Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021204431
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0021204431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
D. B. XX, E., zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 7,
Michalovce, proti žalovanému MADIP INVESTMENT s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO:
45375020, zastúpenému JUDr. Milanom Slebodnikom, advokátom, so sídlom Štúrova 20, Košice, o
určenie existencie právneho vzťahu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 22. apríla 2024, č. k. 30C/86/2021-323

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd") napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu
trovkonaniavočižalobkyni vrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnutésamostatnýmuznesením
po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa v konečnom dôsledku domáhala určenia, že zmluvný
vzťah žalobkyne ako budúceho kupujúceho a žalovaného ako budúceho predávajúceho založený

Zmluvou o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu č. 2018/8 zo dňa 15.10.2018 (ďalej aj ako
„Zmluva“) naďalej trvá. Skutkovým základom takto uplatneného nároku bolo v podstatnom tvrdenie
žalobkyne, že dňa 15.10.2018 uzavrela so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok strán
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva v znení, ktoré tvorí prílohu č. 3 k Zmluve, a to k bytu č.
8 nachádzajúcemu sa na 4. poschodí budovy F. G. Stráňany, vedenému na LV č. XXXX, k.ú. H.,
zapísaného toho času ešte ako rozostavaný byt. Žalovaný listom zo dňa 7.9.2021 odstúpil od Zmluvy,
pričom v odstúpení uviedol, že z dôvodu nárastu cien materiálov okolnosti, za ktorých bola Zmluva

uzavretá, sa tak zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa kúpna zmluva uzavrela, zároveň
vyzval žalobkyňu na oznámenie č. účtu za účelom vrátenia zábezpeky, ktorú žalobkyňa zložila pri
uzavretí Zmluvy vo výške 5.500 Eur. Žalobkyňa listom zo 17.9.2021 žalovanému uviedla, že odstúpenie
považujezaneplatnéažiadadodržaťZmluvu.Žalovanýnatoreagovallistomzodňa30.9.2021,vktorom
opätovne vyzval žalobkyňu na oznámenie č. účtu za účelom vrátenia zábezpeky. Žalobkyňa tvrdila, že
z Občianskeho zákonníka nevyplýva a ani samotná zmluva nepripúšťa odstúpenie od zmluvy z dôvodu,
ktorý uviedol žalovaný, preto ide o neplatný právny úkon, naviac byt mal byť dokončený ešte v roku 2018

a žalovaný práve svojím konaním zapríčinil, že doposiaľ nedošlo k uzavretiu zmluvy.
3. Súd prvej inštancie posúdil žalobu za procesne prípustnú podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., nakoľko
podľa jeho úvahy v predmetnom konaní došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od zmluvy, toto
odstúpenie považoval žalovaný za platné, vyvolávajúce následok zrušenia zmluvy o budúcej zmluve odpočiatku, žalobkyňa považovala predmetné odstúpenie od zmluvy za neplatné, čím na jej strane vznikol
stav právnej neistoty, či právny vzťah medzi ňou a žalovaným založený zmluvou trvá. Prvoinštančný
súd konštatoval, že jedine súd svojím rozhodnutím môže vyriešiť spor medzi žalobkyňou a žalovaným,

či vyššie uvedený právny vzťah naďalej trvá, preto uzavrel, že naliehavý právny záujem žalobkyne na
danej žalobe je daný.
4. Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal platnosťou samotnej zmluvy o budúcej zmluve, keďže žalovaný
namietal jej neplatnosť pre neurčitosť, resp. absenciu určenia doby, dokedy má byť budúca zmluva
uzavretá. Súd prvej inštancie v tejto spojitosti konštatoval, že v danom prípade si zmluvné strany dobu

plnenia časovo dátumom neohraničili, avšak vymedzili ju konkrétnou právnou skutočnosťou, súčasným
splnením podmienok uvedených v bode 4.2 Zmluvy. Od súčasného splnenia týchto podmienok si
nastavili presný časový režim uzavretia kúpnej zmluvy (zmluvy o prevode vlastníctva bytu), o ktorej
náležitostiach sa tiež jasne dohodli. V tejto súvislosti poukázal na bod 4.11 Zmluvy, podľa ktorého
v prípade, ak ani jedna zmluvná strana do 60 dní odo dňa splnenia všetkých podmienok podľa bodu
4.2 tohto článku Zmluvy nedoručí druhej zmluvnej strane výzvu na uzatvorenie zmluvy o prevode

vlastníctva, záväzok uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva zaniká, z čoho vyplýva, že po splnení
všetkých podmienok uvedených v bode 4.2 Zmluvy má jedna alebo druhá strana maximálne 60 dní na to,
aby druhú stranu vyzvala na uzavretie budúcej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemal
pochybnosť o tom, že zmluva o budúcej zmluve obsahuje ustanovenia, ktoré jasne a určito stanovujú
koniec doby, dokedy má byť budúca zmluva uzavretá, pre obe strany.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že k 31.12.2018 sa žalovaný zaviazal len splniť podmienky uvedené
v bode 4.2 Zmluvy, teda nejde o stanovenie doby, dokedy mala byť uzavretá budúca zmluva. Zdôraznil,
že zo žiadneho ustanovenia Zmluvy nevyplýva vôľa strán, aby v prípade nesplnenia podmienok v
bode 4.2 do 31.12.2018 záväzok strán uzavrieť budúcu zmluvu zanikol. Poukázal na to, že pre prípad
porušenia tohto záväzku zo strany žalovaného mala žalobkyňa ako budúci kupujúci právo odstúpiť

od zmluvy (bod 4.10), teda žalobkyňa mohla svojím rozhodnutím rozhodnúť, či záväzok strán bude
trvať naďalej alebo nie, o čom neodstúpením od zmluvy aj rozhodla. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
prvej inštancie uviedol, že považuje zmluvu o budúcej zmluve za platnú, obsahujúcu všetky zákonom
predpísané náležitosti.
6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v zákone ustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy a ani zákonného ustanovenia nevyplýva,
že by dôvodom na odstúpenie od predmetnej zmluvy mohol byť výrazný nárast cien stavebných
materiálov, ktorý nárast cien treba považovať za zmenu okolností, za ktorých bola zmluva o budúcej
zmluve uzavretá a z ktorých sa vychádzalo, do takej miery, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
zmluva uzavrela. S poukazom na uvedené prijal záver, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o

budúcej zmluve zo strany žalovaného.
7. Prvoinštančný súd ďalej akcentoval, že nárast cien stavebných materiálov nemožno považovať ani
za podstatnú zmenu okolností, za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá, pretože žalovaný
je podnikateľom, znáša podnikateľské riziko, pričom zvýšenie nákladov v priebehu výstavby je/bolo
možné predvídať v samotnej zmluve o budúcej zmluve v časti určenia kúpnej ceny a dohodnúť v nej

možnosť zvýšenia kúpnej ceny v takýchto prípadoch. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uviedol,
že nedošlo ani k zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu z dôvodu uvedeného v § 50a ods. 3 OZ.
8. Súd prvej inštancie ďalej posudzoval splnenie podmienok podľa bodu 4.2 Zmluvy, pričom dospel
k záveru, že podmienky podľa bodov 4.2.1; 4.2.3; 4.2.4 a 4.2.5 Zmluvy je nutné považovať za splnené.
K uvedenému záveru dospel na základe úvahy, že medzi stranami nebolo v konaní sporné, že

kolaudačné rozhodnutie, ktorým vecne a miestne príslušný stavebný úrad povolil užívanie predmetu
prevodu, nadobudlo právoplatnosť (4.2.1). Ďalej konštatoval, že žalovaný ako budúci predávajúci
nežiadal žalobkyňu na uhradenie akýchkoľvek prípadných nákladov vzniknutých podľa bodu 5.2
tejto zmluvy (4.2.3). Žalovaný v konaní ani netvrdil, že mu takéto náklady voči žalobkyni vznikli. Súd
prvej inštancie mal za to, že žalovaný ako budúci predávajúci nežiadal žalobkyňu na uhradenie iných

finančných záväzkov, ktoré prípadne vznikli žalobkyni ako budúcej kupujúcej voči žalovanému ako
budúcemu predávajúcemu (4.2.4). Žalovaný v konaní ani netvrdil, že mu takéto náklady resp. finančné
pohľadávky voči žalobkyni vznikli.
9. V súvislosti so splnením podmienky uvedenej v bode 4.2.5 Zmluvy („Byt, ktorý je v súčasnosti v KN
zapísaný ako rozostavaný byt, bude v KN zapísaný ako byt“) súd prvej inštancie konštatoval, že „...z

vyjadrení zástupcov strán sporu na pojednávaní dňa 20.11.2023 vyplýva, že bol podaný zo strany
žalovaného návrh na zápis predmetného bytu ako bytu do katastra nehnuteľností. Z bodu 4.8. Zmluvy
vyplýva, že sa strany dohodli, že podmienka uvedená v bode 4.2.5 Zmluvy sa považuje za splnenú, ak
budúci predávajúci v lehote podľa tohto bodu zmluvy (do 31.12.2018) podá návrh na zápis bytu ako bytudo katastra nehnuteľností. Námietku žalovaného, že návrh na zápis bytu mal byť podaný do 31.12.2018,
čosanestaloapretofikciauvedenávbode4.8.nemôžebyťpovažovanázasplnenú,považovalsúdprvej
inštancie za nedôvodnú a účelovú. Zdôraznil, že ak žalovaný v zmluve súhlasil s tým, že sa podmienka

podľa bodu 4.2.5 považuje za splnenú aj v prípade, ak do 31.12.2018 podá návrh na zápis bytu ako
bytu do katastra nehnuteľností, tak súd nevidí dôvod, prečo by sa táto podmienka v prípade, ak sa tento
návrh podá po uvedenej lehote, už za splnenú nemala považovať. Napokon konštatoval, že v Zmluve
sa nenachádza žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že zmeškanie (nedodržanie) tejto lehoty má
za následok neplatnosť tohto ustanovenia (bodu 4.8.)“.

10. Prvoinštančný súd sa zároveň zaoberal splnením podmienky uvedenej v bode 4.2.2 Zmluvy, t. j.
uhradením kúpnej ceny podľa podmienok uvedených v článku 6 Zmluvy, pričom dospel k záveru, že je
zrejmé, že žalobkyňa uhradila prvú časť kúpnej ceny vo výške 5.500,- Eur. Za účelom úhrady druhej časti
kúpnej ceny (50.000,- Eur) žalobkyňa, podľa vlastných tvrdení učinených cestou právneho zástupcu
(v podaní na čl. 209), potrebovala vyhotoviť znalecký posudok k predmetnej nehnuteľnosti k zmluve o
zriadenízáložnéhoprávavprospechbanky.Pretožalovanéhovyzvalapísomnevýzvouzodňa5.6.2023,

aby jej za vyššie uvedeným účelom predmetnú nehnuteľnosť sprístupnil, a to dňa 27.6.2023. V tejto
výzve poukázala na znenie čl. 6 bod 6.4. Zmluvy, podľa ktorého sa žalovaný ako budúci predávajúci
zaviazal zriadiť za účelom zabezpečenia pohľadávky banky voči budúcemu kupujúcemu zo zmluvy o
úvere záložné právo k predmetu prevodu v prospech banky a za týmto účelom uzavrieť s bankou zmluvu
o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný danú výzvu

prevzal dňa 14.6.2023, ale súčinnosť jej neposkytol a nehnuteľnosť jej nesprístupnil, teda k vyhotoveniu
znaleckého posudku a k úhrade druhej časti kúpnej ceny z hypotekárneho úveru tak nemohlo dôjsť/
nedošlo z dôvodu na strane žalovaného.
11. Za daných okolností súd prvej inštancie uzavrel, že „....zo strany žalovaného došlo k zámernému
zmareniu splnenia podmienky uvedenej v bode 4.2.2 Zmluvy, pretože vedel, že sa zmluvne zaviazal

na základe požiadavky budúceho kupujúceho zriadiť za účelom zabezpečenia pohľadávky banky voči
budúcemu kupujúcemu zo zmluvy o úvere záložné právo k predmetu prevodu v prospech banky,
napriek tomu požiadavke žalobkyne (budúcej kupujúcej) sprístupniť predmetnú nehnuteľnosť za účelom
vyhotovenia znaleckého posudku, pričom znalecké ohodnotenie hodnoty nehnuteľnosti, ktorá má byť
predmetom záložného práva pre zabezpečenie hypotekárneho úveru, je základnou podmienkou pre

jeho poskytnutie, a preto sa právny úkon (zmluva o budúcej zmluve), pokiaľ sa týka tejto podmienky, stal
v zmysle § 36 ods. 3 OZ nepodmieneným a na túto podmienku (bod. 4.2.2) nie je možné prihliadať“.
12. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k splneniu všetkých podmienok
špecifikovaných v čl. 4 bod 4.2. Zmluvy, a to dňom 27.6.2023, t. j. dňom, kedy nebola predmetná
nehnuteľnosť sprístupnená žalobkyni žalovaným.

13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že „...žalobkyňa tvrdila,
že žalovaný ju napriek splneniu všetkých podmienok uvedených v čl. 4 bod 4.2. Zmluvy zámerne
nevyzval na uzatvorenie kúpnej zmluvy (č.l. 213). Keďže bol žalovaný v omeškaní s doručením výzvy na
uzatvoreniezmluvyoprevodevlastníctvabytuoviacako15kalendárnychdní,vyzvalahonauzatvorenie
zmluvy o prevode vlastníctva žalobkyňa v zmysle bodu 4.7 Zmluvy. Za túto výzvu považuje podanie

doručené právnym zástupcom žalobkyne súdu dňa 28.9.2023, teda návrh na pripustenie zmeny žaloby
(čo uviedol právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 20.11.2023, uvedená skutočnosť nie je
zachytená v zápisnici, ale je zachytená na zvukovej nahrávke z daného pojednávania čas cca 00:33:29 ),
ktorá výzva bola doručená žalovanému 31.10.2023“.
14. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že dňa 27.6.2023 došlo k súčasnému

splneniu všetkých podmienok uvedených v čl. 4 bodoch 4.2.1; 4.2.2; 4.2.3; 4.2.4; 4.2.5 Zmluvy a keďže
žalovaný (budúci predávajúci) nevyzval žalobkyňu v lehote 15 pracovných dní na uzavretie zmluvy o
prevode vlastníctva bytu, vyzvala ho k tomu žalobkyňa výzvou zo dňa 28.9.2023 (t.j. cca 90 dní po
splnení vyššie uvedených podmienok), ktorá bola doručená žalovanému dňa 31.10.2023. Na základe
toho prvoinštančný súd dospel k záveru, že keďže ani jedna zmluvná strana nevyzvala písomne druhú

stranu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva do 60 dní odo dňa splnenia všetkých podmienok
podľa čl. 4 bod 4.2. Zmluvy, v zmysle bodu 4.11 Zmluvy záväzok uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva
bytuzanikol. Zároveňzánikomzáväzkovuzavrieťzmluvuoprevodevlastníctvasatátozmluvaobudúcej
zmluve zrušila s účinkami od počiatku.
15. V súvislosti s argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne prednesenou na pojednávaní 7.3.2024

ohľadne toho, že „Po poslednom pojednávaní mu klientka uviedla, že v zmysle ich výzvy sa daného
dňa 27.6.2023 nedostavila pred predmetnú nehnuteľnosť, nemala ani zabezpečeného znalca a preto
nemohla byť splnená podmienka podľa bodu 4.1. zmluvy s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 3
OZ. Ich návrh na zmenu žaloby zo dňa 28.9.2023 bol podaný predčasne a preto navrhol, aby súdpripustil zmenu žaloby v pôvodnom znení“, súd prvej inštancie uviedol, že tieto tvrdenia žalobkyne
učinené cestou jej právneho zástupcu sú ničím nepreukázané tvrdenia a považuje ich len za účelové,
v snahe zvrátiť nepriaznivý výsledok konania. Prvoinštančný súd neuveril tvrdeniam žalobkyne a jej

právneho zástupcu, že došlo k chybe v komunikácii medzi nimi o tejto skutočnosti, pričom poukázal
na to, že na Okresnom súde Michalovce prebieha niekoľko konaní s rovnakým predmetom konania
a rovnakým žalovaným. Právny zástupca žalobkyne zastupoval/zastupuje žalobcov aj napr. v konaní
sp. zn. 27C/71/2021 a aj v tomto konaní bol dňa 21.9.2023 do spisu doručený návrh na pripustenie
zmeny žaloby, v ktorom žalobcovia tvrdia, že žalovaného vyzvali na sprístupnenie nehnuteľnosti za

účelom vyhotovenia znaleckého posudku, kde žalovaný potrebnú súčinnosť žalobcom neposkytol a
nehnuteľnosť nesprístupnil a preto k vyhotoveniu znaleckého posudku a k úhrade druhej časti kúpnej
ceny z hypotekárneho úveru nedošlo z dôvodov na strane žalovaného. Prvoinštančný súd konštatoval,
že je zjavné, že na to, aby mohli žalobcovia v oboch konaniach podať návrh na zmenu žaloby v znení,
aby súd nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu
zmluvu o prevode vlastníctva bytu v konkrétnom znení, bolo potrebné učiniť rad úkonov v určitej časovej

následnosti a je nepravdepodobné, aby ich robila sama žalobkyňa z vlastnej iniciatívy (aj žalobcovia
v iných konaniach) bez pomoci právneho zástupcu. Je málo pravdepodobné, neuveriteľné, aby sa
všetci budúci kupujúci (zastúpení rovnakým advokátom) sami rozhodli pre vyššie uvedený postup. U
žalobkyne určite nešlo o vlastnú iniciatívu, keďže ako sama uviedla, nie je znalá práva, ale naopak ide
o koordinované konanie žalobkyne a jej právneho zástupcu smerujúce k tomu, aby boli splnené všetky

zmluvné, ako aj zákonné podmienky potrebné pre to, aby mohli podať návrh na zmenu žaloby v znení,
aby súd nahradil prejav vôle žalovaného. Súd prvej inštancie pochybuje a neverí tomu, aby za takýchto
okolností došlo k nejakej „chybe“ v komunikácii medzi klientkou a jej právnym zástupcom.
16. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pokiaľ právny zástupca žalobkyne v tejto súvislosti na
pojednávaní dňa 22.4.2024 uviedol, že „tvrdenia o tom, že žalobkyni nebola poskytnutá súčinnosť, resp.

že boli splnené podmienky na uzatvorenie kúpnej zmluvy, nemožno považovať za jej tvrdenia, pretože
netvrdila ich ona sama, nebola vypočutá“, tento názor právneho zástupcu je nesprávny, pretože i keď
tieto tvrdenia sú obsiahnuté v podaní napísanom právnym zástupcom žalobkyne, je nutné ich považovať
za tvrdenia samotnej žalobkyne, pretože právny zástupca koná v mene zastúpeného. Teda úkony, ktoré
sporová strana uskutočnila osobne a ktoré v jej mene uskutočnil splnomocnený zástupca (advokát), sú

v zásade rovnocenné. Úkon urobený v zastúpení je de facto úkonom, ktorý v mene strany uskutočňuje
zástupca, avšak de iure ide o úkon zastúpenej sporovej strany, resp. o úkon urobený v jej mene.
17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 50a ods. 1, 2, 3, § 48 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, §
36 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 137 písm. c) C.s.p.
18. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s použitím ust. § 255 C.s.p. plným procesným úspechom

žalovaného v spore.
19. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe
vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, eventuálne aby ho zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za

nepreskúmateľné, nakoľko nie je z neho zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru
v bode 63 rozsudku, že boli splnené podmienky na uzavretie kúpnej zmluvy, ak žalobkyňa tvrdila
opak. Rovnako nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie nezobral do úvahy celkové konanie
strán pri vyhodnotení pravdivosti ich tvrdení a jednostranne vychádzal len z tvrdení žalovaného bez
nejakých ďalších podporných nepriamych alebo priamych dôkazov. Podľa žalobkyne nie je zrejmé ani

to, z akého dôvodu prvoinštančný súd neuveril jej tvrdeniu, uvedenému po pojednávaní z 20.11.2023,
že sa 27.6.2023 nedostavila pred žalovanú nehnuteľnosť, že nemala ani zabezpečeného znalca za
účelom obhliadky bytu, teda že nemohla byť splnená podmienka podľa 4.1. Zmluvy s poukazom na ust.
§ 36 ods. 3 OZ. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie tvrdí v bode 68, že tieto svoje tvrdenia
nepreukázala, avšak opomenul pri hodnotení tú skutočnosť v súlade so súdnou praxou, že negatívna

skutočnosť sa nepreukazuje a žalovaný opak nepreukázal, teda aby sa žalobkyňa dostavila 27.6.2023
pred žalovanú nehnuteľnosť. Zdôraznila, že ak žalovaný danú skutočnosť nerozporoval, mal ju súd
považovať za nespornú podľa § 151 ods. 1 C.s.p., nakoľko súd na takúto nespornú skutočnosť už
nevykonáva dokazovanie. O to viac, že žiaden dôkaz preukazujúci opak v konaní nebol ani tvrdený ani
preukázaný. Odvolateľka nesúhlasila s tým, že súd prvej inštancie v rozpore s ustanoveniami C.s.p.

cituje na podporu svojich záverov závery z iného konania sp. zn. 27C/71/2021, pričom obsah tohto spisu
napojednávaníneoboznamoval.Ďalejnamietala,žeprvoinštančnýsúdneprihliadolnajejtvrdenie,žeak
by ju vypočul na prvom pojednávaní 20.11.2023, vyšla by táto skutočnosť najavo priamo na pojednávaní,
nie až po pojednávaní. Zdôraznila, že prvoinštančný súd tiež vôbec neuvádza v rozsudku ich tvrdeniena pojednávaní 7.3.2024, že 16.11.2022 zasielali výzvu žalovanému, kde tiež tvrdili, že sú splnené
všetky podmienky na uzavretie kúpnej zmluvy, hoci splnené neboli, čo žalovaný ani nerozporoval a práve
v kontexte tejto skutočnosti mal súd vyhodnotiť pravdivosť jej výpovede, teda nešlo o účelovú zmenu jej

výpovede, ako to nesprávne tvrdí súd bez dôkazov.
20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil
a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolacie tvrdenia
žalobkyne považuje za účelové vzhľadom na skutkový stav prezentovaný na pojednávaní 20.11.2023,
kde žalobkyňa bola prítomná aj osobne. Na tomto pojednávaní tvrdila, že všetky podmienky na uzavretie

zmluvy o budúcej zmluve boli splnené, avšak vzhľadom na predbežné právne posúdenie zo strany
súdu prvej inštancie úplne zmenila svoje stanoviská a tvrdila, že podmienka podľa bodu 4.1. zmluvy
nemohla byť splnená, pretože sa 27.6.2023 nedostavila pred žalovanú nehnuteľnosť a nemala ani
zabezpečeného znalca za účelom obhliadky bytu. Túto zmenu v jej tvrdeniach považuje žalovaný za
účelovú. Už v podaní z 11.9.2023 žalobkyňa uviedla, že jej výzvu na sprístupnenie predmetu prevodu
žalovaný prevzal dňa 14.6.2023, ale súčinnosť jej neposkytol. Žalovaný zdôraznil, že toto jej tvrdenie

nepoprel. Pôvodné tvrdenie žalobkyne, že jej dňa 27.6.2023 nesprístupnil predmet prevodu, nikdy
nepoprel. Jej súčasné tvrdenie, že v uvedený deň sa pred nehnuteľnosť nedostavila a nezabezpečila
znalca, je tak nepodstatné. Žalovaný uviedol, že na jej výzvu z 5.6.2023 nijak nereagoval. Ak by dňa
27.6.2023 sprístupnil predmet prevodu a žalobkyňa by napriek tomu neprišla, tak by to uviedol vo svojom
vyjadrení, resp. na pojednávaní. Zdôraznil, že pre naplnenie § 36 ods. 3 OZ nie je podstatné správanie

žalobkyne, ale jeho správanie. Je úplne bez právneho významu, či žalobkyňa v uvedený deň prišla pred
nehnuteľnosť a či zabezpečila znalca. Splnenie podmienky žalovaný zmaril zneprístupnením bytu, preto
sa na nesplnenie podmienky úhrady druhej časti kúpnej ceny nemôže prihliadať.
21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

prípustné(§§355až358C.s.p.),beznariadeniapojednávania(§385ods.1acontrarioC.s.p.),vrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou v odvolaní a s
prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov vecne správny.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.9.2025 po predchádzajúcom

oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho
súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa
v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých

podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez
akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových
otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387
ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň
na podstatné tvrdenia žalobkyne v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

23. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami, v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust
§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. nastolila predmetom odvolacieho prieskumu (tiež) správnosť procesného
postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania jej práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia,

z ktorého jej nebolo zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že boli splnené
podmienky na uzavretie kúpnej zmluvy, ak ona tvrdila opak.
24. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
25. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov

dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné
požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,
zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré
skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkovézávery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení
rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá
jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti.

Povinnosťousúdujevodôvodnenísavysporiadaťtiežsrozhodujúcimiargumentmistrán;zodôvodnenia
má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty,
pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia,
požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.
26. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len
za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada
konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.). S tým
názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015,
III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016,

právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny
v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska

nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov
nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu
možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (z hľadiska
podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) C.s.p., do 30.6.2016 ust. § 237 ods. 1
písm. f) O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie
súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti
pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade
tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za
procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust.

§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje
rozhodnutiepodľapredstávodvolateľa(por.uznesenieNSSRsp.zn.5Cdo/84/2017zodňa25.10.2017).
I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia,
ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na
preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). V otázke, za akých okolností je

možné považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné, sa výstižne vyjadril tiež Najvyšší súd ČR vo svojom
rozsudku sp. zn. 29 Cdo 2543/2011 z 25. júna 2013, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod číslom 100/2013. Prezentoval v ňom názor, že merítkom toho, či rozhodnutie súdu prvej
inštancie je alebo nie je preskúmateľné, nie sú požiadavky odvolacieho súdu na náležitosti odôvodnenia
rozhodnutia prvoinštančného súdu, ale predovšetkým záujem strán sporu na tom, aby mohli v odvolaní

náležite použiť proti tomuto rozhodnutiu odvolacie dôvody. Aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie
nevyhovuje všetkým požiadavkám na jeho odôvodnenie, nie je spravidla nepreskúmateľné, pokiaľ
prípadné nedostatky odôvodnenia neboli podľa obsahu odvolania na ujmu uplatnenia práv odvolateľa.
27. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v rozsiahlom odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala i aké bolo procesné stanovisko žalovaného k žalobe;

z ich tvrdení a argumentácie výstižne vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
a vo vzťahu k rozhodujúcim sporným skutočnostiam podrobne ozrejmil tiež, aké zistenia vyplynuli z toho
- ktorého z vykonaných dôkazov. Zistené skutočnosti následne zrozumiteľne a v súlade so zásadami
formálnej logiky premietol do rozhodujúcich skutkových záverov a z nich právnymi úvahami zdôvodnil
výber právnych noriem, ktoré aplikoval, a tiež aj konkrétne následky, ktoré z nich za daného skutkového

stavu vyvodil. Vo svetle východísk uvedených v predchádzajúcom bode podľa posúdenia odvolacieho
súdu nemožno odôvodnenie napadnutého rozsudku v žiadnom prípade považovať ani za arbitrárne ani
zaúplneodchylnéodvecisamejaanizaextrémnenelogické,apretoodvolaciunámietkužalobkyneproti
odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolací súd posúdil len ako nespokojnosť odvolateľky so závermi
prezentovanými v odôvodnení, ktorá ale, ako už bolo zmienené, nezakladá nesprávnosť postupu

súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a teda dôvodnosť
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
prvej inštancie v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok dospelk záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v prejednávanom
spore neboli preukázané. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli
nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom

hodnotení vykonaných dôkazov alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny
predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a

náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré
vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. C.s.p., v súlade so zákonom, starostlivo
prihliadajúc tiež na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.
29. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že boli splnené podmienky na uzatvorenie budúcej
zmluvy, pričom keďže ani jedna zmluvná strana nevyzvala druhú stranu na uzatvorenie budúcej zmluvy

v lehote ustanovenej v bode 4.11 Zmluvy (do 60 dní od splnenia všetkých podmienok podľa bodu 4.2),
záväzok uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva zanikol.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že kúpna
cena bude uhrádzaná budúcim kupujúcim budúcemu predávajúcemu už počas realizácie projektu,
a to formou preddavkov v dvoch splátkach, a to podľa bodu 6.1.1 – prvá časť kúpnej ceny vo výške

5.500,- Eur bude splatná najneskôr do 15 kalendárnych dní po doručení výzvy budúceho predávajúceho.
Nárok na zaplatenie prvej časti kúpnej ceny vzniká budúcemu predávajúcemu podaním žiadosti
o kolaudačné konanie. Podľa bodu 6.1.2 – druhá časť kúpnej ceny vo výške 50.000,- Eur bude splatná
do 15 kalendárnych dní po doručení výzvy budúceho predávajúceho na zaplatenie druhej časti kúpnej
ceny. Nárok na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny vzniká budúcemu predávajúcemu nadobudnutím

právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobkyňa zo
strany žalovaného na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny nebola vyzvaná, takže táto časť kúpnej ceny
nebola splatná. Je evidentné, že žalovaný urobil úkony, ktorými splnenie podmienky 4.2.2 (uhradenie
celej kúpnej ceny) zmaril, čím sa stal právny úkon podľa § 36 ods. 3 OZ v tejto časti nepodmieneným.
Odvolací súd akcentuje, že žalovaný v zásade odstúpil od zmluvy, čiže bolo jasné, že v zmluve nebude

pokračovať. Už v momente odstúpenia žalovaného od zmluvy bolo zrejmé, že túto zmluvu nemieni
plniť, čiže nemieni žalobkyňu ani vyzvať na zaplatenie ostávajúcej časti kúpnej ceny. Za zmarenie
podmienok, ktoré spočívajú v plnení žalovaného, je preto potrebné považovať už jeho prejav odstúpenia
od zmluvy, ktoré, aj keď bolo správne posúdené súdom prvej inštancie za neplatné, vyjadruje jasne
prejavenú vôľu žalovaného neplniť práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, čo sa následne aj stalo.

Vzhľadom na vyššie uvedené, vychádzajúc z inak akceptovateľného záveru súdu prvej inštancie, že
v prejave žalovaného je možné vzhliadnuť zmarenie podmienky v zmysle § 36 ods. 3 OZ, má odvolací
súd za to, že z časového hľadiska boli podmienky pre uzavretie zmluvy naplnené najneskôr v okamihu
kolaudácie, to znamená v júli 2022. Uvedené o to viac umocňuje záver súdu prvej inštancie, že záväzok
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva zanikol, pretože ani jedna zmluvná strana v lehote do 60 dní od

splnenia všetkých podmienok podľa bodu 4.2 nevyzvala druhú stranu na uzatvorenie zmluvy o prevode
vlastníctva, preto sa zmluva o budúcej zmluve zrušila s účinkami od počiatku. Za nesprávny považuje
odvolacísúdnázoržalobkyne,ženaposúdeniesplneniapodmienky4.2.2,tedaúhradycelejkúpnejceny
podľa podmienok v čl. 6 Zmluvy, má vplyv skutočnosť, či sa žalobkyňa dňa 27.6.2023 pred žalovanú
nehnuteľnosť dostavila, resp. nedostavila, pretože zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že žalobkyňa

mala ako druhú časť kúpnej ceny zaplatiť sumu presne 50.000,- Eur, čiže nešlo o situáciu, že by sa
čakalo na znalecký posudok, od ktorého by záviselo posúdenie hodnoty bytu. Zo Zmluvy nevyplýva ani
to, že by uzavretie budúcej zmluvy bolo podmienené tým, že žalovaný ako budúci predávajúci je povinný
do nehnuteľnosti pustiť znalca, čiže tým, že žalovaný nesprístupnil nehnuteľnosť znalcovi, nepochybne
nezmaril zaplatenie kúpnej ceny, pretože toto zmluva vôbec neupravovala. Už zo samotného odstúpenia

od zmluvy je zrejmé, že žalovaný nemienil plniť ani bod 6.4 Zmluvy.
31. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na ust. § 43 OZ, podľa
ktorého „účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo
viesť k vzniku rozporov“, ktorého cieľom je predchádzať vzniku možných sporov medzi nimi, pričom
možno konštatovať, že zmluva o budúcej zmluve bola od začiatku nevýhodná pre žalobkyňu, nakoľko

mnoho ponechávala v dispozícii a na vôli žalovaného.
32. Pri takomto usporiadaní je možné uzavrieť, že k splneniu všetkých podmienok podľa bodov 4.2.1 až
4.2.5 Zmluvy (okrem podmienky 4.2.2 - zaplatenia celej kúpnej ceny, na ktorú nemožno prihliadať) došlo
už okamihom kolaudácie, pričom nič nebránilo žalobkyni, aby žalovaného vyzvala na uzavretie kúpnejzmluvy v lehote ustanovenej v bode 4.11 Zmluvy, čo neurobila. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie
žalobkyne, že žalovanému dňa 16.11.2022 zasielala výzvu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva,
čo v konaní nebolo preukázané.

33. Odhliadnuc od všetkých skutočností, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol, vychádzajúc
z aktuálneho skutkového stavu, ktorý je pre rozhodnutie súdu smerodajný v čase, kedy dochádza
k vyhláseniu rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že podľa údajov katastra nehnuteľností je vlastníctvo
sporného bytu zapísané v súčasnosti na iné osoby, čo je bezpochyby skutočnosť, pre ktorú nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela, a preto je potrebné mať za to, že ak by aj závery súdu

prvej inštancie neboli celkom správne, zmluva o budúcej zmluve by nezaväzovala na základe aplikácie
§ 50a ods. 3 OZ. Aj z tohto dôvodu by teda nebolo možné žalobe v súčasnej dobe vyhovieť.
34. Odvolací súd z týchto dôvodov s použitím ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p ako vecne správny potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku i v závislom výroku o trovách konania,
majúcom správny základ v procesnom úspechu žalovaného.
35. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.
36. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
37. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne
úspešnému žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).