Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Halková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 51C/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217611
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123217611.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.X.XXXX,

bytom D. XXX/X, D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30807484 so sídlom ul. 29.
augusta 8, Bratislava, o zaplatenie zákonného úroku z omeškania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 37,20 € od 1.7.2023 do 11.8.2023, a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil s poukazom na § 517 ods. 1 prvá veta a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) tým (body 2 – 3 odôvodnenia),
že žalovaný ako verejnoprávny inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia, na neexistujúcom
právnom základe v kontexte so zverejneným oznamom na svojom webovom sídle zo dňa 29.6.2023
označeného ako Stručný prehľad zmien v sociálnom poistení od 1.7.2023, kde tento oznam žalovaný
zverejnil v čase ešte pred účinnosťou zákona č. 210/2023 Z. z. so uvádzanými skutočnosťami, že

bude v rozpore so zákonom č. 210/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zo dňa
23.5.2023, účinného od 1.7.2023, vydávať a doručovať poberateľovi dôchodku rozhodnutie o zvýšení
dôchodkových dávok (mimoriadna valorizácia) od 1.7.2023 až v mesiaci august 2023 a zároveň, že bude
na neexistujúcom právnom základe v kontexte so zverejneným oznamom na webovom sídle žalovaného
zo dňa 29.6.2023 označeného ako Stručný prehľad zmien v sociálnom poistení od 1.7.2023, vyplácať
zvýšený (valorizovaný) dôchodok od 1.7.2023 poberateľovi dôchodku oneskorene až v mesiaci august

2023. Toto konanie a postup žalovaného nemalo oporu v platnom právnom stave.

3. Žalobca je invalidný dôchodca s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný mu 13.7.2023 poukázal
na bankový účet invalidný dôchodok za júl 2023 v sume 350,50 €, teda o sumu 37,20 € menej (doplatok
za dobu od 1.7.2023 do 13.7.2023), a to v rozpore so zákon č. 461 sa odvolával na doktrínu legitímneho
očakávania, poukázal na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci PINE VALLEY
DEVELOPMENTS LTD. a iní c/a Írsko z 29.11.1991 a vo veci PRESSOS COMPANIA NAVIERA S. A.

a iní c/a Belgicko z 20.11.1995, podľa ktorých podľa ktorých sa za majetok sa považuje aj majetková
hodnota vrátane pohľadávky, o ktorých môžu sťažovatelia tvrdiť, že majú aspoň legitímnu nádej na
jej zhmotnenie. Zdôraznil, poukazujúc na zásadu, že neznalosť zákona (práva) neospravedlňuje, že
zákon č. 210/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vznení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zo dňa 23.5.2023, účinný od
1.7.2023 bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky už dňa 15.6.2023, čiže žalovaný mal
vedomosť o platnosti a účinnosti zákona č. 210/2023 Z. z. v dostatočnom časovom predstihu pred jeho

účinnosťou a bol povinný riadne a včas konať. Tvrdenie žalovaného, že výplata zvýšenej dôchodkovej
dávky ex offo s nárokom od 1.7.2023 oneskorene až v mesiaci august 2023 ako doplatok nie je rozpore
s právnou úpravou zákona č. 210/2023 Z. z., nemá oporu v platnom právnom stave.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju žiada ako nedôvodnú zamietnuť, s poukazom na §

116 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZoSP“). Deň splatnosti výplaty
dôchodkovej dávky určil žalovaný žalobcovi pri priznaní dávky na 14. v každom kalendárnom mesiaci.
14.7.2023 bola žalobcovi vyplatená dávka vopred za obdobie od 14.7.2023 do 13.8.2023. Invalidný
dôchodok žalobcu bol rozhodnutím žalovaného z 6.7.2023 zvýšený od 1.7.2023 o 37,20 € mesačne,
na 387,70 € mesačne. Proti rozhodnutiu sa žalobca neodvolala, nadobudlo právoplatnosť. Pravidelnú
výplatu invalidného dôchodku vo zvýšenej sume žalovaný zrealizoval od 14.8.2023 a doplatok na

dôchodku za obdobie od 1.7.2023 do 13.8.2023 bol žalobcovi poukázaný v sume 53,32 € dňa 11.8.2023.
Invalidný dôchodok bol od 1.7.2023 zvýšený hromadným spracovaním. V hromadnom spracovaní
boli rovnakým spôsobom zvýšené všetky vyplácané dôchodky, prvá výplata zvýšenej dôchodkovej
dávky bola zrealizovaná od výplatného termínu za august 2023. K žiadnemu omeškaniu pri zvýšení
invalidného dôchodku žalobcu neprišlo. Zároveň žalovaný poukázal na to, že dávky sociálneho poistenia

sú práva inej povahy, než sú práva z občianskoprávnych, pracovnoprávnych alebo obdobných vzťahov,
ohľadom ktorých zákonná úprava v prípade omeškania s plnením pripúšťa požadovať aj zákonom
stanovené úroky. Právo na dôchodkovú dávku je sociálnym právom, a ZoSP možnosť priznania
úroku z omeškania neposkytuje. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/114/2013
z 13.5.2013 a 3Cdo/81/2007 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1269/2004.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vypláca dôchodkové dávky, konkrétne jeho invalidný dôchodok
v pravidelných mesačných lehotách v určený deň splatnosti, ale vždy na obdobie jedného mesiaca
od 14.dňa daného mesiaca do 13.dňa nasledujúceho mesiaca, nikdy nie preddavkovo za akékoľvek
obdobie navyše. Zvýšený invalidný dôchodok v správnej zákonnej sume 387,70 € od 1.7.2023 mu

najneskôr dňa 14.7.2023 (teda v určenom dni vždy 14. dňa v mesiaci) zo strany žalovaného vyplatený
nebol. Doplatok pri ex offo zvýšenom invalidnom dôchodku vypláca žalovaný vždy v konkrétnom
kalendárnom mesiaci v ktorom došlo ex offo k zvýšeniu tejto dôchodkovej dávky, teda riadne a včas
od 1.1.2023 to bolo v mesiaci január 2023, od 1.7.2023 to malo byť v mesiaci júl 2023, čo sa ale
nestalo, a od 1.1.2024 to bolo v mesiaci január 2024. Tvrdil, že žiadny všeobecne záväzný právny

predpis mu explicitne nezakazuje ani nevylučuje uplatniť si žalobným nárokom zaplatenie zákonných
úrokov z omeškania pri omeškaní platby dôchodkovej dávky v rozpore so ZoSP ako pohľadávky v súlade
s OZ a CSP. K rozhodnutiam spomínaným žalovaným uviedol, že nie sú zverejnené v zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, a teda nie sú podľa § 193 CSP pre súdy v SR všeobecne
záväzné. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR považoval za irelevantné.

6. Žalovaný zotrval na tvrdeniach uvedených vo svojom predošlom podaní. Keďže zákon č. 210/2023 Z.
z. nadobudol účinnosť od 1.7.2023, žalovaný o zvýšení dôchodkovej dávky žalobcu rozhodol v zákonom
stanovenej 60 – dňovej lehote po nadobudnutí účinnosti zákona a v žiadnom prípade sa nedostal
do omeškania, s poukazom na § 293fzc a § 210 ods. 2 ZoSP. Zo žiadneho znenia ustanovenia

zákona č. 210/2023 Z. z. nevyplýva, že by žalovaný o mimoriadnej valorizácii dôchodkových dávok
mal rozhodnúť v priebehu júla 2023. Žalovaný odkázal na rozhodnutia Okresného súdu Poprad č. k.
17C/13/2020-122(potvrdenérozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.5Co/56/2020-185)aOkresného
súdu Ružomberok č. k. 3C/35/2019-78.

7. V ďalšom priebehu konania strany sporu zotrvali na svojich predošlých tvrdeniach. Súd na
pojednávaní dňa 26.7.2024, konanom v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, pričom
nežiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný zotrval na svojich predošlých vyjadreniach. Poukázal
na stanovisko Krajského súdu v Košiciach zo 6.5.2024 vo veci podnetu na zjednotenie rozhodovacej
praxe, podľa ktorého úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka nemožno priznať z invalidného

dôchodku vzhľadom na charakter vzťahu medzi stranami sporu, ktorý nie je súkromným vzťahom.

8. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: žiadosť o poskytnutie informácií
z 2.7.2023 s doručenkou, sprístupnenie informácií z 10.7.2023, rozhodnutie o zvýšení invalidnéhodôchodku z 6.7.2023 s doručenou, výzva na výplatu zvýšeného invalidného dôchodku a príslušenstva
z 14.7.2023 s doručenkou, doklad o úhrade invalidného dôchodku z 11.8.2023, doklad o úhrade
doplatku invalidného dôchodku z 11.8.2023, oznámenie žalovaného z 18.8.2023 s doručenkou, výplata

invalidného dôchodku z 13.7.2023, zbierka zákonov Slovenskej republiky – zákon č. 210/2023 ,
potvrdenie o dávkach dôchodkového poistenia z 28.3.2023, rozhodnutia žalovaného z 1.1.2022
a z 7.12.2023 s doručenkami. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný, pre
rozhodnutie v spore relevantný, skutkový stav (body 9 - 14 odôvodnenia):

9. Žalobca je od 3.3.2016 poberateľom invalidného dôchodku, vyplácaného žalovaným.

10. Invalidný dôchodok žalobcu bol od 1.7.2023 zvýšený na základe rozhodnutia žalovaného z 6.7.2023,
ktorým došlo k zvýšeniu invalidného dôchodku žalobcu o 37,20 €, a to na sumu 387,70 € mesačne, na
základe ZoSP.

11. Žalovaný zároveň oznámil žalobcovi, že od augusta 2023 mu bude poukazovať mesačne sumu
387,70 € vždy 14. dňa v mesiaci. Doplatok za dobu od 1.7.2023 do 13.8.2023 v sume 53,32 € mu
poukáže na účet.

12. Dňa 13.7.2023 poukázal žalovaný na účet žalobcu sumu 350,50 €, za obdobie od 14.6.2023 do

13.8.2023.

13. Dňa 11.8.2023 poukázal žalovaný na účet žalobcu sumu 387,70 € (ako výplatu invalidného dôchodku
v zvýšenej sume) a sumu 53,32 € (ako doplatok na dôchodku za obdobie od 1.7.2023), v súlade s
rozhodnutím žalovaného z 6.7.2023.

14. Listom z 18.8.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, v reakcii na jeho podanie z 14.7.2023, že zvýšil jeho
invalidnýdôchodokod1.7.2023nasumu387,70€,očomvydalrozhodnutie6.7.2023.Pravidelnúvýplatu
dôchodku v zvýšenej sume realizuje žalovaný od 14.8.2023, doplatok poukázal žalobcovi 11.8.2023.

15. Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

16. Podľa § 116 ods. 2 ZoSP, dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa
vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.

17.Podľa§293fzcods.1ZoSP,akkumulatívnymedzimesačnýrastspotrebiteľskýchcienzadomácnosti
dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka
vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom
a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania
o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom.

18. Podľa § 210 ods. 1 ZoSP, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach
uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).

19. Podľa § 210 ods. 2 ZoSP, organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach

uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno
túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

20. Podľa § 157 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej

primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa článku 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade sustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

22. V konaní bolo sporné, či má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania voči žalovanému za
tvrdené omeškanie žalovaného s výplatou zvýšeného invalidného dôchodku.

23. V prejednávanom spore dospel súd na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc vyššie uvedené
zákonné ustanovenia k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Invalidný dôchodok žalobcu bol

od 1.7.2023 zvýšený na základe rozhodnutia žalovaného z 6.7.2023. Žalovaný o zvýšení dôchodkovej
dávky žalobcu rozhodol v zákonom stanovenej 60 – dňovej lehote (§ 293fzc a § 210 ods. 2 ZoSP).
Doplatok na dôchodku žalobcovi žalovaný uhradil 11.8.2023. Vo vzťahu k dôchodkovej dávke nemajú
úroky z omeškania oporu v zákone o sociálnom poistení a nie je možné si ich nárokovať. Nárok
žalobcu nepredstavuje civilný nárok. Vzťah medzi stranami sporu má povahu administratívneho vzťahu.
Dôchodkovú dávku nie je možné charakterizovať ani ako pohľadávku.

24. Subjekty sociálno-poistných právnych vzťahov (vrátane úrazovo-poistných vzťahov) vystupujú
vo vzájomnom pomere nadriadenosti a podriadenosti, teda v nerovnoprávnom postavení, ktorý v
zásade vylučuje právnu možnosť usporiadať si vzájomné vzťahy sociálneho poistenia (inak), než to
ustanovuje zákon o sociálnom zabezpečení. Vzťah medzi sociálnou poisťovňou a fyzickou osobou

(poberateľom, či príjemcom dôchodkovej dávky) nie je súkromnoprávnym vzťahom vyplývajúcim
napr. z občianskoprávneho vzťahu, pracovnoprávneho, rodinného, či vzťahu obchodného, alebo
hospodárskeho (§ 1 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ide o verejnoprávny vzťah založený a vyplývajúci
zo sociálneho poistenia činnosti verejnoprávneho subjektu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/81/2007 z 26.3.2009)

25. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/90/2022 uplatnenie nároku na úrok z omeškania
z invalidného dôchodku vylúčil s tým, že právo fyzickej osoby na dôchodkovú dávku je sociálnym
právom, teda právom inej povahy, než sú práva z občianskoprávnych, obchodnoprávnych alebo iných
obdobných právnych vzťahov, ku ktorým zákonná úprava v prípade omeškania s plnením pripúšťa

možnosť požadovať aj zákonom stanovené úroky z omeškania. Podľa názoru kasačného súdu, však
v prípadoch týkajúcich sa dôchodkových dávok nie je možné nárokovať si úrok z omeškania, keďže
dôchodkovú dávku ako takú (vzhľadom na jej účel) nemožno charakterizovať ako pohľadávku, ale ide o
sociálne zabezpečenie z invalidného poistenia fyzickej osoby - poistenca v dôsledku jeho nepriaznivého
zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. ZoSP, podľa ktorého je potrebné

nárok poistenca posudzovať, takúto možnosť neposkytuje, úrok z omeškania pri dôchodkovej dávke tak
nemá oporu v zákone.

26. Uvedený názor Najvyššieho správneho súdu SR zohľadnil aj Krajský súd v Nitre, ktorý v rozsudku
sp. zn. 23Sa/79/2022, konštatoval, že vo vzťahu k dôchodkovej dávke nemajú úroky z omeškania oporu

v zákone a nie je možné si ich nárokovať, keďže dôchodkovú dávku nie je možné charakterizovať ako
pohľadávku. K obdobnému právnemu názoru dospeli aj napr. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn.
4Sa/9/2021, Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 5Scud/55/2011, Krajský súd v Žiline v rozsudku
sp. zn. 6Co/120/2020, Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 30Sa/17/2018 a Krajský súd
v Trenčíne v uznesení sp. zn. 12Sa/20/2022.

27. Žalobca argumentoval, že rozhodnutia, na ktoré poukazovala v konaní žalovaná, nie sú právne
záväzné. Jeho argument nie je nesprávny, avšak zákonná formulácia princípu právnej istoty vyjadrená
v čl. 2 CSP chráni hodnotu predvídateľnosti práva, resp. súdnych rozhodnutí ako jednu z najvyšších
ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu.

28. Princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu
legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať
rovnako. Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej istoty a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne
pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva. Na druhej

strane je nutné uviesť, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec je možné
rozhodnúť aj inak než v predošlých veciach. V takom prípade je však súd povinný svoje závery
riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a to
takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súdargumentačne vysporiadal (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25.
júna 2019).

29. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd nevidel dôvod, aby sa odklonil od spomínaných rozhodnutí
a rozhodol inak, ako už právoplatne mnohokrát súdy v obdobných veciach rozhodli. Rozhodnutia ESĽP,
na ktoré poukazoval v konaní žalobca, nemajú na výsledok konania vplyv.

30. Súd dodáva, že žalovaný na pojednávaní poukázal na stanovisko Krajského súdu v Košiciach, podľa

ktorého úroky z omeškania podľa OZ nemožno priznať z invalidného dôchodku. Súd potvrdzuje, že
občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Košiciach dňa 16.4.2024 v súvislosti s podnetom Sociálnej
poisťovne na zjednotenie rozhodovacej praxe vo veciach priznávania úrokov z omeškania podľa § 517
OZ pri výplate invalidného dôchodku uzavrelo, že úroky z omeškania podľa OZ ako inštitút súkromného
práva nie je možné aplikovať na verejnoprávny vzťah, v ktorom došlo k oneskorenému vyplateniu dávky
invalidného dôchodku.

31. Súd žalobu vzhľadom na zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie, ako nedôvodnú zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami

CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a teda má nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi, avšak vzhľadom na skutočnosť, že náhradu trov konania si neuplatnil a zároveň zo spisu
mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v čl.
17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov
konania samostatnému uzneseniu v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ale priamo rozhodol tak, že žalovanému

nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana sporu nemá na náhradu trov
konania právo.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.