Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210209366
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1210209366.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ MUDr. I. M., D., A. XXXX/XX, 2/ JUDr. O. A., H.,
J. O. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskym združením Dudzík & Gerová, Topoľčany, Škultétyho 1597/7,
proti žalovanej Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Bratislava, Dúbravská cesta 14, IČO: 35919001,
zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Urbánkovou, Bratislava, Šafárikovo námestie 2, IČO: 31785433,
o nahradenie prejavu vôle, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/279/2010, o dovolaní

žalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 09. júna 2021 sp. zn. 25Co/116/2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu 2/ o d m i e t a.

Žalovaná má voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") rozsudkom z 21. júna

2017 č. k. 12C/279/2010-357 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej spolu aj „žalobcovia")
domáhali, aby svojim rozhodnutím nahradil prejav vôle žalovanej, ktorý ako predávajúci, uzatvára so
žalobcami ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorá kúpna zmluva tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
1.1. Prvostupňový súd uviedol, že žalovaná za účelom výstavby rýchlostnej cesty medzi iným odkúpila
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti vo výške 4/7-iny, ktorej spoluvlastníkmi boli aj žalobcovia.

Žalobcovia ako ďalší spoluvlastníci svoje podiely nepredali a v predmetnej žalobe namietali, že
predávajúci spoluvlastníci svoje spoluvlastnícke podiely neponúkli na predaj ostatným spoluvlastníkom,
v dôsledku čoho sa stali kúpne zmluvy neplatnými v zmysle § 40a OZ. Preto majú nárok na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok a, keďže žalovaná s nimi dobrovoľne kúpnu zmluvu
neuzavrela, domáhajú sa svojho nároku súdnou cestou. V ďalšom poukázal na to, že žalobcovia boli po
celú dobu konania nečinní, na výzvy súdu nereagovali, doručované súdne zásielky sa zväčša vracali

späť ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote a v prípade doručenia predvolania na pojednávanie, alebo k
výsluchu, svoju neúčasť vždy ospravedlnili.
1.2. Vzhľadom na nedostatky petitu žaloby nepovažoval prvostupňový súd žalobu za dôvodnú a bez
ďalšieho dokazovania ohľadne splnenia hmotnoprávnych podmienok opodstatnenosti žaloby o
nahradenie prejavu vôle, túto zamietol. V tejto súvislosti uviedol, že petit žaloby, obsahujúci znenie
kúpnej zmluvy, nebol správny, keďže podstatná náležitosť zmluvy, ktorou je presné, určité a úplné

označenie jej predmetu (označenie nehnuteľnosti, ktorá má byť prevedená na žalobcov), bola v rozpore
s platným zápisom vo verejnej listine. Uvedený rozpor medzi petitom žaloby a stavom v liste vlastníctva
nebol stranou žalobcov odstránený po dobu celého konania, žalobcovia o ňom mali vedomosť a napriek
tomu boli pasívny, pričom na uvedenú skutočnosť boli žalobcovia opakovane upozorňovaní aj samotnou
žalovanou v rámci jej vyjadrení, ktoré boli doručované na adresu bydliska žalobcu 2/ a jeho (pôvodnej)
právnej zástupkyne, avšak tieto zásielky si v odbernej lehote nevyzdvihli. Uvedené pasívne správanie

žalobcov v spore, ktorý sami iniciovali, považoval súd za ľahostajný a nedostatočne bdelý prístup k
ochrane ich práv.1.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP a úspešnej žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobcu 2/ rozsudkom z 09. júna 2021
sp. zn. 25Co/116/2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcu 2/ zaviazal zaplatiť žalovanej
náhradu odvolacích trov.
2.1.Odvolacísúd,zhodnesosúdomprvejinštancie,najskôrkonštatovalžežalobca2/(zároveňpôvodne
zastupujúci žalobkyňu 1/) bol v priebehu celého konania pasívny, súdne zásielky nepreberal, na výzvy

súdu prvej inštancie nereagoval, prípadne svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal o odročenie nariadeného
pojednávania, či výsluchu. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu
dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil
správny právny záver. Súd prvej inštancie zistil, že údaje v kúpnej zmluve tvoriacej súčasť žalobného
návrhu nezodpovedajú aktuálnym údajom zápisným v katastri nehnuteľností, keďže označená parcela
už neexistuje. Keďže uvedený rozpor medzi žalobným návrhom a stavom v liste vlastníctva po

dobu celého konania nebol odstránený, dospel k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
opodstatnenosti žaloby o nahradenie prejavu vôle. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej
inštancie stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ďalej iba poukázal (§ 387 ods.
2 CSP).
2.2. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodal, že prvostupňový súd

správne posudzoval znenie návrhu kúpnej zmluvy, ako súčasť žalobného návrhu. Keďže mal za to, že v
navrhovanej kúpnej zmluve nie je prevádzaná nehnuteľnosť špecifikovaná v súlade s aktuálnym stavom
zapísaným v katastri nehnuteľností, správne konštatoval, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky
opodstatnenosti žaloby o nahradenie prejavu vôle. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie,
dospel k záveru, že rozsudok obsahujúci kúpnu zmluvu v znení, v ktorom bola navrhnutá žalobcami,

nemôže nahradiť nedostatok prejavu vôle žalovanej s uzavretím kúpnej zmluvy, pre zrejmý nesúlad s
aktuálnym stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Pokiaľ vo vzťahu k predmetu zmluvy nastali
zmeny v katastri nehnuteľností, musí návrh zmluvy na tieto zmeny reflektovať. Len tak sa dosiahne, že
rozsudok obsahujúci návrh zmluvy, bude aj zapísaný do katastra nehnuteľností.
2.3. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo ani právne dôležité z akých dôvodov nastala zmena

v katastri nehnuteľností, ktorá sa týkala predmetnej parcely, ale skutočnosť, že žalobcovia na túto
zmenu nereagovali zmenou žalobného návrhu. Konkrétne zmenou v návrhu kúpnej zmluvy, zahrnutej
do petitu žaloby, vo vzťahu ku ktorej žiadali nahradiť prejav vôle žalovanej tak, aby po rozhodnutí
súdu a podpísaní kúpnej zmluvy žalobcami bola listinou, na základe ktorej príslušný orgán vykoná
vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľov. Z uvedeného hľadiska boli nedôvodné aj tvrdenia

žalobcu 2/ vo vzťahu k predkupnému právu štátu podľa § 7a zákona č. 669/2007 Z.z., keďže súd prvej
inštancie existenciu predkupného práva neskúmal z dôvodu prijatia záveru o nesplnení hmotnoprávnych
podmienok opodstatnenosti žaloby o nahradenie prejavu vôle, a nedôvodné boli aj námietky voči
kúpnym zmluvám, pri ktorých žalobca 2/ nebol účastníkom.
2.4. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi 2/ v rozsahu 100 %.

3. Žalobca 2/ (ďalej aj ako „dovolateľ") podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. f) a e) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhol, aby dovolací súd

zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že mu nebol doručený odvolací
rozsudok. O tomto rozsudku sa dozvedel z informácie získanej od žalobkyne 1/.
3.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. e) CSP žalobca 2/ namietal, že žalobkyňa 1/ a sudkyňa
odvolacieho vec prejednávajúceho senátu JUDr. Lýdia Gálisová „boli v osobnom vzťahu a v kontakte.

Táto žalobkyňa bola kupujúcou bytu v Nitre práve od spomínanej sudkyne JUDr. Lýdie Gálisovej".
3.3. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP namietal nesprávne právne posúdenie
veci, keďže „pri uzatváraní zmluvy medzi žalovaným a ostatnými spoluvlastníkmi nehnuteľností došlo k
porušeniu zákona nerešpektovaním obídením predkupného práva žalobcov".

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla zamietnuť toto dovolanie a priznať jej trovy konania.
V podstatnom poukázala na správne právne závery nižších súdov.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§

424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nie je súdom tretej inštancie, v rámci
konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Uvedené platí o
to viac, ak dovolateľ v rámci podaného dovolania v podstate zopakuje jeho predsúdnu argumentáciu,

v rámci ktorej (skôr) polemizuje s právnymi závermi súdov, spochybňuje správnosť súdneho
rozhodnutia, či kritizuje prístup súdu k právnemu posudzovaniu veci, čo v prevažnom rozsahu bol
prípad aj tohto dovolania.

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na

opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho
konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je

skôr reštriktívny výklad.

9. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak
zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,

nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým
je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. e) a f) CSP

10. V danom prípade vyvodil žalobca prípustnosť podaného dovolania (aj) z ustanovenia § 420 písm. e)
a f) CSP, z ktorých vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, alebo (písm. e)) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f)).

10.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

11.Dovolaniepodľa§420písm.e)CSPdovolateľodôvodnilbezďalšiehotým,žežalobkyňa1/asudkyňa

odvolacieho vec prejednávajúceho senátu JUDr. Lýdia Gálisová boli v osobnom vzťahu a v kontakte a
JUDr. Gálisová predávala byt žalobkyni 1/ (bod 3.2.).
11.1. Primerane obsahu žalobcom 2/ namietaných okolností a ich preukaznej hodnoty dovolací súd bez
potreby hlbšej argumentácie konštatuje, že
(i) namietané okolnosti sa týkali žalobkyne 1/ a nie žalobcu 2/. Žalobkyňa 1/ však odvolanie proti

prvostupňovému rozsudku nepodala a teda nebola ani v hre v rámci odvolacieho konania; odvolací
súd posudzoval odvolanie podané (iba) žalobcom 2/. V tomto ohľade bol potom kontext prípadnej
interakcie medzi žalobkyňou 1/ a členkou odvolacieho senátu JUDr. Lýdiou Gálisovou bez náležitého
právneho významu k rozhodovaniu odvolacieho senátu (i JUDr. Lýdie Gálisovej) o odvolaní podanom
(iba) žalobcom 2/,

(ii) žalobca 2/ v čase odvolacieho konania už ani v konaní nezastupoval žalobkyňu 1/ na základe
pôvodného plnomocenstva z 10. júla 2009, keďže dňom 14. apríla 2016 bol vyčiarknutý zo zoznamu
advokátov Slovenskej advokátskej komory, a teda žalobkyňa 1/ vystupovala v konaní samostatne,(iii) samotná okolnosť (iba) osobného vzťahu a kontaktu, či predaj bytu (i keby reálne existovali, čo
žalobca 2/ nijako nedoložil, pozn.) samé o sebe nie sú spôsobilé založiť vylúčenie sudcu pre pomer k
stranám sporu, a to o to viac, ak dotknutá členka odvolacieho senátu takýto pomer nesignalizoval.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, uplatnený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 420 písm. e) CSP,
dovolací súd nepovažoval za opodstatnený.

13. Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ odôvodnil tým, že mu nebol doručený odvolací

rozsudok (bod 3.1.).
13.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto
skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu 2/, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.

13.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.
ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

14. Najvyšší súd - vychádzajúc z obsahu spisu a oboch rozhodnutí nižších súdov - v prvom rade

poukazuje na celkové pasívne správanie sa a nečinnosť strany žalobcov počas prebiehajúceho súdneho
konania, keď na výzvy súdu nereagovali, doručované súdne zásielky sa zväčša vracali späť ako
nevyzdvihnuté v odbernej lehote a v prípade doručenia predvolania na pojednávanie, alebo k výsluchu,
svoju neúčasť vždy ospravedlnili. Pokiaľ žalobca 2/ namietal, že mu nebol doručený odvolací rozsudok
najvyšší súd z obsahu súdneho spisu zistil, že v rámci odvolacieho konania bola dňa 19. februára 2020

vykonaná lustrácia v registri obyvateľov (č. l. 397 spisu) z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca 2/ bol od 3.
októbra 2018 prihlásený na trvalý pobyt v obci (meste) D., bez uvedenia bližšej adresy (t.j. bez označenia
ulice, orientačného a súpisného čísla). Na základe uvedenej skutočnosti bol potom odvolací rozsudok
doručovaný žalobcovi 2/ prostredníctvom Mestského úradu v D. zákonom predvídaným spôsobom, t.
j. oznámením na úradnej tabuli mesta D. v dňoch od 06. augusta 2021 do 24. augusta 2021, v ktorej

lehote si žalobca 2/ tento rozsudok neprevzal a preto zásielka bola vrátená prvostupňovému súdu dňa
27. augusta 2021. Uvedený postup bol súladný s ustanoveniami § 223 v spojení s § 105 a 106 ods. 1
písm. a) a ods. 3 CSP a § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky
a registri obyvateľov Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov, a preto uvedeným postupom
súdu nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu 2/ na spravodlivý proces.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

15. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvejinštancie,akrozhodnutieodvolaciehosúduzáviselo

od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
15.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

15.2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva
na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a
dôvodnosť dovolania.
15.3. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku

spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).16. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie
o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou

riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako
aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka
relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní
(a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). V prípade absencie vymedzenia právnej otázky

preto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.
16.1. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je, že sa týka
právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len
na takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych
úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne

úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so
zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd
ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej
ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je relevantná v zmysle
tohto ustanovenia (3Cdo/214/2018).

17. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobca 2/ právnu otázku
explicitne nevymedzil a iba vyslovil názor, že „pri uzatváraní zmluvy medzi žalovaným a ostatnými
spoluvlastníkminehnuteľnostídošlokporušeniuzákonanerešpektovanímobídenímpredkupnéhopráva
žalobcov" (pozri bod 3.3.).

17.1. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého
problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
17.2. Pokiaľ žalobca 2/ v rámci nesprávneho právneho posúdenia veci namietal, že odvolací súd
nesprávne/inak posúdil ním vyslovený právny názor (viď v kurzíve uvedené vyššie) najvyšší súd uvádza,

že nižšie súdy (teda aj odvolací súd) zamietli žalobu (potvrdili toto zamietnutie) kvôli vadám žalobného
petitu, keď nebol počas celého konania odstránený rozpor medzi žalobným návrhom a reálnym stavom
uvedeným v liste vlastníctva, a teda nezaložili svoje rozhodnutie na riešení otázky, či pri uzatváraní
zmluvy medzi žalovanou a ostatnými spoluvlastníkmi došlo alebo nedošlo k porušeniu predkupného
práva žalobcov. Neostáva preto dovolaciemu súdu iné ako opakovane uviesť, že otázka, na vyriešení

ktorej nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je v zmysle § 421
ods. 1 písm. b) CSP relevantná.
17.3. Z uvedených dôvodov nemohol najvyšší súd na podklade otázky vymedzenej dovolateľom
uskutočniť meritórny dovolací prieskum a prijať závery k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom.

18. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou
osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa
§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

19. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie žalobcu 2/ podľa § 447 písm. c) a
f) CSP.

20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.