Uznesenie – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120203879
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3120203879.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
AEROCAFE s. r. o., so sídlom Letisko Malé Bielice 106/26, 958 04 Partizánske, IČO: 46 272 305, zast.
Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049 proti žalovanému
JUDr. Peter Frajt, značka správcu S 1070, so sídlom kancelárie správcu M.R. Štefánika 141/13, 017

01 Považská Bystrica, správca úpadcu B.S. s.r.o. v konkurze, so sídlom Mateja Bela 2450/31, 911 08
Trenčín, IČO: 36 347 221, zast. Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom nám.
M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany IČO: 36 861 375 o vylúčenie majetku zo súpisu majetku všeobecnej
podstatyúpadcu,oodvolanížalobcuprotirozhodnutiuOkresnéhosúduTrenčínsp.zn22Cbi/8/2020-124
zo dňa 5. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cbi/8/2020-124 zo dňa 5. júna 2025 vo výroku II. p

o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. konanie zastavil. Vo výroku II. rozhodol, že
žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal
vylúčenia žalobcom určených nehnuteľností zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu B.S. s.r.o.
v konkurze, so sídlom Mateja Bela 2450/31, Trenčín 911 08, IČO: 36 347 221 (ďalej aj „úpadca“), a to
majetku zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zverejneného v Obchodnom vestníku ku
dňu 12.06.2019 pod položkou K050198 v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

38K/10/2018.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca pred začatím prvého pojednávania
vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že sporové strany uzavreli Dohodu o urovnaní. Navrhol
preto konanie zastaviť a o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že žiadnej sporovej strane sa nárok na
náhradu trov konania neprizná. Žalovaný (správne malo byť uvedené „žalobca“) doručil súdu vyjadrenie

žalovaného, v ktorom žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby, v dôsledku ktorého dôjde
k zastaveniu konania.

4. Okresný súd s poukázaním na ustanovenie § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“), § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP konanie
zastavil. Uviedol, že súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebolo potrebné zisťovať s poukázaním

na ustanovenie § 146 ods. 1 CSP, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako sa začalo predbežnéprejednanie sporu alebo pojednávanie. Žalovaný napriek tomu doručil vyjadrenie, v ktorom so
späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasil.

5. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd uviedol, že žalobca vzal žalobu späť a preto
konštatoval procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu. Skutočnosť tvrdená žalobcom,
že k späťvzatiu došlo následkom mimosúdnej dohody sporových strán, nebola podľa okresného súdu
preukázaná prípadným listinným dôkazom alebo priamo vyjadrením žalovaného. O nároku na náhradu
trov konania preto rozhodol tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na ich náhradu podľa §

256 ods. 1 CSP.

6. Proti výroku II. uvedeného rozhodnutia o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP a navrhol zmeniť napadnutý výrok II. tak, že žiadna zo
strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Napadnuté rozhodnutie vo výroku II. o náhrade trov konania žalobca považoval za nesprávne,
pretože k späťvzatiu žaloby došlo na základe písomnej Dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 02.06.2025 (ďalej aj „Dohoda“), ktorú žalobca k odvolaniu priložil. Predmetom Dohody
boli vzájomné nároky uplatnené v konaní, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Žalobca
poukázal na čl. V. bod 1 písm. d) Dohody, v ktorom sa strany dohodli, že „budú považovať všetky

a akékoľvek svoje vzájomné peňažné a nepeňažné práva, povinnosti, nároky a pohľadávky... za splnené
a urovnané a v budúcnosti po podpise tejto Dohody si žiadne takéto práva, povinnosti, nároky alebo
pohľadávky... nebudú účastníci navzájom voči sebe žiadnym spôsobom uplatňovať.“ Podľa žalobcu
z tohto ustanovenia vyplýva, že medzi stranami sporu došlo k úplnému urovnaniu sporných nárokov,
ktoré boli predmetom tohto konania a neexistovala potreba trvať na ich prejednaní a rozhodnutí sporu.

Napriek tomu okresný súd žalobcu zaviazal na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP, čo je
nesprávne, keď v predmetnej veci nie je možné konštatovať procesné zavinenie žalobcu na zastavení
konania.

8. Žalobca poukázal na zaužívanú judikatúru a doktrinálny výklad, podľa ktorých procesné zavinenie

podľa § 256 CSP nemožno chápať ako automatický následok späťvzatia žaloby. Rozhodujúcim kritériom
je príčinná súvislosť medzi správaním strany sporu a zastavením konania a nie samotný úkon späťvzatia
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 469/04). Žalobu vzal žalobca späť nie preto, že by bola
podaná bez dôvodu, ale výlučne z dôvodu uzavretia Dohody medzi stranami sporu, v rámci ktorej došlo
k vzájomnému urovnaniu všetkých peňažných a nepeňažných nárokov súvisiacich s konaním. Súd preto

nemal aplikovať ustanovenie § 256 CSP, ale ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje nepriznať náhradu
trov konania žiadnej zo strán sporu v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ktoré sú v prejednávanej
vecidanétým,žemedzistranamidošlokuzavretiuDohody,ktoráurovnalaichspornénároky,čímobidve
zmluvné strany deklarovali, že medzi nimi existovala spornosť, ktorú, pokiaľ by nebolo Dohody, by musel
autoritatívne vyriešiť súd.

9. V späťvzatí žalobca výslovne uviedol, že dôvodom späťvzatia je uzavretie Dohody medzi stranami
sporu a žalovaný so späťvzatím výslovne súhlasil, pričom v súhlase so späťvzatím žalovaný
nespochybnil tvrdenia žalobcu o existencii Dohody. So súhlasu žalovaného možno nepriamo vyvodiť, že
mal záujem na zastavení konania v dôsledku urovnania sporných nárokov. Neexistoval medzi stranami

sporu žiaden rozpor ohľadne uzavretia Dohody, ktorý by si vyžadoval ďalšie dokazovanie. Konanie má
preto inú vadu a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1 CSP v rozsahu podaného odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 26.05.2020 domáhal vylúčenia

žalobcom určených nehnuteľností zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu. Žalovaný sa
k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.04.2025 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať
žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca vzal svoju žalobu späť pred prvým pojednávaním vo
veci samej podaním zo dňa 03.06.2025 v ktorom uviedol, že nárok na náhradu trov konania vočižalovanému si neuplatňuje. Späťvzatie žaloby odôvodnil uzavretím Dohody o urovnaní medzi sporovými
stranami a navrhol súdu konanie zastaviť a nepriznať žiadnej sporovej strane náhradu trov konania.
K späťvzatiu žaloby pripojil žalobca súhlas žalovaného so späťvzatím zo dňa 30.05.2025, v ktorom

žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby, v dôsledku ktorého dôjde k zastaveniu konania podľa
§ 145 ods. 1 CSP. Súhlas žalovaného so späťvzatím bol doručený spolu so späťvzatím žaloby, ako to
vyplýva z elektronického obsahu spisu zo sprievodného dokumentu v elektronickej podobe podpísaného
právnym zástupcom žalobcu, v ktorom uviedol: „Ako splnomocnený zástupca žalobcu v prílohe zasielam
vo veci vedenej pod sp. zn. 22Cbi/8/2020 späťvzatie žaloby spolu so súhlasom žalovaného.“

13. Okresný súd o späťvzatí žaloby rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Proti výroku uvedeného rozhodnutia o náhrade trov
konania podal včas odvolanie žalobca. Spolu s odvolaním doručil aj Dohodu o urovnaní uzavretú
medzi stranami sporu dňa 02.06.2025, ďalej kópiu uloženia záväzného pokynu zástupcom veriteľov
v konkurze na majetok úpadcu zo dňa 28.05.2025, plnomocenstvo udelené obchodnou spoločnosťou

COQUI WORLD s.r.o., IČO: 29 060 362 pre advokátsku kanceláriu zo dňa 29.05.2025, potvrdenie
o vyrovnaní pohľadávok spoločnosti METROPOLITEJ s.r.o., IČO: 36 544 019 zo dňa 19.05.2020, kópiu
späťvzatia dovolania vo veci vedenej pod sp. zn. PE-6Cb/8/2020, kópiu späťvzatia žaloby v predmetnej
veci bez uvedenia dátumu, kópiu uplatnenia pohľadávky proti podstate úpadcu zo dňa 02.06.2025
spoločnosťou COQUI WORLD s.r.o., oznámenie správcu úpadcu podľa § 87 ods. 7 druhá veta ZKR vo

veci 38K/10/2018. Odvolanie žalobcu, vrátane priložených príloh bolo doručené zástupcovi žalovaného,
ktorý sa k odvolaniu a jeho prílohám nevyjadril.

14. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou civilného sporového konania a tvorí neoddeliteľnú
súčasť práva na súdnu ochranu. Tohto práva na súdnu ochranu a v jeho rámci aj náhrady trov súdneho
konania je možné domáhať sa spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej
priznanie. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí neoddeliteľnú integrálnu súčasť súdneho konania,

čo vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého o náhrade trov konania rozhoduje súd
aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V civilnom sporovom konaní je hlavnou zásadou
pri rozhodovaní o nároku trov konania zásada úspechu v konaní podľa § 255 CSP, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie v prípade zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP.

16.Predpoklady priznaniaazásadypriznávanianáhradytrovkonaniasúupravenévCivilnomsporovom
poriadku. Civilný sporový poriadok je založený na viacerých princípoch a zásadách civilného sporového
konania. Okrem iného je ovládaný zásadou procesnej zodpovednosti za vedenie sporu (procesná
diligencia), ktorá sa prejavuje v povinnosti predkladať tvrdenia a svoje tvrdenia preukázať dôkaznými
prostriedkami, t.j. v zmysle článku 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité

pre rozhodnutie vo veci a podporiť svoje tvrdenia dôkazmi. Na povinnosť tvrdenia teda nadväzuje
povinnosť preukázať svoje tvrdenia dôkaznými prostriedkami. Skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky
sú zároveň prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany podľa § 149 CSP. Civilné sporové
konanie je charakteristické aj zásadou kontradiktórnosti konania (článok 9 CSP), podľa ktorej majú
strany sporu právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť

svoje stanovisko v rozsahu určenom zákonom. V Civilnom sporovom poriadku sa uplatňuje aj zásada
rovnosti strán sporu (článok 6 CSP). Civilný sporový poriadok je založený aj na zásade zákonnej
koncentrácie konania v zmysle § 154 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Civilný sporový poriadok je založený aj na princípe neúplnej apelácie, čo znamená, že odvolateľ je

oprávnený použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré
neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie len v obmedzenom rozsahu za splnenia predpokladov
novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP.

17.Princípzákonnejkoncentráciepodľa§154CSPznamenáurčenienajneskoršiehookamihumožného

predkladania prostriedkov procesného útoku a obrany, ktorým je uznesenie o skončení dokazovania
v prípade, ak sa vykonáva pojednávanie. Pokiaľ súd rozhoduje vo veci bez nariadenia pojednávania
a nevydáva uznesenie o skončení konania potom platí, že prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (Števček, Ficová,Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C.
H. Beck, 2016, str. 582). Princíp zákonnej koncentrácie konania a neúplnej apelácie je prejavom účelu
Civilného sporového poriadku koncentrovať dokazovanie, t.j. aj prostriedky procesného útoku a obrany

v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedené zásady sú typické pre civilné sporové konanie, v ktorom
sa neuplatňuje vyšetrovacia zásada na rozdiel od Civilného mimosporového poriadku.

18. Úprava civilného sporového poriadku o náhrade trov konania nemá žiadnu osobitnú úpravu na
základe ktorej by bola vylúčená aplikácia uvedených zásad Civilného sporového poriadku. Podľa

odvolacieho súdu sa preto aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikujú uvedené princípy civilného
sporového konania, vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy o výnimkách z týchto pravidiel.

19. Na zistenie zavinenia je nevyhnutné zistiť skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o zavinení pri
zastavení konania žalobcom alebo žalovaným. Vzhľadom na uvedené princípy civilného sporového
konania, ktoré sa uplatnia aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania a teda nie je dôvod, aby neboli

aplikované, je povinnosťou žalobcu tvrdiť a svoje tvrdenie preukázať, že zastavenie konania zavinil
žalovaný alebo že tu existujú okolnosti odôvodňujúce rozhodnúť tak, že žiadna strana sporu nemá
nárok na náhradu trov konania. Takýto spôsob rozhodnutia môže byť dôsledkom dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, alebo rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania
môže byť odôvodnené aj existenciou napr. dohody o urovnaní, predmetom ktorej je aj dohoda strán

sporu o neuplatňovaní si alebo o už existujúcom vyporiadaní nárokov na náhradu trov súdneho konania.
V takom prípade niet dôvodu, aby súd neakceptoval takúto autonómne zhodne prejavenú vôľu strán
sporu vo vzťahu k nároku na náhradu trov súdneho konania.

20. Žalobca je teda pri späťvzatí povinný tvrdiť a aj preukázať, že nastali okolnosti, ktoré preukazujú

procesné zavinenie žalovaného alebo, že je tu dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žiadnej strane. Pokiaľ tak žalobca neurobí, t.j. buď neuvedie žiadny dôvod späťvzatia žaloby alebo
nepreukáže svoje tvrdenia, že zastavenie konania zavinil žalovaný alebo, že žiadna strana sporu nemá
nárok na náhradu trov konania, potom sa vystavuje riziku, že z dôvodu späťvzatia žaloby, keďže nie je
preukázané inak, z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania.

21. Žalobca svoje tvrdenie o procesnom zavinení žalovaného alebo o dôvodoch zakladajúcich
rozhodnutie, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania, napr. na základe dohody o urovnaní,
môže preukázať tak, že svoje jednostranné tvrdenie v späťvzatí preukáže príslušným dôkazným
prostriedkom (napr. predložením dohody o urovnaní, z ktorej vyplýva spôsob vyporiadania vzájomných

práv, vrátane nárokov strán sporu na náhradu trov konania). Svoje tvrdenie môže preukázať aj na
základe zhodného tvrdenia obidvoch strán sporu (§186 ods. 2 CSP). Tvrdenie žalobcu o takomto
spôsobe rozhodovania o náhrade trov konania môže byť podkladom pre rozhodnutie súdu aj vtedy, ak
žalovaný tvrdenie žalobcu nepoprie, t.j. ako výsledok nepopretého, t.j. nesporného tvrdenia podľa § 151
ods.1CSP.Tvrdenieoprocesnomzavineníaleboourčitomspôsoberozhodnutiaonáhradetrovkonania

musí teda žalobca preukázať buď jednostranným tvrdením a predložením dôkazu o tomto tvrdení, alebo
súhlasným, t.j. zhodným vyjadrením strán sporu alebo nepopretým, t.j. nesporným tvrdením.

22. Pokiaľ nie je preukázané žalobcove tvrdenie o splnení predpokladov na rozhodnutie o náhrade
trov konania tak, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania, potom vzhľadom na

absenciu preukázania predpokladov o takomto spôsobe rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
pri späťvzatí žaloby, zaťažuje náhrada trov žalobcu z dôvodu jeho zavinenia, keďže zastavenie konania
zavinil z dôvodu späťvzatia žaloby a ním uvádzaný dôvod späťvzatia nepreukázal.

23. Žalobca vzal svoju žalobu späť z dôvodu uzavretia Dohody o urovnaní medzi sporovými stranami,

ktorú k späťvzatiu nepriložil. V späťvzatí neuviedol ani odkaz na konkrétne ustanovenie Dohody
o urovnaní, podľa ktorého si žiadna zo strán sporu neuplatňuje náhradu trov konania. Z obsahu spisu
vyplýva, že späťvzatie žaloby z dôvodu uzavretia Dohody o urovnaní nebolo žalovanému doručované,
pretože spolu so späťvzatím bol žalobcom doručený aj súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby napriek
tomu, že takýto súhlas podľa § 146 ods. 1 CSP potrebný nebol, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred

začatím pojednávania vo veci samej.

24. Okresný súd vo výroku II. napadnutého rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému voči žalobcovi, čo odôvodnil tým, že procesne zavinil zastavenie konanie žalobca, pričomspäťvzatie ako dôsledok mimosúdnej dohody sporových strán nebolo preukázané listinným dôkazom
alebo vyjadrením žalovaného. Žalobca v odvolaní napádal tento záver súdu prvej inštancie ako
nesprávny z dôvodu, že späťvzatie žaloby neznamená automaticky procesné zavinenie podľa § 256

CSP, keď rozhodujúca je príčinná súvislosť medzi správaním strany a zastavením konania a nie samotný
úkon späťvzatia žaloby.

25. Ako už bolo uvedené rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového konania ovláda zásada
úspechu vo veci podľa § 255 CSP, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie

podľa § 256 CSP uplatňovanou pri rozhodovaní o náhrade trov konania zastaveného pre späťvzatie
žaloby. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré nastali po začatí konania.

26. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné
so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť dňa 30. júna 2016 a niet

pretodôvodneaplikovaťustálenújudikatúruvšeobecnýchsúdov,ktorásatýka§146ods.2Občianskeho
súdneho poriadku (viď nález Ústavného súdu SR z 20.03.2018 sp. zn. II. ÚS 569/2017).

27. Z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 zo dňa 20.03.2018 okrem
iného vyplýva: „Pri použití § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku treba otázku, či

účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak
došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť
trovy konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. ...
Vo všeobecnosti možno uviesť, že odporca procesne zavinil potrebu späťvzatia návrhu a následného
zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne navrhovateľov nárok uspokojiť

(hoci v predsporovom štádiu odmietal tak urobiť). ... Kým potrebu podať žalobu sťažovateľka svojim
negatívnym postojom vo veci samej procesne nepochybne zavinila, zatiaľ otázka, či a akým spôsobom
procesne zavinila potrebu späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania, zostala zo strany
krajského súdu nezodpovedaná.“

28. Na základe uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR platí, že nie je rozhodujúce, či žalovaný
svojim negatívnym postojom vo veci samej procesne zavinil potrebu podať žalobu vo veci samej,
ale rozhodujúce je to, či a akým spôsobom procesne zavinil potrebu späťvzatia žaloby a následného
zastavenia konania. Trovy konania je potom pri zastavení konania povinná nahradiť tá strana sporu,
ktorá procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené.

29. Zavinenie, sa teda posudzuje výlučne z procesného hľadiska a môže byť tak na strane žalobcu ako
aj žalovaného. Pokiaľ žalobca zoberie žalobu späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, procesne zavinil,
že konanie muselo byť zastavené a vznikne mu povinnosť nahradiť trovy konania (Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C.

H. Beck, 2016, str. 934). Na strane žalovaného môže byť procesné zavinenie dané vtedy, pokiaľ svojím
konaním po začatí sporu splnil svoj dlh alebo povinnosť, ktorá zodpovedá žalobcom uplatnenému právu,
čím vyvolal potrebu späťvzatia žaloby.

30. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný žalovaný v tom prípade, ak svoj

dlh alebo povinnosť splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne
podanej žaloby. Relevantné teda z procesného hľadiska pri zisťovaní zavinenia pri zastavení konania je
posúdenie, či späťvzatie žaloby bolo odôvodnené takým neskorším správaním sa žalovaného po začatí
konania, ktorým v rozhodujúcej a podstatnej časti splnil povinnosti podľa žalobného petitu. Pri zisťovaní
zavinenia žalovaného je potrebné skúmať, či jeho konanie po podaní žaloby zodpovedá žalobnému

petitu. Rozhodujúcou skutočnosťou je teda to, či žalovaný splnil to, čoho sa žalobca v žalobe domáhal
a len z tohto dôvodu bola žaloba vzatá späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v zmysle
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je preto súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že
konanie sa muselo zastaviť.

31. Podľa § 256 ods. 1 CSP teda platí, že náhrada trov konania pri zastavení konania zaťažuje tú
stranu sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Okresný súd sa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania týmito zásadami riadil. Správne v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca vzal žalobuspäť. K tvrdeniu žalobcu, že k späťvzatiu došlo následkom mimosúdnej dohody správne uviedol, že táto
skutočnosť nebola preukázaná, či už predložením dohody alebo vyjadrením žalovaného.

32. Pretože okresný súd nedoručoval späťvzatie žalovanému, nakoľko súhlas so späťvzatím potrebný
podľa § 146 ods. 1 CSP nebol (pričom tento bol napriek tomu k späťvzatiu priložený žalobcom), potom
v štádiu rozhodovania o náhrade trov konania, ako správne uviedol okresný súd, nemal k dispozícii
Dohodu o urovnaní a ani vyjadrenie žalovaného, ktorý by v tomto štádiu potvrdil, resp. nepoprel tvrdenia
o Dohode o urovnaní.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že samotné jednostranné tvrdenie o späťvzatí žaloby z dôvodu
uzavretia Dohody o urovnaní, a to bez toho, aby bola táto Dohoda predložená a bez toho, aby žalobca
v späťvzatí čo i len tvrdil, že Dohoda o urovnaní riešila aj nároky na náhradu trov konania tak, že žiadna
zo strán nemá na ich náhradu právo, nie je samo o sebe dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu
trov konania žiadnej strane sporu.

34. Dohoda o urovnaní sama o sebe ešte nevylučuje procesnú zodpovednosť a procesné zavinenie
žalobcu pri späťvzatí žaloby a zastavení konania. Keďže žalobca k späťvzatiu takúto Dohodu nepriložil
a v späťvzatí neuviedol, že nárok na náhradu trov konania mal byť v Dohode o urovnaní navzájom
vysporiadaný, potom samotné nepreukázané jednostranné tvrdenie o existencii Dohody o urovnaní ako

dôvod späťvzatia žaloby nevylučuje procesné zavinenie žalobcu pri zastavení konania a vzniku jeho
povinnosti nahradiť žalovanému trovy podľa § 256 ods. 1 CSP.

35. Okresný súd preto správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania uviedol, že žalobca svoje
tvrdenie o späťvzatí žaloby v dôsledku mimosúdnej dohody nepreukázal. Jednalo sa o jednostranné

tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo preukázané predložením uvedenej Dohody. Späťvzatie s uvedením tohto
dôvodu žalovanému doručené nebolo, ktorý sa k týmto tvrdeniam preto nevyjadril a ani vyjadriť nemohol.
Z procesného hľadiska sa preto jednalo o žalobcove jednostranné nepreukázané tvrdenie, ktoré nie je
možné posúdiť ako zhodné tvrdenie strán sporu, keďže žalovaný ich vo svojom tvrdení nepotvrdil. Toto
tvrdenie nie je možné posúdiť ani ako nesporné, t.j. nepopreté tvrdenie, keďže späťvzatie s uvedením

týchto dôvodov žalovanému doručované nebolo. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že žalovaný doručil súhlas so späťvzatím žaloby, z elektronickej podoby spisu
vyplýva, ako už bolo uvedené, že súhlas so späťvzatím doručil do spisu žalobca spolu so späťvzatím
žaloby, ako to vyplýva zo sprievodného listu v elektronickej podobe (vytlačené do písomnej podoby na
č.l. 150).

36. Pretože žalobca svoje tvrdenie o dôvodoch späťvzatia na základe Dohody o urovnaní nepreukázal
a len jednostranne tvrdil, pričom táto dohoda okresnému súdu predložená nebola a nebol známy
ani prípadný obsah o vzájomnom vysporiadaní nárokov, vrátane nárokov na náhradu trov konania,
okresný súd správne konštatoval, že tvrdenie žalobcu o Dohode o urovnaní v dôsledku ktorej došlo

k spätvzatiu žaloby preukázané nebolo. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je úlohou súdu dopĺňať tvrdenia
a argumentáciu strán sporu, čo by bolo v rozpore so zásadou kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu.
Súd nemôže založiť rozhodovanie o náhrade trov konania na základe nepreukázaných tvrdení, dohadov
a predpokladov. Je procesnou zodpovednosťou a povinnosťou žalobcu aj pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania a zisťovaní procesného zavinenia nielen tvrdiť, ale svoje tvrdenia aj preukázať,

čo žalobca zastúpený advokátom do vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neurobil.
Keďže súd skúma procesné zavinenie, bolo povinnosťou žalobcu uviesť také tvrdenia a predložiť také
dôkazy, ktoré umožňujú prijať rozhodnutie navrhované žalobcom, že žiadna strana sporu nemá nárok
na náhradu trov konania. Okresný súd postupoval správne, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vychádzal z princípu zavinenia podľa § 256 ods. 1 CSP a keďže žalobca vzal žalobu späť a ním

uvádzaný dôvod späťvzatia preukázaný nebol, správne dospel k záveru o procesnom zavinení žalobcu
pri zastavení konania a správne žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

37. Okresnému súdu nie je možné vyčítať, že pri takto formulovanom dôvode späťvzatia (so
všeobecným odkazom na Dohodu o urovnaní, ktorá priložená nebola, keď v späťvzatí žalobca netvrdil

urovnanie aj nárokov na náhradu trov konania), potom dospel k záveru, že nemal preukázané také
konanie žalovaného, ktoré by zakladalo jeho procesnú zodpovednosť za zastavenie konania (t.j. také
správanie, ktorým splnil žalobcom uplatňované nároky v žalobe), pričom nebolo žalobcom tvrdené a ani
preukázané, že by došlo na základe Dohody k takému urovnaniu vzájomných práv a povinností, nazáklade ktorého by mohol konštatovať zhodne prejavenú vôľu o nepriznaní nároku na náhradu trov
konania žiadnej strane sporu. Pretože okresný súd v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal
preukázané procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania a pretože nemal preukázanú ani

dohodustránsporuoneuplatnenísivzájomnýchtrovkonania,rozhodolsprávne,keďnazákladeprincípu
procesného zavinenia z dôvodu späťvzatia žaloby zaviazal na náhradu trov konania žalobcu podľa §
256 ods. 1 CSP.

38. Odvolací súd sa ďalej vysporiadal s procesnou situáciou, keď v rámci podaného odvolania žalobca

Dohodu o urovnaní spolu s odvolaním predložil.

39. Ako už bolo uvedené, civilné sporové konanie a v rámci neho aj rozhodovanie o náhrade trov konania
je okrem iného založené na princípe neúplnej apelácie. Znamená to, že prostriedky procesného útoku
a obrany, t.j. tvrdenia a dôkazy je možné v odvolacom konaní predložiť za splnenia zásad podľa § 366
CSP, čo je dôsledkom zásady zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 CSP, z ktorej vyplýva časové

obmedzenie predkladania prostriedkov procesného útoku a obrany, ktoré je limitované uznesením
o skončení dokazovania na pojednávaní. Za predpokladu, ako bolo uvedené, ak sa pojednávanie
nevykonáva, potom zákonná koncentrácia konania znamená ohraničenie predkladania a uplatňovania
prostriedkov procesného útoku a obrany do vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

40. Ak v rámci odvolacieho konania predloží strana sporu prostriedok procesného útoku alebo obrany,
t.j. tvrdenia a dôkazy, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, je tak možné urobiť
za predpokladu splnenia podmienok podľa § 366 CSP, t.j. uplatnenia novôt v odvolacom konaní.

41. Žalobca predložil Dohodu o urovnaní až spolu s odvolaním. V odvolaní neuviedol žiadne prekážky,

ktoré by v zmysle § 366 písm. d) CSP žalobcovi bránili predložiť túto Dohodu už pred rozhodnutím súdu
prvej inštancie. Uvedená dohoda predložená v odvolacom konaní bola datovaná a podpísaná ku dňu
02.06.2025 a jej existenciu uviedol žalobca v späťvzatí žaloby. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne
prekážky a dôvody, ktoré by mu bránili už spolu so späťvzatím predložiť uvedenú dohodu o urovnaní,
čím by preukázal dôvod späťvzatia ako aj spôsob vyporiadania nároku na náhradu trov konania, na

ktoré v odvolaní odkazoval (čl. V. 5 ods. 1 písm. d) Dohody). Keďže žalobcom predložená dohoda sa
netýkala procesných podmienok konania ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ani
preukázania inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 366 písm. a) až c) CSP),
potom sa môže jednať len o novotu v zmysle § 366 písm. d) CSP, t.j. o dôkaz - Dohodu o urovnaní,
ktorú žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, teda do rozhodnutia

o zastavení konania. V odvolaní žalobca netvrdil žiaden dôvod a prekážku, ktorá by mu bránila v
predložení Dohody už pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania. Odvolací
súd preto nemal preukázané splnenie predpokladov prípustnosti novoty pri posudzovaní predloženia
uvedenej Dohody prvýkrát až v odvolacom konaní. Odvolací súd preto posúdil predloženú Dohody
o urovnaní ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní, nespĺňajúcu podmienky podľa § 366 CSP, na

ktorú neprehliadol. Podľa odvolacieho súdu nie je dôvod odlišne posudzovať predloženie uvedeného
dôkazu v odvolacom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania, pretože rozhodovanie o náhrade
trovkonania,akointegrálnejsúčastirozhodovaniasúduvrámcicivilnéhosporovéhokonanianeobsahuje
žiadne výnimky z uplatnenia pravidiel a zásad sporového konania aplikovaných pri rozhodovaní vo veci
samej.

42. Pretože okresný súd v druhom výroku napadnutého rozhodnutia správne posúdil procesné zavinenie
žalobcu pri zastavení konania, vzhľadom na nepreukázanie dôvodu späťvzatia žaloby a ani obsahu
Dohody o urovnaní vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania a pretože na predloženú Dohodu v
rámci odvolacieho konania ako na neprípustnú novotu odvolací súd prihliadnuť nemohol, odvolací súd

preto napadnuté rozhodnutie v druhom výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

43. Pokiaľ odvolací súd v minulosti v uznesení sp. zn. 43Cob/4/2019-194 zo dňa 17.01.2019 rozhodol
pri zastavení konania tak, že žiadnej strane sporu náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, a to

zdôvoduspäťvzatianazákladedohodyourovnaní,záveryzvyššieuvedenéhorozhodnutianiejemožné
aplikovaťnaprejednávanúvecvzhľadomnaodlišnýskutkovýstav.Vuvedenejvecisp.zn.43Cob/4/2019
v konaní pred súdom prvej inštancie boli nesporné tvrdenia žalobcu o späťvzatí žaloby z dôvodu
uzavretia dohody o urovnaní obsahujúcej aj dojednanie, že žiadna strana sporu si nebude uplatňovaťnáhradu trov konania, pričom na tieto tvrdenia žalovaný nereagoval napriek tomu, že späťvzatie s týmto
tvrdením mu bolo doručené, a teda tvrdenia žalobcu o dôvodoch späťvzatia, ako aj o dohode o nároku
na náhradu trov konania sporné neboli. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo, keďže

v prejednávanej veci nebolo späťvzatie s tvrdením žalobcu o dôvodoch späťvzatia a vyporiadaní nároku
na náhradu trov konania žalovanému doručované. Nemohlo preto dôjsť ani k vyjadreniu žalovaného
a ani k posúdeniu tvrdenia žalobcu za nesporné z dôvodu jeho nepopretia žalovaným. Závery
z rozhodnutia sp. zn. 43Cob/4/2019-194 sú preto na prejednávanú vec neaplikovateľné z dôvodu
odlišného skutkového a procesného stavu veci.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 s použitím §
255 ods. 1 CSP tak, že ich nepriznal žalovanému ako strane úspešnej v odvolacom konaní, pretože
žalovanému preukázateľne podľa obsahu spisu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

45. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).