Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121259822
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6121259822.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr.ErikyMadarászovejaJUDr.MartyPolyákovej,vsporežalobcu:IFISinvestičnífond,a.s.,sosídlom
Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 24 316 717, v konaní zast. Advokátskou
kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava, Podjavorinskej 2, IČO: 36 860 107,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D., E. XXX/XXX, o zaplatenie istiny vo
výške 4 574,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k.
13Csp/100/2021- 909 zo dňa 09. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. a v

napadnutom výroku IV. o trovách konania m e n í takto:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 30 eur (výrok I.)
Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3 978,70 eur s príslušenstvom (výrok II.). Ďalším
výrokom III. súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žalobca má nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 6,50 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 53 ods. 9, § 39, § 565,
§ 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1,6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, 16, § 7 ods. 20, 27, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1,
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 6,
§ 53 ods. 9, § 565, § 53b ods. 1, § 54 ods. 1, § 54 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 544 ods. 1,2, §
559 ods. 1, 2, § 566 ods. 2, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1,

§ 1a ods. 1, § 3, § 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca obchodná spoločnosť Silverside, a. s.
domáhala proti žalovanej žalobu na upomínací súd, Okresný súd Banská Bystrica, dňa 24.02.2021 a
domáhala sa voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 4 574,73 eur, zmluvných úrokov vo výške 19,20
% ročne vo výške 2 249,57 eur do zosplatnenia úveru, zmluvnej pokuty vo výške 630,11 eur, zákonného
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo zmluvnej pokuty vo výške 2 865,72 eur od 06.02.2021 do
zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok úveru,

zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy zmluvnej pokuty, ktorá bola vyčíslená ku
dňu zosplatnenia úveru, t. j. k 18.01.2021 vo výške 582,29 eur od 06.02.2021 do zaplatenia, ako aj
vynaložených nákladov vo výške 18 eur. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa16. marca 2021 platobný rozkaz pod spisovou značkou 11Up/274/2021, proti ktorému podala žalovaná
v zákonnej lehote odpor.
Súd prvej inštancie v priebehu konania uznesením zo dňa 06.05.2024 č.k. 13Csp/100/2021 - 750 podľa

§ 80 ods. 1, 2 a 3 CSP vyhovel návrhu žalobcu, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu: UBC
2020, k. s., so sídlom 821 08 Bratislava, Zelinárska 6, správca konkurznej podstaty úpadcu: Silverside,
a. s. v konkurze, so sídlom 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052
560, vstúpil nový žalobca: IFIS investiční fond, a.s., so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno,
Česká republika, IČO: 24 316 717, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2024.

1.2 Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
144629120 zo dňa 29.09.2017 bol veriteľom poskytnutý žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5 000
eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60-tich mesačných splátkach po 130,26 eur, počnúc dňom
25.11.2017 do termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. do 25.10.2022 s úrokom vo výške
19,20 % ročne. Z prehľadu platobnej disciplíny žalobcu je zrejmé, že žalovaná prvú splátku vo výške
130,26 eur neuhradila k 25.11.2017, ale až dňa 18.12.2017. Splátku splatnú dňa 25.11.2017 žalovaná

zaplatila až dňa 19.02.2018. Ďalšiu úhradu žalovaná uskutočnila dňa 27.04.2018 vo výške 260,52
eur. Veriteľ dňa 29.01.2018 vyzval žalovanú poslednou výzvou na úhradu 260,52 eur. Dňa 30.04.2018
veriteľ opätovne zaslal žalovanej poslednú výzvu na úhradu 278,52 eur s tým, že nezaplatila splátky
vo výške 260,52 eur s poučením, že ak bude v omeškaní s jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace,
úver môže byť zosplatnený. Žalovaná túto výzvu prevzala dňa 04.05.2018. Veriteľ zosplatnil pohľadávku

dňa 18.01.2021, ku ktorému dňu boli splatné splátky v celkovej výške 4 949,88 eur (za obdobie od
25.11.2017 do 25.12.2020), t. j. 38 splátok á 130,26 eur = 4 949,88 eur, pričom uhradila len 991,13 eur.
Z tohto je zrejmé, že žalovaná ku dňu 18.01.2021 bola v omeškaní so splátkou dlhšie 3 mesiace a podľa
článku IX. bod 3 zmluvy mohol veriteľ požadovať okamžitú splatnosť všetkých splátok. Oznámenie o
zosplatnení žalovaná prevzala dňa 22.01.2021, a preto súd nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovanej,

že oznámenie o zosplatnení úveru jej nebolo doručené.
1.3 Súd prvej inštancie sa zaoberal ex offo, či predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Z obsahu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 144629120 zo dňa 29.09.2017 článok II. bod 2 je zrejmé, že v zmluve bol
dojednaný úrok vo výške 19,20 % ročne. Rovnako aj pri dohode o úrokoch pri peňažnej pôžičke platí

ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru vo výške 19,20 % ročne pri priemernej výške úrokových sadzieb v septembri
2017 pri novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch splatných do 5 rokov bol 7,03 % ročne, čo
je v rozpore s dobrými mravmi a ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere o dohodnutej výške

ročného úroku 19,20 % je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu alebo jeho časti pôsobí ex tunc (od počiatku), a teda sa hľadí na uvedenú náležitosť
spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je úroková sadzba, akoby nebola dojednaná. Súd prvej inštancie
poukazujúc na ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého je úroková sadzba
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrel, že následkom absencie uvedenej

náležitosti je podľa § 11 ods. 1 písm. b) bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.
Keďže súd preto považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vznikol len nárok
na zaplatenie sumy poskytnutej istiny úveru (vo výške 5 000 eur), od ktorej je potrebné odrátať sumu
uhradených splátok úveru žalovanou vo výške 1 021,30 eur (5 000 - 1 021,30 = 3 978,70 eur). Dôvodnú
súd považoval žalobu na istine vo výške 3 978,70 eur a v prevyšujúcej časti žalobu týkajúcu sa

vyčíslených úrokov na sumu vo výške 2 249,57 eur do zosplatnenia úveru, zmluvnej pokuty vo výške 10
% ročne zo sumy 2 865,72 eur od 06.02.2021 do dňa podania žaloby, zmluvnej pokuty vo výške 10 %
zo súm omeškaných splátok, 5 % ročného úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty 582,29 eur vyčíslenej
k zosplatneniu úveru, ako aj v časti vynaložených nákladov vo výške 18 eur, zamietol. Súd priznal
žalobcovi len istinu spočívajúcu v poskytnutom úvere, od ktorej odrátal plnenie žalovanej , teda sumu 3

978,70 eur. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré
nebolo ani individuálne dojednané. Keďže bola zmluvná pokuta dojednaná v rámci formulárovej zmluvy
a v rámci štandardného formulára žalobcu s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny
žalovanou, nemožno takéto dojednanie o zmluvnej pokute považovať za platné dojednanie v písomnej
forme, tak ako to predpokladá ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

1.4 Následne súd prvej inštancie ex offo skúmal aj skutočnosť, či žalobca pred uzavretím zmluvy so
žalovanou s náležitou starostlivosťou skúmal jej bonitu, t.j. schopnosť žalovanej splácať úver. Poukázal
na to, že žalovaná ku dňu poskytnutia úveru bola fyzickou osobou podnikateľkou, pričom za kalendárny
rok 2016 po odrátaní výdavkov podľa daňového priznania za rok 2016 mala príjem mesačne 359,28eur, výdavky spotrebiteľa na žiadosti o spotrebiteľský úver žalovaná uviedla 426,70 eur, k 29.09.2017
mesačne splácala žalovaná už iné úvery vo výške 457,11 eur, čo vyplýva z listín, ktoré predložil žalobca
(č. l. 239). Žalovaná ku dňu 29.09.2017 mala tri nezaopatrené deti, čo vyplýva z oznámenia Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Levice, na ktoré poberala prídavky na dieťa. Veriteľ, hoci mal k dispozícii daňové
priznanie žalovanej za kalendárny rok 2016, vôbec neprihliadal na zistené údaje v ňom, na výdavky
žalovanej pri podnikaní vo výške 8 603,86 eur a tiež na to, že mala žalovaná ešte tri nezaopatrené deti.
Súdprvejinštanciezdôraznil,ževeriteľprioverovaníbonitymalnielenpovinnosťdostatočnezistiťreálne
príjmy a výdavky žalovanej (t. j. akceptovať a zohľadniť pri daňovom priznaní nielen príjem žalovanej

ako fyzickej osoby, podnikateľky, ale aj jej výdavky v súvislosti s podnikaním, ktoré žalovaná vyčíslila
na daňovom priznaní na sumu 8 603,86 eur), ale zohľadniť aj životné minimum žalovanej ako aj jej
troch nezaopatrených detí, na čo veriteľ nielen, že neprihliadal, ale ani nezisťoval. Veriteľ ako dodávateľ
neanalyzoval spotrebiteľov domáci, osobný rozpočet, tak stranu príjmov ako aj výdavkov dostatočne.
Nesplnenímpovinnostiveriteľapodľa§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.,veriteľpodľa§11ods.2zákona
č. 129/2010 Z. z. nie je oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru, t. j. úver nemôže predčasne zosplatniť. Keďže veriteľ si nezabezpečil všetky údaje potrebné
na vyhodnotenie bonity žalovanej a tiež nedostatočne vyhodnotil údaje, ktoré získal, čím hrubo porušil
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nevynaložil odbornú
starostlivosť podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko na výpočet ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa podľa písm. a) použije položka čistého príjmu spotrebiteľa

(treba, ale reálne zhodnotiť príjem aj výdavky na podnikanie), b) je potrebné vziať do úvahy aj náklady
na zabezpečenie základných životných potrieb a tiež osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť. Veriteľ vôbec nezisťoval, že žalovaná má ešte tri vyživovacie povinnosti a pri posúdení bonity
toto zistenie absentuje. Súd preto považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a tiež
nenastala predčasná splatnosť.

1.5 Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie priznal veriteľovi rozdiel medzi poskytnutým úverom
a platbami, ktoré žalovaná zaplatila. Jedna splátka bez úroku a poplatkov predstavovala 83,33 eur, a
preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo splátok podľa splátkového kalendára (čl. XIV. zmluvy)
bez úroku a poplatkov. Výška ročného úroku z omeškania 5 % je v súlade s ustanovením § 517 ods. 1
veta prvá a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z. z. Súd žalovanej povolil dlh splácať v splátkach po 150 eur mesačne podľa § 232 ods. 4 CSP,
nakoľko žiadala o splátky v tejto výške. Pokiaľ ide o trovy konania, súd poukázal na to, že žalobca si v
konaní uplatnil istinu vo výške 4 574,73 eur, vyčíslené zmluvné úroky vo výške 2 249,57 eur, zmluvnú
pokutu 630,11 eur, náklady 18 eur, čo predstavuje celkom sumu 7 472,41 eur. Dôvodne bola podaná
žaloba v časti o zaplatenie 3 978,70 eur, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení úspešnosť v rozsahu

53,25 % a žalobca bol neúspešný v rozsahu 3 493,71 eur, neúspešnosť je v rozsahu 46,75 %. Celkový
úspech žalobu bol 6,50 %.

2.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, a to čo do
vyhovujúcehovýrokuII.avýrokuIV.otrováchkonania.Navrhla,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutie

zrušil a v napadnutej časti vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie. Namietala, že pokiaľ išlo
o posúdenie odbornej starostlivosti veriteľa pri overovaní bonity spotrebiteľa, tak následkom nesplnenia
povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver je strata práva požadovať
splatenie úveru jednorázovo v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch . Žalovaná tiež
považovala za zavádzajúce až klamlivé tvrdenie súdu v rozsudku, že z obsahu zmluvy nezistil, že by

obsahovala ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky, t. j. neprijateľné podmienky. Súd teda preukázateľne
nekonal v súlade s § 298 ods. 1,2 CSP. Ďalej namietala, že súd sa vôbec nezaujímal o vzájomné plnenia
medzi spornými stranami a nevyužil tak svoju povinnosť podľa ust. § 295 CSP. Súd priamo ignoroval aj
vážnosť písomného vyhlásenia o vzájomných plneniach, ktoré od veriteľa písomne žiadala viackrát, ale

veriteľ, ani žalobca jej žiadne potvrdenie o finančnom plnení žalovaného v prospech veriteľa ani žalobcu
doteraz nevydali. Žalovaná uviedla, že z číselného a matematického pohľadu je pritom úplne jedno, či
je zmluva bezúročná a bezpoplatková alebo súd uzná neprijateľné zmluvné podmienky, lebo výsledok
je matematicky totožný, t. j. dlžný spotrebiteľ má vrátiť veriteľovi to, čo od neho reálne dostal.
2.2. Žalovaná dôvodila, že nie je zrejmé, prečo súd nepodrobil zmluvu veriteľa súdnej kontrole a prečo

neidentifikoval neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve veriteľa. Navrhla odvolaciemu súdu, vyžiadať
si od žalobcu všetky dôkazy o tom, aké komplexné informácie mal žalobca o žalovanom k dispozícii pri
zisťovaní a overovaní schopnosti žalovanej splácať úver. Pre náležité objasnenie veci žalovaná navrhla
vykonať dôkazy - uložiť žalobcovi povinnosť v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie o tom, žeza predmetnú zmluvu bol dlh zo strany žalovaného úplne alebo čiastočne splnený. Žalovaná zastala
názor, že súd nevykonal absolútne žiadne dokazovanie o reálne vykonaných vzájomných plneniach.
2.3 Žalovaná vo svojom odvolaní vzniesla v zmysle § 49 až § 57 CSP námietku zaujatosti voči sudkyni

Mgr. Viery Kováčovej, so zreteľom na jeho vzťah k sporu. O sudcovej zaujatosti sa žalovaná dozvedela
z rozsudku súdu zo dňa 09.01.2025, a preto si túto námietku uplatnila súčasne aj s odvolaním. Pocit
žalovanej, že je sudca voči nej ako spotrebiteľke zaujatý vychádza z toho, že sudca nebral do úvahy
jej argumenty a výhrady voči žalobe. Zároveň žalovaná uviedla, že odmieta platiť akékoľvek náhrady
trov konania nemorálnej protistrane a obrátila sa na prvostupňový súd poukazujúc na ust. § 257 CSP

so žiadosťou o zabezpečenie nepripustenia jej povinnosti platiť akékoľvek súdne trovy.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne nesprávne a odvolanie
žalovanej je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil v
napadnutom vyhovujúcom výroku II. a v napadnutom výroku IV. o trovách konania a žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie v predmetnej veci založil svoje rozhodnutie na posúdení, že predmetná zmluva
je bezúročná a bez poplatkov, a preto žalovanú zaviazal zaplatiť len nesplatenú istinu s úrokmi
z omeškania. V konaní skúmal aj skutočnosť, či veriteľ pred uzavretím zmluvy so žalovanou skúmal s
náležitou starostlivosťou jej bonitu, t.j. schopnosť žalovanej splácať úver a dospel k záveru, že veriteľ si

nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., preto podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. nie je oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, t. j. úver
nemôže predčasne zosplatniť.

6. Pokiaľ ide o uvedené posúdenie, odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,

že žalobca nemohol predčasne zosplatniť poskytnutý úver. Súd prvej inštancie sa v bodoch 96
až 99 a 105 odôvodnenia podrobne zaoberal príjmami, výdavkami , osobným stavom, úverovým
zaťažením žalovanej, ako aj výškou životného minima žalovanej a jej troch nezaopatrených detí a dospel
k správnemu zisteniu, že pomer výdavkov a príjmov na strane žalovanej neumožňoval veriteľovi, aby
žalovanej poskytol predmetný úver.

Povinnosťou veriteľa pri poskytovaní spotrebiteľského úveru je aj posúdenie s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vyplývajúca z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ.
S porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zákon č. 129/2010 v ustanovení § 11
ods. 2 spája významné právne dôsledky. V prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa ustanovenia § 7 ods. 1 tohto zákona, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru. Pri hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že veriteľ porušil svoju povinnosť s
odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej splácať predmetný úver, čoho dôsledkom je, že
nemožno od žalovanej požadovať predčasne zosplatnený dlh.

7. Žalovaná v odvolaní namietala, že pokiaľ išlo o posúdenie odbornej starostlivosti veriteľa pri overovaní

bonity spotrebiteľa, tak následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
dlžníka splácať úver, je strata práva požadovať splatenie úveru jednorázovo v zmysle § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. S uvedenou námietkou sa odvolací súd stotožnil. Ak súd prvej
inštancie rovnako dospel k totožnému záveru, bolo potom nesprávne jeho rozhodnutie, ktorým zaviazal
žalovanú na zaplatenie, aj keď len zostatku úveru „očisteného“ o úroky a poplatky. Žalobca sa podanou

žalobou domáhal zaplatenia zosplatnenej istiny vo výške 4 574,73 eur, zmluvných úrokov vo výške
19,20 % ročne vo výške 2 249,57 eur do zosplatnenia úveru, zmluvnej pokuty vo výške 630,11 eur
a úrokov z omeškania. Jeho nárok vychádzal z toho, že úver bol predčasne zosplatnený a žalovanej
bolo doručené Oznámenie o zosplatnení pohľadávky zo dňa 18.01.2021, v ktorej listine bola žalovanávyzvaná na zaplatenie istiny vo výške 4 574,73 eur, zmluvných úrokov vo výške 19,20 % ročne vo výške
2 249,57 eur do zosplatnenia úveru, zmluvnej pokuty vo výške 582,29 eur a úroku z omeškania z dlžných
splátok vo výške 291,17 eur, celkovo suma 7715,76 eur. Keďže nedošlo (z dôvodu nedostatočného

skúmania bonity) k predčasnému zosplatneniu úveru, žalobca nemá nárok na vyčíslenú žalovanú sumu
zosplatneného úveru. Z dokazovania síce vyplýva, že v priebehu konania došlo k riadnej konečnej
splatnosti úveru zo zmluvy, a to dňa 25.10.2022, avšak ako už bolo uvedené, žalovaný nárok
predstavoval vyčíslenie predčasne zosplatneného úveru.

8. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s názorom súdu prvej inštancie na danosť nároku žalobcu
práve z dôvodu, že zosplatnenie úveru bolo vyhodnotené ako neúčinné a žalobca uplatnený nárok
skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru. Žalobu je potrebné zamietnuť ako
celok, pričom žalobcovi nie je možné priznať plnenie ani z jednotlivých už splatných a nepremlčaných
splátok, a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou si žalobca uplatnil
svoj nárok ako zosplatnený v celosti. Žalobca totiž uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z

predčasne zosplatneného úveru, a preto by súd nemohol priznať plnenie z iného skutkového základu
(plnenie jednotlivých mesačných splátok), než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom
návrhu. Súd je totiž viazaný skutkovými tvrdeniami tak, ako ich žalobca vymedzil v žalobe. Rámec
žalobcom vymedzeného petitu by súd prekročil, ak by priznal plnenie z iného skutkového základu, než
aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Keďže zmena žaloby je v spotrebiteľských sporoch neprípustná

(§ 294 CSP), žalobca v prípade nepreukázania zosplatnenia úveru môže podať žalobu o zaplatenie
nezaplatených dlžných splátok (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12.02.2024 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 528/2024 zo dňa 02.10.2024, ktorým bola
odmietnutá sťažnosť vo veci sp. zn. 4Cdo/85/2021).

9. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že súd sa vôbec nezaujímal o vzájomné plnenia medzi spornými
stranami, pričom veriteľ, ani žalobca jej žiadne potvrdenie o jej finančnom plnení v prospech veriteľa
ani žalobcu doteraz nevydali. Uvedená námietka je v kontexte vyššie uvedených dôvodov nadbytočná,
avšak okrajovo odvolací súd dopĺňa, že ani nie je dôvodná, pretože žalobca už k žalobe ako listinný
dôkaz pripojil listinu ( na čl. 46) - Platobná disciplína k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 144629120,

v ktorej listine sú presne špecifikované úhrady žalovanej podľa dátumu jednotlivých platieb.

10. V neposlednom rade žalovaná vo svojom odvolaní vzniesla námietku zaujatosti voči sudkyni F. G.
H., ktorú odôvodnila tým, že sudkyňa je voči nej ako spotrebiteľke zaujatá, pretože nebrala do úvahy jej
argumenty a výhrady voči žalobe. Uviedla, že o sudcovej zaujatosti sa žalovaná dozvedela z rozsudku

súdu zo dňa 09.01.2025, a preto si túto námietku uplatnila súčasne aj s odvolaním. Odvolací súd
poukazuje na ust. § 53 ods.3 CSP, podľa ktorého, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku neprihliada.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná v odvolaní namietala práve rozhodovaciu činnosť zákonnej sudkyne,
odvolací súd s poukazom na citované ustanovenie na námietku zaujatosti žalovanej neprihliadal.

11. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci ustálil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je vecne správne, a preto vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, vec inak právne posúdil a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP v napadnutom vyhovujúcom výroku
II. tak, že žalobu zamietol a v napadnutom výroku IV. o trovách konania tak, že žalovanej priznal nárok

na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Žalovaná mala v konaní pred súdom prvej
inštancie takmer plný úspech ( jej neúspech spočíval iba v zastavení konania v časti sumy 30 eur,
ktorú sumu plnila žalobcovi po podaní žaloby). O výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).