Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421205106
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4421205106.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XX, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s. r. o., Nové
Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO:
36 721 123, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. októbra 2024 č. k. 13C/102/2021-602 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 3. júna 2025 č. k. 13C/102/2021-645 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v širšom zmysle zamietol (I.) a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami
§ 137, § 139, § 142 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, a pokiaľ ide o vzájomný návrh
žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v širšom zmysle, súd sa stotožnil

s argumentáciou žalobcu a konštatoval, že tento nie je dôvodný, preto sa súd prípadnou existenciou
týchto investícií a ani ich výškou nezaoberal, nakoľko je túto vzájomnú žalobu žalovaného nutné aj bez
toho zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ ide o návrh žalovaného na vykonanie dôkazu vypočutím si nahrávky
jehorozhovorusmatkou,tentosúdnevykonalanávrhnajehovykonaniezamietol,pretožejejvykonaním
by došlo k porušeniu práv svedkyne B. na súkromie, nakoľko išlo o nahrávku vyhotovenú bez jej súhlasu
a bez jej vedomia, so zverejnením ktorej nedala súhlas. Vykonanie takého dôkazu by bolo v rozpore
s čl. 16 CSP, podľa ktorého súd nemôže zohľadniť skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore

so zákonom, okrem prípadu, že ich vykonanie je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 CSP, t.j. ide o
skúmanie princípu proporcionality medzi dvoma ústavou chránenými záujmami. Test proporcionality
v tomto prípade znamená skúmanie toho, či je právo žalovaného na vykonanie uvedeného dôkazu,
ktorý bol získaný v rozpore so zákonom a ochrana práva žalovaného na spravodlivý proces silnejšie,
než právo svedkyne B. (ktorej sa nahrávky získané protizákonne týkajú) na ochranu jej prejavu a
ochranu osobnosti. Podľa názoru súdu by však vykonaním tohto dôkazu došlo k porušeniu zásady
proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. Žalovaný by musel preukázať, že jeho právo na

spravodlivý proces je proporčne silnejšie než právo svedkyne na ochranu osobnosti. Takýto záver však
súd prijať nemohol, pretože v prípade týchto dvoch ústavných práv ide podľa názoru súdu o totožne
významné práva. Súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany
ústavno-konformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, nakoho úkor sa právo vykonáva. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že súd v konaní postupuje v súlade so
zákonom,čoznamená,ženezákonnezískanýdôkazjevkonanípredsúdomprávneneúčinný-natakéto
dôkazy sa hľadí, akoby vôbec neboli uplatnené. CSP však v čl. 16 ods. 2 obsahuje výnimku z tohto

pravidla, podľa ktorého súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy,
ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je
odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Celkom výnimočne súd môže postupovať v rozpore s princípom
legality a vykonať aj nezákonne získaný dôkaz, a to vtedy, ak je právo protistrany ústavno-konformne
posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo

vykonáva.

1.2. Pokiaľ ide teda o test proporcionality, ktorému súd podrobil audio nahrávky (vyhotovené bez
vedomia osôb, ktorých hlasy tieto zachytávajú), ktoré žalovaný v konaní žiadal vykonať ako dôkaz,
súd konštatoval, že tieto nie sú spôsobilé na preukázanie skutočností, ktoré sú na základe tvrdení
žalovaného predmetom dokazovania, preto vykonanie takého dôkazu nepripustil. Podľa názoru súdu

je zrejmé, že audio nahrávky predložené žalovaným žiadnym spôsobom nepreukazujú skutočnosti
žalovaným tvrdené o prísľube otca strán sporu o prevode predmetných nehnuteľnosti v prospech
žalovaného. Obsahom nahrávok nie sú také konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli privodiť v konaní
pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie, resp. ktoré by preukazovali žalovaným tvrdené skutočnosti
o ním tvrdenom prísľube na budúci prevod nehnuteľnosti. Súd ustálil, že ide o nič nepreukazujúce

dôkazy a v danom prípade pri vzájomne kolidujúcich ústavných právach je právo žalobcu na ochranu
jeho osobnosti ústavno-konformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než právo
žalovaného na vykonanie nezákonného dôkazu. Žalovaným tvrdenú dohodu o prísľube otca previesť
sporné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného súd takto nemá za preukázanú, preto logicky taká
žalovaným tvrdená dohoda ani nemôže mať vplyv na posúdenie námietky premlčania vznesenou

žalobcom voči vzájomnému návrhu žalovaného.

1.3. Žalovaný tvrdil, že investície do predmetnej nehnuteľnosti vykonal v rokoch 2000 - 2018 a tiež
listinné dôkazy, ktoré predložil, pochádzajú z ním uvádzaného obdobia, z listín, ktoré žalovaný súdu
predložil, je zrejmé, že všetky žalovaným tvrdené investície pochádzajú z obdobia pred 30. 12. 2018,

časovo poslednou ním preukazovanou investíciou je pokladničný lístok o nákupe drezovej umývadlovej
steny zo dňa 02. 08. 2018 (všetky ďalšie doklady žalovaným predložené sú staršieho dáta). Investície,
ktoré žalovaný do nehnuteľnosti vykonal teda mali byť vykonané v rokoch 2000 - 2018. Vzájomnú žalobu
na ich vyporiadanie žalovaný na súde podal dňa 30. 12. 2021, pričom pokiaľ ide o premlčanie, vzťahuje
sa na tento nárok všeobecná 3-ročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odvtedy, keď sa právo

mohlo vykonať prvý raz, teda pri podanej vzájomnej žalobe dňa 30. 12. 2021 sú premlčané všetky tieto
nároky vzniknuté pred 30. 12. 2018. Keďže všetky žalovaným tvrdené investície mali byť vynaložené
pred uvedeným dátumom, sú všetky premlčané. Z tohto dôvodu sa nimi súd bližšie (pokiaľ ide o ich
dôvodnosť, výšku, či skúmanie toho, či boli vynaložené z prostriedkov žalovaného) nezaoberal. Pokiaľ
ide o tvrdenia žalobcu o tom, že investície žalovaného do predmetnej nehnuteľnosti mali byť podľa

tvrdenia jeho samotného vykonané v rokoch 2000 - 2018, teda v čase, kedy žalobca nebol podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností (tým sa stal až v roku 2020, resp. 2021), mal súd za to,
že takýto nárok žalovaný môže uplatniť aj voči žalobcovi ako univerzálnemu právnemu nástupcovi
predchádzajúcich spoluvlastníkov, po ktorých do vlastníckych práv vstúpil dedením a darovaním, čím
vstúpildovšetkýchichprávapovinnostívrátanepovinnostinárokunazaplatenienáhradyinvestíciíiného

spoluvlastníka,avšakúspešnetakmôžeurobiťlendomárnehouplynutiapremlčacejdoby.Súdnámietku
žalobcu o premlčaní nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou považoval za dôvodnú a aj z
tohto dôvodu vzájomnú žalobu zamietol.

1.4. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu žalovaného (ktorý návrh predniesol až dňa 17. 09. 2024) na výsluch

ďalších svedkov v konaní (ktorých mená žalovaný navyše neuviedol), súd konštatoval, že takýto návrh
na výsluch svedkov je v rozpore so zásadou rovnosti zbraní strán sporu (pretože je právom žalovaného,
aby vedel vopred, aké dôkazy protistrana v konaní navrhuje, aby sa na tieto mohol pripraviť, čo v prípade
návrhunavýsluchsvedkanepochybnezahŕňaminimálnevedomosťotom,ktobudeakosvedokvkonaní
vypočúvaný), je v rozpore i so zásadou hospodárnosti konania (pretože prípadný výsluch týchto svedkov

by si vyžadoval ďalšie odročenie pojednávania, navyše, žalovaný mal mimoriadne veľký časový priestor,
aby takýto návrh predniesol už skôr), a najmä, je v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania
(pretože tento návrh nebol prednesený včas).1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému
priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, odôvodniac ho ustanovením
§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že
má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. K porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že žalovaný má právo na riadne
a zákonné odôvodnenie rozsudku. Súd v rozsudku konštatoval, že dohodu o prísľube otca previesť
sporné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného nemá za preukázanú. Uvedené konštatovanie je

nespochybniteľným právom súdu, avšak jeho nedostatkom je, že uvedené konštatovanie riadne a
zákonnýmspôsobomneodôvodnil,čímkonalvrozporesustanovením§220ods.2CSP. Uviedoltiež,že
hodnotenie dôkazov svedčiacich v prospech žalovaného v napadnutom rozsudku absentuje. Žalovaný
svojou výpoveďou, výpoveďou svojej družky E. C., ako aj výpoveďou svedka F. G. preukázal existenciu
ústnej dohody o budúcom prevode sporných nehnuteľností uzavretej medzi rodičmi strán sporu a

žalovaným. Súd prvej inštancie ich výpovede síce v odôvodnení napadnutého rozsudku spomína,
ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku pre nedostatok jeho dôvodov chýba možnosť zistenia
kontrolovateľných hodnotiacich úsudkov, myšlienkových pochodov a názorov súdu prvej inštancie.
Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa dopustil v naznačenom smere tak závažného pochybenia,
že je potrebné jeho rozhodnutie opätovne zrušiť. Nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie v danej veci je skutočnosť, že len rekapituluje závery vykonaných dôkazov bez
akejkoľvek snahy o vyhodnotenie ich rozporov. Vlastné odôvodnenie prvostupňového súdu sa zjavne
nevysporiadava s medzi stranami spornými skutkovými tvrdeniami a právnym posúdením. Prvostupňový
súd sa tak dopustil nedostatkov v odôvodnení druhého rozhodnutia, ktoré vykazujú znaky odopretia
spravodlivosti. Prvostupňový súd svojím napadnutým rozsudkom postavil odvolací súd do situácie,

v ktorej by odvolací súd ako prvý a posledný riešil rozpory medzi jednotlivými dôkazmi, a tak sa
vlastne ocitol v postavení súdu prvej inštancie. Zabezpečenie ochrany jeho ústavných práv je v
právomoci prvostupňového a odvolacieho súdu, pričom je práve úlohou prvostupňového súdu, aby k
ochrane ústavných práv strán sporu prispel aspoň takým odôvodnením, ktoré nebude len deskripciou
vyjadrení strán a vykonaných dôkazov, ale jasným vyhodnotením dôkazného bremena strán a záverov

už vykonaného dokazovania. S odôvodnením nevypočutia audio nahrávok súdom prvej inštancie
nesúhlasí. Nie je pravdou tvrdenie, podľa ktorého navrhované dôkazy nie sú vôbec spôsobilé na
preukázanie tvrdených skutočností. Ak by tomu tak bolo, žalovaný by ich nenavrhoval. Žalovaný v
prílohe pripojil podstatnú časť prekladu audio nahrávok E. H. I. zo dňa 07. 02. 2024, ktorý je súčasťou
súdneho spisu, kde žalovaný farebne označil vety, ktoré by nemali zostať mimo vyhodnocovacej činnosti

a pozornosti súdu. V kontexte s výpoveďou žalovaného, výpoveďou jeho družky E. C., ako aj výpoveďou
svedka F. G. sú viac ako veľavravné a pre toto konanie podstatné. Uviedol, že žalobcom vznesená
námietka premlčania je uplatnená v rozpore s dobrými mravmi, ako to má na mysli ustanovenie § 3
Obč. zákonníka. Aj na túto skutočnosť je potrebné prihliadnuť. Nie je možné súhlasiť ani s názorom
a postupom súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na výsluch svedkov zamietnutý. Návrh na výsluch

svedkov prednesený dňa 17. 09. 2024 bol prednesený z dôvodu možnosti, že súd prvej inštancie
nepripustí vykonanie dôkazu prehratím audio nahrávok, ako tomu tak napokon bolo na pojednávaní
konanom dňa 04. 10. 2024. V podaní zo dňa 17. 09. 2024 žalovaný zdôvodnil, prečo neuviedol mená
navrhovaných svedkov, čo bolo v záujme a za účelom dosiahnutia zásady rovnosti zbraní. Ak by
žalovaný mená svedkov uviedol, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by došlo pred vypočutím

navrhnutých svedkov k ich ovplyvneniu. Žalovaný zároveň v podaní zo dňa 17. 09. 2024 uviedol, že
sa v osobách svedkov jedná o osoby s bydliskom v mieste bydliska strán sporu, ich okruh sa zúžil
na minimum. Zároveň bol daný dôvod, prečo uvedení svedkovia nemohli byť navrhnutí na ich výsluch
skôr. Táto skutočnosť sa mohla overiť jedine v rámci ich výsluchu. Nie je úplnou pravdou ani tvrdenie
súdu prvej inštancie, podľa ktorého by výsluch svedkov vyžadoval ďalšie odročenie pojednávania. Jeden

zo svedkov bol prítomný dňa 04. 10. 2024 na súde a vypočutý byť mohol. Druhý svedok sa musel
zúčastniť pohrebu, preto sa na súd nedostavil, čo zároveň žalovaný nemohol ovplyvniť. V podaní zo
dňa 17. 09. 2024 je tiež vysvetlené, prečo nemohol žalovaný predniesť tento návrh skôr. Nakoľko
v súčasnom štádiu konania je už žalovaný nútený uviesť údaje svedkov, ktorých navrhuje vypočuť,uvádza ich údaje (A. J. a J. A.). Na záver uviedol, že svedkovia žalovaného neboli braní do úvahy a
noví neboli ani vypočutí, o uskutočnení predmetných nahrávok preukázateľne matka strán sporu mala
vedomosť, žalovaný predložil na súde o všetkých svojich tvrdeniach dôkazy, žalobca nepredložil žiadne

dôkazy, on iba rozprával a súd mu uveril. Žalobca preto dostal od matky dom, v ktorom doteraz býva,
pretože žalovanému bude patriť sporný dom, je vylúčené, že o tom žalobca nevedel alebo nepočul,
inak by žalovaný nesúhlasil s tým, aby dom od matky patril iba žalobcovi, rodičia strán sporu mali v
rozhodnom období príjem iba z chovu zvierat a pestovania tabaku, z čoho by približne pätnásť tisíc
eur na investície do predmetnej nehnuteľnosti neboli vedeli našetriť. Súd a žalobca videli finančné

pohyby na účte žalovaného, ktoré práve v tom čase nemohli byť vybraté a použité na nič iné, ako
na rekonštrukciu rodičovského, predmetného domu. Mená svedkov žalovaný neuviedol z opatrnosti,
pretože sa so žalobcom obaja osobne poznajú.

3. Žalobcakodvolaniužalovanéhouviedol,žečosatýkanaplneniakonkrétnychžalovanýmuvádzaných
odvolacích dôvodov, žalobca je toho názoru, že odvolacie dôvody nie sú dané a odvolanie je len

dôsledkom nespokojnosti žalovaného s výsledkom konania, nie však prejavom vady konania. Z
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva podrobné odôvodnenie rozsudku súdu, kde súd sa
vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalovaný v konaní vznášal, vrátane dôvodov, pre ktoré súd
nevykonal niektoré z navrhnutých dôkazov. Napadnutý rozsudok považuje za správny a uvádza, že je
v súlade s vykonaným dokazovaním. Stotožňuje sa so záverom súdu o nevykonaní dôkazu vypočutím

audio nahrávky a má za to, že test proporcionality vyhodnotil súd prvej inštancie správne. Žalobca
poukazuje na to, že z textu nahrávky, prepis ktorej je súčasťou spisu, nevyplývajú tvrdenia žalovaného,
a teda súd by vypočutím tejto nahrávky zasiahol do osobnostných práv svedkyne, matky strán sporu,
avšak z hľadiska účelnosti a cieľa, ktorý by sa tým sledoval, by bol takýto zásah pre využitie v tomto
konaní neúčelný a zbytočný. Túto skutočnosť považuje žalobca za podstatnú pri hodnotení stretu dvoch

kolidujúcich záujmov. Navyše, matka žalovaného bola v konaní vypočutá, avšak tvrdenia žalovaného
nepotvrdila, nemožno teda hovoriť ani o tom, že by žalovaný nemal inú možnosť na preukázanie svojich
tvrdení.Pokiaľžalovanýoznačilvodvolanísvedkov,ktorýchnavrhujevypočuť,poukázalnaust.§153a§
154CSP,nazákladektorýchbolnávrhnavýsluchsvedkovpodanývrozporesuvedenýmiustanoveniami
o koncentrácii konania. Navyše, konkrétnych svedkov žalovaný označil až v rámci odvolania, a teda na

takýtonávrhnavýsluchsvedkovniejemožnéprihliadnuť.Žalovanýokremtohovkonanínepreukázal,že
by on investoval vlastné prostriedky do nehnuteľnosti rodičov, jednoznačne nepreukázal ani ich výšku, a
tedaaniúmyselnehnuteľnosťdarovaťžalovanému.Žalobcasa stotožňujeajstým,ženárokžalovaného
je premlčaný, aj keby bol inak preukázaný a daný, a to vychádzajúc zo samotných tvrdení žalovaného,
v ktorých označil obdobia, kedy mal podľa svojho vyjadrenia investovať. K nároku z titulu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva poukázal žalobca na svoje skoršie vyjadrenia, kde uvádza, že on v čase
vynaloženia investícii nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pričom investície do spoločnej veci nie sú
nárokom alebo záväzkom, ktorý prechádza na nadobúdateľa nehnuteľnosti spolu s nehnuteľnosťou.
Žalobca nadobudol nehnuteľnosť čiastočne titulom dedenia po otcovi a čiastočne titulom daru od matky,
avšak k tejto nehnuteľnosti sa neviazal žiaden taký záväzok v podobe ťarchy, ktorý by mal prejsť na

žalobcu ako nadobúdateľa nehnuteľnosti, z tohto titulu nemohol vzniknúť žalobcovi žiaden záväzok voči
žalovanému.Pokiaľžalovanýtvrdí,žeideozáväzokztituludedeniapootcovi,potomžalobcaopakovane
namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože pokiaľ ide o nárok pôvodne voči poručiteľovi,
uplatnený voči právnym nástupcom z titulu dedenia, účastníkmi takéhoto konania musia byť všetci do
úvahy prichádzajúci dedičia. Pohľadávka, ktorú si uplatňuje žalovaný, nebola predmetom dedenia, v

dedičskom konaní nebola teda vysporiadaná, preto nemôže byť uplatnená len voči jednému právnemu
nástupcovi, môže byť uplatnená len tak, že účastníkmi konania o tejto pohľadávke budú všetci do úvahy
pripadajúcidedičia,pretožeideonútenéprocesnéspoločenstvopodľaust.§78ods.1CSP.Účastníčkou
tohto konania by teda musela byť aj matka strán sporu, ktorá tiež prichádzala do úvahy ako dedička po
manželovi – otcovi strán sporu, od ktorého odvodzuje žalovaný svoje právo. Z uvedených dôvodov je

žalobca toho názoru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, tento je riadne zdôvodnený a má oporu
vo vykonanom dokazovaní, preto ho navrhol potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

4. Opravným uznesením zo dňa 3. júna 2025 č. k. 13C/102/2021-645 súd prvej inštancie opravil

napadnutý rozsudok v časti označenia právneho zástupcu žalovaného.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku – ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou – žalovaným,v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných

rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a po zopakovaní
a doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní (§ 384 ods. 1 a 2 a § 385 CSP) a po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území C., obec C., okres Nové Zámky, ktoré sú vedené
Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. 6478/12
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 539 m2 a stavby na nej so súpisným č. XX (rodinný dom).
Navrhoval vyporiadať toto spoluvlastníctvo tak, že súd prikáže nehnuteľnosti v celku do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že titulom vyporiadania bude zaviazaný zaplatiť žalovanému hodnotu jeho podielu.

Žalovaný si vo vyjadrení k žalobe uplatnil voči žalobcovi vzájomnou žalobou investície do predmetnej
nehnuteľnosti, pričom v dôsledku odvolania zo strany žalovaného je práve výrok o zamietnutí vzájomnej
žaloby predmetom prieskumu odvolacím súdom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (výrok I.
a II. prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie) sú už právoplatné.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Jednou zo žalovaným namietaných skutočností v odvolaní bolo namietanie nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom žalovaný

navrhoval opätovné zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak:
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

10. Vzhľadom k tomu, že v tejto veci ide už o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom
prieskumu odvolacieho súdu, odvolací súd sa zaoberal tým, či v danej veci prichádza do úvahy opätovné

zrušenie veci odvolacím súdom, a to vzhľadom k rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR ohľadom
tejto otázky. Touto otázkou sa zaoberal Ústavný súd SR už vo viacerých rozhodnutiach, a to: I. ÚS
570/2017, III. ÚS 379/2017, I. ÚS 227/2018, II. ÚS 531/2018, III. ÚS 5/2018, I. ÚS 218/2019, II. ÚS
455/2021, IV. ÚS 215/2022 a III. ÚS 570/2023, pričom vo viacerých veciach ústavný súd považoval
opätovné zrušenie veci odvolacím súdom za nesprávny postup. Vo veci IV. ÚS 215/2022 z 26. apríla

2022 Ústavný súd SR pripustil opätovné zrušenie veci odvolacím súdom, pričom v tejto veci bol
prvýkrát zrušený rozsudok pre zmeškanie a druhýkrát rozsudok vo veci samej. V tejto veci krajský
súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odôvodnil, prečo neaplikoval § 390 CSP, pričom zdôraznil
odlišnosť individuálnych okolností ním prejednávanej veci od okolností tých vecí, v ktorých ústavný
súd konštatoval porušenie práv sťažovateľov nerešpektovaním § 390 CSP. Vo veci III. ÚS 570/2023

z 21. decembra 2023 ústavný súd pripustil opätovné zrušenie veci odvolacím súdom za podmienok,
že krajský súd odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil rozsudok okresného súdu, pričom krajský súd musí
splniť dve podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom
na cieľ § 390 CSP je spravodlivé rozhodnutie účelnejšie vrátiť vec okresnému súdu. Vrátenie veci
okresnému súdu musí byť posledná možnosť po tom, čo krajský súd zváži, že jeho rozhodnutie by

bolo v danej veci horším riešením. Okrem toho, rozhodnutie okresného súdu musí vykazovať závažné
nedostatky. Je tomu tak najmä v prípade, keď je zjavné, že sa okresný súd v rozpore s § 391 ods. 2
CSP nijak nevysporiadal so skorším rozhodnutím krajského súdu a vo svojej podstate opakuje rovnaké
odôvodnenie a závery, alebo inak úplne ignoruje svoje právomoci súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú
z ustanovení zákona.

11. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd v danej veci nevidel dôvody pre opätovné zrušenie
veci, a aby mal možnosť doplniť dôvody rozhodnutia, s ktorými sa súd prvej inštancie nevyporiadala vyporiadať sa aj s ostatnými odvolacími dôvodmi žalovaného a vec aj odlišne právne posúdiť, vo veci
vytýčil odvolacie pojednávanie.

12. V danej veci bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
(táto časť je už právoplatná), pričom žalovaný si vo vyjadrení k žalobe uplatnil voči žalobcovi
vzájomnou žalobou investície do predmetnej nehnuteľnosti. Pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva platí, že vyporiadanie sa môže podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka uskutočniť
aj ako vyporiadanie v širšom zmysle, avšak môže k tomu dôjsť len na základe návrhu strany sporu.

Pre takéto širšie vyporiadanie však platí, že investície boli zrealizované za trvania ich podielového
spoluvlastníctva, teda v čase, kedy boli podielovými spoluvlastníkmi osoby, medzi ktorými dochádza
k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. O takýto prípad však v danej veci nejde, pretože
žalovaný pri uplatnení investícií vo vzájomnej žalobe tvrdil, že investície do nehnuteľnosti vykonal
v období rokov 2000-2018, pričom žalobca sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele
5/6 na základe uznesenia o dedičstve sp. zn. 16C 48/2020 zo dňa 05. 05. 2020 a darovacej

zmluvy N 160/2021, NZ 18659/2021 zo dňa 24. 06. 2024 (V-4120/2021) a žalovaný sa stal vlastníkom
predmetných nehnuteľností v podiele 1/6 na základe uznesenia o dedičstve sp. zn. 16C 48/2020 zo dňa
05. 05. 2020. Návrh uplatnený žalovaným vzájomnou žalobou preto odvolací súd nepovažoval za nárok
titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu.

13. Žalovaný vo vzájomnej žalobe tiež tvrdil, že s rodičmi mal uzavretú ústnu dohodu, v zmysle ktorej
bolo rodičmi strán sporu žalovanému prisľúbené, že predmetné nehnuteľnosti budú prevedené do jeho
vlastníctva. Svoje právo odvodzoval od nesplneného prísľubu otca previesť predmetné nehnuteľnosti do
vlastníctva žalovaného, pričom právny základ nároku žalovaného videl v ustanovení § 470 Občianskeho
zákonníka. Existenciu ústnej dohody s rodičmi sa snažil v konaní preukázať výsluchom strán sporu,

matky strán sporu a ďalších ním navrhovaných svedkov. Neskôr sa ju snažil preukázať aj ním
predloženými zvukovými nahrávkami, ktoré neboli urobené so súhlasom nahrávaných osôb (matky),
teda boli získané v rozpore so zákonom. V priebehu konania zostalo sporným, či bola medzi rodičmi
strán sporu a žalovaným v priebehu života uzavretá takáto dohoda, na základe ktorej by bolo dohodnuté,
že žalovaný za života rodičov investuje finančné prostriedky na rekonštrukciu domu rodičov a ten

následnepripadnejemudovlastníctva(vrátanesprávnostivyhodnotenianezákonnezískanýchdôkazov,
ktoré mali túto skutočnosť preukázať) a či žalovaný preukázal investované finančné prostriedky.

14. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov
predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na

základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne,
ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný
právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľov

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

17. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na jeho
prešli poručiteľovou smrťou.21.Podľa §470ods. 2Občianskehozákonníka akjeviacdedičov,zodpovedajúzanákladporučiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

24. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

25.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

26.Nato,abybolžalovanýúspešnývkonaní,bolopotrebné,abyvkonanípreukázal,žektakejtodohode
medzi ním a rodičmi došlo, pričom následne (z dôvodu úmrtia otca strán sporu) by za splnenia ďalších
podmienok mohol do úvahy prichádzať nárok žalovaného voči žalobcovi titulom dedenia, pretože pri
dedení sa vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do

jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, to znamená, že nielen do práv, ale aj povinností
poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou. Dedičstvo tvoria nielen všetky veci, práva a iné majetkové
hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi, a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa.
Dedič zodpovedá za pasíva dedičstva iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov,
zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k cene celého dedičstva. Poručiteľovými

dlhmi, ktoré prechádzajú na dedičov, sú nielen povinnosti (záväzky, ktoré sa zakladajú na dôvode,
ktorý nastal ešte za života poručiteľa), ale aj povinnosti (záväzky), ktoré majú pôvod v právnom úkone,
v protiprávnom úkone alebo inej právnej skutočnosti, z ktorej by mal plniť (svojmu veriteľovi alebo inej
oprávnenej osobe) poručiteľ, keby tomu nezabránila jeho smrť. Nezávisí, či konkrétny dlh bol zahrnutý
do pasív dedičstva v konaní o dedičstve alebo nie.

27. Z judikatúry vyplýva, že ako dostatočný právny dôvod k investíciám do cudzej nehnuteľnosti sa
akceptuje i ústna dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti o jej budúcom prevode (prípadne prechode), na
ktorej základe bolo nevlastníkom do nehnuteľnosti investované. Právny dôvod plnenia potom odpadne,
akonáhle vlastník nehnuteľnosti tento svoj prísľub odvolá, prípadne, keď ho už nedokáže naplniť napr.

z dôvodu úmrtia.

28. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného
práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie
sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných

reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú
majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava
bezdôvodného obohatenia sa neuplatní. A contrario sa právna úprava bezdôvodného obohatenia
uplatní výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla
v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu.

29. Vo vzťahu k vyhodnocovaniu dôkazov ohľadne preukázania uzavretia takejto dohody žalovaný
navrhol výsluch svedkov E. C. a F. G., ktorých súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 14. 09. 2022 aj
vypočul, ich výpovede aj uviedol v napadnutom rozsudku (v bodoch 15. a 16.), avšak pri vyhodnocovaní
vykonaného dokazovania z napadnutého rozsudku nevyplýva, či a ako ich zohľadnil a čo mal súd

nimi preukázané, v čom žalovaný videl nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd
preto zopakoval dokazovanie výsluchom týchto svedkov, aby mohol pri rozhodovaní vychádzať aj z ich
výpovedí.30. Z výsluchu F. G. na pojednávaní na súde prvej inštancie vyplýva, že je žalovaného vzdialený
kamarát, žalovaný u neho pracoval. O tomto spore vedel od žalovaného, pričom uviedol, že žalovanému
na dome pomáhal spolu s ďalšími kamarátmi, v roku 2007 robili fasádu, pričom žalovaný to platil

v hotovosti, podľa neho na to mal peniaze. Žalovaný mu povedal, že dostal darom od rodičov 100 000
Sk, z nich spravil strechu, okná a ďalšie veci, ktoré financoval práve z týchto peňazí, pretože dom mal
byť potom jeho. V čase výsluchu na odvolacom pojednávaní svedok uviedol, že teraz so žalovaným
už nekomunikuje, pretože došlo medzi nimi k nezhode, pričom to nesúvisí s týmto konaním. Uviedol, že
v minulosti žalovanému 2-3 krát pomohol na vonkajších prácach domu, nevie, kedy to bolo, pričom

robili fasádu. Okrem neho žalovanému pomáhali aj iní ľudia, ale už nevie kto. K financovaniu prác sa
už pre odstup času bližšie vyjadriť nevedel. To, že dom mal byť žalovaného, vedel od matky alebo fotra.

31. Z výsluchu E. C. na súde prvej inštancie vyplýva, že je družkou žalovaného od roku 2013.
Rodinný dom, ktorý mal patriť jej druhovi, o tomto dome sa svokra aj svokor vyjadrovali, že robte,
koľko viete a vládzete, aj tak to bude patriť žalovanému. Tak sa aj stalo, robili sa prerábky, bolo to aj

pred rokom 2013 aj potom, robila sa strecha, menili sa okná, parkety, robili sa steny, celá kuchyňa,
chodba, pristavali jednu izbu, všetko to financoval jej druh. Prostriedky mal žalovaný, lebo pracoval
vHolandsku,Belgicku,Nemeckuanevie,koľkozarábal.Privýsluchunaodvolacompojednávaníuviedla,
že je družkou žalovaného od roku 2013 a od roku 2020 spolu žijú v C.. Posledná investícia na
rodinnom dome bola v rokoch 2016-2017, bola to kuchyňa. Na dome sa robila odstavná plocha, chodba,

oplotenie, práce vykonával jej druh (žalovaný) s jeho kamarátmi. Investície do nehnuteľnosti financoval
žalovaný, čo vie preto, lebo spolu išli z banky vybrať peniaze (v rokoch 203 až 2017) a videla ho aj
vyplácať peniaze. Rodičia na to peniaze nedávali, mali veľmi nízky dôchodok. Žalovaný do nehnuteľnosti
investoval z dôvodu, že mu rodičia povedali, že to bude jeho, že si to má urobiť spôsobom, ako chce.
Žalovaný svoj dom začal stavať v roku 2020 a staval ho na pozemku, ktorý dostal v roku 2019 od rodičov.

32. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, a preto muselo byť rozhodnuté vo veci v jej neprospech. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba prijať iné právne dôsledky. Ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

33. Po zohľadnení dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie, ako aj dokazovania, zopakovaného
odvolacím súdom na pojednávaní, dospel odvolací súd k záveru, že z tvrdení strán sporu, výpovede
matky strán sporu na súde prvej inštancie, ako aj svedkov E. C. a F. G. na odvolacom pojednávaní

(ktorých výpovede žalovaný v odvolaní žiadal zohľadniť, lebo súd sa s ich výpoveďami dostatočne
nevyporiadal),dospelodvolacísúdkzáveru,žedohodamedzirodičmi(prípadnelenotcom)ažalovaným
za ich života o tom, že rodičovský dom, ktorý je predmetom tohto sporu, bude neskôr jeho
vlastníctvom (že ho na neho rodičia prevedú) sa žalovanému, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno
na preukázanie tejto skutočnosti, nepodarilo v konaní preukázať. Pri dôkaze výpoveďou svedka

odvolací súd zohľadňoval vierohodnosť ich výpovedí s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah
k stranám sporu a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré
doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto
skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať
na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je

dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú);
celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených
(preukazovaných) skutočností.

34. Žalobca existenciu takejto dohody poprel a v priebehu celého konania popieral aj samotné investície

žalovaného do domu rodičov, pričom uvádzal, že ich financovali rodičia, čo potvrdila aj svedkyňa B.,
matka strán sporu. Účastníčkou takejto ústnej dohody mala byť aj matka strán sporu, ktorá pri jej
výsluchu tiež takúto dohodu poprela. Potvrdila, že na ich dome prebehla rekonštrukcia a bolo do neho
investované, avšak peniaze na to dali s manželom, žalovaný na to peniaze nedal, aj keď potvrdila, že pri
prácach im pomáhal. Družka žalovaného tvrdenia žalovaného o ústnej dohode s rodičmi potvrdzovala

a uvádzala, že rodičia strán sporu uvádzali, že dom bude patriť žalovanému. Svedok F. G. na súde prvej
inštancie uvádzal, že vedel o dohode medzi rodičmi a žalovaným len od žalovaného, na odvolacom
pojednávaní sa už k väčšine vecí vyjadriť nevedel, uvádzal, že si už nepamätá a uviedol, že o dohode
sa dozvedel od matky alebo otca a o tom, že peniaze na rekonštrukciu boli žalovaného, vedel odsamotného žalovaného. Z jeho výpovede je zrejmé, že presnejšie sa vyjadroval na súde prvej inštancie,
na odvolacom pojednávaní si pre odstup času viac vecí nepamätal, preto odvolací súd vychádzal
z jeho výpovede na súde prvej inštancie, avšak pri jeho výpovedi zohľadnil najmä to, že skutočnosti,

o ktorých vypovedal, sa dozvedel od žalovaného, nebol pri nich osobne prítomný (pri tom, ako rodičia
mali hovoriť o darovaní domu žalovanému), teda nevypovedal o tom, čo sám vnímal. Vychádzajúc
z takto zisteného skutkového stavu, nepovažoval odvolací súd za dostatočne preukázanú existenciu
dohody, od ktorej svoj nárok uplatnený vzájomnou žalobou uplatňoval žalovaný, keďže výpovede strán
sporu a v konaní vypočutých svedkov boli protichodné a ani inými dôkazmi sa tvrdenie žalovaného o

dohode s rodičmi žalovanému nepodarilo preukázať. Okrem toho, je potrebné tiež uviesť, že to, že
by bola prestavba rodičovského domu financovaná žalovaným, žalovaný v konaní nepreukázal, keď
ním predložené dôkazy (doklady o investíciách predložené žalovaným, prehľad transakcií na vkladnej
knižke žalovaného, príjem žalovaného a tvrdenie svedkyne C.) nie sú postačujúce na preukázanie tejto
skutočnosti. Keďže okrem preukázania uzatvorenia takejto dohody a preukázania vložených investícií
bolo potrebné v konaní posúdiť aj námietku premlčania, odvolací súd nepovažoval, vzhľadom na jej

posúdenie, uvádzať v tejto časti podrobenejšie dôvody.

35. Čo sa týka vyhodnotenia zvukových nahrávok, ktoré súdu predložil žalovaný a ktorých prepis
s prekladom bol po zrušení skoršieho rozhodnutia súdu prvej inštancie do spisu zabezpečený, k tomu
odvolací súd považuje za potrebné dodať, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku riadil

pokynom odvolacieho súdu ohľadom tejto otázky, vykonal test proporcionality, pričom následne
vykonanie tohto dôkazu zamietol, keď mal za to, že vykonanie tohto dôkazu by bolo v rozpore s čl. 16
CSP. Nepripustenie tohto dôkazu súdom prvej inštancie považuje aj odvolací súd za správne, pričom má
za to, že tento dôkaz nie je spôsobilý preukázať žalovaným uvádzané skutočnosti, pretože z prepisu
rozhovorov vyplýva, že práce na dome rodičov robil aj žalovaný, čo ale nebolo v konaní sporné, ale

vyplýva aj to, že svedkyňa (matka strán sporu) uvádzala, že to bolo robené z jej peňazí (dôchodku), javí
sa z nich aj to, že mohla byť nejaká dohoda o tom, že by v budúcnosti dom mohol byť žalovaného,
avšak časti, kde sa táto dohoda spomína, sú veľmi čiastkové, bez kontextu, nejednoznačné, preto
nemožno uzavrieť, že týmto dôkazom možno preukázať žalovaným uvádzané skutočnosti. Okrem toho,
skutočnosti, ktoré mali vyplynúť z tohto dôkazu, je možné preukázať aj iným zákonným spôsobom

(napr. svedkami) a porušenie práva matky strán sporu na ochrane osobnosti nie je primerané cieľu,
ktorý sa má nezákonným dôkazom dosiahnuť, teda právu žalovaného vlastniť majetok (domáha sa
peňažného plnenia, teda majetkovej hodnoty). Z týchto dôvodov ani odvolací súd tento dôkaz nepripustil
a nezohľadnil ho pri vyhodnocovaní dôkazného bremena žalovaného.

36. Žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie v podaní doručenom súdu dňa 17. 09.
2024 uviedol, že navrhuje na pojednávaní vypočuť dvoch svedkov, ktorí vedia potvrdiť, že medzi
žalovanýmajehorodičmiexistovaladohoda,podľaktorejvzhľadomnainvestíciežalovanéhodosporých
nehnuteľností tieto po smrti rodičov budú tvoriť jeho vlastníctvo. Údaje svedkov neuviedol zámerne,
pretožeobajasúzmiestabydliskastránsporuamádôvodnéobavyzichmožnéhoovplyvneniazostrany

žalobcu. Ich prítomnosť na pojednávaní klient zabezpečí. Uviedol, že navrhnutí svedkovia nemohli
byť doposiaľ vypočutí z dôvodu, že jeden bol dlhodobo pracovne v zahraničí a druhý z pracovných
a rodinných, osobných dôvodov. Na následnom pojednávaní dňa 04. 10. 2024 právna zástupkyňa
žalobcu uviedla, že má za to, že žalovaným navrhovaný výsluch dosiaľ neidentifikovaných osôb
ako svedkov je v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Právny zástupca žalovaného trval na

tomto návrhu, pričom uviedol, že mená svedkov skôr nevedel. Následne súd prvej inštancie vyhlásil
dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie na účelom vyhlásenia rozsudku. Na pojednávaní dňa
30. 10. 2024 bol následne vyhlásený rozsudok. V odvolaní žalovaný namietal neuskutočnenie výsluchu
týchto svedkov, pričom uvádzal, že zdôvodnil, prečo neuviedol mená navrhovaných svedkov, čo bolo
v záujme dosiahnutia rovnosti zbraní. Uviedol tiež, že na pojednávaní dňa 04. 10. 2024 bol prítomný

jeden zo svedkov, preto mohol byť vypočutý a pojednávanie nemuselo byť odročené. V odvolaní už
označil mená ním navrhovaných svedkov.

37. Uvedený žalovaným navrhovaný postup pri výsluchu svedkov je v rozpore s ustanovením § 107
CSP, podľa ktorého, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní

a o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Strana môže o predvolanie svedka požiadať
aj súd. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka,
adresa, z ktorej možno svedka predvolať a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka
preukázané. Žalovaným zvolený postup na výsluch svedka bol v rozpore s postupom stanovenýmCSP pri výsluchu svedka, keď protistrana mala byť o návrhu na výsluch svedka vopred oboznámená,
pričom svedok mal byť označený s tým, že by bola uvedená skutočnosť, na ktorú má byť vypočutý.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal, že jeden zo svedkov bol v budove súdu, preto mohol byť vypočutý

a nebolo potrebné pojednávanie odročiť, k tomu odvolací súd uvádza, že to, že by právny zástupca
žalovaného na pojednávaní dňa 04. 10. 2024 uviedol, že tento svedok je prítomný v budove súdu, na
tomto pojednávaní neuviedol, čo vyplýva tak zo zápisnice z pojednávania, ako aj zo zvukového záznamu
z tohto pojednávania. Okrem toho, v jeho podaní, kde navrhoval ich výsluch, sám uviedol, že ich účasť
na pojednávaní zabezpečí, preto ak bol jeden zo svedkov v budove súdu, mal to na pojednávaní uviesť

a navrhnúť jeho výsluch. Ak za takýchto okolností súd prvej inštancie výsluch týchto svedkov nevykonal,
keď uviedol, že by to bolo v rozpore so zásadou rovností zbraní strán sporu, v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania a so zásadou sudcovskej koncentrácie konania, s týmto jeho postupom sa
odvolací súd stotožňuje a tento odvolací súd nepovažuje za dôvodný. Výsluch týchto svedkov odvolací
súd na odvolacom pojednávaní nevykonal, pretože vzhľadom k už uvedenému by išlo o neprípustnú
novotu, pretože takýto návrh mohol riadne uplatniť už na súde prvej inštancie (§ 366 CSP). Okrem toho,

ani ich výsluch na odvolacom pojednávaní by na výsledku sporu nič nezmenil, vzhľadom k posúdeniu
námietky premlčania.

38. Keďže žalovaným tvrdená ústna dohoda s rodičmi nebola v konaní preukázaná, pokiaľ
by žalovaný do nehnuteľnosti rodičov investoval svoje peňažné prostriedky, mohlo by ísť len

o bezdôvodné obohatenie. Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti k okamihu, kedy ku
zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu
hodnoty veci. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím tohto plnenia.
39. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata plnenia bez právneho dôvodu je poskytnutie plnenia
jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto

plnenia. Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to,
aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho
dôvodu. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
Pokiaľ ide o posúdenie otázky začiatku behu premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia

získaného plnením bez právneho dôvodu, je potrebné poukázať na ustanovenie § 107 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka). V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia
doba, v odseku druhom premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je

taký, že ak skončí beh jednej z nich a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno
ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti. Pre začiatok behu
subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o
tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej

starostlivosti, prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez
akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na
jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 OZ plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu
(R 25/1986).
40. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo to, že žalobcom vznesená námietka premlčania je

uplatnená v rozpore s dobrými mravmi, ako to má na mysli ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, na
čo treba prihliadnuť. Žalovaný v odvolaní nenapadol záver súdu prvej inštancie o premlčaní jeho nároku,
ale mal za to, že vznesenie námietky premlčania žalobcom je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd
sa so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní práva sa stotožňuje, aj keď z iných dôvodov. Odvolacísúd má za to, že objektívna premlčacia doba v danej veci začala plynúť od vykonania žalovaným
tvrdených investícií do nehnuteľnosti rodičov, pričom sám žalovaný uviedol, že investície boli dokončené
v roku 2017, niekedy uvádzal 2018, a keďže vzájomná žaloba bola žalovaným podaná na súde dňa 30.

12. 2021, teda po viac ako troch rokoch, sú tieto investície premlčané, aj keď subjektívna lehota začala
plynúť až od smrti otca, teda odo dňa 04. 01. 2020, teda v čase podania žaloby ešte neuplynula.

41. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

42. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.
Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (žalovaného) použiť v odvolacom konaní prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom
prvej inštancie, je obmedzené. Žalovaný ako odvolateľ mal v doterajšom priebehu konania niekoľko
príležitostítietoprostriedkypoužiťaužsozaslanímžalobybolsúdompoučenýosudcovskejkoncentrácii

konania. Odvolacia argumentácia žalovaného v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je preto
prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

43. Pokiaľ ide o novoty týkajúce sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu alebo má nimi byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/ CSP), takýmito
skutočnosťami a dôkazmi je možné argumentovať aj do uplynutia lehoty na podanie odvolania, a to bez
ohľadu na to, či tieto skutočnosti strana sporu mohla použiť už skôr. Pokiaľ však odvolateľ v odvolaní
vymedzíodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b/,e/ažh/CSP,právonauvedenieprípadnýchnovôt
bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou

odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej
obrany, ktoré uvádza „až teraz“, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento
predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty
postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.

44. V danej veci žalovaný odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP,
teda z dôvodov, pre ktoré platí, že právo na uvedenie týchto novôt bude podmienené nezavinením
doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Aj keď samotné uplatnenie námietky premlčania
by nemohlo byť posúdené ako novota, pretože ide o uplatnenie hmotnoprávnej námietky, ktorá vyplýva
priamo zo zákona (R 29/2006), uvedenie konkrétnych skutkových okolností, ktoré majú súdu umožniť

posúdiť, či výkon námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi, sú už skutkové tvrdenia.
Úlohou žalovaného preto je, aby dokázal, že nové prostriedky procesného útoku nemohol bez svojej viny
v doterajšom priebehu konania použiť, a ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť
súd prihliadnuť. Žalovaný žiadne skutkové tvrdenia vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania ako
výkonprávavrozporesdobrýmimravmineuvádzal,aužvôbectedaneuviedol,prečoichnemoholuviesť

už skôr bez svojej viny, preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolací súd nemá z akých konkrétnych
skutkových okolností ani posúdiť, či by mohla byť vznesená námietka premlčania v rozpore s dobrými
mravmi. Tento odvolací dôvod preto nepovažoval za dôvodný.

45. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval v jeho

výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).