Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/1937/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125348650
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Lattová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125348650.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom
Mlynská dolina 0, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 56 398 255, proti povinnej: A. B.,
nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX C. E., o vymoženie pohľadávky vo výške 45,88
Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského
úradu P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa pod sp. zn. 130EX 853/25, o návrhu povinnej na zastavenie

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02. 07. 2025 domáhal od
povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 45,88 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
– Platobného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5C/57/2024 zo dňa 26. 06. 2024, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 23. 08. 2024 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Súd poverením zo dňa 17. 07. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír

Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, ktorý ju vedie pod sp. zn. 130EX
853/25.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 02. 09. 2025 doručené podanie označené ako „Návrh na zastavenie
exekúcie“ zo dňa 28. 08. 2025, v ktorom povinná okrem iného uviedla, že do dnešného dňa neobdržala
žiadnu informáciu o žiadnej exekúcii a má na účte zadržiavané financie. Po zháňaní informácie v banke,

povinnej oznámili, že o exekúcii č. 130EX 853/25, a následne dňa 11. 08. 2025 omylom poslala návrh
na zastavenie exekúcie na súd v F., nakoľko je to miesto výkonu povereného súdneho exekútora.
Dňa 28. 08. 2025 sa jej zásielka vrátila späť s tým, že exekučné konania sa vedú na Okresnom súde
Banská Bystrica. Povinná žiada o zhovievavosť odpustenia zmeškania lehoty, nakoľko je možné, že
nakoniec jej bola výzva doručená do elektronickej schránky, ku ktorej momentálne nemá prístup a ani ju
nevyužíva. Povinná ďalej uviedla, že v dohľadnej dobe zvažuje o jej deaktivácii. Povinná ďalej uviedla,

že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný až v roku 2025, teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty.
Pohľadávka je preto premlčaná a nevykonateľná, čím sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Navyše, dňa 04. 08. 2025 povinná pohľadávku
dobrovoľne uhradila, čím podľa jej názoru prejavila dobrú vôľu, avšak táto úhrada nemá vplyv na právnu
vykonateľnosť exekučného titulu, ktorý bol v čase podania návrhu už premlčaný. Navrhuje preto, aby súd
exekúciu zastavil. Ďalej povinná uviedla, že si oprávnený uplatňuje pohľadávku z titulu nezaplatených

koncesionárskych poplatkov za obdobie január až máj a október 2020, pričom takúto pohľadávku je
možné vymáhať najneskôr do troch rokov od jej splatnosti. Povinná uviedla, že lehota začína plynúť odkonca kalendárneho roka, za ktorý sa úhrada vzťahuje – teda od 31. 12. 2020, a teda premlčacia lehota
uplynula dňa 31. 12. 2023.

4. Súdny exekútor dňa 11. 09. 2025 predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie súdu na
rozhodnutie, súčasne aj s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie okrem iného uviedol, že
povinná plnila v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia č. k. 5C/57/2024 len čiastočne a to celkovou

sumou 62,56 Eur (2x 31,28 Eur dňa 04. 08. 2025). Povinná tieto platby uhradila po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie (dátum vydania poverenia: 17. 07. 2025), preto má povinnosť uhradiť aj vzniknuté
trovy exekúcie. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada o zastavenie exekúcie v časti 62,56 Eur,
a súdneho exekútora žiada o vymoženie trov súdneho konania (zostatok) vo výške 10,72 Eur a trov
exekúcie oprávneného v sume 25,00 Eur. Ďalej oprávnený uviedol, že pohľadávka sa týka obdobia
od 12/2022 do 06/2023 + pokuta, poštovné a trovy súdneho konania. Námietku premlčania, by mala

povinná,podľanázoruoprávneného,uplatniťvýlučnevrámcizákladnéhosúdnehokonaniavedenéhona
Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. 5C/57/2024, teda povinná mala možnosť podať vecne odôvodnený
odpor proti platobnému rozkazu. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie preto oprávnený považuje
za nedôvodný, a na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby exekučný súd návrh povinnej zamietol
a pokračoval vo vykonávaní exekúcie.

6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie
alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o
ukončení exekúcie.

11. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa § 267 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), odpor proti platobnému
rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia

nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti
uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.13. Podľa § 268 CSP, Platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť
a) márnym uplynutím lehoty na podanie odporu,
b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c).

14. Podľa § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

15. Podľa § 232 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť,

ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

16. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť.

17. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

18. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o e-Governmente“), elektronická úradná správa vrátane
všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán
verejnej moci, a ak sa

1. doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím
úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,
2. nedoručuje do vlastných rúk, v deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.

19. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného

titulu – Platobného rozkazu, ktorým súd uložil povinnej povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške
45,88 Eur a poplatok za úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 Eur, a aby
mu nahradila trovy konania vo výške 25,00 Eur, a to všetko do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu alebo, aby v tej istej lehote podala odpor s vecným odôvodnením. Exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť dňa 23. 08. 2024.

20. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa
20. 08. 2025 a návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 28. 08. 2025 na poštovú
prepravu, pričom súdnemu exekútorovi bol doručený až dňa 03. 09. 2025, nakoľko povinná podala
návrh na zastavenie exekúcie pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica, pritom ho mala podať u

povereného súdneho exekútora. Povinná napriek tomu podala návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej
15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní návrhu
povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru,
že návrh povinnej na zastavenie exekúcie síce bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.

21. Exekučný súd v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnú, ktorá ho
podala. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide

o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex
ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať
dôvody, pre ktoré exekúcia ani nemala začať. Súd v exekučnom konaní je v ktoromkoľvek štádiu povinný
skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie
exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa

§ 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom
zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na
vykonanie exekúcie zamietnuť alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie
exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu
zastaviť a to aj bez návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

22.Súdktvrdeniampovinnejuvádza,žepovinnávosvojomnávrhunavykonanieexekúcienepreukázala
žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je
v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Skutočnosti, ktoré povinná v návrhu namieta, nastali ešte
v čase pred vznikom exekučného titulu, a teda sú pre exekučné konanie irelevantné. Exekučný súd
zdôrazňuje, že je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho

výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť
bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal jeho nevykonateľnosť, resp. neprípustnosť vykonania
exekúcie. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu, a teda ak by nastali pred jeho vznikom, zásadne ich nemožno uplatniť
v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je

a ani nemôže byť opravným prostriedkom. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul
je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku.
Exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje
právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti, ale skúma
len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom k uvedenému sa povinná mala brániť skutočnosťami uvádzanými v návrhu na zastavenie
exekúcie, už v pôvodnom konaní. O možnosti podať opravný prostriedok, bola povinná poučená priamo
v exekučnom titule, čo vyplýva z jeho obsahu. Z predložených dokumentov má súd za to, že povinná
možnosť podať opravný prostriedok, ktorý v tomto prípade predstavoval odpor voči platobnému rozkazu
nepodala, a tak platobný rozkaz (exekučný titul) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa

riadnym exekučným titulom.

23. Súd tiež poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,

v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

24. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie

ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že platobný rozkaz, na podklade ktorého
exekúcia začala, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu. Z
tohto dôvodu v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd správne vydal
poverenie na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi.

24. Povinná ďalej namietala, že jej upovedomenie o začatí exekúcie pravdepodobne nebolo ani
doručené a o svojom dlhu voči oprávnenému nemala vedomosť, nakoľko sa jej písomnosti doručovali
do elektronickej schránky, do ktorej ona nemá prístup a zvažuje jej deaktiváciu. Súd k danej námietke
uvádza, že povinná má zriadenú elektronickú schránku, do ktorej sa jej doručujú všetky úradné
písomnosti, teda takýmto spôsobom jej bol doručený aj platobný rozkaz, ktorým súd oprávnenému

priznal nárok, ktorý si on následne uplatnil v rámci tohto exekučného konania, a takýmto spôsobom
jej bolo doručované aj upovedomenie o začatí exekúcie. To, že povinná svoju zriadenú elektronickú
schránku nevyužíva, neznamená, že by jej písomnosti doručené neboli, nakoľko v takýchto prípadoch
sa uplatňuje tzv. fikcia doručenia, kedy sa písomnosť považuje za doručenú márnym uplynutím úložnejlehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel (§ 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente).
Súd ďalej dopĺňa, že základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného
voči povinnej je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného

konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie,
ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť civilných rozhodnutí, ktorá
umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia.
Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme
splnenieformálnychpredpokladovnato,abyrozhodnutiemohlobyťoznačenézavykonateľné.Formálna

vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí
príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie
je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú
odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov,
ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule (v rozhodnutí súdu).
Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť)

súdneho rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom
poriadku. Nakoľko platobný rozkaz spĺňal všetky zákonné predpoklady, a to vrátane jeho doručenia
povinnej (do jej elektronickej schránky), nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a nakoľko si
povinnosť z neho vyplývajúcu povinná dobrovoľne nesplnila, mal oprávnený právo si túto povinnosť od
povinnej vynútiť prostredníctvom exekúcie.

25. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej namietala, že pohľadávku dňa 04. 08. 2025
dobrovoľne uhradila, čím prejavila dobrú vôľu. K danej námietke súd uvádza, že vo všeobecnosti platí
skutočnosť, že ak povinná uhradí pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie, môže to byť dôvodom
na zastavenie exekúcie súdom, avšak len v prípade, ak k úhrade došlo v časovom rozmedzí od

vydania exekučného titulu, až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania. Ak povinná plní
v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie,
nejde o dôvod zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
Súd uvádza, že povinná plnila v prospech oprávneného platbou vo výške 62,56 Eur, ktorá bola na
účet oprávneného pripísaná dňa 04. 08. 2025, a ktorou bola zaplatená časť pohľadávky oprávneného

(istina oprávneného + časť trov pôvodného súdneho konania). Z uvedeného je zrejmé, že povinná
plnila v prospech oprávneného až po začatí exekučného konania, teda po podaní návrhu na vykonanie
exekúcie,ktorýbolsúdudoručenýdňa02.07.2025,pretouvedenáúhradaniejedôvodomnazastavenie
exekúcie súdom, tak ako to predpokladá § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd uvádza, že aj
napriek uvedenej úhrade povinnej, exekúcia začala dôvodne, keďže táto bola povinnou vykonaná až po

začatí exekučného konania, a zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že neuhradené naďalej zostávajú
trovy oprávneného v exekúcii, časť trov pôvodného súdneho konania a trovy súdneho exekútora.
V zmysle § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie,
ak povinná splnila vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok
vrátane trov exekúcie. Skutočnosť, že povinná plnila nie je v žiadnom prípade dôvodom pre čiastočné

zastavenie exekúcie.

26. Ďalšou námietkou povinnej, na základe ktorej v rámci svojho návrhu, žiadala o zastavenie exekúcie
bolo, že pohľadávka už bola premlčaná, a to ku dňu 31. 12. 2020. K danej námietke súd uvádza,
že účelom inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou

sankcie premlčania uplatnil svoje právo včas, teda v stanovenej premlčacej dobe, nakoľko účinné
vznesenie námietky premlčania zo strany povinného subjektu znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, a teda použitie tejto námietky má za následok zánik vymáhateľnosti
nárokuoprávneného.Súdkdanejnámietkeďalejuvádza,žeplatobnýrozkaz,ktorýjeexekučnýmtitulom
je súdnym rozhodnutím, a teda v zmysle citovaného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka

sa právo priznané súdnym rozhodnutím alebo rozhodnutím iného orgánu, premlčuje za 10 rokov odo
dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Oprávnený si mohol nárok prvýkrát uplatniť dňa 23. 08. 2024,
pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 02. 07. 2025, tzn. že od doby, kedy si prvýkrát
mohol oprávnený uplatniť svoj nárok, ešte do dnešného dňa stále neuplynula doba 10 rokov. Čo sa
týka premlčania samotnej pohľadávky (nedoplatky na koncesionárskych poplatkoch), jej premlčania sa

povinná mala domáhať už v rámci pôvodného konania.

27.Súdvychádzalprirozhodovanízdokumentov,ktorémubolipredložené,adospelkprávnemunázoru,
že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný. Súdnemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia)

28.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

29.Podľa§199aExekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanievexekučnom

konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie.

30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

34. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania
náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za
výsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo

bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej
na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle §
199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie

voči povinnej neuplatnil, a ani mu žiadne preukázateľne vynaložené trovy nevznikli, preto súd rozhodol
tak, že oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie
exekúcie nepriznal. (II. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.