Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 25Csp/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125272883
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:6125272883.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného SEDLAČKO &
PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 853 186, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, t. č. bytom D. E. A. F., A. G. H. XXX, XXX
XX A. G. H., o zaplatenie 2.621,16 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 27.03.2025 a postúpenou Okresnému súdu

Poprad, pracovisko Kežmarok dňa 01.08.2025 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny
vo výške 2.621,16 eur, úroku vo výške 241,21 eur, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
2.621,16 eur od 12.04.2023 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 36,-
eur a na náhradu trov konania.

2.1 Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.09.2017 ako veriteľ podnikajúci pod obchodným menom Poštová
banka, a. s. uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,

na základe ktorej mu poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 8.000,- eur, ktorý načerpal
dňa 28.09.2017. Tvrdil, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas napriek tomu, že ho upozornil na
omeškanie so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti, v dôsledku čoho
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 11.04.2023 a požiadal žalovaného o okamžité splatenie
celého zostatku úveru. Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá na 10. deň v mesiaci a žalovaný
bol v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 10.01.2023, pre
ktorú vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný do zosplatnenia úveru uhradil na úver sumu 8.096,92

eur, z ktorej suma 5.378,84 eur bola započítaná na istinu, sumy 2.691,08 eur na úroky a suma 27,- eur
na poplatky a poistné. Istina predstavuje sumu 2.621,60 eur (8.000,- eur – 5.378,84 eur). Okrem toho si
žalobca uplatnil nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou
rozhodovacoupraxouNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky.Celkovéúroky,ktorémalžalovanýzaplatiť
predstavovali podľa amortizačnej tabuľky sumu 2.932,29 eur (celkové náklady 10.932,29 eur – istina
8.000,- eur) a vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu 241,21 eur
(2.932,29 eur – 2.691,08 eur). Okrem toho si uplatnil aj neuhradené poplatky vo výške 36,- eur, ktoré

predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy).
A napokon si uplatnil od dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru aj zákonné úroky z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru. K uplatneným úrokom po vyhlásení predčasnejsplatnosti spotrebiteľského úveru poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 2Cdo/115/2019, sp. zn. 5Cdo/42/2020 a ďalšie.

2.2 Ďalej tvrdil, že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy
si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch a súvisiace
právne predpisy. Príjem žalovaného ako žiadateľa úveru typu invalidný dôchodca overil z externého
nezávislého zdroja a akceptoval ho vo výške 374,- eur. Taktiež mal k dispozícii kompletné informácie
o úverových záväzkoch žalovaného (výdavky) zo Spoločného registra bankových informácií. Sám

žalovaný ako žiadateľ uvádzal rodinný stav slobodný a počet vyživovaných detí 0. Finančná analýza,
platná v tom čase, bola preto vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 8.000,- eur na 84 mesiacov
s mesačnou splátkou 130,16 eur. K skúmaniu bonity súdom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/84/2023 zo dňa 25.04.2024 tvrdiac, že nemá povinnosť už v žalobe
uvádzať tvrdenia týkajúce sa jeho postupu pri skúmaní bonity žalovaného, práve naopak, je to výlučne
povinnosťou tohto subjektu, aby relevantným spôsobom spochybnil (namietol), že žalobca nepostupoval

pri skúmaní jeho schopnosti splácať úver v zmysle príslušných ustanovení zákona. Ak súd ex offo
žalobcu vyzýva (napr. ešte pred vydaním platobného rozkazu), aby doplnil skutkové tvrdenia a predložil
dôkazné prostriedky týkajúce sa skúmania bonity žalovanej strany, výrazne tým narúša princíp rovnosti
sporových strán a kontradiktórnosť sporového konania, ktorá tvorí jeho fundamentálnu podstatu, a to
aj v spotrebiteľských sporoch.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2017, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, aktuálny
stav úveru ku dňu 04.03.2025, obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné
podmienky, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa 28.09.2017,

predžalobnú výzvu na plnenie zo dňa 10.03.2025, upozornenie – výzva na splatenie dlžnej časti úveru
zo dňa 13.03.2023 s doručenkou, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.04.2023 s
doručenkou, výpis z registra klientskych informácii a prehľad verifikačných otázok.

4. Upomínací súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 24Up/422/2025 zo dňa 14.04.2025,

ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, nakoľko sa zásielka vrátila z adresy XXX XX
C. XX ako neprevzatá v odbernej lehote. Spis bol preto v súlade s § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov po podaní návrhu žalobcu na pokračovanie
v konaní na príslušnom súde postúpený na prejednanie Okresnému súdu Poprad, pracovisko Kežmarok
a zároveň bol vydaný platobný rozkaz zo zákona zrušený.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do
vlastných rúk na adresu D. E. A. F., XXX XX A. G. H. XXX, v ktorom sa žalovaný aktuálne zdržiava, dňa
19.08.2025. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

6. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 26.04.2024, na ktoré sa nedostavil žalobca ani
jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich
neprítomnosti. Poukázali na to, že upomínací súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, čo je nevyhnutným
predpokladom, že dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné
podmienky a jeho nárok je dôvodný, nakoľko uviedol aj skutkové tvrdenia a predložil listinné dôkazy ku

skúmaniu bonity žalovaného. Naproti tomu žalovaný doposiaľ jeho nárok nepoprel procesne účinným
spôsobom.

7. Žalovaný na pojednávaní súdu k predmetu sporu uviedol, že čerpal úver z Poštovej banky, avšak
žiadal ho vo výške 2.000,- eur, preto nevedel z akého dôvodu mu bolo poskytnutých 8.000,- eur, ktoré

ani nedostal. Predtým mal úvery tiež vo výške 2.000,- eur, ale tieto splatil. Na úhradu tohto úveru mu
sťahovali z dôchodku až do času, keď nastúpil do domova dôchodcov v I. J. v roku 2022, približne v
auguste. V tom čase mu už výška dôchodku nepostačovala na úhradu dlžnej sumy, nakoľko tam musel
platiťzaubytovanie.Keďžiadaloúver,poberalinvalidnýdôchodokarobilajpastieranasalaši.Spolumal
príjem okolo 500,- eur. Býval v C. v dome, ktorý patrí jeho rodine. Jeho príjem pokrýval akurát náklady,

ktoré mal na drevo, vodu, elektrinu a živobytie. Pri poskytovaní úveru sa ho nikto nepýtal, či mu bude
vystačovať príjem aj na splatenie úveru, a keďže sa mu to sťahovalo automaticky z účtu, tak musel vyžiť
zo sumy, ktorá mu zostala.8. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom
vyhodnotené ako nedôvodné, pričom samotný žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol, zistil nasledovný

skutkový stav:

9. Na základe žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 28.09.2017 bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 8.000,- eur. Zo žalobcom predloženého aktuálneho stavu úveru ku dňu 04.03.2025 súd zistil,
že dňa 28.09.2017 bolo uskutočnené čerpanie úveru, a to v sume 4.769,53 eur na jedno číslo účtu

a v sume 3.230,47 eur na druhé (iné) číslo účtu. Žalovaný na poskytnutý úver uhradil podľa žalobcom
predložených listinných dôkazov celkovo sumu 8.096,92 eur. Poslednú riadnu splátku zaplatil dňa
10.11.2022.Žiadnuďalšiusplátku,ktorémaluhrádzaťvovýške130,16eurmesačnežalobcovineuhradil.

10. Žiadosťou o spotrebiteľský úver zo dňa 28.09.2017 požiadal žalovaný žalobcu o pôžičku
v sume 2.000,- eur (požadovaná výška úveru) s dobou splácania 8 rokov, čerpaním úveru na účet

v PABK, splácaním úveru z účtu PABK, k 10. dňu v mesiaci. V časti 1.2 Informácie o žiadateľovi/dlžníkovi
boliokremosobnýchúdajovžalovanéhouvedenéjehorodinnýstav-slobodnýpočetvyživovanýchdetí0,
druh bývania - vlastný, dosiahnuté vzdelanie - základné, stav zamestnania - invalidný dôchodca. V časti
príjmov bolo uvedené iné príjmy a dôchodok vo výške 374,- eur, čistý mesačný príjem (zamestnanie/
podnikanie) 0,- eur, mesačné splátky iných úverov a pôžičiek 0,- eur a zrážky 0,- eur. Žiadne iné údaje

o žalovanom v žiadosti uvedené nie sú.

11. Z predloženého výpisu z registra klientskych informácii vyplýva, že v čase poskytnutia predmetného
úveru mal žalovaný jeden existujúci splátkový úver v zostávajúcej sume 4.766,- eur a štyri ukončené
úvery. Jeho skóre bolo C s popisom zmluvy s nevyhovujúcim stavom plnenia za posledných 18 mesiacov

a vysoký podiel celkovej zostávajúcej čiastky k celkovej financovanej čiastke. Z prehľadu verifikačných
otázok vyplynulo, že nebol zamestnaný, bol poberateľom invalidného dôchodku aspoň vo výške 355,-
eur a zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti.

12. Na základe takto overených údajov týkajúcich sa schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver,

žalobca ako banka a žalovaný ako klient/dlžník uzatvorili dňa 28.09.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere – lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla zo svojho úverového účtu
klientovi- žalovanému spotrebiteľský úver v zmysle podmienok uvedených v predmetnej zmluve. Podľa
bodu 2.2 zmluvy Základné parametre úveru boli: druh spotrebiteľského úveru: účelový úver určený na
refinancovanie, výška schváleného úveru: 8.000,- eur, počet mesačných splátok: 84 mesiacov, termín

konečnej splatnosti: 10.09.2024, výška mesačnej splátky: 130,16 eur/mesiac, z toho výška mesačnej
anuitnej splátky (úroky + istina) 130,16 eur/mesiac, mesačné náklady s poistením schopnosti splácať
úver: 0,00 eur/mesiac, výška poslednej mesačnej splátky: 129,01 eur, z toho výška mesačnej anuitnej
splátky (úroky + istina) 129,01 eur, mesačné náklady s poistením schopnosti splácať: 0,00 eur, fixná
úroková sadzba: 9,50 %, RPMN banky: 10,00 %, priemerná RPMN na trhu: 9,08 %, odplata za

poskytnutie úveru: 9,50 %, najvyššia prípustná hodnota odplaty: 18,16 %, celková čiastka, ktorú klient
má zaplatiť: 10.932,29 eur, splatnosť prvej mesačnej splátky: 10.10.2017, splatnosť mesačnej splátky
vždy k 10. dňu v mesiaci. Ďalej je v zmluve uvedená doba trvania zmluvy tak, že zmluva je uzatvorená
na dobu určitú, do splatenia všetkých záväzkov dlžníka voči banke vyplývajúcich zo zmluvy. V prípade
splácania úveru v zmysle zmluvy zanikne zmluva v deň uvedený ako termín konečnej splatnosti úveru.

Predpoklady výpočtu RPMN: RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý
úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzatvorenia zmluvy, zmluva zostane platná v dohodnutý
čas a dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve. Na účely
výpočtu RPMN sa použili celkové náklady dlžníka spojené so zmluvou s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve.

13. V bode 2.3 zmluvy je uvedené číslo účtu, na ktorom je evidovaný záväzok, ktorý bude splatený
Lepšou splátkou, typ úveru Lepšia splátka, inštitúcia Poštová banka a zostatok úveru 4.769,53 eur. Ďalej
je tam uvedené, že časť úveru je čerpaná na vyššie uvedené účty vo vyššie uvedenej výške. Zvyšná
časť úveru je čerpaná na účet uvedený v bode 2.2 ZoÚ.

14. Podľa bodu 4.6 zmluvy v prípade riadneho nesplácania úveru je banka oprávnená: (i) vyhlásiť úver
za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka s platením splátok je banka oprávnená vyhlásiťúver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka
upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

15. Z listiny označenej ako aktuálny stav úveru ku dňu 04.03.2025 vyplýva, že žalovaný dňa 28.09.2017
vyčerpalúvervovýške4.769,53eurnačísloúčtuXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXavovýške3.230,47na
číslo účtu XXXXXX XXXXXXXXXX XXXX. Ďalej je tam uvedená položka splatené 5.378,84 eur, celková
istina 2.621,16 eur, čakajúce úhrady 0,00 a pohľ. účet- úroky vo výške 111,35 eur. Z časti zaplatené
splátky súd zistil, že žalovaný uhradil sumu 8.096,92 eur, ktorá bola rozpočítaná na úhradu istiny,

poplatkov a úrokov, s tým, že poslednú úhradu vo výške 130,16 eur vykonal dňa 10.11.2022. V časti
plán splátok je dňa 11.04.2023 uvedené zosplatnenie úveru vo výške 2.081,71 eur. Ako nezaplatené
poplatky sú uvedené poplatky za 1. upomienku zo dňa 27.12.2022 vo výške 9,- eur, za 2. upomienku zo
dňa 23.01.2023 vo výške 9,- eur, za upozornenie pred výzvou zo dňa 13.03.2023 vo výške 9,- eur a za
výzvu na splatenie úveru zo dňa 11.04.2023 vo výške 9,- eur.

16. Listom označeným ako Upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 13.03.2023
banka upozornila žalovaného, že ku dňu 13.03.2023 je jeho pohľadávka viac ako tri mesiace po lehote
splatnosti vo výške 547,64 eur, s tým, že ak nedôjde k jej úhrade v lehote 15
kalendárnych dní od doručenia výzvy, banka pristúpi k zosplatneniu úveru. Podľa priloženej doručenky
bola výzva doručená žalovanému dňa 16.03.2023. Listinou označenou ako výzva na úhradu dlžnej

sumy zo dňa 11.04.2023 banka oznámila žalovanému, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou
k 11.04.2023 v celom rozsahu a zároveň ho vyzvala na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 2.768,51 eur
pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 2.621,16 eur, úroku vo výške 111,35 eur, poplatkov za upomienky
vo výške 36,- eur a poistného vo výške 0,00 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Podľa
priloženej doručenky žalovaný prevzal túto výzvu dňa 14.04.2023.

17. Predžalobnou výzvou na plnenie zo dňa 10.03.2025 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy vo výške 3.594,38 eur na účet tam uvedený, s tým, že ak nedôjde k dobrovoľnej
úhrade, bude nútený iniciovať súdne konanie.

18. Žalobca tvrdil, že pre nesplácanie úveru žalovaným bol úver po neúspešnej poslednej výzve na
úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
pohľadávky z dôvodu neplatenia predčasne zosplatnený. Súd dopĺňa, že ešte pred podaním návrhu na
vydanie platobného rozkazu nastal termín konečnej splatnosti úveru dňa 10.09.2024.

19. Žalobou uplatnený nárok žalobca právne odôvodnil tak, že sa jedná o nárok na vrátenie
spotrebiteľského úveru. Keďže veriteľ je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov
podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov, pričom v zmluve je aj
priamo uvedené, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, niet pochýb, že žalobou sa uplatňuje právo zo
spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej

uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku (§ 52 a nasl.).

20. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu

28.09.2017 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 28.09.2017 (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať

úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

24. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

25. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

28. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

29. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať
a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať.

30. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sarovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

31. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z. na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

32. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V

prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa

považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

33. Zákonnou povinnosťou žalobcu vyplývajúcou z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. a z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/
Ingrid Bakkaus et all je, že poskytovateľ úveru (veriteľ) je ten, ktorý posudzuje úveruschopnosť klienta

(dlžníka), vyhodnocuje jeho bonitu, pričom povinnosťou súdu je ex offo preskúmať to, či veriteľ zákonom
mu uloženú povinnosť splnil (viď rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 9CoCsp/45/2022 zo dňa
10.11.2022). Súd má však v tomto prípade za to, že veriteľ neposudzoval schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., čo v zmysle §
11 ods. 2 druhá veta cit. zákona ma ten následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

34. K tvrdeniu žalobcu, že ak ho súd ex offo vyzýva (napr. ešte pred vydaním platobného rozkazu),
aby doplnil skutkové tvrdenia a predložil dôkazné prostriedky týkajúce sa skúmania bonity žalovanej
strany, čím výrazne narúša princíp rovnosti sporových strán a kontradiktórnosť sporového konania,
ktorá tvorí jeho fundamentálnu podstatu, a to aj v spotrebiteľských sporoch a jeho poukazu na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/84/2023 zo dňa 25.04.2024, súd dáva
do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C- 679/2018, zo záverov ktorého vyplýva, že články
8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice
2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa
sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa,
ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť

veriteľovi poskytnutú sumu istiny, v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne.

35. Súd pre zdôraznenie povinnosti ex offo prihliadať na to, či veriteľ pred poskytnutím úveru dostatočne
skúmalbonitudlžníka-spotrebiteľapoukazujeďalejnanálezÚstavnéhosúduSR,sp.zn.II.ÚS530/2024

zo dňa 12.02.2025, podľa ktorého cit.: „Súd rozhodujúci vo veci je teda povinný (ex offo) sa vysporiadať
so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo
preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi,
ale aj normami európskeho práva. Ak vychádzame z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými
znalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho

poskytnutia, potom nemožno očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nenadobudne v priebehu
súdneho konania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu – spotrebiteľ
by mal z rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými
skutočnosťami vysporiadal a napokon či to urobil správne, a preto mu mohol úver poskytnúť.“ Ústavnýsúd v závere zdôraznil, že cit.: ex offo prieskum splnenia povinnosti žalobcu je zavŕšený nie nahliadaním
do príslušnej databázy, ale zamedzením poskytnutia úveru sťažovateľke pre prípad jej nedostatočnej
schopnosti úver splácať podľa čl. 8 smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-679/18, bod 20: ,,...

cieľom uvedenej povinnosti je v súlade s odôvodnením 26 tejto smernice posilniť zodpovednosť veriteľa
a zabrániť poskytnutiu nebonitného spotrebiteľského úveru.“; rozsudok Súdneho dvora vo veci C58/18,
bod 40: ,,... cieľom povinnosti ohodnotiť úverovú bonitu spotrebiteľa je posilniť zodpovednosť veriteľa a
zabrániť poskytnutiu nebonitného spotrebiteľského úveru.“

36. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

37. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice

2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto
zmysle v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52. a 53.

a bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

38. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej
v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok
finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať

splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama
osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

39. V prejednávanej veci žalobca vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného v podanej žalobe uviedol, že
si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o spotrebiteľských
úveroch a súvisiace právne predpisy. Príjem žalovaného ako žiadateľa úveru typu invalidný dôchodca
overil z externého nezávislého zdroja a akceptoval ho vo výške 374,- eur. Taktiež mal k dispozícii

kompletné informácie o úverových záväzkoch žalovaného (výdavky) zo Spoločného registra bankových
informácií. Sám žalovaný ako žiadateľ uvádzal rodinný stav slobodný a počet vyživovaných detí 0.
Finančná analýza, platná v tom čase, bola preto vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 8.000,- eur
na 84 mesiacov s mesačnou splátkou 130,16 eur.

40. Žalobca však nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo poskytol žalovanému úver na refinancovanie vo
výške 8.000,- eur, keď žalobca v žiadosti o úver žiadal o poskytnutie úveru vo výške 2.000,- eur, čo
tvrdil aj na pojednávaní súdu dňa 24.10.2025 a o čom bol až do pojednávania súdu presvedčený. Je
nepochybné, že veriteľ svojvoľne poskytol žalovanému úver vo výške, v ktorej ho žalovaný nežiadal,
že vo vzťahu k výške poskytnutého úveru neskúmal jeho bonitu, pretože nepreukázal, žeby mal riadne

zistenú a preverenú výšku jeho príjmov a výdavkov. Hoci si v zásade každý veriteľ môže rôzne
upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského rizika
je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých okolností musí
byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Nvykonanie čo i len jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej
starostlivosti (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp. zn. 3Co/153/2019, najmäbod 17. odôvodnenia rozsudku), v dôsledku čoho došlo k porušeniu ustanovení § 11 ods. 2, z ktorého
jasne vyplýva, že v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

41. Podľa citovanej právnej úpravy je veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť
bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým
na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho,

či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný
úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to
aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto
získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých

je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto
nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho
vyvodil aj príslušné sankcie.

42. Žalobca predložil ako dôkazy k skúmaniu bonity len výpis z registra klientskych informácii, prehľad

verifikačných otázok a žiadosť žalovaného o spotrebiteľský úver, z ktorých vyplýva
len výška invalidného dôchodku žalovaného vo výške 374,- eur, bez uvedenia akýchkoľvek výdavkov
žalovaného.Naprotitomuzvýpisuzregistraklientskychinformáciivyplýva,žežalovanýmalnepochybne
jeden záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi zo spotrebného úveru zo dňa 23.01.2017, v tom čase vo
výške 4.766,- eur s mesačnou splátkou 86,- eur. Navyše jeho skóre bolo zlé ©, keďže mal vysoký

podiel celkovej zostávajúcej čiastky k celkovej financovanej čiastke a zmluvy s nevyhovujúcim stavom
plnenia za posledných 18 mesiacov. Už z uvedeného vyplýva, že žalobca nedostatočne preveril bonitu
žalovaného tak, aby zabránil poskytnutiu nebonitného spotrebiteľského úveru, odhliadnuc od toho, že
mu poskytol úver vo výške, v akej nežiadal.

43. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, žeby deklarovaný príjem žalovaného akokoľvek preveril, napr.
dopytom do Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku a ani či preveril, že bol zamestnaný
na základe dohody o pracovnej činnosti (pravdepodobne v tom čase ako K. G. I.), čo vyplýva z
odpovede na verifikačné otázky. K výdavkom žalovaného neuviedol vôbec nič a z predloženej žiadosti
nevyplývajú vôbec žiadne výdavky žalovaného, pričom tento ako uviedol na pojednávaní, v tom čase

býval v rodinnom dome, mal výdavky na drevo, vodu, elektrinu a živobytie. Pri takto nedôslednom a
nedostatočnom skúmaní bonity žalovaného, je len ťažké uveriť tvrdeniu žalobcu v podanej žalobe, že
finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 8.000,- eur na
84 mesiacov s mesačnou splátkou 130,16 eur. Súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že už v tom
čase mal žalovaný 61 rokov, bol invalidným dôchodcom, teraz má 69 rokov, je na invalidnom vozíku,

bez nohy, odkázaný na starostlivosť iných a nachádza sa v L. K. I. D. E. A. F..

44. Súd je tohto názoru, že nie je možné vychádzať len z tvrdení spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté
konkrétnymi podkladmi a nestačí mať “preukázaný” len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí
o preverení údajov, nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo žalobca

nepreukázal, že náležite preveril. Ak žalobca chcel presvedčiť súd, že náležite preveril príjmy a výdavky
žalovaného, bol povinný predložiť či označiť dôkazy, či už z interných alebo externých zdrojov, z ktorých
pri tomto preverení vychádzal, čo neurobil. Nemožno predsa absolútne hovoriť o odbornej starostlivosti,
ak sa veriteľ uspokojí s deklarovaným príjmom v podanej žiadosti v situácii, keď o úver žiada osoba,
ktorá už má minimálne jeden aktívny úver. Podľa názoru súdu, veriteľ podcenil skúmanie výdavkov

žalovaného, ktoré vôbec neskúmal. Žalobca preto podľa názoru súdu nepreukázal náležité a riadne
preverenie príjmov a výdavkov žalovaného, hoci to zákon jasne vyžadoval. Súd preto má za to, že
došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa zistiť konkrétnu výšku príjmov, výdavkov a nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Odborná starostlivosť jasne predpokladá, aby
údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník objektívne podložil (podporne viď napr.

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019).

45. Zo žalobcom predložených listín vôbec nevyplýva, aké mal žalovaný výdavky na bývanie,
domácnosť, na živobytie, na lieky..., keď ani v žiadosti o úver nie je vyplnený žiadny údaj o výdavkochžalovaného. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o skúmanie pravidelných výdavkov
žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz
banky a úverových registrov nie je dostatočné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch

klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ
veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je
schopný splácať požadovaný úver. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 22CoCsp/30/2022, body 25. a nasl. odôvodnenia, kde rovnako bol prijatý záver, že
žalobca nepreukázal, že pri overovaní bonity mal k dispozícii dostatočné údaje o príjmoch a výdavkoch

dlžníkov, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti o úver nemal k dispozícii všetky relevantné
údaje a za tohto stavu je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti uloženej
mu v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

46. V tomto konkrétnom prípade za situácie, ak žalovaný v čase poskytnutia tohto úveru už mal úver mal
veriteľ venovať mimoriadnu pozornosť skúmaniu jeho bonity, hlavne príjmu a výdavkom. Poukazujúc

na rozsudok Krajského súdu v Prešov, sp. zn. 13CoCsp/39/2020 súd cit.: „Vykonanú lustráciu v rámci
zisťovaniabonityžalovanejjednotlivýmireportminemáveriteľvyhodnocovaťibazpohľadu,čispotrebiteľ
je zadlžený, ako je zadlžený, resp. či niektoré z predchádzajúcich záväzkov prestal neoprávnene
splácať. Z vykonaných lustrácií a získaných reportov je povinný veriteľ vyhodnotiť aj situáciu, či je vôbec
v reálnych možnostiach spotrebiteľa ďalší úver (resp. navyšovaný úver) riadne splácať. Podľa toho

je povinný aj jednotlivé reporty obsahovo posudzovať... V danom prípade teda možno uzatvoriť, že
žalobca hrubo porušil povinnosť preverovať bonitu klienta, a to nie na základe skutočností, že by si
nevyžiadal akékoľvek údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ale, že tieto si iba
vyžiadal a posúdil ich iba formálne v tej rovine, že ich získal, avšak údaje v nich nachádzajúce vôbec
riadne nevyhodnocoval a takýmto konaním si iba formálne splnil povinnosť uloženú mu § 7 zákona

o spotrebiteľských úveroch. Možno teda konštatovať, že žalobca pri poskytovaní úveru v zmysle § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 zároveň nepostupoval s odbornou starostlivosťou a taktiež došlo k hrubému
porušeniu jeho povinností v zmysle predmetného zákonného ustanovenia čím, tak ako uviedol súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch“.

47. Skúmanie bonity potencionálneho dlžníka je najdôležitejšou predzmluvnou povinnosťou veriteľa a
nestačí iba splnenie tejto povinnosti formálne, pohodlným získaním údajov cez rôzne registre od stola,
ale veriteľ musí chtiac - nechtiac aktívne vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť
odbornej starostlivosti (bližšie pozri rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32 Csp/132/2020 zo dňa

11.03.2021).

48. V priebehu konania žalobca riadne nepreukázal, že by s odbornou starostlivosťou zisťoval príjmy
a celkovú zadlženosť žalovaného, a teda jeho schopnosť platiť poskytnutý úver. Pri uzatváraní
úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, keďže pri absencii dokladov, ktoré

by riadne preukázali údaje o pomeroch žalovaného, mu aj napriek tomu poskytol úver. K nutnosti
riadneho preukázania skúmania bonity spotrebiteľa súd poukazuje aj na ďalšie rozsudky, napr. na
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp/62/2019 zo dňa 20.02.2020, uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 5Co/107/2019 zo dňa 13.02.2020, rozsudky Krajského súdu Prešov sp. zn.
19Co/130/2019 zo dňa 27.02.2020, sp. zn. 3Co/153/2019 zo dňa 10.03.2020 a sp. zn. 22Co/107/2018

zo dňa 18.12.2018.

49. Hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch má v zmysle §
11 ods. 2 tohto zákona za následok to, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Navyše, podľa prvej vety § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, nie je oprávnený od spotrebiteľa
požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Inak povedané, veriteľ nie je oprávnený úver
predčasne zosplatniť. Naproti tomu medzičasom už nastala konečná splatnosť úveru dňa 10.09.2024.
Vzhľadom na to, že veriteľ neskúmaním bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy hrubo porušil
povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, predmetný úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi tak vznikol nárok iba na vrátenie úverovej istiny, ktorá zodpovedá
sume reálne poskytnutej žalovanému vo výške 8.000,- eur. Nakoľko však žalovaný túto sumu žalobcovi
ku dňu vyhlásenia rozsudku už zaplatil, a teda celú vrátil (ku dňu 10.11.2022 uhradil 8.096,92 eur), jehodlh zanikol splnením, a preto žalovaný už nie je povinný vrátiť žalovanú sumu žalobcovi. Súd preto
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

50. Pokiaľ ide o posúdenie veci upomínacím súdom a vydaný platobný rozkaz, uvedené nič nemenilo
na povinnosti súdu preskúmať ex offo splnenie povinnosti žalobcu posúdiť pred uzavretím zmluvy
schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Rozhodnutie upomínacieho súdu
nie je pre tunajší súd nijako záväzné a absolútne ho nezbavuje povinnosti preskúmať vo vzťahu k
nárokužalobcuvočižalovanémusplneniepovinnostižalobcuskúmaťjehobonitu.Prenaplnenieprincípu

právnej istoty v právnom štáte je v článku 2 ods. 2 základných princípov CSP poukázané na ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Nie je preto dôvod, prečo by súd s poukazom na nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 530/2024 a judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach skúmania bonity
spotrebiteľov pred uzavretím zmluvy, nemal túto rešpektovať a podľa nej postupovať, ako to urobil aj
v tomto spore, keďže nenašiel na to žiadne iné relevantné a presvedčivé argumenty.

51. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. V danom prípade mal žalovaný plný
úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, a preto mu podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania
neuplatnil, tieto mu ani zo spisu nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového

poriadku nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko by v ňom nebolo o čom
rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania
žalovanému voči žalobcovi II. výrokom nepriznal (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.10.2016, sp. zn. 6 Cdo/544/2015 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo
dňa 28.02.2018, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani

jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov Civilného
sporovéhoporiadku,zakotvujúcimprocesnúekonómiu,rozhodnúťpriamotak,žesajejnároknanáhradu
trov konania nepriznáva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.