Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Csp/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202370
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202370.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom so sídlom
Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je

bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014 j
e bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 754,11 eur a úrok z omeškania vo výške 8,65 %
ročne zo sumy 754,11 eur od 15.10.2024 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 754,11 eur nad sadzbu 8,65 % ročne žalobu
žalobkyne z a m i e t a .

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 17.04.2014, uvedená v bode 7., v znení:

„Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne
výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“, j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 17.04.2014 uvedená v čl. 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby
je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu

poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/
revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnostiodkladusplatnostisplátokrevolvinguvovýške87,36EURvprípadeakbudedlžníkovirevolving
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú

výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“, j e
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.04.2014 uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok
úverujesplatnádňomuzavretiatejtodohodyoposkytnutíslužby.Veriteľadlžníksadohodlinazapočítaní
vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru

podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi nazaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu

dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči
veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. zmluvných dojednaní žiadosti/
zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto
dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa
článku 4.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl.

2 žiadosti/zmluvy.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, zo dňa 17.04.2014, v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2 v bode 8.2. v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade

splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto
Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne,
čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej
identifikácii zo strany Veriteľa.“, j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 17.04.2014 v článku 14. Sankcie, v bode 14.1. v znení: „V prípade omeškania
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník
1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý

deň omeškania (t. j.14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s
úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ
okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy, je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za
každý deň omeškania (t. j. 14,6% p.a.).“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.08.2024 domáhala, aby súd určil, že
úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014 je bezúročný a bez
poplatkov, aby uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 754,11 eur
a úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 754,11 eur od druhého dňa po dni doručenia
žaloby žalovanému do zaplatenia, a aby určil, že zmluvné podmienky v zmluve o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX uvedené v bode 7, článku 8 bod 8.1, v článku 8 bod 8.4 a v Zmluvných dojednaniach
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014 v čl.8.bode 8.2 a v článku 14, v bode 14.1 sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami.
2. V žalobe tvrdila, že so žalovaným uzavrela spotrebiteľskú zmluvu o revolvingovom úvere číslo

XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014 tak, že na základe jej žiadosti bola jej schválená výška úveru
1.170,-eur so splatnosťou 42 mesiacov, ročnou úrokovou sadzbou 70,02 %, RPMN vo výške 67,21
% a priemernou RPMN v úrovni 46,30 %. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný si započítal poplatok vo
výške 168,17 eur a že celkovo na tento úver žalovanému uhradila sumu 1.755,94 eur. Podľa žalobkyne
úver je bezúročný a bez poplatkov, lebo úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm.

f/ a j/ v spojení s § 11 ods.1 písm. b/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva
podľa žalobkyne obsahuje nesprávny údaj o RPMN, keď uvádza nižšiu RPMN ( 67,21 % ) ako úroková
sadzba (70,02 %) čo je nemožné. V zmluve nie je navyše podľa žalobkyne uvedený údaj o dobe
trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a je v nej uvedený úrok vo výške
odporujúcej dobrým mravom, ktorý je preto neplatný, nakoľko priemerná úroková miera na obdobný

spotrebiteľský úver v tom čase bola viac ako šesťnásobne nižšia ako dojednaná úroková sadzba.Uviedla, že o podozrení, že sa žalovaný mohol na jej úkor bezdôvodne obohatiť sa dozvedela od
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, na dôkaz čoho označila a predložia prehlásenie
zo dňa 25.01.2024. Nakoľko zaplatila žalovanému na úver 1.755,94 eur a poskytnutá jej bola napriek

schválenej výške úveru 1.170,-eur reálne len suma 1.001,83 eur, vzniklo podľa nej na strane žalovaného
k bezdôvodné obohatenie vo výške 754,11 eur pozostávajúce z časti splátky zo dňa 19.08.2015 vo výške
62,69 eur a splátok hradených za obdobie od 17.09.2015 do 08.09.2016 v súhrnnej výške 752,90 eur.
Poukazujúc na § 11 ods.4 Zákona o spotrebiteľských úveroch žalobkyňa tvrdila, že toto ustanovenie
dáva spotrebiteľovi vždy právo žiadať, aby súd výrokom rozsudku posúdil, či je úver bezúročný a bez

poplatkov, a to bez ohľadu na to, či by inak mohol túto otázku posúdiť len ako otázku predbežnú.
Poukazovala tiež na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to v jej bode 7 týkajúcej
sa oboznámenia sa so zmluvnými dojednaniami, ktorou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods.4 písm.
l) Občianskeho zákonníka neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa
riadi zmluvný vzťah mala niesť iná zmluvná strana a ďalej v čl.8 bod 8.1 a 8.4, ktoré sú súčasťou
dohody o poskytnutí služby, keď žalovaný podľa nej neprijateľným spôsobom zakomponoval zmluvné

dojednania, v zmysle ktorých je povinná platiť odplatu za uzavretie takejto dohody. Obsah týchto dohôd,
ktoré neboli individuálne vyjednané je neprijateľný, lebo spočíva v tom, že má platiť bez ohľadu na
poskytnutie tejto vedľajšej služby, čím žalovaný získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu
ani neposkytol. Za neprijateľnú označila aj zmluvnú podmienku v článku 8 bod 8.2 Zmluvných dojednaní
zmluvy nakoľko týmto ustanovením veriteľ môže vytvoriť stav, kedy aj napriek tomu, že spotrebiteľ

riadne a včas zaplatí, dôjde k jeho omeškaniu. Veriteľ si tak podľa nej neprijateľne vytvára vlastné
oprávnenie na definovanie času zaplatenia splátky úveru zo strany spotrebiteľa, hoci by spotrebiteľ
zaplatil objektívne už skôr. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa žalobkyne je podmienka
uvedená v Zmluvných dojednaniach predmetnej zmluvy, konkrétne v ich čl.14 Sankcie, v bode 14.1 kde
ide o zmluvnú pokutu, ktorú si so žalovaným individuálne nedojednala a ktorá bola zakomponovaná do

úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného a ona ju nemohla žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Tvrdila, že neprijateľnosť daných zmluvných podmienok už bola súdmi judikovaná
a citovala z komentárov k Civilnému sporovému poriadku a Občianskemu zákonníku podľa ktorých
v takýchto prípadoch má súd v zmysle požiadavky právnej istoty rozhodnúť obdobne a stačí poukázať
na už právoplatný rozsudok súdu.

3.Žalovanývosvojompísomnomvyjadreníkžalobenamietolprocesnúneprípustnosťpodanejžalobyčo
do určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nakoľko na požadovanou určení nie je právny záujem
ani len podľa § 131 CSP a ani žiadne z ustanovení zaradených do § 290 a nasl. CSP neupravuje podľa
neho osobitnú prípustnosť súčasného podania určovacej žaloby a žaloby o plnenie. Samotná žalobkyňa
podľa jeho názoru podaním žaloby, v ktorej sa domáha plnenia na základe rovnakého skutkového

základu ako pri určovacom výroku potvrdila, že procesne existuje iný, vhodný a priliehavejší prostriedok,
a to práve žaloba o plnenie obsiahnutá v návrhu výroku II. Prípustnosť daného určovacieho výroku
za situácie, kedy sa súčasne žaluje aj o plnenie podľa neho nevyplýva ani z ust. § 11 ods.4 zákona
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko cieľom tohto ustanovenia nebolo zaviesť osobitnú prípustnosť
určovacej žaloby popri žalobe na plnenie z toho istého skutkového základu, ale upraviť predpoklady

výlučne pre situáciu podania samostatnej určovacej žaloby za účelom splnenia predpokladu v § 137
písm. d) CSP. Posúdenie predbežnej otázky vo výroku I žaloby nemožno podľa žalovaného vyjadriť
formou výroku, ale môže sa prejaviť len v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej a možno
ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia. Poprel, že by zmluva nespĺňala všetky náležitosti v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch. K tvrdeniu žalobkyne o absencii termínu konečnej splatnosti úveru

uviedol, že obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj
prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Z ustanovenia článku 9 ods.9.1 zmluvných dojednaní podľa žalovaného
vyplýva, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú a poukazoval aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.13Co/111/2014, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a rozsudok Krajského súdu
v Nitre sp.zn.25Co/62/2019 podľa ktorého termín konečnej splatnosti vyplýva aj z Oznámenia veriteľa

o schválení úveru zaslaného dlžníkovi, ktoré obsahuje aj údaj o splatnosti prvej splátky. Žalovaný
poprel aj tvrdenie žalobkyne o nesprávnom výpočte RPMN a uviedol, že predpoklady použité pre jej
výpočet sa uvádzajú na lícnej strane zmluvy a vyplývajú aj z čl.3 ods.3.1 zmluvných dojednaní. Ním
použité vymedzenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je podľa neho v súlade so zákonom,
Smernicou Rady 2008/48 a zodpovedá aj rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, k čomu poukázal

na rozhodnutie R 86/2021. Žaloba podľa neho nie je dôvodná ani čo do požadovaného určenia
neprijateľných zmluvných podmienok. Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej
podmienke podľa žalovaného je aby a) išlo o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, b) ustanovenie,
ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy a zároveň c) aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach na úkor spotrebiteľa. Aj podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ ňou nemôže
byť ustanovenie, ktoré preberá obsah právnej normy ( zákona) a ani ustanovenie zmluvy o cene
plnenia a o predmete plnenia. Pokiaľ ide o namietaný bod 7 zmluvy, dané ustanovenie podľa neho ani

gramaticky, ani obsahovo, ani inak žiadny prenos dôkazného bremena nerieši a odkaz žalobkyne na §
53 ods.4 Občianskeho zákonníka je tu nesprávny a zavádzajúci, lebo dané ustanovenie vyžaduje rozpor
s právom, ktorým sa zmluva riadi a ktorý spočíva v tom, že dôkazné bremeno má znášať dodávateľ.
Namietal, že žalobkyňa neoznačila v žalobe jediné zákonné ustanovenie, podľa ktorého dodávateľ
znáša dôkazné bremeno, že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou. Čo sa týka namietaného bodu 8.1

a 8.4 zmluvy, dohoda o poskytnutí služby bola podľa žalovaného uzavretá individuálne, bola aj osobitne
podpisovaná a graficky rozlíšená od ostatného obsahu zmluvy a nejde o predpoklad ani podmienku
vzniku zmluvy o úvere. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.43CoR/5/2016.
Za nedôvodné označil aj tvrdenia žalobkyne o neprijateľnosti bodu 8.2 Zmluvných dojednaní zmluvy,
kde jej tvrdenia sú podľa neho hrubo nepravdivé, pretože stav, „kedy aj napriek tomu, že spotrebiteľ
riadne a včas zaplatí“ predsa nemôže vytvoriť veriteľ, riadne zaplatenie neznamená uvedenie platby bez

variabilného symbolu. Toto ustanovenie nevytvára žiadnu, nieto ešte hrubú nerovnováhu a označenie
záväzku, ktorý chce dlžník plniť príslušným symbolom je nielen jeho povinnosťou, ale aj právom. Čo sa
týka bodu 14.1 Zmluvných dojednaní, poukázal na § 53b ods.1 Občianskeho zákonníka a § 3a ods.1, 2
a 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. a tvrdil, že zmluvná pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá
od doby trvania omeškania, nejde teda o paušálnu sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení

to znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca 3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania ( 3x 5
% ročne) a navyše žalobkyňa v žalobe opomenula obmedzenie sankcie v článku 11 ods.11.3. Namietal
aj tvrdenia žalobkyne o neprimeranej výške úrokovej sadzby, nakoľko zákonodarca v čase uzavretia
zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom a nie iba jej jednu zložku- ročnú
úrokovú sadzbu úveru. Priemerná výška odplaty platná pre obdobie, v ktorom došlo k uzavretiu zmluvy

o revolvingovom úvere bola podľa žalovaného 46,30 % a táto nebola podstatným spôsobom prevýšená.

4. Žalobkyňa písomnú repliku nepodala.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa prostredníctvom svojho

právneho zástupcu na žalobe v celom rozsahu zotrvala, poukazujúc na dôvody uvedené v písomnom
vyhotovení žaloby. K námietkam žalovaného uviedla, že tieto považuje za nedôvodné. Vo vzťahu
k predpokladom pre výpočet RPMN ako náležitosti zmluvy poukázala na aktuálnu judikatúru Súdneho
dvora EÚ, konkrétne na rozhodnutie vo veci C 677/23 zo dňa 23.01.2025, kde bolo konštatované,
že predpoklady pre výpočet RPMN musia byť uvedené v zmluve a nestačí, aby ich mohol spotrebiteľ

identifikovať. Poukázala aj na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.01.2025
sp.zn.18CoCsp/16/2024, v ktorom už aj tento výslovne odkázal na daný rozsudok Súdneho dvora.
Predvolaný právny zástupca žalovaného sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie
nedostavil. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust. §
180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného,

nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalovaného, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených stranami, keďže vykonanie
žiadneho z nich nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento
skutkový stav:

7. Z posudzovanej zmluvy číslo XXXXXXXXXX (č.l. 11 spisu) označenej ako Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere súd zistil, že v zmluve ako veriteľ je uvedená
spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., teda žalovaný a ako dlžník žalobkyňa. V bode 5 zmluvy,
označenom ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eurách sa uvádza, že dlžník žiada

spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá
čiastka úveru /úverový limit/: 1.170,-eur. Splatnosť úveru /počet splátok/ - 42. Mesačná splátka /vrátane
úrokov/ 62,69 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru) 2.632,98 eur. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov za úver /v %/ 70,02, ročná
úroková sadzba úveru /v %/ 70,02. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver /v %/ 46,30.

Poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j.
revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.504,56 eur. Predpokladaná ročná percentuálna
miera nákladov úveru po poskytnutí revolvingu /v %/: 63,32. Ročná úroková sadzba revolvingu /v %/:
76,21.8. Pod týmto textom pod bodom 6 sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere v eurách,
v ktorých sa uvádza: poskytnutá čiastka úveru /úverový limit/: 1.170,-eur. Splatnosť úveru /počet splátok/

– 42. Mesačná splátka /vrátane úrokov/ 63,69 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver
+ úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.632,98. RPMN za úver /v %/ 67,21. Ročná úroková sadzba
úveru/v%/70,02.Priemernáročnápercentuálnamieranákladovzaúver/v%/46,30.Poskytnutáčiastka
revolvingu 616,87. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za
celú dobu čerpania revolvingu) 1.504,56. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov úveru po

poskytnutí revolvingu /v %/ 70,02. Ročná úroková sadzba revolvingu /v %/ 76,21. Ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania (v %) 5,25.

9. Táto žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru – zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná
dlžníkom, teda žalobkyňou v Bardejove dňa 15.04.2014 a veriteľom, teda žalovaným v Bratislave dňa
17.04.2014.

10. Rovnakým spôsobom (teda dlžníkom - žalobkyňou v Bardejove dňa 15.04.2014 a veriteľom,
teda žalovaným v Bratislave dňa 17.04.2014) podpísaná bola aj dohoda o poskytnutí služby, ktorá je
obsiahnutá v husto písanom texte na zadnej strane tlačiva žiadosti/zmluvy ako jej článok 8.
11. Predmetom tejto dohody podľa článku 8 bod 1 bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne

troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej
medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 eur a b) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 87,36 eur v prípade
ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia

jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody
o poskytnutí služby.
12. Podľa článku 8.4 tlačiva žiadosti/zmluvy odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru
je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní

vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na
zaplatenie odplaty podľa ods.8.1 písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty)
a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata
za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi.

Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi
na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti
pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.8.1 písm. b) tejto dohody o poskytnutí
služby ( resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3 zmluvných
dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl.2 žiadosti/zmluvy.

13. Podľa článku 7 zmluvy Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a Veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu
obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti/
Zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2
sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.
14. V článku 8. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o. označenom ako Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 je v bode
8.2. aj dojednanie v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky
alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o
RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa
považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii

zo strany Veriteľa.“
15. V Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o.kZmluveorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX,zodňa17.04.2014včlánku14.Sankcie,vbode
14.1. je aj zmluvná podmienka v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2)
s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi

zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu
omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali
podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.)“.
16. Žalobkyňa žiadala určiť vyššie uvedené zmluvné podmienky obsiahnuté v druhej vete článku 7

zmluvy, v článku 8 bod 8.1 a 8.4 zmluvy o revolvingovom úvere a v článku 8 bod 8.2 a článku 14
bod 14.1. Zmluvných dojednaní zmluvy za neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň sa žalobkyňa
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, čo založila na tvrdení, že úver z vyššie uvedenej
zmluvy o revolvingovom úvere je bezúročný a bez poplatkov, pričom žiadala túto bezúročnosť
a bezpoplatkovosť určiť samostatným výrokom rozsudku. Súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného

dokazovania s tvrdením žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného sa plne stotožnil, rovnako ako s tvrdením o neprijateľnosti označených
zmluvných podmienok, žalobu mal za procesne prípustnú a s výnimkou sadzby požadovaného úroku
z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia aj za dôvodnú a preto jej vyhovel.
17. Nebolo medzi stranami sporné, že v prípade úveru, ktorého poskytnutie strany dojednávali
prostredníctvom tlačiva žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere

malo sa jednať o spotrebiteľský úver a že teda strany v danom prípade založili spotrebiteľský
občianskoprávny vzťah. Takýto vzťah je treba právne posúdiť jednak podľa osobitných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
a nakoľko jednalo sa o spotrebiteľský vzťah, nemožno obísť ani ustanovenia verejnoprávneho predpisu
slúžiaceho na ochranu spotrebiteľa a obsahujúceho kogentné ustanovenia, ktorým je v tomto prípade

zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( nakoľko podľa § 53 ods.1 „nového“ zákona č. 108/2024
Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanovenia tohto zákona sa použijú len na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024
a vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa
posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024).
K bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

18. Čo sa týka tu posudzovanej úverovej zmluvy uzavretej stranami dňa 17.04.2014 (čo je deň, ktorý je
v tlačive zmluvy uvedený ako deň jej akceptácie - podpisu veriteľom), pri jej posúdení je treba prioritne
vychádzať z ustanovení v tom čase účinného zákona o spotrebiteľských úveroch číslo 129/2010 Z.z.

19. Tento zákon náležitosti, ktoré takáto zmluva musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka upravuje v § 9, pričom medzi tieto náležitosti patria aj
písm. f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm.g)celkovávýškaakonkrétnamenaspotrebiteľskéhoúveruapodmienkyupravujúcejehočerpanie,

písm. j) ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
písm. k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

20. Podľa § 11 ods.1 uvedeného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
21. V zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
stačí absencia čo i len jednej náležitosti vymenovanej v § 11 ods.1 písm. b) Zákona 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

22. Súd súhlasí s názorom žalobkyne, že v zmluve zo dňa 17.04.2014 nie je zákonným spôsobom
uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a tiež ročná percentuálna miera nákladov (náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. f/ a j/ ) zákona
č.129/2010 Z.z. Zároveň je tam zjavne nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru

(náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. g/ tohto zákona), preto tento úver je v zmysle § 11 ods.1 písm. b/ a d/
uvedeného zákona bezúročný a bez poplatkov.23. Účelom § 9 zákona č.129/2010 Z.z. je spotrebiteľa úplne a pravdivo informovať o reálnych, teda
skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že do zmluvy nestačí uviesť
akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé

aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje (viď § 2 zákona č.
129/2010 Z.z.,) pričom aj z § 4 zákona č. 129/2010 Z.z.- poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé
a úplné informovanie spotrebiteľa.

24. V zmluve síce je uvedený údaj o RPMN, avšak nakoľko ten nie je uvedený v správnej, požiadavke
zákona zodpovedajúcej výške, nemožno naň prihliadnuť a hľadí sa naň ako keby tam nebol uvedený
vôbec, čo opakovane potvrdzuje aj ustálená súdna prax (k tomu podporne pozri napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn. 10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho
odôvodnenia). Priamo zákon v zmysle § 11 ods.1 písm. b) sankcionuje jednak neuvedenie RPMN vôbec
(kam patrí logicky aj prípad, kedy je údaj o nej síce v zmluve uvedený, ale neurčito, nezrozumiteľne

a vnútorne rozporne, teda v rozpore s § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho sa naň
hľadí ako keby tam uvedený nebol vôbec) a zároveň v zmysle d) zákona o spotrebiteľských úveroch
je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Z posudzovaného vyhotovenia Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom

úvere číslo XXXXXXXXXX je zrejmé a je to vyjadrené už aj v samotnom jej označení (žiadosť/zmluva),
že v danom prípade k uzavretiu zmluvy nedošlo stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle strán
v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalobkyňa v Bardejove dňa 15.04.2014 požiadala o daný
úver a následne dňa 17.04.2014 v Bratislave došlo k jeho schváleniu. Najskôr teda bola žalobkyňou
vypísaná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v bode 5 tlačiva, pri ktorom je aj výslovne uvedené,

že vypĺňa ho dlžník a následne žalovaný vyplnil v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / v
zmluve o revolvingovom úvere v bode 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere. Aj keď zmluva je
v záhlaví označená ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere,
podľa obsahu išlo v podstate o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a dojednanie o možnosti
poskytnutia ďalšieho, revolvingového úveru, v prípade splnenia stanovených podmienok.

26. V nadväznosti na to je potom potrebné uviesť, že v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere z ktorého
tu treba pri posudzovaní zákonných náležitostí zmluvy vychádzať ( z bodu 5 – žiadosti o úver nemožno
vychádzať, lebo tam je uvádzaná len predpokladaná RPMN, teda definitívny a záväzný údaj je až v bode
6 zmluvy kde sú konečné údaje o schválenom úvere) je ako výška RPMN uvedená hodnota 67,21 %

a ako výška ročnej úrokovej sadzby úveru sadzba 70,02 %, čo je zjavne nesprávne.

27. V hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom
( § 2 písm. i) zák. č.129/2010 Z.z.). Jednou z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého
percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Okrem úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne

poplatky (napríklad za poskytnutie úveru, za správu účtu), poistenie úveru a podobne. Je zrejmé, že
pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od
nej nižšia; môže byť minimálne rovnaká (k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
10Co/672/2014).

28. A nakoľko v tu posudzovanej zmluve je ako RPMN uvedený údaj nižší ako je úroková sadzba úveru,
zjavne ide o nesprávne uvedený údaj o RPMN. Len pre úplnosť treba uviesť, že ak by aj bol správny
údaj o RPMN, potom by bol zjavne nesprávny údaj o výške ročnej úrokovej sadzby, čo by úver v zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení robilo tak či tak bezúročným a bez poplatkov.

29. KsamotnejvýškeRPMNaúrokuktorýchsatýkalapodstatnáčasťargumentácietakžalobkyne(ktorá
tvrdila, že sú v rozpore s dobrými mravmi) ako aj žalovaného súd uvádza, že vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru bolo bezpredmetné sa zaoberať výškou úroku, resp. odplaty, nakoľko nárok na
tieto úroky a poplatky vôbec nevznikol. Z danej úverovej zmluvy žalovanému ako veriteľovi vznikol nárok
len na vrátenie poskytnutej istiny úveru, preto nebolo namieste hypoteticky skúmať, či výška v zmluve

uvedeného úroku, na ktorý vôbec nárok nevznikol je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi.

30. Čo sa týka ďalšieho žalobkyňou dôvodne vytýkaného nedostatku úverovej zmluvy, a to je absencia
údaja o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľskéhoúveru, ktorý aj sám osebe by bol dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (teda aj keby bola
správne uvedená RPMN, čo nie je) k tomu súd uvádza nasledovné.
31. Vychádzajúc z toho, že zákon o spotrebiteľských úveroch (tak pôvodný číslo 258/2001 Z.z. ako aj

nový číslo 129/2010 Z.z.) rozlišuje a osobitne upravuje a vyžaduje ako náležitosti zmluvy tak termíny
splátok ako aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pričom v novom zákone už v čase uzavretia
zmluvyexplicitnebolauvedenáformulácia„termínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru“,takpodľa
názoru súdu je nepochybné, že tento termín musel byť určený dátumovo (minimálne mesiacom a rokom,
pokiaľbybolajasnevzmluveuvedenásplatnosťmesačnejsplátky).Nemožnotermínkonečnejsplatnosti

nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočnosti, že
zákonodarca počet splátok osobitne stanovil pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9
ods. 2 písm. k/ zákona č.129/2010 Z.z. a preto nemohol mať na mysli počet splátok aj pri náležitosti
predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri uzatvorení
zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného
ustanovenia. Spotrebiteľ teda má byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume

konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho
vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť jednoduchého výpočtu termínu
konečnej splatnosti, v takom prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 9 ods.2 písm.
k) zákona č.129/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do tohto zákona vôbec
nemusel zakomponovať ust. § 9 ods.2 písm. f), nakoľko toto by potom úplne stratilo zmysel, lebo

z výšky, počtu a termínov splatnosti splátok by sa termín konečnej splatnosti dal vypočítať vždy. Zákon
o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí
zmluvy termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí to byť konkrétny termín. Takýto
údaj ale v zmluve absentuje, a navyše, keďže chýba aj údaj o splatnosti jednotlivých splátok a termíne
prvej splátky, aj jeho odvodený výpočet je nemožný. Aj vzhľadom na spôsob uzavretia zmluvy, kedy

medzi žiadosťou o poskytnutie úveru a jej akceptáciou veriteľom uplynulo niekoľko dní bolo mimoriadne
dôležité uviesť priamo v zmluve presný údaj o termíne konečnej splatnosti a splatnosti prvej splátky.
Poskytnutý úver preto aj pre absenciu tohto údaja je úverom poskytnutým bez nároku na úrok a poplatky.
32. Žalovaný argumentoval v súvislosti s termínom konečnej splatnosti tým, že zmluva je tvorená aj
zmluvnými dojednaniami ako jej neoddeliteľnou súčasťou a že deň splatnosti poslednej splátky úveru

je uvedený aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka zákona. Táto
jeho argumentácia ale neobstojí.
33. Je pravdou, že v článku 7 zmluvy sa nachádza predformulované prehlásenie, že jej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere a že zmluvné strany prehlasujú, že so
zmluvnými dojednaniami sa oboznámili, nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Ako

bude uvedené nižšie, uvedené dojednanie je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve a ako také absolútne neplatné.
34. Avšak aj keby išlo o dojednanie platné, nič to nemení na závere, že zákonná náležitosť termín
splatnosti splátok a termín konečnej splatnosti nie je v zmluve uvedená. V bode 4.5 zmluvných dojednaní
zmluvy sa konštatuje, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s

ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti
úveru.
35. V zmluvných dojednaniach sú následne pod bodom 7 vymenované prílohy ako súčasť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a medzi nimi aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obsahujúce všetky
identifikačné údaje schváleného úveru. Splátkový kalendár sa tam však neuvádza.

36. Čo sa týka oznámenia veriteľa o schválení úveru, žalovaný predložil oznámenie veriteľa o schválení
úveru (č.l. 40 spisu) a v ňom sú vypísané všetky údaje o schválenom úvere (aj tu je nesprávne uvedená
RPMN - nižšia ako úrok) a navyše v ňom uviedol tiež dátum splatnosti prvej splátky - 01.06.2014 a
poslednej 01.11.2017. Uvedená je tam aj periodicita splácania - mesačne s dátumom splatnosti v prvý
deň v mesiaci. Zo spisu však nevyplýva, že by žalovaný toto oznámenie žalobkyni aj doručil. Jedná sa

ožalobkyňounepodpísanýjednostrannýúkonžalovanéhoakoveriteľavyhotovenýažpopodpisezmluvy
dlžníkom, preto nemožno ním platne a relevantne „doplniť“ údaje, ktoré podľa zákona mala a musí
obsahovať samotná zmluva.
37. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej

strán a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti
zmluvy boli uvedené iba v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané
žalobkyňou a na ktoré písomne nereagovala akceptáciou tohto návrhu (opak žalovaný nepreukázal),
pričom v samotnej ňou podpísanej zmluve ani nie je odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy,ten je až v neprehľadných, malým písmom písaných zmluvných dojednaniach, nie je možné prijať
záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca
či už splatnosť mesačnej splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným

oznámením. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka o splatnosti prvej mesačnej
splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti žalovaný uviedol v ďalšom
dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalobkyňa tento nový návrh žalovaného
ohľadom týchto náležitostí písomne akceptovala. Musí byť totiž dodržaný proces uzatvárania zmlúv
podľa § 43 a násl. Občianskeho zákonníka.

38.Akoužsúduviedol,chýbapísomnáakceptáciažalobkynevovzťahuktermínuprvejmesačnejsplátky
a termínu konečnej splatnosti úveru ako boli uvedené v oznámení veriteľa a preto je nutné uzavrieť, že
týmto oznámením nedošlo k odstráneniu nedostatku tejto náležitosti zmluvy.
39. Súd zastáva názor, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí síce byť obsiahnutá v jednom
dokumente, ale ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 v zmluve
musí byť jasný odkaz na konkrétny dokument (čo tu nebolo), ktorý by navyše musel byť odovzdaný

žalobkyni ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa
nepochybne nebolo a ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené.
40. Žalovaný bránil sa tu opakovane tým, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi
sa nielen v listine označenej ako Žiadosť/Zmluva ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré predstavujú
neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ako aj prílohami tvoriacimi súčasť zmluvných dojednaní (v zmysle

článku 7 ods.7.1 písm. g) medzi uvedené prílohy patrí aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru)
a že požiadavka zákona je naplnená, lebo deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený
v oznámení veriteľa o schválení úveru. Poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove
č.k.13Co/111/2014-166 ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy uviedol, že
v zmysle čl.7 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy, podľa vôle

zmluvných strán teda toto oznámenie tvorí súčasť zmluvy a vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti
je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky.
41. S vyššie uvedenou argumentáciou sa súd nestotožňuje. Účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa
v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako

profesionála pri poskytovaní úverových služieb. Je potom úplne zrejmé, že nemôže obstáť argumentácia
žalovaného, ktorá obhajobu dodržania zákonom predpísaných náležitostí zmluvy stavia v podstate na
tvrdení, že všetko je v poriadku, lebo zmluva podpísaná žalobkyňou v jej predtlačenom texte konštatuje,
že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania a že tie v článku 7 bod 7.1 písm. g) za prílohu
zmluvy vyhlasujú Oznámenie veriteľa o schválení dlžníkovi.

42. Požiadavke jasnosti, zrozumiteľnosti a transparentnosti informovania spotrebiteľa o náležitostiach
úveru, ktoré musí poznať už v čase keď sa pre úver rozhoduje a podpisuje zmluvu podľa názoru súdu
v žiadnom prípade nemôže zodpovedať postup, keď veriteľ ( tu žalovaný) od spotrebiteľa de facto chce,
aby sa k zákonom predpísanej náležitosti zmluvy dopátral tak, že cez predformulovaný odkaz v Žiadosti/
Zmluve sa dostane k predformulovaným zmluvným dojednaniam s ďalším predformulovaným odkazom

na Oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré sa takto vyhlasuje za súčasť zmluvy, hoci ide o listinu
vyhotovenú až niekoľko dní po jej podpise dlžníkom, ktorý tak jej obsah nielenže nemôže ovplyvniť, ale
v čase podpisu žiadosti/zmluvy ani poznať.
43. K poukazu na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014, ktoré má podporovať
argumentáciu žalovaného súd uvádza, že výsledkom neskoršieho a aj aktuálneho odvolacieho

prieskumu uvedenej argumentácie žalovaného je jej jednoznačné odmietnutie. Súd v tejto súvislosti
poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp/26/2021 (týka sa práve
žalovaného) alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.11.2017 sp.zn.1Co/34/2017 najmä
na body 22, 26 a 27 jeho odôvodnenia kde sa konštatuje, cit.“ Možno súhlasiť so záverom súdu prvej
inštancie, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nenaplnenia

ustanovenia § 9 ods.2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie údaju o konečnej
splatnosti úveru. Nemožno v tomto smere súhlasiť s argumentáciou spočívajúcou v tom, že pokiaľ
zmluva obsahuje údaj o splatnosti poslednej splátky ide vlastne o informáciu o konečnej splatnosti
úveru, pretože zákon v § 9 ods.2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne hovorí
o údaji týkajúcom sa doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, pričom ide o údaj rozdielny od termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
pretožetentojeúdajuvedenýv§9ods.2písm.k)Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Idetedazpohľadu
zákona (ako uviedol aj súd prvej inštancie) o dva rozdielne údaje, ktoré nemožno stotožňovať, pretože
zákon ich špecifikuje rozdielne a uvádza v dvoch rozdielnych zákonných ustanoveniach (§ 9 ods.2písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a v § 9 ods.2 písm. k) citovaného zákona, ktorý pojednáva o počte a termínoch splátok)...
Nemožno súhlasiť s argumentáciou, že oznámenie o schválení úveru postačuje pre záver o určenie

konečnej splatnosti úveru. Sporové strany uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorej tento
údaj chýba a oznámenie veriteľa o schválení úveru je vlastne len jednostranný právny úkon, ktorý
nemožno považovať za zmluvné dojednanie. Naviac zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9
ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu, a teda musí byť účastníkmi zmluvy
podpísaná (pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.2Co/56/2014 z 2.7.2015). Oznámenie

o schválení revolvingového úveru preto nemôže byť považované za písomne uzavretú zmluvu, nakoľko
žalobkyňou (pozn. dlžníkom) podpísané nie je. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl.7 zmluvných
dojednaní - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže
byť považované za platné, pokiaľ nerešpektuje zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje
písomnú formu, t.j. aj podpis na zmluve o spotrebiteľskom úvere, teda aj vo vzťahu k dojednaniam,
ktoré sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení revolvingového úveru, čo sa v danom prípade

nestalo. Bez tohto súhlasu dlžníka tento dokument možno považovať len za jednostranný právny
úkon v zmysle vyššie uvedeného...Žalovaný nielen nepreukázal, že zmluvné dojednania, na ktoré
sa odvoláva v priebehu konania, ako aj v odvolaní sú takého charakteru, že s nimi bola žalobkyňa
riadne oboznámená. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, pokiaľ ide
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, pričom tento právny záver je založený

na ustanovení §/ 9 ods.2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch.“
44. Súd v tejto súvislosti zároveň podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.6.2016 sp.zn. 7Sžo/61/2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v
Prešove č. k. 4S/48/2014-50 zo dňa 13. novembra 2014 v ktorom sa okrem iného konštatuje, že „Tým,
že Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t. j. konkrétne termíny jednotlivých

splátok, výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok
a termín konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol
spotrebiteľovi preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, aj podľa názoru súdu je takáto
obchodná praktika neprípustná a odporujúca čestnej obchodnej praxi. Neobstojí tvrdenie žalobcu,
že uvedené informácie boli obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového

kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Je neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskomúverepodľa§9ods.2ZoSÚ,ktorézmluvapodsankciouneplatnosti,resp.podsankciou
straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise
zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol
k tomu potrebný písomný súhlas druhej zmluvnej strany. Takýto postup je v rozpore aj s príslušnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka.“
45. K poukazu žalovaného na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalobkyňou ide o vážne nedostatky ktoré mohli
ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor

v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,
že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak
zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Takisto vyslovil, že nie je

nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. V tu súdenom spore ale ako už bolo uvedené, podmienky tejto zmluvy neumožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, nakoľko nie je priamo v nej
v čase podpisu dlžníkom uvedený ani dátum prvej splátky, ani poslednej splátky, rovnako chýba termín

konečnej splatnosti úveru, pričom v spojení s ďalšími vytýkanými nedostatkami zmluvy (nesprávne
uvedenie RPMN a údaja o výške úveru) ide v súhrne o nedostatky, ktoré bezosporu mohli ovplyvniť
rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Už len vzhľadom na
časový rozdiel medzi podpisom zmluvy dlžníkom a veriteľom bolo extrémne dôležité presne v zmluve
uviesť napr. splatnosť prvej splátky a konečnú splatnosť, aby spotrebiteľ presne vedel odkedy, kedy

a dokedy má plniť splátky.
46. Navyše k poukazu žalovaného na uvedený Rozsudok Súdneho dvora EÚ nemožno neuviesť, že
dôvodom bezúročnosti úveru ako už bolo uvedené je tu aj nesprávne uvedená RPMN a o tom, že
v prípade RPMN a jej správneho uvedenia ide o absolútne kľúčový údaj svedčí aj to, že aj po novelezákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č.279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery
Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s./Klára Bíróová, a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom
zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/
ES") ostalo správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov podmienkou vzniku nároku veriteľa
na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov považuje úver, ak v

zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
XX. Naviac vychádzajúc zo žalovaným nepopretého skutkového tvrdenia žalobkyne, tejto reálne
vyplatená bola napriek dohodnutej výške úveru 1.170,-eur suma len 1.001,83 eur z dôvodu započítania
poplatku vo výške 168,17 eur žalovaným, teda reálne žalobkyni k využitiu bola poskytnutá suma len
1.001,83 eur. Ani údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve (1.170,-eur) tak súd

nepovažuje za správny, čo v zmysle § 9 ods.2 písm. g) v spojení s § 11 ods.1 písm. b) zákona č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch je ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru V zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2022 bol pod číslom R 49 publikovaný judikát
so záverom, cit. „Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi

veriteľom. Jednalo sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ( rozsudok zo dňa 30.06.2022 sp.zn.9Cdo
287/2021). Do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru nemožno poňať náklady spojené s
poskytnutím úveru. Podľa názoru súdu tá istá suma nemôže byť súčasťou úveru a zároveň aj súčasťou
nákladov spojených s poskytnutím úveru, resp. inak povedané, náklady spojené s poskytnutím úveru
nie sú úverom poskytnutým spotrebiteľovi. Akékoľvek obchádzanie kogentnej zákonnej definície výšky

spotrebiteľského úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nie je možné hodnotiť inak než
obchádzanie zákona. K tomu podporne pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2017
sp.zn.20Co/126/2016, kde bol riešený obdobný prípad so záverom, že ide o obchádzanie zákona.
48. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku
rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako

aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania
úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si
poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto
spotrebiteľovi reálne vyplatené.
49. Aj legálna definícia pojmu celková výška spotrebiteľského úveru obsiahnutá v § 2 písm. l) zákona

o spotrebiteľských úveroch uvádza, že sa ňou na účely tohto zákona rozumie maximálna výška alebo
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento
údaj má teda jasne vyjadrovať sumu, ktorú spotrebiteľ reálne obdrží (poplatok mal byť potom súčasťou
nákladov spojených s úverom), keď je úplne nelogické do údaja o výške úveru ktorý veriteľ poskytuje
dlžníkovi započítavať plnenie ktoré v skutočnosti hradí dlžník veriteľovi. Inak sa jedná o obchádzanie

kogentnej zákonnej definície výšky spotrebiteľského úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom. Je preto podľa názoru súdu vylúčené do celkovej výšky úveru započítať sumy, ktoré si
poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto
spotrebiteľovi reálne vyplatené.
50. Súd preto z dôvodov hore uvedených žalobkyni žalovaným poskytnutý úver považoval za bezúročný

a bez poplatkov.
K bezdôvodnému obohateniu
51. Žalobkyňa tvrdila, že vzhľadom na to, že na základe úverovej zmluvy zo dňa 17.04.2014 dostala
od žalovaného reálne len sumu 1.001,83 eur a zaplatila mu pri bezúročnom a bezpoplatkovom úvere
sumu až 1.755,94 eur, čo preukázala predloženým prehľadom platieb na zmluvu nachádzajúcim sa na

č.l.6 spisu, došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa na jej úkor vo výške 754,11 eur,
ktoré preto žiadala vydať - zaplatiť.
XX. Podľa § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
53. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.54. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

55. Ako už súd uviedol, úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Žalobkyňa tak bola povinná vrátiť žalovanému len sumu reálne poskytnutej istiny úveru,
nič viac. Žalovaný k výške žalobkyňou požadovaného bezdôvodného obohatenia vôbec sa nevyjadril.
Spochybňoval záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale k samotnej výške nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, či k jeho súdnej vymáhateľnosti absolútne sa nevyjadril, tieto nespochybnil.

Súd tak vzhľadom na § 151 ods.1 CSP mal za nesporné skutkové tvrdenia žalobkyne, že reálne
vyplatená bola jej suma 1.001,83 eur a že zaplatila na úver celkovo sumu 1.755,94 eur. Nárok žalobkyne
je súdne vymáhateľný. Keďže žalobkyňa plnila žalovanému aj nad rozsah istiny čerpaného úveru, sú
tieto peňažné prostriedky bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaný získal na úkor žalobkyne plnením
bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a preto ich musí vydať (§ 456 Občianskeho
zákonníka).

56. Čo sa týka samotnej konkrétnej, tu uplatňovanej výšky nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia, k tejto sa žalovaný nijako nevyjadril, nespochybnil ju. Poskytnutá bola žalobkyni reálne
( po odpočítaní odplaty za službu v zmysle článku 8 zmluvy ) suma 1.001,83 eur, pričom prehľadom
platieb k úverovej zmluve preukázala, že celkovo na tento úver zaplatila 1.755,94 eur. Súd preto
na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že suma bezdôvodného obohatenia, ktoré je

žalovaný žalobkyni v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka povinný vydať je vo výške 754,11 eur
(1.755,94 eur – 1.001,83 eur), keďže ide o majetkový prospech žalovaného získaný plnením žalobkyne
bez právneho dôvodu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Keďže v priebehu konania
neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenie žalobkyne, že žalovaný túto sumu jej ku
dňu podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil ani sčasti ( potvrdzujú to aj vyjadrenia

žalovaného k žalobe, ktorý popieral samotnú dôvodnosť žaloby ) súd žalobe aj čo do povinnosti vydania
bezdôvodného obohatenia v tejto výške žalovaným žalobkyni vyhovel.
K úroku z omeškania z bezdôvodného obohatenia

57. Žalobkyňa popri zaplatení istiny vo výške 754,11 eur žiadala zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške

9,50 % ročne zo sumy 754,11 eur od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia.

58. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

59. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

60. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

61. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

62. Žalovaný bezdôvodné obohatenie žalobkyni bol povinný vydať na jej výzvu ( § 563 Občianskeho

zákonníka). Žalobkyňa takú výzvu pred podaním žaloby netvrdila, ani nepreukázala, preto za výzvu
v zmysle § 563 OZ je možné považovať až žalobu v ktorej uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému, ktorá žalovanému doručená bola dňa 13.10.2024. Nakoľko v lehote podľa
§ 563 OZ, t.j. do 14.10.2024 nebolo bezdôvodné obohatenie žalobkyni žalovaným vydané, odo dňa
15.10.2024 je žalovaný v omeškaní s plnením tejto svojej povinnosti a preto je povinný počnúc týmto

dňom platiť žalobkyni úrok z omeškania, ktorého sadzba určená podľa vyššie uvedeného normatívneho
pravidlakudňu15.10.2024je8,65%ročne(základnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 3,65 %) . Preto v časti o zaplatenieúroku z omeškania zo sumy 754,11 eur vo výške 8,65 % ročne od 15.10.2024 do zaplatenia súd žalobe
vyhovel a v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad sadzbu 8,65 % ročne žalobu žalobkyne zamietol.
K procesnej prípustnosti žaloby

63. Žalovaný namietal procesnú neprípustnosť žaloby žalobkyne (neexistenciu naliehavého právneho
záujmu). Súd sa však ani s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil a považuje za procesne
prípustné tak určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj súčasné určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a súčasné uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni.

64. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

65. Gramatickým a logickým výkladom predmetného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že toto
predpokladá situáciu, kedy súd určuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky tak na základe návrhu, ako aj
z úradnej povinnosti. Keď je súd oprávnený vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky bez návrhu, tým
skôr ju môže vysloviť na návrh spotrebiteľa. Je treba si navyše uvedomiť, že ust. § 137 CSP obsahuje len

príkladmý (použité slovo „najmä“), teda neuzavretý okruh typov žalôb, o ktorých je možné rozhodovať v
civilnom sporovom konaní. Za tohto stavu je zrejmé, že niet dôvodu, prečo by súd nemohol rozhodovať
o žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

66. Nový Civilný sporový poriadok zakotvil síce osobitné konanie o abstraktnej kontrole

v spotrebiteľských veciach s osobitnou príslušnosťou súdov (§ 301, § 31 CSP), no to neznamená, žeby
konkrétnyspotrebiteľnemalprávo,abysúdurčilneprijateľnosťpodmienkyvjehokonkrétnejveciscieľom
dosiahnuť právnu istotu.

67. Ani ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka v tomto smere nepredstavuje prekážku určenia

neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnej veci spotrebiteľa, ktorá už bola určená ako
neprijateľná v individuálnom spore iného spotrebiteľa (podporne k tomu viď napr. uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 6Co/114/2017).

XX. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 298 ods. 1 CSP, § 3

ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa) vyplýva priamo právny záujem žalobkyne ako
spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
účastníkov zmluvy.

69. Čo sa týka určenia neprijateľných zmluvných podmienok, neušlo samozrejme pozornosti súdu,

že úver z ktorého žalobkyňa uplatnila si súčasne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia už
bol žalobkyňou vrátený. Na prvý pohľad mohlo by sa tu preto javiť, že vyslovenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok v zmysle žalobného návrhu tu už nemá žiadne opodstatnenie a žiadaný právny
dopad na strany sporu, nakoľko pohľadávka zo zmluvy zanikla splatením poskytnutého úveru s
príslušenstvom žalobkyňou, no nie je tomu tak. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie

nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je
rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky
(posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv
spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú,
t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až

následne ( podporne pozri aj tu uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/114/2017). Danosť
právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho
dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porov. spojenie
prípady C-154/15, C-307/15, C-308/15). Z rozhodnutí Súdneho dvora tiež jednoznačne vyplýva, že

žaloba o určenie neplatnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepremlčuje.70. Prípustnosť žaloby o určení právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP) tu možno vyvodiť z osobitného
predpisu, a to z ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov podľa ktorých každý

spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

71. Aj žalobné návrhy požadujúce popri sebe určenie (neprijateľných zmluvných podmienok

a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru) a súčasne plnenie (bezdôvodného obohatenia) tu popri sebe
obstoja, čo opätovne potvrdzuje ustálená súdna prax (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.24Co/61/2018, alebo uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/114/2017, či rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn. 19C/224/2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 18Co/78/2018, ktoré sa týkajú takisto žalovaného).

72.Uvedenýzávervyplývaajzdoslovnéhoznenia§298ods.2CSP,ktorépoprivysloveníneprijateľnosti
zmluvnej podmienky zo strany súdu (ktorá má za následok neplatnosť podmienky) výslovne prezumuje
kumulatívne priznanie nároku spočívajúceho v plnení (bezdôvodnom obohatení, primeranom finančnom
zadosťučinení), ktoré ma charakter žaloby na plnenie z čoho možno jednoznačne vyvodiť, že tieto petity
(o určenie a o vydanie bezdôvodného obohatenia) popri sebe súčasne obstoja.

73. V súvislosti s námietkou žalovaného o procesnej neprípustnosti žaloby poukazuje súd aj na novelu
zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenú zákonom číslo 279/2017 Z.z. ktorou sa do tohto
zákona zaviedlo ust. § 11 ods. 4 podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého

spotrebiteľského úveru žalobou.18ba

74. Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba pritom znie: „18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového
poriadku.“.

75. Zákonodarca teda explicitne zakotvil procesnú prípustnosť žaloby na určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, keď predmetný zákon je jedným z osobitných zákonov v
zmysle ust. § 137 CSP. Procesná prípustnosť žaloby vyplýva aj zo zákona o ochrane spotrebiteľa,
ako už súd uviedol. Danosť naliehavého právneho záujmu možno vyvodiť aj z čl. 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Členské štáty

zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok).

76. Akceptácia názoru žalovaného, by zamedzovala prístup spotrebiteľa k podaniu žalôb s uvedeným
obsahom a fakticky by znemožňovala spotrebiteľovi aktívnu ochranu jeho práv vyplývajúcich zo
spotrebiteľského práva a obmedzovala by ho iba na pasívnu ochranu práv (t.j. spotrebiteľ by sa mohol
brániť iba v rámci žalôb týkajúcich sa nárokov zo spotrebiteľského práva, ktoré by smerovali voči nemu),
čo by rozhodne nebolo v súlade so zmyslom platnej právnej úpravy, ktorá ponechala súdu oprávnenie

posudzovať tieto nároky ex offo, aj bez návrhu spotrebiteľa. Pri opačnom výklade by súdna ochrana
spotrebiteľov (ak by sa spotrebiteľ nemohol účinne brániť aktívnym podaním žaloby) nebola reálne
dosiahnuteľná (napríklad spotrebiteľovi by nemohla byť poskytnutá ochrana pred postupom dodávateľa
finančnej služby smerujúcim k vymoženiu pohľadávky cez zabezpečovacie inštitúty).

77. Súd sa osobitne zaoberal prípustnosťou predmetnej žaloby aj z toho hľadiska, či vzhľadom na inak
platný záver, že možnosť podania žaloby o plnenie (tu je ňou tá časť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia) v zásade vylučuje možnosť súčasnej určovacej žaloby je možné
vyhovieť žalobe tak pokiaľ ide o požadované určenie (úveru za bezúročný a bez poplatkov) ako aj pokiaľ
ide o požadované plnenie a dospel k záveru, že je to možné a prípustné.

78. Súd predmetnú žalobu v časti požadovaných určení posúdil ako žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP,
keď prípustnosť tejto žaloby vyvodil z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Uvedený záver vyplýva
aj z doslovného znenia § 298 ods. 2 CSP, ktoré popri vyslovení neprijateľnosti zmluvnej podmienky zostrany súdu (ktorá má za následok neplatnosť podmienky) výslovne prezumuje kumulatívne priznanie
nároku spočívajúceho v plnení (bezdôvodnom obohatení, primeranom finančnom zadosťučinení),
ktoré ma charakter žaloby na plnenie z čoho možno jednoznačne vyvodiť, že tieto petity (o určenie

neprijateľnostizmluvnýchpodmienok,bezúročnostiabezpoplatkovostiúveruaovydaniebezdôvodného
obohatenia z bezúročného úveru) popri sebe súčasne obstoja.

79. V súvislosti s názorom, že je možné žalovať určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru popri
žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 11Co/57/2017.

80. Súd ďalej v súvislosti so záverom, že je možné žalovať určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru popri žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu
v Prešove týkajúci sa práve žalovaného, a to rozsudok sp.zn. 22CoCsp/18/2023.

81. Súd preto žalobu mal za procesne prípustnú. Určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok má pre
spotrebiteľa význam aj z hľadiska prípadnej možnosti uplatnenia nárokov vyplývajúcich z porušenia
jeho práv (napr. nárok na primerané finančné zadosťučinenie). Súd podporne poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6NdC/20/2016, podľa ktorého „Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade
neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku

zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasledujúcich CSP
len s účinkami inter partes.“ Procesná prípustnosť žaloby žalobkyne jasne vyplýva aj z rozhodnutí
NajvyššiehosúduSR,atosp.zn.6Cdo/127/2017a6Cdo/27/2018.Vrozhodnutí6Cdo/127/2017Najvyšší
súd jasne konštatoval, že „zánik záväzku splnením dlhu nemá tu právny význam (nie vždy splnenie
dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba

vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v
spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva
priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne

aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok“. Preto súd
námietky žalovaného voči tu uplatneným nárokom považoval za nedôvodné a žalobe preto vyhovel.

K neprijateľným zmluvným podmienkam
82. Súd sa po vykonanom dokazovaní stotožňuje s názorom žalobkyne, že v prípade všetkých ňou

označených zmluvných podmienok jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
a preto žalobu aj v tejto časti uznal za dôvodnú.
83. Pravdivé je aj tvrdenie žalobkyne, že neprijateľnosť všetkých ňou označených zmluvných podmienok
už bola súdmi právoplatne judikovaná (a to opakovane), čo na tu súdenú vec malo dôsledky nielen z
hľadiska potreby rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte (čl. 2 Základných princípov CSP)

ale aj z hľadiska zákonného pravidla zakotveného v § 53a Občianskeho zákonníka.
84. Podľa § 53 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 17.04.2014 (kedy bola uzavretá
zmluva o revolvingovom úvere) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
file_0.wmf

file_1.wmf

file_2.wmf

file_3.wmf

file_4.wmf

file_5.wmffile_6.wmf

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.file_7.wmf

file_8.wmf

file_9.wmf

file_10.wmf

file_11.wmf

file_12.wmf

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

85. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v znení k 17.04.2014 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
86. Tak samotná úverová zmluva, ako aj priamo v nej obsiahnuté dojednania majú povahu
vopred žalovaným predtlačených formulárov. Takým formulárom sú aj Zmluvné dojednania Zmluvy

o revolvingovom úvere k zmluve. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ako dodávateľa
zaťažovalo (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka) že by napádané zmluvné podmienky obsiahnuté v
Zmluve a v Zmluvných dojednaniach zmluvy boli so žalobkyňou individuálne vyjednané.
87. Pri spotrebiteľských zmluvách platí vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi
spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje- pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku – za dojednanú

individuálne, ale sa považuje za štandardnú (adhéznu) zmluvu. Túto domnienku nie je povinný vyvracať
spotrebiteľ, ale dodávateľ. Aj čl.3 ods.4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ
vznesie námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu
alebo dodávateľa na čo v prípade sporu musí prihliadať aj súd. Podporne viď napr. komentár k §
53 Občianskeho zákonníka autorov JUDr. Imrich Fekete, CSc. JUDr. Martina Feketeová, Občiansky

zákonník, prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2012 strana 197 z ktorého súd citoval.
88. Pokiaľ teda ide o otázku, či predmetná zmluva v časti svojich formulárových, predtlačených
prehlásení je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok, súd nezistil prekážky na
vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno, že by tieto zmluvné podmienky boli individuálne vyjednané. Nestačí na

unesenie dôkazného bremena žalovaného v tejto časti len odvolávanie sa na vopred predtlačený
text v dohode (článok 8 bod 8.6 zmluvy), že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia úverovej
zmluvy. Uvedený formulár zmluvy ale ani formulár Zmluvných dojednaní k zmluve neponúkajú žiadnu
možnosť modifikovať ich vopred pripravený obsah, vo formulári „Dohody o poskytnutí služby“ dopĺňa
sa v len konkrétna výška odplaty za službu a s výnimkou podpisu nemôže do nej spotrebiteľ absolútne

nijako zasiahnuť. Nemožno preto urobiť iný záver ako ten, že nešlo o individuálne dojednania, ale
o vopred predformulované dojednania s ktorými súhlas či nesúhlas mohol spotrebiteľ vyjadriť len tak,
že zmluvu ako celok, vrátane uvedených dohôd buď akceptovať bude alebo nie. Dôkaz individuálneho
vyjednania už potom v žiadnom prípade nemožno vyvodiť z toho, že spotrebiteľ časť zmluvy s dohodou
o poskytnutí služby osobitne podpísal, čím tu žalovaný argumentoval, keďže taký záver by celú

úpravu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a ich individuálneho vyjednania či nevyjednania
v prípade písomných, teda vždy spotrebiteľom podpísaných zmlúv robil nepoužiteľnou. Za typovú
zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Súd si uvedomuje, že je problematické individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok u

zmlúv, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte, čo je prípad úverových a súvisiacich zmlúv uzatváraných
aj nebankovými spoločnosťami v stovkách či tisícoch. Nič nebráni, aby jedna strana kontraktu pripravila
a predtlačila text zmluvy, avšak zákon ( § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka) venuje mimoriadnu
pozornosť práve tomu, aby spotrebiteľ nielenže mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s jejdojednaniami, ale aby aj reálne mohol ovplyvniť ich obsah ( napríklad slobodným vyznačením alternatívy
súhlasím – nesúhlasím), resp. nepristúpiť naň, pričom v danom prípade žalovaný nepreukázal, žeby
spotrebiteľ mal možnosť ktorékoľvek tu posudzované zmluvné dojednanie ovplyvniť, či vylúčiť.

K neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby- článku 8 bod 8.1 a 8.4 Zmluvy (výroky V. a VI. rozsudku)
89. V danom prípade žalobkyňa nepochybne mala záujem o poskytnutie úveru od žalovaného. Hlavným
predmetom jej záujmu teda bolo poskytnutie úveru. Prostredníctvom bodu 5 tlačiva žiadosti/zmluvy
pritom výslovne požiadala žalovaného o úver vo výške 1.170,-eur čo je jasne uvedené v jej žiadosti (bod
5 tlačiva zmluvy), teda že poskytnutá čiastka úveru (úverový limit ) má byť 1.170,-eur. Namiesto toho

žalovaný reálne vyplatil žalobkyni sumu nižšiu, teda sumu zníženú už o odplatu za danú službu v zmysle
článku 8 bod 8.1 tlačiva.
90. Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby, tá síce formálne je osobitne podpisovaná, ale je
zakomponovaná do formulára samotnej zmluvy takým spôsobom, z ktorého ani maximálne obozretný
spotrebiteľnemusí pochopiťčopodpisujeaženepodpisujelenzmluvu-úver,aleajakúsiďalšiuosobitnú
dohodu. Z pohľadu posúdenia či sa nejedná o neprijateľné zmluvné podmienky a vylúčenia súdnej

kontrolyjepotrebnéprijaťlogickýzáverotom,žeajvtomtoprípadesúdnakontrolanemôžebyťvylúčená.
Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Spätosť predmetných zmlúv
je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať
dohodu o poskytnutí služby, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť žalobkyne plniť
dlh zo zmluvy o úvere v splátkach a bolo by tak bezpredmetné dohadovať možnosť odkladu splatnosti

splátok.
91. Ak žalovaný argumentoval dobrovoľnosťou uzavretia danej doplnkovej zmluvy o poskytnutí služby
žalobkyňou, tak potom mu nič nebránilo (keďže práve žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno
preukázania individuálneho vyjednania tejto dohody) predložiť alebo aspoň označiť dôkaz, že nie každý
spotrebiteľ s ním napriek takto predformulovanej dohode takúto dohodu o doplnkovej službe následne

uzavrel, respektíve dôkaz, že obdobné úvery skutočne poskytuje (či aspoň raz niekomu poskytol)
aj bez uzavretia dohody o poskytnutí služby, nakoľko súd sa pri svojej činnosti s takým prípadom
zatiaľ nestretol. Odôvodnenie žalovaného, že táto dohoda bola uzavretá dobrovoľne je nepreukázané
a navyše nelogické, lebo ťažko predpokladať že ak by žalobkyni skutočne bola daná možnosť slobodne
sa rozhodnúť pre takú dohodu, tak žeby už po prečítaní jej prvého článku (že zaplatiť musí vopred

celú odplatu bez ohľadu na to, či služby niekedy využije alebo nie) neodmietla jej uzavretie. Výhoda
spotrebiteľa v tomto prípade je len iluzórna, absolútne neadekvátna výške dojednanej odplaty. Naopak
výhoda je daná u žalovaného.
92. Súd nemal pochybnosti o neprijateľnosti daných zmluvných podmienok, ktoré môžu reálne
viesť (paradoxne u riadne platiaceho dlžníka - spotrebiteľa) k tomu, že spotrebiteľ poskytne

dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa.
93. Argumentácia žalovaného, že spotrebiteľ platí v podstate už za samotný záväzok veriteľa poskytnúť
odklad splatnosti splátok je absolútne neprijateľná. Spotrebiteľ je teda povinný dojednanú odplatu za
služby platiť bez ohľadu na to, či dané služby vôbec niekedy využije alebo nie. Takéto dojednanie podľa

názoru súdu je zjavne nevyvážené, neprijateľné, je v neprospech spotrebiteľa, nesleduje jeho záujmy
ale záujmy dodávateľa a odporuje zákonu (§ 53 ods.1. Občianskeho zákonníka ), pričom za daných
okolností sa javí, že jediným účelom danej dohody je navýšiť odplatu za poskytnutie úveru (bez toho,
aby to bolo vyjadrené v zmluve pri parametroch úveru v rámci RPMN, či celkovo splatnej čiastky) keďže
nedá sa inak vysvetliť postup, keď spotrebiteľ už pri uzavretí zmluvy má platiť tak vysokú odplatu za

službu, ktorú možno vôbec nikdy nevyužije a teda len za „záväzok žalovaného“ s ktorým ten možno
nebude mať vôbec žiadne náklady.
94. Daná dohoda o poskytnutí služby podlieha prieskumu súdu podľa § 53 Občianskeho zákonníka,
keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia, pričom cieľom zákonodarcu nebolo vylúčiť z
preskúmavania z hľadiska neprijateľnosti vedľajšie zmluvné cenové dojednania, a to najmä s ohľadom

na skutočnosť, že nie je výnimočnou situácia, kedy sa dodávatelia práve ich netransparentným
zakomponovaním do formulárových spotrebiteľských zmlúv snažia získať neprimeraný majetkový
prospech od spotrebiteľov.
95. Žalobkyňa mala takto v súhrne zaplatiť žalovanému za službu neprimerane vysokú odplatu a to
aj za stavu, že jej žiadna služba poskytnutá nebude. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú

s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho
netransparentnosť a neprimeraná výška ( pričom garantuje mu inkasovanie odplaty aj keď vôbec žiadne
náklady na služby nevynaloží a ak k odkladu splátok nikdy nedôjde). Predmetné ustanovenia takvyznievajúvýraznevneprospechspotrebiteľa,atosohľadomnaichkoncepciuasamotnúvýškuodplaty.
Ide preto podľa názoru súdu o neprijateľné a neplatné dojednania.
96. Dané zmluvné podmienky nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných zmluvných

podmienok z dôvodu, že by odplata za ne azda mala byť cenou plnenia. K tomu podporne pozri aj napr.
JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax (komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP,
vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015 strana 710, komentár k § 53 ods.1 veta druhá, cit“ Výnimka
spravidla nebude postihovať dojednania na základe tzv. formulárových zmlúv, pri uzatváraní ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ich obsah ovplyvniť.“

97. Akokoľvek obsiahla a sofistikovaná je argumentácia žalovaného k prijateľnosti daných zmluvných
podmienok v článku 8 bod 8.1 a 8.4 zmluvy, tak to nič nemení na tom, že táto neobstojí, o čom svedčí
aj to, že opakovane a mnohokrát už boli tieto súdmi právoplatne judikované ako neprijateľné zmluvné
podmienky. Súd príkladnom uvádza napr. právoplatné rozsudky Okresného súdu Bardejov sp.zn.
5Csp/16/2022 alebo SK-4Csp/64/2022, či rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn.10Csp/83/2017,
rozsudky Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 2C/182/2014, 2C/183/2016 alebo rozsudky Okresného

súdu Humenné sp.zn. 10Csp/129/2017, 9Csp/172/2017 a 9Csp/27/2019. Nespočetné množstvo
súdnych rozhodnutí po prieskume argumentácie žalovaného totožnej s tou, ktorú produkoval v tomto
spore ju odmietlo a uznalo dané zmluvné podmienky za individuálne nevyjednané a neprijateľné.
98. Krajský súd v Prešove už v rozsudku sp.zn. 24Co/61/2018 zo dňa 16.10.2018 pri určení identických
zmluvných podmienok uvedených v žiadosti, resp. v zmluve o revolvingovom úvere v článku 8 bod

8.1 a pod bodom 8.4 za neprijateľné označil tento názor v podstate už za nespochybniteľnú notorietu,
keď v bode 10 odôvodnenia už len úplne stručne a bez ďalšieho výslovne uviedol, že cit „Vzhľadom
na právoplatnosť rozsudkov o určení neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, všetky námietky
uvedené zo strany žalovaného v odvolaní namietajúce nesprávny právny záver súdu o neprijateľnosti
týchto podmienok neopodstatnené.“

K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 7 veta druhá Zmluvy (výrok IV. rozsudku)
99. Je neprijateľné, aby na spotrebiteľa bolo štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné
bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa.
Predformulované ustanovenie o oboznámení sa s dokumentmi, ktoré majú byť súčasťami zmluvy je
neprijateľnou podmienkou, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné

bremeno v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami, ktoré má pre spotrebiteľa
neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde či u iných štátnych orgánov,
keďže spotrebiteľ už len v dôsledku uvedenej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného
podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že taká
zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem,

že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal
a porozumel im, nakoľko prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimi súhlas. Teda spotrebiteľ
už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov
alebo návrhov štátnym orgánom. Predmetná zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná
podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase ).

100. Podporne súd poukazuje aj na novelu uskutočnenú zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorou bolo
novelizované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tak, že v odseku 4 sa demonštratívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok rozšíril aj o písmeno l) podľa ktorého za neprijateľné podmienky
považujú sa aj ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti
niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná

strana (t.j. dodávateľ).
101. Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/69/2020-50 zo dňa 09.02.2021:
„Samotnáformuláciazmluvnejpodmienkyvzmluve,nazákladektorejklientsvojímpodpisompotvrdzuje,
že úverové podmienky prevzal, bol s nimi oboznámený, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné,
považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný, je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou judikovanou mnohými súdnymi rozhodnutiami.“ Podľa rozhodnutia Okresného súdu Prešov
č.k. 9Csp/32/2020-47 zo dňa 11.05.2020: „Zmluvná podmienka v znení: Dlžník potvrdzuje, že bol
oboznámený so Všeobecne obchodnými podmienkami VÚB a.s. na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých
súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou alebo ktoré boli na základe jeho písomnej

žiadosti zaslané elektronickou poštou či iným dohodnutým spôsobom, je neprijateľná bez ďalšieho z
dôvodu podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho súdneho poriadku.“ O obdobnej zmluvnej podmienke
rozhodol aj Okresný súd Prešov v rozsudku sp. zn. 7C/338/2014 zo dňa 20.03.2017, ale aj Okresný súd
Kežmarok 9C/2/2014 zo dňa 16.09.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove20Co/41/2016 zo dňa 27.04.2017.
102. Obsahovo úplne totožná zmluvná podmienka vo vzťahu k tu žalovanému a z jeho zmluvy bola
vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 7Csp/5/2024 z 10.06.2024 na

ktorého dôvody súd poukazuje a stotožňuje sa s nimi.

K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v článku 8 bod 8.2 Zmluvných dojednaní k zmluve (výrok VII.
rozsudku)
103. V súvislosti s danou zmluvnou podmienkou súd dáva do pozornosti žalovaného úplne aktuálny

a jeho samého sa týkajúci rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 27CoCsp/9/2024 zo dňa
30.01.2025, ktorý potvrdil určenie danej zmluvnej podmienky súdom prvej inštancie za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a vysporiadal sa s argumentáciou žalovaného totožnou
s argumentáciou v tu súdenej veci, preto na uvedené závery odvolacieho súdu súd v celom rozsahu
poukazuje. Aj z uvedeného rozsudku a rozsudku súdu prvej inštancie ( Okresného súdu Prešov sp.zn.
29Csp/19/2024) v tam prejednávanej veci je pritom zrejmé, že obstoja popri sebe samostatne výroky

o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.

104. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.2 zmluvných dojednaní, má súd zato, že ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, majúcu charakter neprimeranej sankcie za neuvedenie správneho
variabilného symbolu, ktorý okrem iného, tak ako to vyplýva z bodu 8.3 zmluvných dojednaní, môže

negatívne ovplyvniť aj schopnosť spotrebiteľov splácať záväzky z úverovej zmluvy. Podľa názoru súdu,
žalovaný ako dodávateľ v prípade existencie iba jedného zmluvného záväzku so spotrebiteľom nemôže
mať problém s priradením aj spotrebiteľom neidentifikovanej platby bez uvedenia variabilného symbolu
a v prípade existencie viacerých záväzkov spotrebiteľa voči jednému dodávateľovi, nastupuje zákonný
predpoklad § 338 Obchodného zákonníka. Teda ak dlžník má voči veriteľovi niekoľko

peňažných záväzkov a neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie
nie je zabezpečené, alebo je najmenej zabezpečené inak záväzku najskôr splatného. Obdobná zmluvná
podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku právoplatnými rozhodnutiami súdu,
napr. Okresného súdu Prešov 7Csp/35/2021, 11C/115/2021, 20Csp/91/2020 a 24Csp/26/2017.
K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v článku 14 bod 14.1 Zmluvných dojednaní k zmluve (výrok VIII.

rozsudku)
105. Aj v súvislosti s danou zmluvnou podmienkou súd dáva do pozornosti žalovaného úplne aktuálny
a jeho samého sa týkajúci rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 27CoCsp/9/2024 zo dňa
30.01.2025, ktorý potvrdil určenie danej zmluvnej podmienky súdom prvej inštancie za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a vysporiadal sa s argumentáciou žalovaného totožnou

s argumentáciou v tu súdenej veci, preto na uvedené závery odvolacieho súdu súd v celom rozsahu
poukazuje.

106. Súd dojednanie o zmluvnej pokute v článku 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní, pri ktorom vzhľadom
na jeho obsah a spôsob zakomponovania do ich formulára nemožno mať pochybnosti, že bolo veriteľom

vopred pripravené bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah tohto dojednania alebo ho vylúčiť považuje
za neplatné nakoľko sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53
ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka.

107. V súvislosti s dojednaním o zmluvnej pokute súd dáva do pozornosti, že už vo výroku Rozsudku

Okresného súdu Rožňava sp.zn.12Csp/46/2016 zo dňa 10.5.2017 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.4.2018 sp.zn.5Co/468/2017 bola totožná zmluvná podmienka
o zmluvnej pokute obsiahnutá v Zmluve o úvere žalovaného vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná
podmienka. Ustanovenie§53aods.1Občianskehozákonníkazakazujedodávateľovipoužívaťzmluvnú
podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je

neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť).
Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný,
a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd
nerešpektoval opakovane judikovaný záver o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky, išlo by o
tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej

únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.

108. Súd sa plne stotožňuje s vyššie uvedeným právoplatným posúdením uvedeného dojednania
ako neprijateľného a absolútne neplatného aj s jeho dôvodmi ktoré žalovanému musia byť známenakoľko aj v tam vedenom spore bol stranou sporu. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne
vymenované v § 53 ods. 4 a medzi nimi pod písm. k/ sa už v čase uzavretia zmluvy stranami uvádzalo,
že za neprijateľnú podmienku sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Súd vyhodnotil dohodu o zmluvnej pokute ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou žalobca od
žalovaných ako spotrebiteľov, ktorí si nesplnili svoj záväzok požaduje neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Navyše v prípade zmluvnej pokuty je potrebné pri uzavretí
dohody o zmluvnej pokute dodržať zákonné podmienky pre jej uzavretie, vyplývajúce z § 544 ods.1,2

Občianskeho zákonníka a je podľa názoru súdu neprijateľné tak zásadné dojednanie zahrnúť len
do spotrebiteľom nepodpísaných rozsiahlych a neprehľadných Zmluvných dojednaní. Zmluvná pokuta
bola zahrnutá do textu Zmluvných dojednaní do bodu 14.1. Text bol predformulovaný žalovaným.
Ustanovenie o zmluvnej pokute splýva s ostatnými časťami všeobecných zmluvných dojednaní v
zmluve. Samotná zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne, nejasne. Z textu
zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej ktorej

mesačnej splátky, ale aj opakovane a v prípade omeškania trvajúceho viac ako 3 mesiace, následkom
čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnom rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania.
Súčasne z obsahu citovaného zmluvného dojednania nevyplýva, dokedy si bol veriteľ oprávnený
takúto zmluvnú pokutu voči spotrebiteľovi uplatňovať. Súd preto dospel k záveru, že takéto zmluvné
dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty a rozhodne spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobkyne
ako spotrebiteľa. Dojednanie zmluvnej pokuty takýmto spôsobom, predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu nevyváženosť práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu. Krajský súd
v Košiciach v už spomínanom rozsudku sp.zn. 5Co/468/2017 k nesúhlasnej argumentácii žalovaného
vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, cit“ rovnako správne súd vyslovil neprijateľnosť v časti bodu 8.1.

Zmluvy o revolvingovom úvere lebo táto pokuta je neprimeraná keďže dlžník je povinný ju platiť dvakrát,
raz keď je v omeškaní s mesačnou splátkou a druhý raz keď omeškanie úhradou mesačnej splátky o
viac ako tri mesiace. Z obsahu cit. bodu nie je zrejmé do kedy je veriteľ oprávnený túto pokutu počítať.“
109. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Čosatýkarozhodnutiaotrováchkonania,žalobkyňabolavsporeplneúspešná(úspešnábolatakvčasti

požadovaného určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neprijateľných zmluvných podmienok
ako aj v časti požadovaného vydania bezdôvodného obohatenia, kde jej nepatrný neúspech sa týkal
len časti úroku z omeškania, čo do požadovanej istiny bezdôvodného obohatenia bola žalobkyňa plne
úspešná).
110. Úspech žalobkyne tu preto podľa § 255 ods. 1 CSP odôvodňoval priznanie jej nároku na náhradu

trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
111. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025