Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010632
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010632.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov

JUDr. Petra Hunáka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra
2025, vo veci obžalovaného A. B. trestne stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku
Okresného súdu vo Zvolene, sp. zn. 3T/96/2024 zo dňa 11.08.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp.zn.
3T/96/2024 zo dňa 11.08.2025 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. v spojení s § 285 písm. b) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, bytom C. D. XXXX/X, E., spod obžaloby okresného
prokurátora Zvolen, sp.zn. 1Pv 503/23/6611 z 19.12.2024, ktorou mu bolo kladené za vinu spáchanie
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

dňa 14.05.2023 v čase od 17.33 hod. sa v priestoroch predajne TESCO EXTRA Zvolen, na adrese F.
XXXX/X, A. E., okres Zvolen, v časti samoobslužných pokladní dopustil závažného konania tým, že
sa priblížil k bývalej družke G. H. I., Dis. art., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. K. X/X, na vzdialenosť
menšiu ako desať metrov, čím zmaril zákaz priblíženia, uložený mu uznesením Okresného súdu Zvolen
č.k. 12C/3/2023-48 zo dňa 13.01.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
11Co/13/2023-79 zo dňa 10.02.2023, ktorým mu bolo uložené, aby sa okrem iného vedome nepribližoval

k G. H. I., Dis. art. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby
súbežnej účasti G. H. I., Dis. art. s ním na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci, a to v
nevyhnutnom rozsahu a do právoplatného skončenia vo veci samej,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/96/2024 zo dňa 11.08.2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.

i) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 14.05.2023 v čase od 17.33 hod. sa v priestoroch predajne TESCO EXTRA Zvolen, na adrese F.
XXXX/X, A. E., okres Zvolen, v časti samoobslužných pokladní dopustil závažného konania tým, žesa priblížil k bývalej družke G. H. I., Dis. art., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. K. X/X, na vzdialenosť
menšiu ako desať metrov, čím zmaril zákaz priblíženia, uložený mu uznesením Okresného súdu Zvolen
č.k. 12C/3/2023-48 zo dňa 13.01.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

11Co/13/2023-79 zo dňa 10.02.2023, ktorým mu bolo uložené, aby sa okrem iného vedome nepribližoval
k G. H. I., Dis. art. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby
súbežnej účasti G. H. I., Dis. art. s ním na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci, a to v
nevyhnutnom rozsahu a do právoplatného skončenia vo veci samej.

Za toto konanie obžalovaného A. B. Okresný súd Zvolen odsúdil a to podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiace a podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 mu okresný súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním napadol obžalovaný A. B.,
pričom odvolanie odôvodnil jeho zvolený obhajca.

V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uviedol:
„V celom rozsahu odmietam svoju vinu zo spáchania skutku uvedeného v skutkovej vete napadnutého
rozsudku. Uznesením Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 12C/3/2023, zo dňa 13.01.2023 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11Co/13/2023, zo dňa 10.02.2023 mi bolo okrem

iného uložené, aby som sa vedome nepribližoval k G. H. I., Dis. art. na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov, s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti G. H. I., Dis. art. a mňa na procesných
úkonoch pred orgánmi verejnej moci, a to v nevyhnutnom rozsahu a do právoplatného skončenia veci
samej. Kategoricky odmietam konštatovanie, že som sa v inkriminovaný deň a čas vedome (úmyselne)
priblížil k poškodenej G. H. I., Dis. art. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a tým zmaril zákaz

priblíženia sa uložený mi označeným rozhodnutím civilného súdu. Toto konštatovanie nemá žiadnu
oporu v dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní. Je pravdou, že v inkriminovaný deň a čas
som sa nachádzal v predajni TESCO EXTRA Zvolen, pričom keď som išiel zaplatiť za tovar do časti
predajne so samoobsľužnými pokladňami som pri pokladni s pohyblivým pásom nečakane (náhodne)
stretol I. I. (otca G. H. I., Dis. art.), ktorému som sa pozdravil a bez akéhokoľvek zastavenia som

pokračoval do časti predajne so samoobslužnými pokladňami (túto skutočnosť potvrdzuje vykonaný
kamerový záznam označený ako 21048-Wa-17-asco-l, na ktorom v čase o 17:33:14 hod, vidieť ako
bez zastavenia prechádzam okolo pokladne s pohyblivým pásom do časti predajne so samoobslužnými
pokladňami). Poškodenú G. H. I., Dis. art. som vtedy nevidel, teda som ani nemal žiadnu vedomosť o
tom, že sa v predajni nachádza. Keď som stál pri samoobslužnej pokladni, zbadal som pri prvej pokladni

s pohyblivým pásom (pokladňa č. 8) moju dcérku D. L. B., pričom som mal za to, že je v predajni so
starýmotcomI.I.,ktoréhosompredtýmnáhodnestretol.Následnesomsavybralsmeromkmojejdcérke
D. L. B., ktorá stála za kovovým zábradlím oddeľujúcim časť predajne so samoobslužnými pokladňami
od poklade s pohyblivým pásom (pokladňa č. 8), ku ktorej som si kľakol (túto skutočnosť potvrdzuje
vykonanýkamerovýzáznamoznačenýako21048-Wa-17-asco-l,naktoromvčaseo17:36:16hod,vidieť

ako som si kľakol k dcérke D. L. B., poškodená G. H. I., Dis. art. sa v uvedenom čase na kamerovom
zázname nenachádza). Po pár sekundách som sa postavil z kľaku od dcérky D. L. B. (túto skutočnosť
potvrdzujevykonanýkamerovýzáznamoznačenýako21048-Wa-17-asco-l,naktoromvčaseo17:36:31
hod, vidieť, ako som sa postavil z kľaku od dcérky) a až vtedy som prvýkrát zbadal (uvidel) poškodenú
G. H. I., Dis. art., ktorá si ma bez akéhokoľvek môjho súhlasu fotografovala (túto skutočnosť potvrdzujú

vykonané fotografie vyhotovené G. H. I., Dis. art. z č. 1. 4-5). Dovtedy som nemal absolútne žiadnu
vedomosť o tom, že poškodená G. H. I., Dis. art. sa v danom čase nachádza v predajni TESCO EXTRA
Zvolen.

Keď som uvidel (zbadal) poškodenú G. H. I., Dis. art., povedal som jej, aby ma bez môjho súhlasu

nefotografovala a odišiel som odtiaľ preč na vzdialenosť väčšiu ako 10 metrov (túto skutočnosť
potvrdzujevykonanýkamerovýzáznamoznačenýako21048-Wa-17-asco-l,naktoromvčaseo17:36:45
hod, vidieť ako som odtiaľ odišiel preč na vzdialenosť väčšiu ako 10 metrov).
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, konaním uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku som sa
nemohol dopustiť prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Tr. zák,

(vyžadujúceho úmyselné zavinenie), keďže poškodenú G. H. I., Dis. art. som prvýkrát zbadal (uvidel) až
vtedy,keďsomsapostavilzkľakuoddcérkyD.L.B.,tedavžiadnomprípadenešloovedomé(úmyselné)
priblíženie sa k G. H. I., Dis. art. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a preto som sa nemohol dopustiť
marenia zákazu priblíženia uloženého mi vyššie označeným rozhodnutím civilného súdu. Zo žiadnehodôkazuvykonanéhonahlavnompojednávanínevyplýva,žebysompoškodenúG.H.I.,Dis.art.zahliadol
(zaregistroval) ešte predtým, ako som v časti samoobslužných pokladní prišiel ku kovovému zábradliu
oddeľujúcemu samoobslužné pokladne od pokladní s pohyblivým pásom, pri ktorom stála moja dcérka

D. L. B., resp. ako som sa postavil z kľaku od dcérky. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať aj na
výpoveď svedkyne L. C. (sestry G. H. I., Dis. art.), ktorá pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa
14.04.2025 uviedla, že ja som zaregistroval jej otca (I. I.) a prišiel som k tej tyčke (kovovému zábradliu),
ktorá delí normálne pokladne od samoobslužných (str. 11 zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa
14.04.2025). Táto svedkyňa a rovnako ani svedok I. I. vo svojich výpovediach neuviedli, že by som ešte

predtým,akosomsaprišielkukovovémuzábradliuoddeľujúcemusamoobslužnépokladneodpokladnís
pohyblivým pásom, zaregistroval poškodenú G. H. I., Dis. art. Ba práve ako je uvedené vyššie, svedkyňa
L. C. uviedla, že som zaregistroval jej otca I. I.. Rovnako tak ani z jedného z vykonaných kamerových
záznamov nevyplýva, že by som zaregistroval (zahliadol) poškodenú G. H. I., Dis. art. ešte predtým, ako
som prišiel ku kovovému zábradliu oddeľujúcemu samoobslužné pokladne od pokladne s pohyblivým
pásom (pokladňa č. 8).

Konštatovanie súdu uvedené v odôvodnení rozsudku (str. 11), že potom ako som zaregistroval dcéru
poškodenej (D. L. B.) pri jej starom otcovi (svedkovi I. I.) musel som, resp. mal som predpokladať, že
pokiaľ je v predajni naša maloletá dcéra (D. L. B.), že tam bude spoločne so svojou matkou (poškodenou
G. H. I., Dis. art.), je len domnienkou (nepotvrdenou mienkou, dohadom), ktorá však podľa § 119 ods.
3 Tr. por. nie je dôkazom v trestnom konaní. Navyše, táto domnienka ani nie je spojená s objektívnou

realitou, keďže starí rodičia bežne brávali dcérku D. L. B. bez prítomnosti jej matky (G. H. I., Dis. art.) na
nákupy či prechádzky. Na základe tejto domnienky rozhodne nemožno založiť fakt, že som musel, resp.
mal predpokladať, že naša dcérka D. L. B. bude v predajni spoločne s jej matkou poškodenou G. H. I.,
Dis. art. Preto o túto domnienku nemožno oprieť ani záver súdu uvedený v odôvodnení rozsudku (str.
11), že ako som išiel smerom k svedkovi I. I. (ktorý stál pri kovovom zábradlí oddeľujúcom samoobslužné

pokladne od pokladne s pohyblivým pásom č. 8) a následne (v kľaku) som oslovil dcérku D. L. B., som
konal či už v priamom alebo nepriamom úmysle porušiť zákaz priblíženia sa k poškodenej G. H. I., Dis.
art. Tento záver súdu je opretý len o vyššie uvedenú domnienku, že som musel, resp. mal predvídať v
danom čase, že spolu s dcérkou D. L. B. je v predajni aj jej matka poškodená G. H. I., Dis. art. Nie je teda
založený na žiadnom dôkaze preukazujúcom skutočnosť, že som v tom čase už vedel, že sa v predajni

nachádza poškodená G. H. I., Dis. art., a teda že som sa vedome (úmyselne) priblížil k poškodenej G.
H. I., Dis. art. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a tým zmaril zákaz priblíženia sa k poškodenej G.
H. I., Dis. art. uložený mi vyššie označeným rozhodnutím civilného súdu.
Pokiaľ ide o môj ďalší pohyb v predajni TESCO EXTRA Zvolen, tak je pravdou, že
potom, ako som zaplatil na samoobslužnej pokladni, som neopustil priestory predajne, ale

som sa postavil na chodbu predajne pred obchod so zvieratami (chovprodukt). Postavil som sa
tam z dôvodu, aby som videl moju dcérku D. L. B., ktorú som predtým
takmer 2 roky nevidel, pretože jej matka poškodená G. H. I., Dis. art. mi
bránila v styku s dcérkou. V tejto súvislosti si dovoľujem uviesť, že z dôvodu bránenia mi
v styku s dcérkou zo strany jej matky poškodenej G. H. I., Dis. art. som

ešte dňa 25.11.2022 podal na Okresný súd Zvolen návrh na úpravu styku, ktorým som navrhol
upraviť styk s dcérkou, pričom toto konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
8P/167/2022 nie je do dnešného dňa právoplatne skončené (dovoľujem si ešte dodať, že dňa
18.05.2023 som podal na Okresný súd Zvolen aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým som sa domáhal úpravy styku s dcérkou, keďže jej matka mi naďalej bránila v styku

s dcérkou, Okresný súd Zvolen uznesením, č. k. 8P/167/2022-232, zo dňa 06.06.2023 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým mi dočasne upravil styk s dcérkou, avšak jej matka mi napriek
tomuto rozhodnutiu ani raz neumožnila styk s dcérkou). Toto bol dôvod, pre ktorý som hneď
po zaplatení neopustil priestory predajne, ale som sa postavil na chodbu predajne pred
chovprodukt. Kategoricky však odmietam tvrdenie uvedené v odôvodnení rozsudku (str. 11),

že k poškodenej G. H. I., Dis. art. som stál vo vzdialenosti menšej ako 10
metrov. Súd síce v odôvodnení rozsudku konštatoval, že vzdialenosť nameraná pri previerke
nie je úplne presná (7,10 metra), avšak je toho názoru, že som stál približne 1-2 metre ďalej,
teda stále vo vzdialenosti menšej ako 10 metrov. Okrem toho, že súd toto svoje vlastné
meranie neoprel o žiadny dôkaz, tak s touto súdom nameranou vzdialenosťou rozhodne

nesúhlasím, pretože na vykonanom kamerovom zázname označenom ako 21048-Va-32vst
v čase od 17:37:45 hod, zreteľne vidieť, že od pokladne s pohyblivým pásom (pokladňa č. 8)
stojím minimálne 12 metrov a teda od poškodenej G. H. I., Dis. art. ešte vo
väčšej vzdialenosti. Navyše si v tejto súvislosti dovoľujem poznamenať, že tento skutok, resp.toto moje konanie nie je ani predmetom skutku opísaného v skutkovej vete napadnutého
rozsudku, keďže predmetom žalovaného skutku je moje priblíženie sa k poškodenej G.
H. I., Dis. art. v časti samoobslužných pokladní v priestoroch predajne TESCO

EXTRA Zvolen. Rovnako tak som sa nepriblížil k poškodenej G. H. I., Dis.
art. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov ani počas toho, ako poškodená spolu s našou
dcérkou D. L. B., svedkami I. I. a L. C. odišli od pokladne s pohyblivým pásom (pokladňa č.8) smerom
von z budovy predajne na parkovisko. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vykonaný kamerový záznam
označený ako 21048-Va-32-vst, na ktorom v čase od 17:38:33 hod, zreteľne vidieť, že som sa nepriblížil

k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.“

Na konci odôvodnenia obhajca za obžalovaného uviedol, že okresný súd vôbec neskúmal materiálnu
stránku konania obžalovaného, teda na kritériá potrebné na posúdenie vymedzenia závažnosti prečinu,
ktorého sa mal obžalovaný dopustiť. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd
pri rozhodovaní o žalovanom skutku posudzoval len naplnenie formálnych znakov, avšak žiadnym

spôsobom sa nevysporiadal s okolnosťami významnými pre určenie závažnosti prečinu, vôbec ich
nevyhodnotil a preto ani neuviedol toto hodnotenie v odôvodnení rozsudku a navyše nenachádza sa v
rozsudku žiadna zmienka, či odkaz na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona upravujúce materiálny
znak, ktorý je jedným zo základných znakov prečinu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti preto obhajca za obžalovaného navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

V dôsledku podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci nariadil termín verejného
zasadnutia,naktorésariadneavčasdostaviljednakobžalovaný,jehoobhajca,akoajkrajskýprokurátor.

Poškodená H. I. a ani jej splnomocnenec a to Lexarg Brehy, s.r.o., sa verejného zasadnutia nezúčastnili,
dokonca ani neprevzali predvolania a preto krajský súd v zmysle návrhu prokurátorky a súhlasného
stanoviska obhajcu s obžalovaným vykonal verejné zasadnutie v ich neprítomnosti.

Počas referácie trestného spisu predseda senátu oboznámil prítomných aj s rozsudkom Okresného

súdu Zvolen, sp. zn. 8P/167/2022 zo dňa 15.10.2025, ktorý prejednáva úpravu styku obžalovaného A.
B. s maloletou dcérou D. L. B. a jej matkou poškodenou H. I..

Z tohoto rozsudku je zrejmé, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou, matka je povinná maloletú na
styk s otcom pripraviť a taktiež bolo určené výchovné opatrenie, aby sa nad výchovou maloletej D. L.

B. podrobovali otec s matkou poradenstvu zameraného na obnovu vzťahu maloletej s otcom, zároveň
súd zamietol návrh matky, aby sa výlučne len ona starala o majetok maloletej, ako aj návrh matky na
zákaz styku otca s maloletou.

Podľa prípisu, ktorý doručil krajskému súdu Okresný súd Zvolen žiaden z účastníkov do dňa 5. novembra

2025 proti tomuto rozsudku odvolanie nepodal.

V konečných návrhoch potom pred krajským súdom obhajca obžalovaného uviedol, že sa v celom
rozsahu pridržiava dôvodov odvolania, okresný súd sa nevysporiadal vôbec s argumentmi obhajoby,
rozsudok je založený len na domnienke o tom, že obžalovaný mal predpokladať, že sa tam môže

nachádzať aj poškodená, nevysporiadal sa so všetkými znakmi skutkovej podstaty trestného činu,
neskúmal motív konania, už aj vzhľadom k tomu, že poškodená dlhodobo bránila otcovi v styku s
maloletou, nevykonal žiadny znalecký dôkaz ohľadne skúmania videozáznamov z obchodného domu
Tesco a preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok ako predčasný zrušený a vec bola vrátená
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajská prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou obhajoby,
napadnutý rozsudok je podľa nej zákonný a správny, poukázala na výpovede otca poškodenej a jej
nevlastnej sestry, taktiež aj na nepriaznivý duševný stav poškodenej, keďže proti obžalovanému bolo
vedenéajtrestnéstíhaniepretýranieatiežpoukázalanapriestupkovékonanievsúvislostispoškodenou

a tak z tohto dôvodu navrhla, aby bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté.

Sám obžalovaný vo svojom konečnom návrhu uviedol toľko, že sa k poškodenej úmyselne nepriblížil,
zaregistroval ju len, keď vstával od maloletej dcéry a preto hneď od nej aj odstúpil.Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal

obžalovaný odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, pričom
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. je v celom rozsahu dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa síce vykonal na hlavných
pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu

umožnili spravodlivé rozhodnutie, avšak v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. nepostupoval a
ani jednotlivé dôkazy nevyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a preto vo
veci rozhodol nezákonne.

Je síce pravdou, že v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol v zmysle § 168 ods. 1
Tr. por. všetky skutočnosti, ktoré boli preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, avšak

pochybil pri úvahách o tom, ako tieto dôkazy má hodnotiť a ako by mal vo veci rozhodnúť.

Zodôvodneniarozsudkuvôbecniejezrejméakosaokresnýsúdvysporiadalsobhajobouobžalovaného,
prečo tejto jeho obrane neuveril a prečo je presvedčený, že sa obžalovaný žalovanej trestnej činnosti
dopustil.

Krajský súd sa s takýmto hodnotením dôkazov okresným súdom nemohol stotožniť.

Je nepochybné, že okresný súd vôbec nevenoval pozornosť obrane obžalovaného o tom, že nešiel
úmyselnedoobchodnéhodomuTescovoZvoleneažebyišielúmyselnekpoškodenejaktejtosapriblížil

na menej ako 10 metrov. Krajskému súdu nie je zrejmé ani to, na základe čoho dospel okresný súd k
jednoznačnému záveru, ktorý uviedol aj do odôvodnenia rozhodnutia, že obžalovaný mal predpokladať,
že keď je v obchodnom dome jeho dcéra, že tam musí byť niekde aj jej matka. Je všeobecne známe,
že starí rodičia, ktorí tam boli, teda otec poškodenej a ktorého obžalovaný videl, bežne chodia svojim
vnučkám kupovať darčeky alebo nejaké sladkosti a to bez prítomnosti rodičov. Túto úvahu okresný súd

vôbec nerozviedol do svojho rozhodnutia, ani nepovedal, na základe čoho je okresný súd presvedčený,
že to tak malo byť.
Taktiež okresný súd absolútne ignoroval skutočnosť, aby sa venoval ustanoveniu § 10 ods. 2 Trestného
zákona, teda tzv. materiálnemu korektívu, keďže vôbec neskúmal, či išlo alebo nešlo o prečin vo vzťahu
ku skutku, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu, pretože vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho

následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, mala byť jeho
závažnosť nepatrná alebo zásadná. Odignoroval okresný súd reagovanie na túto námietku obhajoby a
krajský súd musí v tomto smere dať za pravdu tvrdeniam obhajoby uvedeným v odvolaní.

Navyše z ustanovenia § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona jednoznačne vyplýva, že prečinu

marenia výkonu úradného rozhodnutia sa dopustí ten páchateľ, ktorý marí alebo podstatne sťaží výkon
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že sa dopustí závažného alebo opakovaného
konania, aby zmaril zákaz alebo obmedzenie kontaktu vstupu alebo priblíženia sa vydania osvedčenia
podľa osobitného predpisu alebo vydané na základe rozhodnutia súdu v civilnom konaní.

Krajskému súdu nie je zrejmé, v čom malo spočívať buď závažné alebo opakované konanie
obžalovaného tak, aby boli naplnené znaky uvedeného prečinu. Je nepochybné, že obžalovaný priznal
a nebolo žiadnym dôkazom vyvrátené, že nešiel do obchodného domu Tesco za tým účelom, aby sa tam
priblížil k poškodenej, náhodne tam zbadal otca poškodenej a maloletú dcéru, preto sa pri nich pristavil
a až keď sa postavil, zistil, že tam je aj poškodená, odstúpil ďalej a už potom ak došlo aj k nejakému

reálnemu kontaktu, tak nie je zrejmé krajskému súdu, v čom má byť takéto konanie či už závažné, nie
to ešte opakované. Pritom ide o dva znaky, ktoré Trestný zákon vyžaduje na to, aby sa niekto mohol
takéhoto protiprávneho konania dopustiť. Okresný súd absolútne odignoroval tieto okolnosti a preto aj
vo veci rozhodol nezákonne.

Keďže krajský súd sa s takýmto rozhodnutím okresného súdu nemohol stotožniť a vo veci už boli
vykonané všetky dôkazy, nevyhovel ani návrhu obhajoby, aby po zrušení veci vec vrátil okresnému súdu
na nové konanie a rozhodnutie, ale vo veci rozhodol sám tak, že postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por.a § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora, lebo je toho
názoru, že daný skutok nie je trestným činom.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Tento rozsudok prijal krajský súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.