Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/150/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624239162
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624239162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX a A. B., narodený XX.XX.XXXX, obidve bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/X, F., a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, F., o zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 7P/114/2024-73
zo dňa 10.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Senica sp. zn. SI-2P/12/2021 zo dňa 01.06.2021 v časti vyživovacej povinnosti tak, že
zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého A. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 275,- eur mesačne
a na maloletého A. zo sumy 150,- eur na sumu 275,- eur mesačne, počnúc dňom 20.11.2024 (I. výrok).
Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletého A. a maloletého A. za čas od 20.11.2024 do
31.03.2025 v sume 327,50 eur na každé dieťa, uložil otcovi zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku

matke (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77
ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“) a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti
návrhu matky, keď vzhliadol dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, pretože od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ako aj rodičov za dobu takmer 4

rokov, pretože vzrástli náklady na výchovu a výživu maloletých detí, ale aj s nástupom oboch maloletých
na 2. stupeň základnej školy. Ďalej uviedol, že aktuálne je čistý mesačný príjem matky vo výške 1 390,-
eur, naďalej býva s deťmi v 3-izbovom byte v jej vlastníctve, poberá rodinné prídavky a výživné od
otca. Zmenu pomerov vzhliadol aj na strane otca, ktorého príjem ustálil vo výške 1 847,63 eura (za
obdobie od marec 2024 do február 2025), pričom v čase poslednej úpravy výživného otec žil vo svojom
2-izbovom byte v F., aktuálne žije s partnerkou v I. G. J., prispieva jej mesačne na bývanie sumou 200,-
eur a podľa jeho vyjadrenia má v mesiaci iba jeden voľný víkend, ktorý trávi s maloletými, je s nimi však

v kontakte aj telefonicky, od novembra 2024 sa na výžive oboch maloletých detí podieľa sumou 400,-
eur, na mimoriadne náklady detí neprispieva. Matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 320,- eur na mal.
A. a na 300,- eur na mal. A., pričom otec s touto sumou nesúhlasil a mal za to, že suma 500,- eur je
postačujúca, avšak s prihliadnutím na vek maloletých detí, ich školské výdavky a zvýšené náklady povšetkých stránkach dospel k záveru pre zvýšenie vyživovacej povinnosti, keď otec sa s deťmi stretáva
málo, iba 3 – 4 dni v mesiaci v školskom roku a vychádzajúc z Metodiky MS SR z príjmu otca predstavuje
suma zvýšeného bežného výživného 16 % sumu 296,- eur na každé dieťa, no napriek tomu ustálil dôvod

na zvýšenie výživného na sumu 275,- eur na každé dieťa, ktorá pokryje bežné potreby maloletých.
Vyživovaciu povinnosť zvýšil od podania návrhu, t. j. od 20.11.2024 a nedoplatok na výživnom v sume
327,50 eura na každé dieťa uložil otcovi zaplatiť matke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú
lehotu považoval za primeranú. Zároveň zmenil predchádzajúce rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej
povinnosti.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť na maloleté deti zvýši na sumu 215,- eur

mesačne na každé dieťa s tým, že nedoplatok na zvýšenom výživnom je povinný zaplatiť do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

5. Vyčítal prvoinštančnému súdu, že mal posudzovať majetkové a osobné pomery oboch rodičov, pričom
prvoinštančný súd riešil len jeho pomery a ním namietané skutočnosti neuvádzal, nevyhodnotil ich,

nevysporiadal sa s mamonárskymi argumentami matky, aby si predal jeho 2-izbový byt v F. a nasťahoval
sa k svojej matke, starobnej dôchodkyni so zdravotnými problémami bývajúcej v garsónke, keďže svoj
byt vníma ako jediné dedičstvo pre deti do budúcna. Poukázal na zvýšený príjem matky, ktorá pôvodne
poberala len príjem 1 000,- eur od zamestnávateľa a prídavky na deti po 51,- eur, pričom aktuálne má
netto príjem 1 390,- eur, poberá rodinné prídavky a daňový bonus, jeho príjem v minulosti činil 1 600,-

eur a aktuálne, vrátane diét má príjem spolu 1 700,- eur s tým, že jeho bytové pomery sa nezmenili,
hoci matka býva v byte svojej matky, ktorého nie je ani podielovou spoluvlastníčkou, ale byt zveľaďuje
a investuje do neho. Prvoinštančný súd neprihliadal na jeho právo podieľať sa na výchove, finančnej
gramotnosti maloletých aj tým, aby mohol rozhodovať o ich záujmovej činnosti, keď doposiaľ to matka
s ním nekonzultovala a deťom volila rôzne krúžky a jemu len vystavovala účet za účelom platieb, pričom

aktuálne dlhodobo dobrovoľne platí po 200,- eur mesačne na každé dieťa, pracuje ako vodič autobusu
na diaľkovej linke J. – K. s presne určeným časovým rozpisom služieb vopred na mesiac, vrátane
sviatkov a dní pracovného pokoja s tým, že reálne má len 1 víkend v mesiaci, ktorý sa snaží tráviť
s deťmi. Naďalej vlastníkom 2-izbového bytu, zakúpeného na hypotéku, ktorú aktuálne spláca po 256,-
eur do 69 rokov svojho veku, jeho bežné náklady na bývanie činia 150,- eur v F. a tiež vlastní vozidlo

Toyota RAV4 Hybrid, zakúpené na leasing za kúpnu cenu 27 000,- eur, ktoré spláca mesačne po 350,-
eur, ktoré zakúpil z dôvodu veku predchádzajúceho vozidla ako 18 ročné s tým, že tiež deti v prípade
potreby prepravuje na bezpečnom aute a prebýva u svojej priateľky v I., ale za účelom dochádzky
za deťmi má mesačné výdavky na pohonné hmoty vo výške cca 200,- eur. Poukázal na vlastníctvo
motorového vozidla matkou zn. VW Taigo rok výroby 2022, zakúpené za kúpnu cenu cca 30 000,- eur,

ktorú sumu kvalifikuje ako finančný dar v prospech matky a žiadal ho zohľadniť ako vnos do jej majetku
a tiež ho zahrnul do objektívneho príjmu matky, ktorá do bytu, nepatriacemu jej, robila náročné úpravy
a zhodnotila ho, čo možno považovať za dobrovoľné vzdanie sa svojho majetku. Potvrdil neprispievanie
na tábory maloletým, ktorým však dáva vreckové, každému minimálne po 20,- eur, cez leto s nimi trávi
dovolenky pri mori alebo vo Vysokých Tatrách, čo je aktuálne finančne náročnejšie než pri mori, tiež

zakúpil staršiemu synovi telefón za 500,- eur cez pôžičku Home Credit z dôvodu, že matka v tom istom
čase mladšiemu synovi zakúpila nový telefón a on nechcel, aby medzi maloletými vznikali rozbroje.
Prvoinštančný súd primárne neprihliadol na reálne objektívne výdavky maloletých, a nie na matkou
nadhodnotenévýdavky,pričomnesúhlasilsvýdavkompo60,-eurnaoblečenie,obuvašportovépotreby,
čo by ročne činilo 720,- eur na každého, hoci uznal cenovo drahšiu zimnú obuv a zimnú bundu, teda

bol ochotný uznať tento výdavok maximálne na 35,- eur až 40,- eur, tiež nesúhlasil s výdavkom na
sezónny servis bicykla, ktorý by vedel zabezpečiť, keby bol matkou informovaný, tiež nesúhlasil so
sumou 43,- eur ako podiel na každé dieťa na náklady vozidla matky, ako aj náklady na domácnosť
na každé dieťa po 96,69 eura, ktorá suma nie je správna, ktorú bol ochotný akceptovať len v polovici
zo sumy 96,69 eura z dôvodu, že ak sa rozdelia mesačné výdavky na bývanie matky na 3 rovnaké

časti, a to na každé dieťa, ktoré má dvoch rodičov, je potrebné tento podiel rozdeliť ešte na polovicu, na
dvoch rodičov. Nebol ochotný prispievať na náklady týkajúce sa užívania vozidla matky, ktorá je pasívna
a neoboznamuje ho o zdravotnom stave maloletých, keď až z návrhu sa dozvedel o výdavkoch mal.
A. ohľadom návštevy špeciálnej pedagogičky pre dyslexiu, kde bol prijatý už v roku 2020 – 2021, tiežnemal informácie o absolvovaní endokrinologického vyšetrenia maloletým A. v NÚDCH. Poukázal na
ním poskytnutý príspevok nad rámec výživného, a to zakúpenie tenisiek mal. A. v hodnote 40,- eur až
50,- eur, na kolotoče po 50,- eur na skalickom jarmoku v septembri, 5 x boli všetci traja v aquaparku

na Morave, kde stál vstup pre tri osoby 40,- eur, tiež deťom zakúpil televízor a X-box. Prejavil ochotu
prispievať sumou 500,- eur mesačne počas konania, avšak po oboznámení sa Metodikou pre výpočet
výživného (ďalej aj ,,Metodika“) dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení dostatočne
nevysporiadal s príjmom matky, vrátane daru od jej matky v podobe auta a nezohľadnil tiež poberanie
rodinných prídavkov vo výške 60,- eur mesačne na každé dieťa, ktorý je potrebné zohľadniť, preto má

byť jeho vyživovacia povinnosť zvýšená na sumu 215,- eur mesačne na každé dieťa.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, keďže nesúhlasila s odvolacími námietkami otca. Poukázala na skutočnosť, že
prvoinštančný súd v súlade s ustálenou judikatúrou súdov nebol povinný dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, pričom jej majetkovým pomerom sa venoval dostatočne, nekupuje si

vozidlá za 27 000,- eur, ale za cenu 19 500,- eur, nemôže si dovoliť držať voľný byt len na jeden víkend
v mesiaci, nechodí na hodnotné dovolenky, pričom otec sám potvrdil, že deťom neprispieva na krúžky,
aktivity a chodí len na dovolenky, okrem peňazí a darčekov deťom nič neposkytuje nad rámec a trávi
s nimi minimum času, ktorý však trávi so svojou priateľkou, s ktorou bol aj na dovolenke, teda nevyužíva
čas s maloletými v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia súdu a chodí pre deti tak, ako mu vyhovuje.

Argument otca o potrebe zabezpečenia bezpečného a nového vozidla na prepravu detí považovala za
neprijateľný, keďže s ním jazdia len po F. a okrem toho otec jazdí na vozidla zn. Tesla. V súvislosti
s poukazom otca na vnos do jej majetku poukázala na predmet konania o zvýšenie výživného a nie
konanieovyporiadanieBSM.Otecnepreukázalpríspevoknabývaniepriateľkevovýške200,-eurastále
nechápe v čom spočíva jeho rodičovská úloha. Pokiaľ otec poukázal na rozhodnutia súdov, závery

predmetných rozhodnutí nekorešpondujú so závermi v Metodike, keď prídavok na dieťa sa zohľadňuje
tak, že od odôvodnených nákladov na dieťa sa odpočíta suma prídavku a o výživnom sa rozhoduje len
vo vzťahu k zostávajúcej sume, teda otcom uvedený vzorec neplatí, že od stanovenej Metodiky treba
odrátať sumu daného príspevku. Poukázala na Metodiku a z nej vyplývajúce výživné vo výške 16 %
z čistého príjmu otca, ktorý by mal činiť 296,- eur, avšak prvoinštančný súd túto výšku ustálil na sumu

275,- eur, ktorá bola určená správne, keďže zohľadňuje odôvodnené potreby detí, ako aj mieru osobnej
starostlivosti, na ktorej sa otec nepodieľa.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66
CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10. Po oboznámením sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vo všetkých výrokoch vecne správne.
Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca a dospel k záveru, že tieto nie sú

opodstatnené pre zmenu rozhodnutia okresného súdu v uvedených výrokoch.

11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).13. Z ustanovení ZoR vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
výživou oprávneného, jednak na strane povinného.

14. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,
a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na odôvodnené potreby oprávneného

bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené,
je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru
potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby
spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k
rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi

skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí.

15. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňujú sa aj jeho majetkové pomery a

to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba
berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších
zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s
nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej

došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri
určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,
resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným
majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení
výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. Pokiaľ sa

preukáže,ženastranepovinnéhodošlokpoklesualebostratezárobku,čiinéhopríjmu,súdmusískúmať
dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

16. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

17. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery.
Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena
pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena

tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď

sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o
výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie

alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu
pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu
pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

19. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny

krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody
rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.20. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

21. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

22. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

23. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

24. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z

najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie

rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že prvoinštančný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 150,- eur,
stanovenú predchádzajúcim rozhodnutím a to rozsudkom Okresného súdu Senica, č. k. 2P/12/2021-25
zo dňa 01.06.2021, ktorým bola schválená rodičovská dohoda ohľadne starostlivosti o maloleté deti,

zastupovania ako aj vyživovacej povinnosti, na sumu 275,- eur na každé dieťa, v ktorom čase mal
maloletý A. 9 rokov a maloletý A. 7 rokov, matka mala príjem 1 000,- eur mesačne, poberala rodinné
prídavky v sume 51,- eur mesačne, príjem otca činil 1 600,- eur. Aktuálne obe deti navštevujú 2. stupeň
základnej školy, a to maloletý A. 7. ročník a maloletý A. 5. ročník, obaja majú nové krúžky, a to A.
atletiku, angličtinu, doučovanie z matematiky a maloletý A. florbal, atletiku a karate, otec nad rámec

výživnéhoneprispieva,avšakodnovembra2024začalpoukazovaťvýživnévovýške200,-eurmesačne.
Prvoinštančný súd ustálil príjem matky vo výške 1 508,56 eura a otca vo výške 1 847,63 eura, keď
mal zistené, že otec naďalej vlastní svoj dvojizbový byt splácaný na hypotéku a tiež aktuálne užíva
vozidlo Toyota RAV4 na leasing, kde mesačné splátky činia 350,- eur, svoj byt užíva iba jeden víkend
v mesiaci, keďže býva u priateľky v I. G. J., ktorej údajne prispieva sumou 200,- eur mesačne na bývanie.

Vyživovacia povinnosť ani u jedného z rodičov sa nezmenila. Prvoinštančný súd poukázal na Metodiku
a dospel k záveru o dôvodnosti zvýšenia výživného, vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov tak na
strane maloletých detí, ako aj rodičov za dobu štyroch rokov od poslednej úpravy výživného, keď z 16 %
z príjmu otca by mala predstavovať suma výživného na každé z detí sumu 296,- eur, avšak považoval
za dôvodné sumu výživného zvýšiť na 275,- eur, pričom prihliadol, že otec neprispieva na mimoriadne

výdavky maloletých detí matke, trávi však s nimi letné dovolenky a dáva im darčeky na sviatky.

26. Súd prvej inštancie zisťoval podstatnú zmenu pomerov v súvislosti s dôvodnosťou návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca.

27. Podstatou odvolacích námietok otca bolo nesprávne vyhodnotenie majetkových a osobných
pomerov oboch rodičov, neprihliadnutie na investície matky do bytu jej matky, ktorý užíva s maloletými
deťmi, nezisťovanie príjmu matky, nezohľadnenie sumy rodinných prídavkov poberaných matkou vo
výške 60,- eur mesačne na každé dieťa, tiež nadhodnotené výdavky na bežné potreby detí.

28. Odvolací súd k danému uvádza, že tieto odvolacie námietky otca v žiadnom prípade nie je možné
zohľadniť, pretože prvoinštančný súd dôkladne preskúmal majetkové pomery oboch rodičov, teda nielen
otca, ale aj matky, ktorá sa podieľa na potrebách maloletých detí nepochybne v potrebnom rozsahu,
pretože všetky potreby maloletých, a to nielen odôvodnené, ale aj záujmovú činnosť, ktorú hradí matka
a tieto výdavky nemožno pokryť len z doteraz stanoveného výživného od otca vo výške 150,- eur

mesačne. Absolútne bez relevancie je poukaz otca na zohľadnenie nadobudnutia vozidla matkou titulom
finančného daru od starej matky z matkinej strany, ktorá okolnosť nemá vôbec žiaden vplyv na otázku
posudzovania zvýšenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v danom prípade otca. Užívanie, či
nadobudnutie vozidla matkou detí nepochybne jej majetkovú sféru vyjadruje, ale je to len na prospechdetí, ktoré spolu s matkou vozidlo užívajú. Táto okolnosť však nemôže byť posúdená na prospech otca
maloletých v smere zníženia jeho podielu na výžive maloletých.

29. Prvoinštančný súd správne zistil predovšetkým príjmy oboch rodičov, ale aj odôvodnené potreby
maloletých detí a tiež sa riadil odporúčacím charakterom Metodiky, pričom nezvýšil vyživovaciu
povinnosť otca v zmysle danej Metodiky na 16 % z príjmu otca, ale iba na sumu 275,- eur mesačne
na každé dieťa, čo nezodpovedá predmetným 16 %. Rovnako nie je dôvodný poukaz otca na matkou
poberané rodinné prídavky s tým, že táto suma má byť odpočítaná zo stanoveného výživného v zmysle

Metodiky, teda odpočítať ju od sumy 275,- eur na každé dieťa, pretože ako uviedol aj prvoinštančný
súd, vyživovacia povinnosť otca bola stanovená v nižšom rozsahu ako príkladmo uvádza v odporúčaní
Metodika, nepochybne rodinné prídavky prispievajú na pokrytie odôvodnených potrieb maloletých detí,
aleschopnostiamožnostiotcaumožňujúprispievaťnavýživumaloletýchminimálnesumou,akostanovil
súd prvej inštancie a to tiež s prihliadnutím, že prevažnú časť starostlivosti o maloleté deti zabezpečujúc
ich matkou, keďže otec s deťmi trávi približne jeden víkend v mesiaci. Tiež je bez relevancie skutočnosť,

že s deťmi trávi nákladné letné dovolenky, čo je s prihliadnutím na voľbu času a miesta trávenia styku
rodiča s deťmi nepodstatné, kde spolu trávia voľný čas, prípadne dovolenky, keď otec sa s maloletými
počas roka stretáva sporadicky. Taktiež prípadné dary otca ku sviatkom maloletých detí, či zakúpenie
mobilnéhotelefónuprestaršiehosynanemávplyvnaposudzovanievyživovacejpovinnostizjehostrany,
keďže ide len o príležitostné plnenia a navyše otec doposiaľ neprispieval v súlade so svojím zvýšeným

príjmom, súčasťou ktorého sú aj cestovné náhrady, teda nepochybne príjem otca správne prvoinštančný
súd ustálil na sumu 1 847,63 eur.

30. Bez povšimnutia nie je ani okolnosť, že otec, ktorý má náklady za užívanie svojho bytu, prispieva na
bývanie svojej priateľke údajne sumou 200,- eur, platí tiež náklady spojené s užívaním jeho bytu v F., čo

jenepochybnejehovoľbou,aletentovýdavoknemožnozohľadniťnaúkorposudzovaniajehoschopnosti
prispievať na výživu maloletých detí. Pokiaľ otec poukazuje na zvýšenie príjmu matky, uvedené je
správne, ale k zvýšeniu príjmu došlo aj na jeho strane, ale z zvýšeniu došlo aj ohľadne odôvodnených
potrieb maloletých, teda zmena pomerov bola na strane všetkých, a uvedené bolo základom pre zmenu
vyživovacej povinnosti otca, ktorý si výpočet výživného s podporou Metodiky prispôsobil podľa seba,

ale nesprávne.

31.Pretoodvolacísúdvzhliadolsprávnosťskutkovýchaprávnychzáverovrozsudkusúduprvejinštancie
a ako vecne správny ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo všetkých jeho výrokoch.

32. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne).

33. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy

odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a
s poukazom na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom

hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).