Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210424
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8223210424.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci povinnej z platenia výživného
-navrhovateľkyK.U.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomO.XXXX/.X,XXXXXV.-H.,Č.W.protioprávnenej
z poberania výživného - odporkyni I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX U., o zrušenie
výživného, o odvolaní povinnej z platenia výživného voči rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k.

16Pc/23/2023 - 22 zo dňa 13. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka oprávnenej z poberania výživného - navrhovateľka ako povinná z platenia výživného návrhom

podaným na súde prvej inštancie dňa 02.11.2023 žiadala, aby súd zrušil jej vyživovaciu povinnosť k
odporkyni, ktorá je jej dcérou, pretože odporkyňa je plnoletá a podľa navrhovateľky skončila štúdium a
ďalej v štúdiu nepokračuje, pretože nemá o nej žiadne správy, či pracuje alebo nie.
Navrhovateľka požiadala súd o prejednanie a rozhodnutie veci bez jej prítomnosti, zároveň v návrhu
poukázala na to, že nesúhlasí ďalej s platením výživného, nakoľko dcéra štúdium podľa nej nezvláda,
pretože navštevuje už tretiu vysokú školu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „Návrh na
zrušenie na zrušenie výživného zamietol“.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu a priloženými
listinnými dôkazmi mal za preukázané, že odporkyňa je dcérou navrhovateľky. Rozsudkom Okresného
súdu Bardejov, č. k. 1P/9/2011 - 61 zo dňa 09.08.2013 súd pôvodne zmenil rozsudok Okresného
súdu Bardejov, č. k. 1C/27/2007 - 40 tak, že zveril maloletú odporkyňu do osobnej starostlivosti otca a
navrhovateľku zaviazal platením výživného vo výške 40 eur mesačne. Následne rozsudkom Okresný

súd Bardejov, č. k. 2Pc/14/2020 - 107 dňa 27.04.2021 zvýšil výživné navrhovateľke na odporkyňu na
sumu 170 eur od 27.10.2020 a zároveň rozhodol o dlžnom výživnom. V súčasnosti je odporkyňa plnoletá
a je študentkou denného štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce I. O. N.O. v odbore
sociálna práca. V súčasnosti býva u bývalej priateľky svojho otca a občas si privyrába brigádnicky. Voči
navrhovateľke má pohľadávku na výživnom vo výške 750 eur. Zároveň súd prvej inštancie poukázal
na to, že jej mesačné náklady predstavuje strava vo výške 100 eur, oblečenie 60 eur, hygiena 20 eur,

telefón 9 eur a náklady na školné 700 eur ročne.Súd prvej inštancie citoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine o povinnosti plnenia vyživovacej
povinnosti rodičov a zároveň argumentoval tým, že hmotnoprávnou podmienkou preto, aby súd vo
veci opakovane rozhodol, je zmena pomerov. Pritom argumentoval tým, že odporkyňa nie je schopná

samostatne sa živiť, pretože študuje denné štúdium na vysokej škole, pričom vzhľadom k tomu, že
matka svoju vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, keďže má podľa tvrdenia odporkyne voči nej dlh
na výživnom, je nútená si brigádnicky privyrábať na úkor voľného času a prípravy na štúdium. Zároveň
súd prvej inštancie dôvodil tým, že sú splnené subjektívne dôvody pre zamietnutie návrhu na strane
odporkyne, pričom odporkyňa je stále odkázaná na výživné zo strany navrhovateľky a v súvislosti so

štúdiom na vysokej škole oproti poslednému určeniu výživného, kedy bolo zvýšené zo 40 eur na 170
eur nevidí súd dôvod ani na akékoľvek zníženie výživného, pričom na jeho zvýšenie nemá legitimitu.
Navrhovateľka ako matka odporkyne má teda stále podľa súdu prvej inštancie v súčasnosti zákonnú
povinnosť vyživovať svoju dcéru, až kým tá nebude schopná samostatne sa živiť, čo v súčasnosti nie
je splnené.

III. Obsah odvolania matky povinnej z platenia výživného a vyjadrenie účastníkov konania

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka plnoletej
odporkyne a poukázala na tú skutočnosť, že odporkyňa v súčasnej dobe študuje už na tretej škole

a navrhovateľka má za to, že Okresný súd Bardejov dostatočným spôsobom nezistil dôvody, prečo
odporkyňa ukončila už dvakrát po sebe štúdium na vysokej škole, pričom študuje od roku 2020 na
tretej vysokej škole. V prvom rade to bola C.. D. v D. D., potom to bol prvý ročník na N. v N. a
následne je v prvom ročníku na C. I. O.. Navrhovateľka si myslí, že na akúkoľvek vysokú školu nemá
odporkyňa vedomosti, tak aj preto tie vysoké školy strieda, len aby mohla využívať výživné. Ak chce

študovať, navrhovateľka nie je proti, ale nech nezneužíva to, že každý rok bude meniť vysokú školu.
Žiada napadnutým odvolaním, aby súd prvej inštancie prešetril a zistil, aká je skutočnosť jej štúdia na
vysokých školách.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa ako oprávnená z poberania výživného písomným

stanoviskom zo dňa 31.01.2024, v ktorom poukázala na to, že v tomto čase sa riadne pripravuje na
svoje budúce povolanie štúdiom na C. I. O. v odbore sociálna práca, pričom toto štúdium započala
z dôvodu zistení, že je vhodný typ na prácu spojenú s pomocou iným. Doviedlo ju k tomu poznanie z
predchádzajúcich smerov, ktorými sa zaoberali vysoké školy, na ktorých študovala. V tomto štúdiu mieni
naďalej pokračovať a úspešne ho aj ukončí a vzhľadom k tomu, že jej to zákon umožňuje, žiada od

svojichrodičovovyživovaciupovinnosťajnaďalej.Dôvodomjefakt,ženijakovoväčšejmierenepodieľali
sa na jej výchove, vzdelávaní a ani na voľnočasových aktivitách. Odporkyňa uviedla, že nemá za to, že
štúdium a rozvoj osobnosti v profesnom, či už osobnom smere je nejakým zneužívaním. Má zároveň za
to, že súd dostatočne zistil dôvody ukončenia jej predchádzajúcich štúdií riadnym a správnym osobným
vypočutím dňa 13.12.2023 na súdnom pojednávaní v danej veci.

6. K podanému vyjadreniu k odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 11.03.2024 vyjadrila navrhovateľka
ako povinná z platenia výživného a uviedla, že z dôvodu, že má za to, že súd prvej inštancie
nedostatočne prešetril štúdium odporkyne, nemal žiaden podklad o tom, aké dôvody mala odporkyňa, že
dvakrát ukončila štúdium na vysokých školách. Zároveň k vyjadreniu odporkyne uviedla, že bude stále

také, aby kryla samu seba, pričom má za to, že tri roky platenia výživného je dosť finančne náročné a
ona nemá na to, aby len tak tri roky vyhadzovala peniaze a odporkyňa striedala vysoké školy. Ak vysoké
školy potvrdia, že nezvláda štúdium, tak má navrhovateľka za to, aby sa ju už nemalo podporovať. Ak
raz nemá na to vedomostne a finančne, tak by nemala vôbec študovať. Kde má navrhovateľka záruku,
že tento rok to nebude tak isto s ukončením štúdia na predmetnej škole. Žiadne nové skutočnosti od

okresného súdu sa navrhovateľka nedozvedela a vyjadrenie odporkyne je podľa nej nie dostačujúce s
tým, že chcem študovať. Asi na to nemá vedomosti podľa navrhovateľky a ak dvakrát ukončila vysokú
školu, pokračuje tretíkrát v prvom ročníku, tak je o tom presvedčená. Zároveň žiadala, aby príslušné
odvolanie posúdil iný sudca súdu prvej inštancie, pretože vidí, že sudca v tomto konaní je zaujatý voči
jej osobe.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia §
2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimo sporového poriadku (ďalej len „CMP“) v spojení s
ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v paragrafe 62 a nasledujúcich CMP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že sú splnené podmienky na
zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody uvedené v odvolaní povinnej z platenia

výživného je posúdiť, či súd prvej inštancie správne posúdil existenciu dôvodov pre zamietnutie návrhu
na zrušenie výživného, pričom odvolací súd vzal v úvahu aj námietky nielen odvolateľky, ale aj vyjadrenie
odporkyne k podanému odvolaniu.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany tento použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom zdôvodní
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby
na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť
č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že
„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36

ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3.
júla 2003 sp. zn. IV.ÚS 115/03).

12. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozhodnutia dospel k záveru, že preskúmavané
rozhodnutie nespĺňa zákonom vyžadované predpoklady v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú zrejmé relevantné myšlienkové postupy a úvahy,
ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a
záveryorozhodnýchskutočnostiachformulovaťvlastnýmislovamisprihliadnutímnakonkrétneokolnosti

danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutočného stavu, návrhy účastníkov
na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia absentuje. Preskúmavané
rozhodnutie tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti.

13. Súd v prvej inštancie rozhodol o návrhu povinnej z platenia výživného o zrušení výživného s

poukazom na to, že odporkyňa ako oprávnená z poberania výživného, ktorá je jej dcérou, v súčasnom
období navštevuje už tretiu vysokú školu s tým, že má odvolateľka za to, že súd prvej inštancie sa
dostatočným spôsobom nevenoval alebo nepreukázal, z akého dôvodu vzal v úvahu správnosť ďalšieho
štúdia odporkyne, pričom vôbec neskúmal, na základe akých postupov odporkyňa na vysokej škole
študuje, prečo ukončila dve vysoké školy a v súčasnej dobe je absolventkou prvého ročníka, ako uviedla,

C.
Odvolací súd mal za preukázané, že súd prvej inštancie vychádzal len zo samotného výsluchu
odporkyne na pojednávaní 13.12.2023, ktorá uviedla, že momentálne žije s priateľom u bývalej priateľky
jej otca, s ktorou má dobrý vzťah, lebo priateľ dom v N., okres K. rekonštruuje. Jej mesačné výdavkytvoria na stravu 100 eur, oblečenie 60 eur, hygienu 20 eur, telefón 9 eur a 700 eur na školné za celý rok.
S matkou nemá dobrý vzťah, a to kvôli tomu ako sa ku nej správala v minulosti. Zároveň s nákladmi na
život jej pomáha priateľ a občas aj otec, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči nej. S návrhom na zrušenie

výživného, ktorý podala matka nesúhlasí a zároveň uviedla, že študovala v D. D. a v N., ako dlho to
trvalo a prečo skončila odporkyňa uviedla, že je pravda, že na oboch univerzitách študovala rok, pričom
v D. D. študovala ťažkú chémiu, táto ju nebavila a v N. bola hra na klavír, na ktorý dobre nehrá. Štúdium
v K. je zaujímavejšie a ľahšie. Platí ešte internet v N. vo výške 18 eur.

14. Čo sa týka samotného štúdia, súd prvej inštancie vychádzal iba z potvrdenia C., pričom potvrdenie
bolo vydané bez uvedenia dátumu a študijné oddelenie potvrdilo, že I. U. je v akademickom roku XXXX/
XXXX študentkou prvého ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia, odbor sociálna práca, v trvaní od
18.09.2023 do 31.08.2024 .
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí argumentoval tým, že bola splnená tak hmotnoprávna
podmienka, pretože súd vo veci opakovane rozhodol na základe zmeny pomerov a zároveň uviedol,

že sú splnené aj subjektívne dôvody pre zamietnutie návrhu na strane odporkyne, pretože tá je stále
odkázaná na výživu zo strany navrhovateľky.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pretože sa vo
svojom dokazovaní nezaoberal preukázaním štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce so

sídlom D., s pobočkou K. v rozsahu, v akom bolo potrebné, a to preukázaním, aké študijné výsledky, z
akých predmetov odporkyňa dosahovala, na základe čoho jej boli udelené zápočty, resp. na základe
čoho boli vykonané skúšky v danom prvom ročníku tejto vysokej školy. Súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal uvedenými skutočnosťami a bez toho, aby zistil dôvody, pre ktoré odporkyňa v štúdiu na
vysokej škole pokračuje už na tretej vysokej škole, návrh na zrušenie výživného zo strany povinnej z

platenia výživného zamietol.

16. Poukazujúc na znenie vyššie uvedených zákonných ustanovení a po oboznámení sa s obsahom
súdneho spisu, ako aj rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie
zohľadňujúc námietky odvolateľky, odvolací súd argumentuje, že preskúmavané rozhodnutie trpí

vadou nepreskúmateľnosti, ktorá znemožňuje odvolaciemu súdu posúdiť jeho vecnú správnosť, resp.
nesprávnosť a zároveň odvolací súd považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé
rozhodnutie vo veci samej.

17. Odvolateľka pokiaľ zdôvodňuje svoje odvolanie tým, že sú dôvody, pre ktoré nerešpektuje

rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to práve z tých dôvodov, na ktoré poukázala, teda, že dcéra
navštevuje už tretiu vysokú školu a súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal dôvodmi, pričom mu stačilo
iba vypočutie dcéry na pojednávaní. Má za to, že nedostatočne súd prvej inštancie zistil skutkový stav, z
ktorého vychádzal. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že povinná z platenia výživného je ako matka
povinná pokiaľ dcéra neukončí prípravu na život - vysokú školu, platiť výživné, avšak podľa názoru

odvolacieho súdu dostatočným spôsobom nezhodnotil a nevysporiadal sa s otázkou povinnosti platenia
výživného v tomto prípade, kedy odporkyňa ako oprávnená z poberania výživného v posledných troch
rokoch zmenila tretíkrát návštevu vysokej školy. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, na základe akých
skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že trvajú dôvody naďalej na platenie výživného zo
strany povinnej z platenia výživného v prospech oprávnenej na základe tých skutočností, ktoré uviedol

vo svojom rozhodnutí bez toho, aby sa bližšie zaoberal dôvodmi, pre ktoré odporkyňa mení neustále
štúdium na príslušnej vysokej škole.

18. Odvolaciemu súdu nie sú zrejmé ani v skutočnosti, na základe ktorých dospel súd prvej inštancie k
záveru, že bola splnená v danom konaní hmotnoprávna podmienka, preto aby súd vo veci rozhodol, a

to je zmena pomerov. Uvedená zmena pomerov nastala podľa súdu prvej inštancie tým, že odporkyňa
preukázala, že na školné náklady platí 700 eur mesačne, pričom na stravu a ostatné má náklady okolo
200 eur.
Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie rovnako nezaoberal existenciou okolností, ktoré nastali
po prerušení štúdia u odporkyne pred dvoma rokmi, ako aj pred rokom.

19. Na základe nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku pripustil odvolací súd daný
odvolací dôvod a preskúmal tak napadnutý rozsudok a svoje konštatovanie zdôvodnil aj nasledovnou
citáciou ustanovení. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacejpovinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.
Z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine a vyplýva, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec
nevenoval tej skutočnosti, aby zistil, v akom rozsahu sa podieľa otec odporkyne na jej výžive, či samotná

odporkyňa má finančné prostriedky iba z brigád, resp., v akej výške sa otec podieľa na jej výžive, na
platení školného, atď.. Táto skutočnosť súdom prvej inštancie vôbec nebola preskúmaná ani zisťovaná.
Zároveň odvolací súd poukázal na to, že pokiaľ zamietal návrh povinnej z platenia výživného, zaoberal
sa vyslovene iba povinnosťou navrhovateľky voči odporkyni, teda povinnej z platenia výživného voči
oprávnenej z poberania výživného a nezaoberal sa žiadnymi inými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné
v rámci konania súdom prvej inštancie zistiť.

21. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že nastali zmeny pomerov v samotnom konaní, avšak presne
neidentifikoval, aké zmeny nastali a na ktorej strane, či už to je na strane povinnej z platenia výživného
alebo na strane oprávnenej z poberania výživného. Z ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. V tejto súvislosti opätovne odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého nesprávne vyvodil právny záver a predčasne
rozhodol.

22. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel
k záveru, že rozsudok Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. 16Pc/23/2023 zo dňa 13. decembra 2023
je potrebné zrušiť a vec vrátiť na opätovné konanie a nové rozhodnutie z dôvodov, ktoré odvolací súd
uviedol vyššie.

23. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenie odvolateľky čo sa týka vedomostí a schopností jej dcéry nie
je v jej kompetencii posudzovať, avšak čo sa týka posúdenia dôvodov, pre ktoré odporkyňa už tretíkrát
menila vysokú školu, bolo povinné zo strany súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom preveriť, na
základe akých skutočností odporkyňa študuje, aké výsledky dosahuje v danom študijnom odbore, ktorý
si tretíkrát po sebe zvolila a aké študijné výsledky boli výsledkom toho, že prvý ročník na tejto vysokej

škole aj ukončila.

24. V prejednávanej veci absentuje vyrovnanie sa súdu prvej inštancie s dôležitými zisteniami, ktoré
vyplývajú už z doposiaľ vykonaného dokazovania a tvrdení účastníkov konania. Súd je povinný
dostatočne zistiť skutkový stav veci tak, aby mohol konštatovať, že existujú, resp. neexistujú

ospravedlniteľné dôvody na strane povinnej z platenia výživného pre neplnenie si vyživovacej povinnosti
tak, ako to navrhla v svojom návrhu a zase na druhej strane neexistujú, resp. existujú ospravedlniteľné
dôvody na strane oprávnenej z poberania výživného pre neschopnosť alebo nemožnosť študovania na
vysokej škole jedného zamerania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tieto skutočnosti vôbec nie
sú zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel a posúdil uvedené dôvody, na ktoré poukázal

ako na splnenie hmotnoprávnej podmienky a subjektívnych dôvodov na strane odporkyne, ktorá je
podľa súdu prvej inštancie stále odkázaná na výživné zo strany navrhovateľky, pretože jej náklady v
súvislosti so štúdiom na vysokej škole oproti poslednému určeniu výživného sa zvýšili, a to poukazom
na doplatok na štúdium, študijné pomôcky, cestovné atď., pričom súd prvej inštancie nevidel dôvod na to,
aby došlo k zníženiu výživného, resp. k samotnému zrušeniu výživného tak, ako to navrhovala povinná

z platenia výživného. Z odôvodnenia tohto rozsudku súdu prvej inštancie tieto skutočnosti nevyplývajú,
preto súd musí prijať spoľahlivý záver o existencii, resp. neexistencii ospravedlniteľných dôvodov na
strane odporkyne, pre ktoré dochádzalo k viacnásobnému ukončeniu vysokej školy po prvom ročníku a
k následnému zapísaniu sa do prvého ročníka inej vysokej školy.

25. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že tvrdenia povinnej z platenia
výživného, ako aj tvrdenia oprávnenej z platenia výživného, ktoré boli predmetom odvolania, ako aj
vyjadrenia k odvolaniu, ako aj vyjadrenie samotnej oprávnenej z platenia výživného na pojednávaní dňa13.12.2023 je potrebné súdom prvej inštancie opätovne posúdiť, vyhodnotiť a doplniť dokazovanie v
smere ako naznačil odvolací súd.
Úlohou súdu prvej inštancie v zornom uhle uvedených kritérií je zistiť dostatočne skutkový stav veci,

na základe ktorého súd prvej inštancie dospeje k správnemu právnemu záveru, z ktorého vyvodí aj
správny skutkový a právny záver. Vzhľadom na uvedené je úlohou súdu prvej inštancie opätovne doplniť
skutkový stav, tento posúdiť a z uvedeného skutkového stavu vyvodiť správny právny záver.

26. Na základe týchto skutočností preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle

ustanovenia§389ods.1písm. b) CSPavrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie
v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP. Pritom je súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 391 ods.
2 CSP viazaný názorom odvolacieho súdu.

27.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).