Rozsudok – Vyživovacie povinnosti – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825200204
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7825200204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľa - manžela
S. R., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom Z. XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom advokátom
Advokátska kancelária Rožňava, Šafárikova 8, 048 01 Rožňava proti odporkyni - manželke, ktorá
návrh na rozvod nepodala O. R., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom M. D. H. XXX, H..Č.. N. F.V.,
R. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej Mgr. Paskalom Milatom, advokátom AK so sídlom v
Roňave, Hviezdoslavova 3, 048 01 Rožňava, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom V. R., D.. XX.XX.XXXX, P. R., D.. XX.XX.XXXX V. S.F. R., D..

XX.XX.XXXX, v konaní maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v F., Š. XXX, XXX XX F.Ž., na čas po rozvode, o odvolaní odporkyne -manželky, ktorá návrh na
rozvod nepodala proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 8P/24/2025 - 136 zo dňa 24.04.2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas po rozvode.
Manželka, ktorá návrh nepodala spočiatku s rozvodom manželstva nesúhlasila, avšak potom, ako
navrhovateľ umožnil zostať bývať v byte, súhlasila s rozvodom, ako aj s úpravou práv a povinností voči
maloletým deťom.
Kolízny opatrovník maloletých detí poukázal na to, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo

rozvrátené. Manželstvo si neplní svoje spoločenské funkcie a navrhol uzavrieť rodičovskú dohodu v
najlepšom záujme maloletých detí.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pod č. k. 8P/24/2025 - 136 z

24.04.2025 tak, že:
I. Okresný súd Rožňava manželstvo navrhovateľa - manžela S. (meno po otcovi S.) R., nar. XX. XX.
XXXX,štátnehoobčanaX.aodporkyne-manželky,ktoránávrhnepodala -O. R.rod.N.(menopootcoviL.) , nar. XX. XX. XXXX, štátnej občianky X., manželstvo uzatvorené dňa XX. M. XXXX a zaevidované
v Sobášnej knihe dňa XX. XX. XXXX pod poradovým číslom XX S. S. X., r o z v á d z a .

II. Súd s c h v a ľ u j edohodu medzi rodičmi o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode, v zmysle ktorej dohody sa maloleté deti V. R., nar. XX. XX. XXXX, P. R., nar.
XX. XX. XXXX a S. R., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky O. R., nar.
XX. XX. XXXX s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok
v bežných veciach.

III. Otec maloletých detí - S. R., nar. XX. XX. XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého
V. R., nar. XX. XX. XXXX sumou po 210,- eur mesačne, na výživu maloletého P. R., nar. XX. XX. XXXX
sumou po 210,- eur mesačne a na maloletú S. R., nar. XX. XX. XXXX sumou po 180,- eur mesačne
vopred k rukám matky, vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca počnúc od 01. 05. 2025.

IV. Rodičia sa d o h o d l i , že styky otca s maloletými deťmi sa budú realizovať každý párny víkend
v mesiaci od piatka od 16,00 hod. do nedele do 16,00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a
odovzdá v mieste bydliska matky s tým, že matka maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraví.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol výrokom I. tak, že manželstvo manželov
rozviedol a schválil výrokom II. dohodu medzi rodičmi o výkone rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode s tým, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú
oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať majetok. Zároveň výrokom III. zaviazal otca maloletých

detí prispievať na maloleté deti výživou 210 na V., sumou 210 na P. a sumou 180 na maloletú S. R..
Rodičia sa zároveň dohodli, že styky otca s maloletými deťmi sa budú realizovať každý párny víkend
v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a
odovzdá v mieste bydliska matky s tým, že matka maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraví.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že manželstvo rozvádza a schválil dohodu

medzi rodičmi na čas po rozvode. V odôvodnení rozhodnutia argumentoval súd prvej inštancie, že z
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, vážne a trvalo
rozvrátené a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželstva. Manželom bolo v rámci konania
ešte pred začatím pojednávania odporúčané poradenstvo - psychologických služieb, ktoré nevyužili.
Dôvodom rozpadu medzi manželmi boli časté hádky, nezhody pre odlišné názory manželov. Hlavne

u manžela to viedlo k psychickej traume a v súčasnej dobe má manžel novú partnerku, s ktorou žije
v spoločnej domácnosti. Súd poukázal na realizáciu informatívneho stretnutia rodičov, ako aj na to, že
najskôr neprejavili záujem o uzavretie dohody, až po výsluchu účastníkov konania a vyjadrenia zo strany
manžela, ktorý podal návrh na rozvod, že manželka spolu s deťmi môžu zostať bývať v byte, v ktorom žili
doposiaľ ako manželia. Zároveň súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu v znení vyplývajúcom

z výrokov II., III. a IV. s tým, že otec bude prispievať na výživu maloletých detí sumou 210, 210 a 180
na všetky 3 deti mesačne k 15.- tému dňu toho- ktorého mesiaca vopred. Zároveň súd prvej inštancie
rozhodol aj o trovách konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP.

III. Odvolanie matky a vyjadrenie účastníkov konania

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala čo do výroku I. rozsudku o rozvode odporkyňa - matka
maloletých detí, ktorá uviedla, že neboli splnené podmienky pre rozvod s dôrazom na dôvody uvedené v
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), e), f) CSP a § 62 ods. 1 CMP, pričom súd prvej inštancie podľa odvolateľky

neúplnezistilskutočnýstavveci,nesprávnerozhodol,pričomzvolilnesprávnyprocesnýpostup.Čivôbec
mal právomoc vydať rozhodnutie o rozvode, namietala odvolateľka, ako aj to, že neskúmal súd ani
podmienky, či ide o konanie s medzinárodným prvkom. Pritom ani jeden nie je slovenským občanom a
podľa odvolateľky neboli splnené procesné podmienky na to, aby súd prvej inštancie o rozvode mohol
konať. Odvolateľka navrhla, aby odvolací súd zrušil výrok I. a konanie v tejto časti rozsudku zastavil z

dôvodu v ustanovení § 389 ods. 1 písm. a) CSP. Eventuálne, aby podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP
zrušil rozsudok vo výroku I. a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.5. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník stanoviskom zo 04.06.2025, ktorý opätovne ako v konaní
poukázal na to, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. On ako kolízny opatrovník
zotrváva na svojich vyjadreniach, pričom sa nezúčastnili obidvaja manželia navrhovaných sedení na

Referáte poradensko-psychologických služieb. Navrhol, aby súd rozhodol v konaní vo veci samej v
zmysle prevedeného dokazovania.

6. K podanému odvolaniu manželky, ktorá nepodala návrh na rozvod sa vyjadril navrhovateľ zo dňa
06.06.2025 prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že odvolanie je podľa neho zmätočné, pričom

poukázal na ustanovenia únie a argumentoval tým, že obvyklý pobyt obidvaja manželia mali v F., pričom
navrhovateľ navrhol potvrdiť ako vecne správny rozsudok vo výroku I.

7. K podanému vyjadreniu manžela - navrhovateľa sa vyjadrila manželka, ktorá nepodala návrh na
rozvod stanoviskom zo dňa 18.06.2025, ktorá sa vyjadrila tak k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ako
aj k vyjadreniu manžela, pričom odmietla tvrdenia navrhovateľa v článku III. jeho vyjadrenia a trvá na

odvolacích námietkach, ako aj na petite odvolania, ktorý presne špecifikovala vo svojom odvolaní.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia §
362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti ktorému rozhodnutiu súdu prvej inštancie zákon odvolanie
pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP po konštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie

dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie §
65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť
dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň,
ako bol vyvesený na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie

rozsudku súdu prvej inštancie nielen v jeho napadnutej časti I., ale zároveň celého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej ako aj o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny a zákonný.

9. Odvolací súd sa nielen obsahom vo výroku I. stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie,

ale aj s celým obsahom rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov maloletých detí na čas po
rozvode. Argumentácia súdu prvej inštancie v rozsudku bola vecne správna, objektívna a presvedčivá.
Má za to, že dôvody, ktoré uviedla odvolateľka v odvolaní ohľadom zmeny, resp. zrušenia rozsudku vo
výroku I. nemali opodstatnenie, pretože o samotnom obsahu výroku I. rozsudku správne rozhodol súd
prvej inštancie rozsudkom, ktorý náležite odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 220 CSP potom, čo

vykonal rozsiahle dokazovanie ohľadom samotných dôvodov uvádzaných navrhovateľom v návrhu na
rozvod.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd
prvej inštancie manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol na základe vykonaného dokazovania,
a to výsluchom účastníkov konania, právnych zástupcov, ako aj kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje
v konaní maloleté deti.

12. K odvolacej námietke manželky, ktorá nepodala návrh na rozvod, že súd nezistil dostatočne
skutkový stav, ako aj to, že neboli splnené podmienky na rozvod manželstva, že uvedené dôvody
súd neakceptoval a nesprávne rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho procesného postupu, odvolací
súd argumentuje tým, že súd prvej inštancie vykonal podrobné dokazovanie zamerané na zistenie

skutočného stavu veci, a to podrobným výsluchom účastníkov konania, správou a vyjadrením kolízneho
opatrovníka a na základe týchto dôkazov aj rozhodol.13. Odvolací súd ďalej argumentuje, že pri určení miery prihliadania na samotné dokazovanie
a vyjadrenie tak navrhovateľa, ako aj odporkyne, ktorá nepodala návrh na rozvod, vychádzal
predovšetkým z vykonaného dokazovania a hlavne z toho čo je v najlepšom záujme maloletých detí.

Jednoznačne bolo preukázané pred súdom prvej inštancie, že manželstvo si dlhodobo neplní svoje
spoločenské funkcie, a to, že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, spolu nehospodária,
intímne spolu nežijú a manžel sa odsťahoval k partnerke, s ktorou v súčasnosti zdieľa spoločnú
domácnosť. Odvolacísúdzdôraznil,žečastéhádkyanezhodymedzimanželminebolianiesúvhodným
prostredím hlavne pre život ich maloletých detí. Manželka, ktorá návrh na rozvod nepodala žije v byte,

v ktorom manželia žili doposiaľ a stará sa o maloleté deti pochádzajúce z manželstva, pričom vo
výchove jej pomáha jej matka, ktorá je takisto ako účastníci konania občianka X.. S argumentami, ktoré
uviedla odvolateľka v odvolaní sa podľa názoru odvolacieho súdu vysporiadal už súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia, keď dôvodil poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, ako
aj na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, ktoré aplikoval správne na uvedené konanie.

14. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania sa plne stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu
prvej inštancie, ktorý výrokom I. rozhodol o rozvode manželstva a schválil rodičovskú dohodu, pričom
vychádzal jednoznačne zo skutkového stavu a z toho, že obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi X.,
ktoré manželstvo uzavreli XX.XX.XXXX na území X., pričom v súčasnosti obaja majú povolený pobyt
v Slovenskej republike.

Manželka ako odporkyňa, ktorá nepodala návrh na rozvod namieta v odvolaní právomoc slovenských
súdov konať o návrhu na rozvod manželstva, keďže obaja účastníci konania sú cudzími štátnymi
príslušníkmi a dôvodí tým, že súd prvej inštancie nemal procesnú právomoc na rozhodovanie o rozvode.

15. Odvolací súd argumentuje článkom 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že

medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých
vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Z ustanovenia článku 27 ods. 1 Zmluvy medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch

vo veciach občianskych, rodinných a trestných vyplýva, že na rozvod manželstva v prípade uvedenom
v článku 26 ods. 1 je daná právomoc orgánov tej zmluvy, ktorej občanmi sú manželia v čase podania
návrhu. Ak obaja manželia majú v čase podania návrhu bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je
daná právomoc aj orgánov tejto zmluvnej strany.
Z článku 27 ods. 2 citovanej zmluvy vyplýva, že na rozvod manželstva v prípade uvedenom v článku

26 ods. 2 je daná právomoc orgánov tej zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko.
Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej
strany, je na rozvod manželstva daná právomoc orgánov oboch zmluvných strán.

16.Odvolacísúddávadopozornostičlánok26ods.1citovanejzmluvy,podľaktoréhorozvodmanželstva

sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia v čase podania návrhu. Z
článku 26 ods. 2 citovanej zmluvy vyplýva, že ak jeden z manželov je občanom jednej zmluvnej strany
a druhý druhej zmluvnej strany, použije sa právny poriadok zmluvnej strany, u orgánu ktorej konanie o
rozvod prebieha.

17. Odvolací súd zároveň poukazuje na bod 22 Oznámenia MZV SR č. 184/2000 Z. z. a bod 18
OznámeniaMZVSRč.382/2002Z.z.opotvrdenístavuzmluvnejzákladnemedziSlovenskourepublikou
a X., že Zmluva medzi T. a R. o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných
a trestných zostáva v platnosti.

18. Z uvedeného preto podľa odvolacieho súdu vyplýva, že právomoc Okresného súdu Rožňava ako
súdu prvej inštancie je jednoznačne daná článkom 27 ods. 1 Zmluvy medzi T. a R. o právnej pomoci a
právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných, podľa ktorého, ak obaja manželia
majú v čase podania návrhu bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je daná právomoc aj orgánov
tejto zmluvnej strany.

19. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že na daný prípad sa nevzťahuje Nariadenie Rady (EÚ)
2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, nakoľko X. nie je členskýmštátom Európskej únie. Na uvedené nariadenie upozornil právny zástupca navrhovateľa vo svojom
vyjadrení zo dňa 06.06.2025, na ktoré odvolací súd v danom prípade neprihliada.

20. Čo sa týka odvolacích dôvodov, na ktoré poukazuje odvolateľka v samotnom odvolaní, že nemôže
obstáťuvedenývýrokanipostránkevecnej,zvykonanéhodokazovaniavšaksúdprvejinštanciesprávne
dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je v súčasnej dobe hlboko, vážne a trvalo rozvrátené
a nemožno očakávať, že obnovenie manželského spolužitia. Uvedené bolo potvrdené jednoznačne
z vyjadrenia navrhovateľa, ktorý v súčasnej dobe nežije s manželkou - matkou maloletých detí, ale

žije so svojou partnerkou. Pokiaľ odporkyňa s uvedenými závermi nesúhlasí, je to jej subjektívny
názor, s ktorým sa odvolací súd v žiadnom prípade nestotožnil. Odporkyňa však nevyvrátila tvrdenia
navrhovateľa o rozvrate manželstva.
Pokiaľ manželstvo účastníkov konania by nebolo narušené a hlboko rozvrátené na základe ustanovenia
§ 23 ods. 3 Zákona o rodine, nemožno prinútiť manžela, ktorý podal návrh na rozvod, aby v manželstve
aj napriek skutočnostiam, ktoré uviedol v návrhu na rozvod manželstva zotrval. Pokiaľ odvolateľka

argumentuje tým, že sú manželia v manželstve rovní v právach a povinnostiach, že sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne sa rešpektovať a starať sa spoločne o maloleté deti a vytvárať zdravé rodinné
prostredie, uvedené skutočnosti mali byť predmetom ich vzájomných rozhovorov a vzájomných dohôd
počas spolužitia a počas toho ako došlo k samotnému odchodu manžela zo spoločnej domácnosti, teda
v termíne predtým ako začalo konanie o rozvode.

21. Pokiaľ odvolateľka uvádza v odvolaní, že súhlasila s tým, aby navrhovateľ strávil čas s maloletými
deťmi aj nad rámec časového obdobia stanoveného v rodičovskej dohode vo výroku IV., je snahou
odporkyne zvrátiť uvedený stav, kedy vlastne už otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť a
má riadne upravený styk s maloletými deťmi v zmysle uzatvorenej dohody. Pokiaľ odporkyňa zastáva

názor, že súd nevyhodnotil správne tieto skutočnosti a navrhovateľ si medzitým našiel mimomanželskú
známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, vytvorenie manželského vzťahu s inou osobou podľa
odvolateľky mal súd vyhodnotiť práve opačne, teda ako okolnosť, ktorá zavinila narušenie manželského
vzťahu. Uvedenú skutočnosť podľa odvolacieho súdu hodnotil súd prvej inštancie v rozsahu, v akom
bola podaná argumentácia tak zo strany navrhovateľa, ako aj zo strany odporkyne na pojednávaní, kedy

mala možnosť odporkyňa, ktorá nepodala návrh na rozvod vyjadriť sa k samotným dôvodom návrhu na
rozvod manželstva. Odporkyňa mala jedinú snahu v konaní, čo argumentovala na pojednávaní, a to,
aby mohla naďalej zostať bývať v ich spoločnom byte, ako aj to, aby otec maloletých detí hradil poplatky
za byt a žiadané výživné na deti.
Z uvedených jej tvrdení a vyjadrení mal odvolací súd za to, že odporkyni - matke maloletých detí išlo

predovšetkým o to, aby mala zabezpečené bývanie v byte, ktorý doposiaľ užívali obidvaja manželia
zaplatené výživné, aj nájomné za byt zo strany otca maloletých detí. V konaní pred súdom prvej inštancie
nemal odvolací súd preukázanú snahu matky maloletých detí o prinavrátenie otca do rodiny, ale o
riešenie finančnej zábezpeky.

22. Ak odvolateľka poukazuje na splnenie odvolacieho dôvodu uvedené v § 365 ods. 1 písmena e)
CSP a súčasne odvolacieho dôvodu v § 62 CMP pričom dôvodila tým, že súd zamietol návrh jej
právneho zástupcu na nariadenie pohovoru na Referáte poradensko - psychologických služieb odvolací
súd argumentuje poukazom na tú skutočnosť, že predmetný pohovor už bol nariadený v pôvodnom
konaní o rozvod manželstva, ktoré bolo vedené pôvodne pod sp. zn. 8P/56/2024, kedy a obidvaja

účastníci neprejavili o tento spôsob konverzácie záujem. Odvolateľka sa nemôže s týmto stotožniť,
pretože vychádza z priebehu predošlého súdneho konania, čo súd prvej inštancie nemôže použiť v
danom konaní.
Odvolací súd je však toho názoru, že pokiaľ bolo vedené konanie o rozvod a obidvaja účastníci konania
nevyužili tento spôsob konverzácie medzi sebou na Referáte poradensko-psychologických služieb, bolo

márne nariadenie pohovoru opätovne, nakoľko nesplnilo účel už v konaní vedenom v roku 2024 o
rozvod manželstva.

23. V prejednávanej veci je podľa odvolacieho súdu nie namieste použitie uvedeného dôvodu na
zrušenie samotného rozhodnutia, nakoľko ani matka maloletých detí ako odporkyňa, ktorá návrh na

rozvodnepodala,uvedenúformu pohovorunaReferáteporadensko-psychologickýchslužiebvminulosti
nevyužila. Navyše vzhľadom na dôvod, ktorý uvádza odvolateľka, že súdom prvej inštancie bolo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je odvolací
súd toho názoru, že správne konštatoval súd prvej inštancie, že bolo porušené ustanovenie § 23 ods. 1Zákona o rodine, kedy došlo k rozvratu manželstva, pričom obidvaja účastníci dlhodobo spolu nežijú a
navrhovateľ ako manžel sa odsťahoval zo spoločného bydliska obidvoch manželov k priateľke. Uvedená
skutočnosť bola preukázaná v konaní jednoznačne výsluchu obidvoch účastníkov. Odvolateľka však

nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nijako nedefinovala.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zo všetkých ostatných dôkazov vykonaných v konaní
nevyplynulo nič, čo by vlastne tento záver súdu prvej inštancie spochybnilo.

24. Odvolací súd po tom ako preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu

s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľkou v
odvolacom konaní ohľadom výroku I., bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu predovšetkým posúdiť,
či sú splnené zákonné podmienky za daných skutkových okolností na prípadnú zmenu, resp. zrušenie
vydaného rozhodnutia v celom rozsahu.
Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti, ktoré
boli preukázané a popísané na základe jednak výpovedí účastníkov konania, právnych zástupcov,

kolízneho opatrovníka, ako aj na základe písomných dôkazov, správne súd prvej inštancie dňa
24.04.2025 posúdil a na základe týchto aj rozhodol.

25. Ohľadom argumentácie v časti splnenia procesných podmienok sa odvolací súd vyjadril vyššie a v
celom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadoch nielen napadnutého výroku I.,

ale aj celého obsahu rozsudku, ktorý považuje za zákonný.
S konaním o rozvod manželstva je zo zákona (poukaz na § 100 CMP) spojené konanie o úpravu
práv pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Tento výklad je odôvodnený tak
hmotnoprávnou, ako aj procesnou úpravou.
Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré zvýraznil, nevzal odvolacie dôvody odvolateľky

ako manželky, ktorá návrh na rozvod nepodala za také, ktoré by spôsobili zmenu, resp. zrušenie
samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom výroku I., resp. celého rozsudku. Aj odvolací súd
je toho názoru, že ona ako manželka a matka maloletých detí si bola vedomá toho, že pokiaľ dochádza
k takým nezhodách medzi manželmi, na ktoré poukázal navrhovateľ v návrhu na rozvod, je potrebné
riešiť situáciu vzájomnou negáciou problémov medzi manželmi. Pokiaľ k takejto realizácii rozhovorov

nedošlo a dôvody sa prehlbovali až do takej miery, že manžel opustil spoločnú domácnosť a odišiel k inej
partnerke, je tu namieste otázka, či vôbec manželstvo ešte môže plniť spoločenskú funkciu po stránke
biologickej, spoločenskej, hospodárskej do budúcna.
Čo sa týka návrhu odvolateľky v odvolaní, že je potrebné zo strany odvolacieho súdu zaoberať sa
zamietnutým návrhom na poradenstvo. Súd prvej inštancie však zamietol návrh na odborné poradenstvo

Referátu poradensko - psychologických služieb v F., pretože mal za preukázané z vykonaného
dokazovania, ako aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F. zo 14.02.2025, že je
nespochybniteľné, že obe strany sú už psychicky aj fyzicky vyčerpané a dňa 13.02.2025, kedy sa mala v
čase o 14.00 hod. dostaviť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny manželka, ktorá návrh nepodala, na
tentotermínsanedostavila.Svojuúčasťnastretnutíosobneanitelefonickyneospravedlnila,čoprakticky

vylučuje samotný odvolací dôvod, ktorý uviedla odvolateľka v odvolaní k potrebe nariadenia sedení na
Referáte poradensko-psychologických služieb. Ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka správanie
manželky tomu nenasvedčuje.

26. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 až 3 Zákona

o rodine postupoval správne súd prvej inštancie, keď dospel k záveru, že manželstvo na návrh
niektorého z manželov má možnosť rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a
trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd zisťoval príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadal.

Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada predovšetkým na záujem maloletých detí, ktorý bol
dohodou o rodičovských právach a povinnostiach na čas po rozvode v plnom rozsahu akceptovaný. Súd
pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliadal na porušenie povinností manželov v
zmysle ustanovenia § 18 a § 19. Uvedené skutočnosti sú obsahom odôvodnenia samotného rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie zdôvodnil v zmysle ustanovenia § 220 CSP po tom, ako

zistil správne skutkový stav s dôrazom na ustanovenie § 219 CSP.
Odvolací súd v danej veci zdôrazňuje, že pokiaľ k takému rozpadu manželstva došlo, ide o pochybenie
na obidvoch stranách manželov žijúcich v tomto zväzku. Keď má byť posudzovaná miera, túto
otázku nemá v kompetencii súd, ale predovšetkým obidvaja manželia. V predmetnom konaní všakje povinnosťou obidvoch manželov, ktorí sú rodičia, hlavne akceptovať a presadzovať najlepší záujem
maloletých detí.

27. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, s týmito závermi ohľadom obsahu rozsudku sa
stotožnil a čo sa týka samotného rozvodu, rozhodol súd prvej inštancie v zmysle príslušných ustanovení
Zákona o rodine, na ktoré odvolací súd vyššie poukázal.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky odvolateľky ako manželky, ktorá návrh na
rozvod nepodala, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach,
ktoré by v konaní ovplyvnili samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. spôsobili to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie odvolací súd zruší. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi, ktoré
uvádza odvolateľka v odvolaní a tieto sú obsahom odôvodnenia súdu prvej inštancie, preto sa nebude k
nim odvolací súd opätovne vracať a tieto opakovať, nakoľko konanie súdu prvej inštancie a odvolacieho

súdu tvorí jednoliate konanie, ktoré je na seba naväzujúce.

29. Za daného stavu odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný
potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

30. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).