Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219011487
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7219011487.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Mateja Čintalu a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2024,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr.zák. a
iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 30.10.2024
sp.zn. K2-2T/79/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Tr.zák. a z prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods.
2 písm. b) Tr.zák. s poukázaním na § 140 písm. f) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v dobe od 20:35 hod. do 22:30 hod. dňa 19.01.2019 v Košiciach na ulici
Jedlíkovej č. 5 v študentskom domove Technickej univerzity v Košiciach v izbe č. B-112 úmyselne
uzamkol C. D., priľahol ju na posteli, stiahol z nej legíny a nohavičky, dal jej facku, škrtil ju a vyhrážal sa
jej, že ju zabije, pričom jej svojimi prstami vnikol do vagíny a konečníka.

Za to mestský súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 200 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 39 ods. 1, § 36

písm. j), p), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne uložil
a podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal prokurátor odvolanie proti výroku o uloženom treste.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že dňa 08.11.2019 bola na obžalovaného A. B. pod sp.zn.
2Pv 86/19/8803 podaná obžaloba pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr.zák. a prečin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie §
140 písm. f) Tr.zák.

Okresný súd Košice II rozsudkom sp.zn. 2T/79/2019 zo dňa 22.11.2021 podľa § 285 písm. a) Tr.por.

oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II, lebo nebolo
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/56/2022 zo dňa 27.06.2022 bol podľa § 321 ods.
1 písm. b) Tr.por. na základe odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II zrušený rozsudok
Okresného súdu Košice II sp.zn. 2T/79/2019 a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. bola vec vrátená súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.Následne Okresný súd Košice II rozsudkom sp.zn. 2T/79/2019 zo dňa 23.03.2023 podľa § 285 písm. a)
Tr.por. opätovne oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice
II, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/63/2023 zo dňa 31.01.2023 bol podľa § 321 ods. 1
písm. b) Tr.por. zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 2T/79/2019 a podľa § 322 ods. 1
Tr.por. bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Po dokazovaní vykonanom tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, bol obžalovaný A.
B. napadnutým rozsudkom uznaný vinným zo žalovaného skutku a súd mu podľa § 200 ods. 1 Tr.zák.
s použitím § 39 ods. 1, § 36 písm. j), p), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr.zák. uložil úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne

uložil a podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Súdsvojerozhodnutiepriukladanídruhuavýmerytrestuodôvodniltak,žesariadilzákladnýmizásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr.zák. a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom
spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy, na jeho správanie po
spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal
alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech, ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku
trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho
postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie

peňažného trestu.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho
doterajšie správanie, príčiny, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie, v ktorom žije, a či
sa v minulosti už dopustil takého protiprávneho konania, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu.

Taktiež súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaného a zistil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Tr.zák., a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ako aj § 36 písm.
p) Tr.zák., že trestné stíhanie bolo vedené neprimerane dlho, a túto skutočnosť nemožno spravodlivo

pričítaťpáchateľovialebojehoobhajcovi.ZároveňobžalovanýpospáchanítrestnéhočinuvedievČeskej
republike riadny život. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd domnieva, že dĺžka uloženého trestu vo výmere 2 rokov je
dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa. Zároveň súd bral do úvahy

aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák., a to, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj vzhľadom
na pomery páchateľa, má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom (5-10
rokov).

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho
doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie, v ktorom žije, a či
sa v minulosti už dopustil takého protiprávneho konania. Pri ukladaní trestu súd však prihliadal aj na
spôsob spáchania trestného činu a následok. Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd domnieva, že

dĺžka uloženého trestu odňatia slobody je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa.Súd pri mimoriadnom znížení trestu zohľadnil individuálne okolnosti prípadu a pomer páchateľa. Použitie
trestnej sadzby 5-10 rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.

Prokurátor je toho názoru, že pri ukladaní výmery trestu u obžalovaného v danom prípade neboli splnené
podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu v takom rozsahu,
ako súd postupoval.

Vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr.zák. uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V zmysle citovaného ustanovenia trest má plniť vo vzťahu k spoločnosti ochrannú funkciu a okrem prvku
represie má obsahovať aj prvok individuálnej a generálnej prevencie. Ochrannú funkciu trestné právo

charakterizuje ako krajný prostriedok ochrany spoločnosti pred konaniami, ktorých protispoločenský
charakter je najzávažnejší. Zákonodarca zároveň ustanovil, že úlohou preventívnej funkcie je ochrana
spoločnosti z hľadiska predchádzania páchaniu trestných činov a činov inak trestných, pôsobením trestu
na konkrétneho páchateľa (individuálna prevencia) a zároveň prostredníctvom tohto páchateľa na celú
spoločnosť a na potencionálnych ďalších páchateľov (všeobecná prevencia).

V ustanovení § 34 ods. 4 Tr.zák. je vyjadrená zásada individualizácie trestu, podľa ktorej pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. V súvislosti so zásadou vyjadrenou vo vyššie uvedenom ustanovení Trestného

zákona prokurátor zastáva názor, že v danom prípade súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 38
ods. 2 Tr.zák., ale najmä § 39 ods. 1 Tr.zák.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu totižto odôvodniť aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1
Tr.zák. len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo

pre páchateľa neprimerane prísne, a že účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, čo v
danom konkrétnom prípade podľa názoru prokurátora splnené nebolo.

V ustanovení § 39 ods. 1 Tr.zák. je koncipovaná rámcová právna úprava inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu, čím možno rozumieť ukladanie určitého druhu trestu vo výmere nižšej, ako je Trestným

zákonom stanovená dolná hranica trestnej sadzby. Je potrebné uviesť, že mimoriadne zníženie trestu
je fakultatívnym inštitútom. Obvinený teda v rámci trestného konania nedisponuje právnym nárokom
na mimoriadne zníženie trestu. Aplikácia mimoriadneho zníženia trestu je totiž prejavom diskrečného
oprávnenia konajúceho súdu a je prípustná výlučne za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to:
a) existencia mimoriadnych skutkových okolností prípadu

b) ak to odôvodňujú pomery páchateľa

Prokurátor je toho názoru, že v rámci trestného konania neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by opodstatňovali a odôvodňovali postup súdu pri ukladaní druhu a výmery trestu za použitia
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák., a ktoré by existovali v čase rozhodovania o treste.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností má prokurátor za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného,
predovšetkým s poukázaním na závažný spôsob konania, charakter a druh trestnej činnosti súd pri
určovaní výmery trestu nepostupoval v súlade s vyššie citovanými zásadami ukladania trestov a
obžalovanému uložil trest neprimerane mierny, ktorý podľa názoru prokurátora nedostatočne vyjadruje

morálne odsúdenie obžalovaného a neplní z hľadiska svojho účelu funkciu individuálnej a generálnej
prevencie na ochranu spoločnosti.

Na základe vyššie uvedeného je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
na to, aby súd po uznaní viny u obžalovaného za žalovaný zločin (pri trestnej sadzbe 5-10 rokov) a

prečin (pri trestnej sadzbe 3-8 rokov) uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach z dôvodov uvedených v
§ 321 ods. 1 písm. d), e) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o uloženomtreste a v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. uložil obžalovanému prísnejší nepodmienečný trest odňatia
slobody.

Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolanieobžalovanýprostredníctvomsvojejobhajkynea
to voči výrokom o vine aj treste. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že ako vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia Mestského súdu Košice, obžalovaný už bol v minulosti dvakrát spod obžaloby
prokurátora oslobodený.

Okresný súd Košice II rozsudkom sp.zn. 2T/79/2019 zo dňa 22.11.2021 na č.l. 335 podľa § 285 písm. a)
Tr.por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II, sp.zn. 2Pv 86/19/8803
zo dňa 2.11.2019, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach 4To/56/2022 zo dňa 27.6.2022 bol podľa § 321 ods. 1 písm. b)
Tr.por. zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II 2T/79/2019 zo dňa 22.11.2021 a podľa § 322 ods.

1 vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Okresný súd Košice II rozsudkom sp.zn. 2T/79/2019 zo dňa 23.3.2023 na č.l. 405 podľa § 285 písm. a)
Tr.por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II, sp.zn. 2Pv 86/19/8803
zo dňa 2.11.2019, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach 4To/63ú2023 zo dňa 31.1.2023 bol podľa § 321 ods. 1 písm. b)
Tr.por. zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II 2T/79/2019 (K2-2T/79/2019) zo dňa 22.11.2021 a
podľa § 322 ods. 1 vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.

Súd v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Košiciach 4To/63/2023 zo dňa 31.1.2023 vec
znova prejednal, na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a vo veci
rozhodol.

V priebehu konania bolo vykonané dokazovanie výsluchom poškodenej C. D., svedkyne C. D., E. F.,
svedka C., B. E. a znalca A. G. H. ako aj svedkyne C. I. D.. Taktiež boli so súhlasom strán prečítané
znalecké posudky z odboru psychológie č. 22/2019 na č.l. 108-121, č. 50/2019 na č.l. 122-146. Ďalej boli
prečítané listinné dôkazy a to zápisnica o obhliadke činu s fotodokumentáciou na č.l. 147-154, zápisnica
o obhliadke tela A. B. na č.l. 155, lekárske správy na č.l. 158-162, fotografia na č.l. 163,správa o povesti,

výpis z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 172-174 a odpisom z registra trestov obžalovaného.
Po vrátení veci súdu prvého stupňa Krajským súdom v Košiciach súd vykonal dokazovanie výsluchom
svedkyne C. J. K., vykonal opätovný výsluch obžalovaného a vykonal dokazovanie ohľadom zistenia
jeho aktuálnych pomerov.

V oboch predchádzajúcich oslobodzujúcich rozsudkoch Mestský súd Košice dospel k jednému a tomu
istému záveru - že nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Naviac zo znaleckého posudku č. 22/2019 z 6.3.2019 na č.l. 108-121 ohľadom psychologického
vyšetrenia poškodenej je k štruktúre osobnosti poškodenej znalkyňa v posudku uviedla, že jej psychika

nie je poznačená a to ani jej vzťahom k mužom vo všeobecnosti (ako následok sexuálneho násilia),
nakoľko si dokázala vytvoriť nový kamarátsky vzťah, ktorému sa aj v tejto oblasti zdôverila, pričom
znalkyňa hodnotí ako zvláštnu a neprimeranú reakciu, keď v čase tesne po útoku telefonovala priateľovi
a nehľadá rýchlejšie cesty ako odísť z celej situácie ohrozenia. Pri posudzovaní osobnosti poškodenej
nezistila žiaden znak, ktorý patrí do syndrómu sexuálne zneužitej osoby. Skutok nemal negatívny dopad

na jej psychiku, situačne sa objavili nejaké reakcie, tie však spontánne vymizli. K miere skresľovania
prežitých udalostí poškodenou uviedla, že poškodená má sklon ku klamaniu, lži skóre má vysoké
(štatisticky je významné), snaží sa o subjektívne vyjadrenia, tak aby seba vykreslila v lepšom svetle,
nezistila u nej príklon k objektivite, má sklon k skresľovaniu situácií, v zmysle ich zveličovania, hlavne
čo sa týka jej osobných pocitov. Seba posudzuje miernejšie, akoby sa vopred dávala do roly obete.

Nevylučuje u nej pomstychtivosť. U poškodenej znalkyňa zistila fóbie, somatizáciu a hypochondrické
nastavenie v štruktúre osobnosti, pričom tieto zistenia nemusia mať súvis so skutkom, ale môžu súvisieť
s celkovým jej osobnostným ladením a s jej chorobou, kde ju čaká nová liečba. Interpersonálne vzťahy
s osobou A. B. mali charakter už len známych osôb, bez jej emočného zainteresovania, sama uviedla,že sa ho nebála, aj napriek predošlým skúsenostiam, že ju bil (podľa tvrdenia poškodenej), citový vzťah
už z jej strany nebol, potrebovala sa s ním dohodnúť len v otázke splácania dlhu, pričom mohla mať na
neho zlosť za sľuby a ich nedodržiavanie.

Poškodená v priebehu trestného konania menila svoje výpovede, nevedela uviesť kedy obžalovaný
uzamkol izbu, nehovoril nič. Nato odstránenie rozporu bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania,
keď uviedla, že obžalovaný povedal idem ťa znásilniť a zamkol izbu, na čo uviedla, že si na to nepamätá.
Nevedela sa vyjadriť či sa deň pred tým stretla s obžalovaným. Nevedela uviesť, či mala s obžalovaným

orálny sex. Nepamätá si čo bolo pred mesiacom nie to či s ním ešte spala vtedy. Poškodená však
priznala, že sa s obžalovaným stretávala aj po skutku, pričom mali spolu aj pohlavný styk. Ďalej uviedla,
že obžalovaný odišiel do Českej republiky niekedy v máji a až z dôvodu jeho odchodu potom už spolu
nemali pohlavný styk.

K predloženej fotografii na č.l. 163 (z 25.2.2019) najskôr poškodený uviedla, že to bolo večer keď išli na

jedličku, po ozrejmení dátumu fotografie uviedla, že si to nepamätá.

Na druhej strane zo znaleckého posudku č. 20/2019 z 2.7.2019 na č.l. 122-146 ohľadom
psychologického vyšetrenia obžalovaného je zrejmé, že diagnostikovaním rozumových a intelektových
schopností bolo u obvineného B. zdiagnostikované pásmo nadpriemeru zhodne v zložke verbálnych,

jazykových schopností a v zložke performačných, výkonových intelektových schopností. Pamäť klienta
je neporušená vo všetkých troch zložkách - recepcie, retencie a reprodukcie. Klient si pamätá v
časovom a kauzálnom slede, presne detailne, autenticky, chronologicky na úrovni pamäťovej funkcie.
Diagnostikované lži skóre je u obžalovaného nevýznamné, neboli zaznamenané v testovej produkcii
tendenčné odpovede v kontexte korešpondujúcom s predmetom vyšetrovania, ani ako osobnostnú

charakteristiku. Následná reprodukcia deja je autentická, presná, detailný s prežitým, klient nemá sklon
ku skresľovaniu ani poruchy s konfabuláciami. Je osobnostne zrelý, sebapresadzujúci, asertívny v
norme, nie však agresívny. Obžalovaný je podľa znalca zo psychologického hľadiska dobre disponovaný
objektívne, presne a pravdivo popísať okolnosti, resp. udalosť, ktorá je predmetom trestnej veci.
Nie je u neho zdiagnostikovaný sklon ku agravácii (zveličovaniu prežitého) a rovnako ani sklon

k disimulácii a k úmyselnému zamlčovaniu prežitých skutočností. Zo psychologického hľadiska je
možné jeho reprodukciu prežitého, tak ako je zaznamenaná v spisovej dokumentácii, a reprodukovaná
obvineným pred znalcom v explorácii ako súčasti znaleckého vyšetrenia, hodnotiť ako autentickú, teda
zhodnú s prežitým. Presnú na jeho vekovej a intelektovej úrovni. U obžalovaného bol znalkyňou
v čase znaleckého vyšetrenia zdiagnostikovaný, sklon nie ku subjektívnym, ale ku objektívnym

výpovediam. Na základe všetkých výsledkov znaleckého vyšetrenia, konkrétne intelektu, pamäťových
schopností, osobnostného profilu, diagnostikovaním lži skóre, špecifickej a všeobecnej vierohodnosti
u obžalovaného, zo psychologického hľadiska znalkyňa považuje jeho výpovede za vierohodné a
použiteľné v trestnom konaní. U obžalovaného nebol zdiagnostikovaný rovnako sklon ku lživosti ani
poruchy s fabuláciami. Zo psychologického hľadiska obžalovaný nemá tendenciu k opakovaniu trestnej

činnosti. Ohľadom sklonu k agresivite obžalovaného znalkyňa zistila, že nie je násilnícky, agresívny typ
osobnosti. Teda obžalovaný nie je agresívna osobnosť, ani osobnostne rizikový v jeho reakciách voči
okoliu, v konfliktných a záťažových situáciách reaguje s prehľadom.

Z nálezovej lekárskej správy C. I. D. z 20.1.2019 na č.l. 162 (kópia v spise na č.l. 160, je okrem iného

zrejmé, doktorka vyšetrila poškodenú s tým, že gynekologický nález bol bez známok násilia. C. D. sa k
tejto správe podrobne vyjadrila v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje výlučne výpoveď poškodenej, pričom svedkyňa I. C. D.,
ktorá bola toho času spolubývajúcou poškodenej uviedla pri svojom výsluchu, že sa o útoku dozvedela

až sprostredkovane od poškodenej.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel, uviedol, že poškodená bola rozrušená, fyzicky jej neublížil.
Poškodená ho mala vyhľadať sama, čo potvrdil aj svedok E. F., ktorý s ním bol pred tým ako aj po
tom, čo ho poškodená navštívila. Obžalovaný v podstate celé konanie poškodenej hodnotí ako snahu,

aby jej vyplatil peniaze, ktoré spolu zobrali na pôžičku. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že obžalovaný a poškodená boli priateľmi, pričom fyzicky spolu žili aj pred a dokonca aj po spáchaní
skutku, pričom príčinou ich rozchodu boli finančné problémy ako aj skutočnosť, že si poškodená našla
nového priateľa. Ten istý súd, ktorý už dvakrát obžalovaného oslobodil spod obžaloby podrobne skúmalvýpoveď poškodenej nakoľko bola v danom prípade jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, pričom
zistil v nej viaceré rozpory s ohľadom na vykonané dokazovanie, na ktoré poukázal a poukazuje aj
naďalej samotný obžalovaný.

Obžalovaný poukazuje na spôsob útoku obžalovaného, ktorý popísala poškodená vo svojej výpovedi,
pričom k tomuto boli vypočutí aj C. E. a C. D., ktorí poškodenú vyšetrovali takmer bezprostredne po
spáchanom skutku. C. E. konštatoval zranenie hlavy (bez vonkajších znakov, pacientka udáva citlivosť
v oblasti hlavy) a hematómy v oblasti stehna avšak žiadne ďalšie viditeľné zranenia neboli zistené.

Napriektomu,žemalobžalovanýškrtiťpoškodenúžiadnetakétostopypoškrtenízistenéneboli.Zároveň
znaky násilia sa nepreukázali ani pri gynekologickom vyšetrení poškodenej, pričom nebolo ju nutné
posielať na ďalšie vyšetrenie, napr. na psychologické. Rovnako v rámci psychologického vyšetrenia
nebol u poškodenej zistený žiaden znak, ktorý patrí do syndrómu sexuálne zneužitej osoby. Znalkyňa
vyhodnotila reakciu poškodenej keď mala volať svojmu priateľovi namiesto úteku z izby za zvláštnu a
neprimeranú.

V danom prípade je zrejmé, že obžalovaný ako aj poškodená sa fyzicky stýkali (čoho dôkazom je
prítomnosť aj DNA poškodenej pod nechtami obžalovaného) a to jednak aj pred spáchaním skutku ako
aj po, čo v prípade, ak by sa skutočne mal obžalovaný na poškodenej dopustiť sexuálneho násilia, je
vysoko nepravdepodobné, že by poškodená dopustila akýkoľvek ďalší fyzický a intímny kontakt medzi

ňou a obžalovaným.

Skutočnosť,žesapoškodenástýkalasobžalovanýmtedavdanomprípadevzhľadomnapovahutrestnej
činnosti ako aj na vyššie uvedené dokazovanie vzbudzuje výrazné pochybnosti.

Svedkyňa C. J. K. sa nevedela k žalovanému skutku vyjadriť bližšie, uviedla len veci ktoré počula
z počutia a to len opisne. Napriek vedomosti, že malo dôjsť podľa jej slov k „sexuálnemu zneužitiu“
poškodenej, táto zorganizovala stretnutie poškodenej a obžalovaného v jej byte, pričom mu tam
umožnila s poškodenou prespať. Zároveň potvrdila spor obžalovaného a poškodenej ohľadom úveru,
pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný vo veci Mestského súdu Košice, sp.zn. 5T/63/2021. Existenciu

vzájomného konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou možno vyhodnotiť ako dôkaz svedčiaci v
prospech obžalovaného.

Spravidla vždy existujú dve skupiny dôkazov, a to dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného a dôkazy
svedčiace v jeho neprospech. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné riadne vyhodnotiť nielen každý

dôkazsamostatne,alezároveňvšetkydôkazyvovzájomnejsúvislosti.Obžalovanýmázato,ževýpoveď
poškodenej samostatne môže byť jediným usvedčujúcim dôkazom, ale pravdivosť a vierohodnosť jej
výpovede vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi sa výrazne znižuje.

Zároveň obžalovaný uvádza, že pri uznaní viny možno vychádzať iba z objektivity všetkých

zabezpečených dôkazov.

Súd v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Košiciach 4To/63/2023 zo dňa 31.1.2023 vec znova
prejednal a rozhodol. Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení uviedol, že je potrebné prihliadať
na výpoveď poškodenej. Obžalovaný si v tejto súvislosti dovoľuje položiť otázku, kde je hranica, pri ktorej

sa má prihliadať výlučne na výpoveď poškodenej, hodnotiť ju ako pravdivú a odsúdiť obžalovaného, ak
žiaden iný dôkaz nenasvedčuje spáchaniu skutku?

Rozhodnutie súdu musí vychádzať z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný
záver, že žalovaný skutok spáchala určitá osoba. V zmysle zásady in dubio pro reo platí, že pokiaľ

existujú o otázke viny obžalovaného naďalej rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými
dôkazmi, je nutné rozhodnúť v jeho prospech (oslobodiť ho spod obžaloby). Teda ak sú tu pochybnosti
o určitej skutkovej otázke (ktorá je pre posúdenie viny obžalovaného právne významnou), ktorú
nemožno odstrániť (vyplniť) inými dostupnými dôkazmi, je nevyhnutné, aby súd rozhodol v prospech
obžalovaného. V tejto trestnej veci takéto rozumné pochybnosti existujú. V zmysle ustanovenia § 2

ods. 12 TP OČTK a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. V tomto prípade je v prvom rade
potrebné poukázať na výpovede samotného obžalovaného, ktorý od prvej svojej výpovede až po
poslednú vypovedal rovnako o všetkých skutkových okolnostiach, nikdy neodmietol vypovedať, a vždyodpovedal aj na všetky otázky OČTK, prokurátora aj súdu. Obžalovaný nikdy nevyužil svoje právo
nevypovedať a aj na hlavnom pojednávaní odpovedal na všetky položené otázky. Obrana obžalovaného
nebola vyvrátená. Je síce právom obžalovaného vypovedať a nie jeho povinnosťou, ak ale obvinený

od začiatku trestného stíhania nikdy neodmietol vypovedať, vždy vypovedal rovnako, na hlavnom
pojednávaní odpovedal na všetky otázky potom je potrebné toto vyhodnotiť v prospech obžalovaného a
na vyvrátenie jeho tvrdení zadovážiť iné relevantné dôkazy. V tomto prípade iné dôkazy v neprospech
obžalovaného neboli zadovážené, naopak, dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané sú v prospech
obžalovaného.

Obžalovaný a poškodený boli v partnerskom vzťahu, ktorý skončil rozchodom. Na nezhodách sa iste
podieľalo aj to, že poškodená vzala úver, ktorý minuli spoločne a na splácaní ktorého sa obžalovaný
následneodmietolpodieľať.Tovšakvžiadnomprípadenepreukazuje,žesaobžalovanývočinejdopustil
sexuálneho násilia. Naopak, skôr to vysvetľuje motív, prečo by sa mu poškodená mala dôvod a chcela
pomstiť prostredníctvom trestného oznámenia za sexuálne násilie.

Vzhľadom na vyššie uvedené, obžalovaný má za to, že v danej veci nebolo jednoznačne preukázané, že
sa stal skutok, pričom aj po vykonaní dôkazov existujú pochybnosti, ktoré súd mal vyhodnotiť v prospech
obžalovaného. A teda v danej trestnej veci aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov
trvajú naďalej pochybnosti o dokazovanej skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že nebolo bez akýchkoľvek

pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, obžalovaný navrhuje, aby
odvolací súd zmenil rozsudok Mestského súdu Košice a obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr.por.
oslobodil.

Pokiaľ však Krajský súd v Košiciach dospeje k totožnému záveru, že obžalovaný je vinný zo skutku, ktorý

sa mu kladie za vinu v obžalobe, obžalovaný má za to, že sú splnené podmienky, aby súd obžalovanému
mimoriadne znížil uložený trest.

Obžalovaný je bezúhonný, doposiaľ nebol súdne trestaný. Od začatia jeho trestného stíhania v tejto
trestnej veci prebehlo niekoľko rokov, počas ktorých viedol a naďalej vedie riadny život. Od roku 2019

žije v Mikulove v Českej republike. Pracuje celý čas od kedy je v Českej republike. Najskôr bol živnostník,
neskôr sa zamestnal. Pracuje ako vedúco skladu od februára roku 2024. Medzičasom sa oženil, s
manželkou si prenajali dom, kde spoločne žijú a plánujú potomstvo.

Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd v prípade, ak predsa len dospeje k záveru, že obžalovaný

je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe, zisťoval dôkladne aj okolnosti
rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie správanie,
prostredie v ktorom žije a že sa v minulosti nikdy dopustil protiprávneho konania. Podľa mienky
obžalovaného je potrebné prihliadnuť aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Dĺžka konania, ktorá vzhľadom na postoj obžalovaného, ktorý po celú dobu konania sa riadne
zúčastňovalhlavnýchpojednávaníresp.vždydalvčassúhlasskonanímvneprítomnostianespôsoboval
žiadneobštrukcie,neprimeranepresahujedĺžkukonaniavporovnateľnýchveciachajetakouokolnosťou
prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § § 39
ods. 1 Tr.zák. a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) má obvinený právo na to,
aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Dĺžku trvania trestného konania
prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov
pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať.

Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý
charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež
tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom.
Vzhľadom na uvedené a tiež na skutočnosť, že iné dôvody ako potrebu vyhodnotiť inak výpoveď

poškodenej odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení neuvádza, obžalovaný navrhuje, aby konajúci
súd rozhodol o treste s prihliadnutím na dĺžku trestného konania a na dobu, ktorá od skutku uplynula
(skutok sa mal stať 19.1.2019).U obžalovaného taktiež treba prihliadať aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák. a to,
že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ako aj § 36 písm. p) Tr.zák., že trestné stíhanie
bolo vedené neprimerane dlho, a túto skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať obžalovanému ani jeho

obhajcovi (čo v konečnom dôsledku skonštatoval aj Mestský súd Košice). Zároveň u obžalovaného je
potrebné vziať do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť aj správanie obžalovaného po spáchaní trestného
činu (čo umožňuje posledná novela Trestného zákona). U obžalovaného je zrejmé, že po spáchaní
skutku vedie riadny život v Českej republike.

Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr.zák. súd nezistil, s čím sa stotožňuje aj obžalovaný.

Podľa mienky obžalovaného je potrebné, aby v prípade odsudzujúceho rozsudku odvolací súd bral aj
do úvahy aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák., a to, že vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj vzhľadom
na pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a

obžalovanému ako páchateľovi možno uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto
zákonom (5-10 rokov). Ako uviedol aj samotný Mestský súd Košice, na účely mimoriadneho zníženia
trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. sa pomery páchateľa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a ide o
okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký
trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný, z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery

takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby
by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia a v podstate sa hodnotia rodinné a osobné
pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto
výroku napadnutého uznesenia a zistil nasledovné:

V predmetnej trestnej veci Krajský súd v Košiciach už dvakrát rozhodol na neverejnom zasadnutí, a
to dňa 27.06.2022 pod sp. zn. 4To/56/2022 a dňa 31.01.2023 pod sp. zn. 4To/63/2023. V obidvoch

prípadoch krajský súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil, aby ju v rozsahu
zrušenia znovu prejednal a rozhodol. Súd prvého stupňa obžalovaného A. B. najskôr rozsudkom sp.
zn. 2T/79/2019 zo dňa 22.11.2021 podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátorky
Okresnej prokuratúry Košice II, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný. Rovnako ho súd prvého stupňa oslobodil aj rozsudkom zo dňa 23.03.2023.

Krajský súd plniac si vtedy revíznu povinnosť zistil, že prvostupňový súd vykonané dôkazy
vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaného a na dôkazy, ktoré boli v jeho neprospech neprihliadal.
Prvostupňovému súdu unikli základné logické súvislosti vykonaného dokazovania, a to jednak výpoveď
poškodenej C. D., ako aj svedkyne I. C. D. - spolubývajúcej poškodenej. Odvolací súd dal do pozornosti

výpoveď poškodenej, ktorá bola potvrdená aj výpoveďou svedkyne I. C. D., ktorá uviedla, že C. veľmi
plakala a bola rozrušená. Hovorila jej, že ju obžalovaný kopol a snažil sa ju znásilniť. Povedala jej, že
to je druhýkrát, čo ju zbil. Videla na poškodenej modriny na rukách, vlasy mala strapaté. Napokon, aj
zo záverov znaleckého posudku týkajúceho sa psychologického vyšetrenia poškodenej je zrejmé, že
poškodená nespochybňuje vlastné vyjadrenia, nemení svoje výpovede, jej výpoveď nemá charakter

naučenej výpovede. Nemá skon ku konfabulovaniu. Úlohou prvostupňového súdu bolo opätovne
vyhodnotiť vykonané dôkazy a zákonným spôsobom vo veci rozhodnúť.
Po zrušení veci krajským súdom súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A.
B., ktorý po výsluchu predložil súdu listinné dôkazy. Následne boli prvostupňovým súdom prečítané
listinné dôkazy, a to oddávací list zo dňa 28.06.2024, nájomná zmluva zo dňa 01.07.2024, pracovná

zmluva a odpis z RT z 29.10.2024.
Obžalovaný po vrátení veci odvolacím súdom na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na tom, ako už
vypovedal. Medzičasom sa oženil, má stabilnú prácu, pracuje vo firme ako vedúci skladu. S manželkou
plánujú potomstvo, najskôr si chce vyriešiť tieto veci. Chce konečne fungovať. Na otázky ďalej uviedol,
že má vedomosť, že niekto bol na vedľajšej izbe, nejaký študent, ktorého nepozná. S ním tam bol E. F..

Keď púšťali hudbu z vedľajšej miestnosti ich prišiel poprosiť, aby to dali tichšie. Keby mal urobiť skutok,
ktorý sa mu kladie za vinu, tak niekto by určite vyšiel z izby, minimálne by ho niekto konfrontoval. S
poškodenou prerušil kontakt až do času, kým nedošlo predvolanie na súd. Myslel, že k tomu nedôjde.
S poškodenou majú ešte jedno trestné konanie, ohľadom peňazí, ktoré sa rieši. Podľa neho je to hlavnýdôvod prečo tu dnes sedí. Z jeho strany nedošlo k úhrade, ale z princípu. K jeho osobným a majetkový
pomerom bližšie uviedol, že od roku 2019 žije v Mikulove v Českej republike na Morave. Pracuje ako
vedúci skladu a od februára roku 2024 majú s manželkou prenajatý dom. Pracuje celý čas odkedy je v

Českej republike. Najskôr bol živnostník neskôr sa zamestnal. Zo dňa na deň sa zobral a išiel do Českej
republiky. Neplánuje sa vrátiť na Slovensko. Chodí tu 2 až 3 krát do roka, väčšinou na súd.
Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 140 písm. f) Tr.zák., na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.

Súd prvého stupňa odôvodnil podrobne svoje rozhodnutie, vyhodnotil jednotlivé dôkazy aj vo
vzájomných súvislostiach a rozviedol aj úvahy, ktorými sa riadil pri ustálení skutku. V danom prípade
bolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Poukázal predovšetkým na výpoveď
poškodenej, ktorá obžalovaného usvedčuje zo spáchania trestného činu, pričom detailne popísala
spôsob akým došlo k spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň výpoveď poškodenej bola
objektivizovanávýpoveďousvedkyneC.D.,Napokonpoukázalajnazáverypsychologickéhovyšetrenia,

z ktorého je zrejmé, že poškodená nespochybňuje svoje vyjadrenia, nemení svoje výpovede, jej výpoveď
nemá charakter naučenej výpovede. Násilné správanie obžalovaného k poškodenej uviedla aj svedkyňa
C. J. K.. Zároveň uviedla, že sa jej obžalovaný priznal, že dal poškodenej facku a že to ľutuje. Súd
poukázal aj na výsledky znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru č. PPZ-KEU-KE-EXP-2019/430, kde bola na predmete č. 1 (biologická stopa ster spod nechtov -

obžalovaného) zistená prítomnosť krvi, pričom pôvodcom tohto biologického materiálu bola C. D.. Súd
neuveril tvrdeniu obžalovaného, že túto krv mal za nechtami od predchádzajúceho sexuálneho styku s
poškodenou. Prvostupňový súd tak vyhodnotil výpoveď poškodenej ako vierohodnú a dospel k záveru,
že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu.
Ustálenýskutkovýstavprvostupňovýsúdnáslednesprávneprávneposúdilakozločinsexuálnehonásilia

podľa§200 ods.1Tr.zák.aprečinobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183ods.1,ods.2písm.b)Tr.
zák. s poukázaním na § 140 písm. f) Tr. zák., keďže obžalovaný násilím donútil iného k iným sexuálnym
praktikám a inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal z osobitného motívu.
Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok a s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu sa krajský súd plne stotožnil, nie je potrebné tieto

dôvody znovu opakovať ale krajský súd len na nich odkazuje.
Krajský súd sa stotožnil so zdôvodnením prvostupňového súdu pri uložení úhrnného trestu
obžalovanému A. B. a spravoval sa aj týmito zásadami:
Ukladanie sankcií je náročná činnosť súdu, zameraná na zistenie všetkých okolností, za ktorých došlo
ku spáchaniu trestného činu, objektívnych i subjektívnych príčin, predpokladov prevýchovy páchateľa

a najmä ochranu spoločnosti prostriedkami trestného práva. Zárukou správneho ukladania trestov je
dodržiavanie dvoch základných zásad zásady zákonnosti trestania a zásady individualizácie trestu.
Zásada individualizácie trestu má dve roviny - zákonnú a súdnu. Zákonu individualizáciu trestu
predstavuje trestná sadzba určená jednotlivo pre každý trestný čin v osobitnej časti Trestného zákona.
Súd musí pri ukladaní trestu vychádzať aj zo súdnej individualizácie trestu a v zmysle tohto pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery má prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Nie je totiž nevyhnutné, aby bol páchateľovi trestného činu v každom prípade uložený trest
odňatia slobody, ale ak to je podľa Trestného zákona možné, páchateľovi by mal byť uložený trest, ktorý
spĺňa kritéria individuálnej prevencie bez toho, aby páchateľ trestného činu musel skončiť vo výkone

trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený prvostupňovým súdom
zodpovedá hľadiskám uvedeným v § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku
hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom prvostupňový súd pri výmere
trestu správne prihliadol na 2 poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), p) Tr. zák. Priťažujúce okolnosti
zistené neboli a prvostupňový súd dospel k záveru, že u A. B. sú splnené zákonné podmienky na

uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Úhrnný trest uložený obžalovanému vo výmere 2 rokov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov aj podľa názoru odvolacieho
súdu splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou, ako aj generálnou prevenciou.
Obžalovanýježenatý,aktuálnežijesmanželkouvČeskejrepublike,jezamestnanýakoskladník.Súdom
doposiaľ trestaný nebol.

Prvostupňový súd odôvodnil uloženie trestu obžalovanému pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu
mimoriadnym znížením trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., a to vzhľadom na individuálne okolnosti
prípadu a pomery páchateľa. Prokurátor argumentoval, že v danom prípade neboli splnené podmienkypre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu v takom rozsahu, ako
prvostupňový súd postupoval.

Krajský súd aj vzhľadom na okolnosti prípadu má zato, že bolo možné použiť ustanovenie § 39 ods.
1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Súd v tom videl opodstatnenie v tom, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, pričom zároveň prihliadal aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Uloženie trestu v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by
pre obžalovaného bolo neprimerane prísne.

Trest, ktorý bol obžalovanému uložený, nie je mierny, ale predstavuje vážny postih a varovanie pre
obžalovaného s tým, že v prípade akéhokoľvek rozporu so zákonom by musel vykonať úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 rokov nepodmienečne.
To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní prokurátora a obžalovaného A. B.. krajský súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.