Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011755
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124011755.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A.
B., pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2, písmeno c/, písmeno d/, odsek 3
písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/, písmeno f/ Trestného zákona a § 139
odsek 1 písmeno f/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného

súdu Nitra zo dňa 11.08.2025, sp. zn. 6T/75/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22.
októbra 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej
aj ako „obžalovaný“) uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2,

písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. a § 139 ods.
1 písm. f/ Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., na
skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 21.00 hod. v meste C. A., D. E. F. XXXX/X, vošiel do bytového domu na X.
G.,kdebývapoškodenáA.H.,nar.XX.XX.XXXXdôchodkyňa,ktorásapohybujezapomocidvochbariel,
byt si otvoril kľúčom, ktorý bol odložený pod kvetináčom na chodbe pred dverami jej bytu, následne

neoprávnene vošiel do bytu až do izby poškodenej, ktorá v tom čase sedela na posteli a pozerala
televízor, pristúpil k nej a začal ju neznámym tupým predmetom a päsťami opakovane udierať do oblasti
hlavy a rúk, v dôsledku čoho poškodená padla na posteľ, prosila a kričala, aby ju už neudieral, pričom
obvinený prestal až vtedy, keď poškodená predstierala zamdlenie alebo stratila vedomie, následne
obvinený prehľadal celú izbu a aj ostatné miestnosti bytu, pričom nič cenné nenašiel a nič neodcudzil a
z bytu odišiel a obvinený útokom spôsobil poškodenej zlomeninu spodnej a bočnej steny ľavej očnice,

zlomeninu čeľustnej dutiny s minimálnym posunom úlomkov, viacpočetné tržno-zhmoždené rany hlavy
v temenno-záhlavno-spánkovej oblasti obojstranne, tržnú ranu v okolí ľavého oka, zlomeninu dolného
konca pravej lakťovej kosti s posunom, ktorá si vyžiadala operačné riešenie, zlomeninu hlavičky 4. a 5.
záprstnej kosti vľavo s miernym posunom úlomkov, zlomeninu krčka 4. záprstnej kosti vpravo s miernym
posunom úlomkov a zlomeninu bázy 5. záprstnej kosti vpravo s miernym posunom úlomkov s dobou
liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 10 týždňov.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 188 ods. 3 Tr. zák. pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 Tr. zák., zistení priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38
ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov so zaradením podľa §
48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 os. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol súčasne uložený trest prepadnutia veci – mobilného telefónu

Pelitt, typ Pelitt Stone a bolo rozhodnuté, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. mu bolo uložené ochranné liečenie protialkoholické
a protitoxikomanické ambulantnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 2 roky a podľa §

77 ods. 1 Tr. zák. mu bola uložená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, tieto preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi,
osobne sa mu hlásiť v lehote ním určenej a vopred mu oznamovať vzdialenie z miesta bydliska.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie čo do výroku o vine a treste.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom obhajcu uviedol, že skutok nespáchal, je
nevinný a v spise sa nenachádza žiadny jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o jeho vine. Zdôraznil,
že svedok I. E. ho nemohol vidieť, keďže tam nebol, klame, pričom sám vedel, kde má poškodená
odložený kľúč, ako i o tom, že svedkovia J. H. a I. A. išli preč. Taktiež nebola nájdená zbraň, ktorou
mal útočiť a ani uvedený svedok I. E. netvrdil, že mal niečo v ruke, keď ho videl, pričom nákrčník
sa mal nachádzať na chodbe celý čas od spáchania skutku, teda od XX.XX hod. až do XX.XX hod.

nasledujúceho dňa, kedy bola vyhotovená fotodokumentácia a ohliadka a svedok I. E. musel prechádzať
okolo neho s manželkou, keď išli o XX.XX hod. do mesta. Pokiaľ ide o výsluchy svedkov K. B. a I. L., títo
neboli na hlavnom pojednávaní vypočutí a nehovorili pravdu. Boli zrejme motivovaní spoločnou dohodou
so svedkom I. G., ktorý podmieňoval svoju výpoveď získaním výhod.
Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátiť súdu I. stupňa na doplnenie

dokazovania a následne ho oslobodiť, keďže v spise sa nenachádza žiaden listinný dôkaz, ktorý by
preukazoval jeho vinu a celé konanie voči nemu je účelové.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor písomne nevyjadril.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred krajským súdom zotrval na písomných dôvodoch
odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu, tomuto vec vrátiť na
doplneniedokazovaniavzmyslepísomnepodanéhoodvolania.Alternatívnenavrholobžalovanéhospod
skutku oslobodiť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí pred krajským súdom uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní
ako i dôvodoch v ňom uvedených a konštatoval, že je nevinný, skutok nespáchal a žiadal rozhodnúť
tak, ako uvádzal jeho obhajca.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konštatoval, že napadnutý rozsudok považuje za

zákonný a správny, keďže súd I. stupňa sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami vedúcimi
k záveru, ktorý sa prejavil v odcudzujúcom rozsudku, preto navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou (obžalovaným) Krajský súd v Nitre,

ako súd odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku o vine a treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že súd I. stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav
veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie §
2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade

s vykonanými dôkazmi a vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz priamych ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.

v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na tieto v podrobnostiach len poukazuje a nad
rámec uvedeného zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republikyako i Európskeho súdu pre ľudské práva, je súd povinný sa vysporiadať s námietkami obžalovaného
relevantnými na rozhodnutie bez toho, aby zdôvodňoval všetky i nepodstatné pripomienky procesných
strán.

Obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť
sa cudzej veci a spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe.

Podľa § 138 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu vlámaním a ľsťou.

Podľa § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie osoba chorá.

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. prečinu porušovania domovej slobody sa dopustí ten, kto neoprávnene

vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom,
že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia
a súčasne bol skutok aj správne právne kvalifikovaný.

Vina obžalovaného bola napriek nespočetným námietkam zo strany obžalovaného jednoznačne
preukázaná ucelenou reťazou priamych ako i nepriamych dôkazov. Skutočnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom obžaloby, jednoznačne vyplýva z výpovede poškodenej A. H. (ďalej len „poškodená“),
ktorá podrobne popísala priebeh spáchania skutku, ako počula, že niekto vošiel do bytu, fyzické

napadnutie ako i niekoľkonásobné rany tupým predmetom a päsťami do oblasti hlavy a rúk, ako prosila
opomocabránilasa,ažkýmnezačalapredstieraťzamdletieanásledneajskutočnezamdlela,pričompo
prebratí sa ihneď volala políciu (o čom svedčí aj záznam z hovoru na políciu na čl. 429 – 431). Súčasne
potvrdila, že byt bol prehľadaný, rozhádzaný, avšak nič nebolo odcudzené, s výnimkou kľúča od bytu,
ktorý si nechávali s dcérou pred bytom schovaný pod kvetináčom. O incidente následne informovala aj

svoju dcéru J. H..

Obžalovaný je usvedčovaný zo spáchania predmetného skutku výpoveďou svedka I. E., ktorý počul
veľký šramot z bytu poškodenej, preto vyšiel na chodbu a videl ako ide dolu schodmi obžalovaný,
ktorého sa pýtal, či bol za dcérou poškodenej a on odpovedal, že áno a následne odišiel. Súčasne tento

svedok v rámci rekognície na 100% opoznal obžalovaného. Napriek námietkam obžalovaného, krajský
súd nemá o pravdivosti tejto výpovede dôvod pochybovať a vyhodnotiť ju ako vymyslenú. Svedok totiž
vypovedal zhodne aj v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní po riadnom zákonnom poučení
zložiac aj prísahu a iba sama skutočnosť, že obžalovaný s jeho výpoveďou nesúhlasí neznamená, že
je vymyslená.

Nepriamo je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne J. H. (dcéry poškodenej), ktorej volali
príslušníci polície čo sa stalo jej matke a táto ihneď prišla do bytu, pričom na mieste zistila, že zmizol
kľúč od bytu a uviedla, že obžalovaný vedel o tomto kľúči keďže v minulosti u nich párkrát bol a matka
jej popísala priebeh skutku. Vo svojej výpovedi tiež uviedla, že s obžalovaným sa nestretla deň pred

skutkom, ako uvádzal obžalovaný. Súčasne uviedla, že v čase spáchania skutku bola so svojím
priateľom I. A., preto ani tento svedok nemohol uvedený skutok spáchať (ako tvrdil obžalovaný), napriek
tomu, že mal vedomosť, kde sa nachádza kľúč od bytu. Výpoveď tejto svedkyne potvrdil tiež svedok I. A..

Ďalej je obžalovaný usvedčovaný zo spáchania prejednávaného skutku výpoveďami svedkov K. B. a I.

L., ktorí boli istý čas na izbe s obžalovaným v ústave na výkon väzby a ktorým obžalovaný povedal, že
spáchal uvedenú lúpež, že si zabezpečil na to teleskopický obušok, ktorý mal použiť pri útoku na starú
pani a uviedol, že ju prestal biť až keď sa prestala hýbať, následne prehľadal byt a odišiel. Súčasne im
uviedol, že vedel ako sa dostane do bytu, keďže mal vedomosť od svedkyne J. H., kde sa nachádza
kľúč. Uvedení svedkovia tiež tvrdili, že na tomto skutku mal byť obžalovaný dohodnutý so svedkyňou

J. H., ktorá skutočnosť sa však v konaní nepreukázala a nebola ani podstatná, keďže svedkyňa v tejto
veci nevystupuje v pozícii obžalovanej. Obrana obžalovaného vo vzťahu k týmto dvom svedeckým
výpovediam, že si to mali svedkovia vymyslieť, aby získali nejaké benefity zo strany orgánov činných
vtrestnomkonanívichtrestnýchstíhaniachpreukázanánebola.Ibaskutočnosť,žesvedokI.G.odmietolvo veci vypovedať, kým nezíska nejaký benefit zo strany prokuratúry, sama o sebe neznamená, že aj títo
svedkovia boli motivovaní krivo vypovedať s úmyslom získať benefity. Krajský súd tiež v tejto súvislosti
konštatuje, že svedkovia pred ich výsluchom zložili prísahu.

Obžalovaný je tiež usvedčovaný výsledkami znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho
ústavu, odvetvie kriminalistická biológia a kriminalistická analýza, z ktorého vyplýva, že vzorka DNA
obžalovaného je totožná so vzorkou DNA nájdenou pri ohliadke miesta činu na chodbe bytového domu
vo vstupnej hale zaistenej z nákrčníka čiernej farby. K obrane obžalovaného vo vzťahu k tomuto dôkazu

krajský súd uvádza, že skutočnosť, že svedok I. E., ktorý mal prejsť okolo uvedeného nákrčníka okolo
22:00 hod. v daný večer aj so svojou manželkou, keď odchádzal podľa svojej výpovede z bytového
domu a o nákrčníku vo výpovedi nič neuviedol, pričom nákrčník bol zaistený až v rámci ohliadky miesta
činu o 00:30 hod., neznamená, že sa tam nákrčník nenachádzal. Iba mu možno svedok neprikladal
žiadny dôraz, ani sa ho na to nikto nepýtal a okrem uvedenej skutočnosti svedok I. E. označil za
páchateľa tohto skutku ako obžalovaného menom a priezviskom až dňa 09.06.2024, t. j. až po vykonaní

zápisnice a ohliadky miesta činu. Okrem toho bolo v konaní preukázané, že nákrčník bol zaistený
zákonným spôsobom, a preto nie je dôvod pochybovať, že by mohla byť vzorka DNA obžalovaného na
uvedenom nákrčníku získaná nezákonne. K tomuto dôkazu bola tiež vypočutá na hlavnom pojednávaní
spracovateľka znaleckého posudku Ing. Veronika Nemcová.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že v čase spáchania skutku sa mal nachádzať na sídlisku v C. A.
za panelákom spolu s ďalšími osobami, je potrebné uviesť, že jeho výpoveď je v rozpore s výpoveďami
týchto osôb, keďže svedkovia A. M., A. B. a I. N. mu ním deklarované alibi neposkytli, naopak uvádzali,
že obžalovaní s nimi síce v daný večer bol vonku, avšak nezdržiaval sa tam po celý čas, viackrát prišiel
a odišiel. Okrem toho sa nepotvrdila ani výpoveď obžalovaného, že sa tam mal nachádzať cca do XX:XX

hod. a následne ísť domov spať a byt už neopustiť, keďže svedkyňa A. M. vypovedala, že v predmetný
večer jej obžalovaný ešte pred polnocou klopal na dvere s tým, že chce požičať 10,- eur. Taktiež dáva
v tejto súvislosti krajský súd do pozornosti výpis hovorov z mobilného telefónu obžalovaného, z ktorého
je zrejmé, že ešte v čase XX:XX hod. telefonoval.

Výpoveď poškodenej ohľadne spôsobu spáchania skutku je podporená i výsledkami znaleckého
posudku znalca MUDr. Mirona Frajku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia,
ktorý konštatoval, že pri incidente boli poškodenej spôsobené zranenia spočívajúce v zlomenine spodnej
a bočnej steny ľavej očnice, zlomenine čeľustnej dutiny s minimálnym posunom úlomkov, viacpočetné
tržné zhmoždené rany hlavy v temenno-záhlavno-spánkovej oblasti obojstranne, tržnej rany v okolí

ľavého oka, zlomenine dolného konca pravej lakťovej kosti s posunom, zlomenine hlavičky 4. a 5.
záprstnej kosti vľavo s miernym posunom úlomkov, zlomenine krčka 4. záprstnej kosti vpravo s miernym
posunom úlomkov a zlomenine bázy 5. záprstnej kosti vpravo s miernym posunom úlomkov, ktoré
zranenia si vyžiadali dobu liečenia a závažné obmedzenia v obvyklom spôsobe života po dobu 10
týždňov. Znalec tiež potvrdil, že tieto zranenia boli spôsobené opakovanými údermi do sediacej a

neskôr ležiacej poškodenej tupým predmetom, najpravdepodobnejšie päsťami útočníka do hlavy a tváre
poškodenej. Uvedené zranenie posúdil ako stredne ťažké.

Krajský súd v rámci hodnotenia vyššie uvedených dôkazov poukazuje aj na závery znaleckého posudku
znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Kataríny Romsauerovej,

podľa ktorých bola obžalovanému diagnostikovaná dissociálna porucha osobnosti a porucha psychiky
a správania zapríčinená užívaním viacerých psychoaktívnych látok kombinovaná závislosť od alkoholu
a metamfetamínu a porucha disociálnych rysov. Porucha osobnosti je celoživotná a prejavuje sa
u neho nedostatočným rešpektovaním spoločenských noriem, absenciou empatie, nízkou toleranciou
k frustrácii a nižším prahom pre uvoľnenie agresivity s tendenciami presúvania viny na iných, pri

súčasnom zachovaní schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť. Uvedené
duševné poruchy nemali u obžalovaného za následok narušenie kontaktu s realitou. Vzhľadom na
tieto poruchy znalkyňa odporučila uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické a protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

Taktiež zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Martiny Klubertovej z odboru psychológie vyplynulo,
že osobnosť obžalovaného je simplexná, abnormne štruktúrovaná so známkami dissociálnej poruchy,
závislá od psychoaktívnych látok s plochou a egocentrickou emotivitou, s absenciou vyšších citov,
instabilnou toleranciou, pričom najdôležitejším sú pre neho vlastné záujmy a využívanie vzťahov vo svojprospech. Nie je adekvátne začlenený do spoločnosti, je nezodpovedný, egocentrický a je možné u neho
situačné agresívne správanie, pričom nebola zistená prítomnosť depresie iba závislosť od alkoholu
a pervitínu. Súčasne konštatovala vysokú tendenciu k presúvaniu viny na iných, neschopnosť poučiť sa

z predchádzajúcich trestnoprávnych následkov, nestály partnerský život a neschopnosť udržať si prácu
a vyrovnať finančné záväzky. Súčasne zistila sklony k tendencii vnášať do reality vysoko subjektivistické
prvky a prezentovať sa v lepšom obraze k získaniu výhod.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôkazov bolo dostatočne preukázané, že skutok sa stal, má

znaky žalovaného trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný použil proti
poškodenej násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, ktorý úmysel je evidentný zo skutočnosti, že
predmetný byt bol celý prehľadaný a vyplýva to i z výpovedí svedkov K. B. a I. L..

Súčasne bolo preukázané naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ods. 2 tohto ustanovenia
písm. c/, t. j., že skutku sa dopustil závažným spôsobom konania podľa § 138 písm. e/, písm. f/ Tr.

zák., t. j. vlámaním a ľsťou a na chránenej osobe. Krajský súd tu konštatuje, že bolo preukázane, že
obžalovaný vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným preniknutím uzamknutia, ľsťou, keď predmetný
byt neoprávnene odomkol s použitím kľúča, využijúc vedomosť, že tento sa nachádza pod kvetináčom
pred bytom (§ 122 ods. 4, ods. 6 Tr. zák.). Súčasne bol naplnený aj kvalifikačný znak podľa § 188 ods. 2
písm.d/Tr.zák.,t.j.spáchanieskutkunachránenejosobe,vdanomprípadespoukazomnaustanovenie

§ 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák., teda osobe chorej, keďže v konaní bolo preukázané, že poškodená bola
zdravotne postihnutá, chodila o dvoch barlách, ktorá skutočnosť bola obžalovanému známa z minulosti,
keďže sa priatelil s dcérou poškodenej a s poškodenou sa už predtým stretol práve v predmetnom byte,
pričom toto fyzické ochorenie poškodenej obžalovanému umožnilo spáchanie trestného činu, keďže
obžalovaný vedel, že v dôsledku telesného postihnutia poškodenej môže očakávať menší odpor, čo

využil.

Taktiež bola konaním obžalovaného naplnená skutková podstata podľa § 188 ods. 3 písm. a/ Tr.
zák., keďže došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodenej, ktorá skutočnosť vyplýva zo
znaleckého posudku znalca A. A. O. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia,

ktorý konštatoval, že pri incidente boli poškodenej spôsobené zranenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia
a závažné obmedzenia v obvyklom spôsobe života spočívajúce v hospitalizácii, následným šetrením
rán pred vodou a nečistotami v trvaní 10 dní, v založení sadrových dláh v trvaní do 6 týždňov, ktoré
výraznejšie limitovalo činnosť oboch rúk pri základných životných potrebách a hygiene, pričom všetky
tieto obmedzenia vrátane rozcvičovania prstov oboch rúk trvali po dobu 10 týždňov. Z tohto dôvodu

s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. sa jedná o spôsobenie ťažkej ujmy na
zdraví, ktorou je v danom prípade porucha zdravia poškodenej trvajúca dlhší čas napĺňajúca zákonné
podmienky uvedené v § 123 ods. 4/ Tr. zák., t. j. ide o poruchu zdravia, ktorá si objektívne vyžiadala
liečenie v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob
života poškodenej.

Súčasneobžalovanýsvojímkonanímnaplnilvšetkyznakyprečinuporušovaniadomovejslobodypodľa§
194 ods. 1 Tr. zák., keď neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom skutočnosť, že tak urobil vlámaním
a ľsťou je vyjadrené v kvalifikovanej skutkovej podstate lúpeže, ktorá právna kvalifikácie je prísnejšia.

Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností a vykonaných dôkazov, prihliadnuc i na
odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa, dospel krajský súd k záveru, napriek nespočetným námietkam
obžalovaného, že súd I. stupňa správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vykonané dôkazy
tiežsprávneprávnevyhodnotiladospelksprávnemuzáveru,žeskutoksastal,tentospáchalobžalovaný
a skutok aj správne právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.

2 písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1/ Tr. zák.

Krajský súd pripomína, že proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých
dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po

vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu
meritórneho rozhodnutia. Podľa Trestného poriadku je nutné zisťovať skutkový stav vo veci, ktorý je
potrebný pre rozhodnutie. Nestanovuje však žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných
na preukázanie určitej skutočnosti ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnoteniadôkazovvyjadrenáv§2ods.12Tr.por.,podľaktoréhosúdhodnotídôkazyzískanézákonnýmspôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo

niektorá zo strán. Odvolací súd preto vychádzajúc z vyššie uvádzaných dôkazov vyhodnotil skutok za
dokázaný zákonnými dôkaznými prostriedkami a dospel k záveru, že ho už nie je potrebné overovať
ďalšími dôkazmi.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu I. stupňa o voľbe použitých

dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám
obžalovaného, krajský súd konštatuje, že to nemá za následok porušenie jeho práva na obhajobu a na
spravodlivý súdny proces.

Odvolací súd na podklade množstva vyššie uvádzaných vo veci vykonaných dôkazov má za to, že tieto
vosvojomsúhrnepreukazujú,žeskutokspáchalpráveobžalovaný.Votázkevinysakrajskýsúdstotožnil

s odôvodnením súdu I. stupňa a na podporu jeho rozhodnutia doplnil napadnutý rozsudok o ďalšie vyššie
uvedené úvahy, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a spravodlivé.

Krajský súd konštatuje, že vzhľadom na preukázaný skutkový stav nevznikli dôvodné pochybnosti,
pre ktoré by bolo potrebné v zmysle zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech

obžalovaného) konštatovať, že vina obžalovaného za uvedený skutok nebola preukázaná. Rovnako
i procesný postup súdu predchádzajúci vyhláseniu napadnutého rozsudku prebiehal podľa zásad
trestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku, v ktorých odvolací súd nezistil žiadne
závažné pochybenie ani porušenie práva obžalovaného na obhajobu (napriek nespočetným námietkam
zo strany obžalovaného), ktorý bol po celý čas riadne zastúpený obhajcom.

Pokiaľideosubjektívnustránku,krajskýsúdmázato,žeobžalovanýspáchaluvedenýskutokvpriamom
úmyslevzmysleustanovenia§15písm.a/Tr.zák.,keďbolopreukázané,žechcelspôsobomvskutkovej
vete uvedeným porušiť, príp. ohroziť záujem chránený týmto zákonom, čo vyplýva jednak z výpovede
poškodenej, ako i zo spôsobu vykonania skutku obžalovaným.

Krajský súd preskúmaval na podklade odvolania obžalovaného aj výrok o treste napadnutého rozsudku
zistiac, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Tr. zák., podľa
ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného, tento bol doposiaľ trikrát právoplatne odsúdený vždy za
majetkovú trestnú činnosť. Ide o nasledovné odsúdenia:
- Okresným súdom Nitra sp. zn. 4T 28/2019 zo dňa 14.05.2019, právoplatným dňa 18.06.2019, pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 80 hodín,
pričom mu bol nariadený výkon časti náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 16 dní, ktorý vykonal

dňa 17.03.2023;
- Okresným súdom Nitra sp. zn. 5T 79/2021 zo dňa 09.09.2021, právoplatným dňa 08.02.2022 pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 3 mesiace, pričom
mu bol nariadený výkon trestu, z ktorého bol podmienečne prepustený s probačným dohľadom dňa

27.09.2023 s uložením skúšobnej doby na 2 roky a dĺžkou probačného dohľadu na 1 rok Okresným
súdom Trnava sp. zn. 105Pp 66/2023;
- Okresným súdom Nitra sp. zn. 5T 42/2022 zo dňa 29.06.2022, právoplatným dňa 12.11.2022 pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý vykonal dňa 17.09.2023.

Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovanýboldoposiaľ2-krátpriestupkovoprejednávanýzapriestupkyprotimajetkuspáchanévdňoch
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra vyplýva, že nie sú zaznamenanénegatívneprejavyobžalovanéhovočipríslušníkomzboruainýmobvineným,pokynyapríkazydodržiava,
pracovne zaradený nebol. Disciplinárne bol potrestaný pokarhaním dňa XX.XX.XXXX za porezanie
oboch horných končatín a dňa XX.XX.XXXX za porušenie zákazu najviac dvoch nákupov za chýbajúce

ústavné zvršky. Disciplinárne odmenený nebol.

SúdI.stupňasprávnenezistiluobžalovanéhožiadnuzpoľahčujúcichokolnostíuvedenýchv§36Tr.zák.
(ani vedenie riadneho života s ohľadom na výpis z evidencie priestupkov a register trestov) a súčasne
správne zistil dve priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. (keďže žalovaným

skutkom sa dopustil dvoch trestných činov a bol už v minulosti odsúdený Okresným súdom Nitra pod
sp. zn. 4T/28/2019, sp. zn. 5T/79/2021 a sp. zn. 5T/42/2022).

Na základe uvedeného potom súd I. stupňa u obžalovaného pri prevažujúcom pomere priťažujúcich
okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. (keď aplikoval priaznivejší
Trestný zákon účinný od 06.08.2024) a pri ukladaní trestu vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby

najprísnejšieho zo žalovaných trestných činov (v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák.) uvedenej v § 188 ods. 3
Tr. zák. v rozpätí 10 až 15 rokov.

Pokiaľ súd I. stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, t. j. pri dolnej hranici
trestnej sadzby, krajský súd považuje tento trest za zákonný, spravodlivý a primeraný s poukazom

aj na zabezpečenie individuálnej prevencie (náprava obžalovaného) a generálnej prevencie (ochrana
spoločnosti). V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje skutočnosť, že obžalovaný za posledných päť
rokov bol trikrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť a dvakrát priestupkovo prejednávaný za
priestupky proti majetku a aj prejednávaný skutok bol spáchaný s finančným motívom, pričom vzhľadom
na spôsob spáchania skutku možno vidieť v konaní a správaní obžalovaného určitú gradáciu. Z týchto

dôvodov nezistil krajský súd splnenie podmienok v zmysle § 39 Tr. zák. na mimoriadne zníženie trestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby, keďže absentujú tak pomery páchateľa, ako i okolnosti spáchania
skutku (ktoré sú skôr na príťaž), pri ktorých by bolo možné konštatovať, že účel trestu splní aj trest
kratšieho trvania ako je zákonom ustanovená dolná hranica trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, tento bol správne
súdom I. stupňa zaradený podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia, keďže bol odsúdený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu.

Súčasne bol správne obžalovanému uložený trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

a to mobilného telefónu značky Pelitt stone a bolo rozhodnuté, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva
štát.

V zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 a 78 ods. 1 Tr. zák. bol správne po splnení zákonných podmienok
uložený obžalovanému vzhľadom aj na jeho trestnú minulosť a odsúdenie pre obzvlášť závažný zločin

na trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, po ktorom by mohol mať problém začleniť sa do spoločnosti,
uložený aj ochranný dohľad, ktorý by mu mohol v začlenení pomôcť a súčasne bude slúžiť aj ako
kontrolajehovedeniariadnehoživotapoprepustení,keďžemubolauloženápovinnosťoznamovaťúdaje
o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka v lehote ním
určenej a oznamovať mu vopred vzdialenie sa z miesta bydliska.

Taktiež správne súd I. stupňa uložil obžalovanému postupom podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
ochranné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické ambulantnou formou, keďže zo znaleckého
dokazovania znalkyne MUDr. Kataríny Romasauerovej vyplynulo, že obžalovaný je závislý od alkoholu
a metamfetamínu.

Čo sa týka škody, napriek tomu, že do tohto výroku odvolanie podané nebolo, krajský súd zistil, že
poškodená spoločnosť E. C. G. si uplatnila riadne a včas v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. nárok na náhradu
škody vo výške 4222,85 eur a ako poškodená spoločnosť bola vždy aj upovedomená o termíne hlavného
pojednávania súdom I. stupňa. Súd I. stupňa na prvom hlavnom pojednávaní konanom v neprítomnosti

poškodenejspoločnostineoboznámilnárokpoisťovnezprípravnéhokonania(č.l.426)asúčasneotomto
opomenul rozhodnúť. V dôsledku toho, že odvolanie bolo podané iba obžalovaným (t.j. iba v jeho
prospech), krajský súd nie je oprávnený toto pochybenie súdu I. stupňa napraviť a priznať poškodenej
spoločnosti nárok na náhradu škody.S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.