Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308206392
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5308206392.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, XXX XX D. proti žalovanému B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX, XXX XX C. o zaplatenie 5.530,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Čadci sp. zn. 6Cb/21/2009-37 zo dňa 20. októbra 2009, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu v Čadci sp. zn. 6Cb/21/2009-37 zo dňa 20. októbra 2009 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.530,11 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 331,50,-Eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že návrhom na začatie konania doručeného
Okresnému súdu v Čadci dňa 08.10.2008 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
166.000,- Sk (5.530,11 Eur) a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že sa jedná o dohodnutú
odmenu za odvoz stavebného materiálu, za ktorý vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 7/2006

sumu 166.000,- Sk. Faktúru žalovaný prevzal, čo potvrdil svojím podpisom na faktúre a dlžnú sumu
neuhradil.

3. Okresný súd v Čadci napadnutým rozsudkom sp. zn. 6Cb/21/2009-37 zo dňa 20.10.2009 žalobe
v celom rozsahu vyhovel. V odôvodnení poukázal na tvrdenia žalovaného, ktorý sa bránil zaplateniu
dlžnej sumy tým, že síce potvrdil, že žalobca pre neho pracoval ako dopravca s nákladným vozidlom, za
práce však dostával priebežné úhrady v hotovosti, a to celkovo vo výške 3.817,30 Eur, pričom žalobcom

predložená faktúra, je až zo dňa 24.03.2006, t.j. 11 mesiacov po skončení stavby predajne Lidl v Čadci a
pretože žalobca nepredložil príjmové doklady za už zrealizované platby, odporca odmietol ďalšie úhrady
zrealizovať. Zvyšnú sumu 1.712,80 Eur žalovaný potvrdil, že uhradí žalobcovi pod podmienkou, ak mu
budú predložené príjmové pokladničné doklady za už zrealizované platby. V napadnutom rozsudku
okresný súd tieto tvrdenia žalovaného považoval za tendenčné. Svoje tvrdenia o čiastočných úhradách
žalovaný nepreukázal, pričom bremeno tvrdenia je na žalovanom, ktorý svoje tvrdenia ničím nepodložil
a nepreukázal. Okresný súd preto nárok žalobcu považoval za dôvodný a uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi 5.530,11 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 331,50 Eur.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu, ktoré bolo žalovanému doručené dňa
08.02.2010, podal žalovaný osobne na súde dňa 18.02.2010 odvolanie. V ňom zopakoval svojetvrdenia z priebehu konania, že v prospech žalobcu realizoval hotovostné platby vo výške 3.817,30
Eur, existenciu zvyšnej dlžnej sumy 1.712,80 Eur nepopieral a tvrdil, že ju vyplatí pod podmienkou,
že žalobca predloží príjmové doklady za už zrealizované platby. Faktúra predložená žalobcom je

vystavená 11 mesiacov po ukončení stavby. Zopakoval svoje tvrdenia, že neobdržal od navrhovateľa
žiadne rozpisy prác, pričom ich požadoval predložiť k fakturácii. Uviedol, že nenamietal výšku fakturácie,
nespochybňoval ani jej rozsah, potvrdil aj prevzatie žalobcom predloženej faktúry. Zdôraznil však, že
vždy namietal, že vo faktúre neboli odrátané už zrealizované hotovostné platby. Potvrdil aj to, že mieni
doplatiť žalobcovi sumu 1.712,80 Eur pod podmienkou, že žalobca predloží príjmové doklady za už

zrealizované platby. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 10.03.2010, v ktorom uviedol, že tvrdenia
žalovaného nie sú pravdivé. Zopakoval, že žalovaný mu nikdy nevyplatil ním uvádzané platby, 11
mesačné oneskorenie vystavenia faktúry bolo spôsobené tým, že žalovaný sa mu vyhýbal, pričom
potvrdil, že doplatí sumu 1.712,80 Eur po predložení dokladov o už realizovaných platbách.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 1K/28/2009-75 z 22.01.2010, ktoré
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 17/2010 dňa 27.01.2010, vyhlásil konkurz na žalovaného a
za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Ľuboš Racko, ktorému bol napadnutý rozsudok
doručený dňa 11.02.2010.

7. Z uvedeného vyplýva, že po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie a pred jeho doručením žalobcovi
a žalovanému došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) došlo ku prerušeniu tohto konania, prestali plynúť
lehoty, pričom správca konkurznej podstaty žalovaného nedal súhlas na pokračovanie v konaní, ako to

uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 10.03.2010 v spise na č.l. 49. Na výzvu súdu žalobca vo vyjadrení zo
dňa 13.05.2010 v spise na č.l. 62 uviedol, že na žalobe trvá. Správca konkurznej podstaty na výzvu súdu
v oznámení zo dňa 17.05.2010 oznámil, že v konaní nežiada pokračovať (č.l. 63). Súd prvej inštancie
následne uznesením sp. zn. 6Cb/21/2009 zo dňa 25.05.2010 (č.l. 64) prerušil konanie až do skončenia
konkurzného konania žalovaného.

8. Z návrhu konečného rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty zverejneného v Obchodnom vestníku dňa
13.03.2023 pod č. 50/2023 (č.l. 145) a z návrhu konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty
zverejnenéhovObchodnomvestníkudňa13.03.2023podč.50/2023(č.l.156)ajehoopravyzverejnenej
v Obchodnom vestníku dňa 20.04.2023 pod č. 76/2023 (č.l. 148) vyplýva, že v konkurze na majetok

žalovaného nebola prihlásená pohľadávka žalobcu.

9. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/28/2009
zo dňa 27.01.2025 konkurzný súd zrušil konkurz na majetok žalovaného po splnení konečného rozvrhu
výťažku, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 22/2025 zo dňa 03.02.2025. V Obchodnom

vestníku č. 62/2025 z 31.03.2025 bolo zverejnené oznámenie o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia
okresného súdu sp. zn. 1K/28/2009 z 27.01.2025 o zrušení konkurzu, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.02.2025. Uznesením zo dňa 24.03.2025 pod sp. zn. 9NcKR/3/2024 Okresný súd
Žilina rozhodol o oddlžení žalovaného, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 62/2025 zo dňa
31.03.2025.

10. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 2OdK/147/2017 z 12.12.2017
vyhlásil konkurz na majetok žalobcu a rozhodol o oddlžení žalobcu, ktoré uznesenie bolo zverejnené
dňa 19.12.2017 v Obchodnom vestníku č. 241/2017. Konkurz na žalobcu bol zrušený zverejnením
oznámenia o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku č. 78/2018 zo dňa 23.04.2018.

11. Na výzvu súdu sa žalobca vyjadril, že na žalobe trvá (č.l. 179). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa
19.09.2025 (č.l. 186) zopakoval tvrdenie o vyplácaní konkrétnych súm žalobcovi v hotovosti s tým, že
žalobca mal pracovať pre p. E. F., ktorého navrhol vypočuť a ktorému malo patriť aj motorové vozidlo
s ktorým preprava bola vykonaná a uvedená osoba by túto skutočnosť mohla vysvetliť. Poukázal na

konkurzné konanie, ktoré bolo na žalovaného vedené, pričom nemal vedomosť, či si žalobca svoju
pohľadávku prihlásil, ktorú si v konkurznom konaní uplatniť mohol.12. Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu, keď po vyhlásení napadnutého rozhodnutia a pred jeho
doručením bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, ktorý bol následne oddlžený, pričom v
priebehu konania došlo aj ku vyhláseniu konkurzu a k oddlženiu žalobcu, sa odvolací súd najprv

vysporiadal s uvedenou procesnou situáciou, t.j. s vplyvom konkurzných konaní vyhlásených na strany
sporu na toto súdne konanie.

13. Podľa § 610 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) zmluvou o preprave veci sa
dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do

určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

14. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2015 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku
dňu 27.01.2010 (vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného), ak tento zákon neustanovuje inak,
vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia
týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania

pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

17. Podľa § 206f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) konania
začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017.

18. Podľa § 206f ods. 3 ZKR, ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do
28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení
konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či
boli alebo neboli v konkurze prihlásené.

19. Podľa § 206f ods. 4 ZKR, ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára
2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení
oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania
riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade
použijú primerane.

20. Podľa § 171 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 28.02.2017 po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez
návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie
tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu
neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia

o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o
oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.

21. Napadnutý rozsudok, ktorý bol vyhlásený dňa 20.10.2009, bol doručený žalobcovi dňa 02.02.2010
a žalovanému dňa 08.02.2010. Po vyhlásení napadnutého rozsudku, avšak pred jeho doručením

stranám sporu, Okresný súd Žilina uznesením z 22.01.2010 pod sp. zn. 1K/28/2009 vyhlásil konkurz na
žalovaného. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 17/2010 dňa
27.01.2010, t.j. pred doručením tohto rozhodnutia stranám sporu, avšak po jeho vyhlásení. Vzhľadom
na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v zmysle § 47 ods. 1 ZKR došlo k prerušeniu tohto
súdneho konania. Napriek tomu, že k prerušeniu konania dochádza zo zákona, súd prvej inštancie

vydal dňa 25.10.2010 uznesenie, ktorým prerušil konanie až do skončenia konkurzného konania. V
čase prevzatia napadnutého rozsudku, ako aj v čase podania odvolania, bolo teda toto súdne konanie
prerušené a neplynuli v ňom procesné lehoty. K zrušeniu konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného
došlo uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/28/2009 z 27.01.2025, ktoré bolo zverejnené vObchodnom vestníku č. 22/2025 z 03.02.2025. Dňa 31.03.2025 v Obchodnom vestníku č. 62/2025
bolo zverejnené oznámenie o tom, že dňa 20.02.2025 nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zrušení
konkurzunamajetokžalovaného.ZverejnenímvObchodnomvestníkuč.62/2025dňa31.03.2025zanikli

účinky konkurzu podľa § 102 ods. 5 ZKR, vrátane prerušenia konania podľa § 47 ods. 1 ZKR a teda
dňom 31.03.2025 pominuli účinky prerušenia konania. Keďže k doručeniu napadnutého rozhodnutia
žalovanému došlo dňa 08.02.2010 počas spočívania, t.j. neplynutia procesných lehôt a tieto lehoty začali
plynúť opätovne až po zániku účinkov konkurzu dňa 31.03.2025, potom odvolanie žalovaného, podané
osobne na súde dňa 18.02.2010, bolo podané včas.

22. Odvolací súd sa ďalej zaoberal konkurzom a oddlžením vyhláseným na majetok žalobcu. Okresný
súd vyhlásil na majetok žalobcu konkurz a zbavil ho všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze. V Obchodnom vestníku č. 78/2018 zo
dňa 23.04.2018 bolo zverejnené oznámenie správcu konkurznej podstaty žalobcu o ukončení konkurzu
žalobcu z dôvodu absencie konkurznej podstaty, z ktorej nemožno kryť náklady konkurzu. Vzhľadom

k tomu, že sa jednalo o oddlženie žalobcu, ktorý si uplatňoval voči žalobcovi svoju pohľadávku, t.j.
predmetom konania nebol záväzok voči žalobcovi, ale jeho pohľadávka voči žalovanému, potom účinky
oddlženiapodľa§167eods.1ZKRozastaveníkonaniasanatotosúdnekonanienevzťahujú. Vzhľadom
k tomu, že v konkurze na majetok žalobcu nebolo preukázané speňaženie majetku žalobcu, t.j. jeho
pohľadávky, potom oddlženie žalobcu nemalo vplyv na toto konanie o uplatnenej pohľadávke žalobcu

voči žalovanému (t.j. nemalo za následok jeho prerušenie a ani zastavenie) a po skončení konkurzu na
žalovaného odvolací súd pokračoval v tomto konaní so žalobcom.

23. Odvolací súd sa ďalej zaoberal účinkami pôvodne vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného.
Ako bolo uvedené, vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného došlo k prerušeniu tohto súdneho

konania podľa § 47 ods. 1 ZKR. Zverejnením oznámenia o právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu
v Obchodnom vestníku ku dňu 31.03.2025 (č. 62/2025) zanikli účinky konkurzu (§ 102 ods. 5 ZKR), t.j.
odpadol dôvod na prerušenie tohto konania. Z návrhu konečného rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty
zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 13.03.2023 pod č. 50/2023 (č.l. 145) a z návrhu konečného
rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 13.03.2023 pod č.

50/2023 (č.l. 156) a jeho opravy zverejnenej v Obchodnom vestníku dňa 20.04.2023 pod č. 76/2023 (č.l.
148) vyplýva, že v konkurze na majetok žalovaného nebola prihlásená pohľadávka žalobcu.

24. Odvolací súd sa ďalej zaoberal účinkami oddlženia žalovaného, ktoré bolo povolené uznesením
Okresného súdu Žilina sp. zn. 9NcKR/3/2024 zo dňa 24.03.2025 a ktoré bolo zverejnené v Obchodnom

vestníku č. 62/2025 dňa 31.03.2025 (č.l. 192).

25. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na predchádzajúce uznesenie o zrušení konkurzu na majetok
žalovaného sp. zn. 1K/28/2009 zo dňa 27.01.2025, oddlženie žalovaného zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 31.03.2025 na základe uznesenia sp. zn. 9NcKR/3/2024, vzhľadom na jeho výrok, je

oddlžením podľa § 206f ods. 4 ZKR.

26. Odvolací súd konštatuje, že s účinnosťou od 01.03.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 377/2016
Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Do tohto termínu oddlženie
fyzických osôb prebiehalo tak, že dlžník fyzická osoba po zrušení konkurzu mal podľa podmienok

zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo domáhať sa na súde zbavenia svojich dlhov vo forme
oddlženia. Pokiaľ súd povolil oddlženie, určil skúšobné trojročné obdobie (§ 168 ZKR v znení účinnom
do 28.02.2017) a po uplynutí skúšobného obdobia rozhodol o oddlžení dlžníka podľa § 171 ods. 2
ZKR v zmysle ktorého pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli
uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom

vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Oddlžením podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa
teda stali nevymáhateľnými tie pohľadávky, ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia.
Z takejto konštrukcie oddlženia fyzickej osoby po zrušení konkurzu vyplýva, že nevymáhateľnosť
sa týkala tých pohľadávok, ktoré boli v konkurze prihlásené a neboli počas oddlženia ani v rámci
skúšobného obdobia uspokojené (Milan Ďurica: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 2.

vydanie, C. H. Beck, 2015, str. 1240).

27. Uvedený záver, že v zmysle právnej úpravy účinnej do 28.02.2017 sa oddlžením stali
nevymáhateľnými len tie pohľadávky, ktoré boli v konkurze prihlásené, zistené a neboli uspokojenéani počas skúšobného obdobia, vyplýva zo znenia predchádzajúcej právnej úpravy a jej kontextu.
Z ustanovení predchádzajúcej úpravy ZKR účinnej do 28.02.2017 vyplýva, že počas skúšobného
obdobia sa uspokojujú pohľadávky veriteľov podľa konečného rozvrhu výťažku (§ 168 ods. 1 ZKR

v znení účinnom do 28.02.2017). Z úpravy § 169 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 28.02.2017 vyplýva,
že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného
obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Takéto pohľadávky
môže uspokojovať len správca zo sumy poukázanej od dlžníka, a to pomerne podľa konečného rozvrhu
výťažku. Jedná sa teda o pohľadávky, ktoré boli prihlásené, zistené a zaradené do konečného rozvrhu

výťažku.Tedaoddlženímsapodľa§171ods.2ZKRvzneníúčinnomdo28.02.2017stalinevymáhateľné
pohľadávky, ktoré boli v konkurze prihlásené a zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a neboli
uspokojené ani v oddlžení počas skúšobného obdobia.

28. Z dôvodu zmeny právnej úpravy a zámeru zákonodarcu zjednodušiť a zefektívniť inštitút oddlženia
fyzických osôb došlo k zmene úpravy oddlženia s účinnosťou od 01.03.2017 (z.č. 377/2016 Z.z.).

Pri zmene právnej úpravy oddlženia prechodné ustanovenie § 206f ZKR riešilo účinky a postup v
konkurzných a oddlžovacích konaniach podľa predchádzajúcej právnej úpravy nachádzajúcich sa
v rôznom štádiu, ako aj účinky dovtedy, t.j. do 28.02.2017, vydaných rozhodnutí o oddlžení. Základná
zásada prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.03.2017 je uvedená v § 206f ods. 1 ZKR,
podľa ktorého konania začaté pred 01.03.2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do

28.02.2017, ak v ďalších ustanoveniach § 206f nie je uvedené inak. Z ust. § 206f ods. 3 ZKR vyplýva, že
pokiaľ súd rozhodol o oddlžení podľa predpisov účinných do 28.02.2017 stávajú sa nevymáhateľnými
všetky pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré neboli uspokojené po zrušení konkurzu a ani počas skúšobného
obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. Znamená to, že ust. § 206f ods.
3 ZKR retroaktívne určilo za nevymáhateľné všetky pohľadávky, teda aj tie, ktoré neboli v konkurze

prihlásené, pokiaľ bolo rozhodnuté o oddlžení do 28.02.2017. O takýto prípad však v prejednávanej veci
nejde.

29. Teda napriek tomu, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa rozhodnutím o oddlžení podľa §
171 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 28.02.2017 nevymáhateľnými stali len tie pohľadávky, ktoré boli

v konkurze prihlásené, na základe prechodného ustanovenia § 206f ods. 3 ZKR sa nevymáhateľnými
stali všetky pohľadávky, t.j. aj neprihlásené v rámci konkurzu. Uvedenou novelou v ust. § 206f ods. 3
ZKR došlo teda k rozšíreniu okruhu nevymáhateľných pohľadávok nielen v porovnaní s právnou úpravou
platnou podľa § 171 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 28.02.2017, ale aj v porovnaní s právnou úpravou
účinnou od 01.03.2017, keďže pôvodná právna úprava nepoznala pohľadávky nedotknuté oddlžením

podľa § 166c ZKR v znení účinnom od 01.03.2017.

30. Inú procesnú situáciu riešilo ustanovenie § 206f ods. 4 ZKR, ktoré bolo aplikované vo vzťahu
k žalovanému. Prechodné ustanovenie § 200f ods. 4 ZKR upravuje situáciu, ak bol konkurz vyhlásený
podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017 (tak ako je tomu v danej veci, keďže konkurz bol

vyhlásený na žalovaného v roku 2010), avšak do 28.02.2017 súd o oddlžení nerozhodol. V takom
prípade toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť po zrušení konkurzu (tak ako je to v danom prípade
u žalovaného, kedy došlo k zrušeniu konkurzu s účinkami ku dňu 31.03.2025), aby rozhodol o oddlžení
dlžníka, pokiaľ ešte o ňom nerozhodol (čo je prípad konkurzu a oddlženia žalovaného). V takom prípade
vydásúdrozhodnutieooddlženítak,akojetovprejednávanejveci,keďokresnýsúdrozhodol ooddlžení

žalovaného uznesením sp. zn. 9NcKR/3/2024 zo dňa 24.03.2025, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 31.03.2025. Vzhľadom na obsah výroku tohto uznesenia sa jedná o rozhodnutie o oddlžení
podľa§206fods.4ZKRvspojenís§171ods.2ZKRvzneníúčinnomdo28.02.2017,keďženeobsahuje
povinné náležitosti rozhodnutia o oddlžení podľa § 166e ods. 1 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017.

31. Odvolací súd sa preto zaoberal účinkami tohto oddlženia žalovaného na pohľadávku žalobcu
uplatnenú v prejednávanej veci voči žalovanému, t.j. či a aké účinky malo oddlženie žalovaného z marca
2025 na pohľadávku žalobcu vzniknutú v roku 2009..

32. Rozhodnutie o oddlžení žalovaného sp. zn. 9NcKR/3/2024 zo dňa 24.03.2025 podľa § 206f ods. 4

ZKR v spojení s § 171 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 28.02.2017 sa považuje za rozhodnutie o oddlžení
podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017 (Milan Ďurica: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii,
Komentár, 4. vydanie, C. H. Beck, 2021, str. 1426).33. Podľa § 171 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 28.02.2017, ako už bolo uvedené, účinky oddlženia
majú za následok nevymáhateľnosť pohľadávok, ktoré boli prihlásené a neboli uspokojené v konkurze
a ani v oddlžení počas skúšobného obdobia. V prejednávanej veci nie je možné použiť ustanovenia o

účinkoch oddlženia podľa § 166f ods. 1 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, t.j. o zastavení súdneho
konania, keďže rozhodnutie o oddlžení žalovaného z roku 2025 je rozhodnutím podľa predchádzajúcej
právnej úpravy účinnej do 28.02.2017, ktorá neumožňovala zastaviť súdne konanie z dôvodu oddlženia
dlžníka.

34. Ako bolo uvedené vyššie, v zmysle návrhu konečného rozvrhu výťažku v konkurze na majetok
žalovaného, pohľadávka žalobcu nebola prihlásená do konkurzu na majetok žalovaného a strany sporu
to ani netvrdili. V prípade účinkov oddlženia podľa predchádzajúcej právnej úpravy v zmysle § 206f ods.
4, v spojení s § 171 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 28.02.2017, potom oddlženie žalovaného nemá
za následok nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu, ktorá v konkurze na majetok žalovaného prihlásená
nebola. Práve účinky oddlženia podľa predchádzajúcej právnej úpravy, t.j. kedy nevymáhateľnými sa

stali len pohľadávky prihlásené v konkurze, ktoré neboli ani v oddlžení počas skúšobného obdobia
uspokojené, pričom nevymáhateľnosť v dôsledku oddlženia sa netýkala tých pohľadávok, ktoré neboli
prihlásené do konkurzu, boli dôvodom kritiky a nefunkčnosti oddlženia podľa predchádzajúcej právnej
úpravy a dôvodom na podstatnú zmenu právnej úpravy oddlženia účinnej od 01.03.2017.

35. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 206f ods. 4 na rozdiel od ustanovenia § 206f ods. 3 ZKR
nemá osobitnú úpravu o tom, že aj pohľadávky neprihlásené do konkurzu na majetok žalovaného
sa oddlžením stávajú nevymáhateľné, potom nie je možné extenzívne rozširovať nevymáhateľnosť
pohľadávok aj na tie, ktoré neboli prihlásené v konkurze, keďže pri oddlžení podľa § 206f ods. 4 ZKR
sa postupuje podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá takýto účinok oddlženia, t.j. nevymáhateľnosť

neprihlásených pohľadávok v konkurze neupravovala. Odvolací súd preto dospel k záveru, že aj keď
došlo k zrušeniu konkurzu na majetok žalovaného a následne bol žalovaný oddlžený, vzhľadom na
oddlženie žalovaného podľa § 206f. ods. 4 v spojení s ust. § 171 ods. 2 ZKR v znení podľa právnej
úpravy účinnej do 28.02.2017, t.j. pri posúdení oddlženia žalovaného podľa predchádzajúcej úpravy
a vzhľadom na neprihlásenie pohľadávky žalobcu v konkurze na majetok žalovaného, potom oddlženie

žalovaného nemalo za následok nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu.

36. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zrušením konkurzu na majetok žalovaného a jeho oddlžením
podľa predchádzajúcej právnej úpravy podľa § 206f ods. 4 v spojení s § 171 ods. 2 ZKR v znení účinnom
do 28.02.2017 odpadli dôvody prerušenia tohto konania, zároveň nevznikla ani iná procesná prekážka

na vecné prejednanie odvolania podaného žalovaným voči napadnutému rozhodnutiu, pričom v konaní
nebola preukázaná nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu z dôvodu oddlženia žalovaného, ktorá by
ztohtodôvodubránilapriznaťjužalobcovirozhodnutímsúdu.Odvolacísúdpretonapadnutérozhodnutie
vecne preskúmal podľa obsahu a dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného.

37. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože
nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to
ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetné súdne konanie sa začalo v roku 2009 za účinnosti
predchádzajúcej úpravy Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že v priebehu tohto konania
nadobudla účinnosť nová procesná norma, t.j. Civilný sporový poriadok, odvolací súd aplikoval na
prejednávanú vec ustanovenie § 470 CSP riešiace účinky konaní začatých pred nadobudnutím účinnosti

CSP. V zmysle § 470 ods. 1 CSP aj na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP sa už použije
nová právna úprava Civilného sporového poriadku. Výnimky z novej právnej úpravy sú ustanovené v
§ 470 ods. 2 CSP, keď na konania začaté za predchádzajúcej procesnej právnej úpravy nie je možné
aplikovať inštitút predbežného prejednania veci, popretia skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej
koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

39. Nárok žalobcu predstavuje nárok na zaplatenie ceny za vykonanie odvozu stavebného materiálu,
ktorý je svojou povahou zmluvným vzťahom z prepravnej zmluvy podľa § 610 a nasl. Obchodnéhozákonníka. Žalobca predložil v konaní faktúru, ktorá obsahuje určenie predmetu plnenia a jeho ceny s
tým, že žalovaný potvrdil prevzatie uvedenej faktúry č. 7/2006 v spise na č.l. 4.

40. Žalovaný v konaní a ani v odvolaní nepoprel vykonanie prepravy účtovanej žalobcom, nepoprel
rozsah a cenu tejto prepravy a teda vykonanie prepravy a jej cena sporné neboli. Žalovaný v odvolaní
namietal, že na žalobcom uplatnenú sumu 5.350,11 Eur zaplatil hotovostnými platbami časť vo výške
3.817,30 Eur. Odvolací súd zdôrazňuje, že Civilné sporové konanie, podľa ktorého sa postupuje aj
v prejednávanej veci podľa zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, je založené na princípe

kontradiktórnosti a povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. V zmysle čl. 8 CSP strany sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Znamená to, že
každú stranu sporu zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, t.j. preukázať svoje tvrdenia.

41. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uhradil žalobcovi v hotovosti sumu 3.817,30 Eur, bol povinný svoje tvrdenie
preukázať a pokiaľ svoje tvrdenie nepreukázal, jedná sa o nepreukázanú skutočnosť a tvrdenie. Pokiaľ

žalovaný ani v odvolaní nenamietal rozsah a vyúčtovanú cenu plnenia a namietal jej čiastočnú úhradu,
pričom žiaden dôkaz o čiastočnej úhrade neoznačil a nepredložil, potom okresný súd správne vychádzal
z nespornej skutočnosti o existencii právneho vzťahu, o vykonaní odvozu materiálu žalobcom v rozsahu
a v cene, ktorá ju uplatnená v tomto konaní a správne neprihliadol na tvrdenie žalovaného o úhrade
sumy 3.817,30 Eur, keďže toto tvrdenie žalovaný nepreukázal.

42. Vo vzťahu k zvyšnej časti uplatnenej istiny vo výške 1.712,80 Eur žalovaný opakovane aj v odvolaní
poukázal na to, že táto suma sporná nie je, túto nepopieral a vždy tvrdil, že ju vyplatí, avšak jej
úhradu podmieňoval predložením dokladov od žalovaného o už prijatých hotovostných platbách. Žiadna
dohoda o existencii takejto podmienky medzi stranami sporu na doplatenie zvyšnej sumy 1.712,80 Eur

preukázaná nebola a pokiaľ žalovaný nepopieral ani v odvolaní zostatok uplatnenej sumy 1.712,80
Eur, potom podmieňovanie vyplatenia tejto sumy predložením príjmových pokladničných dokladov
potvrdzujúcich už vykonané hotovostné platby nemá oporu v zmluvnom vzťahu ani v zákonných
ustanoveniach. Obrana žalovaného, ktorý síce nepopieral zvyšok dlžnej sumy, avšak jej úhradu
podmieňoval vystavením príjmových dokladov na už zrealizované hotovostné platby, ktorých úhradu

žalovaný nepreukázal, preto správne nebola súdom prvej inštancie akceptovaná.

43. Okresný súd preto správne posúdil skutkový stav veci, kedy nebola sporná existencia zmluvného
vzťahu, ani rozsah a výška plnenia, pričom žalovaný svoje tvrdenia o hotovostných platbách
nepreukázal.

44. Pokiaľ vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2025, t.j. 15 rokov po podaní odvolania žalovaný začal
poukazovať na skutočnosť, že žalobca mal v čase výkonu prác pracovať pre tretí subjekt a s motorovým
vozidlom,ktorénebolomajetkomžalobcu,jednásaoneprípustnúnovotupodľa§366CSP,keďžalovaný
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré mu bránili v čase podania odvolania alebo v čase konania pred

súdom prvej inštancie uvedenú skutočnosť uviesť.

45. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP sa aj na konania začaté pred účinnosťou
CSP použije inštitút zákonnej koncentrácie konania. Znamená to, že v zmysle § 154 CSP prostriedky
procesnej obrany, vrátane tvrdenia o tom, že žalobca vykonával prácu pre tretí subjekt, bolo možné

uplatniť len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie na súde prvej inštancie končí. Okresný súd
na pojednávaní dňa 24.09.2009 vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania, čím ohraničil možnosti
uplatňovania prostriedkov procesnej obrany žalovaného. Na tvrdenia žalovaného v podaní zo dňa
19.09.2025 preto odvolací súd ako na neprípustné novoty neprihliadol.

46. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom
rozsahu, t.j. aj proti výroku o náhrade trov konania. Pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania voči žalovanému vo výške
331,50,-Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku, rozhodol správne, ako podľa § 255
ods. 1 CSP, tak aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy § 142 ods. 1 OSP, keďže obidve právne úpravy

vychádzajú pri rozhodovaní o náhrade trov konania zo zásady úspechu v spore, pričom úspešným
v spore bol žalobca.47. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP.

48. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa súd riadil ustanovením § 396 ods. 1 s
použitím§262ods.1CSPapriznalžalobcoviakostraneúspešnejvodvolacomkonanínároknanáhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý úspešný v odvolacom konaní nebol.

49. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).