Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Rastislav Pella

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120212247
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7120212247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: A. B. C., IČO: 42 226 791,
správca majetku úpadcu SABAR, s.r.o., v konkurze, sídlo: Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, IČO:
36 191 621, sídlo kancelárie správcu: Murgašova 3, 040 01 Košice, značka správcu S1424, zastúpený
advokátkou: JUDr. Lenka Jamnická, sídlo: D. E. XXX/X, XXX XX F., IČO: 42 226 783, proti žalovaným:
1. FUTÚRUM DYNAMEIS s. r. o., sídlo: Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 36 598 216,
2. A. G. H., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: I. X, XXX XX G., obaja žalovaní zastúpení advokátom:
JUDr. Vincent Lechman, sídlo: Štefánikova 40, 040 01 Košice – Staré Mesto, IČO: 42 242 665, o

určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k.
27Cbi/10/2020-291 zo dňa 20. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 27Cbi/10/2020-291 zo dňa 20. júna 2023.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice svojim rozsudkom č.k. 27Cbi/10/2020-291 zo dňa 20. júna 2023 rozhodol tak, že

vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe doručenej súdu dňa 18.11.2020, ktorou sa žalobca
pôvodne domáhal určenia, že: 1, Právny úkon úpadcu - zvýhodňujúci - vystavenie zmeniek v prospech
žalovaného v 2. rade je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice I (teraz

Mestským súdom Košice), spisová značka 31K/21/2019 neúčinný; 2, Právny úkon žalovaného v 1. rade
a žalovaného v 2. rade - zvýhodňujúci - indosament je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom
Okresným súdom Košice I (teraz Mestským súdom Košice), spisová značka 31K/21/2019 neúčinný;
3, Právny úkon úpadcu - zvýhodňujúci - žalovaného v 1. rade spočívajúci v jednostrannom započítaní
zmeniek, je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice I (teraz Mestským
súdom Košice), spisová značka 31K/21/2019 neúčinný a 4, tiež sa domáhal, aby súd uložil žalovanému
v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne vydať do konkurznej podstaty

spoločnosti SABAR, s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, IČO: 36 191 621, sumu
91.465,- EUR.2.1. Neskôr súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu podľa jeho podania zo dňa 19.10.2021
pripustil (na pojednávaní dňa 19.10.2021) zmenu žaloby tak, že sa ňou žalobca domáha, aby súd
určil, že: 1, Právny úkon úpadcu - zvýhodňujúci - vystavenie zmenky č. 1 dňa 20.09.2005 na sumu

50.000,- USD, v prospech prvého majiteľa, žalovaného v 2. rade, splatnej do 15 rokov od dátumu
vystavenia, „bez protestu“, je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice
I (teraz Mestským súdom Košice), spisová značka 31K/21/2019 neúčinný; 2, Právny úkon úpadcu -
zvýhodňujúci - vystavenie zmenky č. 2 dňa 20.09.2005 na sumu 50.000,- USD, v prospech prvého
majiteľa, žalovaného v 2. rade, splatnej do 15 rokov od dátumu vystavenia, „bez protestu“, je voči

veriteľom v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice I (teraz Mestským súdom Košice),
spisová značka 31K/21/2019 neúčinný; 3, Právny úkon úpadcu - zvýhodňujúci - vystavenie zmenky č.
3 dňa 20.09.2005 na sumu 20.000,- USD, v prospech prvého majiteľa, žalovaného v 2. rade, splatnej
do 15 rokov od dátumu vystavenia, „bez protestu“, je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom
Okresným súdom Košice I (teraz Mestským súdom Košice), spisová značka 31K/21/2019 neúčinný;
4, Právny úkon žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade - zvýhodňujúci - indosament je voči

veriteľom v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice I (teraz Mestským súdom Košice),
spisová značka 31K/21/2019 neúčinný; 5, Právny úkon úpadcu - zvýhodňujúci - žalovaného v 1. rade
spočívajúci v jednostrannom započítaní zmeniek v celkovej výške 91.465 EUR, je voči veriteľom v
konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice I (teraz Mestským súdom Košice), spisová
značka 31K/21/2019 neúčinný a 6, tiež aby uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade

povinnosť spoločne a nerozdielne vydať spoločnosti SABAR, s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21
Markušovce, IČO: 36 191 621, sumu 91.465,- EUR do konkurznej podstaty úpadcu SABAR, s.r.o.

2.2. Žalobca svoj návrh odôvodnil spôsobom uvedeným v odseku 2.2. až 2.10. tohto odôvodnenia. Na
základe uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31K/21/2019 zo dňa 18.11.2019 sa žalobca stal

správcom konkurznej podstaty úpadcu SABAR, s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce,
IČO: 36 191 621. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 226/2019 dňa
22.11.2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2019.

2.3. V žalobe poukázal na ust. § 57, § 58, § 59, § 60, § 62, § 63, § 64 a § 65 zákona č. 7/2005 Z.z.

o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“). Ďalej dôvodil nasledovne. Právny úkon úpadcu spočívajúci
vo vystavení zmeniek v prospech žalovaného v 2. rade, ktorého neúčinnosť má súd určiť, bol urobený
dňa 20.09.2005 a úpadcovi známy až doručením Oznámenia o vzájomnom započítaní pohľadávok dňa
25.07.2019. Žiadal, aby súd určil neúčinnosť právneho úkonu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.
rade spočívajúceho v indosamente. Právny úkon žalovaného v 1. rade spočívajúci v jednostrannom

započítaní, ktorého neúčinnosť má súd určiť, bol urobený dňa 18.12.2018 a doručený úpadcovi dňa
25.07.2019. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že lehota na uplatnenie odporovacieho práva v
zmysle vyššie citovaných ustanovení ZKR je zachovaná. V zmysle ust. § 57 ods. 1 ZKR správca týmto
odporuje právnemu úkonu žalovaného v 1. rade a právnemu úkonu žalovaného v 2. rade týkajúceho
sa majetku úpadcu.

2.4. K právnemu úkonu úpadcu spočívajúceho vo vystavení zmeniek v prospech žalovaného v 2.
rade, ktorého neúčinnosť má súd určiť, uviedol, že bol urobený dňa 20.09.2005 a úpadcovi známy
až doručením Oznámenia o vzájomnom započítaní pohľadávok dňa 25.07.2019. Žalobca tvrdil, že
nepodpísanie zmeniek osobami oprávnenými konať za úpadcu je dôvodom určenia neplatnosti zmeniek.

Zo zmeniek vyplýva, že tieto za úpadcu podpísal dňa 20.09.2005 A. J. K. v deklarovanom postavení
konateľa úpadcu. Z výpisu z obchodného registra úpadcu vyplýva, že A. J. K. bol konateľom úpadcu
do 20.09.2005. A. L. M. bol konateľom úpadcu do 20.09.2005. A. B. N. sa stal konateľom úpadcu dňa
20.09.2005 Z výpisu z obchodného registra úpadcu taktiež vyplýva nasledovný spôsob konania úpadcu
od 02.07.2003 do 11.11.2005: ,,Spoločnosť zastupujú a v jej mene konajú vždy dvaja konatelia spoločne.

Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti za spoločnosť podpisujú konatelia tak, že k písanému alebo
tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy.“ Pre platnosť právneho
úkonu úpadcu, teda aj vystavenie zmeniek, tak bolo nevyhnutné, aby za úpadcu konali dvaja jeho
konatelia. Nedostatok takéhoto spôsobu konania úpadcu spôsobuje bez ďalšieho neplatnosť právneho
úkonu úpadcu.

2.5. Žalobca taktiež poukázal na nespôsobilosť uznania zmeniek z dôvodu nezaúčtovania úpadcom
a neevidovania zmeniek v audítorskej správe úpadcu. V zmysle ust. § 2 ods. 2, písm. b) zákona č.
431/2002Z.z.oúčtovníctve(ďalejlen„ZoÚ”).KtomutopoukázalnaVýročnúsprávuzodňa31.05.2005sriadnou účtovnou závierkou úpadcu, v ktorej sa nenachádza poznámka o zaúčtovaní zmeniek, ktoré mal
v zmysle ZoÚ a opatrenia MF SR úpadca povinnosť zaúčtovať a uviesť v účtovnej závierke na účte 322.
Taktiež poukázal aj na vyjadrenie audítora na strane 18 Výročnej správy. Audítorská správa neobsahuje

záväzok úpadcu z predmetných zmeniek. Poukázal aj na vyjadrenie audítora z 26.10.2020, v ktorom
audítor spoločnosti SABAR, s.r.o., Ing. Angela Vysopalová, PhD., AV Audit, s.r.o., uvádza: “nemám
vedomosť o predmetných zmenkách. Pokiaľ by boli predložené do účtovníctva, boli by zaúčtované.
V súvahe by boli na účte 322 (účtovanie proti záväzkom).” Na základe vyššie uvedených skutočností
mal žalobca za to, že zmenky nespĺňajú obligatórnu náležitosť - podpis úpadcom, ide teda o absolútnu

neplatnosť tohto právneho úkonu a úpadca nie je na ich podklade povinný poskytnúť ich aktuálnym
majiteľom akékoľvek plnenie a aktuálni majitelia nie sú oprávnení na ich podklade od úpadcu akékoľvek
plnenie požadovať.

2.6. K právnemu úkonu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade spočívajúceho v indosamente,
ktorého neúčinnosť má súd určiť, uviedol, že žalovaný v 2. rade previedol na žalovaného v 1. rade

indosamentom zmenky v počte 3 kusov, spolu v celkovej výške 120. 000,00 USD. Vychádzajúc zo
zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet” - nikto nemôže previesť na iného
viac práv, než má sám, žalobca uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že zmenky sú absolútne neplatné,
nevzniklo žalovanému v 2. rade žiadne právo z nich vyplývajúce. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 2.
rade nemohol indosamentom previesť na žalovaného v 1. rade zmenky, ktoré neboli platné a teda ani

práva z nich vyplývajúce.

2.7. K právnemu úkonu žalovaného v 1. rade spočívajúceho v jednostrannom započítaní zmeniek,
ktorého neúčinnosť má súd určiť, uviedol, že neprihlásenie zmeniek do reštrukturalizácie spoločnosti
SABAR, s.r.o. ani žalovaným v 1. rade, ani žalovaným v 2. rade je dôvodom zániku ich vymáhateľnosti

po vyhlásení konkurzu. Na úpadcu SABAR, s.r.o. bola povolená reštrukturalizácia dňa 14.06.2017,
zverejnením v OV č. 112/2917 zo dňa 13.06.2017. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 18.4.2018 č. k. 3CoKR/6/2018-260 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 103/2018 zo dňa
30.05.2018 bol potvrdený reštrukturalizačný plán úpadcu a skončená jeho reštrukturalizácia. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na znenie § 120 ZKR, podľa ktorého právo uplatňovať svoje nároky

počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky a ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

2.8. Žalovaný 1. rade právnym úkonom zo dňa 26.07.2019, nazvaným jednostranné započítanie

deklaroval, že je ku dňu 25.07.2019 vlastníkom pohľadávok titulom vlastných zmeniek (avšak žalobcovi
nepredložených ani neodovzdaných zmeniek) vystavených úpadcom ako dlžníkom v celkovej výške
120.000,- USD (t. j. po prepočte kurzom ECB EUR = USD 1,1115 EUR ku dňu 25.07.2019) a tieto
si započítal na uhradenie týchto svojich záväzkov (zostatky faktúr ako DPH): a) Pohľadávka v sume
16.531,40 EUR ako DPH z faktúry č. 1910324 zo dňa 01.07.2019 splatnej dňa 25.07.2019, b)

Pohľadávka v sume 16.790,- EUR ako DPH z faktúry č. 1910325 zo dňa 01.07.2019 splatnej dňa
26.07.2019, c) Pohľadávka v sume 10.774,- EUR ako DPH z faktúry č. 1910326 zo dňa 01.07.2019
splatnej dňa 26.07.2019, d) Pohľadávka v sume 17 911,20 EUR ako DPH z faktúry č. 1910327 zo dňa
01.07.2019 splatnej dňa 26.07.2019, e) Pohľadávka v sume 18.170,- EUR ako DPH z faktúry č. 1910328
zo dňa 01.07.2019 splatnej dňa 26.07.2019 a f) Pohľadávky v sume 11.288,40 EUR ako DPH z faktúry

č. 1910329 zo dňa 01.07.2019 splatnej dňa 26.07.2019. Žalovaný v 1. rade v zmysle jednostranného
započítania zo dňa 26.07.2019 započítal pohľadávky zo zmeniek s pohľadávkami úpadcu z titulu hore
uvedených faktúr v sume 91.465,- EUR. Vzhľadom ku skutočnosti, že zmenky, v zmysle ktorých došlo k
jednostrannému započítaniu s pohľadávkami úpadcu sú absolútne neplatné, nie je možné, aby právny
úkon, t. j. jednostranné započítanie žalovaným v 1. rade bolo platné. Je teda zrejmé, že úpadca má

naďalej z titulu hore uvedených faktúr a ich neuhradených zostatkov DPH pohľadávku voči žalovanému
v 1. rade v celkovej výške 91.465,- EUR. Samotným jednostranným zápočtom žalovaný v 1. rade uznal
svoj záväzok voči úpadcovi v celom rozsahu.

2.9. Právna skutočnosť t. j. zmenky, na základe ktorých došlo k jednostrannému zápočtu sú postihnuté

neplatnosťou. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej zmenky v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka, je žalovaný v 1. rade v dôsledku nemožnosti započítať si absolútne neplatné
zmenky so svojimi záväzkami z titulu záväzkov vzniknutých na základe faktúr a ich neuhradených
zostatkov DPH povinný poskytnúť úpadcovi plnenie vo výške 91.465,- EUR. Na základe vyššieuvedených skutočností mal žalobca za to, že vzhľadom k uvedenému a ku skutočnosti, že žalovaný v
1. rade nemohol jednostranne započítať pohľadávky z neplatného právneho úkonu - zmeniek, došlo v
jeho prospech k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť svoj záväzok z titulu

faktúr a ich neuhradených zostatkov DPH v celkovej výške 91.465,- EUR.

2.10.Vzmyslevyššieuvedenéhomalžalobcazato,žejasnepreukázalodporovateľnosťtýchtoprávnych
úkonov. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o zvýhodňujúce právne úkony podľa ust. § 59 ZKR uviedol, že
tieto právne úkony boli urobené počas úpadku dlžníka, a teda spĺňajú podmienku podľa ust. § 59 ods. 3

ZKR. Odporovať v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V tejto súvislosti žalobca označil 10
konkrétnych veriteľov, ktorí si v konkurze prihlásili svoje pohľadávky.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili a navrhli ju ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.
Svoje stanovisko odôvodnili spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 3.1. až 3.4.

3.1. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že ohľadom žalobcom uvádzanej sumy 91.465,-
EUR, a ktorú si v petite žaloby od žalovaných uplatňuje, prebieha od 20.10.2020 (t. j. pred podaním
súdnej žaloby v tomto konaní) súdne upomínacie konanie na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn.
18Up/1555/2020, v ktorom konaní žalovaný v 1. rade podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu.

Z uvedeného sa žaloba žalobcu týka tej istej veci, t. j. totožnosť sporu, a ide o prekážku prv začatého
súdneho konania (litispendencia). Zohľadňujúc ustanovenie § 159 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) je neskoršie súdne konanie potrebné zastaviť. Žalovaný v 1. rade považuje toto súdne
konanie, tento spor za totožný čo do účastníkov, predmetu konania a skutkových okolností.

3.2. Žalovaní z opatrnosti uviedli aj ďalšie nižšie uvedené dôvody neoprávnenosti žaloby. Žalobca
uplatňuje odporovacie právo voči právnym úkonom, ktorých charakter nezodpovedá žalobcom
citovaným právnym úkonom podľa § 58 až § 60 ZKR a to ani čo do obsahu a formálneho vymedzenia, a
aničodolehôt.Poukázalinato,žežalobcanamietaneplatnosťvystavenýchzmeniekdlžníkom,následne
namieta neplatnosť indosamentu a v závere aj oprávnenosť jednostranného započítania. K tomuto

uviedli, že samotný úkon týkajúci sa vystavenia sporných zmeniek a ich indosácie nie je úkonom
spĺňajúcim skutkovú podstatu odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu v zmysle § 59 ZKR. Tiež
dodali, že žiaden z týchto úkonov týkajúcich sa ako vystavenia zmeniek a ich indosácie nespôsobil
úpadok dlžníka SABAR, s.r.o. a ani nebol vykonaný počas úpadku dlžníka SABAR, s.r.o, preto v tomto
smere nemôže žalobca týmto úkonom touto žalobou účinne odporovať.

3.3. Ku skutočnostiam uvedeným žalobcom v žalobe vo veci neplatnosti zmeniek žalovaní uviedli,
že čo do rozsahu konania konateľa spoločnosti úpadcu SABAR, s.r.o. v rozhodný deň vystavenia
zmeniek vychádza žalobca z domnienok, bez toho aby tieto jeho domnienky boli podložené akýmkoľvek
relevantným dokladom a dôkazom. Tvrdený stav o podpise zmeniek konateľom spoločnosti úpadcu

z roku 2005 nemá žalobca podložený inými skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré by to jednoznačne
potvrdzovali a neboli tak v prípadnom rozpore s inými skutočnosťami. Ani prípadný nedostatok na
strane úpadcu SABAR, s.r.o., čo do podpisu oprávnenej osoby na zmenkách neznamená že záväzok
úpadcu SABAR, s.r.o. voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi - žalovanému v 2. rade nebol daný.
Žalovaní namietali správnosť zápisu spôsobu konania konateľa v mene spoločnosti SABAR, s.r.o. v

obchodnom registri. Mali za to, že uvedený zápis v obchodnom registri, na ktorý sa žalobca odvoláva,
nekorešponduje s príslušným znením spoločenskej zmluvy o spôsobe konania menom spoločnosti
SABAR, s.r.o., a je s týmto znením v rozpore. Pre rozsah určenia spôsobu konania menom spoločnosti
je prvoradá Spoločenská zmluva SABAR, s.r.o., ktorú navrhli, aby žalobca súdu predložil ako dôkaz v
zmysle § 189 CSP. Žalovaní považujú zmenky rozporované žalobcom za platné.

3.4.Nedostatky vo vlastnej účtovnej dokumentácii úpadcu SABAR, s.r.o. nemôžu byť na ťarchu
žalovaných, a tieto dôvody nemožno preto akceptovať. Námietka žalobcu týkajúca sa toho, že žalovaný
v 1. rade, resp. právny predchodca žalovaného v 1. rade - žalovaný v 2. rade zmenky neprihlásili
do reštrukturalizácie a mali o tom vedomosť, je opätovne domnienkou žalobcu, ktorá nie je ničím

preukázaná. K zániku práva vymáhať pohľadávky zo zmeniek žalovaní uvádzajú, že právna úprava
ustanovenia § 120 ods. 1 ZKR výslovne uvádza len jeden aspekt existencie pohľadávky, a to jej
možnosť vymáhania. Ustanovenia ZKR sa však nedotýkajú samotnej existencie pohľadávky ako takej
a jej možného následného uplatnenia vo forme započítania k inej pohľadávke dlžníka, tu žalobcu.Tvrdenia žalobcu o neodovzdaní zmeniek v rámci jednostranného započítania považujú žalovaní za
účelové, keďže pokiaľ zmenky po započítaní zanikli, nie je možné ich akýmkoľvek spôsobom fyzicky
predložiť. Jednostranné započítanie vykonané žalovaným v 1. rade nie je žiadnym z úkonov, ktorý by

napĺňal ktorúkoľvek skutkovú podstatu odporovateľného právneho úkonu, keďže sa nejedná o žiaden
úkon dlžníka SABAR, s.r.o.. Nie sú tak naplnené základné hmotnoprávne predpoklady pre určenie
predmetných úkonov ako neúčinných. Všetky skutkové podstaty odporovateľnosti právneho úkonu sa
týkajú úkonov, ktoré vykonal dlžník, t. j. vyžadujú konanie na strane dlžníka, a zároveň tieto úkony
dlžníka majú za následok úpadok dlžníka, alebo boli urobené počas úpadku dlžníka. Zároveň žalovaní

odmietajú, že na ich strane došlo k akémukoľvek bezdôvodnému obohateniu, a toto popierajú. Žalovaný
v 2. rade žiadnym spôsobom sumu 91.465,- EUR ani akúkoľvek jej časť od žalobcu neprijal, ani mu
nikdy takúto sumu alebo jej časť nebol zaviazaný vyplatiť.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel skutkový a právny stav veci spôsobom
uvedeným v tomto a nasledovných odsekoch 4.1. až 4.10. tohto odôvodnenia. Na základe takto

zisteného skutkového a právneho stavu veci žalobu ako neoprávnenú zamietol.

4.1. Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl.
zák. č. 7/2005 Z.z., ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať žalobcovi ako
správcovi odporovaciu žalobu. Konkurzné konanie bolo začaté uznesením č.k. 31K/21/2019-84 zo dňa

04.09.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.09.2019. Konanie teda bolo začaté dňa 11.09.2019.
Žaloba bola doručená súdu dňa 18.11.2020. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
SABAR, s.r.o., č.k. 31K/21/2019-127 zo dňa 18.11.2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
226/2019 dňa 22.11.2019. Konkurz teda bol vyhlásený dňa 23.11.2019. Právo odporovať právnemu
úkonu bolo uplatnené na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Súd prvej inštancie k námietke

žalovaných v 1. a 2. rade vo vzťahu k nesprávnemu elektronickému podaniu žaloby zo strany žalobcu
uvádza, že žaloba bola doručená súdu spolu s prílohami vo formáte pdf. so zaručenou konverziou.

4.2. Porovnaním konaní vedených na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 29CbZm/4/2021 a sp.
zn. 27Cbi/10/2020 súd prvej inštancie zistil, že sa nejedná o konania o tom istom spore. V konaní

29CbZm/4/2021 ide o vydanie bezdôvodného obohatenia vo veci žalobcu A. B. C., správca podstaty
dlžníka SABAR, s.r.o. v konkurze proti žalovanému FUTÚRUM DYNAMEIS s. r. o. vo výške 91.465,-
EUR s prísl., pričom v konaní 27Cbi/10/2020 ide o určenie neúčinnosti právnych úkonov a žalovaným
okrem spoločnosti FUTÚRUM DYNAMEIS s. r. o. je aj Ing. Martin Babiar.

4.3. Pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, preto spätné lehoty, v ktorých
možno postihovať právne úkony z pohľadu ich odporovateľnosti, sa počítajú nie od začatia konkurzného
konania, ale už od začatia reštrukturalizačného konania (§ 57 ods. 5 ZKR). Reštrukturalizačné
konanie voči dlžníkovi SABAR, s.r.o. bolo začaté dňa 28.02.2017. Konkurzné konanie bolo začaté dňa
11.09.2019.

4.4. Žalobca nepreukázal, že by žalovaní v 1. a 2. rade boli spriaznenými osobami úpadcu SABAR, s.r.o.

4.5. Zmenky č. 1, 2 a 3 boli vystavené dňa 20.09.2005. Žalobca žiadal, aby súd určil, že právny úkon
- ich vystavenie je voči veriteľom v konkurze neúčinné, nakoľko mal za to, že ide o zvýhodňujúce

právne úkony. Ak by aj existoval vzťah spriaznenosti medzi stranami a predmetné právne úkony by
boli právnymi úkonmi bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi a ukracujúcimi
právnymi úkonmi, bolo by im možné odporovať len v lehotách uvedených v ust. § 58 ods. 3, § 59 ods.
4 a § 60 ods. 3 ZKR. To znamená, že ak by sa jednalo o právny úkon bez primeraného protiplnenia,
musel by byť urobený najskôr 28.02.2014. Ak by sa jednalo o zvýhodňujúci právny úkon, musel by byť

urobený najskôr 28.02.2014. Ak by sa jednalo o ukracujúci právny úkon, musel by byť urobený najskôr
28.02.2012. Nakoľko zmenky boli vystavené 20.09.2005, teda pred dňom 28.02.2012, nemožno týmto
právnym úkonom odporovať.

4.6. Čo sa týka odporovania právnemu úkonu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorý mal

spočívať v prevode zmenky - indosamente, ktorý má byť voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom
Okresným súdom Košice I (teraz Mestským súdom Košice), spisová značka 31K/21/2019 neúčinný je
potrené uviesť, že sa nejedná o právny úkon dlžníka - spoločnosti SABAR, s.r.o., preto mu nie je možnéodporovať v zmysle ust. § 57, § 58, § 59, § 60 a § 62 ZKR. Navyše žalobca ani nepreukázal kedy malo
dôjsť k indosamentu.

4.7. Právny úkon spočívajúci v jednostrannom započítaní zmeniek v celkovej výške 91.465 EUR tiež nie
je právnym úkonom úpadcu (spoločnosti SABAR, s.r.o.), ale ide o právny úkon žalovaného v 1. rade,
preto mu nie je možné odporovať v zmysle ust. § 57, § 58, § 59, § 60 a § 62 ZKR.

4.8. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného mal za to, že vyššie uvedeným právnym úkonom

nie je možné odporovať, preto uzavrel, že ani nie je možné uložiť žalovanému v 1. rade a žalovanému v
2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne vydať spoločnosti SABAR, s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10,
053 21 Markušovce, IČO: 36 191 621, sumu 91.465,- EUR do konkurznej podstaty úpadcu SABAR, s.r.o.

4.9. K veci samej ešte súd prvej inštancie dodal, že z právno-teoretického hľadiska právne neúčinným
môže byť len platný právny úkon (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2012, sp. zn. 2 Obo

34/2011). Z uvedeného vyplýva, že v prípade neplatnosti právneho úkonu by súd žalobu o určenie
neúčinnosti právneho úkonu musel zamietnuť, a to z dôvodu, že právny úkon je neplatný. Tiež doplnil,
že platnosť právnych úkonov môže byť posúdená v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod
sp. zn. 29CbZm/4/2021.

4.10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie. Odvolaním navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie

odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) g) a h) CSP. Konkrétne dôvody žalobcu
sú uvedené v odsekoch 5.1. až 5.4.

5.1. Žalobca nesúhlasil s obsahom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré je uvedené
v jeho bode 40. (Keďže pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, spätné

lehoty, v ktorých možno postihovať právne úkony z pohľadu ich odporovateľnosti, sa počítajú
nie od začatia konkurzného konania, ale už od začatia reštrukturalizačného konania (§ 57 ods.
5 ZKR). Reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi SABAR, s.r.o. bolo začaté dňa 28.02.2017.
Konkurzné konanie bolo začaté dňa 11.09.2019). K tomuto uviedol, že obaja žalovaní mali vedomosť
o reštrukturalizácii, keďže jej začatie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, preto žalovaný v 2. rade

ako údajný vtedajší majiteľ neplatných zmeniek a spoločník a konateľ žalovaného v 1. rade mal plnú
vedomosť o situácii žalobcu.

5.2. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 41. odôvodnenia
rozsudku, podľa ktorého žalobca nepreukázal, žeby žalovaní v 1. a 2. rade boli spriaznenými osobami

úpadcu SABAR, s.r.o.. V tejto súvislosti poukázal na obsah § 6a ods. 1,2 a 3 zákona č. 297/2008 Z.z.
o ochrane pred legalizáciou z príjmov trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, pričom
uviedol, že žalovaný v 2. rade bol konečným užívateľom výhod, keďže na základe nájomného vzťahu
disponoval právomocou poskytovať výrobné prostriedky potrebné ku generovaniu hospodárskych
výsledkovnaúrovniovládaniamajetkovýchpomerovanaúrovnifinančnéhopodielu,nakoľkospoločnosť

SABAR, s.r.o. nemala inú možnosť ako prevádzkovať svoju podnikateľskú činnosť ako nájmom.

5.3. Podľa žalobcu súd prvej inštancie tiež nesprávne posúdil a vyhodnotil situáciu vzniku, respektíve
datovania právneho úkonu. V tomto smere žalobca za podstatné nepovažuje dátum vystavenia
zmeniek (rok 2005), ale to, kedy boli právne úkony spojené so zmenkami uskutočnené a tieto

úkony sú podľa žalobcu účelové, pretože nimi boli vykonané úhrady záväzkov žalovaných neplatnými
a nezaevidovanými zmenkami.

5.4. Žalobca opätovne namietal, že pokiaľ ide o popretie úkonu – zápočet, tak ten nie je možné vykonať
s neplatnými zmenkami a taktiež nie je možné vykonať zápočet, ktorý nie je podložený žiadnym plnením

žalovaného v 2. rade, pán H. nezaplatil za údajné zmenky – neexistencia transakcie s nimi spojená –
neboli zaúčtované a audítorská správa ich nespomína.6. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili tak, že navrhli, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a aby im voči žalobcovi priznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Toto svoje stanovisko odôvodnili spôsobom

uvedeným v odsekoch 6.1. až 6.4.

6.1. Odvolanie žalobcu nepovažujú za dané a dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je podľa nich
správny. Opätovne poukázali na skôr vytýkané procesné vady žaloby, na základe čoho podľa nich súd
prvej inštancie vôbec nemal rozhodovať. Preto podľa nich súd prvej inštancie vôbec nemal prihliadať

na prostriedky procesného útoku a obrany žalobcu.

6.2. Žalobca vo svojom odvolaní síce formálne uviedol odvolacie dôvody, avšak absentuje podriadenie
nímuvádzanýchskutočnostítýmtoodvolacímdôvodom.Skutočnosti,ktoréžalobcarozporujevodvolaní,
už boli rozporované aj v konaní pred súdom prvej inštancie, k čomu súd prvej inštancie poskytol náležité
odpovede. Zároveň dodali, že uvádzané skutočnosti sú takého charakteru, že ich žalobca mohol uplatniť

aj v konaní pred súdom prvej inštancie.

6.3. Námietky žalobcu čo do platnosti/neplatnosti realizovaných právnych úkonov, ktoré uplatnil aj pred
súdom prvej inštancie sú neopodstatnené, pričom v tomto smere žalovaní poukázali na konštatovanie
súdu prvej inštancie v bode 51. odôvodnenia rozsudku: „Je potrebné poznamenať, že z právno-

teoretického hľadiska právne neúčinným môže byť len platný právny úkon (pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2012, sp. zn. 2 Obo 34/2011). Z uvedeného vyplýva, že v prípade
neplatnosti právneho úkonu by súd žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu musel zamietnuť, a
to z dôvodu, že právny úkon je neplatný.“

6.4. Výhrady žalobcu voči posúdeniu spriaznenosti úpadcu a žalovaných v 1. a 2. rade sú
neopodstatnené, respektíve ich výklad je natoľko široký, že v podstate by to oprávňovalo určovať
spriaznené osoby v takmer akomkoľvek obchodnom vzťahu. Záver žalobcu, že žalovaný v 2. rade
mohol prostredníctvom uzavretej nájomnej zmluvy ovládať úpadcu je absurdný a presahujúci rozmer
ustanovenia § 6a zákona č. 297/2008 Z.z..

7. Žalobca sa k stanovisku žalovaných vyjadril tak, že vo svojom odvolaní neuvádza žiadne novoty
a dôvody vyplývajú z obsahu samotného spisu. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaných ohľadom
procesných nedostatkov žaloby a dodal, že pokiaľ by súd neprihliadal na procesný útok žalobcu, tak
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručený Ústavou SR a Európskym dohovorom

o ľudských právach. Ďalej zotrval na svojom stanovisku a dodal, že dôvody odvolania sú v ňom
dostatočne vymedzené.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

10. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalobcu a k podstatným

tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Žalobca vo svojom odvolaní namietal existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e),
f), g) a h) CSP. Po dôkladnom preskúmaní veci z pohľadu existencie odvolacích dôvodov odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie zákonným postupom,

dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné
zákonné ustanovenia. Neopodstatnenosť žalobcovho odvolania je bližšie odôvodnená v nasledovných
odsekoch 12. až 14.12. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) a g) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené) : Tieto odvolacie dôvody nie sú vo veci dané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na obsah odvolania, kde žalobca nijako nešpecifikoval, ktorý konkrétny dôkaz potrebný pre zistenie
rozhodujúcej skutočnosti súd prvej inštancie nevykonal a obdobne neuviedol ani žiadny konkrétny
neuplatnený prostriedok procesného útoku, ktorý by mohol zmeniť obsah zisteného skutkového stavu.
Nie je úlohou odvolacieho súdu a s ohľadom na dodržanie zásady rovnosti strán sporu ani z vlastnej

iniciatívy nemôže dopĺňať nedostatočnú odvolaciu argumentáciu žalobcu v tomto smere.

13. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP: Vychádzajúc z obsahu odvolania
je vhodné zodpovedať otázku existencie týchto odvolacích dôvodov spoločne. Žalobca spôsobom
uvedeným v odsekoch 5.1. až 5.4. tohto odôvodnenia namietal nesprávne skutkové zistenia a tiež
ich následné právne posúdenia súdu prvej inštancie. Po prerokovaní odvolania s ohľadom na

žalobcom deklarované nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd
dospel k záveru, že ani tieto odvolacie dôvody žalobcu nie sú naplnené, čo je bližšie odôvodnené
v nasledovných odsekoch 13.1. až 13.4.

13.1. Žalobca vo svojom odvolaní nesúhlasí s obsahom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie

uvedenom v jeho odseku 40. Súd prvej inštancie v tejto časti odôvodnenia s poukazom na znenie
§ 57 ods. 5 ZKR, konštatuje, že spätné lehoty na odporovanie právnym úkonom podľa ZKR sa
v prípade už prebehnutého reštrukturalizačného konania počítajú nie od začatia konkurzného konania,
ale od začatia reštrukturalizačného konania, ktoré bolo v prípade spoločnosti SABAR s.r.o. začaté dňa
28.2.2017. Tento záver súdu prvej inštancie je správny, nakoľko korešponduje so znením zákona a tiež

s nikým nerozporovanou skutočnosťou, že reštrukturalizačné konania naozaj na neskoršieho úpadcu
SABAR, s.r.o. začalo dňa 28.2.2017. Na správnosti tohto skutkového a právneho záveru v zmysle
platného právneho poriadku SR nič nemení žalobcom namietaná vedomosť žalovaných v 1. a 2. rade
o uskutočnení reštrukturalizácie spoločnosti SABAR, s.r.o..

13.2. Neobstojí ani argumentácia žalobcu v jeho odvolaní ohľadom nesprávnosti záveru súdu prvej
inštancie v tom zmysle, že žalobca nepreukázal skutočnosť, žeby žalovaní v 1. a 2. rade boli
spriaznenými osobami úpadcu. Predmetom tohto konania je žaloba o určenie neúčinnosti právneho
úkonu(úkonov)podľa§57anasledujúcichZKR.PreúčelyZKRzákonodarcav§9ZKRstriktnevymedzil
a charakterizoval spriaznené osoby pre právnické osoby, pričom v žiadnom ďalšom ustanovení ZKR

neexistuje odkaz na inú možnú definíciu spriaznenej osoby. Preto pre účely súdneho konania vo veci
o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa ZKR nie je možné za spriaznenú osobu považovať inú
osobu ako je uvedená v citovanom ustanovení § 9 ZKR. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že žalovaní v 1.
a 2. rade nespĺňajú podmienky pre spriaznenosť podľa § 9 ZKR, tak je záver súdu prvej inštancie v tomto
smere správny.

13.2.1. Poukaz žalobcu na obsah § 6a ods. 1, 2 a 3 zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou
z príjmov trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je novotou, na ktorú by odvolací súd
nemal prihliadať (§ 366 CSP), avšak v tomto smere je vhodné dodať nasledovné: Žalobcom citovaný
zákonč.297/2008Z.z.ješpeciálnymzákonom,ktoréhoúčelomjeupraviťprávaapovinnostiprávnických

osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len
„legalizácia") a financovania terorizmu. T.j. tento zákon nijako neupravuje konkurzné konanie (ktoré je
komplexne upravené v ZKR), ale ide o úpravu práv a povinností fyzických a právnických osôb v súvislosti
s trestným konaním. Preto zadefinovanie tzv. konečného užívateľa výhod v § 6a z.č. 297/2008 Z.z. nemá
žiadny konkrétny význam pre rozhodnutie o žalobnom návrhu vo veci o určenie neúčinnosti právneho

úkonu podľa ZKR.

13.2.2. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu ohľadom spriaznenosti žalovaných
a úpadcu, odvolací súd navyše dodáva, že táto otázka je pre rozhodnutie právne nepodstatná a to
zdôvodu,žekudňuzačatiareštrukturalizačnéhokonanianaspoločnosťSABAR,s.r.o.užmárneuplynuli

zákonné lehoty na možnosť odporovať právnemu úkonu (viď ods. 42. rozsudku súdu prvej inštancie).

13.3. Žalobca sa svojou žalobou v prvom rade domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov úpadcu,
konkrétne požadoval určenie neúčinnosti vystavenia zmeniek 1, 2 a 3, ktoré boli vystavené dňa20.9.2005. V súvislosti s týmito zmenkami sa tiež domáhal určenia neúčinnosti ich následného prevodu
(indosamentu) a tiež neúčinnosti ich zápočtu, ktorý uskutočnil žalovaný v 1. rade. K tomuto odvolací súd
dáva odvolateľovi do pozornosti to, že predmetom konania bolo určenie neúčinnosti vystavenia zmeniek

úpadcom, ku ktorému došlo dňa 20.5.2009, preto súd prvej inštancie celkom správne konštatoval, že
uplynuli zákonné lehoty podľa § 58 ods. 3, § 59 ods. 4 a § 60 ods. 3 ZKR (poznámka – možnosť na
úspešné podanie žaloby podľa najdlhšej 5 ročnej lehoty v prípade spriaznenosti osôb uplynula dňom
21.5.2014, pričom reštrukturalizácia SABAR, s.r.o. začala až dňa 28.2.2017).

13.4. Žalobca vo svojom odvolaní opätovne namietal to, že vystavené zmenky sú neplatné a z toho
dôvodu je neplatný aj ich prevod a aj následný zápočet zmeniek s pohľadávkou úpadcu. K tomuto
odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na obsah odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v odseku
51. jeho odôvodnenia, podľa ktorého z právno-teoretického hľadiska právne neúčinným môže byť
len platný právny úkon (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2012, sp. zn. 2 Obo 34/2011), z
čoho vyplýva, že v prípade neplatnosti právneho úkonu by súd žalobu o určenie neúčinnosti právneho

úkonu musel zamietnuť, a to z dôvodu, že právny úkon je neplatný. S týmto stanoviskom súdu prvej
inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a obdobne ako súd prvej inštancie poznamenáva,
že neplatnosť zmeniek, ich postúpenia a následného zápočtu, by mala byť vyriešená v súdnom
konaní, v rámci ktorého si žalobca za úpadcu uplatňuje doplatenie jeho faktúr (respektíve ich častí
zodpovedajúcej DPH).

14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že žalobcom deklarované odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g) a h) CSP nie sú naplnené. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
vspojenís§255ods.1a§262ods.1CSP.T.j.žalovaným,ktoríbolivodvolacomkonaníúspešní,priznal
plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.