Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/133/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124224001
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124224001.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený: ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.434,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 25C/26/2024-326 zo dňa 13. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.434,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.434,- Eur od
29.12.2023 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.08.2023 došlo v Žiline k dopravnej nehode zavineným konaním

tretej osoby, ktorou dopravnou nehodou bolo poškodené osobné motorové vozidlo TOYOTA YARIS,
ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B.. K spôsobenej škode došlo prevádzkou iného
motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteného u žalovaného, ktorá skutočnosť nebola
medzi stranami sporná. Na základe poistnej zmluvy s osobou škodcu uzatvorenej podľa Zákona č.
381/2001 Z. z. (ďalej aj „Zákon PZP“) je žalovaný povinný uhradiť skutočnú škodu poškodenému,
t.j. okrem iného aj náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré dôsledky
poškodenia patrí aj prenájom náhradného vozidla, čo nie je sporné. Sporná medzi stranami sporu bola

otázka, či naozaj došlo v období od 02.10.2023 do 08.12.2023 k oprave poškodeného motorového
vozidla (aj keď žalovaný škodu na vozidle uhradil), či je žalobca v konaní aktívne legitimovaným
subjektom a či fakturovaný nájom za náhradné motorové vozidlo v dĺžke od 02.10.2023 do 06.11.2023 je
dôvodný. Z obsahu vyjadrenia spoločnosti AT a.s. (opravovňa poškodeného vozidla) bolo preukázané,
že poškodené motorové vozidlo bolo v oprave od 02.10.2023 do 08.12.2023 za účelom odstránenia
poškodenia dopravnou nehodou, pričom do 06.11.2023 nedošlo k úplnej oprave poškodeného vozidla.
Bola vykonaná minimálne oprava, a to výmena zadného ľavého nárazníka, výmena obidvoch zadných

dverí, oprava ľavého prahu a oprava stĺpika. Z potvrdenia servisu a vypočutého svedka C. D. (pracovníka
autoservisu) bolo preukázané, že dĺžka opravy vozidla v rozsahu od 02.10.2023 do 08.12.2023 bola
úmerná rozsahu prác, náročnosti prác a kapacite opravovne. Opravu ukončil servis dňom vystavenia
faktúry 08.12.2023 a oprava prebehla v štandardnom režime a nebola žiadnym spôsobom predlžovaná(v priebehu opravy boli vykonané aj doohliadky motorového vozidla spoločnosťou žalovaného).
Vzhľadom na dĺžku opravy poškodeného vozidla servis poskytol po dni 06.11.2023 bezodplatne vozidlo
osobe, ktorej bola spôsobená škoda, a to od 07.11.2023 do 08.12.2023 a v tomto období žalobcom nebol

fakturovaný nájom iného vozidla a uvedený čas nie je predmetom sporu. Tým bolo vyvrátené tvrdenie
žalovaného v Oznámení o riešení škodovej udalosti zo dňa 13.12.2023, že vo vyššie uvedených dňoch
nedošlo k oprave poškodeného vozidla pri dopravnej nehode 24.08.2023. Majiteľ poškodeného vozidla
do dňa 02.10.2023 zrejme užíval poškodené motorové vozidlo, pretože stav tachometra preukazoval
užívanie vozidla. Poškodenie zrejme nebránilo poškodenému – vlastníkovi užívať nehodou poškodené

motorové vozidlo, ktoré bolo následne odovzdané do opravy autorizovanému servisu dňom 02.10.2023.
Počet najazdených kilometrov nie je dôkazom, že by motorové vozidlo nebolo dopravnou nehodou
poškodené a že nemohlo byť následne v oprave od 02.10.2023 do 08.12.2023 tak, ako to tvrdí žalovaná,
naviac, keď rozsah poškodenia a práce na vozidle v servise kontrolovala žalovaná prostredníctvom
zazmluvnenej spoločnosti Slovexperta. Z dôvodu odovzdania poškodeného vozidla do servisu dňom
02.10.2023 poškodený so žalobcom uzatvorili zmluvu o nájme, na základe ktorej žalobca zapožičal

odplatne poškodenému motorové vozidlo Škoda Fabia, AT, ŠPZ: E. XXXXX za podmienok dohodnutých
v zmluve s poplatkom za pristavenie vozidla 30,- Eur. Po ukončení nájmu žalobca fakturoval nájomcovi
faktúrou zo dňa 06.11.2023 za prenájom náhradného vozidla vo vlastníctve žalobcu nájom v celkovej
dĺžke nájmu 36 dní s poplatkom 30,- Eur a spolu vo výške 1.434,- Eur s DPH. Do momentu fakturácie
ceny nájmu žalovaný bol pasívny, nerozporoval opravu a ani dĺžku opravy poškodeného vozidla, až keď

mal hradiť cenu nájmu, začal tvrdiť skutočnosti o nedôvodnosti nájmu. Zmluvou o postúpení pohľadávky
v zmysle § 524 a nasl. OZ zo dňa 06.11.2023 postúpil poškodený a nájomca v jednej osobe na
prenajímateľa a žalobcu v jednej osobe pohľadávku vo fakturovanej výške 1.434,- Eur s DPH, ktoré
postúpenie nie je sporné. Preto žalobca vstúpil do práv poškodeného A. B. a disponuje aktívnou vecnou
legitimáciou.

3. Žalobca dĺžku nájomného a výšku nájomného zdokladoval pripojenými listinnými dôkazmi, ktorými
sú čestné prehlásenie poškodeného 06.11.2023, faktúra zo dňa 06.11.2023, zmluva o nájme zo dňa
02.10.2023 a vyjadrenie spoločnosti AT a.s. Žilina.

4. K obrane žalovaného uviedol, že nič nebránilo žalovanému osobne prevziať do opravy dopravnou

nehodou poškodené motorové vozidlo, zapožičať poškodenému vhodné náhradné motorové vozidlo
na čas opravy. Na vlastné náklady a vlastnú zodpovednosť mohol žalovaný riadiť a kontrolovať kvalitu
a dĺžku opravy poškodeného vozidla vo zvolenom servise. Žalovaný bol o dopravnej nehode do doby
ukončenia opravy poškodeného vozidla nečinný, pasívny a keď mal plniť, uvádzal rôzne skutočnosti
aby sa vyhol plneniu, ktoré bolo predmetom sporu. Žalovaného rýchlosť a kvalita opravy vozidla (mimo

ohliadok) nezaujímala. Záujem o následok prejavil žalovaný až momentom uplatnenia nároku žalobcom.

5. V zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ a § 797 ods. 3 OZ priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania
s poukazom na to, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňom 13.12.2023, a to oznámením
o poistnom plnení a v lehote 15-dní od ukončenia šetrenia neuhradil nárok žalobcu, čím sa dostal do

omeškania.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, 2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému.
7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v

§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Poukázal na to, že zo záverov zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu Žilina, č. k. 7Co/181/2024-261 vyplýva, že úlohou súdu v novom konaní bude podrobne
sa zaoberať námietkami žalovaného ohľadne toho, či v období od 02.10.2023 do 06.11.2023 bola
vykonávaná oprava poškodeného vozidla, a teda či náklady za nájom náhradného vozidla boli účelne
vynaložené v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Má za to, že súd prvej inštancie v danom

prípade nerešpektoval vyššie citované závery vyplývajúce zo zrušujúceho uznesenia a podrobne sa
nezaoberal námietkami žalovaného v tomto ohľade. Z odôvodnenia vyplýva, že sa nezaoberal tým,
či oprava havarovaného vozidla bola konkrétne vykonávaná v období od 02.10.2023 do 06.11.2023,
ale zaoberal sa tým, či oprava havarovaného vozidla bola vykonávaná v období od 02.10.2023 do
08.12.2023. Či došlo k oprave vozidla v období od 07.11.2023 do 08.12.2023 nebolo vôbec relevantné,

nakoľko nájom bol ukončený 06.11.2023. Pojednávanie zo dňa 08.04.2025 bolo odročené vzhľadom na
návrh žalobcu na vykonanie výsluchu svedka, a to zamestnanca autoservisu, ktoré pojednávanie bolo
zároveň odročené na deň 13.05.2025 a žalovanému bola zápisnica z pojednávania 08.04.2025 ako aj
predvolanie na pojednávanie 13.05.2025 doručené až dňa 07.05.2025. Z vyjadrenia servisu, že vozidlobolo v oprave od 02.10.2023 do 08.12.2023 nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné
akýmkoľvek spôsobom vyvodiť, že havarované vozidlo malo byť v dňoch 02.10.2023 až 06.11.2023
opravované. Naopak z vyjadrenia vyplýva, že vozidlo v tomto čase nebolo vôbec opravované, nakoľko

doohliadka bola v autoservise vykonaná až 06.11.2023 a taktiež aj samotné náhradné diely boli
objednané v tento deň. Má teda za to, že aj zo samotného vyjadrenia autoservisu vyplýva, že oprava
vdňochod02.10.2023do06.11.2023nebolavôbecvykonávané.Kodôvodneniuvbode56napadnutého
rozsudku dodáva, že z argumentácie súdu, podľa ktorej do dátumu 06.11.2023 nedošlo k úplnej oprave
havarovaného vozidla nie je zrejmé, či podľa súdu v období od 02.10.2023 do 06.11.2023 bola zo

strany servisu vykonávaná aspoň čiastočná oprava alebo či podľa súdu v tomto období nebola na
havarovanom vozidle zo strany autoservisu vykonaná žiadna oprava. Súd prvej inštancie teda na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z bodu 58 odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, či z výpovede zamestnanca autoservisu na pojednávaní
mali vôbec vyplynúť také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že oprava vozidla
v dňoch 02.10.2023 až 06.11.2023 mala byť skutočne vykonávaná. Zamestnanec autoservisu neuviedol

žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že oprava vozidla bola v týchto dňoch
skutočne vykonávaná. Zamestnanec potvrdil, že prvá doohliadka po odovzdaní vozidla do servisu
02.10.2023 sa uskutočnila dňa 06.11.2023, čo teda samo o sebe vylučuje, že do 06.11.2023 bola
vykonaná čo i len čiastočná oprava. S argumentáciou súdu v bodoch 61 a 62 odôvodnenia napadnutého
rozsudku sa nestotožňuje, keď súd, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, keď mal v zásade za to, že preukázaný počet najazdených kilometrov poškodeným vozidlom
po nehode nespochybňuje celkovú dôvodnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným. Z ním
doložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi prvou ohliadkou dňa 30.08.2023 a druhou ohliadkou
dňa 06.11.2023 bolo poškodeným vozidlom najazdených 3.457 kilometrov. Poškodený v dotazníku zo
dňa 06.11.2023 sa vyjadril, že mal jazdiť s vozidlom po nehode 1.000 km, tak stále nie je zrejmé

a táto skutočnosť nebola ani v konaní zo strany žalobcu nijakým spôsobom čo i len vysvetlená, za
akých okolností malo byť havarovaným vozidlom najazdených zvyšných 2.457 kilometrov a to podľa
všetkého po tom, čo bolo havarované vozidlo odovzdané dňa 02.10.2023 poškodeným do autoservisu.
Za úplne irelevantné možno považovať, že rozsah poškodenia a práce na vozidle žalovaný mal
v autoservise kontrolovať prostredníctvom spoločnosti Slovexperta. Žalovaný nemôže zodpovedať za

konanie tretích osôb, keď sa poškodený s autoservisom dohodli, že poškodený odovzdá havarované
vozidlo do autoservisu dňa 02.10.2023, hoci ešte preukázateľne neboli v tomto čase objednané ani
len náhradné diely a preukázateľne sa prvá doohliadka uskutočnila až dňa 06.11.2023. Tiež nemôže
niesť zodpovednosť za to, že havarovaným vozidlom bolo najazdených 2.457 km po tom, čo bolo toto
havarované vozidlo dňa 02.10.2023 odovzdané do autoservisu, preto nie je spravodlivé ani férové

požadovať, aby žalovaný zodpovedal aj za konanie tretích osôb. Pokiaľ by aj poškodeným vozidlom bolo
najazdených celých 3.457 kilometrov predtým, než bolo dňa 02.10.2023 odovzdané do autoservisu, tak
žalovanejniejezrejmé,prečobolopoškodenévozidloodovzdanédoservisuuždňa02.10.2023,keďdňa
06.11.2023 ešte preukázateľne nebolo ani vôbec opravované. Teda poškodené vozidlo bolo po nehode
jednoznačne pojazdné, preto nevidí žiaden relevantný dôvod, prečo bolo odovzdané do autoservisu dňa

02.10.2023. Predložila do spisu detail z ohliadky dňa 30.08.2023 a detail z ohliadky 06.11.2023, pričom
z fotografie možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že pri ohliadke poškodeného vozidla dňa
06.11.2023 boli prítomné totožné poškodenia ľavej časti vozidla, aké sa nachádzali už pri prvej obhliadke
dňa 30.08.2023. Na základe komparácie týchto fotografií tak možno bez akýchkoľvek pochybností
dospieť k záveru, že poškodené vozidlo odo dňa 02.10.2023 do 06.11.2023 nebolo vôbec opravované.

Súd pri vykonávaní dôkazov nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa §
191 CSP a jednotlivé dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Starostlivo neprihliadol
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd je pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom
veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich k jednostranným
záverom.Pretočosatýkaposúdeniadôvodnostianevyhnutnostiprenájmunáhradnéhovozidlavobdobí

od 02.10.2023 do 06.11.2023, súd prvej inštancie vec nielen že nesprávne právne posúdil a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale celé konanie zaťažil aj vadou
zmätočnosti, v dôsledku čoho došlo aj k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Dodal, že
sa opätovne nestotožňuje s hodnotením otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to z dôvodov
uvedených už v jej písomných podaniach pred zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu. Má však za

to, že vyššie popísané odvolacie dôvody sú, vzhľadom na ich závažnosť, samé o sebe dostačujúce
na zmenu napadnutého rozsudku odvolacím súdom tak, že žalobu zamietne, a preto nepovažuje za
potrebné sa na tomto mieste opätovne vyjadrovať aj k hodnoteniu otázky aktívnej vecnej legitimácie.
Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný neuviedol nijaké relevantné skutočnosti, ani
nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov
súdu prvého stupňa. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Súd sa dôsledne vysporiadal

s predmetom konania a plne sa stotožňuje s názorom súdu obsiahnutom v odôvodnení rozhodnutia,
a preto nevidí dôvod na zrušenie alebo zmenu a navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené
ako vecne správne. Odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné a vo vzťahu k jeho dôvodom
sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia a právnym posúdením veci zo strany prvostupňového súdu.
V celom rozsahu sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného,

že by súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani to, že by
opravavozidlavrozhodnomobdobívôbecnebolavykonávaná.Sdobouzotrvaniaopravovanéhovozidla
v autoservise sa súd v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal, pričom z dokazovania vyplynulo,
že opravované vozidlo bolo po celú dobu trvania nájmu v autoservise a poškodený ho nemohol
užívať. V dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje
motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si bol nútený

prenajať náhradné vozidlo. Má za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania
náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného súdu
SR č. k. III. ÚS 602/2022-34. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný
servis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou
opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Oprava bola vykonaná

v autoservise, ktorý ako zmluvný servis žalovaného a zároveň autorizovaný servis garantuje kvalitu
a rýchlosť opravy, nakoľko je vo vzťahu k žalovanému povinný dodržiavať pracovné postupy pre
jednotlivé druhy opráv, s ktorými sú spojené špecifické požiadavky na ich trvanie a náročnosť. Je
preto objektívne akceptovateľné a účelné trvanie nájmu náhradného vozidla po celý čas opravy
poškodeného vozidla, kedy sa toto preukázateľne nachádzalo v autoservise. Zodpovednostný vzťah

medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať
pre porušenie jeho povinnosti. Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením
prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na
prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným.
Poškodený nemá nijaký dosah na priebeh opravy a jednotlivé úkony vykonávané servisom. Termín

odovzdania vozidla do opravy bol poškodenému pridelený priamo autoservisom, pričom poškodený si
splnil všetky povinnosti a urobil všetko preto, aby oprava vozidla prebehla riadne a okamžite, postupoval
teda podľa pokynov a inštrukcií autorizovaného servisu. Podstatné je, že poškodený sa nie vlastnou
vinou dostal do nepriaznivej situácie, kedy došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla. Žalovaný
si sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy

nemá nijaké námietky a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného
vozidla. Je nedôvodné zaťažovať poškodeného dôkazným bremenom, ktoré nie je a nemôže byť
schopný uniesť. Od momentu odovzdania vozidla poškodeného do autoservisu na strane poškodeného
odpadá akákoľvek možnosť jeho ingerencie do priebehu vykonávania jeho opravy s dopadom na
dĺžku jej vykonávania. Účel užívania náhradného vozidla odpadá až momentom, kedy je vozidlo

poškodenému autoservisom opätovne dané do užívania. Poškodený odovzdal svoje vozidlo do opravy
na základe pokynu autoservisu. Nepopiera skutočnosť, že poškodený motorové vozidlo v období pred
odovzdaním do autoservisu pravdepodobne používal, avšak v celom rozsahu popiera, že by poškodený
dané vozidlo ďalej využíval i po dátume 02.10.2023, keď odovzdal vozidlo do autoservisu. Tvrdenia
a odvolacie dôvody uplatnené žalovaným ani v tomto smere nemajú nejaké opodstatnenie a keďže

súd svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, rozsudku nemožno vyčítať znaky arbitrárnosti.
Žalovaný nemôže byť vylúčený z povinnosti znášať náklady na nájom náhradného vozidla, ktorého
účel žalobca preukázal, keď akékoľvek porušenie povinnosti autoservisu zakladá zodpovednostný vzťah
autoservisu voči poisťovni titulom ich zmluvného vzťahu, ktorý nemožno považovať za skutočnosť
prerušujúcu príčinnú súvislosť medzi konaním poistenca žalovanej a vznikom škody v podobe nákladov

na nájom náhradného vozidla. Nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného v podobe nákladov na nájom náhradného
vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu inou škodovou udalosťou, ktorú
by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného, či tretieho subjektu.
Užívanieopravenéhovozidlapoškodenémuumožňujeautorizovanýservis,ktorýjezmluvnýmpartnerom

žalovanej, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou, na ktorých úhradu je
zaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní
opravy vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne
po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorovéhovozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením
povinnosti poistenca žalovaného. Nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania
a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú

dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí
opodstatnený dôvod odvolania. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného,
nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Rozhodnutie je plne v súlade
s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska
účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou. Navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť a priznať mu nárok na trovy odvolacieho konania.
9. Žalovaný v replike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní
a argumentáciu žalobcu vo vyjadrení považuje v celom rozsahu za nesprávnu a z hľadiska posúdenia
samotnej dôvodnosti uplatňovaného nároku aj za celkom irelevantnú. Z vyjadrenia žalobcu sa javí, že
jediným kritériom z hľadiska posúdenia dôvodnosti uplatňovaného nároku má byť podľa žalobcu to, že
havarované vozidlo sa od 02.10.2023 do 06.11.2023 malo nachádzať v autoservise, a to bez ohľadu na

to, či bolo v tom období aj skutočne opravované. Z nálezu Ústavného súdu SR výslovne vyplýva, že doba
nájmu, na ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania
náhrady. Opätovne zopakoval, že z dôkazov vyplýva, že poškodené vozidlo v období od 02.10.2023
do 06.11.2023 nebolo vôbec opravované a preukázateľne bolo po nehode pojazdné, z ktorého dôvodu
neexistoval dôvod, aby bolo 02.10.2023 odovzdané do autoservisu, a to do obhliadky 06.11.2023.

Celkovo zotrváva na svojom stanovisku uvedenom v odvolaní a má za to, že súd porušil zásadu voľného
hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP. Nejedná sa len o akúsi nespokojnosť žalovaného
s výsledkom súdneho konania, resp., že súd nemal vyhodnotiť dôkazy podľa predstáv žalovaného, ako
sa to snaží vo vyjadrení vykresliť žalobca, ale v danom prípade sa jedná o objektívne existujúce vady
v procese voľného hodnotenia dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorých došlo taktiež

aj k porušeniu rovnosti sporových strán ako integrálnej súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.
Zotrval na svojom odvolacom návrhu.
10. Žalobca v duplike zopakoval, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. K námietke
aktívnej vecnej legitimácie poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia, k námietke nevyhnutnosti prenájmu
náhradného vozidla uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, ktorý je v rozpore s povahou,

účelom a princípmi povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel. Žalovaný prevažne opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie, ktorú
obsiahol v priebehu prvoinštančného konania a v jeho predchádzajúcich podaniach. Žalovaný sa
snaží preniesť zodpovednosť za nájom náhradného vozidla na autoservis, u ktorého sa snaží
preukázať pochybenia, resp. skutočnosti, pre ktoré má byť zodpovedný on a nie žalovaný. Avšak

medzi okolnosťami, ktoré predĺžia dĺžku opravy a škodovou udalosťou, neexistuje príčinná súvislosť.
K námietke dĺžky opravy poukazuje na predložené vyjadrenie autoservisu, z ktorého je zrejmé, že sa
na vozidle pracovalo a prijímací technik opísal proces opravy poškodeného vozidla, z čoho je zrejmé,
že oprava vozidla je rozdelená do viacerých dní, a to v závislosti od povahy poškodenia a potrebných
úkonov na úpravu, lakovacích prác, karosárskych prác a prípravy vozidla na odovzdanie poškodenému.

Bolo doplnené dokazovanie aj výsluchom svedka C. D. (pracovníka autoservisu), z ktorého výsluchu
vyplynulo, že poškodené vozidlo bolo prijaté do autoopravovne 02.10.2023 a vozidlo sa viackrát
doobhliadalo zo strany spoločnosti Slovexperta. Poškodený od 02.10.2023 do 08.12.2023 nemal svoje
vozidlo v dispozičnej sfére, nemohol ním nakladať a používať ho. Rozsah poškodenia sa zisťoval
postupne pri jednotlivých obhliadkach – doobhliadkach, a teda doba zotrvania vozidla v opravovni

bola primeraná poškodeniam. Mal za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania
náhradného vozidla nad rámec účelu definovaného nálezom Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 602/2022.
Rovnako poukázal aj na aktuálny nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025 zo dňa 17.07.2025.
Nie je možné spravodlivo od poškodeného žiadať, aby v deň, kedy autoservis na danom vozidle
„nepracuje“, tento si auto vyzdvihol a používal ho a potom ho vrátil v deň, kedy sa na vozidle bude

pracovať a zase si ho zobral, keď nie. Tu je potrebné doplniť, že žiadny autoservis by mu takto
samozrejme vozidlo ani nevydal, keďže oprava nebola ukončená a jemu nebol zo strany poisťovne
vydaný krycí list. Nemožno opomenúť objektívny fakt, a to skutočnosť, že poškodenému bola takáto
situácia vnútená a ocitol sa v nej nie vlastnou vinou, ale vinou škodcu, ktorý je poistencom žalovaného.
Objektívnym faktom je tiež skutočnosť, že poškodené vozidlo bolo po celý čas doby nájmu náhradného

vozidla v autoservise, a teda poškodený ho nemohol užívať. Rovnako zotrval na svojom odvolacom
návrhu.
11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), beznariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

12. Odvolací súd sa neodchyľuje od skutkového stavu veci zisteného súdom prvej inštancie a nezakladá
svoje rozhodnutie na skutočnostiach a právnych ustanoveniach, ku ktorým by sa sporové strany v rámci
konania pred súdom prvej inštancie doposiaľ nevyjadrovali. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že poškodený so žalobcom dňa 06.11.2023 uzatvoril
zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej

udalosti 04.08.2023, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla,
ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky
je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil
do práv a povinností poškodeného. Teda postúpenie pohľadávky bolo odplatné. Poškodený mal voči
žalobcovi záväzok titulom úhrady nájomného a zároveň pohľadávku titulom odplaty za postúpenie
pohľadávky na náhradu škody. Žalobca mal voči poškodenému pohľadávku na nájomnom a záväzok

zaplatiť odplatu za postúpenie pohľadávky. Zmluvné strany sa dohodli, že dôjde k započítaniu ich
vzájomným nárokov. To, že postupca záväzok z nájomného priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto
záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na
vznik pohľadávky z titulu náhrady škody.
13. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval závery zrušujúceho uznesenia Krajského

súdu v Žiline č. k. 7Co/181/2024-261, keď jeho úlohou bolo v novom konaní podrobne sa zaoberať
námietkamižalovanéhoohľadnetoho,čivobdobíod02.10.2023do06.11.2023bolavykonávanáoprava
poškodeného vozidla. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko z dokazovania
vyplýva, že súd prvej inštancie za týmto účelom vypočul žalobcom navrhovaného svedka, a to
pracovníka autoservisu, v ktorom bolo poškodené motorové vozidlo opravované, a to svedka C. D..

Z jeho výpovede vyplýva, že kedy a kto dovezie poškodené vozidlo do servisu, rozhoduje o tom servis,
nakoľko toto je viazané na prevádzkové možnosti servisu. Pri oprave vozidla boli vykonané ďalšie dve
doohliadky motorového vozidla, ktoré smerovali k zisteniu rozsahu poškodenia motorového vozidla
a ktoré právo poisťovne museli ako opravovňa rešpektovať. Technický stav poškodeného vozidla bol
taký, že nemohlo jazdiť bez problémov po ceste a ak niekto takýmto vozidlom jazdil, bolo to na jeho

zodpovednosť a trvá na tom, že vozidlo malo taký rozsah poškodenia, že motorové vozidlo nemalo
jazdiťnaverejnejkomunikácii.Obhliadkapoškodenéhovozidlabolavykonaná30.08.2023Slovexpertou,
kde bolo prvotné posúdenie, čo je treba opraviť a čo je treba vymeniť. Po odstrojení vozidla následne,
keď bolo vozidlo dovezené do servisu, sa vykonávali ďalšie obhliadky, kde uvedenými obhliadkami sa
zisťovalo to, čo bolo nesprávne zistené pri prvej obhliadke, druhej obhliadke a treťou obhliadkou sa

zisťoval skutočný stav veci, ktoré bolo potrebné opraviť. Uviedol, že pokiaľ bolo predmetné motorové
vozidlo u nich v servise od 02.10.2023 do 06.11.2023, nemohol vlastník predmetného motorového
vozidla toto užívať z dôvodu poškodenia. Pokiaľ prevzali do servisu vozidlo 02.10.2023, bolo u nich
do 08.12.2023 a majiteľ vozidla nemohol s ním nakladať. Vo faktúre je síce uvedené, že sa robilo 43
hodín, ale plných 43 hodín sa nikdy nevykonávalo rad za radom tak, aby za 43 hodín opravili predmetné

vozidlo. Okrem manuálnej práce sú aj veci, ktoré s tým súvisia, ako schnutie gitu, schnutie farby a ďalšie
práce. Po oprave vozidla je potrebné toto vyčistiť a uviesť do pôvodného stavu, čo už v režime opravy
nie je započítané. Vzhľadom k tomu, že oprava vozidla trvala dlho, autoservis požičal svoje firemné auto
poškodenému, aby prenájom motorového vozidla nebol účtovaný nad rámec po dátume 06.11.2023,
aj keď sa autoservis necítil byť vinný. Uvedeným dôkazom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie

ohľadne zotrvania poškodeného motorového vozidla v autoservise v spornom období od 02.10.2023 do
06.11.2023 a táto skutočnosť bola potvrdená aj písomným potvrdením uvedeného autoservisu.
14. V konaní nebolo sporné, že poškodený v čase od poistnej udalosti do odovzdania vozidla do
autoservisu za účelom opravy na poškodenom motorovom vozidle jazdil na svoju zodpovednosť. Avšak
z obhliadky 30.08.2023 a z doobhliadky 06.11.2023 jednoznačne vyplýva, že vozidlo bolo dané na

opravu poškodení, ktoré jednoznačne vznikli pri škodovej udalosti dňa 24.08.2023, keď aj sám žalovaný
v rámci odvolania poukazuje na to, že na základe korporácie fotografií vykonaných dňa 30.08.2023 pri
obhliadke a dňa 06.11.2023 boli prítomné totožné poškodenia ľavej časti vozidla. Rovnako uvedenému
nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaný napokon akceptoval faktúru za opravu motorového vozidla
a dňa 08.12.2023. To, že poškodený poškodené motorové vozidlo od poistnej udalosti do odovzdania

vozidla do autoservisu za účelom opravy užíval a na tomto jazdil, nemá súvis s predmetom konania.
V konaní bolo jednoznačne preukázané (potvrdením autoservisu, z výsluchu pracovníka autoservisu),
že poškodené vozidlo sa nachádzalo v autoservise od 02.10.2023 do 08.12.2023, teda aj v čase
nájmu náhradného vozidla od 02.10.2023 do 06.11.2023. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že nebolopreukázané za akých okolností malo byť havarovaným vozidlom najazdených zvyšných 2 457 km ,
a to podľa všetkého, po tom, čo bolo vozidlo 02.10.2023 odovzdané do autoservisu, jedná sa len
o domnienku zo strany žalovaného ničím nepodloženú. To že vozidlom od 02.10.2023, kedy bolo

odovzdané do autoservisu, poškodený nemohol jazdiť vyplývaj aj zo svedeckej výpovede svedka p. D..
15.Odvolacísúdpovažujezanutnézdôrazniť,žeúčelompovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je poskytnutie
právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu,
a teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so

škodovou udalosťou. Ústavný súd SR v náleze č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 konštatoval:
„Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo
obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas
komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na
rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia
sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky

na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu
náhrady za spôsobenú škodu.“.

Ústavný súd SR v náleze č.k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025 konštatoval, že už v skutkovo
a právne obdobných prípadoch konštatoval: „Koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že

účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok
(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024)

ústavnýsúdakcentovalporovnateľnosťsituácie,vrámciktorejbudepoškodenémuspôsobenáčiastočná
škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť
objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam.
Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do

momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s
tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na
posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť

doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj
Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022
a III. ÚS 476/2024).“.

16. Odvolací súd sa cíti byť viazaný vyššie citovanými nálezmi. Ústavný súd SR vo vyššie citovanom
najnovšom náleze jednoznačne konštatoval, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti
a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia
o ukončení likvidácie škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím
(až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval

využívaním poškodeného vozidla. Poškodený bol fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastného
motorového vozidla v čase od 02.10.2023 do 08.12.2023 (vinou poistenca žalovaného) a z tohto dôvodu
v čase od 02.10.2023 do 06.11.2023 užíval náhradné vozidlo na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej
so žalobcom a v dobe od 07.11.2023 do 08.12.2023 mu autoservis poskytoval náhradné vozidlo bez
odplaty. Pokiaľ nemal poškodený svoje opravené vozidlo vo svojej dispozičnej sfére, toto nemohol

užívať a nemal k dispozícii ani iné vozidlo, bol obmedzený v možnosti užívať vlastné vozidlo. Ide totiž o
skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, pričom dobu od zapožičania
náhradnéhovozidladomomentuoznámeniažalovanejoukončenílikvidácieškodovejudalosti(aovýške
poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov)
treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového

vozidla a s tým spojené primerané náklady. Poškodený však v danom prípade nevyužíval náhradné
vozidlo na základe nájomnej zmluvy od žalobcu, po celú dobu čo bolo jeho vozidlo v autoservise za
účelom opravy v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 24.08.2023. Ale iba počas obdobia
od prevzatia vozidla autoservisom 02.10.2023 do 06.11.2023, nakoľko dňom 07.11.2023 mu autoservisposkytoval náhradné vozidlo bezodplatne do skončenia opravy poškodeného vozidla. Po tomto termíne
by už mohla byť namietaná účelnosť nájmu náhradného vozidla od žalobcu, pokiaľ by poškodený
naďalej užíval vozidlo na základe nájomnej zmluvy so žalobcom, hoci už mal k dispozícii vozidlo od

autoservisu, čo sa nestalo. Teda poškodenému vznikol nárok na náhradu nákladov titulom nájomného
za náhradné vozidlo v období od 02.10.2023 do 06.11.2023.
17. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že zápisnica zo dňa 08.04.2025 a predvolanie na
nové pojednávanie 13.05.2025 mu boli doručené až dňa 07.05.2025, je nutné prijať záver, že nedošlo
týmto k porušeniu procesných práv žalovaného, nakoľko predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené

v primeranej lehote v zmysle § 178 ods. 2 CSP najmenej 5 dní pred dňom pojednávania, a teda mal
dostatok času na prípravu tohto pojednávania. Oboznámením sa s obsahom zápisnice o pojednávaní
z 13.05.2025 odvolací súd navyše konštatuje, že žalovaný uvedenú skutočnosť na pojednávaní ani
nenamietal, nežiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že by mal mať nedostatok času na prípravu
pojednávania. Týmto konaním preto nemohlo dôjsť k porušeniu procesných práv žalovaného.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhrad trov konania.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)