úpadkyne, a preto nebol oprávnený vyhotoviť súpis majetku konkurznej podstaty tejto úpadkyne. Žaloba
bola podaná na súde dňa 27. septembra 2021.

7. Na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa pod sp. zn. 34Cbi/22/2005 vedie aj konanie o žalobe
tých istých sporových strán, vystupujúcich v rovnakom procesnom postavení ako v konaní sp. zn.
41Cbi/1/2021. Tá istá žalobkyňa sa vo vzťahu k tomu istému žalovanému domáha vylúčenia z
konkurznej podstaty úpadkyne (okrem vyššie označených predmetných nehnuteľností) aj vylúčeniadvoch žeriavov a ďalšej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/.XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 551
m2, a to na základe tvrdenia, že správca konkurznej podstaty Ing. Štefan Paľo dodatočným zápisom
zo 4. januára 2005 zapísal do súpisu majetku konkurznej podstaty žeriav portálový a žeriav vežový ako

hnuteľný majetok a tiež nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v k. ú. D. E. D. a zapísaný na LV č. XXXX
ako majetok tvoriaci oddelenú podstatu pre oddeleného veriteľa Slovenská konsolidačná a. s. (pôvodne
Všeobecná úverová banka, a.s.), pričom dôvodom zápisu nehnuteľnosti je záložné právo viaznuce na
nehnuteľnostiach v prospech tohto oddeleného veriteľa. Žalobkyňa tvrdí, že záložné právo k majetku,
zriadené záložnou zmluvou z 15. marca 1996 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., zaniklo

pred dňom vyhlásenia konkurzu, pretože zanikli aj pohľadávky, ktoré boli zabezpečené týmto záložným
právom. Vo vzťahu k žeriavom tvrdí, že tieto sú súčasťou nehnuteľností (nie samostatnými vecami) a sú
určené na to, aby sa s nehnuteľnosťami užívali. Zároveň tvrdí, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nadobudla počas konkurzu od spoločnosti NOVEL, s.r.o., ktorá dňa 22. apríla 1999 vložila nehnuteľnosti
ako nepeňažný vklad do spoločnosti žalobkyne. Naopak, žalovaný tvrdí, že nehnuteľnosti boli do súpisu
majetku konkurznej podstaty zapísané oprávnene, keďže právne úkony, na základe ktorých došlo k

prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z úpadkyne na žalobkyňu, sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor s poctivým obchodným stykom. Žaloba bola
podaná na súde dňa 18. februára 2005.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k zhodnému názoru ako súd prvej inštancie,

že konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34Cbi/22/2005 bráni konaniu
vedenému na rovnakom súde pod sp. zn. 41Cbi/1/2021, pretože ide o tú istú právnu vec s rovnakými
sporovými stranami a s rovnakým predmetom konania. V obidvoch konaniach je totiž predmetom
konaniavylučovaciažaloba,ktorousatotožnážalobkyňadomáhaprotitotožnémužalovanémuvylúčenia
totožných nehnuteľností (s tým rozdielom, že v skôr začatom konaní sa domáha naviac vylúčenia

pozemku - parcely č. XXXX/.XX a dvoch žeriavov) z totožného súpisu majetku konkurznej podstaty,
vyhotoveného správcom konkurznej podstaty úpadkyne (ďalej aj „správca“), doplneného o dodatočné
zápisy neskôr ustanovenými správcami v tom istom konaní o vyhlásenie konkurzu na majetok úpadkyne,
vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 51-24K/312/1998.

9. Odvolací súd poukázal na to, že právnym prostriedkom ochrany tretích osôb proti neoprávnenému
zapísaniu majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excízna, excindačná) žaloba,
ktorou možno dosiahnuť vylúčenie majetku zo súpisu podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu (dňa 8. októbra 1998). Vylučovacia
žaloba, ktorá smeruje proti správcovi na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, do ktorej ju nesprávne

zapísal, je svojou povahou (obdobne ako excízna žaloba v exekúcii) procesnou, verejnoprávnou
žalobou, a nie žalobou súkromnoprávnou. Výrokom súdu o excindačnej žalobe sa priamo nerieši
vlastnícke právo k veci, avšak touto otázkou sa súd zaoberá spravidla v odôvodnení rozhodnutia ako
otázkou predbežnou. Úspešnosť vylučovacej žaloby v incidenčnom konaní predpokladá, že žalobkyňa
preukáže, že jej svedčí lepšie (hmotné) právo k veciam zapísaným v konkurznej podstate než úpadkyni,

pričom o práve založenom predpismi hmotného práva sa súd vyjadruje len ako o predbežnej otázke.
Súpis majetku podstát je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok, pričom správca ho
musí vyhotoviť do 30 dní od vyhlásenia konkurzu s tým, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa
súd na návrh správcu môže túto lehotu predĺžiť, a to aj opakovane. Vyhotovený súpis je správca
povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku (ďalej aj „OV“) a následne je povinný súpis

aktualizovať (tento môže byť doplňovaný o ďalší majetok alebo majetok v ňom uvedený môže byť zo
súpisu vylučovaný), pričom každú zmenu súpisu je správca povinný zverejniť v OV.

10. Zo spisu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 51-24K/312/1998 z 8. októbra 1998 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadkyne a za správcu

konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Milan Chovanec, ktorý dňa 23. novembra 1998 vyhotovil
súpis s dôvodom zaradenia predmetných nehnuteľností do majetku konkurznej podstaty úpadkyne pre
odporovateľnosť právneho úkonu vkladu nehnuteľností do spoločnosti NOVEL, s.r.o. z 9. júla 1997.
Dňa 4. januára 2005 vyhotovil dodatočný zápis správca Ing. Štefan Paľo, ktorý dopísal poznámku o
existencii záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva z 27. marca 1996, č. V832/96 -

151/96 - 36/01, a to v prospech pohľadávky Slovenskej konsolidačnej, a.s., Bratislava (vo vzťahu ku
ktorej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 28Cbi/62/00-58 z 22. novembra 2020 potvrdil,
že je oprávnená a zistená). Ing. Paľo súpis doplnil o hnuteľný majetok (2 žeriavy) a pozemok parc.
č. XXXX/.XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m2. Napokon správca JUDr. Ján Čipkav doplnenom súpise z 13. septembra 2022 doplnil ďalší dôvod zápisu, ktorý vzhliadol v absolútnej
neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa prevodu nehnuteľností pre rozpor s dobrými mravmi a
poctivým obchodným stykom. Odvolací súd poukázal na to, že v danom prípade ide o jeden súpis

majetku konkurznej podstaty, vyhotovený v jednom konkurznom konaní, vedenom voči jednej a tej istej
úpadkyni, a to pôvodným správcom JUDr. Milanom Chovancom. Hoci žalobkyňa dôvodí, že v jednom
konaní (sp. zn. 41Cbi/1/2021) sa domáha vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty na základe
tvrdenia, že majetok bol do súpisu zapísaný neúčinne ustanoveným správcom JUDr. Chovancom s
dôvodom zaradenia nehnuteľností pre odporovateľnosť právneho úkonu vkladu nehnuteľností z 9. júla

1997 (vrátane premlčania práva odporovať) a v druhom konaní (sp. zn. 34Cbi/22/2005) sa domáha
vylúčenia z dôvodu zániku záložného práva, ktorého existenciu dopísal do súpisu dodatočným zápisom
ďalší správca Ing. Paľo (naviac do súpisu doplnil aj ďalšiu nehnuteľnosť a 2 žeriavy) a argumentuje
tak dvomi rozdielnymi súpismi dvoch rozdielnych správcov tvrdiac, že žaloby v obidvoch konaniach sa
týkajú rozdielneho vylučovaného majetku, v skutočnosti ide o jeden súpis s dvomi poznámkami správcu
o spornosti zápisu majetku do podstaty. Podľa názoru odvolacieho súdu preto nemožno tvrdiť, že by v

obidvoch konaniach išlo o rozdielny vylučovaný majetok. V konaní vedenom pod sp. zn. 34Cbi/22/2005
sa žaloba týka okrem nehnuteľností označených aj v konaní sp. zn. 41Cbi/1/202 aj dvoch žeriavov a
naviac nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/.XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 550 m2, pričom
práve toto konanie naďalej prebieha a zastavené je konanie (sp. zn. 41Cbi/1/2021) s užším okruhom
vylučovaných vecí. K tvrdeniu žalobkyne o rozdielnych správcoch odvolací súd poznamenal, že nie je

výnimkou, ak v priebehu jedného konkurzného konania konajú viacerí správcovia. Je tomu tak napr.
z dôvodu zbavenia správcu konkurznej podstaty jeho funkcie pre porušenie povinnosti správcu konať
s odbornou starostlivosťou alebo pre dlhodobo pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav správcu a
podobne. V takom prípade súd po zbavení funkcie správcu ustanoví nového správcu, ktorý je povinný
pokračovať v úkonoch predchádzajúceho správcu, sledujúc cieľ konkurzu, ktorým je v čo najvyššej miere

uspokojenie veriteľov dlžníka.

11. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne o nezákonne vyhotovenom súpise správcom
JUDr. Milanom Chovancom ako neprávoplatne ustanoveným správcom, ktorý súpis nebol oprávnený
vyhotoviť (z dôvodu, že súpis vyhotovil dňa 23. novembra 1998, pričom uznesenie o vyhlásení konkurzu

a ustanovení správcu konkurznej podstaty nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť až dňa 2. augusta
1999). Odvolací súd uviedol, že JUDr. Milan Chovanec bol do funkcie správcu konkurznej podstaty
ustanovený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K/312/98 z 8. októbra 1998,
pričom z dôvodu odvolania podaného úpadkyňou nadobudlo predmetné uznesenie právoplatnosť až
2. augusta 1999 (v spojení s uznesením NS SR sp. zn. 3Obo/93/1999 z 29. júna 1999, ktorým

bolo rozhodnuté o zastavení odvolacieho konania). JUDr. Chovanec nekonal ako správca konkurznej
podstaty svojvoľne, ale konal na základe ustanovenia do tejto funkcie rozhodnutím konkurzného
súdu, pričom správca je v zásade povinný svoju funkciu vykonávať až do právoplatnosti rozhodnutia
o jeho odvolaní, resp. zbavení funkcie. JUDr. Chovanec bol funkcie správcu zbavený opatrením
konkurzného súdu z 8. decembra 1998, právoplatným a vykonateľným 29. decembra 1998, ktorým

bol zároveň ustanovený ďalší správca JUDr. Anton Kupšo. Pokiaľ aj JUDr. Chovanec vyhotovil súpis
majetku konkurznej podstaty dňa 23. novembra 1998 (teda ešte pred nadobudnutím právoplatnosti
uznesenia, ktorým bol do funkcie ustanovený), dôvodné prihliadanie naň je - podľa názoru odvolacieho
súdu - ošetrené tou skutočnosťou, že neskorší správca JUDr. Ján Čipka, ktorý vyhotovil doplnený
súpis z 13. septembra 2022 uviedol, že spísanie majetku do konkurznej podstaty JUDr. Chovancom

považuje za dôvodné a stotožnil sa aj s dôvodom zapísania tohto majetku do súpisu a spočívajúcom
v neplatnom vykonaní vkladu nehnuteľného majetku do spoločnosti NOVEL, s.r.o., v dôsledku čoho
mal za to, že dotknutý majetok je naďalej vlastníctvom úpadkyne. Vzhľadom na uvedené zostali
zachované úkony, ktoré vykonal správca JUDr Milan Chovanec a hľadí sa na ne ako na úkony
vykonané osobou oprávnenou k ich uskutočneniu. Výsledkom žaloby v konaní vedenom pod sp. zn.

41Cbi/1/2021 by nebolo rozhodnutie o odporovateľnosti právneho úkonu (ktorý dôvod spornosti zapísal
do poznámky správca JUDr. Chovanec), ale rozhodnutie súdu o vylúčení predmetných nehnuteľností
zo súpisu majetku konkurznej podstaty alebo rozhodnutie o zamietnutí vylučovacej žaloby z dôvodu jej
nedôvodnosti. V obidvoch súdnych konaniach o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty
úpadkyne je možné konštatovať tak totožnosť účastníkov (strán sporu) - žalobkyne a správcu konkurznej

podstaty, ako aj totožnosť predmetu konania - vylúčenie totožných vecí zo súpisu pre existenciu práva
žalobkyne,ktorévylučujezapísanievecívsúpisekonkurznejpodstatyúpadkyne(ajkeďvnezastavenom
súdnom konaní je širší okruh vylučovaných vecí, avšak vo zvyšku sú veci, ktorých vylúčenia zo súpisu
sa žalobkyňa domáha v tomto zastavovanom súdnom konaní, totožné).12. Záverom odvolací súd dodal, že pokiaľ žalobkyňa argumentovala tvrdením, že súd prvej inštancie
rozhodol v rozpore s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v jeho (v poradí prvom)

zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 4Obo/1/2022 z 24. novembra 2022, tak v kasačnom rozhodnutí odvolací
súd nevyslovoval záväzný právny názor, ale súdu prvej inštancie uložil vyhodnotiť a posúdiť, či rozdiely
v skutkových okolnostiach majú alebo nemajú vplyv na rozhodnutie súdu o zastavení neskôr začatého
konania a v konečnom dôsledku sa vysporiadať s predmetom obidvoch dotknutých konaní vo vzťahu
k posúdeniu existencie prekážky skôr začatého konania. Toto súd prvej inštancie v rámci opätovného

konania a rozhodovania aj vykonal.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a zásady úspechu v konaní.

14. Proti výrokom II. a III. rozhodnutia odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“ )
dovolanie. Podala ho podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP s návrhom, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie s uložením povinnosti rozhodnúť o náhrade trov pôvodného konania a
konania dovolacieho, alebo aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej

inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s
uložením povinnosti rozhodnúť o náhrade trov pôvodného konania a konania dovolacieho.

15. Dovolateľka uviedla, že v spore bola pre zastavenie konania rozhodujúca právna otázka prekážky
skôr začatého konania (prekážka litispendencie), pričom odvolací súd v napadnutom rozhodnutí zaujal

právny názor, že pre konanie sp. zn. 41Cbi/1/2021 predstavuje takúto prekážku konanie sp. zn.
34Cbi/22/2005, čo považuje za nesprávny právny názor odporujúci skoršiemu zrušujúcemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu sp. zn. 4Obo/1/2022 z 24. novembra 2022, ale aj ustálenej súdnej praxi (uznesenia
NS SR sp. zn. 5Cdo/280/2010 a sp. zn. 7Cdo/268/2019).

16. V rámci dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka uviedla, že odvolací
súd k napadnutému rozhodnutiu dospel na základe procesného postupu, ktorý nebol procesne „čistý“,
pretože odvolací súd sa napadnutým rozhodnutím neodôvodnene odklonil od vlastného skoršieho
zrušujúceho rozhodnutia, v ktorom vyslovil záväzný právny názor (odseky 51 a 52), z ktorého vyplýva,
že obidve žaloby (v konaniach sp. zn. 41Cbi/1/2021 a sp. zn. 34Cbi/22/2005) vychádzajú z iných

skutkových okolností. V neskoršom dovolaním napadnutom rozhodnutí odvolací súd konštatoval úplný
opak, a to, že veci sp. zn. 41Cbi/1/2021 a sp. zn. 34Cbi/22/2005 sú v predmete konania totožné, resp.
rozdielne len v tom smere, že v konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005 je navyše prejednávaný 1 pozemok a 2
žeriavy. Tento názorový odklon, resp. protiklad odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nijako nevysvetlil.
Skoršie zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu a aj dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu boli prijaté rovnakým pomerom hlasov, pričom 2 hlasy patrili rovnakým sudkyniam (JUDr. G.
Mederová a JUDr. L. Praženková). Kladie si preto otázku, či za zmenou v posúdení nie je zmena v
osobe sudkyne z pôvodnej sudkyne JUDr. Aleny Priecelovej na novú sudkyňu Mgr. Soňu Pekarčíkovú,
ktorá v senáte 2O rozhodovala aj samotnú vec sp. zn. 34Cbi/22/2005 ako členka odvolacieho senátu,
v ktorom spolurozhodla o veci uznesením sp. zn. 2Obo/3/2023 z 25. júna 2024, ktorým bol zrušený (v

poradí tretí) rozsudok a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Tým, že odvolací súd sa
neodôvodnene odklonil od vlastného skoršieho zrušujúceho rozhodnutia a doslova ho poprel, porušil
judikatórnu zásadu procesne „čistého“ postupu a práva na súdnu ochranu ako práva výsledkového,
ktorému musí zodpovedať proces ako celok. Zároveň napadnuté rozhodnutie je prekvapivé a arbitrárne
vzhľadom na proces, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Tieto vady predstavujú zásah do práva na súdnu

ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, a preto napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávneho
procesného postupu, ktorým odvolací súd znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
f) CSP. Keďže výsledkom napadnutého rozhodnutia je právoplatné zastavenie konania vo veci sp.
zn. 41Cbi/1/2021 bez jeho meritórneho prejednania a rozhodnutia, v spore došlo k porušeniu práva

žalobkyne na spravodlivý proces v miere úplného odmietnutia spravodlivosti.

17. V rámci dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka uviedla,
že súhlasí s odsekmi 55, 56, 57 a 61 napadnutého rozhodnutia. Odseky 58, 62, 63 a 65 obsahujúnesprávne právne závery, ktoré logicky odporujú vlastným skutkovým zisteniam odvolacieho súdu,
uvedeným v odsekoch 56, 57 a 61. Ide najmä o právny záver vzťahujúci sa k nesprávnemu aplikovaniu
zákonného a judikatórneho predpokladu/podmienky zastavenia konania sp. zn. 41Cbi/1/2021 pre

prekážku litispendencie s poukazom na rovnaký (totožný) predmet konania. Podľa jej názoru odvolací
súd pod totožný predmet konania v skutočnosti podraďuje rozdielny predmet konania. V rámci predmetu
konania - vecí uvedených v petite obidvoch žalôb - odvolací súd „operuje“ pojmom „širší okruh
vecí“ vylučovaných v konaní sp. zn. 35Cbi/22/2005, kde sa žaloba a žalobný petit týka predmetných
nehnuteľností v D. E. D., zapísaných na LV č. XXXX, vrátane jednej nehnuteľnosti naviac (pozemku

CKN p. č. XXXX/.XX) a dvoch hnuteľných vecí - žeriavov a „užší okruh vecí vo zvyšku“ vylučovaných v
konaní sp. zn. 41Cbi/1/2021, kde sa žaloba a žalobný petit týka len nehnuteľností v D. E. D., zapísaných
na LV č. XXXX. Aby odvolací súd vyvážil zjavný argumentačný nedostatok totožnosti predmetov čo
do vecí uvedených v petite obidvoch žalôb, uviedol, že zastavenie konania sp. zn. 41Cbi/1/2021 je
správne, pretože v ňom sa jedná len o „užší okruh vecí vo zvyšku“, zatiaľ čo v pokračujúcom konaní
sp. zn. 34Cbi/22/2005 sa jedná o „širší okruh vecí“. Takto vnímaná totožnosť predmetu konania nie

je totožnosťou predmetu konania na účely zastavenia konania pre prekážku litispendencie, pretože v
prípade takejto prekážky musí ísť o skutočne totožný (rovnaký, zhodný) predmet konania, pričom „užší,
resp. „širší predmet konania“, či predmet konania „vo zvyšku“ sa nepripúšťa. Odvolací súd sa tak dopustil
prvej zásadnej aplikačnej chyby pri posúdení totožnosti predmetu konania na účely zastavenia konania
sp. zn. 41Cbi/1/2021.

18. Dovolateľka poukázala na to, že odvolací súd nevzal do úvahy rozdielne skutkové dôvody zaradenia
vecí do súpisu a v prípade uspokojenia aj rozdielne okruhy konkurzných veriteľov a rozdielne výšky ich
uspokojených pohľadávok. Odvolací súd sa tak dopustil druhej základnej aplikačnej chyby pri posúdení
totožnosti predmetu konania na účely zastavenia konania sp. zn. 41Cbi/1/2001. Len pre úplnosť uviedla,

že odvolací súd na účely zastavenia konania nemal žiaden priestor pre právne špekulatívny záver,
že súpis JUDr. Chovanca, Ing. Paľa a JUDr. Čipku je v podstate stále ten istý jeden súpis s dvomi
poznámkami o spornosti zápisu do podstaty, resp. rôznymi dôvodmi zaradenia vecí (hnuteľných a
nehnuteľných) do súpisu, aj keď boli dopísané dodatočne. Odvolací súd zamieňa zákonný pojem -
poznámky o spornosti zápisu podľa § 19 ods. 2 ZKV s dôvodom zaradenia veci do konkurznej podstaty,

ktorý možno podradiť pod zákonnú hypotézu „ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa
podľa § 19 ods. 2 ZKV“. V poznámke o spornosti zápisu sa majú podľa § 19 ods. 2 ZKV zapísať
nároky uplatnené inými osobami alebo poznámky o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci
do súpisu, t. j. dôvody, ktoré svedčia proti zápisu veci do podstaty, a nie dôvody ich zaradenia, t. j.
dôvody, ktoré svedčia v prospech ich zápisu do podstaty. Takisto nie je celkom jednoznačný a ani právne

presný a správny záver odvolacieho súdu uvedený v odseku 62, že súpis JUDr. Chovanca, Ing. Paľa a
JUDr. Čipku je len jeden súpis, dodatočne dopĺňaný o ďalšie dôvody zaradenia vecí v zmysle povinnej
pravidelnej aktualizácie súpisu. V odseku 61 odôvodnenia odvolací súd správne uviedol, že podstatou
aktualizácie súpisu je doplňovanie súpisu o ďalší majetok alebo vylučovanie už zapísaného majetku. O
takéto postupy však pri súpise JUDr. Chovanca, Ing. Paľa a JUDr. Čipku nešlo, pretože v ich prípade

nešlo o dopĺňanie alebo vylučovanie majetku. Dovolateľka tiež namietala, že odvolací súd tiež opomenul
posúdiť námietku premlčania, ktorú uplatnila v konaní sp. zn. 41Cbi/1/2021.

19. K dovolaniu žalobkyne sa žalovaný písomne nevyjadril.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§35 CSP) po zistení, že dovolanie podala
včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v
dovolacom konaní v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 443 CSP a contrario) najskôr zisťoval, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním
napadnúť.

21. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo

niesúsplnenépodmienky,zaktorýchsamôžedovolaciekonanieuskutočniť,patrídovýlučnejprávomoci
dovolacieho súdu.

K dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 420 písm. f) CSP22. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

23. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu sú: zásah súdu do práva na spravodlivý
proces a nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou

aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivýproces.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia
sa rozumie nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktorý
tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) zaručených
procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva.

24. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa
svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky,
poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a

dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho
procesného postupu súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na
spravodlivý proces. Teda, intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho
procesného postupu súdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý
proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04).

25. Vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka videla v nesprávnom procesnom postupe odvolacieho
súdu, ktorý výrokom II. napadnutého rozhodnutia potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení

konania sp. zn. 41Cbi/1/2021 pre prekážku skôr začatého konania sp. zn. 34Cbi/22/2005 (prekážka
litispendencie), čím malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, a to až v miere úplného
odmietnutia spravodlivosti, keďže výsledkom napadnutého rozhodnutia je právoplatné zastavenie
konania sp. zn. 41Cbi/1/2021 bez meritórneho prejednania a rozhodnutia veci. Za ďalšiu vadu v
zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka považovala to, že odvolací súd sa neodôvodnene odklonil od

vlastnéhoskoršiehozrušujúcehorozhodnutiasp.zn.4Obo/1/2022z24.novembra2022,čímmalporušiť
judikatórnu zásadu procesne „čistého“ postupu a práva na súdnu ochranu ako práva výsledkového a
napadnuté rozhodnutie považovala za prekvapivé a arbitrárne (svojvoľné).

26. Procesné podmienky v Civilnom sporovom konaní predstavujú procesné predpoklady (existujúce tak

nastranesúdu,akoajnastranestránsporu),ktorémusiabyťnevyhnutnesplnené,abysúdmoholvoveci
konať a meritórne rozhodnúť. Upravené sú vo viacerých ustanoveniach Civilného sporového poriadku
a obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej, pričom súd je obligatórne povinný
ich skúmať počas celého konania (§ 161 ods. 1 CSP). Teória procesného práva medzi podmienky
konania zaraďuje jednak procesné podmienky na strane účastníkov (strán) sporu, ktorými sú procesná

subjektivita strán, spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a jednak procesné
podmienky na strane súdu ako právomoc, príslušnosť, neexistencia prekážky začatého konania (tzv.
litispendencia), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (tzv. rei iudicatae), návrh na začatie
konania alebo uznesenie súdu o začatí konania.

27. Prekážka skôr začatého konania (tzv. litispendencia) je upravená v ustanovení § 159 CSP, podľa
ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde
prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. Inými slovami, o
prekážku litispendencie ide vtedy, ak o tej istej veci súčasne prebiehajú konania na tom istom súde, resp.
viacerých súdoch. Totožnosť veci je daná totožnosťou subjektov (strán sporu) a totožnosťou predmetu

konania, vyplývajúceho z rovnakého skutku. Totožnosť subjektov (strán sporu) v obidvoch konaniach
nebola spochybnená, je nesporná. Predmet konania je vymedzený petitom (výrokom) žaloby a základ
je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit žaloby odôvodnený. Totožnosť predmetu konania
je totožnosť nároku (v danom prípade ide o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstatyúpadkyne) z rovnakého skutkového základu alebo skutkového deja. Prekážka skôr začatého konania je
procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to zastavením konania.

28. Po preskúmaní veci sa dovolací súd nestotožnil s názorom dovolateľky o neexistencii prekážky
litispendencie v posudzovanom prípade a nesprávnom procesnom postupe súdov nižšej inštancie,
ktorý vyústil do právoplatného zastavenia konania sp. zn. 41Cbi/1/2021. Podľa názoru dovolacieho
súdu prebiehal procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie v zmysle právnej
úpravy Civilného sporového poriadku. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia (najmä odseky 56 až

66) pomerne podrobne vysvetlil, v čom spočíva prekážka litispendencie v zmysle § 159 CSP, keď
poukázal na to, že v skoršom konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005 sa žalobkyňa domáha vylúčenia tých istých
nehnuteľností voči tomu istému správcovi konkurznej podstaty úpadkyne ako v predmetnom neskoršom
spore sp. zn. 41Cbi/1/2021, pričom nie je sporné, že v spore sp. zn. 34Cbi/22/2005 sa žalobkyňa (okrem
predmetných sporných nehnuteľností) domáha naviac aj vylúčenia dvoch hnuteľných vecí - žeriavov
a ďalšej nehnuteľnosti - parcely parc. č. XXXX/.XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m2.

Dovolací súd súhlasí s názorom súdov nižšej inštancie, že v obidvoch sporoch ide o totožnosť strán
sporu (čo nie je ani sporné) a totožnosť jeho predmetu, keďže v neskoršom začatom spore sp. zn.
41Cbi/1/2021 sa žalobkyňa ako vylučovateľka domáha vylúčenia tých istých nehnuteľností zo súpisu
majetku konkurznej podstaty tej istej úpadkyne ako v skoršie začatom spore sp. zn. 34Cbi/22/2005.
Vylúčenia vecí sa žalobkyňa domáha osobitným druhom procesnej, určovacej žaloby (nejedná sa o

žalobu na plnenie), ktorou je vylučovacia (excízna, excindačná) žaloba, upravená v ustanovení § 19
ods. 2 ZKV ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 137 CSP ako lex generalis, upravujúcemu druhy
procesných žalôb v Civilnom sporovom poriadku. Žalobkyňa ako vylučovateľka tvrdí, že predmetné
sporné nehnuteľnosti sú v súpise majetku konkurznej podstaty úpadkyne zapísané neoprávnene,
nakoľko jej k nim svedčí vlastnícke právo, ktoré nadobudla právnym úkonom vkladu (vyhlásenie o

prevzatí záväzku k novému vkladu a vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti z 9. júla 1997)
a zároveň tvrdí, že záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach v prospech oddeleného veriteľa
(zriadené Záložnou zmluvou z 15. marca 1996 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s.) zaniklo
pred dňom vyhlásenia konkurzu, nakoľko zanikli aj pohľadávky, ktoré boli zabezpečené týmto záložným
právom. Vo všeobecnosti platí, že v incidenčnom spore o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej

podstaty úpadcu spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi ako vylučovateľovi (tretej osobe), ktorý musí
preukázať, že jemu svedčí tzv. lepšie, resp. silnejšie (hmotné) právo k veciam zapísaným v súpise
majetku konkurznej podstaty úpadcu a že veci boli preto správcom zapísané v súpise neoprávnene.
Právnym dôvodom vylúčenia veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty je najčastejšie vlastnícke
právo vylučovateľa, ale môže ním byť aj iné právo, ako napr. spoluvlastnícke právo, právo držby veci

a podobne. Odvolací súd správne konštatoval, že výrokom súdneho rozhodnutia o vylučovacej žalobe
sa priamo nerieši vlastnícke právo (resp. iné právo) k veci (touto otázkou sa súd zaoberá v odôvodnení
svojho rozhodnutia len ako predbežnou otázkou), pričom ale práve toto hmotné právo k veci zapísanej
v súpise majetku konkurznej podstaty predstavuje tzv. lepšie, resp. silnejšie právo vylučovateľa k veci
zapísanej v súpise majetku a je relevantným (kľúčovým) dôvodom pre vylúčenie veci zo súpisu majetku

konkurznejpodstatyúpadcu.Výsledkomincidenčnéhosporuovylučovacejžalobejevždylenvýroksúdu
buď o vylúčení veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu (súd vylučovacej žalobe vyhovie)
alebo výrok súdu o zamietnutí vylučovacej žaloby (súd vylučovacej žalobe nevyhovie). Výsledkom
incidenčného sporu o vylučovacej žalobe nemôže byť výrok o odporovateľnosti právneho úkonu - v
danom prípade vkladu nehnuteľností z 9. júla 1997 (na základe tvrdenia a poznámky správcu v súpise),

keďže právne relevantným vo vzťahu k rozhodnutiu o vylučovacej žalobe sú len dôvody vylučovateľky,
uvedené vo vylučovacej žalobe. Z obsahu spisového materiálu ani nevyplýva, že by správca konkurznej
podstaty úpadkyne podal na súde v zákonom stanovenej lehote odporovaciu žalobu, ktorá predstavuje
iný (osobitný) druh žaloby, než je vylučovacia žaloba.

29. Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu aj v tom, že súpis majetku konkurznej
podstaty úpadcu je listina, ktorú bol povinný správca vyhotoviť v lehote do 30 dní od vyhlásenia
konkurzu a bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. Následne bol správca povinný v súpise
vykonať každú zmenu týkajúcu sa majetku úpadkyne (súpis môže byť doplnený o ďalší majetok alebo
naopak znížený o majetok z neho vylúčený, ale môžu byť v ňom doplňované aj iné údaje týkajúce

sa majetku úpadkyne), pričom aj každú zmenu súpisu majetku bol správca povinný zverejniť v OV.
Aj podľa názoru dovolacieho súdu sa v prípade úpadkyne jedná o jeden súpis majetku konkurznej
podstaty, bez ohľadu na to, že v konkurznom konaní úpadkyne bolo ustanovených niekoľko správcov
konkurznej podstaty (JUDr. Milan Chovanec, Ing. Štefan Paľo, JUDr. Ján Čipka), ktorí dopĺňali súpiso ďalší nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok úpadkyne, ako aj o ďalšie údaje (poznámky), týkajúce
sa tohto majetku. Tvrdenie dovolateľky o existencii viacerých súpisov majetku konkurznej podstaty
úpadkyne, vo väzbe na to, ktorý správca majetok do neho majetok zapísal, z akých dôvodov a s

uvedenímakýchpoznámok,jenesprávne.Dovolacísúdtiežupriamujepozornosťnato,žesúpismajetku
konkurznej podstaty úpadkyne treba považovať za platný titul, pretože doteraz nebol žiadnym právne
relevantným spôsobom spochybnený, resp. napadnutý. Dovolateľka v dovolaní v podstate uviedla tie
isté námietky, ktorými sa zaoberali už súdy oboch nižších inštancií a v odôvodneniach svojich rozhodnutí
sa s nimi aj dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadali. Podľa názoru dovolacieho súdu,

rozhodnutie odvolacieho súdu (a jeho odôvodnenie) nie je ani prekvapivé, ani arbitrárne (svojvoľné) a ani
nedostatočne zdôvodnené. Odvolací súd k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam žalobkyne
uviedol podrobne svoju argumentáciu v súlade so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej
inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Dovolací súd preto považuje za správny postup odvolacieho
súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania pre existenciu
prekážky litispendencie (§ 159 CSP), ktorú pre predmetný spor sp. zn. 41Cbi/1/2021 predstavuje

skôr začatý spor sp. zn. 34Cbi/22/2005. V obidvoch sporoch je daná totožnosť sporových strán, ako
aj totožnosť predmetu konania, ktorým je vylučovacia žaloba podľa § 19 ZKV. Touto žalobou sa
žalobkyňa ako vylučovateľka domáha proti tomu istému správcovi konkurznej podstaty ako žalovanému
vylúčenia totožných nehnuteľností v spore sp. zn. 41Cbi/1/2021 (neskoršie začatom na základe žaloby
z 27. septembra 2021), ako v skoršie začatom spore sp. zn. 34Cbi/21/2005 (na základe vylučovacej

žaloby z 18. februára 2005) z totožného súpisu majetku konkurznej podstaty úpadkyne, pričom
lepším hmotným právom vylučujúcim sporné nehnuteľnosti zo súpisu majetku konkurznej podstaty
úpadkyne je vylučovateľkou tvrdené vlastnícke právo k predmetným sporným nehnuteľnostiam. Aj
podľa názoru dovolacieho súdu tak bola splnená procesná podmienka pre zastavenie predmetného
konania vedeného pod sp. zn. 41Cbi/1/2021 pre prekážku litispendencie vo väzbe na skôr začaté

konanie sp. zn. 34Cbi/22/2005. Procesný postup odvolacieho súdu, výsledkom ktorého je právoplatné
zastavenie konania pre prekážku litispendencie, preto nemožno považovať za nesprávny procesný
postup odvolacieho súdu, ktorý by predstavoval závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu, resp.
vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP a ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na
spravodlivý proces.

30. Rozhodnutie odvolacieho súdu nepovažuje dovolací súd ani za prekvapivé a arbitrárne. Podľa
tvrdenia dovolateľky odvolací súd sa mal neodôvodnene odkloniť od vlastného skoršieho zrušujúceho
rozhodnutia, čím mal porušiť zásadu procesne „čistého“ postupu a práva na súdnu ochranu ako
práva výsledkového. Dovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd sa k tejto námietke žalobkyne

vyjadril v odseku 66 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (neopomenul ju), v ktorom uviedol, že v
predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí nevyslovil záväzný právny názor, ale súdu prvej inštancie len
uložil vyhodnotiť a posúdiť, či rozdiely v skutkových okolnostiach (v tom čase známe odvolaciemu súdu,
keďže samotný odvolací súd dôvodil, že na základe obsahu spisu nemôže plnohodnotne overiť všetky
relevantné informácie) majú alebo nemajú vplyv na rozhodnutie súdu o zastavení neskôr začatého

konania a v konečnom dôsledku sa vysporiadať s predmetom obidvoch dotknutých konaní vo vzťahu
k posúdeniu existencie prekážky skôr začatého konania, čo súd prvej inštancie v rámci opätovného
konania a rozhodovania aj vykonal. Len pre úplnosť dovolací súd poukazuje na to, že napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu bolo jednohlasne prijaté v senáte, pričom námietky dovolateľky vo vzťahu
k tretej členke senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej (ktorá ako členka odvolacieho senátu rozhodovala v

inej odvolacej veci sp. zn. 2Obo/3/2023 o odvolaní voči rozhodnutiu vo veci sp. zn. 34Cbi/22/2005),
sú bez právnej relevancie vo vzťahu k predmetnému napadnutému odvolaciemu rozhodnutiu sp. zn.
4Obo/4/2023.

K dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP

31. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

32. Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
Namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v právnej otázke prekážky skôr začatého
konania (prekážky litispendencie) s odôvodnením, ktoré uviedla v odsekoch 19 až 39 dovolania.Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že v posudzovanom prípade nie je daná prípustnosť dovolania
podľa § 421 CSP, čo expressis verbis vyplýva z odseku 2 citovaného ustanovenia, podľa ktorého
dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP. Keďže v danom prípade odvolací súd rozhodol o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania, teda o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) CSP, dovolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné. Napriek
konštatovaniu neprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP sa dovolací súd čiastočne
zaoberal aj argumentáciou dovolateľky a jej námietkami vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu

prekážky litispendencie vo väzbe na predmet konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005 a sp. zn. 41Cbi/1/2021,
keďže vo vzťahu k uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP a podľa § 421 ods. 1 písm.
a) CSP sa argumentácia dovolateľky z obsahového hľadiska čiastočne prelína a opakuje.

33. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade nie je daná
prípustnosť dovolania žalobkyne podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP a ani podľa § 421 ods. 1 písm.

a) CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

34. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo proti žalobkyni právo na náhradu trov
dovolacieho konania (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov
dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

35. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.