Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122494170
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122494170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcovMgr.MartinaŠtubniaka(sudcaspravodajca)aMgr.KatarínyKatkovej,vsporežalobcuDOMINIK,
n. o., so sídlom 966 41 Veľká Lehota 431, IČO: 37 954 318, právne zastúpeného Mgr. Františkom
Baraniakom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému
Obec Veľká Lehota, so sídlom 966 41 Veľká Lehota 52, IČO: 00 321 061, právne zastúpenému doc.
JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651
258, o zaplatenie 7.500,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 7C/80/2023-173 z 5. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý sa ako neverejný poskytovateľ sociálnych služieb
domáhal od žalovanej obce zaplatenia sumy 7.500,- Eur titulom finančného príspevku na prevádzku
poskytovanejsociálnejslužbypodľa§75ods.1zákonač.448/2008Z.z.osociálnychslužbách(ďalejlen
„zákon o sociálnych službách“) v spojení s § 110aq ods. 13 písm. a) tohto zákona, a to za obdobie roku
2022 (za 6 klientov po 12 mesiacov + za 1 klienta za 3 mesiace, pri sume 100,- Eur na klienta/mesiac).

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby v podstate s poukazom na

to, že ust. § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách viaže poskytnutie takého príspevku obcou
neverejnému poskytovateľovi na uzavretie písomnej zmluvy a nebolo sporné, že taká zmluva medzi
sporovými stranami uzavretá nebola.

4. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca, ktorý žiadal jeho zmenu a priznanie celého
žalovaného nároku a náhrady trov konania. Z obsahu jeho odvolania sú vyvoditeľné odvolacie námietky
spočívajúcevtom,žesúdprvejinštancierozhodnutienezdôvodnilvsúladesust.§220ods.2CSP,žesa

súdprvejinštancieriadnenezaoberaljehonámietkouooneskorenostipodaniasťažnostižalovanýmproti
uzneseniu upomínacieho súdu o odmietnutí odporu proti prv vo veci vydanému platobnému rozkazu, že
jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené nesprístupnením elektronického súdneho spisu jeho
právnemu zástupcovi, že súd prvej inštancie v rozpore s § 153 CSP prihliadol na procesnú obranužalovaného uplatnenú až na prvom pojednávaní, že nesprávne a formalisticky vyložil ust. § 110aq ods.
13 písm. a) a ods. 14 zákona o sociálnych službách a napokon, že napadnutý rozsudok porušuje princíp
legitímnych očakávaní a je arbitrárny.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť poukazujúc na neopodstatnenosť
žalobcom formulovaných odvolacích dôvodov. Výklad dotknutých ustanovení zákona o sociálnych
službách žalobcom nie je správny, finančný príspevok na prevádzku sa poskytuje výlučne na základe
písomnej zmluvy a potvrdzujú to aj viaceré rozhodnutia krajských súdov.

6. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

7. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie správne podanú žalobu zamietol. Svoje uvažovanie a závery dostatočne vysvetlil
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP. Nie je totiž dôvodným
tvrdenie žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s podstatnými skutkovo a právne relevantnými

aspektmi tohto konania. Súd prvej inštancie poskytol v odôvodnení rozhodnutia odpovede na všetky
rozhodujúce otázky tohto sporu a preskúmateľne vysvetlil záver, prečo bola podaná žaloba nedôvodná.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí zodpovedať predstavám odvolateľa.

9. Odvolací súd konštatuje, že podstata sporu spočívala vo výklade ust. § 75 ods. 1 zákona o sociálnych

službách v spojení s jeho prechodným ustanovením § 110aq ods. 13 písm. a). Súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že ust. § 75 ods. 1 zákona o sociálnych službách treba vykladať aj v spojení
s ostatnými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi poskytovanie tohto finančného príspevku a správne
uzavrel, že ide o finančný príspevok, ktorého poskytnutie je viazané na uzavretie písomnej zmluvy
medzi obcou (ako jeho poskytovateľom) a neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ako je to zrejmé

z ust. § 75 ods. 14 cit. zákona. Nebolo sporné, že taká zmluva medzi sporovými stranami uzavretá
nebola a teda nárok na predmetný finančný príspevok žalobcovi nevznikol. Nič na tom nemení ani
prechodné ust. § 110aq ods. 13 zákona o sociálnych službách, ktoré len upravilo právny režim prípadov
už pred 01. 01. 2022 poskytovaných sociálnych služieb bez ambície obísť samotnú podstatu finančného
príspevku, t. j. že nárok na jeho úhradu nevzniká voči obci ako jeho poskytovateľovi ex lege (zo zákona)

ako na to mylne poukazoval žalobca, ale ex contractu (zo zmluvy). Je to zrejmé aj z dikcie tohto
prechodného ustanovenia, podľa ktorého obec poskytne príspevok „ ...za podmienok ustanovených
týmto zákonom ...“. Preto ani vo väzbe na to nemožno dospieť k záveru, že sa jedná o nárok vyplývajúci
neverejnému poskytovateľovi bez ďalšieho priamo zo zákona, ako tento izolovaný výklad prezentoval
v spore žalobca.

10. Podľa odvolacieho súdu sa v žiadnom prípade nejedná o nárok, ktorý by neverejnému
poskytovateľovi sociálnych služieb prináležal v zásade priamo zo zákona bez splnenia ostatných
podmienok. Jednou z nich (resp. hlavnou) je uzavretie písomnej zmluvy tvoriacej právny titul poskytnutia
takého finančného príspevku. Ust. § 75 ods. 1 totiž nie je právnym titulom zakladajúcim nárok na

poskytnutie finančného príspevku na prevádzku, ale podkladom na to, aby mohol byť poskytnutý, a to na
zmluvnom základe. Odvolací súd súhlasí s odvolateľom, že poskytovanie príspevku má verejnoprávny
charakter, v rozpore s tým ale nie je vznik nároku na jeho poskytnutie titulom uzavretej písomnej
zmluvy, t. j. tieto dve skutočnosti sa nevylučujú. Odvolací súd žiadnou výkladovou metódou dotknutých
zákonných ustanovení nedospel k záveru vedúcemu k možnosti prijatia žalobcom prezentovaného

výkladu tejto problematiky, ktorý pôsobí izolovane dávajúc do popredia len gramatické znenie § 75 ods.
1 a § 110aq ods. 13 zákona o sociálnych službách bez ohľadu na ich logický význam a systémové
väzby v rámci celého zákonného predpisu. Výklad súdu prvej inštancie je správny. Odvolací súd len
dodáva,ženeuzavretiezmluvyzostranyobcesamozrejmenemôžebyťsamotnýmdôvodomnavyhnutie
sa poskytnutia tohto finančného príspevku, ale neuzavretie zmluvy treba vnímať v kontexte toho, že

obec ako verejný subjekt spravujúci sa hospodárením podľa zákona č. 583/2004 Z. z. nemôže vstúpiť
do zmluvného vzťahu, v rámci ktorého by sa zaviazala na finančné plnenie nekryté rozpočtovými
prostriedkami.11. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú oneskorenosť podania sťažnosti žalovaným proti uzneseniu
upomínacieho súdu o odmietnutí odporu proti vydanému platobnému rozkazu, odvolací súd konštatuje,
ženatoposkytolodpoveďužsúdprvejinštancie,ktorýajpodľaodvolaciehosúdubolviazanýuznesením

upomínacieho súdu zo dňa 26. 09. 2023 o zrušení uznesenia zo dňa 12. 06. 2023 o odmietnutí odporu
žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu. Odvolací súd v nadväznosti na ust. § 365 ods. 2
CSP je ale v rámci odvolacieho konania oprávnený preskúmať aj právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie predchádzajúce rozhodnutiu vo veci samej, ak také rozhodnutie vykazuje vady majúce vplyv
na rozhodnutie vo veci samej. V súlade s uvedeným odvolací súd z elektronického súdneho spisu zistil,

že uznesenie upomínacieho súdu zo dňa 12. 06. 2023 o odmietnutí odporu bolo právnemu zástupcovi
žalovaného doručené dňa 28. 06. 2023. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný sťažnosť dňa 12. 07.
2023, t. j. v zákonnej 15-dňovej lehote určenej ust. § 242 CSP. Odvolací súd to vyvodzuje zo žalovaným
predloženej doručenky (č. l. 132 spisu), podľa ktorej predmetná elektronická správa bola upomínaciemu
súdu doručená od právneho zástupcu žalovaného dňa 12. 07. 2023. Nie je možné dať za pravdu
žalobcovi, že sťažnosť žalovaného bola podaná na upomínací súd až dňa 14. 07. 2023, t. j. oneskorene,

nakoľko ním uvádzaný dátum 14. 07. 2023 je len dátumom zaevidovania daného elektronického podania
do elektronického súdneho spisu a nie dátumom podania sťažnosti. Odvolací súd príkladmo poukazuje
na to, že i odvolanie žalobcu proti teraz preskúmavanému rozsudku okresného súdu bolo podané podľa
doručenky dňa 03. 01. 2025 (č. l. 223), avšak v elektronickom súdnom spise je uvedený dátum jeho
zaevidovania dňa 07. 01. 2025, čím odvolací súd zdôrazňuje nesprávnosť argumentácie žalobcu. Nejde

o „falzifikát“ doručenky predloženej žalovaným ako to tvrdil žalobca a vzhľadom na uvedené nie je
pravdivým jeho tvrdenie, že ak by sťažnosť bola skutočne podaná dňa 12. 07. 2023, bola by v rovnaký
deň aj zaevidovaná v elektronickom súdnom spise. V nadväznosti na to odvolací súd zdôrazňuje,
že ak záver o nedodržaní zákonom určenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku nie
je preukázaný mimo rozumných pochybností, treba vychádzať z toho, že opravný prostriedok bol

podaný v zákonnej lehote. Premietnuté na prejednávanú vec to znamená, že nebolo možné konštatovať
oneskorené podanie sťažnosti žalovaným proti uzneseniu upomínacieho súdu zo dňa 12. 06. 2023.
Odvolací súd ešte vo vzťahu k výhradám žalobcu o neodôvodnenosti podaného odporu dopĺňa, že
žalovaný ho dostatočne vecne odôvodnil ako to určuje ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.
o upomínacom konaní. Nie je totiž pravdou, že by v odpore žalovaný nespochybnil opodstatnenosť

žalobcom uplatneného nároku – ide len o zdanie plynúce z toho, že podstata jeho obrany v odpore
spočívala v argumentácii o nedostatku finančných prostriedkov, ktoré ako obec môže vynaložiť len
na rozpočtovo schválené účely, čím žalovaný smeroval k tomu, že pokiaľ nemá dostatok účelovo
vyčlenených finančných prostriedkov, nie je dôvod na poskytnutie finančného príspevku žalobcovi, t. j.
žalobca nemá na zaplatenie žalovanej sumy právo. Odvolací súd preto uzatvára, že uznesenie zo dňa

26. 09. 2023 je správne a teda netrpí žiadnymi vadami, ktoré by ovplyvnili rozhodnutie vo veci samej.

12. Žalobca tiež v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil ust. § 153 CSP prihliadnutím
na procesnú obranu uplatnenú žalovaným až na prvom pojednávaní. Odvolací súd sa stotožňuje
s postupom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za správny a tiež s dôvodmi, ktorými tento svoj

postup vysvetlil v 16. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku zdôrazňujúc, že vzhľadom na obsah
zápisnice nedošlo zo strany žalovaného na pojednávaní dňa 11. 06. 2024 k uplatneniu žiadnych
nových prostriedkov procesnej obrany, žalovaný iba iným spôsobom pokračoval v argumentáciu
o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Treba dodať, že zákonodarca úpravou ust. § 153 CSP
smeroval k zrýchleniu sporového konania a nie k vylúčeniu možnosti uplatniť prostriedky procesnej

obrany, resp. procesného útoku hoc aj v čase po výmene písomných stanovísk sporových strán podľa
§ 167 CSP, a to za predpokladu, že takto uplatnené skutočnosti nebudú viesť k predĺženiu konania,
najmä k potrebe nariadenia ďalšieho pojednávania, resp. ďalším procesným úkonom. V prejednávanom
prípade súd prvej inštancie síce spor nerozhodol na prvom nariadenom pojednávaní, ale k jeho
odročeniudošlokvôliposkytnutiulehotystranámnamimosúdnevyriešeniesporu,kedynanasledujúcom

pojednávaní dňa 05. 11. 2024 bolo vo veci rozhodnuté. Čiže zo strany žalovaného tu neexistovalo
žiadne zdržiavanie sporu procesnými úkonmi, ktoré by bolo nutné sankcionovať cez § 153 ods. 2 CSP.
Kporušeniužiadnychprocesnýchprávžalobcuvtomtosmerenedošlo.Vtejtosúvislostiodvolacísúdtiež
poznamenáva, že otázkou nesprístupnenia elektronického súdneho spisu právnemu zástupcovi žalobcu
(žalobca samotný taký prístup mal) sa zaoberali vedenia jednotlivých súdov, bola mu v príslušných

písomných stanoviskách poskytnutá komplexná odpoveď takého stavu a tiež načrtnuté možnosti jeho
riešenia. Ani tu vo vzťahu k výsledku sporu nemožno hovoriť o porušení procesných práv žalobcu,
lebo tieto práva sú výsledkové, t. j. o porušení možno hovoriť len ak porušenie procesného práva malo
vplyv na výsledok sporu. A v tomto smere ani sám žalobca v rámci odvolacej argumentácie neuviedol,ako konkrétne sa nesprístupnenie elektronického súdneho spisu jeho právnemu zástupcovi prejavilo
na možnosti realizácie jeho procesných práv, resp. s čím konkrétne nebol oboznámený v rámci tohto
sporového konania, čo zapríčinilo, že nemal úspech v spore.

13. Napokon nebola dôvodnou ani argumentácia žalobcu tým, že napadnutý rozsudok je arbitrárny
a porušuje princíp legitímnych očakávaní. Arbitrárnym rozsudkom je rozhodnutie založené na svojvôli
súdu neopierajúc sa o zákon, založené na ľubovôli. Za arbitrárne rozhodnutia sa v súdnej praxi
považujú také, ktoré sa vyznačujú napr. extrémnym nesúladom právnych záverov s vykonaným

dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami, interpretácia predpisov, ktorá je v extrémnom nesúlade
s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry), bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené
dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú prax, nerešpektovanie kogentnej
normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti (predpojatý formalizmus),
hodnotenie dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z
nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základy. Odvolací súd konštatuje,

že rozsudok súdu prvej inštancie sa niečím takým nevyznačuje. Z jeho odôvodnenia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty
a zmyslu a preto táto odvolacia námietka je nedôvodná. Vo vzťahu k princípu legitímnych očakávaní
žalobca síce správne v odvolaní zadefinoval jeho obsah poukazom a citáciou viacerých súdnych
rozhodnutí najvyšších súdnych inštancií, ale už neuviedol v čom konkrétne súd prvej inštancie

postupoval v rozpore s uvedeným princípom. Odvolací súd preto len dedukuje, že ak tento nedostatok
mal podľa žalobcu spočívať v tom, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s princípom vyjadreným
v čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP, tak je potrebné zdôrazniť, že v otázke, ktorá bola predmetom
sporu neexistuje nielenže ustálená, ale podľa vedomosti odvolacieho súdu žiadna rozhodovacia prax
najvyšších súdnych autorít. Preto sa súd prvej inštancie nemal od čoho odkloniť, čoho dôkazom je aj

skutočnosť, že ani sám žalobca neuviedol také rozhodnutie, pričom rozhodnutia krajských súdov, na
ktoré poukazovali vo svoj prospech obe sporové strany, netvoria ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný a preto mu odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.