Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/2993/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121465169
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121465169.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie 724,57 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom: JUDr. Rudolfom Dulinom, so sídlom exekútorského úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce,
pod sp.zn. 249EX 849/21, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

6Ek/2993/2021 zo dňa 23. 06. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/2993/2021 zo dňa 23. 06. 2025 v celom
rozsahu m e n í tak, že:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému a povinnej sa nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,90 Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám súdneho exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06. 09. 2021 domáhal od

povinnej vymoženia peňažného plnenia na základe exekučného titulu - výkaz nedoplatkov vydaný
oprávneným č. 1490124640 zo dňa 18. 03. 2014, vykonateľný dňa 11. 04. 2014 (ďalej len „exekučný
titul“).

2. Poverením zo dňa 09. 09. 2021 exekučný súd vykonaním exekúcie poveril súdnu exekútorku JUDr.
Lýdiu Bujňákovú, ktorej nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina, ktorý exekúciu vedie

pod sp.zn. 249EX 849/21. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené do vlastných rúk
dňa 07. 10. 2021.

3. Súdnej exekútorke bol ešte dňa 22. 10. 2021, v zákonom stanovenej lehote, doručený návrh povinnej
na zastavenie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu predložený na rozhodnutie dňa 04. 03. 2025,
pričom vyššia súdna úradníčka o tomto návrhu rozhodla uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 6Ek/2993/2021 zo dňa 23. 06. 2025 tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) zamietla. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že povinná v návrhu na zastavenie
exekúcie vzniesla námietku premlčania. Oprávnený sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie -
výkazu nedoplatkov, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom a poverenia na vykonanie exekúcie
Okresného súdu Rožňava, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 10. 06. 2014, domáhal

vymoženia sumy 724,57 Eur s príslušenstvom. Exekučné konanie bolo vedené u povereného súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ktorý vydal dňa 26. 03. 2020 Upovedomenie o zastavenístarej exekúcie na základe § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK a následne dňa 31. 07. 2020 Oznámenie o
ukončení exekučného konania. Oprávnený v súlade s § 9 ods. 1 ZoUNEK podal dňa 06. 09. 2021
opätovný návrh na vykonanie exekúcie, súd vydal následne dňa 09. 09. 2021 poverenie na vykonanie

exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Lýdiu Bujňákovú, pričom v súčasnosti predmetnú exekúciu vedie
súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina. Vyššia súdna úradníčka ďalej uviedla, že v zmysle Zákona o
zdravotnom poistení sa právo vymáhať nárok oprávneného na poistné a úrok z omeškania premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti. Avšak pokladala ďalej za
dôležité poukázať na skutočnosť, že v súlade s ustanovením § 112 Občianskeho zákonníka sa podaním

návrhu na vykonanie exekúcie plynutie premlčacej doby zastavuje (spočíva), a to na celý čas trvania
exekučnéhokonania.Oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúcie(následnevedenejuJUDr.Rudolfa
Krutého, PhD.) dňa 06. 05. 2014 a táto exekúcia prebiehala do 26. 03. 2020, kedy bola povereným
súdnym exekútorom zastavená ako stará exekúcia. Počas uvedeného obdobia trojročná premlčacia
doba neplynula a znovu začala plynúť dňa 27. 03. 2020. Vyššia súdna úradníčka mala za preukázané, že
opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný oprávneným dňa 09. 09. 2021 bol podaný pred uplynutím

trojročnej premlčacej doby.

4. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala v zákonom stanovenej lehote povinná sťažnosť,
ktorou namietala právne závery prijaté vyššou súdnou úradníčkou. Poukázala na to, že podľa nej
oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie uvedeného nároku, pretože sa jeho právo

prekludovalo. Povinná opätovne vzniesla i námietku premlčania. V prejednávanom prípade neboli
splnené ani podmienky formálnej vykonateľnosti, pretože povinná zistila, že exekútor nemá k dispozícii
relevantný exekučný titul. Uplatňovaný nárok už bol vymáhaný, pričom exekúcia bola už zastavená a je
v rozpore so zákonom, aby sa opätovne začala. Neobstojí názor súdu o podaní opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie, pretože bol podaný po uplynutí rozhodnej doby po viac ako 12 mesiacoch a preto

je tu dôvod na zastavenie exekúcie.
5. Oprávnený k sťažnosti uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 29. 10. 2021, nakoľko
povinná nepredložila v podanej sťažnosti žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa oprávnený už
nevyjadril. Exekúciu je možné zastaviť len z taxatívne uvedených dôvodov, pričom dôvody, ktoré uvádza
povinná, nezodpovedajú žiadnemu zákonnému dôvodu zastavenia exekúcie.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak exekučný titul bol zrušený.

12. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len

„ZoUNEK“), pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto
zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť
výkon rozhodnutia do určitej doby.14. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004
Z.z.“), právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na preddavok na poistné (§ 17 ods. 8) sa premlčí

uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti preddavku na poistné. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť
si nárok na nedoplatok na poistnom (§ 19 ods. 9) sa premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie
poistného. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť [§ 9 ods. 7
písm. a), b) a e)] sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti úhrady za zdravotnú starostlivosť.

Ustanovenia prvej až tretej vety sa primerane použijú aj na právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok
na úroky z omeškania (§ 18).

15. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu
za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za

zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

16. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie
zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože povinná vzniesla námietku
premlčania vymáhaného nároku dôvodne.

17. V nadväznosti na podanú sťažnosť povinnej, v ktorej povinná opätovne vzniesla i námietku
premlčania, a po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu a relevantnou právnou úpravou,
musí súd prvej inštancie konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

(procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil
správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných)
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyššia súdna úradníčka nesprávne právne

posúdila otázku premlčania vymáhanej pohľadávky, keď nesprávne vo vzťahu k vymáhanému nároku
aplikovala § 112 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho následne nesprávne vyložila § 9 ods. 2
ZoUNEK.

18. V tejto veci bolo nesporným, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu

dňa 06. 09. 2021 domáhal od povinnej vymoženia peňažného plnenia na podklade exekučného titulu
- výkazu nedoplatkov, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. 04. 2014. Ďalej nebolo
sporné a pre posúdenie námietky premlčania bolo taktiež podstatné, že oprávnený sa vymoženia nároku
z exekučného titulu už domáhal v rámci starej exekúcie, ktorá bola vedená pred Okresným súdom
Rožňavapodsp.zn.10Er/464/2014,pričomtátostaráexekúciabolazastavenázozákonapodľa§2ods.

1 písm. a) ZoUNEK, o čom svedčí oprávneným predložené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie
sp. zn. EX 19252/19 zo dňa 26. 03. 2020, pričom listom zo dňa 31. 07. 2020 súdny exekútor oznámil
oprávnenému ukončenie starého exekučného konania.

19. Je potrebné zdôrazniť, že právna úprava premlčania práva vymáhať pohľadávku sa líši najmä

v závislosti od charakteru právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi vzniká resp. v závislosti od právneho
predpisu, na základe ktorého je tento právny vzťah založený, pričom všeobecná úprava premlčania,
ktorá by sa vzťahovala na všetky druhy právnych vzťahov (napr. na súkromnoprávne a aj verejnoprávne,
občianskoprávne a aj obchodnoprávne, atď.) v súčasnosti neexistuje. V súvislosti s vymáhaným
exekučným titulom príslušná právna úprava, konkrétne zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení,

upravuje premlčanie v § 21 ods. 2 tohto zákona tak, že právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a
úhradu za zdravotnú starostlivosť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú
starostlivosť, ak nie je ustanovené inak. Z uvedeného tak vyplýva, že pokiaľ oprávnený uplatnil exekučnýtitul v rámci exekúcie do 3 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, t.j. od 11. 04. 2014, čo sa
aj stalo, keď prvý návrh na vykonanie exekúcie podal najneskôr dňa 10. 06. 2014, jeho právo vymáhať
tento nárok v čase začatia starej exekúcie nebolo premlčané. Následne ale došlo podľa ZoUNEK

k zastaveniu starej exekúcie, čo vyplýva z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX
19252/19 zo dňa 26. 03. 2020, pričom k ukončeniu starého exekučného konania došlo k 31. 07. 2020.
V súvislosti so zastavením starej exekúcie dal zákonodarca oprávnenému možnosť podať opätovný
návrh na vykonanie exekúcie s tým, že v § 9 ods. 2 ZoUNEK upravil plynutie premlčacích a prekluzívnych
lehôt tak, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto

zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť
výkon rozhodnutia do určitej doby. Aby teda oprávnený zabránil premlčaniu vymáhaného nároku, musel
opätovný návrh na vykonanie exekúcie podať do jedného roka od ukončenia starého exekučného
konania, t.j. v danom prípade musel návrh podať do 31. 07. 2021. Keďže však tak oprávnený neurobil,
keď návrh na vykonanie exekúcie podal nesporne až dňa 06. 09. 2021, došlo k premlčaniu jeho
vymáhaného nároku.

20. V tejto súvislosti je nevyhnutné dať do pozornosti oprávneného ako i vyššej súdnej úradníčky, že
v danej veci nebolo možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o prerušení resp. spočívaní
plynutia premlčacej doby upravené v § 112 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nárok oprávneného
vymáhaný v tomto exekučnom konaní má verejnoprávnu povahu, pretože sa jedná o pohľadávku z

verejného zdravotného poistenia, pričom na verejnoprávny vzťah nemožno bez ďalšieho aplikovať
predpisy súkromného práva (napr. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník). Úprava premlčania
obsiahnutá v ustanovení § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. stanovuje 3 ročnú premlčaciu dobu bez
toho, aby upravovala jej prerušenie alebo pretrhnutie, ako je to zakotvené v predpisoch súkromného
práva, a preto záver vyššej súdnej úradníčky o neplynutí premlčacej lehoty počas starej exekúcie bol

jednoznačne nesprávny. Na vznik, trvanie, zmenu, ale ani na zánik takejto pohľadávky totiž nemožno
nahliadať podľa ustanovení práva súkromného, a to ani vtedy, ak sa v oblasti verejného práva používajú
ustanovenia OZ alebo ObZ, pretože na použitie uvedených predpisov odkazuje zákon z oblasti práva
verejného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2003, sp. zn. Sž-o-KS 87/03, R 8/2005). Ak
dlh dlžníka z exekučného titulu voči oprávnenému, ktorý vznikol ako nedoplatok na zdravotnom poistení,

je dlhom podľa práva verejného, spravuje sa aj tento dlh rovnakými princípmi ako napr. nedoplatky
na daniach, pokutách, penále, peňažných trestoch a pod. V dôsledku uvedeného tak oprávnený po
skončení starého exekučného konania mal k dispozícii len jeden rok na uplatnenie exekučného titulu
k vymoženiu, aby sa vyhol premlčaniu práva na vymáhanie nedoplatku na zdravotnom poistení.

21. Sumarizujúc vyššie uvedené súd prvej inštancie musí konštatovať, že povinná včas podaným
návrhom na zastavenie exekúcie dôvodne vzniesla námietku premlčania vymáhanej pohľadávky, keď
oprávnenýopätovnýnávrhnavykonanieexekúcienepodalvlehotepodľa§9ods.2ZoUNEK,vdôsledku
čoho je pohľadávka oprávneného exekučne nevymáhateľná.

22. Keďže sťažnostný súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú povinnou ako dôvodnú, čo samo
o sebe postačuje ako dôvod pre zastavenie exekúcie, ďalej sa už sťažnostný nevyjadroval k ďalším
námietkam povinnej, ktoré vzniesla v rámci podanej sťažnosti. Súd tu odkazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie
súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,

ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý
jeprerozhodnutiebezvýznamný,boladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia.Akvšakideoargument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

23. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažnostný súd nemohol inak než napadnuté uznesenie vyššej

súdnej úradníčky sp. zn. 6Ek/2993/2021 zo dňa 23. 06. 2025 zmeniť a exekúciu v súlade s § 61k ods. 1
písm.d)Exekučnéhoporiadkuzastaviťzdôvodu,žepovinnávznieslanámietkupremlčaniavymáhaného
nároku dôvodne.24. V dôsledku zmeny napadnutého uznesenia a zastavenia exekúcie sťažnostný súd ďalej rozhodol aj
o trovách exekúcie účastníkov konania a súdneho exekútora.

25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

26. Podľa § 199c ods. 1, prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2023 (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi
patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur.

30. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na

zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v
rozsahu 50 %.

31. Podľa § 30b vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré

sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2023.

32. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že povinná dôvodne vzniesla námietku
premlčania, súd prvej inštancie nepovažoval akékoľvek trovy oprávneného, ktoré mu v exekučnom

konaní mohli vzniknúť za účelne vynaložené, a preto oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

33. Na druhej strane, vzhľadom na vyhovenie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie ako i podanej
sťažnosti by nárok na náhradu trov v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie súd prvej
inštancie s poukazom na § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal povinnej ako úspešnej strane.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trovami, ktorých náhradu možno priznať v rámci exekučného
konania, treba rozumieť najmä súdne poplatky uhradené v exekučnom konaní či trovy právneho
zastúpenia. Pretože však z exekučného spisu vyplýva, že povinnej žiadne takéto trovy v súvislosti s
konaním o návrhu na zastavenie exekúcie nevznikli (zo súdneho spisu žiadne nevyplývajú), súd prvej
inštancie v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol

tak, že povinnej náhradu trov exekúcie nepriznal.

34. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, tento si ich uplatnil podaním zo dňa 03. 11. 2025 a súd
na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku vzhľadom na to, že
po úspešnej obrane zo strany povinnej treba procesné zavinenie na zastavení exekúcie pričítať práve

oprávnenému. Ohľadom výšky náhrady, súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu vyjadrenú v §
197 Exekučného poriadku, že súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov patrí a ďalej na to,
že exekúcia proti povinnej bola zastavená z dôvodu, ktorý vznikol do uplynutia lehoty na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradupaušálnych výdavkov vo výške 30,-Eur (t.j. 50 % zo sumy 60,-Eur) s poukazom na § 22 ods. 1 a 2 a §
30b vyhlášky, ktorú navýšil o DPH vo výške 6,90 Eur (t.j. 23 % zo sumy 30,-Eur), keďže súdny exekútor
je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom

Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu tak náhrada trov exekúcie súdneho exekútora
predstavuje sumu vo výške 36,90 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).