Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 21C/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124390259
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124390259.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnom spore žalobcu: A. B. C., nar.:

XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XX, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r.
o., so sídlom: Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52 858 774, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom: Trieda SNP 48/A, 040
11 Košice, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 111,25 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 111,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 %
ročne od 03.10.2024 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Skutkové tvrdenia a právna argumentácia strán sporu

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len „žaloba“) doručeným 03.10.2024
pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len

„zákon č. 307/2016 Z. z.“) domáhal, aby okresný súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 111,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne od 03.10.2024
do zaplatenia a to v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň si žalobca
proti žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa obci D. - E., katastrálne územie: E. F., ktorá je Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, zapísaná

na liste vlastníctva číslo (ďalej len „LV č.“) XXXXX ako pozemok registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda
o výmere 445 m2, (ďalej len „pozemok“ ) vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX -A. k celku, čo
predstavuje 9,27 m2 z celkovej výmery pozemku. Na tomto pozemku sa nachádza Letné kúpalisko
Triton, pričom žalovaný (Mesto Košice) tento pozemok využíva na podnikateľské účely. Podľa názoru
žalobcu zákon 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) na daný prípad aplikovať nemožno. Aj Krajský

súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v rozsudku sp. zn. 5Co/136/2021 z 15.11.2022 uviedol, že
kúpalisko Triton slúži na podnikateľské účely. Krajský súd vo viacerých svojich rozhodnutiach má v danej
veci jednoznačný právny názor. Podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu sp. zn. 5Co/136/2021 z
15.11.2022: „12.2. Kúpaliská aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané napodnikateľské účely, preto sa na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z. z.. Skutočnosť, že kúpalisko už
dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je využívané nemôže byť na ujmu žalobkyne.“ Zákonné vecné
bremeno na pozemku mohlo vzniknúť len ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., teda dňa 01.07.2009.

Zákon č. 66/2009 Z. z. sa nevzťahuje a ani nikdy nevzťahoval na usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely (§ 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z.).
Od roku 1993 až do svojho zániku, teda aj v roku 2009 prevádzkoval a vykonával správu kúpaliska
Triton Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice, IČO 31 687 067. Ide o spoločnosť s ručením obmedzeným
zapísanú v obchodnom registri s predmetom činnosti ako: denný bar, reštauračná činnosť, bufetová

činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk a iné. Teda jednoznačne ide o podnikateľa spĺňajúceho
definíciu v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Je zrejmé, že ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009
Z. z. slúžilo kúpalisko Triton (stojace okrem iných aj na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania)
na podnikanie. V roku 2009 a v nasledujúcich rokoch bolo aj riadne otvorené a užívané. Preto vecné
bremeno na tomto pozemku objektívne nemohlo vzniknúť. Uvedené explicitne vyplýva zo znenia § 1
ods. 3 zákona 66/2009 Z. z. ako aj z rozhodovacej praxe krajského súdu. Žalovaný sa teda bezdôvodne

obohacuje na úkor žalobcu, keď daný pozemok užíva bez právneho dôvodu, nakoľko si na ňom zriadilo
letné kúpalisko Triton bez súhlasu vlastníka pozemku, a k pozemku nemá vlastnícky ani nájomný
vzťah s vlastníkom pozemku. Ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné
užívanie verejného priestranstva zahrňujúce aj len z časti pozemok vlastnícky patriaci tretej osobe, má
to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu podľa

§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka [viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„Najvyšší súd SR“) sp. zn. 4 Cdo/52/2009 z 31.01.2011]. Rovnaký postoj k právnej ochrane takýchto
vlastníkov vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III.
ÚS 237/09 z 23.08.2009, podľa ktorého na rozdiel od vyvlastnenia, kde môže dôjsť k jednorázovému
vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách „primeranej

náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia. Vzhľadom na to, že žalovaný užíva pozemok žalobcu bez
právneho titulu, tak žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedá výške
obvyklého nájomného. Podľa udania žalobcu žalovaný v katastrálnom území E. F. prenajíma pozemky
za ročnú odplatu priemerne vo výške 12 Eur za meter štvorcový. Podľa Znaleckého posudku č. 7/2021
z 30.01.2021 (ďalej „znalecký posudok č. 7/2021“) vypracovaného Ing. Matejom Špakom, PhD., mult.,

znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu za bezprostredne susediace pozemky rovnako v areáli
kúpaliska Triton (ide o parcely registra ,,E“ a to parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X G. XXXX zapísané na LV č. XX XXX v katastrálnom území: E. F., pozn.) pre účel súdneho
konania, znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov vo výške 118,28 Eur/m2 a nájomné vo výške

9,90 Eur za m2 ročne. Napriek uvedenému žalobca žiada len 6 Eur za 1 m2. Na základe vyššie
uvedených sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia získaného na jeho úkor žalovaným.
Žalobca požaduje vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku (parc. č. XXXX, orná pôda
o výmere 445 m2) na podnikateľské účely v súvislosti s kúpaliskom Triton za obdobie od 03.10.2022 do
03.10.2024, teda sumu určenú podľa spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo veľkosti X/XX -A. k celku,

čo predstavuje 9,27 m2. Celková suma bezdôvodného obohatenia pre žalobcu tak predstavuje 111,25
Eur (9,27 m2 x 6 Eur x 2 roky) Žalobca si žalobou uplatnil nárok aj zákonný úrok z omeškania vo výške
8,65 % ročne od 03.10.2024, nakoľko predžalobná výzva bola doručená žalovanému dňa 01.10.2024,
na ktorú žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca záverom navrhol, aby upomínací súd jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovel a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania za tam (v žalobe)

špecifikované úkony právnej služby.

3. Upomínací súd platobným rozkazom sp. zn. 34UP/1565/2024-59 z 24.10.2024 (ďalej len „platobný
rozkaz“) rozhodol tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 134,19 Eur.

4. Žalovaný však proti platobnému rozkazu podal riadne a včas odôvodnený odpor (č. l. 64), v ktorom
medzi inými uviedol, že nepopiera, že na danom pozemku sa nachádza stavba kúpaliska Triton v jeho
vlastníctve, avšak k tomuto pozemku mu v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo vecné bremeno,
ktoré mu zakladá právny titul k jeho užívaniu. Areál kúpaliska Triton až do prerušenia jeho prevádzky

v roku 2018 slúžil verejnosti na športovo rekreačné účely v súlade s funkčným využitím stanoveným
územným plánom Mesta Košice, ktorý územie areálu definuje ako plochu športovo rekreačného
vyššieho vybavenia. Areál prešiel z majetku Slovenskej republiky spravovaného Správou rekreačných
a športových zariadení do majetku Mesta Košice na základe ustanovenia § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb.“), na ktorý odkazuje zákon č. 66/2009 Z. z.
v poznámke pod čiarou č. 1, a teda z dôvodu, že sa jednalo o majetok, ktorý sa nepodarilo vydražiť
ani v opakovanej dražbe podľa zákona č. 427/1990 Zb.. Splnenie zákonnej podmienky prechodu

majetku zo štátu na mesto v zmysle § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. žalovaný preukazuje
delimitačným protokolom zo dňa 26.05.1993. Z uvedených skutočností teda
vyplýva, že právne vzťahy žalobcu a žalovaného týkajúce sa pozemkov v areáli kúpaliska Triton sa
primerane spravujú ustanoveniami zákona č. 66/2009 Z. z.. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009
Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkom pod stavbami,

ktoré slúžia na podnikateľské účely. Podľa argumentácie žalovaného ďalšou zákonnou podmienkou
aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z. v konkrétnej veci je skutočnosť, že stavba, v tomto prípade športový
areál, neslúži (a ani neslúžil) na podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný za účelom
napĺňania potrieb verejnosti, nie za účelom podnikania. Krátky slovník slovenského jazyka definuje
slovo účel ako zámer, zmysel, ku ktorému istá činnosť smeruje. Je preto právne irelevantné, že
v areáli kúpaliska mohol v minulosti prebiehať napr. stánkový predaj občerstvenia ako doplnková a tiež

nevyhnutná služba pre návštevníkov, keďže poskytovanie takejto služby rozhodne nebolo zámerom/
zmyslom a teda účelom zriadenia a prevádzky kúpaliska vlastneného, dotovaného a spravovaného
samosprávou mesta, ale týmto účelom bolo napĺňanie potrieb verejnosti a verejného záujmu. Žalovaný
na podporu svojej argumentácie poukázal tiež na dôvodovú správu k zákonu č. 66/2009 Z. z., v ktorej
sa uvádza, že „Tento zákon sa nebude vzťahovať na usporiadanie pozemkov, ktoré sú zastavané

stavbami, ktoré slúžia na podnikateľský účel, keďže ich usporiadanie nie je vo verejnom záujme.“.
Prevádzkovanie dlhodobo stratového a žalovaným dotovaného areálu kúpaliska Triton je bezpochyby
činnosťou vykonávanou za účelom sledovania verejného záujmu a za žiadnych okolností nemožno
usudzovať, že areál slúži/slúžil na účely podnikania. Žalovaným v prílohe odporu predložené účtovné
závierky Miestneho podniku služieb, s. r. o. Košice preukazujú, že na prevádzku kúpaliska Triton bola

každoročne poskytovaná dotácia z rozpočtu žalovaného (Mesta Košice), resp. z rozpočtu mestskej
časti, keďže bez tejto dotácie nebolo možné zabezpečiť fungovanie kúpaliska. Aj napriek poskytovanej
dotácii bolo kúpalisko Triton stratové a to až do ukončenia jeho prevádzky v roku 2017. V nadväznosti
na uvedené žalovaný v prílohe odporu predložil aj nájomnú zmluvu č. Nn/61/V/1994 z 13.09.1994
uzavretú medzi ním (Mestom Košice) ako prenajímateľom a Miestnym podnikom služieb, s. r. o. Košice,

IČO 31 687 067 ako nájomcom, ktorej predmetom bol prenájom areálu kúpaliska Triton. Z vyššie
uvedených vyplýva, že zákon č. 66/2009 Z. z. sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie majetko-
právnych vzťahov k pozemkom nachádzajúcim sa v areáli kúpaliska Triton. Keďže ku dňu účinnosti
zákona č. 66/2009 Z. z. Mesto Košice nemalo k pozemkom v areáli kúpaliska Triton zmluvne dohodnuté
„iné právo“ a v prípade kúpaliska Triton ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,

čo žalovaný preukazuje stavebným povolením č. Výst. 9151/2081/83-Lr. zo dňa 29.11.1983, ktorá
prešla z vlastníctva štátu na žalovaného, vzniklo k týmto pozemkom v zmysle § 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z. z. v prospech žalovaného (Mesta Košice) zákonné vecné bremeno, ktoré oprávňuje
žalovaného na ich držbu a užívanie. Podľa názoru žalovaného rozhodovacia prax najvyššieho súdu
sa ustálila na názore, podľa ktorého za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. účinným

od 01.07.2009 prináleží vlastníkom dotknutých pozemkov jednorázová primeraná náhrada, nárok na
ktorú (náhradu) sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula 01.07.2012 (viď
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo/194/2018 z 26.08.2019, uznesenie najvyššieho súdu sp.
zn. 8 Cdo/17/2019 z 30.11.2020, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo/99/2019 z 26.01.2022).
V danej súvislosti žalovaný v ďalšom citoval argumentáciu z odôvodnenia uznesenia ústavného súdu

sp. zn. IV. ÚS 539/2020 z 28.10.2020, ktorým bola ústavná sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho
súdu sp. zn. 2 Cdo/194/2018 z 26.08.2019 pre jej zjavnú neopodstatnenosť odmietnutá. Ústavný
súd podľa tam (v uznesení) uvedených právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého za zriadenie
vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. prináleží dotknutým vlastníkom pozemkov nárok na
jednorázovú primeranú náhradu, nepovažoval za taký, ktorý by bol porušením základného práva na

súdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyakoanizákladnéhoprávavlastniťmajetok
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko právo na jednorázovú náhradu za zriadenie
vecného bremena vzniklo v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu akceptovanej aj
ústavným súdom ex lege jednorázovo vlastníkovi zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona
(01.07.2009) a v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka sa tento premlčuje v zákonom

stanovenej všeobecnej 3 -ročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula 01.07.2012, žalovaný vzniesol proti
žalobouuplatnenémunárokunámietkupremlčania.Záveromžalovanýnavrhol,abypríslušnýsúdžalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.5. Upomínací súd podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. výzvou z 15.11.2024 (č. l. 136) vyzval
žalobcu, aby sa k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu v lehote do 15 dní vyjadril a súčasne,
aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení z 03.12.2024 (č.l. 139) k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu
v podstatnom uviedol, že tvrdenia žalovaného sú v rozpore s právnou úpravou, skutkovým stavom aj
rozhodovacou praxou krajského súdu i najvyšších súdnych autorít. Zákon č. 66/2009 Z. z. sa nevzťahuje
ani nikdy nevzťahoval na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na

podnikateľskéúčely(§1ods.3zákonač.66/2009Z.z.).Odroku1993aždosvojhozániku,tedaajvroku
2009 prevádzkoval a vykonával správu kúpaliska Triton Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice, IČO: 31
687 067. Ide o spoločnosť s ručením obmedzeným zapísanú v obchodnom registri s predmetom činnosti
ako: denný bar, reštauračná činnosť, bufetová činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk a iné. Teda
jednoznačne ide o podnikateľa spĺňajúceho definíciu v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ako
to zo žalovaným v prílohe jeho odporu predložených hospodárskych výsledkov (účtovných závierok)

kúpaliska za roky 2013 až 2016 vyplýva kúpalisko dosahovalo za tieto roky výnosy od 141.591 Eur
do 78.433 Eur. Uvedené potvrdzuje dobrý podnikateľský potenciál kúpaliska. Hoci ročné náklady
prevyšovali výnosy, straty za uvedené roky boli len 1.952 Eur, 16.802 Eur, 9.015 Eur a 12.531 Eur. Podľa
tvrdenia žalobcu strata je prirodzenou súčasťou podnikateľského rizika a v niektorých prípadoch je pre
subjekt dokonca výhodnejšie vykazovať stratu. Otázne je tiež, ako efektívne mesto pristupuje ku správe

kúpaliska. Ako to už uviedol hospodárenie kúpaliska v uvedených rokoch bolo relatívne vyrovnané.
Žalobca má za to, že kúpalisko Triton má podnikateľský potenciál, ktorý žalovaný naplno nevyužíva.
Medzi stranami nie je sporné, že v areáli kúpaliska boli poskytované reštauračné a iné odplatné služby
pre návštevníkov. Rovnako nie je sporné, že vstup do areálu kúpaliska nebol nikdy bezplatný. Preto
fungovanie kúpaliska nemožno nazvať inak ako podnikaním. Je nepochybné, že majetok obce možno

použiť na podnikateľskú činnosť (§ 8 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.). Obec pri výkone samosprávy
vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov
obce a rozvoja obce (§ 4 ods. 3 písm. k) zákona č. 369/1990 Zb.). Teda samotný zákon č. 369/1990 Zb.
predpokladá podnikanie obce len v záujme jeho obyvateľov, t. j. len vo verejnom záujme. Preto nemožno
súhlasiť s argumentáciou žalovaného o nemožnosti aplikácie výnimky v ustanovení § 1 ods. 3 zákona

č. 66/2009 Z. z. z dôvodu, že prevádzka kúpaliska je vo verenom záujme. Výkladom, ktorý prezentuje
žalovaný, by nebolo možné aplikovať spomínanú výnimku nikdy, pretože mesto podniká vždy vo
verejnom záujme. Ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. slúžilo kúpalisko Triton stojace na pozemku,
ktorý je predmetom tohto konania, na podnikanie. V roku 2009 ako aj nasledujúcich rokoch bolo aj
riadne otvorené a užívané, čo medzi stranami nie je sporné. Preto vecné bremeno na týchto pozemkoch

objektívne nemohlo vzniknúť. Tento názor už vyslovil krajský súd vo svojich uzneseniach sp. zn.
3Co/139/2022 z 09.06.2023, sp. zn. 6Co/77/2023 zo 07.08.2023, sp. zn. 6Co/70/2023 z 28.06.2023 ako
aj v iných. Teda názor krajského súdu je v tomto smere jednoznačný. Napokon krajský súd vychádzal aj
z uznesenia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 677/2022 z 20.12.2022, ktoré sa zaoberá momentom vzniku
vecného bremena. Na základe vyššie uvedeného sa podľa žalobcu nemožno stotožniť s argumentáciou

žalovaného, že areál kúpaliska Triton neslúži ani neslúžil na podnikateľské účely. S touto argumentáciou
žalovanéhosanestotožnilanikrajskýsúd,pričomvosvojejrozhodovacejpraxijednoznačnekonštatoval,
že areál kúpaliska Triton slúžil na podnikateľské účely, kúpalisko bolo prevádzkované podnikateľom
za účelom dosiahnutia zisku, preto v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. k pozemkom v areáli
kúpaliska nevzniklo zákonné vecné bremeno a žalovaný užíva tieto pozemky bez právneho dôvodu, čím

sa na úkor žalobcu v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohacuje. Skutočnosť,
že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je využívané, nemôže byť na ujmu žalobcu. Žalobca
záverom s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. navrhol, aby upomínací súd
postúpil vec príslušnému súdu na prejednanie podľa ustanovení CSP.

7. Následne, potom čo upomínací súd podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. vec postúpil
Mestskému súdu Košice (ďalej len „mestský súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie, mestský
súd uznesením z 12.01.2024 podľa § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovaného, aby sa k vyjadreniu žalobcu
z 03.12.2024 vyjadril, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu v lehote do 15 dní
odo dňa jej doručenia. Žalovaný sa však v stanovenej lehote ako ani po jej uplynutí až do pojednávania

vo veci samej konaného 28.05.2025 nevyjadril.

II.
Relevantná zákonná práva úprava k predmetu sporu8. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú

náhradu.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej tiež len „zákon č. 66/2009

Z. z.“) tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve
obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného
celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí
neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych

vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu

13.Podľa§4ods.2 zákonač.66/2009Z.z.vlastníkpozemkupodstavboujepovinnýstrpieťvýkonpráva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

14.Podľa§4ods.3zákonač.369/1990Zb.oobecnomzriadenívzneníúčinnomvrozhodujúcomobdobí
(ďalej tiež len „zákon č. 369/1990 Zb.“) obec pri výkone samosprávy najmä f) zabezpečuje výstavbu
a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína,
kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a
pamätihodností obce, h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov

obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na
vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, k) vykonáva
vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a
rozvoja obce.

15. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na
podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce.

16. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom v rozhodujúcom období
(ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb“) veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,

rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým
prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú
z majetku do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti
upravia zmluvne.

17. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. veci uvedené v odseku 2 podliehajúce prevodom vlastníctva
na iné právnické a fyzické osoby podľa osobitných predpisov, sa stanú majetkom obce potom, čo sa
podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na
účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci, ktoré sa nevydražiaani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím. Ustanovenia iných
osobitných predpisov sa v týchto prípadoch nepoužijú. Obec môže rozhodnúť, že uplatní postup podľa
osobitných predpisov.

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo
prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len „správca“), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo
príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto
Košice zverujú časti svojho majetku do správy mestským častiam. Mestská časť môže majetok, ktorý jej
bol zverený do správy, zveriť do správy správcovi, ktorého zriadila podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností
správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca

nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať,
užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať
s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v
súlade so štatútom mesta.

21. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva.
Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne
úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi
a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.

22. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného
imania obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodujúcom
období (ďalej len „ObchZ“) podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel
dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného
sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“) prenájom nehnuteľností, bytových
a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby
spojené s prenájmom.

25. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodujúcom

období (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101
až 110) Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým

nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

27. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

30. Podľa § 119 ods. 1 a 2 OZ veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby
spojené so zemou pevným základom.31. Podľa § 120 ods. 1 a 2 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku.

32. Podľa § 121 ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním
určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

33. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

34. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

35. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

37.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

38. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

39. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

40. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

41.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

III.

Skutkové zistenia a právne posúdenie veci mestským súdom

42. Predmetom žaloby bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným užívaním
pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v období od 03.10.2022 do 03.10.2024 bez právneho
dôvodu tak, že na tomto sa mala nachádzať stavba vo vlastníctve žalovaného.

43. Na základe tvrdení strán sporu, ktoré druhá strana nepoprela, medzi stranami nebolo sporným, že:

43.1. žalobca bol období od 03.10.2022 do 03.10.2024 podielovým spoluvlastníkom pozemku
nachádzajúceho sa obci D. - E., katastrálne územie: E. F., ktorý je Okresným úradom Košice, odbor

katastrálny, zapísaný na LV č. XXXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 445
m2 v podiele vo veľkosti 1/48 -ín k celku,

43.2. na danom pozemku sa v rozhodujúcom období (od 03.10.2022 do 03.10.2024) ako aj v aktuálnom
čase nachádza stavba kúpaliska Triton,

43.3. na základe Delimitačného protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku, majetkových
práv a záväzkov kúpaliska Triton v Košiciach v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. z 26.05.1993
[ďalej len „delimitačný protokol z 26.05.1993“ (č. l. 70)] spísaného medzi Správou rekreačnýcha športových zariadení mesta Košíc, v likvidácii ako odovzdávajúcou a žalovaným (Mestom Košice) ako
preberajúcim, vlastníctvo kúpaliska Triton podľa § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešlo
na žalovaného, ktorý je jeho vlastníkom nepretržite až doposiaľ,

44. Avšak spornou medzi stranami sporu bola otázka, či k 01.07.2009 kúpalisko Triton (ne)slúžilo
na podnikateľské účely a z tohto dôvodu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. (ne)vzniklo
k danému pozemku dňom účinnosti tohto zákona v prospech žalovaného ako vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou.

45. Vzhľadom na žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu vznesenú námietku premlčania medzi
stranami sporu zostalo tiež právne sporným, či je žalobou uplatnená pohľadávka premlčaná.

46. Mestský súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie a za účelom preukázania sporných
skutkových tvrdení vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, po ktorom v spojení

aj s ostatnými skutkovými tvrdeniami, ktoré neboli sporné, ustálil svoje celkové skutkové zistenia a
vyporiadajúc sa pritom aj s námietkami a právnou argumentáciou strán sporu vec právne posúdil (viď
nižšie).

K právnemu základu žalobou uplatneného nároku

47. Mestský súd zo stavebného povolenia Obvodného národného výboru – odbor výstavby Košice IV
číslo: Výst. 9151/2081/83-Lr. z 29.11.1983 (č.l. 76) zistil, že toto bolo vydané v prospech a na žiadosť
stavebníka Správy rekreačných a športových zariadení mesta Košíc, Rázusova 1, Košice z 21.11.1983
vzmysle§66zákonač.50/1976Zb.abolanímpovolenávýstavba„letnéhokúpaliskaTritónpodŠibenou

horou v Košiciach, I. etapa, na parc. č. XXXX, XXXX ... k. ú. D. – E.“ za tam (v stavebnom povolení)
stanovených podmienok.

48.MestskýsúdzDelimitačnéhoprotokoluz26.05.1993(č.l.70)spísanéhomedziSprávourekreačných
ašportovýchzariadenímestaKošíc,vlikvidáciiakoodovzdávajúcouaMestomKošiceakopreberajúcim,

zistil, že predmetom odovzdania/prevzatia bol okrem iných nehnuteľný majetok kúpalisko Triton
nachádzajúce sa na Rastislavovej ulici v Košiciach v celkovej nadobúdacej cene 4.312.885,50 Sk na
parcelách číslo XXXX, XXXX, XXXX, ktoré pozostáva z nasledovného: 3 ks vŕtaných studní a terénnych
úprav, kúpalisko Triton, letné kúpalisko I. etapa, detské atraktívne ihrisko Triton.

49. Mestský súd z výpisu z obchodného registra z 28.04.2022 (č. l. 134) spoločnosti Miestny podnik
služiebmestskejčastiKošice-Juh,sosídlom:Smetanova4,Košice,IČO:31668143,(ďalejlen„Miestny
podnik služieb mestskej časti Košice - Juh“) zapísanej obchodnom registri Okresného súdu Košice I
v oddiely Pšn, vo vložke číslo 169/V zistil, že táto bola zrušená premenou podľa § 32 ods. 2 zákona
č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách v znení účinnom v rozhodujúcom období bez likvidácie

uznesením Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice – Juh z 15.12.1993 pod č. 86, podľa ktorého
všetky práva a povinnosti zrušeného podniku preberá spoločnosť Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice,
so sídlom: E. H. XX, D. a následne z obchodného registra vymazaná 17.03.1994.

50. Mestský súd z výpisu z obchodného registra z 08.12.2022 (č. l. 19) spoločnosti Miestny podnik

služieb, s. r. o. Košice, so sídlom: Rastislavova 65 (v období do 13.06.2002 Južná trieda 115, pozn.),
040 01 Košice, IČO: 31 687 067, v likvidácii (ďalej len „Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice“)
zapísanej obchodnom registri Okresného súdu Košice I v oddiely Sro, vo vložke číslo 4369/V zistil, že
táto je v obchodnom registri zapísaná počnúc od 17.03.1994, jej jediným spoločníkom bola Mestská
časť Košice – Juh a jej predmetom činnosti okrem iných v období od 06.12.1995 do 28.01.2013 boli:

reštauračná činnosť, denný bar, bufetová činnosť, prevádzkovanie telovýchovných zariadení a zariadení
slúžiacichnaregeneráciu,prevádzkovanieverejnýchkúpalísk,pričomtátobolazrušenáslikvidácioubez
právnehonástupcukudňu01.01.2017nazákladerozhodnutiajedinéhospoločníkaozrušeníspoločnosti
a následne z obchodného registra vymazaná 17.08.2018.

51. Mestský súd z nájomnej zmluvy č. Nn/61/V/1994 z 13.09.1994 [ďalej len „nájomná zmluva
z 13.09.1994“ (č.l. 75)] uzavretej medzi Mestom Košice ako prenajímateľom a Miestnym podnikom
služieb, s. r. o. Košice ako nájomcom v zastúpení konateľa A. F. F. zistil, že jej predmetom bol prenájom
kúpaliska Triton v Košiciach nachádzajúceho sa na Rastislavovej ulici v katastrálnom území D. – E.na parcelách číslo XXXX, XXXX, XXXX ako súboru vecí vo vlastníctve Mesta Košice pozostávajúceho
z troch vŕtaných studní, kúpaliska Triton, letného kúpaliska Triton a detského atraktívneho ihriska Triton
za účelom zabezpečenia jeho prevádzky, údržby a opráv, zabezpečenia súvisiacich služieb, využitia na

administratívne, obchodné a iné účely za dohodnuté nájomné v sume 5.000 Sk ročne na dobu neurčitú.

52. Mestský súd z účtovnej závierky za rok 2013 spoločnosti Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice (č.
l. 77) z časti týkajúcej sa kúpaliska Triton zistil, že „Pre zmrzlinový stánok bol vytypovaný nový priestor
v časti starého nefunkčného pieskoviska ... bolo zrealizované drevené pódium, na ktoré bol uložený

zrenovovaný predajný stánok, ... čím sa vytvoril priestor pre konzumentov.“. Hospodársky výsledok
hospodárenia za rok 2013 daný rozdielom výnosov tvorených vstupným, nájomným a parkovným
(76.567 Eur), tržbami za predaný tovar a služby (37.452 Eur), peňažnými prostriedkami poskytnutými
žalovaným – dotáciou (25.000 Eur) a poistným plnením za poistnú udalosť - zatopenie strojovní bazénov
(2.572 Eur) spolu v sume 141.591 Eur a vynaloženými nákladmi v sume 143.543 Eur predstavoval
-1.952 Eur.

53. Mestský súd z daňového priznania za rok 2013 spoločnosti Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice
(rub č. l. 84) zistil, že táto vykázala záporný výsledok hospodárenia pred zdanením (rozdiel nákladov
a výnosov, pozn.) v sume – 14.145,13 Eur a daňovú stratu (rozdiel daňových výdavkov a zdaniteľných
príjmov, pozn.) v sume - 8.806.14 Eur.

54. Mestský súd z účtovnej závierky za rok 2014 spoločnosti Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice (č. l.
97) z časti týkajúcej sa kúpaliska Triton zistil, že „...Návštevníkom boli k dispozícii štyri občerstvovacie
stánky ... Z toho tri stánky sme prenajali na základe Podnájomných zmlúv cudzím nájomníkom. Stánok
so zmrzlinou prevádzkovala naša spoločnosť ... V hlavnom občerstvovacom stánku boli ponúkané jedlá

rýchleho občerstvenia a rôzne druhy nápojov ... V pivnom stánku bolo ponúkaných niekoľko druhov
pív ... a doplnkový tovar ako cigarety, sladkosti, káva ... Tretí nápojový stánok ... V prvej časti boli
ponúkané miešané nápoje alkoholické, nealkoholické, mliečne, ovocné ... V druhej časti ... rôzne druhy
pizze, šišky, pirôžky, pop-corn...“. Hospodársky výsledok hospodárenia za rok 2014 daný rozdielom
výnosov tvorených vstupným, nájomným (63.966 Eur), tržbami za predaný tovar a služby (3.600 Eur) a

peňažnými prostriedkami poskytnutými žalovaným – dotáciou (35.000 Eur) spolu v sume 102.566 Eur
a vynaloženými nákladmi v sume 119.368 Eur predstavoval -16.802 Eur.

55.Mestskýsúdzdaňovéhopriznaniazarok2014spoločnostiMiestnypodnikslužieb,s.r.o.Košice(č.l.
105) zistil, že táto vykázala záporný výsledok hospodárenia pred zdanením (rozdiel nákladov a výnosov,

pozn.) v sume – 42.141,42 Eur a daňovú stratu (rozdiel daňových výdavkov a zdaniteľných príjmov,
pozn.) v sume - 37.809,40 Eur.

56. Mestský súd z účtovnej závierky za rok 2015 spoločnosti Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice
(č. l. 119) z časti týkajúcej sa kúpaliska Triton zistil, že „Návštevníkom bolo k dispozícii päť stánkov

s občerstvením a jeden pult s miešanými nápojmi ... Všetky stánky sme prenajali na základe
Podnájomných zmlúv cudzím nájomníkom...“. Hospodársky výsledok hospodárenia za rok 2015 daný
rozdielom výnosov tvorených vstupným (62.284 Eur), tržbami za prenájmy, tovar a služby (15.191 Eur)
a peňažnými prostriedkami poskytnutými žalovaným – dotáciou (21.000 Eur) spolu v sume 98.475 Eur
a vynaloženými nákladmi v sume 107.490 Eur predstavoval - 9.015 Eur.

57. Mestský súd z účtovnej závierky za rok 2016 spoločnosti Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice
(č. l. 126) z časti týkajúcej sa kúpaliska Triton zistil, že „...Návštevníkom bolo k dispozícii päť
stánkov s občerstvením a jeden pult s miešanými nápojmi ... Všetky stánky sme prenajali na základe
Podnájomných zmlúv cudzím nájomníkom ... Za prenájom stánkov a reklamnej plochy sme zinkasovali

cca 10.250 €, čo predstavuje čistý výnos...“. Hospodársky výsledok hospodárenia za rok 2016 daný
rozdielom výnosov tvorených vstupným (43.553 Eur), tržbami za prenájmy a služby (13.880 Eur) a
peňažnými prostriedkami poskytnutými žalovaným – dotáciou (21.000 Eur) spolu v sume 78.433 Eur a
vynaloženými nákladmi v sume 90.964 Eur predstavoval - 12.531 Eur.

58. Aplikáciu zákona č. 66/2009 Z. z. a posudzovanie žalobou uplatneného nároku ako náhrady za
zákonnévecnébremeno,ktorájejednorazováapremlčalabysavlehotetrochrokovodjehoúčinnostina
pozemky nachádzajúce sa v areály kúpaliska Triton, vylučuje ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009Z. z., v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely (§ 2 ods. 1 ObchZ).

59. Ako to aj žalovaný uviedol, otázku, či kúpalisko Triton (ne)slúžilo na podnikanie, už riešil krajský súd
v iných skutkovo a právne obdobných veciach iných žalobcov proti tomu istému žalovanému (viď napr.
rozsudok krajského súdu sp. zn. 5Co 136/2021 z 15.11.2022) a dospel k záveru, že „Kúpaliská, aj keď
vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa na ne
nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z. z.. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie

je využívané, nemôže byť na ujmu žalobkyne“. Krajský súd preto v tamtej (inej) veci potvrdil rozsudok
mestského súdu v časti, ktorou bol žalobkyni priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie jej pozemkov v areáli kúpaliska Triton, ako vecne správny.

60. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ObchZ podnikateľmi sú osoby zapísané v obchodnom registri (právnické
osoby a fyzické osoby) bez ohľadu na to, či podnikajú alebo sú oprávnené podnikať. Nie je rozhodujúce,

či je zápis uskutočnený povinne alebo dobrovoľne, avšak podľa § 27 ods. 2 písm. a) ObchZ sa do
obchodného registra zapisujú obchodné spoločnosti, ktorými sú aj spoločnosti s ručením obmedzeným
v zmysle § 105 a nasl. ObchZ. Vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí s pojmom podnikateľ, lebo
podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. Znamená to, že podnikateľskú činnosť,
t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 ObchZ, teda ten, kto je na to oprávnený.

61. Podnikaním je podľa ObchZ len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň kumulatívne
spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2 ods. 1 ObchZ.
Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za
účelom dosiahnutia zisku.

62. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám
rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu,
ktorého príkazy musí plniť.

63. Sústavnosť podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú
podnikateľskú činnosť. Kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú
podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje. Dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo
vykonávať túto činnosť opakovane. Požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú
činnosť, ktorá sa vykonáva náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne.

64. Podnikateľ koná vo svojom mene vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby
konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná, musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod
vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom. Obchodným menom obchodnej spoločnosti je
názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri.

65. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho
podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že
podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že
konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za

porušenie povinností, ktoré na seba prevzal.

66. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom
podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol
zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne

dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech.

67. Z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. vyplýva, že obec môže v záujme zabezpečenia
potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce vykonávať aj vlastnú investičnú činnosť a vlastnú podnikateľskú

činnosť.

68. Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách: a) podnikanie obce
vlastným menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2 ObchZ; ide oprípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä na základe živnostenského
oprávnenia, b) podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových organizácií - príspevková
organizácia obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť, c) podnikanie obce

prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných spoločností - spravidla pôjde o spoločnosť
s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, d) podnikanie prostredníctvom vstupu do iných
obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje formu podnikania, v rámci ktorej sa obec podieľa
účasťou na podnikaní iných subjektov, e) spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi, f) príjmy
z prenájmu nehnuteľností - podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. prenájom nehnuteľností obce je

živnosťou, iba ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom, g)
podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.

69. Zákon č. 369/1990 Zb. a ani iný zákon tiež nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj
podnikateľskou činnosťou iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov.

70.Otakýtoprípadideajvtuprejednávanomspore,keďsícežalovaný(MestoKošice),resp.jehoprávny
predchodca, realizoval výstavbu kúpaliska Triton za účelom uspokojovania verejných potrieb (rekreácia
a oddych obyvateľov mesta), ale tieto potreby žalovaný následne zabezpečoval prostredníctvom
podnikateľského subjektu - podnikateľa (Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice) v zmysle § 2 ods. 1
písm. a) ObchZ, ktorému nájomnou zmluvou z 13.09.1994 uzavretou podľa § 663 a nasl. OZ prenajal

celý objekt kúpaliska Triton v Košiciach.

71. Žalovaný (Mesto Košice) teda síce samo kúpalisko nevyužíval na podnikateľský účel [prenájom
nehnuteľnosti vo vlastníctve obce bez poskytovania iných než základných služieb sa považuje iba za
správu vlastného majetku a nie za podnikanie (viď § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb., pozn.], ale svoj

majetok (kúpalisko Triton) prenajímalo podnikateľskému subjektu spoločnosti Miestny podnik služieb,
s. r. o. Košice, ktorý (subjekt) prevádzkoval kúpalisko za účelom dosiahnutia zisku (viď body 50. a 51.
odôvodnenia tohto rozsudku).

72. Vstup na kúpalisko bol podmienený zaplatením vstupného, ktoré predstavovalo príjem tohto

podnikateľského subjektu (nájomcu), ktorá skutočnosť medzi stranami nebola sporná a de facto išlo o
podnikanie Mestskej časti Košice - Juh, ktorá podnikala prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením
obmedzeným, v ktorej bola jediným spoločníkom.

73. Prenajatý majetok žalovaného - kúpalisko Triton teda nepochybne bolo využívané na podnikanie

nájomcu - Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice, ktorý podľa výpisu z obchodného registra je
podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) ObchZ a z tohto podnikania mal aj príjmy, ako o tom svedčia
jeho účtovné závierky za roky 2013 až 2016 (viď body 52 až 57. odôvodnenia tohto rozsudku).

74. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci teda bolo posúdenie, či stavba (areál kúpaliska) slúžila na

podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo mestom (obcou,
VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza.

75. Na charaktere podnikateľskej činnosti nemení nič ani tá skutočnosť, že mesto resp. Mestská časť
Košice - Juh poskytovali dotácie na prevádzku tohto kúpaliska, pretože dotácie môžu byť poskytované

aj na podnikateľskú činnosť a tieto dotácie tiež predstavovali v zmysle predložených účtovných závierok
výnosy kúpaliska.

76. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež
nepreukazuje resp. nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom. Činnosť

podnikateľa, aj keď sa ňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa všetky znaky
podnikania v zmysle § 2 ods. 1 ObchZ Podnikaním nie je činnosť, ktorej výsledkom musí byť vždy zisk,
podstatným je to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Podnikanie teda môže byť aj
stratové, čo v praktickom živote je bežným javom.

77. Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom v areáli kúpaliska Triton vzniklo vecné bremeno v zmysle
zákona č. 66/2009 Z. z., je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho
účinnosti, t.j. 01.07.2009, keďže k vzniku vecného bremena mohlo týmto dňom dôjsť iba v prípade
splnenia všetkých zákonných podmienok. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu zákona č.66/2009 Z. z. sa teda posudzuje ku dňu 01.07.2009 a keďže mestský súd ustálil, že k tomuto dňu
kúpalisko Triton bolo stavbou slúžiacou na podnikateľské účely, k pozemkom v jeho areáli zákonné
vecné bremeno v prospech žalovaného nevzniklo.

78. O bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 OZ sa jedná i v prípade, že majetok obohateného
sa nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohatí i ten, kto užíva cudziu
nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, bezdôvodné obohatenie užívateľa tak spočíva v tom, že
vykonával právo nájmu cudzej veci, bez toho aby platil nájomné. Majiteľ stavby (kúpalisko Triton)

postavenej na pozemkoch tretej osoby bez uzavretej nájomnej zmluvy, či inej dohody, sa tak zásadne
bezdôvodne obohacuje.

79. Žalovaný tak pozemky v areáli kúpaliska Triton, ktorý je podľa tvrdenia samotného žalovaného na
pojednávaní 28.05.2025 navyše ešte aj oplotený, užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy či iného
titulu, oprávňujúceho ho na užívanie) bezodplatne, čím na jeho strane na úkor žalobcu ako podielového

spoluvlastníka pozemku v areáli kúpaliska Triton vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2
OZvovýškeobvykléhonájomného,ktorébyuhrádzal,akbyktýmtopozemkomexistovalnájomnývzťah.

80. Žalovaný vzniesol proti žalobou uplatnenému nároku námietku premlčania. Inštitút premlčania
možno explikovať ako právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k povahe

subjektívneho práva. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia
v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po
kvalifikovanom časovom odstupe. Kvalifikovaný časový odstup výkonu subjektívnych práv a povinností
predstavuje uplynutie tzv. premlčacej lehoty. Veriteľ síce po kvalifikovanom časovom odstupe môže
uplatniť svoje subjektívne právo na súde, avšak s vedomím a rizikom, že v dôsledku kvalifikovaného

správania sa protistrany môže byť procesná ochrana jeho subjektívneho práva zamietnutá (viď
Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, Nakladateľstvo: C. H. Beck, Autori: Števček, Dulak, Bajánková,
Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.). Otázkou premlčania uplatneného nároku sa musí súd zaoberať na
námietku vždy ako otázkou primárnou, a až následne posudzovať žalobcom uplatnený nárok meritórne.
Zásada hospodárnosti konania musí viesť teda konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní

vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie,
napr. výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného obohatenia, škody a podobne.

81. So zreteľom na vyššie uvedené a na žalovaným vznesenú námietku premlčania, mestský súd

po ustálení, že v danom prípade sa jedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §
451 ods. 1 a 2 OZ (a nie o nárok na jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena podľa
zákona č. 66/2009 Z. z., pozn.), ktorý podľa 107 ods. 1 a 2 OZ podlieha premlčaniu uplynutím
tzv. dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty počítanej odo odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a súčasne uplynutím tzv. trojročnej

objektívnej premlčacej lehoty a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie tzv. desaťročnej objektívnej
premlčacej lehoty, odo dňa, keď k nemu došlo. Nakoľko si žalobca svojou žalobou uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.10.2022 do 03.10.2024 a žaloba bola pôvodne
upomínaciemu súdu doručená 03.10.2024, t. j. v čase, kedy od vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného neuplynula ešte ani dvojročná subjektívna premlčacia lehota, nárok žalobcu podľa

§ 107 ods. 1 a 2 OZ zjavne nie je premlčaný. Žalobca sa totiž nemohol o bezdôvodnom obohatení na
strane žalovaného dozvedieť skôr, než ako k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo, t.j. 03.10.2022.
Na základe vyššie uvedených mestský súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ, ktoré je žalovaný podľa § 456 OZ v spojení
s ustanovením § 458 ods. 1 OZ žalobcovi povinný vydať, je čo do právneho základu daný.

K výške žalobou uplatneného nároku

82. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
sa vychádza z obvyklého nájomného, ktoré by subjekt, ktorý sa bezdôvodne obohacuje, majiteľovi tejto

nehnuteľnosti (pozemku) musel uhradiť, ak by užíval túto na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy.
Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,
rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený právnym predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou,
ktorúbyobvyklebolonevyhnutnévynaložiťvdanommiesteačasezaporovnateľnéužívanie(prenajatie)veci. Obvyklé nájomné je tržným nájomným (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 8/2009
z 13.11.2009).

83. Pokiaľ ide o výšku tohto bezdôvodného obohatenia, žalovaný žalobcom tvrdenú všeobecnú hodnotu
obvyklého nájomného v sume 9,90 Eur daného pozemku za rozhodujúce obdobie nepoprel, preto
mestský súd túto považoval za nespornú. Okrem toho aj podľa súkromného znaleckého posudku č.
7/2021 z 30.01.2021 vypracovaného Ing. Matejom Špakom, znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie:
odhad hodnoty nehnuteľností všeobecná hodnota nájmu pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X až XXXX/

X a parc. č. XXXX bezprostredne susediacich s parc. č. XXXX rovnako nachádzajúcich sa v areáli
kúpaliska Triton, ktorá skutočnosť nebola sporná, stanovená porovnávacou metódou predstavuje 9,90
Eur ročne/1m2. Žalovaný závery a vôbec vecnú správnosť znaleckého posudku č. 7/2021 nijako
nenamietal. Aj keď všeobecná hodnota obvyklého nájomného v sume 9,90 Eur daného pozemku
za rozhodujúce obdobie nebola sporná, žalobca si proti žalovanému uplatňoval nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia iba vo výške 6 Eur/1 m2.

84. Mestský súd tak výšku nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému za
užívanie daného pozemku o výmere 445 m2 v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu
žalobcu vo veľkosti 1/48 -iny k celku o výmere 9,27 m2 za obdobie od 03.10.2022 do 03.10.2024 (9,27
m2Eurx6m2x2roky,pozn.)ustálilvsume111,25Eur,ktorébezdôvodnéobohatenieuložilžalovanému

zaplatiť (vydať) žalobcovi, tak ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto rozsudku.

85. V súvislosti so žalobcom predloženými nájomnými zmluvami uzavretými medzi žalovaným ako
prenajímateľom a tam označenými tretími osobami (č. l. 22 až 30), z ktorých vyplýva, že žalovaný
v katastrálnom území E. F. prenajíma pozemky za tam (v nájomných zmluvách) dohodnuté nájomné

priemerne v sume 12 Eur/m2 ročne mestský súd nad rámec toho, že tam dohodnuté nájomné je
výsledkom stretu ponuky a dopytu na realitnom trhu a pozemku, ohľadom užívania ktorého sa žalobca
svojou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia sa netýkajú, dodáva, že vzhľadom na
ustálenú výšku obvyklého nájomného v danom mieste a čase za prenájom tohto pozemku v sume 9
Eur/1m2, pre rozhodnutie mestského o veci boli tieto nájomné zmluvy už bez akéhokoľvek významu.

86. Pokiaľ sa jedná žalobou uplatnený o nárok na úrok z omeškania, mestský súd vychádzal
zustanovenia§563OZ,podľaktorého,akčasplnenianiejedohodnutý,ustanovenýprávnympredpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čoho o plnenie veriteľ požiadal.
Žalobca vyzval žalovaného na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia výzvou doručenou žalovanému

01.10.2024 (č.l. 55 a 56)¸ dôsledkom čoho sa žalovaný podľa § 517 ods. 1 OZ do omeškania dostal
od 03.10.2024. Pokiaľ ide o výšku žalobcom podľa § 517 ods. 2 OZ uplatneného úroku z omeškania,
mestský sud uvádza, že v zmysle § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodujúcom období
(ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 18.09.2024 do 22.10.2024 bola vo
výške 3,65 %. A teda žalobcovi vznikol proti žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej
sumy111,25Eurvovýške8,65%ročnepočnúcod03.10.2024dozaplatenia,ktorýúrokajspolusdlžnou
istinou mestský súd žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť podľa § 232 ods. 3 CSP v lehote do

troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV.
K nároku na náhradu trov tohto konania

87. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

88. Keďže žalobca bol v danom v danom spore plne úspešný, keď mestský súd jeho žalobe v celom
rozsahu vyhovel, žalobca má podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto
konania v plnej výške, ktorý mu mestský súd priznal, tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovejčasti tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.